Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/115/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200404
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200404.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvii Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: 27.5.1959, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený:
Advokátska kancelária MATUŠOV s. r. o., so sídlom Ul. 1. mája č. 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova
č. 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (pôvodne Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Kaufland
Slovenská republika v. o. s., so sídlom Trnavská cesta č. 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164,

právne zastúpený: JUDr. Pavol Rak, advokát, so sídlom Palisády č. 29/A, 811 06 Bratislava, IČO: 30 793
360, 2/ TM real, spol. s r.o., so sídlom Gorkého č. 10/129, 811 01 Bratislava, IČO: 36 758 230, právne
zastúpený : Barger Prekop, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, IČO :
36 869 724, 3/ BATE s.r.o., so sídlom Partizánska č. 8, 911 01 Trenčín, IČO: 36 667 587, 4/ Združenie
domových samospráv, so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO : 31 820 174, 6/
INDEX CAR, s.r.o., so sídlom Na Zongorke č. 10, 911 01 Trenčín, IČO : 45 975 531, 7/ BASTA REAL,
s.r.o., so sídlom Sedličná č. 3011, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO : 36 324 477, 8/ ReSpol, s.r.o,

so sídlom Kukučínova č. 15, 911 01 Trenčín, IČO: 36 335 363, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-OVBP2-2022/039854-002 zo dňa
09.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/ a 8/ voči žalobcovi právo na náhradu trov konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalšíúčastníkkonania1/KauflandSlovenskárepublikav.o.s.akostavebníkpožiadaldňa17.05.2022
o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Obchodné centrum Trenčín, ul. Gen. M. R. Štefánika“.

2. Mesto Trenčín ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku v znení do 31.12.2022 (ďalej aj len „Stavebný zákon“) oznámilo dňa
16.06.2022 začatie stavebného konania a nariadilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním,
ktoré sa konalo dňa 14.07.2022. Dňa 04.08.2022 stavebný úrad oznámil všetkým účastníkom konania
a dotknutým orgánom a organizáciám doplnenie podkladov rozhodnutia a poučil ich, že nahliadnuť apodať námietky a pripomienky môžu v lehote do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, inak sa
na ne nebude prihliadať.

3. V priebehu prvostupňového administratívneho konania boli podané námietky zo strany žalobcu,
ďalších účastníkov konania 4/, 6/, 8/ a spoločnosťou OC Slovakia, s.r.o., Lazaretská 8, 811 08 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 955 201, ktorej právny nástupca bol účastníkom súdneho konania
ako ďalší účastník konania 5/ a účinným spôsobom sa vzdal účasti v tomto súdnom konaní.

4. Stavebný úrad rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/38450/117501/DUD, MSÚ 110577/2022 zo dňa
14.09.2020 rozhodol podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona a čl. I. § 5 písm. a) bod 1 zákona č.
608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a
doplnení stavebného zákona v spojení s § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov tak, že vydal pre stavebníka stavebné povolenie pre stavbu: „OBCHODNÉ
CENTRUM TRENČÍN, ul. Gen. M. R. Štefánika“,

Stavebné objekty:
SO 101 Centrum obchodu a služieb - predajňa
SO 102 Nádrž SHZ + požiarna nádrž
SO 103 Reklamné zariadenia
SO 104 Stánok rýchleho občerstvenia

SO 206 Sadové úpravy
SO 208 Oporné múry
Inžinierske objekty:
SO 301.31.05 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt BATE
SO 301.31.06 Areálová prípojka vodovodu pre existujúce rozvody pitnej vody v areáli

SO 301.31.07 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt DOBIÁŠ
SO 301.31.08 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt SKÁREŇ
SO 302 Vodovodná prípojka + Areálový rozvod vody
SO 401.33.05 Splašková (jednotná) areálová kanalizácia pre existujúci objekt BATE
SO 401.33.07 Jednotná areálová kanalizácia pre existujúci objekt DOBIAŠ

SO 501.41 STL plynovod
SO 604 Areálové NN rozvody
SO 606 Areálové vonkajšie osvetlenie
umiestnená na pozemkoch registra „C“ podľa katastrálnej mapy na parc.čís.1384/243, 1384/244,
1384/251, 1384/252, 1384/253, 1384/254, 1384/255, 1384/256, 1384/258, 1384/259, 1384/260,

1384/261, 1384/285, 1384/278, 1384/275, 1384/276, 1384/277, 1384/281, 1384/271, 1384/270,
1384/269, 1368/4, 1368/1, 1384/55, 1384/54, 1384/123, 1384/155, 1384/103, 1384/149, 1384/124,
1384/50, 1384/185, 1384/214, 1388/2, 1379, 1382/2, 1382/57, 1382/58, 1384/266, 1384/279, 1382/25,
1371/1, 1384/267, 1384/154, 1384/273, 1384/125, 1384/272, 1384/268, 1384/262, 1384/264, 1384/280,
1382/56, 1384/147, 1384/148, 1365/2, 1365/3, 1384/187, 1382/68, 1384/71, 1384/295, 1384/296, k.ú.

E., mesto Trenčín.

5. Stavebný úrad uviedol, že účelom stavby je vybudovanie komplexne vybaveného samoobslužného
obchodného domu so službami a príslušnými nadväzujúcimi objektami a snaha rozšíriť služby
obyvateľstva mesta Trenčín, súčasne aj komplexne dobudovať jestvujúcu zónu bývalého priestoru

areálu Merina, a. s., Trenčín. Ide o výstavbu potravinového obchodného centra, typ predajne strednej
veľkosti. Stavebný úrad uviedol, že pre stavbu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a využívaní
územia mestom Trenčín pod č. USaŽP 2021/1618/117323/61-Dud zo dňa 16.11.2021, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odborom výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-
OVBP2-2022/007607-005zodňa15.03.2022,právoplatnédňa01.04.2022.Ďalejstavebnýúraduviedol,

že bolo vydané Okresným úradom Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutie v
zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon EIA“) č. OU-TN-OSZP3-2020/003719-021 zo dňa
31.01.2020, o odvolaní voči ktorému rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov
rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2020/013816-003 zo dňa 21.04.2020. Zároveň stavebný úrad uviedol,

že stavebník predložil spolu so žiadosťou o stavebné povolenie aj dohody o prevode práv a povinností,
na základe ktorých preukázal svoje právo žiadať o stavebné povolenie.6. Stavebný úrad uzavrel, že dokumentácia stavby spĺňa požiadavky podľa § 45 Stavebného zákona o
všeobecnýchtechnickýchpožiadavkáchnavýstavbu.Uviedol,žepreskúmalžiadosťstavebníkaajpodľa
§ 139 Stavebného zákona a zistil, že pozemky, na ktorých je stavba umiestnená, nie sú vo vlastníctve

stavebníka a súčasťou spisového materiálu sú zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení vecného
bremena. Zároveň sa vo výroku rozhodnutia a aj v odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad vysporiadal
s námietkami, ktoré uplatnili jednotliví účastníci stavebného konania. K námietkam žalobcu stavebný
úrad uviedol:

7. V rámci námietky č. 17 (poradové číslo námietok určené stavebným úradom v prvostupňovom
rozhodnutí) žalobca namietal, že dôjde k obmedzeniu jeho vecných bremien spočívajúcich v práve na
napojenie jeho budovy so súp. č. XXXX (vo vlastníctve žalobcu) nachádzajúcej sa na pozemku parc. č.
1382/30,k.ú.E.nainžinierskesiete(dodávkapitnejapožiarnejvodyanapojenienakanalizáciu),pričom
žalobca tvrdil, že tieto vecné bremená nadobudol vydržaním. Zrušením vnútroareálovej kanalizácie v
danom areáli, ako aj zbúraním susediacej budovy bývalej pradiarne nachádzajúcej sa na pozemkoch

parc. č. 1382/58 a 1382/2, k. ú. E., dôjde podľa žalobcu k odpojeniu jeho budovy súp. č. XXXX od
dodávok pitnej a požiarnej vody a od pripojenia na kanalizáciu na odvod splaškovej a povrchovej
dažďovej vody, preto sa v tomto stavebnom konaní musí vyriešiť napojenie budovy súp. č. XXXX na
nové inžinierske siete, a to na základe dvojstranného právneho úkonu medzi stavebníkom a žalobcom.
Žalobca označil túto svoju námietku ako občianskoprávnu námietku podľa § 137 ods. 1 Stavebného

zákona. Stavebný úrad k tejto námietke žalobcu uviedol, že podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona pod
pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom
a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie: a) užívanie pozemku alebo stavby na základe
nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene,
z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena

spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie
pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu. Ďalej stavebný úrad uviedol, že Stavebný zákon odkazuje na aplikáciu ustanovenia § 151n až
151p Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad tohto práva do katastra nehnuteľností. Domnelé vecné bremeno

žalobcu nie je (aj podľa tvrdenia žalobcu) zapísané v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na ustanovenie §
151o ods. 1 Občianskeho zákonníka preto toto právo nenadobudol. Stavebný úrad uviedol, že nemá za
preukázané, že by vecné bremeno žalobcu - právo na napojenie budovy so súp. č. XXXX vo vlastníctve
žalobcu, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 1382/30, k. ú. E., na inžinierske siete vôbec existovalo.
Vzhľadom na údaje zapísané v katastri nehnuteľností je preukázané, že žalobca toto vecné bremeno

nenadobudol, preto nebolo preukázané, že existuje vlastnícke alebo iné právo žalobcu, ktoré by mohlo
byť povolením stavby dotknuté a z uvedených dôvodov námietka nemá občianskoprávny charakter.

8. V námietke č. 18 žalobca uvádzal, že súčasťou stavby podľa dokumentácie priloženej k žiadosti o
povolenie stavby by mala byť výsadba zelene a stromovej zástavby, ktorá má stať aj na pozemkoch

susediacej budovy bývalej pradiarne nachádzajúcej sa na pozemkoch parc. č. 1382/58 a 1382/2, k.
ú. E., pričom pradiareň stále nie je celá zbúraná, pretože zostalo jej torzo. K tejto námietke stavebný
úrad uviedol, že na pozemkoch parc. č. 1382/5 a 1382/2, k. ú. E., nie je evidovaná žiadna stavba.
Budova pradiarne bola odstránená v súlade s právoplatným povolením o odstránení stavby. Stavebný
úrad po preskúmaní dokumentácie pre SO 206 Sadové úpravy konštatoval, že vybudovaniu plánovanej

zelene a stromovej výsadby nebráni žiadna budova tzv. bývalej pradiarne. Stavebník v nadväznosti na
požiadavku útvaru územného plánovania Mesta Trenčín na premiestnenie exteriérového výtvarného
diela - kovovej plastiky autora akad. sochára F. G. sa rozhodol vytvoriť reminiscenciu na bývalý výrobný
závod H. spolu s architektonickým prvkom pripomínajúcim históriu bývalého výrobného závodu, čo je
zahrnuté do oddychového parku na parcele č. 1382/2 ako súčasť sadových úprav. Preto stavebný úrad

tejto námietke nevyhovel.

9. V námietke č. 19 žalobca namietal, že v dôsledku zhotovovania stavby dôjde k obmedzeniu jeho
vecných bremien spočívajúcich v práve inžinierskych sietí a prechodu a prejazdu vo vzťahu k budove
súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 1384/6, k.ú. E., ktorej je vlastníkom. Uviedol,

že ohľadom obmedzenia predmetného vecného bremena prebieha na základe žaloby stavebníka a
spoločnosti TM real, spol. s r.o. súdne konanie na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 19C/26/2022 a je preto
potrebné stavebné konanie prerušiť do právoplatného ukončenia súdneho konania. K tejto námietke
stavebný úrad uviedol, že žalobca uvádza iba veľmi vágne formulované dôvody bez akéhokoľvekdôkazu, že bude jeho vecné bremeno obmedzené. Po preskúmaní dokladov stavebný úrad dospel k
záveru, že žalobcovi nebude znemožnené využiť jeho vecné bremená spočívajúce v práve uloženia
inžinierskych sietí a prechodu a prejazdu vo vzťahu k budove súp. č. XXXX. Účelom práva žalobcu je

možnosť prístupu k budove súp. č. XXXX, pričom povolením stavby tento prístup zostáva zachovaný,
pretože stavba sa uvedenej budovy nedotkne. Taktiež práva žalobcu vo vzťahu k inžinierskym sieťam
zostávajú povolením stavby nedotknuté. Aj v tomto prípade dospel stavebný úrad k záveru, že nedôjde
k zásahu do vlastníckych ani iných práv žalobcu, teda nie splnený predpoklad podľa § 137 ods. 1
Stavebného zákona, a teda námietka je nedôvodná.

10. V námietke č. 20 žalobca namietal, že stavebník začal vykonávať stavebné práce ešte predtým ako
žiadosťou o povolenie stavby požiadal o jej povolenie, čo má potvrdzovať záver štátneho stavebného
dohľadu č. USZP 2022/876/3722/Du zo dňa 21.01.2021, preto nemôže byť v zmysle § 88 a ods. 1
Stavebného zákona vydané stavebné povolenie. K tejto námietke stavebný úrad uviedol, že záver
uvedeného stavebného dohľadu sa netýka stavby, ktorá je predmetom konania a týka sa sanačných

prác vykonaných na pozemku parc. č. 1379, k. ú. E.. Na základe záverov orgánu štátneho stavebného
dohľadu stavebný úrad začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby: „Sanácia
podkladových vrstiev“ a zároveň vyzval stavebníka, aby doložil potrebné doklady. Prebieha dodatočné
stavebné konanie v spojení s kolaudáciou vo veci. Stavba „Sanácia podkladových vrstiev“ nebola
predmetom rozhodnutia o umiestnení stavby a využití územia a nie je ani súčasťou projektovej

dokumentácie k stavebnému povoleniu stavby.

11. V námietke č. 21 žalobca žiadal, aby v konaní bolo jasne zapracované a špecifikované vlastnícke
právo k budove súp. č. XXXX a k budove súp. č. XXXX. K tejto námietke stavebný úrad uviedol, že
súčasťou projektovej dokumentácie je aj riešenie napojenia inžinierskych sietí - vodovod a kanalizácia,

vyvedené na hranicu s pozemkom parc. č. 1384/201 vo vlastníctve žalobcu. Podľa vyjadrenia stavebníka
žalobca napriek viacnásobnému osloveniu zo strany stavebníka nereflektoval na možnosť napojenia sa
na novovybudované inžinierske siete. Súčasťou projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu sú
situácie jednotlivých stavebných objektov na podklade katastrálnej mapy. Z listov vlastníctva k stavbám
súp. č. XXXX a XXXX je zrejmé vlastníctvo týchto nehnuteľností.

12. V námietke č. 22 žalobca namietal, že vo vzťahu k budove súp. č. XXXX disponuje právom prechodu
a prejazdu, avšak je potrebné prerušiť toto stavebné konanie do právoplatného skončenia súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/3/2020. K tejto námietke stavebný
úrad uviedol, že má za to, že žalobca v postavení žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. 12C/3/2020 žaluje stavebníka v postavení žalovaného o zriadenie vecného
bremena prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, resp. 1384/264, k. ú. E.. V tejto súvislosti
stavebný úrad opätovne poukázal na právnu úpravu § 139 ods. 1 Stavebného zákona a § 151n až
151p Občianskeho zákonníka a uviedol, že domnelé vecné bremeno žalobcu nie je (aj podľa tvrdenia
samotného žalobcu) zapísané v katastri nehnuteľností a teda vzhľadom na ustanovenie § 151o ods.

1 Občianskeho zákonníka žalobca toto právo nenadobudol. Samotná skutočnosť, že sa vedie súdne
konanie o zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, k. ú.
E. v prospech žalobcu znamená, že toto vecné bremeno v jeho prospech neexistuje. Stavebný úrad
tak nemal za preukázané, že by vecné bremeno žalobcu - vecné bremeno prechodu a prejazdu na
pozemku parc. č. 1384/166, k. ú. E. vôbec existovalo a mal za preukázané, že toto vecné bremeno

nie je zapísané v katastri nehnuteľností. Preto dospel stavebný úrad k záveru, že žalobca nemá
vlastnícke alebo iné právo, ktoré by mohlo byť povolením stavby dotknuté, a teda jeho námietka nemá
občianskoprávny charakter a preto je nedôvodná.

13. V námietke č. 23 žalobca namietal, že vybudovanie oddychového parku na KN-C parc. č.

1382/2 s premiestnenou kovovou plastikou akademického sochára F. G. a zachovanie „torza“ pradiarne
(označené v námietkach ako „architektonický prvok“) tak, ako je to navrhnuté v technickej správe
(bod č. 3 a obrázok 4) je v rozpore s rozhodnutím v zisťovacom konaní a s územným rozhodnutím,
pretože architektonický prvok nebol nikdy súčasťou územného rozhodnutia, so zachovaním pradiarne
sa nezapočítalo ani v rozhodnutí v zisťovacom konaní ani v územnom rozhodnutí. K tejto námietke

stavebný úrad uviedol, že požiadavka na vznik architektonického prvku vznikla v procese povoľovania
stavby obchodného centra v štádiu po vydaní územného rozhodnutia. Architektonický prvok nie je
stavbou, pričom pôvodná stavba už nie je evidovaná katastrom nehnuteľností. Uvádzaný architektonický
prvok nemení navrhovaný spôsob využívania pozemku stavebníka v rámci riešeného zámeru, rovnakonepredstavuje žiadne ohrozenie verejných záujmov, nemení a ani nemá žiaden dopad na parametre,
ktoré boli predmetom zisťovacieho konania EIA a nepredstavuje ani žiadnu zmenu, ktorá by svojím
významom odôvodňovala vykonanie nového zisťovacieho konania týkajúceho sa zmeny navrhovanej

činnosti. Plánovaný architektonický prvok nie je v rozpore s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní
a ani s územným rozhodnutím. Stavebný úrad poukázal na to, že súčasťou výrokovej časti stavebného
povolenia je stanovisko Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie - oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-TN-OSZP3-2022/031387-002 zo dňa
02.09.2022, v ktorom ju uvedené, že neboli zistené také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so

zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho
podmienkami. Architektonický prvok je súčasťou stavebného objektu SO 206 Sadové úpravy, ktorý bol
umiestnený rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 16.11.2021.

14. V námietke č. 24 žalobca namietal, že zachovanie architektonického prvku spočívajúceho v
nezbúraní časti muriva pradiarne je v rozpore s búracím povolením č. USaŽP 2019/40772/130848/25-

Dud zo dňa 12.11.2019. Stavebný úrad k tejto námietke uviedol, že architektonický prvok nie je stavbou
zmysle § 43 ods. 1 Stavebného zákona a ani v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností v platnom znení. Zachovanie tohto architektonického prvku neznamená, že by stavba
pradiarne nebola odstránená.

15. V námietke č. 25 žalobca uviedol, že má za to, že stavebník koná v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, keď začal budovať architektonický prvok bez príslušného rozhodnutia.
K tomu stavebný úrad uviedol, že stavebník vykonal zabezpečovacie práce na architektonickom prvku,
ktoré spočívali v obnove zrúteného muriva z dôvodu zabezpečenia ochrany zdravia a života osôb.
Architektonický prvok nie v zmysle platnej legislatívy stavbou.

16. V námietke č. 26 žalobca uviedol, že stavebný úrad je povinný zamietnuť žiadosť o vydanie
stavebného povolenia, pretože rozhodnutie EIA aj územné rozhodnutie počítali s presnou plochou
zelene, ktorá bude teraz v dôsledku realizácie architektonického prvku menšia a redukovanejšia, a preto
je návrh na vydanie stavebného povolenia v rozpore s rozhodnutím EIA a s územím rozhodnutím. Preto

žalobca žiadal, aby stavebný úrad vyzval stavebníka, aby zmenil projektovú dokumentáciu a nesúlad s
EIA a územným rozhodnutím odstránil, inak musí prebehnúť nová EIA a nové územné konanie. K tejto
námietke stavebný úrad uviedol, že v zmysle platného ÚPN Mesta Trenčín v znení zmien a doplnkov č.
1 až 7 sú limity a regulatívy zastavateľnosti územia splnené. Mesto Trenčín vo svojich predchádzajúcich
stanoviskách požadovalo okrem iného aj zachovanie vybraných výtvarných aspektov pôvodného areálu

a ich zakomponovanie v rámci navrhovanej investície, čo je v predloženej projektovej dokumentácii
rešpektované. Súlad projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu s vydaným rozhodnutím k
zámeru EIA posudzoval ako príslušný Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie,
ktorý vydal kladné stanovisko č. OU-TN-OSZP3-2022/031387-002 zo dňa 02.09.2019, ktoré tvorí súčasť
rozhodnutia.

17. V námietke č. 27 žalobca namietal, že umiestnenie plastiky F. G. malo byť podľa pôvodného
územného rozhodnutia na inom mieste. Stavebný úrad k tejto námietke uviedol, že plastika je súčasťou
stavebného objektu SO 206 Sadové úpravy, ktorý bol rozhodnutím o umiestnení stavby a využití
územia č. USaŽP 2021/1618/11723/61-Dud zo dňa 16.11.2021 umiestňovaný aj na pozemkoch parc. č.

1384/261a1382/57.Stavebnýúradprivydanírozhodnutiaoumiestnenístavbyposúdilnávrhstavebníka
na spôsob využitia pozemku na uvedený účel, teda či je navrhovaný zámer v súlade s územným
plánom. Stavebný úrad sa ďalej zaoberá všeobecnou koncepciou umiestnenia objektu, jeho napojenie
na inžinierske siete, dopravného napojenia, veľkosťou zastavanej plochy a pod. Úlohou stavebného
úradu v tejto etape nie posudzovať presné umiestnenie doplnkovej architektúry či polohy umeleckého

diela (nevyžadujúce stavebné povolenie).

18. V námietke č. 28 žalobca namietal nedostatočnú projektovú dokumentáciu k stavbe s tým, že doteraz
nebola predložená žiadna projektová dokumentácia, ktorá by riešila podrobne otázku protipožiarnej
ochrany stavby a žalobca nemal doteraz možnosť sa s ňou oboznámiť a vyjadriť sa k otázke

protipožiarnej ochrany a zabezpečenia stavby pred vplyvom požiarov. K tejto námietke stavebný úrad
uviedol, že súčasťou projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu k stavebnému konaniu
je aj požiarno-bezpečnostné riešenie vyhotovené odborne spôsobilou osobou – špecialista požiarnej
ochrany I. J. B.. Súčasťou podkladov rozhodnutia je aj stanovisko Krajského riaditeľstva hasičského azáchranného zboru v Trenčíne č. KRHZ-TN-OPP-00051-002/2021 zo dňa 16.12.2021, ktoré je uvedené
aj vo výrokovej časti rozhodnutia.

19. V námietke č. 29 žalobca namietal nedostatočnú projektovú dokumentáciu stavby z dôvodu, že
doteraz nebolo zo strany stavebníka predložené žiadne súhlasné stanovisko s výpočtom statiky stavby
a nebol predložený iný staticky výpočet, ktorý by potvrdzoval, že vybudovanie stavby je v súlade s
technickými normami. K tejto námietke stavebný úrad uviedol, že súčasťou projektovej dokumentácie
predloženej stavebnému úradu k stavebnému konaniu je statické posúdenie vyhotovené odborne

spôsobilou osobou v odbore statika stavieb I. K. L..

20. V námietke č. 30 žalobca namietal, že stavebník už začal vykonávať stavebné práce na stavbe
bez akéhokoľvek povolenia, a to zakotvením, resp. osadením pätiek a pilotov do zeme. Predložil
fotodokumentáciu, ktorá mala preukazovať umiestnenie pilotov a pätiek na parcele KN-C 1379. Taktiež
predložil fotodokumentáciu o tom, že sa na stavebných pozemkoch vyskytuje stavebná technika

obchodnej spoločnosti V U I S – ZAKLADANIE STAVIEB s.r.o., pričom táto spoločnosť sa podľa
údajov z jej webovej stránky dlhé roky špecializuje na zakladanie pilot a zakladanie technicky
ťažkých stavieb. Žalobca navrhoval nariadiť miestnu ohliadku za účelom zistenia skutkového stavu.
Ďalej uviedol, že stavebný úrad by mal žiadosť o vydanie stavebného povolenia zamietnuť, pretože
správne by mal stavebník žiadať o vydanie dodatočného povolenia stavby, nakoľko už začal stavbu

budovať. K tejto námietke stavebný úrad uviedol, že dňa 11.10.2021 bol na pozemkoch registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. 1379 a 1384/264, k. ú. E., vykonaný štátny stavebný
dohľad zo strany stavebného úradu Mesta Trenčín postupom podľa § 98 a § 99 Stavebného zákona.
Závery tohto dohľadu sú uvedené pod sp. zn. ÚSZP 021/40615/114484/Du zo dňa 29.10.2021.
Štátny stavebný dohľad konštatoval, že na predmetných pozemkoch prebiehajú dokončovacie práce

súvisiace s odstraňovaním stavby - budovy bývalej česárne, ktoré sú vykonávané na základe
právoplatného rozhodnutia o povolení odstránenia stavby č. USaŽP 2021/1913/98224/16-Dud zo
dňa 02.08.2021. Zároveň, že na pozemkoch prebieha podrobný inžiniersko-geologický prieskum v
mieste budúcich základových konštrukcií navrhovaného objektu z dôvodu navrhnutia najvhodnejšieho
spôsobu zakladania plánovaných objektov, ktorý je realizovaný spoločnosťami VOD-EKO a.s. Trenčín

a AQUIFER, s.r.o. Bratislava a ktorého objednávateľom je stavebník. Fotodokumentácia a predložené
dôkazy podľa stavebného úradu nepreukázali žiadne nové alebo odlišné skutočnosti, ktoré by neboli
známe už v čase vykonania štátneho stavebného dohľadu a stavebný úrad preto dospel k záveru, že
skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný a neexistuje dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania formou
miestnej ohliadky alebo prehodnotenia záveru zo štátneho stavebného dohľadu. Skutočnosť, že na

parcele M. XXXX sa nachádza stavebná technika spoločnosti V U I S – ZAKLADANIE STAVIEB s.r.o.
bez ďalšieho nepreukazuje, že by závery štátneho stavebného dohľadu boli nesprávne. Na základe
záverov zo štátneho stavebného dohľadu nebolo podľa stavebného úradu dôvodné tvrdiť, že stavebník
začal stavebné práce na stavbe bez príslušného povolenia, preto neexistuje dôvod, pre ktorý by mala
byť žiadosť stavebníka o vydanie stavebného povolenia v tomto konaní zamietnutá

21. Proti uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalobca a ďalší účastníci konania 6/ a 7/. Okresný
úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky (právny predchodca žalovaného) správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím č. OU-TM-OVBP2-2022/039854-002 zo dňa 09.12.2022 odvolania účastníkov
konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že odvolacie námietky

odvolateľov INDEX CAR s.r.o. a BASTA Real s.r.o. (ďalší účastníci konania 6/ a 7/) sú nedôvodné.

22. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že nedospel k záveru, že by rozhodnutie prvostupňového
orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Uviedol, že bolo zistené, že prvostupňový orgán skutočne neoboznámil účastníkov konania

so stanoviskom Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-
TN.OSZP3-2022/031387-022 zo dňa 02.09.2022 (neoboznámenie s ktorým žalobca namietal
v podanom odvolaní), avšak toto stanovisko nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia,
nemohlo privodiť a ani neprivodilo vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníkov konania.
Žalovaný poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej podľa neho vyplýva, že je neúčelné

a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu ku
skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.23. K vysporiadaniu sa s námietkou č. 19 zo strany prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že správne
stavebný úrad konštatoval, že povolením stavby nebude žalobcovi znemožnené využitie vecného
bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sietí a prechodu a prejazdu vo vzťahu k budove

súp. č. XXXX. Účelom práv žalobcu spočívajúcich v prechode a prejazde je možnosť prístupu k budove
súp. č. XXXX, pričom povolením stavby tento prístup zostáva zachovaný, nakoľko stavba sa tejto
budovy nedotkne. Rovnako aj práva žalobcu vo vzťahu k inžinierskym sieťam zostávajú nedotknuté.
Prvostupňový orgán správne dospel k záveru, že nedôjde k zásahu do vlastníckych alebo iných práv
žalobcu, a teda nie je splnený predpoklad podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona, aby mohla byť

námietka kvalifikovaná ako občianskoprávna. Ďalej žalovaný konštatoval, že sa stavebný úrad správne
vysporiadal aj s námietkou, keď žalobca poukazoval na súdne konanie vedené na Okresnom súde
Trenčín a keď konštatoval, že skutočnosť, že je podaná žaloba na príslušný súd nepredstavuje samo
osebe automaticky povinnosť stavebného úradu prebiehajúce konanie prerušiť, pretože ak by sa prijala
táto premisa, každý aj účelovo iniciovaný súdny spor by predstavoval predbežnú otázku, čo je v rozpor
s princípom právnej istoty a princípom legitímnych očakávaní.

24.Podľažalovanéhostavebnýúradsprávnevyhodnotilajnámietkužalobcutýkajúcusaprebiehajúceho
konania na Krajskom súde v Trenčíne sp. zn. 13S/112/2021, čo prioritne namietal odvolateľ INDEX
CAR s.r.o. Prvostupňový orgán sa podľa žalovaného dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu
č. 17 a 22. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán zistil, že v súdnom konaní sp. zn. 12C/3/2020

vedenom na Okresnom súde Trenčín žaluje žalobca stavebníka v postavení žalovaného o zriadenie
vecného bremena prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, resp. 1384/264, k. ú. E.. V
tejto súvislosti sa žalovaný stotožnil so závermi stavebného úradu, že nebolo preukázané, že by vecné
bremeno žalobcu - právo prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, k. ú. E., vôbec existovalo
a bolo preukázané, že toto vecné bremeno nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Preto prvostupňový

orgán správne vyhodnotil, že nebolo preukázané, že existuje vlastnícke alebo iné právo žalobcu, ktoré
by mohlo byť povolením stavby dotknuté. Správne stavebný úrad vyhodnotil tieto námietky žalobcu, že
nemajú občianskoprávny charakter a nevyhovel im. Žalovaný zdôraznil, že pre prvostupňový orgán sú
podľa § 70 Katastrálneho zákona údaje katastra hodnoverné a záväzné.

25. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že stavebný úrad nedostatočne odôvodnil
zamietnutie jeho námietky č. 24. Stotožnil sa s vyjadrením prvostupňového orgánu, že architektonický
prvok nie je stavbou, ide o zachované torzo stavby pradiarne, ktoré má vytvárať reminiscenciu na bývalý
výrobný závod Merina spolu s kovovou plastikou autora akademického sochára F. G..

26. Podľa žalovaného z obsahu doplnenej projektovej dokumentácie je zrejmé, že regulatív stanovujúci
plochu zelene je zachovaný. Súlad doplnenej projektovej dokumentácie s vydaným rozhodnutím k
zámeru EIA posúdil Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom stanovisku
č. OU-TN-OSZP3-2022/031387-002 zo dňa 02.09.2022, ktoré bolo kladné. Pokiaľ žalobca namietal,
že nemal možnosť oboznámiť sa s týmto stanoviskom, tak žalovaný konštatoval, že stavebný úrad

skutočne účastníkov konania s obsahom tohto stanoviska neoboznámil. Uviedol však, že toto stanovisko
nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, nemohlo privodiť a neprivodilo vecne iné,
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníkov konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.08.2017, z ktorého vyplýva, že
je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo

vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.
Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie žalovaného v inej veci, tak podľa žalovaného v inej veci bolo
viac pochybení prvostupňového orgánu a jediným dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia
nebola skutočnosť, že prvostupňový orgán neumožnil účastníkom konania oboznámiť sa s podkladmi
rozhodnutia, preto nie je možné domáhať sa aplikácie precedenčnej zásady.

27. K námietkam žalobcu, že počas priebehu stavebného konania došlo k vykonaniu meritórnych
procesných úkonov zaujatým zamestnancom stavebného úradu žalovaný uviedol, že na základe
žalobcom vznesenej námietky zaujatosti bolo vydané rozhodnutie stavebného úradu č. MSÚTN-
KPred/2022/39193/102806/sev zo dňa 12.07.2022, ktorým bola námietka predpojatosti vznesená voči

zamestnancovi stavebného úradu N. H. O. zamietnutá. To, že uvedená zamestnankyňa viedla ústne
pojednávanie 14.07.2022 a spísala zápisnicu, nespôsobuje nezákonnosť tohto procesného úkonu.
Žiaden z účastníkov konania nenamietal, že by im zamestnankyňa stavebného úradu neumožnila
vyjadriť sa na ústnom pojednávaní či neumožnila im predložiť námietky na ústnom pojednávaní.Pojednávanie sa uskutočnilo v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov.

28. Žalovaný sa stotožnil aj s odôvodnením zamietnutia námietky žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že
stavebník začal stavbu uskutočňovať pred vydaním stavebného povolenia. V tejto súvislosti poukázal
na závery štátneho stavebného dohľadu č. USZP 2021/40615/114482/Du zo dňa 29.10.2021 s tým,
že z týchto záverov nevyplynulo, že stavebník začal uskutočňovať stavbu. Prvostupňový orgán zistil,
že prebiehali dokončovacie práce súvisiace s odstraňovaním stavby bývalej budovy česárne. Zároveň

na pozemkoch prebiehal podrobný inžiniersko-geologický prieskum v mieste budúcich základových
konštrukcií povoľovanej stavby. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu, že na pozemku, na ktorom sa
stavba povoľuje, sa nachádzala technika a vozidlá, avšak ich činnosť bola vyhodnotená v zisteniach
štátneho stavebného dohľadu. To, že prvostupňový orgán osobitne nevyhodnotil predložený CD nosič,
nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán jednoznačne vyhodnotil,
že prebiehali dokončovacie práce súvisiace s odstraňovaním stavby - bývalej budovy česárne. Iné

zistenia nevyplynuli ani z oznámenia podnetu Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 4/2022-SSI 67013 zo
dňa 21.03.2022. Na základe výsledkov štátneho stavebného dohľadu bolo začaté samostatné konanie
o dodatočnom povolení stavby „Sanácia podkladových vrstiev“.

Správna žaloba – žalobné body

29. Žalobca v správnej žalobe namietal, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, k
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu pre riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu,
ďalej že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť a v postupe

orgánov verejnej správy došlo k vade, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

30. V prvej skupine žalobných námietok žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, vadu
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavupreriadneposúdenieveci,rozporskutkovéhostavu,ktorývzal
žalovaný za základ rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu, ak aj to, že skutkový stav, ktorý vzal

žalovaný za základ rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Žalobca uviedol, že v odvolaní
namietal, že stavebný úrad porušil zásadu súčinnosti s účastníkmi konania, keď porušil ustanovenie
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku. Poukázal na to, že stavebný úrad žiadosťou zo dňa 02.09.2022
požiadal Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie o vydanie stanoviska k SO 206.
Následne v ten istý deň Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal stanovisko

č.OU-TN-OSZP3-2022/031387-002zodňa02.09.2022.Žalobcanamietalporušeniesvojichprocesných
práv, pričom žalovaný uznal, že stanovisko nebolo žalobcovi oboznámené, ale neakceptoval odvolacie
námietky žalobcu so záverom, že stanovisko nemohlo privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníkov konania. Žalobca namietal, že uvedené stanovisko je rozšírením podkladu prvostupňového
rozhodnutia, že bolo zabezpečené prvostupňovým orgánom a nie stavebníkom, a že bolo vydané v

ten istý deň ako stavebný úrad o toto stanovisko požiadal, teda bolo vypracované doslova za pár
hodín, pričom predmetom bolo posúdenie širokej projektovej dokumentácie pre SO 206 s rozhodnutím
EIA. Uvedené stanovisko bolo zabezpečované práve pre to, aby sa odstránil rozpor dokumentácie k
stavbe v stavebnom konaní s vydaným rozhodnutím EIA, na ktoré poukazoval žalobca v námietkach z
26.08.2022. Čiže keby neexistoval rozpor medzi projektovou dokumentáciou a vydaným rozhodnutím

EIA, tak by takéto stanovisko nebolo vôbec žiadané. Žalobca namietal logický rozpor v tvrdeniach
žalovaného, keď žalovaný potvrdil, že na základe stanoviska neboli pripustené námietky žalobcu vo
vzťahu k rozporu projektovej dokumentácie k SO 206 s rozhodnutím EIA. Nie je zrejmé ako môže
žalovaný tvrdiť, že stanovisko nemohlo spôsobiť pre žalobcu priaznivejšie následky, keby sa žalobca so
stanoviskom oboznámil a bolo mu umožnené vyjadriť sa k nemu, ale na druhej strane na základe tohto

stanoviska práve neboli pripustené najdôležitejšie argumenty a námietky žalobcu.

31. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní namietal občianskoprávnu námietku vo vzťahu k budove súp.
č. XXXX, k. ú. E. na parcele č. 1384/6, a to že prvostupňový orgán nemôže vydať rozhodnutie, pretože
vydaním rozhodnutia dôjde k nezákonnému obmedzeniu rozsahu vecných bremien zapísaných na

LV č. XXXXX pre k. ú. E., pretože vykonaním vnútro-areálových úprav bude zúžený rozsah vecných
bremien zriadených v prospech žalobcu ako vlastníka budovy súp. č. XXXX. Žalobca uvádzal, že
v odvolaní aj v námietkach namietal, že nie je v kompetencii stavebného úradu a ani žalovaného
rozhodovať o tom, či bude alebo nebude zasiahnuté do vecných bremien zriadených v prospech žalobcuv súvislosti s vlastníctvom budovy súp. č. XXXX. Žalobca označil argumentáciu žalovaného vo vzťahu
k týmto námietkam za nesprávnu, pretože žalovaný nepochopil, že aj ak by to tak bolo, že by vplyvom
vybudovania stavby nedošlo k zmenšeniu rozsahu vecných bremien (čo žalobca v plnom rozsahu

popiera), tak aj napriek tomu žalovaný prekročil rozsah jeho kompetencií, pretože de facto sám rozhodol
o tom, že vecné bremená nebudú obmedzené, o čom mohol rozhodnúť len súd. Žalobca namietal tiež
závery žalovaného o tom, že prvostupňový orgán sa vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín, keď konštatoval, že skutočnosť, že je podaná
žaloba na príslušný súd prvej inštancie nepredstavuje samo osebe automaticky povinnosť príslušného

stavebného úradu prebiehajúce konanie prerušiť. Podľa žalobcu sa stavebný úrad žiadnym spôsobom
nevysporiadal s požiadavkou žalobcu, aby správne konanie bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho
konania sp. zn. 19C/26/2022 na Okresnom súde Trenčín, ktoré bolo vyvolané stavebníkom.

32. Žalobca ďalej namietal, že vzniesol občianskoprávnu námietku vo vzťahu k vydržaným vecným
bremenám napojenia a dodávky jednotlivých druhov médií ako vlastník budovy súp. č. XXXX (LV č.

XXXX, k. ú. E.). Prvostupňový orgán nepripustil túto občianskoprávnu námietku z dôvodu, že nemal
preukázané, že by vecné bremená existovali, pretože tieto nie sú zapísané v katastri nehnuteľností.
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie tejto námietky a uviedol, že už v kúpnych zmluvách
boli tieto vecné bremená aj zapísané, avšak pravdepodobne procesnou chybou v katastrálnom konaní
nedošlo k vkladu do katastra nehnuteľností. V odvolaní žalobca argumentoval, že dlhodobo užíval vecné

bremená od roku 2011, a tým aj vydržal vecné bremená k budove súp. č. XXXX, a dodávky a napojenie
jednotlivých druhov médií. Žalobca predložil všetky relevantné dôkazy preukazujúce dobromyseľnosť
držby. Žalovaný a aj prvostupňový orgán podľa žalobcu prekročili rozsah ich právomoci a sami rozhodli,
že de facto nemohlo dôjsť k vydržaniu vecných bremien. Pred vydaním rozhodnutia žalobca upovedomil
žalovaného, že bola podaná určovacia žaloba vo vzťahu k existencii týchto vecných bremien na

Okresný súd Trenčín pod sp. zn. 15C/67/2022. Žalobca uviedol, že podrobnú argumentáciu k vecným
bremenám uviedol aj v odvolaní. Uviedol, že má od roku 2011 zapísané vecné bremená in personam,
pričom prebieha paralelne aj súdne konanie sp. zn. 12C/3/2020 na Okresnom súde Trenčín a išlo
o nesprávne právne posúdenie, pretože v tomto prípade nešlo o odvodený spôsob nadobudnutia
tohto práva ale o pôvodný spôsob, teda právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo na základe

kumulatívneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok a nie až konštitutívnym vkladom do
katastra nehnuteľností tak ako to tvrdia orgány verejnej správy. Rovnako z § 34 ods. 1 Katastrálneho
zákona vyplýva, že práva vzniknuté vydržaním sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom a
nie vkladom, pretože účinky záznamu len deklarujú, že určité právo už existuje a je prítomné, resp.
vzniklo. Námietka žalobcu tak bola zamietnutá na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

ktoré vychádzalo z nesprávneho zistenia skutkových okolností a zároveň argument žalovaného nemá
oporu v administratívnom spise. Žalobca ešte uviedol, že povahu týchto námietok ako námietok
občianskoprávnych potvrdzuje aj tá skutočnosť, že počas územného konania začal stavebný úrad o
rovnakých námietkach žalobcu konať ako o námietkach občianskoprávnych, a za tým účelom zvolal aj
ústne pojednávanie, a následne sa stavebný úrad svojvoľne rozhodol, že bez udania dôvodu sa s týmito

námietkami vysporiadavať ako s občianskoprávnymi námietkami nebude.

33. Žalobca namietal aj závery žalovaného, keď sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového
orgánu, že budova bývalej pradiarne nie je stavbou, pretože nie je zapísaná v katastri nehnuteľností.
Žalobca namietal, že nemôže byť vydané prvostupňové rozhodnutie k stavbe, pretože neboli naplnené

predpoklady vydaného búracieho povolenia k stavbe bývalej pradiarne, ktorú stavebník ani zbúrať
nemohol a až následne zmenil projektovú dokumentáciu a túto nezbúranú stavbu označil ako SO
206 Architektonický prvok. V odvolaní žalobca spochybnil názor prvostupňového orgánu, že nejde o
stavbu, keď uviedol odkaz na ustanovenie § 43 ods. 1 písm. a) až e) Stavebného zákona a v zmysle
týchto definičných kritérií stavba nezbúranej pradiarne tieto predpoklady jasne napĺňa. Žalovaný sa

stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, čo potvrdzuje nesprávne právne posúdenie veci, ale aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

34. Žalobca poukázal na potrebu aplikácie precedenčnej zásady a v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-

OVBP2-2022/013988-002 zo dňa 09.05.2022, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie
stavebného úradu Obce Dolné Kočkovce, a to práve z dôvodu procesného pochybenia, že nedošlo k
upovedomeniu účastníkov konania o vydaní záväzného stanoviska, pričom im nebola ani daná možnosť
sa vyjadriť k takémuto stanovisku. Meritom veci procesného nedostatku je teda presne totožná vecako v tomto prípade, keď stavebný úrad už dokonca po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa k doplneniu
podkladov na základe oznámenia o doplnení podkladov doplnil podklad o stanovisko Okresného úradu,
odbor starostlivosti o životné prostredie, svojvoľne a zo svojej vôle v prospech stavebníka, pričom

neupovedomil účastníkov konania na existenciu tohto stanoviska a nedal im možnosť sa k nemu vyjadriť.
Žalovaný odmietol aplikáciu precedenčnej zásady a ani neodôvodnil, prečo nejde o totožný prípad, resp.
obdobný prípad.

35. Žalobca ďalej uviedol, že namietal, že sa zmenší plocha zelene oproti regulatívu, ktorý bol uvedený

v rozhodnutí EIA, pretože pôvodný regulatív počítal s plochou zelene, ktorá bude pri budove súp. č.
7390 nezastavaná. Preto bolo vydané búracie povolenie č. USaŽP 2019/40772/130848/25-Dud zo dňa
12.11.2019kstavbepradiarne,ktorásanachádzanaparceláchM.XXXX/XP.XXXX/XX.Sozachovaním
pradiarne sa nikdy nepočítalo, čo potvrdzuje nielen regulatív v rozhodnutí EIA, ale aj vydané búracie
povolenie. Až následne, keď bolo zrejmé, že nie je možné zbúrať pradiareň aj z toho dôvodu, že by
tým došlo k poškodeniu budovy 7390, tak sa stavebník nezákonne rozhodol, že ponechá pradiareň

nezbúranú a premenuje ju Architektonický prvok pre SO 206. Ak zostane plocha pradiarne nezbúraná,
tak na jej mieste nebude vysadená plocha zelene tak, ako s tým počítalo rozhodnutie EIA a plocha
pradiarne o výmere približne 250 m2 v značnej miere ovplyvní regulatív zelene, keďže plocha zelene
bude zmenšená minimálne o plochu tejto pradiarne, čo už nie je v súlade s pôvodným regulatívom
EIA. Žalobca v námietkach vyzval stavebníka na odstránenie tohto rozporu, resp. na zabezpečenie

nového rozhodnutia EIA, ktoré by počítalo s touto zmenšenou plochou zelene a následne stavebný
úrad požiadal o vydanie stanoviska Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný
nesprávne vec právne posúdil, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď uviedol, že
má za to, že plocha zelene sa nezmenší a bude v súlade s regulatívom vyplývajúcim z rozhodnutia EIA.
Pre toto posúdenie stačilo uskutočniť ohliadku na mieste samom, kde aj laická verejnosť vidí, že keď je

zachovaná plocha pradiarne, ktorá mala byť zbúraná, no nie je, tak nie je možné na jej mieste vysadiť
zeleň v rovnakej výmere ako sa počítalo v rozhodnutí EIA. Žalovaný sa oprel o stanovisko Okresného
úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, v zmysle ktorého zachovanie architektonického prvku
v SO 206 nespôsobuje zmenu plochy zelene oproti regulatívu EIA. Následne ale žalovaný uviedol,
že podľa jeho názoru oboznámenie žalobcu so stanoviskom nemá vplyv na postavenie účastníkov aj

napriek tomu, že na základe podkladu - stanoviska bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a následne
aj rozhodnutie žalovaného. Nemôže obstáť konštatovanie žalovaného, že s ohľadom na stanovisko, o
ktorom nebol nikto upovedomený, že vôbec existuje, a už vôbec nebolo nikomu umožnené sa k jeho
obsahu vyjadriť, je zachovanie pradiarne s regulatívom zámeru EIA. Žalovaný uviedol, že stanovisko
nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ale následne uviedol aj to, že nedošlo k zmene

plochy zelene, a teda, že stavba je na základe stanoviska v súlade s pôvodným rozhodnutie EIA.

36. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné z toho
dôvodu, že podstatné meritórne úkony vykonával predpojatý zamestnanec N. H. O., ktorá v čase,
keď nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti, viedla podstatné procesné meritórne úkony

stavebného konania, a to ústne pojednávanie dňa 14.07.2022. Podľa žalobcu je táto zamestnankyňa
dlhodobo zaujatá voči stavebníkovi, keď jednostranne zvýhodňuje stavebníka pred všetkými ostatnými
účastníkmi konania, a teda bolo porušené procesné právo žalobcu. Žalovaný len zhodnotil, že sa
nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, že by uvedený zamestnanec viedol dôležité procesné úkony
v stavebnom konaní k stavbe. Žalobca ale v odvolaní predložil množstvo argumentov, že zaujatý

zamestnanec nesmie viesť procesné úkony v čase, keď ešte nie je právoplatné rozhodnuté o námietke
zaujatosti, ako aj to, že postačuje len podozrenie, že takýto zamestnanec je zaujatý. Žalovaný
túto argumentáciu ignoroval a vôbec sa s ňou nevysporiadal, čo zakladá vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že jediný kto mohol prezradiť právnemu zástupcovi stavebníka
to, že právny zástupca žalobcu bol osobne nazrieť do spisu týkajúceho sa stavebného konania, mohla

byť len uvedená zamestnankyňa, pretože nikto iný s touto informáciou okrem právneho zástupcu
žalobcu (ktorý je viazaný povinnosťou mlčanlivosti) nedisponoval. Tieto skutočnosti žalovaný ignoroval
a vyslovil názor, ktorý je v zrejmom rozpore s obsahom administratívneho spisu a v ktorom nemá
oporu. Žalovaný uviedol, že fakt, že uvedená zamestnankyňa viedla ústne pojednávanie dňa 14.07.2022
nespôsobuje nezákonnosť tohto procesného úkonu. Žalovaný vyjadril svoj názor bez akéhokoľvek

odôvodnenia, pretože žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru, ktorá tvrdí opak, a to napríklad
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/253/2010 zo dňa 23.10.2012, v zmysle ktorého
pre zachovanie legitímnosti rozhodnutia je nevyhnutné zabrániť situácii, kedy bude vo veci konať
a rozhodovať predpojatý zamestnanec správneho orgánu, preto až do právoplatného rozhodnutia onámietke zaujatosti nemôže zamestnanec, proti ktorému bola námietka vznesená, nielen rozhodovať,
ale ani vykonávať žiadne úkony, ktoré pripúšťajú odklad, pričom ústne prejednanie veci, pokiaľ správny
orgán riadne nezdôvodní opak, úkon nepripúšťajúci odklad nie je. Žalovaný neodôvodnil, či ústne

pojednávanie bolo úkonom nepripúšťajúcim odklad.

37. Žalobca ďalej uviedol, že namietal, že stavebník už dávno začal stavať stavbu, pričom nemal vydané
právoplatné stavebné povolenie k stavbe. Podľa žalobcu nešlo o konanie sanácie podkladových plôch,
pretože stavebník vkladal do zeme pilóty, slúžiace na založenie stavby a osadenie skeletu stavby a

bola poskytnutá aj príslušná fotodokumentácia. Žalovaný bez bližšej špecifikácie vyhodnotil, že nešlo
o začatie budovania stavby, ale že išlo len o sanáciu podkladových vrstiev, pričom sa opieral o závery
zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 29.10.2021 a 21.03.2022. Tento názor je nesprávny, pretože
zo strany stavebníka došlo pár dní pred vydaním rozhodnutia žalovaného k pokračovaniu budovania
stavby tým, že presne do ukotvených pilot, na ktoré žalobca upozorňoval, bol vložený železný skelet
budovy OC Trenčín, o čom žalobca predložil fotodokumentáciu. Stavebné práce, na ktoré žalobca už

v minulosti upozorňoval, nemohli mať povahu geologického prieskumu, ale slúžili už jednoznačne na
to, aby sa začala stavba budovať. Uvedené potvrdzuje nezákonný postup prvostupňového orgánu,
keďže nebolo právoplatné stavebné povolenie, ale stavebník už začal budovať stavbu, a tak malo
prebehnúť dodatočné stavebné konanie. Nebola správne posúdená tiež sanácia, ktorá nemohla
prebehnúť prostredníctvom dodatočného stavebného povolenia, pretože ak by bolo účelom sanácie len

spevniť vrstvu podložia pred zosuvom, takto toto malo správne prebehnúť prostredníctvom búracieho
povolenia po odstránení zvyškov stavby. Stavba sa už začala stavať a malo správne prebehnúť konanie
o dodatočnom povolení stavby, čo bolo preukázané predloženou fotodokumentáciu.

38. Žalobca ďalej uviedol, že bol nedostatočne zistený skutkový stav a vec nesprávne právne posúdená

aj v tom, keď žalobca v odvolaní poukazoval na to, že nie je občianskoprávne vysporiadané medzi
stavebníkom a žalobcom nové napojenie budovy súp. č. XXXX na novovybudovanú kanalizáciu
a vodovod, a keďže bola vznesená občianskoprávna námietka, bolo potrebné, aby vzťahy medzi
účastníkom a stavebníkom boli vysporiadané novou dohodou. Keďže k dohode nedošlo, tak orgány
verejnej správy dospeli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise.

39. V ďalšej skupine žalobných námietok žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného
prenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Vrámcitejtoskupinyžalobnýchnámietokžalobcaopätovne
poukazoval na porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku vo vzťahu k tomu, že nebol

oboznámený so stanoviskom Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie.
Namietal závery žalovaného, že stanovisko nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ako
aj to, že vplyvom stanoviska nedošlo k zlepšeniu postavenia účastníka konania, pričom takéto vyjadrenie
podľa žalobcu má za následok, že žalovaný ho mal aj riadnym spôsobom odôvodniť. Žalobcovi nie je
zrejmé, na základe čoho žalovaný uviedol, že stanovisko Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné

prostredie nemalo vplyv na zákonnosť stavebného povolenia, keď z konania stavebného úradu vyplýva,
že toto stanovisko bolo jedným z najpodstatnejších stanovísk a s ohľadom na to, že prvostupňový orgán
právekvôlizabezpečeniutohtostanoviskaporušilzásadurovnostiúčastníkovkonania,keďsinezákonne
toto stanovisko vyžiadal sám. Nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že stanovisko
nemalo vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, keď prvostupňové rozhodnutie bolo vydané

na základe obsahu tohto stanoviska, pretože toto stanovisko vyslovilo, že stavba SO 206 nie je v spore
s regulatívom vopred daným v rozhodnutí EIA.

40. Žalobca navrhoval, aby bolo prerušené stavebné konanie z dôvodu, že prebieha súdne konanie na
Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. 19C/26/2022 vo vzťahu k obmedzeniu rozsahu vecných bremien

zapísaných na LV č. XXXXX, pričom práve stavebník je jedným zo žalobcov. K tomuto argumentu sa
stavebný úrad nevyjadril v zmysle náležitostí kladených na odôvodnenie rozhodnutia a porušil rovnosť
účastníkov konania tým, že k obdobnému návrhu od spoločnosti INDEX CAR s.r.o. sa vyjadril, aj
sa snažil argumentovať a odôvodniť jeho myšlienkové postupy. Rovnako žalovaný neuviedol žiadnu
argumentáciu, prečo prvostupňový orgán mal rozhodnúť o tomto návrhu správne, čím aj rozhodnutie

žalovaného trpí nepreskúmateľnosťou. V rozhodnutiach nebolo uvedené prečo a z akého dôvodu
konanievedenénaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.zn.19C/26/2022nepredstavujedôvodnaprerušenie
konania.41. Žalobca tiež namietal, že stavebné konanie malo byť prerušené aj z toho dôvodu, že prebieha
konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/3/2020, predmetom ktorého je právo zariadenia
nevyhnutnej cesty k budove súp. č. XXXX a prvostupňový orgán tomuto návrhu nevyhovel. Žalovaný

uviedol, že sa nestotožňuje s návrhom žalobcu a jeho argumentáciou, ale neuviedol prečo, v dôsledku
čoho je rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti.

42. Žalobca tiež namietal, že disponuje vydržanými právami zodpovedajúcimi vecným bremenám vo
vzťahu k právu napojenia a dodávky jednotlivých druhov médií k budove súp. č. XXXX. Poukázal

aj na súdne konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/67/2022, o čom bol
žalovaný upovedomený. Žalovaný nepripustil občianskoprávnu námietku, rovnako aj stavebný úrad,
ale žalovaný sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu prednesenou v odvolaní vo vzťahu k
spochybneniu argumentácie prvostupňového orgánu, keď žalobca podrobne vysvetlil inštitút vydržania.
Táto občianskoprávna námietka týkajúca sa budovy súp. č. XXXX pritom predstavuje jeden z
najpodstatnejších bodov argumentácie žalobcu. Žalovaný uviedol a potvrdil, že mal vedomosť o tejto

argumentácii žalobcu, ale sa s ňou dostatočne nevysporiadal a neuviedol, prečo táto argumentácia
žalobcu neobstojí. Je zrejmé, že v prípade, ak orgány verejnej správy mali pochybnosti o existencii
vecných bremien k budove 7390, tak neboli oprávnené konať, pretože prekročili rozsah ich kompetencie.
Keďže ignorovali túto občianskoprávnu námietku, na ktorú boli upozorňované od začiatku stavebného
konania, tak porušili princíp právnej istoty žalobcu a rozsah kompetencie, ktorý majú zverený.

43. Žalobca uviedol, že namietal aj to, že stavebník začal stavať aj časť SO 206, a to časť
architektonického prvku, keď začal budovať na architektonickom prvku múr a vykonával stavebné
práce. Uviedol, že deliaci múr bývalej pradiarne mal byť riadne ochránený zatepľovacom vrstvou
a klampiarskymi prácami v zmysle búracieho povolenia, avšak murivo na bývalej pradiarni vôbec

nie je chránené, v dôsledku čoho do budovy súp. č. XXXX zateká. Prvostupňový orgán k tejto
argumentáciižalobcuuviedol,žemaliprebiehaťnejakésanačnéprácenaobnovemurivazabezpečujúce
ochranu zdravia a života. Podľa žalobcu je vylúčené, aby sa zabezpečoval takmer spadnutý múr
vybudovaním nového múru na druhom poschodí. Otázne je, odkiaľ stavebný úrad mohol vedieť,
že prebiehajú na nezbúranej pradiarni práce slúžiace k ochrane zdravia a zabezpečenie múru v

prípade, ak by nebol zamestnanec stavebného úradu v priamom kontakte so stavebníkom, pretože
stavebník do konania neuviedol žiadne vyhlásenie, z ktorého by vyplývalo, že prebiehajú takéto
sanačné práce na nezbúranej pradiarni. To taktiež potvrdzuje zaujatosť zamestnanca stavebného
úradu. Žalobca zdôraznil, že časť stavby SO 206 je súčasťou stavby a podstatné je, že stavebník
začal budovať architektonický prvok (nezbúraná pradiareň) bez stavebného povolenia, preto bolo

potrebné ex offo začať konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. jej časti. Žalovaný sa ale k
tomuto odvolaciemu dôvodu vôbec nevyjadril, v rozhodnutí ho vôbec nespomenul a ani neuviedol
argumentáciu, prečo nepripustil tento odvolací dôvod. Absentuje teda odôvodnenie prečo neprebehlo
dodatočné stavebné povolenie k nezákonným stavebným prácam na nezbúranej pradiarni, čo má za
následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

44. Žalobca ďalej uviedol skupinu žalobných námietok o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Opätovne uviedol
argumentáciu o tom, že došlo k porušeniu jeho procesného práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
keď nebol oboznámený s podkladom rozhodnutia, a to so stanoviskom Okresného úradu Trenčín, odbor

starostlivosti o životné prostredie, pričom je nesporné, že toto stanovisko bolo doplnené ako podklad
prvostupňovéhorozhodnutia,prvostupňovýorgánneupovedomilotomtopodkladerozhodnutiavšetkých
účastníkov konania a neumožnil im vyjadriť sa k podkladu tohto rozhodnutia. Žalobca ďalej poukázal
na skutkové okolnosti obstarania stanoviska s tým, že podľa neho všetky tieto skutočnosti potvrdzujú
zaujatosť zamestnanca stavebného úradu. Uviedol tiež, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov

konania, ale aj zásada koncentrácie konania, keď na jednej strane pre všetkých účastníkov konania platí
koncentračná zásada, ale pre zabezpečenie dokumentov pre stavebníka táto koncentrácia neplatí.

45. Žalobca namietal, že bol nesprávny procesný postup, keď stavebný úrad sám nezákonne nezačal
s občianskoprávnymi námietkami žalobcu konať podľa § 137 Stavebného zákona. Zopakoval tiež,

že v územnom konaní začal stavebný úrad konať s totožnou občianskoprávnou námietkou žalobcu
tak, že nariadil ústne pojednávanie vo vzťahu k tejto námietke, čím potvrdili jej charakter podľa §
137 Stavebného zákona a následne sa nezákonne rozhodol, že už nebude s touto občianskoprávnou
námietkou konať podľa § 137 Stavebného zákona.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

46. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania a zopakoval
argumentáciu, ktorá je obsahom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

47. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, spoľahlivo zistil skutočný stav veci, správne právne vec posúdil a nezistil také

dôvody, ktoré by bránili potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia. Zároveň uviedol, že v čase po
vydaní rozhodnutia žalovaného (09.12.2022) do nadobudnutia jeho právoplatnosti stavebný úrad
žalovanému oznámil, že stavebník začal uskutočňovať stavbu. Keďže neexistovala možnosť zvrátiť
plynutie lehoty na doručenie rozhodnutia doručovaného verejnou vyhláškou, rozhodnutie žalovaného
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2022. Žalovaný listom č. OU-TN-OVBP2-2022/039854-006 zo dňa
29.12.2022 zaslal prvostupňovému orgánu jeho administratívny spis a zároveň v súvislosti s doručenými

závermi štátneho stavebného dohľadu č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/43412/142343/Dud zo dňa 19.12.2022
prvostupňovému orgánu oznámil, že je potrebné konať podľa § 88a Stavebného zákona a zároveň
vzhľadom na zistené skutočnosti v záveroch štátneho stavebného dohľadu je potrebné začať konanie
o správnom delikte.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ Kaufland Slovenská republika v. o. s.

48. Ďalší účastník konania 1/ vo vzťahu k správnej žalobe uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou
žalovaného a stavebného úradu uvedenou v rozhodnutiach. Uviedol, že mu nebolo doručené vyjadrenie
žalovaného k žalobe a preto si vyhradzuje právo podrobnejšie sa meritórne vyjadriť až po doručení

vyjadrenia žalovaného. Žalobca sa nevysporiadal v žalobe s celým radom argumentov žalovaného,
resp. stavebného úradu, ktoré boli uvedené v rozhodnutiach, ktoré sú vzájomne komplexne previazané.
Závery, ku ktorým orgány verejnej správy dospeli, sú podložené a presvedčivé.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ (replika)

49. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ žalobca uviedol, že ďalší účastník konania si nemôže
vyhradzovať právo, že sa vyjadrí k správnej žalobe až neskôr, keď mu bude doručené vyjadrenie
žalovaného.Možnosťúčastníkavyjadriťsakžalobeniejepodmienenátým,čibolodoručenéúčastníkovi
konania aj vyjadrenie žalovaného. Nie je zrejmé, z akých dôvodov ďalší účastník konania navrhol, aby

správna žaloba bola zamietnutá.

50. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že správne orgány nemôžu samostatne posudzovať také
skutkové otázky, ktoré vyplývajú z vlastníckeho práva žalobcu alebo aj z práv zodpovedajúcich vecným
bremenám. Zákonodarca neumožnil správnym orgánom, aby vynášali predbežné názory o existencii

alebo neexistencii vlastníckych alebo iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Orgány verejnej správy
si nemôžu sami jednostranne vyhodnotiť, či žalobca disponuje vecnými bremenami alebo nie. Pokiaľ
si tieto otázky jednostranne vyhodnotia bez toho, aby prerušili stavebné konanie a umožnili súdu,
aby rozhodol o týchto skutočnostiach, prekročili tým rozsah ich kompetencie. Pokiaľ orgány verejnej
správy zotrvávajú na tom, že vecné bremená vznikajú len vkladom do katastra nehnuteľností, tak v tejto

súvislosti žalobca poukázal na to, že zákonodarca obmedzil správnym orgánom právomoc rozhodovať
o právach vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných ako vlastníckych práv k nehnuteľnostiam počas
správneho konania. Aj v tejto súvislosti uvádzané súdne konanie je takým súdnym konaním, od výsledku
ktorého závisí deklaratórne rozhodnutie, ktoré by potvrdilo už existujúce vecné bremená žalobcu ako
vlastníka budovy súp. č. XXXX.

51. Stavebný úrad uviedol, že súdne konanie sp. zn. 13S/112/2021, predmetom ktorého je určenie, či
prebehla prestavba kruhového objazdu zákone, a teda či má stavba zabezpečné dopravné napojenie,
nemá relevanciu. Žalovaný nesprávne posúdil, že nie je potrebné prerušiť stavebné konanie k stavbe
do momentu právoplatného skončenia konania prestavba kruhového objazdu, pretože si žalovaný

neuvedomil, že existencia dopravného napojenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
je kľúčovým predpokladom pre vydanie stavebného povolenia a následne kolaudačného rozhodnutia.
Dopravné napojenie stavby je kľúčovým predpokladom, ktorého otázka musí byť vyriešená už v rámci
rozhodnutia o umiestnení stavby. Prestavba kruhového objazdu bola vykonaná v rozpore so všeobecnezáväznými právnymi predpismi, a preto nie je možné tvrdiť, že by bolo dopravné napojenie stavby v
súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby.

52. Pokiaľ ide o spochybnenie vecných bremien viažucich sa k budove súp. č. XXXX, žalobca zotrval
na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Zopakoval, že pokiaľ nie sú vecné bremená zapísané v
katastri nehnuteľnosti, takto toto neznamená, že neexistujú, pretože žalobca uplatnil občianskoprávnu
námietku so zdôvodnením, že došlo k vydržaniu vecných bremien.

53.ŽalobcaďalejopakovanenamietalzískaniestanoviskaOkresnéhoúraduTrenčín,odborstarostlivosti
o životné prostredie s tým, že toto stanovisko je nezákonné a nesprávne, pretože bolo vypracované za
krátke časové obdobie. Namietal aj porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a preukázanie silnej
zaujatosti voči stavebníkovi, keď bolo toto stanovisko obstarané samotným stavebným úradom, ďalej s
týmto stanoviskom neboli oboznámení účastníci konania a nebolo im umožnené vyjadriť sa k nemu.

54. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení uvádza, že po vydaní druhostupňového
rozhodnutia stavebný úrad sám žalovanému oznámil, že stavebník začal uskutočňovať stavbu, čo
potvrdzuje argumentácia žalobcu, že stavebník nevykonával inžiniersko-geologický prieskum, ale
predložené fotografie a video preukazovali vkladanie pilót do nosného podložia, a teda skutočnosť,
že stavebník začal budovať stavbu. Keďže prvostupňový orgán posúdil, že stavebník začal budovať

stavbu, k čomu vydal aj riadny správny akt, tak tým potvrdil, že úmyselne a vedome vydal rozhodnutie o
začatí dodatočného stavebného konania k stavbe až vtedy, keď už toto nemalo reálne žiadny zmysel, a
teda nemohlo voči stavebníkovi spôsobiť žiadne neželané následky. To potvrdzuje, že orgány verejnej
správy úmyselne a vedome porušili zásadu rovnosti účastníkov konania, čo spôsobuje nezákonnosť ich
rozhodnutí.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/ TM Real spol. s r.o.

55. Ďalší účastník konania 2/ uviedol, že námietky týkajúce sa nedoručenia stanoviska Okresného
úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie sa nijako nedotýkajú práv a právom chránených

záujmov žalobcu, ale sa týkajú čisto technickej záležitosti, ktorú má právomoc posudzovať výlučne
Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie. Preto vyjadrenie žalobcu k tomuto
stanovisku nemohlo mať relevanciu a význam pre posúdenie veci. Poukázal aj na závery odbornej
literatúry, že samotné porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je dostatočným
dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia s tým,

že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Ďalej uviedol,
že žalobca mal možnosť v odvolaní vzniesť vecné námietky voči obsahu stanoviska, čo nespravil, ale
formálne vytkol, že sa k nemu nemohol vyjadriť pred vydaním stavebného povolenia.

56.Pokiaľideonámietkytýkajúcesavecnýchbremienvsúvislostisbudovousúp.č. XXXX,takstavebné
objekty povoľované stavebným povolením nemajú vplyv na použitie vecných bremien súvisiacich s
touto budovou, pretože sa nachádzajú v úplnej inej časti areálu, v ktorej nemá žalobca žiadne vecné
bremená, alebo sú umiestnené pod zemou, ktoré nebudú mať vplyv na používanie vecných bremien
žalobcu. Povoľované stavebné objekty preto nemenia vnútorné usporiadanie areálu, ktoré môže mať za

následok obmedzenie predmetných vecných bremien žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal, že vykonaním
vnútroareálových úprav bude zúžený rozsah jeho vecných bremien v súvislosti s budovou súp. č XXXX,
tak už Krajský súd v Trenčíne v uznesení o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobevyhodnotiltútonámietkuakonedôvodnú,keďkonštatoval,žeideovzdialenejšíobjektvovzťahuk
povoľovanejstavbe,atedavýkonprvostupňovéhorozhodnutianemôževiesťkzúženiurozsahuvecných

bremien vo vzťahu k budove súp. č. XXXX.

57. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa vecných bremien pre budovu súp. č. XXXX, tak údajné vecné
bremeno nie je zapísané v katastri a žalobca nepredložil rozhodnutie žiadneho štátneho orgánu,
ktoré by hodnovernosť údajov katastra v tejto súvislosti vyvracalo, pričom ich hodnovernosť ani

nie je spochybnená poznámkou. Stavebný úrad preto musel vychádzať z údajov o neexistencii
vecného bremena, ktoré boli pri vydávaní stavebného povolenia záväzné. Skutočnosť, že tieto údajné
vecné bremená neexistujú zatiaľ neprávoplatne potvrdil aj Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.
15C/67/2022 zo dňa 26.09.2023, keď žalobu o určenie existencie týchto údajne „vydržaných“ vecnýchbremien zamietol. Stavebné objekty povoľované stavebným povolením nemôžu mať akýkoľvek vplyv na
tieto vecné bremená aj keby existovali. Podľa žalobcu sa tieto vecné bremená majú viazať na kanalizáciu
tzv. Malokubranský potok a tzv. Sociálno-požiarny vodovod. Stavebné povolenie však nie je povolením

na odstránenie stavby podľa § 88 Stavebného zákona, na základe ktorého by mohlo dôjsť k odstráneniu
pôvodnej kanalizácie a vodovodu. V neposlednom rade stavebník nemá akúkoľvek povinnosť umožniť
žalobcovi napojenie budovy súp. č. XXXX na novovybudovanú kanalizáciu a vodovod.

58. K námietkam o neodstránení bývalej budovy bývalej pradiarne uviedol, že je irelevantná, pretože

torzo, ktoré zostalo po budove bývalej pradiarne, je súčasťou objektu SO 206 Sadové úpravy ako
architektonický prvok pripomínajúcich históriu bývalého výrobného závodu Merina a táto skutočnosť
nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

59. K námietke o predpojatej zamestnankyni stavebného úradu uviedol, že podľa § 12 ods. 2 Správneho
poriadku proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať

samostatné odvolanie. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku je rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno
odvolať, právoplatné. Preto rozhodnutie stavebného úradu č. MSÚTN-KPred/2022/39193/102806/sev
zo dňa 12.07.2022 o zamietnutí námietky predpojatosti bolo v čase ústneho pojednávania právoplatné,
keďže bez ohľadu na jeho doručenie proti nemu nebolo možné podať odvolanie. Výklad žalobcu, že
stavebný úrad musí vždy vyčkať na doručenie rozhodnutia, je nelogický. Takýto výklad by viedol k

zbytočným obštrukciám, ktoré by mohli vzniknúť na základe toho, že pred každým pojednávaním by
každý z účastníkov konania podal námietku predpojatosti a následne sa vyhýbal doručeniu rozhodnutia
o jej zamietnutí, aby dosiahol odročenie pojednávania. Tvrdenie, že stavebník sa dozvedel o nahliadnutí
právneho zástupcu žalobcu do administratívneho spisu od zamestnankyne stavebného úradu je
nepravdivé, pretože stavebník mal túto informáciu od svojej splnomocnenej zástupkyne, ktorá bola v

tom čase na stavebnom úrade ohľadne inej veci.

60. K námietke o začatí uskutočňovania stavebných objektov pred vydaním stavebného povolenia
uviedol, že išlo o samostatné sanačné práce posudzované v samostatnom konaní o dodatočnom
povolení stavby a toto konanie je právoplatne skončené rozhodnutím stavebného úradu č. ÚSaŽP

2022/2141/134210/Du zo dňa 25.11.2022.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ (replika)

61. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentmi ďalšieho účastníka konania 2/ vo vyjadrení k správnej

žalobe. Ďalej uviedol rovnakú argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v správnej žalobe a v predchádzajúcom
vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konaniam 1/.

62. Naviac žalobca uviedol, že pokiaľ poukazoval ďalší účastník konania 2/ na uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, tak ide o záver,

ktorý krajský súd vyslovil v rozhodnutí, ktoré nebolo meritórne, preto sa naň nemožno odvolávať.

63. Pokiaľ ďalší účastník konania 2/ uvádzal, že stavba sa začala budovať pred vydaním stavebného
povolenia, pretože nešlo o stavebné práce (práce, na ktoré žalobca poukazoval), tak podľa žalobcu je
toto tvrdenie ďalšieho účastníka konania 2/ zavádzajúce, pretože samotný prvostupňový orgán potvrdil

správnosť argumentu žalobcu a žalobného bodu, že stavebník začal stavbu stavať pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia, pretože sám stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení stavby,
čo dosvedčuje oznámenie č. MSÚTN-USaŽP/2022/43527/144760/Dud zo dňa 23.12.2022.

64. Ďalej sa žalobca vyjadril k opisu skutkových okolností vo vyjadrení ďalšieho účastníka konania

2/ o tom, ako sa stavebník dozvedel o tom, že právny zástupca žalobcu bol nahliadať do
administratívneho spisu. Žalobca označil ďalším účastníkom konania 2/ uvádzané skutkové okolnosti
ako nepravdepodobnú súhru okolností.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

65. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechoduvýkonu súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne vedená
na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/115/2022 je vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. TN-11S/115/2022.

66. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku v znení do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) na žiadosť žalobcu na deň 27.11.2024.
Pojednávania pred správnym súdom sa nezúčastnil žalovaný a ďalší účastníci konania 3/, 4/, 7/ a 8/.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní pred správnym súdom ospravedlnil a nežiadal o odročenie

pojednávania, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Ďalší účastníci konania
3/, 4/, 7/ a 8/ sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili a nežiadali o odročenie
pojednávania. Správny súd preto vec na pojednávaní prejednal v neprítomnosti žalovaného a ďalších
účastníkov konania 3/, 4/, 7/ a 8/.

67. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej

správnejžalobeazhrnulžalobnédôvodyprednesenévsprávnejžalobe.Zdôraznilprocesnépochybenie,
a to nedoručenie stanoviska Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa
02.09.2022 žalobcovi, čím mu bolo upreté jeho právo vyjadriť sa k nemu. Žalovaný uviedol, že obsah
tohto stanoviska nemohol mať pre žalobcu priaznivejšie následky, ale v podstate vysporiadanie sa
s námietkami žalobcu oprel o obsah tohto stanoviska. V tejto súvislosti bola porušená precedenčná

zásada, keď žalovaný v obdobnej veci vydal rozhodnutie a zrušil rozhodnutie Obce Dolné Kočkovce
práve z toho dôvodu, že účastník konania nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a žalovaný
nevysvetlil, prečo nepostupoval obdobným spôsobom a prečo porušil precedenčnú zásadu. Uviedol
ďalej, že žalobca vzniesol viaceré občianskoprávne námietky a stavebný úrad nepostupoval v súlade
s rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít pri ich vyhodnotení. Ďalej zopakoval námietky

týkajúce sa zmenšenia plochy zelene a námietky o tom, že dôležité úkony v priebehu stavebného
konania vykonal predpojatý zamestnanec, a to práve podstatné ústne pojednávanie, ktoré viedol
zamestnanec stavebného úradu v čase, keď nebolo právoplatne rozhodnuté o námietke predpojatosti.
Poukázalajnažalobnénámietkytýkajúcesanepreskúmateľnostirozhodnutístým,žežalobcanavrhoval
prerušenie stavebného konania, napr. bolo poukazované na vedenie súdneho konania na Okresnom

súde Trenčín sp. zn. 19C/26/2022 a orgány verejnej správy sa dostatočne s týmito návrhmi na
prerušenie konania nevysporiadali. Právny zástupca žalobcu predniesol aj návrh na vykonanie dôkazov
listinami, ktoré mali dosvedčovať to, že hoci stavebné povolenie malo riešiť pripojenie budovy žalobcu
súp. č. XXXX, tak v skutočnosti to tak nie je, pretože ďalší účastník konania 1/ súhlas na pripojenie
nedal a existujúca stavba preto zasahuje do práva žalobcu na užívanie budovy súp. č. XXXX. Uviedol

tiež, že pokiaľ sa má vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia
a nemali by byť vykonané dôkazy, ktoré žalobca navrhol na pojednávaní, tak poukázal na to, že aj súdne
konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/61/2022 nebolo v čase administratívneho
konania právoplatne skončené. Vo vzťahu k navrhnutým dôkazom uviedol, že ide o také dôkazy, ktorými
žalobca v čase podania správnej žaloby nedisponoval a tieto dôkazy sa týkajú v správnej žalobe

vznesených námietok o tom, že sa orgány verejnej správy nesprávne vysporiadali s občianskoprávnymi
námietkami žalobcu. Za nepravdivé označil vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ o tom, že žalobca
podáva šikanózne správne žaloby. Uviedol, že aj pred pojednávaním bola adresovaná výzva právnemu
zástupcovi stavebníka za účelom zmierlivého vyriešenia veci, ale stanovisko k výzve bolo, že len ak
žalobca zoberie všetky správne žaloby späť, tak sa potom stavebník rozhodne, ako sa vysporiada

s požiadavkami žalobcu. Na otázku súdu týkajúcu sa predmetu súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19C/26/2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že ide o zrušenie
vecných bremien vo vzťahu k budove súp. č. XXXX, ako aj vecných bremien, ktoré boli zriadené in
personam, a to právo prechodu a prejazdu vo vzťahu k budove súp. č. XXXX. Na otázku správneho súdu
týkajúcu sa predmetu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/3/2020

právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom tohto konania je zriadenie vecného bremena in rem,
a to práva prechodu a prejazdu vo vzťahu k budove súp. č. XXXX. Na otázku správneho súdu týkajúcu
sa predmetu konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/67/2022 právny zástupca
žalobcu uviedol, že predmetom tohto konania je resp. bolo určenie existencie vecných bremien, a to
pripojenie k inžinierskym sieťam vo vzťahu k budove súp. č. XXXX. Podľa žalobcu stavebný úrad mal

prihliadať na vedenie uvedených súdnych konaní a nebol oprávnený na vyhodnotenie námietok, ktoré
mali občianskoprávny charakter a ktoré žalobca v priebehu stavebného konania predniesol. Pokiaľ
bolo poukazované na argumentáciu Krajského súdu v Trenčíne vo vzťahu k významu súdnych konaní
vedených pred Okresným súdom Trenčín, tak táto bola uvedená len v uznesení o návrhu na priznanieodkladného účinku správnej žalobe. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného slova odkázal na
písomné podania zaslané v priebehu tohto súdneho konania, zotrval na petite správnej žaloby a uplatnil
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

68. Žalobca vo svojom prednese poukázal na to, že obsahom stavebného povolenia sú aj objekty
SO 301.31.07 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt Dobiáš a SO 401.33.07 Jednotná
areálová kanalizácia pre existujúci objekt Dobiáš. Samotný ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení
uviedol, že žalobca sa môže kedykoľvek na areálové prípojky napojiť, ale keď žalobca žiadal o napojenie

na vodovod, tak stavebník odmietol udeliť súhlas na takéto pripojenie. Budova súp. č. XXXX je
v súčasnosti odstavená od prívodu pitnej vody ako aj od pripojenia na kanalizáciu. Poukázal na
skutkové okolnosti týkajúce sa priebehu rokovaní so stavebníkom, ako aj na ďalšie skutkové okolnosti
týkajúce sa obhospodarovania budovy. Žalobca ešte uviedol, že v stavebnom povolení je uvedené, že
Malokubranský potok zanikne, ak bude vybudovaná nová kanalizácia. Poukázal ďalej na to, že táto
vnútroareálová kanalizácia bola poškodená pri vŕtaní pilotov, že od roku 2010 mal napojenie a budova

bola pripojená. Podľa žalobcu vecné bremená sú zapísané v katastri nehnuteľností a sú zavkladované.
Zdôraznil, že v súčasnosti nemá prístup k budove.

69. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ uviedol, že navrhované dôkazy sú neprípustné, sú
vybudované prípojky a aktuálny stav vychádza zo šikanózneho konania žalobcu, ktorý podal množstvo

správnych žalôb. Ďalej uviedol, že všetky stavebné objekty boli postavené v súlade so stavebným
povolením a poukázal aj na právoplatne skončené konanie sp. zn. 15C/67/2022 týkajúce sa vecných
bremien. Vo vzťahu k súdnemu konaniu sp. zn. 19C/26/2022 uviedol, že areál bývalej Meriny sa
rozprestieralnacca40000m2 ažeaktubolizriadenénejakévecnébremená,takvpodstateniejeúplne
zrejmé, kade a akým spôsobom by mali byť realizované. Cieľom uvedeného súdneho konania pritom nie

je obrať žalobcu o nejaké práva, ale je to snaha o vysporiadanie sa s historickým stavom. Ku konaniu sp.
zn. 12C/3/2020 uviedol, že v tomto konaní bol 4x menený petit a nie je zrejmé, čo je predmetom tohto
súdneho konania, v súčasnosti bolo konanie odročené, pretože v konaní sp. zn. 19C/26/2022 má byť
realizované miestne zisťovanie, ktoré by mohlo mať význam aj pre toto druhé súdne konanie. Právny
zástupca ďalšieho účastníka konania 1/ v rámci záverečného slova uviedol, že zotrváva na prednesoch

realizovaných v rámci tohto súdneho konania, a to písomných aj ústnych, podľa ďalšieho účastníka
konania 1/ bol postup žalovaného v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vec bola
správne právne posúdená, preto navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol. Zároveň uplatnil
právo na náhradu trov konania.

70. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 2/ odkázal na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
1/ a uviedol, že žalobcom navrhované dôkazy nemajú relevanciu k prieskumu zákonnosti správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože nenadväzujú na žalobné dôvody. V jedinom prípade by to
mohlo nadväzovať na žalobný dôvod, kde žalobca namietal, že stavebný úrad a žalovaný vyhodnotili
občianskoprávnu námietku žalobcu týkajúcu sa napojenia na miestnu kanalizáciu ako nedôvodnú.

V tejto súvislosti poukázal na to, že konanie týkajúce sa určenia týchto vecných bremien, vedené
Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 15C/67/2022, bolo právoplatne skončené a žalobca bol v tomto
konaní neúspešný. Uviedol tiež, že výsledok súdneho konania sp. zn. 15C/67/2022 nie je podstatný.
Predmetom tohto konania bolo určenie existencie vecných bremien týkajúcich sa Malokubranského
potoka a Sociálneho vodovodu a predmetom stavebného konania bolo vybudovanie stavebných

objektov a nie odstránenie stavebných objektov, teda stavebným povoľovaním sa povoľovali stavebné
objekty a nie odstraňovali existujúce stavby. Uviedol ešte, že výsledok súdnych konaní vedených
pred Okresným súdom Trenčín v podstate nemá význam. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne o odkladnom účinku, kde sa taktiež uvádza, že nie je vecný súvis stavebných objektov
povoľovaných stavebným povolením a prípadným zúžením vecných bremien. Žalobca poukazoval na

to, že vybudovaním spevnených plôch a parkovísk by mohlo dôjsť k zásahu do vecných bremien,
ale tieto nie sú predmetom stavebného povolenia. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania 2/
v rámci záverečného slova uviedol, že zotrváva na písomných a ústnych prednesoch realizovaných
v rámci tohto súdneho konania s tým, že všetky námietky žalobcu sú formálno-právneho charakteru a so
žalobcom prednesenými námietkami sa žalovaný vysporiadal zákonne, preto navrhol, aby správny súd

správnu žalobu zamietol.

71. Ďalší účastník konania 6/ sa k veci nevyjadril a v rámci záverečného slova uviedol, že sa plne
stotožňuje so žalobcom.72. Správny súd postupom podľa § 116 SSP odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia
na deň 19.12.2024.

73. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,
preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

74. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby namietal porušenie svojich procesných práv
zakotvených v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ku ktorému malo dôjsť tým, že nebol oboznámený
so stanoviskom Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-
OSZP3-2022/031387-002 zo dňa 02.09.2022. Uvedenú námietku žalobca uvádzal aj v rámci žalobných
námietokonesprávnomprávnomposúdení,ovadenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavupreriadne

posúdenie veci, ako aj v rámci žalobných námietok o tom, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ rozhodnutia, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, ako aj v rámci
námietok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a v rámci
námietok, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

75. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad žiadosťou č. MSÚTN-
ÚSaŽP/2022/38450/114878/DUD zo dňa 02.09.2022 požiadal v zmysle § 140c Stavebného zákona
Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie o stanovisko, a to z dôvodu, že stavebník
- ďalší účastník konania 1/ Kaufland Slovenská republika v. o. s. predložil doplňujúce podklady k

stavebnému konaniu k povoleniu stavby: "OBCHODNÉ CENTRIM TRENČÍN, ul. Gen. M. R. Štefánika",
Stavebné objekty: SO 206 Sadové úpravy.

76. Následne bolo doručené stanovisko Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-TN-OSZP3-2022/031387-002 zo dňa 02.09.2022. V stanovisku bolo uvedené, že

projektová dokumentácia pre stavebné povolenie stavby SO 206 Sadové úpravy rieši architektonicko-
sadovnícke úpravy k projektu OBCHODNÉ CENTRUM Trenčín v nadväznosti na požiadavku útvaru
územnéhoplánovaniamestaTrenčínnapremiestnenieexteriérovéhovýtvarnéhodiela-kovovejplastiky.
StavebníksarozhodolvytvoriťreminiscenciunabývalývýrobnýzávodMERINAspolusarchitektonickým
prvkom pripomínajúcim históriu bývalého výrobného závodu MERINA spolu s premiestnenou plastikou

zahrnutou do oddychového parku na parcele č. 1382/2 ako súčasť sadových úprav. Architektonický
prvok pozostáva z východného múru (o dĺžke 7,96 metra) a západného múru (o dĺžke 11,45 metra),
pričom tieto sú prepojené s oceľovou konštrukciou pozostávajúcou z 10 kusov liatinových stĺpov a
stropných nosníkov. V oddychovom parku bude vybudovaný mlatový chodník. Navrhovaná činnosť bola
posudzovaná podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a Okresným úradom Trenčín,

odborom starostlivosti o životné prostredie bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-
T N-OSŽP3-2020/003719-021 zo dňa 31.01.2020, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Okresného úradu
Trenčín, odborom opravných prostriedkov, referátom starostlivosti o životné prostredie ako príslušným
odvolacím orgánom rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2020/013816-003 zo dňa 21.04.2020 s tým, že
navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V rozhodnutí bola stanovená aj podmienka ohľadom premiestnenia výtvarného diela. Okresný úrad
uviedol, že po preštudovaní predložených podkladov nezistil také skutočnosti vo veci stavebného
povolenia stavby: "OBCHODNÉ CENTRIM TRENČÍN, ul. Gen. M. R. Štefánika", Stavebné objekty: SO
206 Sadové úpravy, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami.

77. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

78. Z citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku nepochybne vyplýva požiadavka, aby
účastníci konania boli pred vydaním rozhodnutia oboznámení s podkladmi rozhodnutia a aby sa mohli
vyjadriť k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby v nadväznosti na realizáciu
týchto práv mohli predkladať ďalšie návrhy na doplnenie dôkazov za účelom dostatočne zistenéhoskutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy. Medzi účastníkmi
konania nie je sporné, že žalobca nebol oboznámený so stanoviskom Okresného úradu Trenčín,
odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP3-2022/031387-002 zo dňa 02.09.2022. Z

obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že stavebný úrad oboznámil účastníkov konania
s podkladmi rozhodnutia v rámci oznámení zo dňa 16.06.2022 a zo dňa 04.08.2022. Nie je sporné, že
k pochybeniu, spočívajúcemu v nedodržaní povinnosti orgánu verejnej správy zabezpečujúcej realizáciu
procesných práv účastníka konania, ktoré sú zakotvené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, došlo.

79. Pokiaľ ide o vady v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, judikatúra súdov je dlhodobo
ustálená v tom, že nie každá vada v postupe orgánu verejnej správy je spôsobilá privodiť záver
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale len vada podstatná. Pokiaľ je výsledkom súdneho
prieskumu v správnom súdnictve zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nemala by byť
dôvodom zrušenia rozhodnutia taká vada, ktorá má za následok len formálne zopakovanie konania
pred orgánom verejnej správy bez toho, aby výsledok rozhodovacieho procesu pred orgánom verejnej

správy mohol byť iný – pre účastníka konania priaznivejší. Uvedené potvrdzuje napríklad rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 02.02.2022, v zmysle ktorého ...Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo
by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rozhodnutia sa nezrušujú preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie

rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, z ktorej
taktiež vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval
proces, ak výsledok konania nemôže priniesť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutia
Ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 246/2018, III. ÚS 152/2019). V zmysle uvedených ustálených
judikatórnych záverov potom správny súd vyhodnocoval aj námietku porušenia procesných práv žalobcu

podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spočívajúcu v tom, že nebol oboznámený so stanoviskom
Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-TN-OSZP3-2022/031387-002
zo dňa 02.09.2022.

80. Pokiaľ žalobca uvádzal, že s uvedeným stanoviskom neboli oboznámení účastníci administratívneho

konania, k tomu je potrebné uviesť, že správny súd môže vyhodnocovať porušenie procesných práv
len vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ide o všeobecnú správu žalobu fyzickej osoby a žalobca ako
účastník administratívneho konania nemôže namietať porušenie práv iných účastníkov konania. Aktívna
legitimácia na podanie správnej žaloby je spojená so zásahom do subjektívnych práv alebo chránených
záujmov účastníka administratívneho konania. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo

právnickáosoba,ktoráosebetvrdí,žeakoúčastníkadministratívnehokonaniabolarozhodnutímorgánu
verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom
chránených záujmov.

81. Žalobca v námietkach prednesených v administratívnom konaní v podstate namietal, že po zmene

projektovej dokumentácie v časti stavebného objektu SO 206 Sadové úpravy bude stavebné povolenie
v rozpore s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a s územným rozhodnutím, pretože vybudovaním
architektonického prvku sa zmenší plocha zelene, s ktorou sa počítalo v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania a v územnom rozhodnutí. Z námietok žalobcu, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (zo
dňa 13.07.2022, 26.08.2022 a 30.08.2022), ako aj z odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca namietal

to, že povolením úprav sa zmenší plocha zelene, s ktorou sa počítalo v rámci rozhodnutia vydaného v
zisťovacomkonaní,akoajvrámcirozhodnutiavydanéhovúzemnomkonaní,atovdôsledkuponechania
torza stavby bývalej pradiarne (resp. „architektonického prvku“ ako je nezbúraná pradiareň podľa
žalobcuoznačovanástavebníkomastavebnýmúradom).Pokiaľžalovanývyhodnotiltútovaduvpostupe
stavebného úradu ako vadu nemajúcu za následok zrušenie stavebného povolenia, udržateľnosť tohto

záveru žalobca žalobnými námietkami neprelomil. Správny súd v rámci vyhodnocovania uvedených
námietok skúmal, či žalobca bol ukrátený na svojich procesných právach v takom rozsahu, že
by sa to prejavilo v možnom zásahu do jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov.
Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v uvedených námietkach o zmenšení plochy zelene
žalobca neargumentoval zásahom do svojich subjektívnych práv. Po vyhodnotení vady v postupe

stavebného úradu v uvedenom kontexte dospel správny súd k záveru, že namietaná vada v postupe
stavebného úradu nebola takej intenzity, že by bola spôsobilá privodiť zrušenie správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia. Budovanie architektonického prvku a zmena projektu v časti SO 206 Sadové
úpravy bola realizovaná na základe požiadavky zachovať vybrané prvky areálu a zakomponovať ichv rámci budovaných stavebných objektov. Zmena projektovej dokumentácie sa týkala len stavebného
objektu Sadové úpravy a nie „hlavnej“ stavby samotného obchodného centra. Podstatné je aj to, že
žalobca nenamieta, že by mu nebola známa zmena projektu v časti Sadové úpravy, z čoho vyplýva, že

žalobca vedel už v čase administratívneho konania vyhodnotiť dopad zmeny projektu v časti SO 206
Sadové úpravy na jeho práva, konkrétne práva spojené s vlastníctvom budovy súp. č. XXXX. Žalobcovi
neoboznámené stanovisko sa zaoberalo otázkou, či zmena projektu v časti sadových úprav je alebo
nie je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a so zákonom EIA. Podstatné pri vyhodnotení
vady v postupe stavebného úradu potom je, či stanovisko súviselo s takými námietkami žalobcu,

ktorými by namietal zásah do svojich subjektívnych práv. Žalobca vo vzťahu k zmene projektu týkajúcej
sa sadových úprav ale v súvislosti s neoboznámeným stanoviskom namietal nezachovanie plochy
zelene a nie zásah do svojich subjektívnych práv. V prípade zopakovania procesu administratívneho
konania, ak by správny súd uznal túto námietku za dôvodnú, by žalobcovi bolo doručené stanovisko
a mohol by sa k nemu vyjadriť. Obsahom stanoviska je záver, že po preštudovaní predložených
podkladov nezistil Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie také skutočnosti

vo veci stavebného povolenia stavby: "OBCHODNÉ CENTRIM TRENČÍN, ul. Gen. M. R. Štefánika",
Stavebné objekty: SO 206 Sadové úpravy, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami, teda obsahom
stanoviska nie je vyhodnocovaná otázka súvisiaca so zásahom do subjektívnych práv žalobcu. Ak
by žalobcovi bolo umožnené s týmto stanoviskom sa oboznámiť riadnym procesným postupom,

na prieskum zákonnosti vyhodnotenia námietok žalobcu o nezachovaní plochy zelene, ktorá bola
stanovená v rozhodnutí zo zisťovacieho konania a v územnom rozhodnutí, by žalobca nedisponoval
žalobnoulegitimáciou,pretožetietonámietkysanetýkajújehosubjektívnychpráv.Žalobcabybolaktívne
legitimovaný na vznesenie žalobných námietok týkajúcich sa práva na ochranu životného prostredia,
ale len v prípade, že by išlo o dotyk na jeho subjektívnych právach. Uvedené potvrdzujú aj závery

rozhodnutiaNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.4Sžk/37/2019zodňa02.02.2022,vktorýchnajvyšší
správny súd uviedol: ...Súčasne možno poukázať aj na to, že pri žalobe fyzickej alebo právnickej osoby
síce nie je vylúčené domáhanie sa ochrany životného prostredia, avšak toto musí byť preukázateľne
spojené s požadovanou ochranou subjektívnych práv žalobcov. Aktívna žalobná legitimácia vo vzťahu
k (abstraktnej) ochrane verejného záujmu na úseku životného prostredia totiž patrí zainteresovanej

verejnosti prípadne prokuratúre (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 279 s.).

82. Žalobca nenamieta, že nebol oboznámený so samotnou zmenou projektovej dokumentácie týkajúcej
sa sadových úprav, v dôsledku čoho by nevedel vyhodnotiť možný dopad povoľovaných objektov (resp.

zmeny ich realizácie) na svoje práva spojené s vlastníctvom susediacich nehnuteľností. Neoboznámenie
žalobcu s uvedeným stanoviskom, ktoré bolo navyše v celom rozsahu uvedené v stavebnom povolení
(str. 43 prvostupňového rozhodnutia), teda žalobca mal možnosť prípadne konkrétne napadnúť jeho
závery aj vo vzťahu k ochrane svojich subjektívnych práv v podanom odvolaní, potom nie je vadou
v postupe stavebného úradu takej intenzity, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti

rozhodnutia žalovaného. Zároveň na základe uvedenej argumentácie správny súd nedospel k záveru
o nezákonnosti argumentácie žalovaného v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný
uzavrel, že uvedené stanovisko nebolo spôsobilé privodiť pre žalobcu iné či výhodnejšie rozhodnutie.
Taktiež správny súd nedospel k záveru, že by v dôsledku uvedeného postupu orgánov verejnej
správy bol nedostatočne zistený skutkový stav, že by skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy bol

v rozpore s obsahom administratívnych spisov a nemal v nich oporu, alebo že by vec bola nesprávne
právne posúdená.

83. V súvislosti s uvedenými námietkami týkajúcimi sa porušenia práva žalobcu vyplývajúceho z § 33
ods. 2 Správneho poriadku správny súd nedospel ani k záveru, že by rozhodnutie žalovaného bolo

nepreskúmateľné. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa oboznámenia stanoviska
OkresnéhoúraduTrenčín,odborustarostlivostioživotnéprostredieč.OU-TN-OSZP3-2022/031387-002
zo dňa 02.09.2022 zaoberal a uviedol argumentáciu o tom, že prvostupňový orgán skutočne
neoboznámil účastníkov konania s uvedeným stanoviskom, a zároveň poukázal na to, že uvedené
stanovisko nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, že nemohlo privodiť a neprivodilo

vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníkov konania. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.08.2017, z ktorého vyplýva
záver, že je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie vjeho prospech. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na iné rozhodnutie žalovaného, v ktorom žalovaný
dospel k záveru o potrebe zrušenia prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že účastník konania
nebol oboznámený s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný

k týmto námietkam uviedol, že v konaní, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie, na ktoré poukazoval
žalobca, bolo viac pochybení prvostupňového orgánu a jediným dôvodom na zrušenie prvostupňového
rozhodnutia nebola skutočnosť, že prvostupňový orgán neumožnil účastníkom konania oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia, preto podľa žalovaného nebolo možné domáhať sa aplikácie precedenčnej
zásady. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný preskúmateľne odôvodnil svoje rozhodnutie a žalobca

vznesenými žalobnými námietkami uvedenú argumentáciu neprelomil. Vyhodnotenie, či by uvedené
závery žalovaného obstáli vo vzťahu k iným účastníkom administratívneho konania, napr. vo vzťahu
k zainteresovanej verejnosti, nemohol správy súd preskúmať, pretože predmetom prieskumu v tomto
súdnom konaní iniciovanom žalobcom je len prípadný zásah do subjektívnych práv žalobcu. Ako už bolo
uvedené, žalobca nemá aktívnu legitimáciu na prenesenie žalobných námietok týkajúcich sa zásahu do
práv iných účastníkov administratívneho konania.

84. K poukazu na rozhodnutie žalovaného v inej veci správny súd považuje za potrebné uviesť, že
aj v zmysle ustálenej judikatúry nie každá vada v postupe orgánov verejnej správy má za následok
zrušenie rozhodnutia, pričom je potrebné zdôrazniť, že každú vadu v procesnom postupe je potrebné
vyhodnotiťajindividuálnevskutkovýchokolnostiachkonkrétnejveci.Niejepretovylúčené,žeajzdanlivo

obdobná procesná vada môže mať v konkrétnych skutkových okolnostiach konkrétnej veci odlišný
dopad na práva účastníkov konania a v konečnom dôsledku bude jej vyhodnotenie odlišné. Navyše nad
rámec ešte správny poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/43/2023
zo dňa 28.08.2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol: ...Hoci je potrebné prisvedčiť tvrdeniu, že pri
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch je správny orgán podľa zákona povinný

dbať na to, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodovaní, použitie tejto zásady v konaní však
nevyhnutné predpokladá existenciu aspoň dvoch rozhodnutí, napĺňajúcich uvedené zákonné kritériá.

85. Samotné vypracovanie stanoviska v ten istý deň ako oň bolo žiadané, rovnako aj skutočnosť, že
o stanovisko žiadal stavebný úrad, nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných

rozhodnutí. Z ustanovenia § 140c Stavebného zákona vyplýva, že v určitých prípadoch sa vo vzťahu
k záväzným stanoviskám vyžaduje aktivita aj zo strany stavebného úradu (Podľa § 140c Stavebného
zákona ak ide o také využívanie územia, stavbu alebo ich zmenu, ku ktorým vydal príslušný orgán
podľa osobitného predpisu záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa
osobitného predpisu, stavebný úrad zašle príslušnému orgánu elektronicky alebo písomne návrh na

začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania, ktorý obsahuje písomné
vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok, určených v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní
alebo v záverečnom stanovisku, projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania,
spoločne s oznámením o začatí územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania.
Písomné vyhodnotenie pripomienok zabezpečuje ten, z podnetu ktorého sa začalo niektoré z konaní

uvedených v prvej vete).

86. K uvedeným námietkam žalobcu sa žiada uviesť, že aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania
vydané Okresným úradom Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie (v spojení s rozhodnutím
Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov) uvádza ako jednu z podmienok potrebu

zohľadniť odporúčanie Mesta Trenčín, a to v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie uvažovať
so zachovaním a premiestnením exteriérového výtvarného diela (prípadne v kombinácii s nápisom
„Merina“), nachádzajúcim sa pred vstupnou časťou do areálu, a to zo strany ul. M. R. Štefánika.

87. K žalobným námietkam týkajúcim sa nesprávneho vyhodnotenia občianskoprávnej námietky v

súvislosti s vecnými bremenami viažucimi sa k budove súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku
parc. č. C-KN 1384/6, k.ú. E. (LV č. XXXX), správny súd uvádza, že ani tieto námietky nie sú dôvodné.

88. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že vydaním stavebného povolenia dôjde k zásahu do
vecných bremien umožňujúcich užívanie uvedenej budovy (zapísané na LV XXXXX, k. ú. E.), pretože

vnútroareálovýmiúpravamidôjdekzmenšeniurozsahuvecnýchbremien.Stavebnýúradvyhodnotiltieto
námietky žalobcu ako nedôvodné s tým, že stavba nebude zasahovať do práva prechodu a prejazdu
a ani do inžinierských sietí, ktoré sú viazané na budovu súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Žalobca
namietal, že nie je v kompetencii stavebného úradu a žalovaného rozhodovať o tom, či bude alebonebude zasiahnuté do jeho práv, pretože o tomto môže rozhodnúť len súd. Žalobca v tejto časti
žalobných námietok v podstate popiera právomoc stavebného úradu a žalovaného vysporiadať sa
s uvedenými námietkami, ktoré vzniesol v administratívnom konaní s tým, že tieto námietky môže

posúdiť len súd. Žalobca vznesenými žalobnými námietkami nerozporuje závery orgánov verejnej
správy, neuvádza skutkovú a právnu argumentáciu prečo by závery, ku ktorým orgány verejnej správy
oboch stupňov dospeli pri vyhodnotení tejto námietky (ktorú predniesol v administratívnom konaní)
nemali obstáť.

89. Podľa § 137 Stavebného zákona; (1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. (2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad

navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší. (3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne
inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej
lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. (4) V konaní,
pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí

nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci
rozhodne.

90. Vo vzťahu k procesu vyhodnocovania námietok, ktoré majú občianskoprávny charakter a ktoré
boli vznesené účastníkmi stavebného konania správny súd uvádza, že z citovaného ustanovenia §

137 Stavebného zákona vyplýva pre stavebný úrad oprávnenie posúdiť, či vznesená námietka má
taký charakter, že by ovplyvnila realizáciu predmetu stavebného konania – realizácia by bola úplne
znemožnená alebo by bola možná v inej forme (Stavebný zákon používa formuláciu „podstatne iná
miera alebo forma“). Žalobca sa preto mýli, keď tvrdí, že stavebný úrad a žalovaný nemali oprávnenie
posúdiť vznesené námietky v tom smere, či by tieto námietky v prípade ich opodstatnenosti ovplyvnili

realizáciu povoľovanej stavby. V prípade, že stavebný úrad dospeje k záveru, že námietka je podstatná
– v prípade preukázania jej opodstatnenosti by mala vplyv na realizáciu povoľovanej stavby – a účastníci
konania sa nedohodli na riešení tejto námietky (čo by vylučovalo potrebu aktívneho prístupu zo strany
stavebného úradu), stavebný úrad odkáže účastníkov konania s riešením námietky na súd alebo iný
príslušný orgán a konanie preruší. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho

súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 10Sžk/6/2021 zo dňa 31.05.2022 uviedol : Ak niektorý z účastníkov
konania uplatní námietku podľa § 137 stavebného zákona, v prvom rade musí stavebný úrad posúdiť
povahu vznesených námietok vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom. Tieto môžu
buď prekračovať rozsah právomoci stavebného úradu, alebo nie. V prípade, ak vznesené námietky
neprekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, situácia je jednoduchá, keďže stavebný úrad je

príslušný(azároveňpovinný)onichrozhodnúťsám,alebovsúčinnostispolupôsobiacichorgánovštátnej
správy. Jedná sa napríklad o námietky týkajúce sa územnotechnického alebo stavebnotechnického
riešenia, resp. námietky týkajúce sa odstupov, hlučnosti, prašnosti či iného znečistenia, oslňovania alebo
tienenia už existujúcim stavbám (tzv. námietky budúcich imisií). Treba zdôrazniť, že zákon nemá na
mysli rozhodnutie formou samostatného rozhodnutia resp. samostatného výroku, ale formou vlastného

úsudku, ktorý sa pretaví do odôvodnenia rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom bola námietka
podľa § 137 Stavebného zákona vznesená. Úsudok môže byť následne preskúmavaný v rámci konania
o riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch o rozhodnutí vo veci samej. Problémovejším
okruhom sú námietky, ktoré rozsah právomoci stavebného úradu prekračujú. Z dikcie § 137 ods.
1 a 2 stavebného zákona vyplýva stavebnému úradu v prvom rade povinnosť pokúsiť sa o dosiahnutie

dohody medzi účastníkmi konania, ktorá za predpokladu úspechu odbremení stavebný úrad od ďalšieho
posudzovania vznesenej námietky a ten môže vo veci rozhodnúť. V prípade ak ku dohode medzi
účastníkmi konania nedôjde, stavebný úrad musí pristúpiť k úvahám, či sa jedná o námietku, ktorá
za predpokladu jej dôvodnosti by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila
uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme. Opäť, ak by si stavebný úrad zodpovedal túto

otázku negatívne a teda by nezistil takúto námietku, môže vo veci rozhodnúť sám, no svoje úvahy
musí premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia (aby mohli byť následne preskúmané v rámci prípadného
konania o riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch). Až keď stavebný úrad kladne posúdi
vznesenú námietku prekračujúcu jeho právomoc ako takú, ktorá by za predpokladu jej dôvodnostiznemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej
miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa námietky na súd resp. iný príslušný orgán a
stavebné konanie preruší na lehotu, ktorú sám určí. Po uplynutí lehoty môžu nastať dve situácie. Ak

účastník, ktorého stavebný úrad odkázal na podanie návrhu na rozhodnutie v spornej veci, do konca
lehoty nepredloží dôkaz, že návrh na súd resp. iný príslušný orgán podal, stavebný úrad môže pristúpiť k
posúdeniu vznesenej námietky a na účely stavebného konania si úsudok spraviť sám. Môžeme hovoriť
o akomsi „navrátení“ právomoci stavebného úradu rozhodnúť o vznesenej námietke. Toto ponímanie
vyplýva aj z formulácie § 137 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého síce niektoré občianskoprávne

námietky právomoc stavebného úradu prekračujú, no úplne nevylučujú resp. nekonštatujú, že nie je
daná.

91. Z citovanej právnej úpravy § 137 Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad má oprávnenie
na posúdenie vznesenej námietky, a to či táto má dopad na predmet administratívneho konania.
V prejednávanej veci orgány verejnej správy uviedli svoju úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že

vyššie uvedená námietka žalobcu nebude mať dopad na realizáciu stavby. Žalobca v administratívnom
konaní namietal, že dôjde k obmedzeniu jeho vecných bremien spočívajúcich v práve prechodu a
prejazdu a napojenia na inžinierske site vo vzťahu k budove súp. č. XXXX, ktorej je vlastníkom
a poukazoval na vedenie súdneho konania na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 19C/26/2022 s tým,
že je potrebné stavebné konanie prerušiť do právoplatného skončenia uvedeného súdneho konania.

Stavebný úrad k týmto námietkam uviedol, že sú veľmi vágne formulované bez uvedenia dôkazu, že
by mohlo byť vecné bremeno obmedzené. Zároveň uviedol, že povolením stavby nebude žalobcovi
znemožnené využiť jeho vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu k budove súp.
č. XXXX, ako aj vo vzťahu k inžinierskym sieťam. Podľa stavebného úradu nedôjde k zásahu do
vlastníckych alebo iných práv žalobcu, a preto nie je splnený predpoklad v § 137 ods. 1 Stavebného

zákona. Zároveň stavebný úrad uviedol, že vedenie akéhokoľvek súdneho konania nepredstavuje
automaticky povinnosť stavebného úradu prerušiť stavebné konanie. Žalovaný k súvisiacim odvolacím
námietkam žalobcu uviedol, že stavebný úrad sa s námietkou žalobcu vysporiadal správne a zároveň
odobril aj záver, že nie každé vedenie súdneho konania je samo o sebe dôvodom na prerušenie
stavebného konania, pretože každý aj účelovo iniciovaný spor by potom mohol predstavovať predbežnú

otázku, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní.

92. Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej správy uviedli preskúmateľnú argumentáciu vo vzťahu
k žalobcom vzneseným námietkam týkajúcim sa zásahu povoľovanej stavby do jeho vecných bremien
viažucich sa k budove súp. č. XXXX. Stavebný úrad aj žalovaný sa vysporiadali aj so žalobcom

vznesenou požiadavkou na prerušenie stavebného konania z dôvodu vedenia súdneho konania na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19C/26/2022. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie
je uvedená spisová značka 19C/26/2022, z kontextu rozhodnutia vyplýva, že sa žalovaný zaberal
žalobcom nastolenou požiadavkou na prerušenie stavebného konania z dôvodu vedenia súdneho
konania sp. zn. 19C/26/2022. Žalobca v správnej žalobe nevzniesol také žalobné námietky, ktorými

by rozporoval vyhodnotenie ním vznesených námietok týkajúcich sa vecných bremien umožňujúcich
užívanie budovy súp. č. XXXX, teda neuvádza argumentáciu prečo by závery orgánov verejnej správy
nemohli z hľadiska zákonnosti obstáť a prečo by povolenie stavby malo zasahovať aj do jeho vecných
bremien umožňujúcich užívanie budovy súp. č. XXXX.

93. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že je správna argumentácia stavebného úradu
a žalovaného, že vedenie akéhokoľvek súdneho konania nie je dôvodom na prerušenie stavebného
konania, pretože musí ísť o také konanie, ktoré má súvis s predmetom stavebného konania – orgány
verejnejsprávysamusiavysporiadaťsotázkou,čizávervedenéhosúdnehokonaniamáreálnydopadna
realizáciupredmetustavebnéhopovolenia,čibymohlanastaťsituácia,ževydaniestavebnéhopovolenia

nebude možné alebo bude možné za podstatne zmenených podmienok.

94. Ani žalobné námietky, ktorými žalobca napádal postup a argumentáciu stavebného úradu
a žalovaného, v ktorých vyhodnocovali námietku týkajúcu sa zásahu do vecných práv súvisiacich
s užívaním budovy súp. č. XXXX nie sú dôvodné.

95. Žalobca v námietkach podaných v rámci prvostupňového konania namietal, že budova súp. č.
XXXX je napojená na vnútroareálovú kanalizáciu, ktorá sa má odstrániť, že kanalizáciu nemožno zrušiť
a nahradiť ju novou, pretože budova súp. č. XXXX nebude mať napojenie na novovybudovanú verejnúkanalizáciu. Taktiež poukazoval na to, že sa má vybudovať nový verejný vodovod a že nie je vyriešené
ani napojenie budovy súp. č. XXXX na dodávku požiarnej vody. Podľa žalobcu sa so stavebníkom mali
dohodnúť na napojení a stavebný úrad mal žalobcu odkázať na občianskoprávne konanie. Uvedené sa

týka odvodu dažďových a splaškových vôd, zásobovania pitnou vodou a zásobovania požiarnou vodou.
Uviedol, že nepopiera, že vecné bremená v katastri nehnuteľnosti zapísané nemá, ale že tieto práva
vydržal, pretože ich užíva od roku 2011, pričom popísal skutkové okolnosti užívania týchto práv s tým,
že spoločnosť „Trentex“ ako vlastník rozvodov inžinierskych sietí a jeho právni nástupcovi rešpektovali
právo žalobcu na napojenie do uvedených inžinierskych sietí. Žalobca v námietkach v závere uviedol, že

zdôrazňuje, že vo vzťahu k budove súp. č. XXXX tiež disponuje právom prechodu a odkázal na vedenie
súdneho konania sp. zn. 12C/3/2020 na Okresnom súde Trenčín, predmetom ktorého je zriadenie
vecného bremena prechodu a prejazdu po pozemku parc. č. 1384/166, k. ú. E..

96.Stavebnýúradktejtonámietkežalobcuuviedol,ženanadobudnutieprávazodpovedajúcehovecným
bremenám je potrebný vklad tohto práva do katastra nehnuteľností. Domnelé vecné bremeno žalobcu

nie je (aj podľa tvrdenia žalobcu) zapísané v katastri nehnuteľností, preto vzhľadom na ustanovenie
§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka toto právo nenadobudol. Stavebný úrad uviedol, že nemá za
preukázané, že by vecné bremeno žalobcu - právo na napojenie budovy so súp. č. XXXX vo vlastníctve
žalobcu, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 1382/30, k. ú. E., na inžinierske siete vôbec existovalo.
Vzhľadom na údaje zapísané v katastri nehnuteľností je preukázané, že žalobca toto vecné bremeno

nenadobudol. K poukazu na súdne konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/3/2020
stavebný úrad uviedol, že v tomto konaní žalobca žaluje stavebníka v postavení žalovaného o zriadenie
vecného bremena prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, resp. 1384/264, k. ú. E.. V tejto
súvislosti stavebný úrad opätovne poukázal na právnu úpravu § 139 ods. 1 Stavebného zákona a § 151n
až 151p Občianskeho zákonníka a uviedol, že domnelé vecné bremeno žalobcu nie je (aj podľa tvrdenia

samotného žalobcu) zapísané v katastri nehnuteľností, a teda vzhľadom na ustanovenie § 151o ods.
1 Občianskeho zákonníka žalobca toto právo nenadobudol. Samotná skutočnosť, že sa vedie súdne
konanie o zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, k. ú. E. v
prospech žalobcu znamená, že toto vecné bremeno v jeho prospech neexistuje.

97. Žalovaný sa stotožnil so závermi stavebného úradu, že nebolo preukázané, že by vecné bremeno
žalobcu - právo prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, k. ú. E., vôbec existovalo a bolo
preukázané, že toto vecné bremeno nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Preto prvostupňový orgán
podľa žalovaného správne vyhodnotil, že nebolo preukázané, že existuje vlastnícke alebo iné právo
žalobcu, ktoré by mohlo byť povolením stavby dotknuté.

98. V správnej žalobe žalobca namieta, že uvedená občianskoprávna námietka bola nesprávne
vyhodnotená. Uvádza, že „v kúpnych zmluvách boli tieto vecné bremená aj zapísané, avšak
pravdepodobne procesnou chybou v katastrálnom konaní nedošlo k vkladu do katastra nehnuteľností“.
Poukazuje na skutkové okolnosti vydržania týchto vecných bremien s tým, že bol dobromyseľný

a že žalovaného dvakrát upozornil na vedenie súdneho konania sp. zn. 15C/67/2022 na Okresnom
súde Trenčín. Zároveň žalobca namieta vyhodnotenie orgánov verejnej správy, keď uviedli, že
vecné bremeno sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností a nezohľadnili, že v tomto prípade
išlo o nadobudnutie vecného bremena vydržaním, čo je originárny spôsob nadobudnutia vecného
bremena, na jeho vznik sa nepožaduje vklad do katastra nehnuteľností a zapisuje sa záznamom.

99. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka; Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

100. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka; (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

101. Žalobca správne poukazuje na to, že je rozdiel v jednotlivých spôsoboch nadobudnutia vecných
bremien. Z ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne vyplýva, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Ustanovenie
§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka zároveň odkazuje na obdobnú aplikáciu § 134 Občianskeho
zákonníka, pričom z ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom vyplýva, že vecné

bremeno sa vydržaním nadobúda okamihom, keď sú splnené zákonom predpokladané podmienky
(nevyžaduje sa vklad do katastra nehnuteľností). Žalobca v administratívnom konaní tvrdil, že vecné
bremená týkajúce sa napojenia budovy na inžinierske siete nadobudol vydržaním a orgány verejnej
správy nie celkom priliehavo uviedli, že na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám
je potrebný vklad tohto práva do katastra nehnuteľností a že domnelé vecné bremeno žalobcu nie
je (aj podľa tvrdenia žalobcu) zapísané v katastri nehnuteľností, čo dosvedčuje, že mu toto právo

nesvedčí. Avšak aj keby vecné bremeno nadobudnuté žalobcom vydržaním nebolo zapísané v katastri
nehnuteľnosti, neznamená to, že by ho nemohol týmto spôsobom nadobudnúť.

102. Uvedený nedostatok v argumentácii orgánov verejnej správy ale nie je takej povahy, že by bol
spôsobilýprivodiťzáveronezákonnostipreskúmavanýchrozhodnutí.Žalobcaažvpriebehuodvolacieho

konania oznámil, že je vedené súdne konanie na Okresnom súde Trenčín o určenie existencie
uvedených vecných bremien spočívajúcich v práve napojenia na inžinierske siete, vedené pod sp. zn.
15C/67/2022, v konaní pred stavebným úradom nenavrhoval prerušenie konania z dôvodu vedenia
tohto súdneho konania. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že uvedené konanie bolo právoplatne
skončené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/67/2022 zo dňa 26.09.2023, ktorým súd

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa ako vlastník budovy súp. č. XXXX domáhal voči ďalšiemu účastníkovi
konania 1/ a ďalšiemu účastníkovi konania 2/ určenia vecného bremena in rem spočívajúceho v práve :
- nepretržitého pripojenia stavby Budova na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra
„C“, parc. č. 1382/30, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1239 m2, v katastrálnom území E., na
hlavný rozvod kanalizácie v areáli MERINA s názvom Malokubranský potok, ktorý vedie cez pozemky,

parcely registra „C“, parc. č. 1384/264, 1379, 1384/272, v katastrálnom území E., prostredníctvom
kanalizačnej prípojky vedúcej cez pozemky, parcelu registra „C“, parc. č. 1384/201 a 1384/264 v
katastrálnom území E.,
- odvodu splaškových a povrchových vôd zo stavby Budova na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na
parcele registra „C“, parc. č. 1382/30, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1239 m2, v katastrálnom

území E. prostredníctvom hlavného rozvodu kanalizácie v areáli MERINA s názvom Malokubranský
potok, ktorý vedie cez pozemky, parcely registra „C“, parc. č. 1384/264, 1379, 1384/272 v katastrálnom
území E., prostredníctvom kanalizačnej prípojky vedúcej cez pozemky, parcelu registra „C“, parc. č.
1384/201 a 1384/264 v katastrálnom území E.,
- nepretržitého pripojenia stavby Budova na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra

„C“, parc. č. 1382/30, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1239 m2, v katastrálnom území E., na
prípojku Sociálno-požiarneho vodovodu nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“, parc. č.:
1382/28,
- dodávky požiarnej vody do Budovy na skladovanie súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra
„C“, parc. č. 1382/30, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1239 m2, v katastrálnom území E.

prostredníctvom prípojky Sociálno-požiarneho vodovodu nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra
„C“, parc. č.: 1382/28.

103. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Nesporné

je (na čo poukazoval aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom), že v čase
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného nebolo uvedené súdne konanie skončené. Žalobná legitimácia
na prednesenie žalobných námietok pri všeobecnej správnej žalobe fyzickej osoby musí byť vždy
spojená so zásahom do subjektívnych práv. Preto nemožno neprihliadnuť na to, že žalobca bol v konaní,
v ktorom sa domáhal určenia existencie vecných bremien týkajúcich sa napojenia na inžinierske siete,

neúspešný (rozhodnutie je právoplatné). Preto aj prípadný nedostatok v argumentácii orgánov verejnej
správy, týkajúcej sa vecných bremien, pri ktorých žalobca tvrdil, že ich nadobudol vydržaním, pri
súčasnom zistení, že žalobcovi vecné bremená nesvedčili, nie je takou vadou, ktorá by bola spôsobilá
privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Navyše je potrebné poukázať na to, žev administratívnom konaní žalobca poukazoval na to, že práva zodpovedajúce vecným bremenám
vydržal a v správnej žalobe v rozopre s týmto tvrdením uvádza, že boli dojednané v kúpnej zmluve
a zrejme nedopatrením v katastrálnom konaní nedošlo k ich vkladu do katastra nehnuteľností (ak by

to tak bolo, bolo by na mieste podať návrh na vklad alebo sa domáhať odstránenia nečinnosti, ak
o podanom návrhu nebolo rozhodnuté, a nebola by na mieste žaloba o určenie existencie vecného
bremena).

104. Ďalej ešte správny súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o napojenie na novovybudovaný

verejný vodovod a na areálovú kanalizáciu, tak z výroku stavebného povolenia vyplýva, že v rámci
inžinierskych objektov sú vybudované aj: SO 301.31.0 Areálová prípojka vodovodu pre existujúci objekt
DOBIÁŠ a SO 401.33.07 Jednotná areálová kanalizácia pre existujúci objekt DOBIÁŠ. Nie je sporné,
že stavebné povolenie rieši napojenie budovy žalobcu na verejný vodovod aj na kanalizáciu. Pokiaľ
stavebník/ďalší účastník konania 1/ neumožňuje žalobcovi pripojiť sa na verejný vodovod a kanalizáciu,
riešenie tejto situácie presahuje rámec tohto súdneho konania a žalobca sa môže domáhať ochrany

svojich práv inými prostriedkami súdnej ochrany. Predmetom stavebného konania bolo povolenie
realizácie stavby, v dôsledku čoho je aj tento súdny prieskum obmedzený na to, či boli splnené
podmienky na povolenie stavby.

105. Pokiaľ ide o súdne konanie vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 12C/3/2020, žalobca

v správnej žalobe len uvádza, že od roku 2011 má zapísané vecné bremená in personam a že sa
vedie uvedené súdne konanie, čo namietal v priebehu administratívneho konania a orgánmi verejnej
správy táto námietka nebola akceptovaná. K poukazu na vedenie súdneho konania na Okresnom súde
Trenčín sp. zn. 12C/3/202 stavebný úrad uviedol, že vedenie tohto súdneho konania dosvedčuje, že
žalobca nedisponuje vecnými bremenami prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1381/166, resp.

1384/264, k. ú. E.. Obdobnú argumentáciu uviedol aj žalovaný vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalobcu. Žalovaný sa stotožnil so závermi stavebného úradu, že nebolo preukázané, že by vecné
bremeno žalobcu - právo prechodu a prejazdu na pozemku parc. č. 1384/166, k. ú. E., vôbec existovalo a
bolo preukázané, že toto vecné bremeno nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Preto prvostupňový
orgán správne vyhodnotil, že nebolo preukázané, že existuje vlastnícke alebo iné právo žalobcu, ktoré

by mohlo byť povolením stavby dotknuté. Žalovaný zdôraznil, že pre prvostupňový orgán sú podľa § 70
Katastrálneho zákona údaje katastra hodnoverné a záväzné. Keďže v preskúmavaných rozhodnutiach
je obsiahnutá súvisiaca argumentácia týkajúce sa námietok žalobcu, v ktorých poukazoval na vedenie
súdneho konania sp. zn. 12C/3/202 na Okresnom súde Trenčín, rozhodnutia orgánov verejnej správy
vo vzťahu k týmto žalobcom vzneseným námietkam netrpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok

dôvodov. Uvedenú argumentáciu orgánov verejnej správy žalobca nenapáda konkrétnymi žalobnými
námietkami – neuvádza, prečo by uvedené závery nemohli z hľadiska zákonnosti obstáť. Žalobca
neprednášažiadnuskutkovúaprávnuargumentáciu,nazákladektorejbymoholsprávnysúdpreskúmať
súvisiacu argumentáciu obsiahnutú v preskúmavaných rozhodnutiach.

106. Pokiaľ žalobca poukazoval na postup stavebného úradu v územnom konaní (keď stavebný úrad
zvolal ústne pojednávanie za účelom prejednania občianskoprávnej námietky žalobcu a potom ju už
za občianskoprávnu námietku nepovažoval), tak samotný postup žalovaného v inom administratívnom
konaní nie je spôsobilý určiť charakter alebo dokonca dôvodnosť podanej námietky v stavebnom konaní.
Ide len o procesný postup, navyše v inom administratívnom konaní, a podstatné je vyhodnotenie

vznesených námietok postupom podľa § 137 Stavebného zákona, čo bolo rozobraté v predchádzajúcich
bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.

107. Žalobca namietal, že nedošlo k zbúraniu bývalej pradiarne a namietal argumentáciu orgánov
verejnej správy, v ktorej vo vzťahu k jeho námietkam uviedli, že torzo pradiarne už nie je stavbou, pretože

nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Žalobca ďalej poukazoval na to, že namietal, že v dôsledku
zmenyprojektuvčastiSadovéúpravydôjdekzmenšeniuplochyzelene,sktorousapočítalovrozhodnutí
EIA a v územnom rozhodnutí, keďže došlo k zachovaniu časti budovy pradiarne a k premiestneniu
výtvarného diela. V tejto súvislosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie a aj nedostatočné
zistenie skutkového stavu s tým, že navrhoval aj miestnu ohliadku. Taktiež namietal, že stavebník začal

budovať architektonický prvok bez stavebného povolenia. Ďalej uviedol, že deliaci múr bývalej pradiarne
mal byť riadne ochránený zatepľovacou vrstvou a klampiarskými prácami v zmysle búracieho povolenia,
ale murivo na pradiarni nie je vôbec chránené, čím do budovy súp. č. XXXX zateká.108. K uvedeným žalobným námietkam správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že
v námietkach prednesených v prvostupňovom konaní zo dňa 13.07.2002 žalobca uviedol, že vo vzťahu
k pradiarni bolo vydané búracie povolenie ale pradiareň ešte nebola zbúraná, keďže stále existuje jej

torzo. Uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné zvyšok pradiarne zbúrať, keďže v prípade dokončenia
búracích prác by došlo k poškodeniu statiky budovy súp. č. XXXX, ktorej je žalobca vlastníkom, pretože
tieto dve budovy sú spojené múrom a pradiareň nie je možné bezpečne odstrániť bez toho, aby bola
narušená bezpečnosť budovy súp. č. XXXX. Ďalej uvádzal, že pri zachovaní časti pradiarne nebude
zachovaná plocha zelene požadovaná rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Uviedol, že v dôsledku

odstraňovania budovy pradiarne došlo k vzniku škody na jeho budove, pretože zateká do muriva na
jeho budove, narúša sa statika jeho budovy a krytina na jeho budove bola poškodená vplyvom pádu
búraného muriva, ktoré bolo nedostatočne zabezpečené. Žalobca uvádzal aj to, že realizátor búracích
práv na výzvy nereaguje a nezbúraná pradiareň predstavuje výmeru viac ako 200m2.

109.Žalobcajenepochybnevlastníkombudovysúp.č.XXXXavsúvislostisbezprostrednerealizovanou

časťou stavby, objektom SO 206 Sadové úpravy by mohol byť dotknutý na svojich subjektívnych
právach.

110. Pokiaľ ide o námietky nezachovania plochy zelene v rozsahu, s ktorým počítalo rozhodnutie zo
zisťovacieho konania, žalobca v tejto časti nepreukazuje dopad na jeho subjektívne práva. Správny

súd v tejto súvislosti odkazuje na už uvedenú argumentáciu v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia,
konkrétne poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/37/2019 zo
dňa 02.02.2022, v ktorých najvyšší správny súd uviedol : ...Súčasne možno poukázať aj na to, že pri
žalobe fyzickej alebo právnickej osoby síce nie je vylúčené domáhanie sa ochrany životného prostredia,
avšak toto musí byť preukázateľne spojené s požadovanou ochranou subjektívnych práv žalobcov.

Aktívna žalobná legitimácia vo vzťahu k (abstraktnej) ochrane verejného záujmu na úseku životného
prostredia totiž patrí zainteresovanej verejnosti prípadne prokuratúre (porovnaj Baricová, J., Fečík, M.,
Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 279 s.).

111. Pokiaľ ide o nedodržanie búracieho povolenia v tom, že neboli realizované určité zabezpečovacie

práce, ktoré boli v tomto povolení uložené subjektu, ktorému bolo udelené oprávnenie na odstránenie
stavby, domáhanie sa ich realizácie nie je predmetom stavebného konania.

112. Je potrené ale uviesť, že nemožno vylúčiť, že v dôsledku realizácie projektu v časti SO 206 Sadové
úpravy, ako aj v dôsledku zmeny projektu v tejto časti, by mohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcu a tým

by mohli mať relevanciu jeho námietky prednesené v stavebnom konaní. V prejednávanej veci ale
nie je zrejmé, ako žalobca v dôsledku povolenia realizácie stavby v dôsledku zmeny projektu v časti
Sadové úpravy bol dotknutý na svojich právach. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu prednesenej
v administratívnom konaní a aj v súdnom konaní v súhrne možno uviesť, že žalobca na jednej strane
uvádza, že budova pradiarne nemala byť zbúraná, pretože sa tým naruší statika jeho budovy. Na druhej

strane uvádza, že nebolo dodržané búracie povolenie a budova pradiarne mala byť odstránená v celom
rozsahu, s čím počítalo aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania, a zachovaním torza pradiarne nebude
zachovanýregulatívtýkajúcisazelenejplochy,ktorýurčilorozhodnutiezozisťovaciehokonania.Žalobca
ale argumentuje aj tým, že podľa jeho názoru nie je možné zvyšok pradiarne zbúrať, keďže v prípade
dokončenia búracích prác by došlo k poškodeniu statiky budovy súp. č. XXXX, ktorej je vlastníkom,

pretože tieto dve budovy sú spojené múrom a pradiareň nie je možné bezpečne odstrániť bez toho,
aby bola narušená bezpečnosť budovy súp. č. XXXX. Uvádza, že v dôsledku odstraňovania budovy
pradiarne došlo k vzniku škody na jeho budove, pretože zateká do muriva na jeho budove, narúša sa
statika jeho budovy a krytina na jeho budove bola poškodená vplyvom pádu búraného muriva, ktoré
bolo nedostatočne zabezpečené. Namieta ale aj to, že na torze budovy pradiarne mali byť realizované

zabezpečovacie práce. V žalobe žalobca uvádza, že deliaci múr bývalej pradiarne mal byť riadne
ochránený zatepľovacou vrstvou a klampiarskymi prácami v zmysle búracieho povolenia, ale murivo
na pradiarni nie je vôbec chránené, čím do budovy žalobcu zateká. Uvedený nejednoznačný postoj
žalobcu a formulácia žalobných námietok, ktoré predniesol vo vzťahu k budove pradiarne a k zmene
projektu v časti SO 206 Sadové úpravy, neumožňujú správnemu súdu prieskum zákonnosti rozhodnutí

v časti, ktorá sa týka povolenia objektu SO 206 Sadové úpravy. Nie je zrejmý jednoznačný postoj
žalobcu vo vzťahu k povoleniu objektu SO 206 Sadové úpravy a tým aj jednoznačná skutková a právna
argumentácia, na základe ktorej by správny súd mohol posúdiť, či závery orgánov verejnej správy
v tejto časti z hľadiska zákonnosti obstoja. Pokiaľ došlo k vzniku škody na budove žalobcu súp. č.XXXX postupom stavebníka, žalobca je oprávnený svoje nároky uplatňovať cestou civilného sporového
konania (ak stavebník nepristúpi na mimosúdne riešenie sporu).

113. K námietkam o tom, že ústne pojednávanie vykonala zamestnankyňa stavebného úradu v čase,
keď rozhodnutie o jej nevylúčení z konania ešte nebolo právoplatné, taktiež nie je spôsobilá privodiť
záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Nie je sporné, že žalobca vzniesol námietku
zaujatosti voči zamestnankyni stavebného úradu, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím č. MSÚTN-
KPred/2022/39193/102806/sev zo dňa 12.07.2022 tak, že námietka predpojatosti vznesená žalobcom

sa zamieta.

114. Podľa § 9 Správneho poriadku; (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi
orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu

iného stupňa.

115. Podľa § 12 Správneho poriadku; (1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho

uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z
konania nemožno podať samostatné odvolanie.

116. Podľa § 52 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať
rozklad), je právoplatné.(2) Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať

rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

117. Na to, aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť je nevyhnuté jeho doručenie účastníkom
konania. V prejednávanej veci bola žalobcom vznesená námietka zaujatosti (predpojatosti) a bolo
o nej rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 12.07.2022. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa

14.07.2022, keď sa konalo ústne pojednávanie, nebolo rozhodnutie o námietke zaujatosti právoplatné,
samotnému žalobcovi ako účastníkovi konania, ktorý námietku vzniesol, nebolo ešte doručené.

118. Správnemu súdu sú známe závery ustálenej judikatúry súdov, v zmysle ktorej po podaní námietky
zaujatosti môže zamestnanec orgánu verejnej správy vykonať len také úkony, ktoré sú neodkladné a je

potrebné vyčkať do právoplatnosti rozhodnutia o námietke zaujatosti. V prejednávanej veci ale vznesená
námietka zaujatosti nebola uznaná za dôvodnú, čo je podstatné pre vyhodnotenie postupu stavebného
úradu a aj žalovaného. Proti rozhodnutiu o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy nemožno
podať odvolanie a toto rozhodnutie nie je ani samostatne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva
na základe podanej správnej žaloby. Žalobca mohol svoje výhrady voči rozhodnutiu o nevylúčení

zamestnankyne stavebného úradu uplatniť v podanom odvolaní, čo žalobca aj realizoval. V nadväznosti
na odvolacie námietky žalobcu potom obstojí odôvodnenie rozhodnutia žalovaného keď vyhodnotil,
že skutočnosť, že zamestnankyňa stavebného úradu viedla ústne pojednávanie dňa 14.07.2022,
nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu. Podstatné je, že o námietke zaujatosti bolo
rozhodnuté tak, že zamestnankyňa nie je z konania vylúčená. Žalobca ani argumentáciou prednesenou

v správnej žalobe nepreukázal, že by zamestnankyňa stavebného úradu mala byť vylúčená z konania
a že závery rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené žalobcom vznesenej námietke zaujatosti, neobstoja.
Skutočnosť, že stavebný úrad požiadal o stanovisko Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné
prostredie k zmene projektu stavby alebo že právny zástupca ďalšieho účastníka konania mal vedomosť
o tom, že právny zástupca žalobcu bol nahliadať do administratívneho spisu, nesvedčia o predpojatosti

zamestnanca orgánu verejnej správy. Už v predchádzajúci bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia
správny súd uviedol (aj s poukazom na ustálenú judikatúru), že rozhodnutia orgánov verejnej správy sa
nezrušujú len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Išlo o nedostatok v postupe stavebného úradu, ktorý ale
nebol takej intenzity, že by bol spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí,

pretože zamestnankyňa stavebného úradu nebola vylúčená z konania. Iná situácia by bola v prípade, ak
by bol úkon v administratívnom konaní vykonaný zamestnancom, ktorý by bol vylúčený pre predpojatosť
a nešlo by o úkon, ktorý by mal neodkladný charakter.119. Pokiaľ žalobca namietal, že v priebehu administratívneho konania poukazoval na to, že stavebník
začal realizovať stavebné práce ešte pred právoplatnosťou stavebného povolenia a preto malo byť
zahájené konanie o dodatočnom povolení stavby a s týmito námietkami sa orgány verejnej správy

nesprávne vysporiadali, ani tieto námietky nemožno uznať za dôvodné.

120. Podľa § 88 ods. 1-5 Stavebného zákona; (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými

záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa §
140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady
nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom,
stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné

povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,
stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení

stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie
stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby
preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia
o rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

121. Je nesporné, že k situácii, že stavebník začal realizovať stavbu pred právoplatnosťou stavebného
povolenia, reálne došlo, čo potvrdzuje aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, keď uvádza, že v
čase po vydaní rozhodnutia žalovaného (09.12.2022) do nadobudnutia jeho právoplatnosti stavebný
úrad žalovanému oznámil, že stavebník začal uskutočňovať stavbu. Keďže neexistovala možnosť zvrátiť
plynutie lehoty na doručenie rozhodnutia doručovaného verejnou vyhláškou, rozhodnutie žalovaného

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2022. Žalovaný listom č. OU-TN-OVBP2-2022/039854-006 zo
dňa 29.12.2022 zaslal prvostupňovému orgánu jeho administratívny spis a zároveň v súvislosti so
závermi štátneho stavebného dohľadu č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/43412/142343/Dud zo dňa 19.12.2022
prvostupňovému orgánu oznámil, že je potrebné konať podľa § 88a Stavebného zákona a zároveň je
vzhľadom na zistené skutočnosti v záveroch štátneho stavebného dohľadu potrebné začať konanie o

správnom delikte.

122. Je nesporné aj to, že bolo začaté konanie o dodatočnom povolení stavby na základe oznámenia
Mesta Trenčín ako stavebného úradu č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/43527/144760/DUD zo dňa 23.12.2022.
Konanie o dodatočnom povolení stavby bolo následne rozhodnutím Mesta Trenčín ako stavebného

úradu č. MSÚTN-ÚSaŽP/2023/967/1302/DUD zo dňa 09.01.2023 (na rozhodnutí nesprávne uvedené
„2022“) zastavené z dôvodu, že nie je možné pokračovať v konaní o dodatočnom povolení stavby.
V rozhodnutí stavebný úrad uviedol, že dodatočné povolenie stavby a riadne stavebné konanie nie sú
totožné veci, ale ďalšie pokračovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby by zakladalo postup
v rozpore s prekážkou res iudicata. Hmotnoprávne účinky riadneho stavebného povolenia sú totožné

s účinkami, ktoré by malo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Zároveň stavebný úrad uviedol,
že stavebník konal v rozpore so zákonom a je dôvodné voči nemu vyvodiť deliktuálnu zodpovednosť.

123. Správny súd nespochybňuje, že je nežiadúcim javom, ak stavebník začne realizovať stavbu
alebo ju dokonca zrealizuje v celosti predtým, ako disponuje právoplatným stavebným povolením.

Zároveň správny súd upozorňuje na nutnosť vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu
k porušeniu týchto povinností. Správny súd vo vzťahu k uvedeným žalobným námietkam žalobcu
považuje ale za potrebné zdôrazniť, že v tomto súdnom konaní mu neprináležalo vyhodnotiť, či
postup stavebného úradu pri zastavení konania o dodatočnom povolení stavby bol správny, nakoľko
toto rozhodnutie nebolo predmetom súdneho prieskumu (po prípadnom vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku).

124. Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu o tom, že bolo potrebné stavbu povoliť v rámci
konania o dodatočnom povolení stavby, pretože stavebník začal realizovať stavbu pred právoplatnosťoustavebného povolenia, opätovne poukazuje na to, že fyzická osoba má pri všeobecnej správnej žalobe
aktívnu legitimáciu na prednesenie len takých žalobných námietok, ktoré sú spojené s dopadom
na jej subjektívne práva alebo právom chránené záujmy. Keďže správny súd nedospel k záveru

o dôvodnosti ostatných žalobcom prednesených žalobných námietok, nemal preukázaný ani dopad
prípadného porušenia povinnosti stavebníka začať realizovať stavbu až na základe právoplatného
stavebného povolenia na subjektívne práva žalobcu. Námietky nezákonnosti, ktoré nie sú spojené
so zásahom do subjektívnych práv účastníka administratívneho konania, je oprávnený v konaní pred
správnym súdom predniesť len prokurátor, ktorý presadzuje verejný záujem na dodržiavaní právnych

predpisov. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru
prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. Aj keď
správny súd nepriznal uvedenej žalobnej námietke žalobcu relevanciu, nemá to za následok odobrenie
postupu stavebného úradu v rámci konania o dodatočnom povolení stavby, pretože tento postup nebol
predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní.

125. Žalobca v replike poukázal na to, že stavený úrad uviedol, že súdne konanie sp. zn. 13S/112/2021,
predmetom ktorého je určenie, či prebehla prestavba kruhového objazdu zákonne, a teda či má
stavba zabezpečené dopravné napojenie, nemá relevanciu vo vzťahu k stavebnému konaniu. Žalovaný
nesprávne podľa žalobcu posúdil, že nie je potrebné prerušiť stavebné konanie k stavbe do momentu
právoplatného skončenia konania týkajúceho sa prestavby kruhového objazdu, pretože si neuvedomil,

že existencia dopravného napojenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi je kľúčovým
predpokladom pre vydanie stavebného povolenia a následne kolaudačného rozhodnutia. Podľa
správneho súdu ale ide o doplnenie žalobných námietok po lehote na podanie správnej žaloby, preto sa
s týmito námietkami žalobcu správny súd nemohol zaoberať. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť
správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v

lehote ustanovenej na podanie žaloby. Námietky, ktorými by žalobca brojil proti argumentácii orgánov
verejnej správy týkajúcej sa návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu vedenia konania sp. zn.
13S/112/2021 Krajským súdom v Trenčíne, v správnej žalobe nie sú obsiahnuté.

126. Správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov, ktorý bol prednesený na

pojednávaní pred správnym súdom, pretože toto dokazovanie sa malo týkať aktuálneho stavu napojenia
budovy súp. č. XXXX vo vlastníctve žalobcu na inžinierske siete. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v
čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (pričom na toto konanie sa nevzťahuje žiadna z výnimiek
ustanovených v odseku 2 tohto ustanovenia).

127. Aj z prednesov účastníkov konania na pojednávaní pred správnym súdom vyplynulo, že nie je
realizované napojenie budovy žalobcu súp. č. XXXX na inžinierske siete a ani prístup k tejto budove nie
je reálne doriešený. Riešenie týchto otázok a prípade aj iných žalobcom tvrdených nárokov (prípadná
náhrada škody v súvislosti s postupom stavebníka týkajúceho sa budovy súp. č. 7390, príp. nedodržanie

postupu, na ktorý bol stavebník v rozhodnutiach orgánov verejnej správy zaviazaný) presahuje rámec
tohto súdneho konania a mohli by byť prípadne predmetom iných súdnych konaní.

128. Správny súd nedospel k záveru, že by správna žaloba žalobcu mala šikanózny charakter a boli by
splnené podmienky pre jej odmietnutie podľa 28 SSP, čím neuznal za dôvodnú argumentáciu ďalšieho

účastníka konania 1/ prednesenú v tomto smere. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne
odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou
sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Samotná skutočnosť, že žalobca inicioval
viacero súdnych konaní a že vyjadruje nesúhlas s tým, ako sa s jeho námietkami vysporiadali orgány
verejnej správy v administratívnom konaní, nesvedčí o šikanóznom charaktere správnej žaloby. Privodiť

záver o šikanóznom charaktere správnej žaloby nie je spôsobilá ani skutočnosť, že správny súd
vyhodnotí žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk
naplnenia ústavného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

129. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

130. Ďalším účastníkom konania voči neúspešnému žalobcovi správny súd nepriznal právo na náhradu
trov konania, pretože im nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im uložilsprávny súd. Vyjadrenie sa k správnej žalobe a účasť na pojednávaní je právom a nie povinnosťou
ďalšieho účastníka konania.

131. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.