Rozsudok – Majetok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5822010085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací prečin podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23.01.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. – C., D. C. XXX/XX, ženatý, t.č. v E. F. – G.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

z presne nezisteného miesta v H., okres H.

bod 1/ dňa 04.09.2019 vykonal, z nezisteného telefónneho čísla prostredníctvom zákazníckej linky
operátora Orange Slovensko, a.s., telefonickú objednávku na poskytnutie telefonických služieb v mene
fiktívneho klienta s menom I. J., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom H., K. L. XX, na poskytnutie telefonických

služieb a na tovar - mobilný telefón zn. Huawei P30 Lite, black, IMEI: 8634 5104 7453 619 spolu so
SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v hodnote 318,- eur, ktorý si prevzal a následne mu boli
poskytnuté telefonické služby vo výške 76,92 eur;

bod 2/ dňa 11.11.2019 vykonal, z nezisteného telefónneho čísla prostredníctvom zákazníckej linky
operátora Orange Slovensko, a.s., telefonickú objednávku na poskytnutie telefonických služieb v
mene fiktívneho klienta s menom M. N., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom H., O. B. P. XX, na poskytnutie
telefonických služieb a na tovar - mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A70, IMEI: 3593 2010 7916 651

spolu so SIM kartou telefónneho čísla XXXX XXX XXX, v hodnote 398,88 eur, ktorý si prevzal a následne
mu boli poskytnuté telefonické služby vo výške 63,37 eur;

na základe týchto uvedených telefonických objednávok operátor pripravil zmluvy o poskytovaní
verejných služieb spolu s dodatkami, ktoré boli spolu s objednanými SIM kartami a mobilnými telefónmi
vyššie uvedených značiek prostredníctvom kuriérskej spoločnosti Direct Parcel Distribution SK s.r.o.,
IČO: 35 834 498, so sídlom Bratislava Technická 7, doručené páchateľovi podľa jeho telefonických

inštrukcií kuriérovi na rôzne adresy v H., okres H., aj na iné miesta, čím bola spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova 8, spôsobená škoda za vyššie
uvedené neuhradené poskytnuté telefonické služby a prevzaté mobilné telefóny vo výške 857,17 eur.

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku malú škodu,t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ust. § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/101/2020 zo dňa 20.11.2020, právoplatný 23.12.2020
a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/43/2019 zo dňa 11.12.2019, právoplatného
11.12.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutie na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Bratislava, Metodova 87, škodu vo
výške 857,17 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 24.03.2022 na A. A. obžalobu pre

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a podľa
§ 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné

a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa ku skutku nevyjadril, len dal návrh na vykonanie dôkazov a to
výsluch svedkyne Q. C., ktorá mu mala dávať peniaze na vyplatenie kuriéra a A. C., ktorý mu dosvedčí,

že nevedel, že sa svojim konaním dopúšťa trestnej činnosti.

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať výsluchy predmetných svedkov vzhľadom
na dôkaznú situáciu v spise, kedy dôkazy vykonané v rámci prípravného konanie postačovali na
vyhodnotenie konania obžalovaného.

Súd na návrh prokurátora prečítal podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku výpoveď obžalovaného z
prípravného konania, kde uviedol, že niekedy koncom roka 2019 prišiel do H., kde začal pracovať v lese
ako brigádnik. Bývali v ubytovni. F. ho oslovil, že či mu nevie objednať paušál. Prihlásili sa na internetovej
stránke operátora 4ka, zadali údaje. Vtedy ho napadlo, že by zobral telefóny na vymyslené osoby.

Najskôr zadal vymyslené rodné čísla, spolu s vymyslenými menami. Potom kontaktoval mobilného
operátora Orange a vykonal objednávky. Paušály s telefónmi objednával z rôznych telefónnych čísel. V
deň doručenia ho kontaktoval kuriér, pričom sa dohodli, kde mu odovzdá balík. Vykonal objednávky aj
na mená M. N. a I. J. v období koncom roka 2019 do začiatku 2020, potom bol vzatý do väzby. Mená M.
N. a I. J. si vymyslel, objednávky preberal on, objednával telefóny značky Huawei a Samsung, nakoľko

sa za ne nedoplácalo. Všetky telefóny potom predal za sumu cca 200,- eur. Peniaze za predaj použil na
rodinu. Na záver uviedol, že svoje konanie ľutuje a spôsobenú škodu chce uhradiť.

Obžalovaný sa k svojej výpovedi vyjadril, že svoju výpoveď zmenil preto, lebo má deti, ktoré trpia za to,
že je vo výkone trestu. Už v rámci prípravného konania sa vyjadroval, že nebude svedčiť proti K. C..Vyjadril sa, že v čase, keď bol zadržaný reálne v rukách nedržal mobilné telefóny, len stál a kuriér
vystupoval z auta. V tom čase bol dva dni v CPZ-ke a preto mal čas premyslieť si, čo povie. Po zadržaní
v januári vypovedal tak, lebo si to rozmyslel po dvoch dňoch strávených v CPZ-tke a potom v októbri už

len svoju výpoveď zopakoval. Zmenu svojej výpovede vysvetlil aj tým, že nie je taký silný ako si myslel.
Uviedol, že nemieni popisovať konanie K. C., nakoľko by sa jeho výpoveď použila proti nemu. K. C. ešte
nebol nikdy vo výkone trestu, preto ho chcel ochrániť, keďže on už bol viackrát trestaný, ale vzhľadom
na to, že už má niečo odžité, tak si myslí, že by si to mal odskúšať, ale zároveň uviedol. že nechce, aby
bola jeho výpoveď použitá proti K. C..

NahlavnompojednávaníbolvypočutýajsvedokA.F.,ktorýsavyjadril,žefungujetotak,žeonkontaktuje
zákazníka, ktorý by mu mal predložiť občiansky preukaz, následne po kontrole totožnosti podpíše
zmluvu, a on mu odovzdá balíček. Vyjadril sa, že u nikoho nekontroloval občianske preukazy a stalo sa,
že zmluvu podpísal za neho aj on, keďže sa nevedeli skontaktovať a on to už musel odovzdať do DEPA.
Čo sa týka zmluvy, ktorá bola vystavená na meno I. J., je možné, že ju podpísal aj on, ale vzhľadom na

to, že sú to už tri roky, tak sa presne k tomu vyjadriť nevedel. Čo sa týka zmluvy vystavenej na meno M.
N., tak si nebol istý, či predmetnú zmluvu podpisoval on. Vyjadril sa, že uznáva, že vtedy urobil chybu,
ale bol tam nový, pracoval tam asi mesiac. Chcel sa roboty rýchlo zbaviť a preto to robil takto. Uviedol,
že keď doručoval v tomto prípade aj telefóny, tak raz ho nechal pred opusteným rodinným domom v takej
skrinke a druhýkrát to nechal v smetnom koši. Takto to doručoval asi dva razy. Bolo mu to hlúpe, ale

neriešil to. Keď sa pýtal kolegov, nik z nich občianske preukazy nekontroloval a od nich vedel, že balíčky
nechávali zákazníkom pri dverách, ale boli to obytné domy. Uviedol, že stále pracuje v tejto kuriérskej
spoločnosti. Nepamätal sa koľkokrát osobne obžalovanému doručil zásielku. Zo začiatku mu to nebolo
podozrivé, až po tom keď mu vedúci povedal, že to rieši polícia, tak bol párkrát na výsluchu a ťahá sa
doteraz.

Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedka
poškodeného A. A. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 04.09.2019 spoločnosť Orange
Slovenko a.s. obdržala telefonickú objednávku. Následne boli pripravené zmluva č. A XXXXXXXX
spolu s dodatkom, dohodou o splátkach č. XXXXXXXXXX, SIM karta, 1ks zariadenia Huawei P30

Lite black, IMEI kód 863451047453619 a tieto boli odovzdané kuriérskej spoločnosti Direct Parcel
Distribution SK s.r.o. pod trasovacím číslom XXXXXXXXXXXXXX. Vyššie uvedená kuriérska spoločnosť
zabezpečovala overenie totožnosti zákazníka, podpis zmluvy a dodatku, odovzdanie zariadenia, SIM
karty a preddavku na zariadenie. Predmetom zmluvy o pripojení č. R. bolo zapožičanie SIM karty
XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a poskytovanie služieb spojených s

účastníckym programom. Predmetom dodatku k zmluve bol predaj 1ks Huawei P30 Lite black, IMEI
kód 863451047453619, za akciovú kúpnu cenu 259,- eur, pričom predmetné zariadenie sa v deň
podpisu zmluvy a dodatku predával za predajnú cenu 319,- eur. Predmetom dohody o splátkach č.
XXXXXXXXXX bola dohoda strán on splátkach kúpnej ceny za zariadenie Huawei P30 Lite black.
Predmetnou zmluvou sa kupujúci zaviazal uhradiť prvú časť kúpnej ceny za zariadenie vo výške 1,-

eur, čo však neurobil. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 258,- eur mala byť uhradená v 24 mesačných
splátkach po 10,75 eur. Zmluva o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k zmluve a dohodou
o splátkach boli uzatvorené na meno I. J., RČ: XXXXXX/XXXX, K. L. XX, XXXXX H., č. OP: Q., platný
do 14.04.2026. V tomto prípade Orange Slovensko a.s. podala žalobu na upomínací súd podľa CSP,
avšak zo súdu dostali informáciu, že osoba s takýmito údajmi neexistuje, teda, že sa nenachádza v

registri obyvateľov.

Dňa 11.11.2019 spoločnosť Orange Slovenko a.s. obdržala telefonickú objednávku. Následne boli
pripravené zmluva č. A XXXXXXXX spolu s dodatkom, dohodou o splátkach č. XXXXXXXXXX,
SIM karta, 1ks zariadenia Samsung Glaxy A70, IMEI 359320107916651 a tieto boli odovzdané

kuriérskej spoločnosti Direct Parcel Distribution SK s.r.o. pod trasovacím číslom XXXXXXXXXXXXXXX.
Vyššie uvedená kuriérska spoločnosť zabezpečovala overenie totožnosti zákazníka, podpis zmluvy
a dodatku, odovzdanie zariadenia, SIM karty a preddavku na zariadenie. Predmetom zmluvy o
pripojení č. A XXXXXXXX bolo zapožičanie SIM karty XXXXXXX XXXXXXXXXXXX, s telefónnym číslom
XXXXXXXXXX a poskytovanie služieb spojených s účastníckym programom. Predmetom dodatku k

zmluve bol predaj 1ks Samsung Galaxy A70, IMEI kód 359320107916651, za akciovú kúpnu cenu 340,-
eur, pričom predmetné zariadenie sa v deň podpisu zmluvy a dodatku predával za predajnú cenu 400,-
eur.Predmetom dohody o splátkach č. XXXXXXXXXX bola dohoda strán on splátkach kúpnej ceny za
zariadenie Samsung Galaxy A70. Predmetnou zmluvou sa kupujúci zaviazal uhradiť prvú časť kúpnej
ceny za zariadenie vo výške 1,12 eur, čo však neurobil. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 338,88 eur

mala byť uhradená v 24 mesačných splátkach po 14,12 eur. Zmluva o poskytovaní verejných služieb
spolu s dodatkom k zmluve a dohodou o splátkach boli uzatvorené na meno M. N., RČ: XXXXXX/XXXX,
O. B. P. XX, XXXXX H., č. OP: Q., platný do 26.06.2026. Aj v tomto prípade S. I. R. podala žalobu na
upomínací súd podľa CSP, avšak zo súdu dostali informáciu, že osoba s takýmito údajmi neexistuje,
teda, že sa nenachádza v registri obyvateľov.

Svedok poškodený sa za spoločnosť S. I. R. pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody
vo výške 857,17 eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s
plnomocenstvom, s podkladmi z S. I. - M. N. spolu so zmluvou o poskytovaní verejných služieb s

dodatkom a dohodou o splátkach a faktúrami, s podkladmi z S. I. - I. J. spolu so zmluvou o poskytovaní
verejných služieb s dodatkom a dohodou o splátkach a faktúrami, odpoveďou DPD, cyklus balíka,
odpisom RT, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správou sociálnej poisťovne, správou
Obecného úradu J., katastrálny, správou UPSVaR I. B. T., správou Obce B., obžalobou vedenou na
Okresnom súde Námestovo sp. zn. 6T/37/2021, správou OR PZ I. B. T..

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného za vinného
zpokračovaciehoprečinupodvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonaauložilmutrestodňatiaslobody
vo výmere 18 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti

OrangeSlovensko a.s.IČO:35697270,sosídlomBratislava,Metodova87škoduvovýške857,17,-eur.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/22/2023 zo dňa 27.09.2023 bol rozsudok Okresného

súdu Námestovo sp. zn. 4T/16/2022 zo dňa 21.10.2022 zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po rozhodnutí nadriadeného súdu bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd vykonal
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/22/2023

zodňa27.09.2023,spisovéhomateriáluOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.3T/43/2019,osobitne
s rozsudku sp. zn. 3T/43/2019 zo dňa 11.12.2019 a spisového materiálu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 3T/101/2020, osobitne rozsudku sp. zn. 3T/101/2020 zo dňa 20.11.2020.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní navrhol predvolať svedka K. C., ktorý mal byť páchateľom

žalovaného trestného činu a taktiež navrhol zabezpečiť záznamy hovorov zo dňa 04.09.2019 až
11.11.2019.

Súd uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať navrhnuté dôkazy a to
vzhľadom na dôkaznú situáciu v spise, kedy dôkazy vykonané v rámci prípravného konanie postačovali

na vyhodnotenie konania obžalovaného.

Pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl,
a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje preukázanie
konania páchateľa, ktorým predstiera okolnosti rozdielne so skutočnosťou, resp. využije niečí omyl, ktorý
sám nevyvolá, ale po zistení omylu iného a príčinnom vzťahu k nemu tak koná, aby obohatil seba alebo
iného.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaný konal
spôsobom popísaným v obžalobe. Súd pritom poukazuje na výpoveď obžalovaného z prípravného
konania, kde detailne popísal svoje konanie, ku ktorému sa priznal a vyjadril aj ľútosť nad jeho spáchaní.Z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo, že niekedy koncom roka 2019 prišiel do H., kde
začal pracovať v lese ako brigádnik. Bývali v ubytovni. F. ho oslovil, či mu nevie objednať paušál.
Prihlásili sa na internetovej stránke operátora 4ka, kde zadali údaje. Vtedy ho napadlo, že by zobral

telefóny na vymyslené osoby. Najskôr zadal vymyslené rodné čísla, spolu s vymyslenými menami.
Potom kontaktoval mobilného operátora Orange a vykonal objednávky. Paušály s telefónmi objednával
z rôznych telefónnych čísel. V deň doručenia ho kontaktoval kuriér, pričom sa dohodli, kde mu odovzdá
balík. Vykonal objednávky aj na mená M. N. a I. J. v období koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020
a následne bol vzatý do väzby. Mená M. N. a I. J. si vymyslel, objednávky preberal on. Objednával

značky Huawei a Samsung, nakoľko sa za ne nedoplácalo. Všetky telefóny potom predal za sumu cca
200,- eur. Peniaze za predaj použil pre rodinu. To, že na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď
s odôvodnením, že chcel kryť K. C., ale zároveň odmietol popísať ako mal K. C. konať, súd vyhodnotil
len ako jeho snahu vyviniť sa z predmetnej trestnej činnosti. Súdu sa javí ako nelogické zo strany
obžalovaného, že na jednej strane tvrdí, že predmetného konania sa dopustil K. C., ale na druhej strane
odmieta popísať ako tento konal a nechce ani, aby jeho výpoveď bola proti K. N. použitá. Rovnako

nelogicky vyznieva aj argument obžalovaného, že tým, že je vo výkone trestu, trpia jeho deti, keďže
už bolo doteraz deväťkrát súdom trestaný a za rovnakú trestnú činnosť je podaná ďalšia obžaloba na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T/37/2021.

Z výpovedí svedka A. F. nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti, keďže len popisoval spôsob

doručovania objednávok.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z
pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Už Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje
princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu

zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté
mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné

vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším
princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie -
ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické

východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.
exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa

účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom
trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ
trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie

je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu
sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby
nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým
trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného

činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím
nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť
dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V
zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah

štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len
v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný
trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť
(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,

keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje

naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia
primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme
individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob
spáchaniačinuajehonásledok,mierazavinenia,pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,

osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa
a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného,
jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne
posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o
vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku,

na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich
vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností
prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol
o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v
ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania,

indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania,
aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka
primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti
a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného,
ktorý bol doteraz deväťkrát súdom trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 3T/101/2020 zo dňa 20.11.2020, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu

podvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonaabolmuuloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
18 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby do 21.06.2027.

U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona.

U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona – bol
už za trestný čin odsúdený.Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal skutok skôr, ako bol trestným rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/101/2020 zo dňa 20.11.2020, právoplatný 23.12.2020 a rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/43/2019 zo dňa 11.12.2019, právoplatného 11.12.2019
odsúdený za iné trestné činy, v danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 18 mesiacov nepodmienečne.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonaspolusuloženímsúhrnnéhotrestusúdzrušívýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest

prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/101/2020 zo dňa 20.11.2020,

právoplatný 23.12.2020 a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/43/2019 zo dňa
11.12.2019, právoplatného 11.12.2019 ako aj všetky ďalšie rozhodnutie na tento výrok obsahovo
nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

S poukazom na register trestov obžalovaného, z ktorého je preukázateľné, že tento bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, za úmyselné trestné
činy, súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej

úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

S poukazom na to, že poškodená spoločnosť Orange Slovensko a.s. svoj nárok na náhradu škody
riadne zdokladovala, súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo
výške 857,17 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.