Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220205315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4220205315.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, D., zast.: 1. JUDr. Tibor Šulák, advokát, Nám. Dr. M. Thege Konkolyho 3, Hurbanovo, IČO:
50323211, 2. Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., 945 01 so sídlom v Komárne, ul. biskupa
Királya 6, IČO: 47 251 395 proti žalovanému: E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. H. XXX, zast.: Bányi &

Partner, s. r. o., so sídlom Veľký Meder, Nám. Bélu Bartóka 5, IČO: 52450503, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 7C/49/2020-308 zo dňa
27. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., v ktorej súd žalobu vo zvyšku
istiny a úrokov z omeškania zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania (výrok II.) z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalobcu do časti výroku I., ktorým súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.313,- eur,
ako aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1,- eur od 01.03.2020 do zaplatenia, zo sumy
30,- eur od 01.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,-

eur od 01.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur
od 01.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od 01.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od
01.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 23,- eur od 23.10.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd uplatnený nárok na zaplatenie sumy istiny,
ako aj úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na ich náhradu.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Návrh o vydanie
veci“ z dňa 15.05.2017, doručené súdu dňa 18.05.2017, sa domáhal vydania veci a náhrady trov
konania. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 7C/30/2017-131 z dňa 09.06.2020,
ktorý rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2020 tak, že uplatnený nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 50,- eur/mesiac za obdobie od 01.09.2015 do vydania veci, vylúčil
na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 7C/49/2020.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1
ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je čiastočne čo do sumy 1 313,- euro s prísl. dôvodne podaný. Poukázal
na to, že žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu finančnej náhrady za
užívanie bez nároku na úroky z omeškania za obdobie vymedzené žalobcom 54 kal. mesiacov od
septembra 2015 do 28.02.2020. Na pojednávaní konanom dňa 05.08.2022 žalobca uplatnil nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu finančnej náhrady za užívanie rovnako bez nároku na úroky
z omeškania, ale už konkrétnej sumy 3.087,- eur v lehote 3 dní. Nárok na úroky z omeškania uplatnilaž v doručenej špecifikácii dňa 05.09.2022, pričom o tejto zmene žaloby súd rozhodol na pojednávaní
dňa 25.10.2022.
Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovi vznikol podľa žaloby nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia ako občianskoprávneho nároku za obdobie 3 rokov, ktoré predchádzajú
uplatneniu žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to ešte v pôvodnom spise 7C/30/2017,
pred meritórnym otvorením pojednávania dňa 28.2.2020. Zohľadnil, že žalovaný uvedenú hnuteľnú
vec, lodnú kajutu, vydal žalobcovi dňa 23.10.2020 po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku č.k.
7C/30/2017-131 a priznal žalobcovi uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451

ods. 2 a súvis. ustanovení Obč. zák. a to za obdobie od 28.02.2017 do dňa vydania 23.10.2020, t.j. za
43 mesiacov a 23 dní (v roku 2017 za 10 mesiacov a 1 deň, za roky 2018 a 2019 celkom za 24 mesiacov
a do 23.10.2020 za 9 mesiacov a 23 dní). Vo zvyšku považoval nárok žalobcu za premlčaný.
Zdôraznil, že žalovaný svojím prístupom nepochybne za žalované obdobie od 01.09.2015 do
23.10.2020 absolútne vylúčil žalobcu z užívania veci. Konštatoval, že úkony, ktoré realizoval na
zachovanie podstaty kabíny za tohto stavu boli bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, a preto k týmto

úkonom neprihliadol. V tomto smere poukázal na to, že žalovaný sa snažil vo svojich námietkach,
resp. obrane prezentovať, že sa dlhodobo staral, udržiaval túto lodnú kajutu v stave spôsobilom na
užívanie vykonaním náterov a menších opráv, pričom plechová kabína mohla mať okolo roku 2015
hodnotu cca 100,- eur. Vzal tiež do úvahy, že samotná lodná kajuta nemôže byť v celoročnom nájme v
užívaní, nakoľko je bez kúrenia. Bola využívaná v letných mesiacoch, resp. v sezóne rybolovu rybármi,

resp. bola využiteľná len na odkladanie použitých vecí tak, ako ich využíval aj samotný žalovaný.
Žalovaný fotodokumentáciou preukázal, že mohol mať uskladnených 12 kg materiálu v umelohmotnom
obale, rybárske náčinie, udice, stoličky, drevený nábytok, resp. iné hnuteľné veci osobnej potreby.
Podľa názoru súdu nie je možné tieto priestory porovnávať s inými podnikateľskými priestormi a z tohto
odvodzovať cenu náhrady za celoročné užívanie, či už z hľadiska prístupu pre cestnú nákladnú dopravu,

z hľadiska využiteľnosti pre podnikateľské účely v malej obci Klížska Nemá s počtom obyvateľov k 31.
12. 2021 celkom 440. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu prvej inštancie nie je možné priznať
žalobcovi uplatnený nárok v sume 50,- eur/mesiac a to najmä preto, že táto suma nie je primeraná k
celkovej hodnote tejto hnuteľnej veci (v rozpätí od 100,-do 280,- eur). S ohľadom na tieto závery súd
prvej inštancie ustálil primeranú sumu bezdôvodného obohatenia maximálne v rozsahu sumy 1,- eur/1

deň, t. j. 30,- eur/mesiac.
Vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty uviedol, že žalovaný svojím úmyselným konaním premiestnil
citovanú lodnú kajutu, pričom presný dátum sa už s odstupom času nepodarilo zistiť. Preto vychádzal
z obsahu trestného oznámenia žalobcu zo dňa 18.02.2016, v ktorom žalobca uviedol, že na jeseň
2015 zbadal, že kabína z pôvodného miesta zmizla a nachádza sa na pozemku č. 1661/20, čím

došlo k zahájeniu plynutia 10-ročnej objektívnej lehoty podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., ktorá takto
začala podľa názoru súdu prvej inštancie plynúť od 01.9.2015, nakoľko žalobca následne pri uplatnení
svojho nároku takto špecifikoval nárok na úroky z omeškania a môže uplynúť až 30.09.2025. V rámci
uvedenej lehoty si žalobca uplatnil nielen nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia
bez právneho dôvodu, a to podaním dňa 28.02.2020, ale na pojednávaní dňa 05.08.2022 si uplatnil

nárok na zaplatenie už konkrétnej sumy 3.087,- eur, a napokon si uplatnil až v doručenej špecifikácii
dňa 05.09.2022 presnú sumu istiny s úrokmi z omeškania. Na základe uvedeného je zrejmé, že v
2-ročnej lehote, ktorá začala plynúť od 15.10.2020 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS KN
7C/302017-131). lebo až vtedy sa oprávnený v procesnom postavení žalobcu, dozvedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu, a že kto sa na jeho úkor obohatil, a to v tomto prípade žalovaný.

Konštatoval, že žalobca nárok na špecifikovanú sumu istiny, ako aj úroky z omeškania v tejto 2-
ročnej lehote od 15.10.2020 uplatnil doručenou špecifikáciou, a to dňa 05.09.2022. Z uvedeného
dôvodu námietku premlčania uplatnená zo žalovaným vo vzťahu k istine priznanej v sume 1.313,- eur
nepovažoval za dôvodne podanú.
Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, a to s poukazom na § 451 ods. 1, 2 a súvis. ustanovení Obč. zák., a
to plnením bez právneho dôvodu za 43 mesiacov a 23 dní pri ustálenej sume nároku na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavsume1.313,-eur(43mesiacovx30,-eur=1.290,-euraza23dnížalobcovi
prináleží ešte nárok v sume 23,- eur, takto súd žalobcovi priznal nárok v sume 1.290,- eur + 23,- eur
= 1.313,- eur).

Vo vzťahu k úroku z omeškania uviedol, že žalobca netvrdil , že žalovanú stranu pred podaním
žaloby vyzval na plnenie, preto podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky je kvalifikovanou upomienkou
( rozsudok NS 28Cdo 1853/2002). Poukázal na to, že žalobca vo svojich podaniach doručených súdu
dňa 28.02.2020, dňa 05.08.2022, že by v minulosti vyzval žalovanú stranu na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia, preto súd mohol vychádzať len z tvrdenia žalobcu a z predloženej tzv. ostatnej špecifikácie
doručenej súdu dňa 28.02.2020. Z uvedeného dôvodu súd priznal úroky z omeškania vo výške 5 % až
od 01.03.2020 t. j. od konca predchádzajúceho mesiaca do zaplatenia, a nepriznal ich tak, ako si ich

žalobca uplatnil diferencovane s mesačnou periodicitou za jednotlivé mesiace od 01.09.2015 a nasl..

2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
eventuálnerozhodolvsúladesvykonanýmdokazovaním.Vdôvodochsvojhoodvolaniažalobcauviedol,

žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym zisteniam,zistenýskutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa
názoru žalobcu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že súd prvej inštancie nevychádzal
z vyčíslenia hodnoty nájmu tak, ako to vyčíslila spoločnosť AGV teda na 50,- eur na jeden mesiac, ale
vychádzal z určenia tejto hodnoty sudcom ktorý hodnotu užívania určil tak, že považoval za primerané
1,- euro na jeden deň užívania. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal vychádzať z dôkazov, pričom

protistrana žiadny dôkaz ohľadom hodnoty nájmu na mesiac nepredložila. Pokiaľ má súd pochybnosti
mohol sa obrátiť sám na niektorú dôveryhodnú realitnú kanceláriu, prípadne zistiť vzhľadom na obytnú
miestnosť jej rozmery dotazom na príslušný obecný úrad obvyklú výšku nájmu. Žalovaný namietal
výšku hodnoty za užívanie predloženú žalobcom avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorý spochybnil výšku
hodnoty stanovenej spoločnosťou AGV. Zároveň žalobca predložil nové určenie hodnoty za užívanie

od spoločnosti A-Z Reality, s.r.o., Michalská bašta 7, 940 54 Nové Zámky, z ktorého tiež vyplýva cena
nájmu chatky, ktorá pôvodom je lodná kajuta sa pohybuje okolo 50,- eur mesačne. Poukazujúc najmä
na vyjadrenie spoločnosti AGV s.r.o. Komárno, ktorá si uvedenú kajutu prehliadla, treba uviesť, že
z tohto vyjadrenia vyplýva aj opis uvedenej kabíny, a aj napriek tomu, že žalobca toto vyjadrenie súdu
predložil, súd sa sním riadne neoboznámil. Zníženie ceny nájmu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že

kajuta nie je využiteľná celý rok, pretože nie je možné ju vykurovať. Ako to z uvedeného potvrdenia od
vyššie uvedenej spoločnosti je možné ju vykurovať a bola vyhotovená tak, aby mohli ľudia pracujúci na
lodi celý rok túto kajutu využívať ako obydlie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vedel, že
uvedenú kabínu nekúpil, pretože táto nebola predmetom kúpnej zmluvy, ktorou svedkyňa I. prevádzala
na neho nehnuteľnosť, a to záhradu ktorú kupoval. Táto svedkyňa tiež vo svojom vyjadrení uviedla, že

kajutu nepredávala, lebo nebola jej vlastníctvom a v čase, keď záhradu predávala, uvedená kajuta sa
nenachádzala na jej pozemku. Žalovaný vedome užíval uvedenú lodnú kajutu vediac, že mu nepatrí.
Teda ide o úmyselné konania zo strany žalovaného a úmyselne si privlastnil neoprávnený majetkový
prospech. Žalobca žiada priznať bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného od septembra 2015.
Súčasne poukázal na to, že súd prvej inštancie mu úrok z omeškania priznal len od mesiaca marec

2020, keďže priznal bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného aj v období pred marcom 2020 mal
priznať aj úrok z omeškania aj za tieto mesiace. Pokiaľ ide o sumu, z ktorej mal priznať úrok z omeškania,
žalobca je toho názoru, že dôkazmi bolo preukázané, že obvyklá výška nájmu takejto kajuty mal tak
urobiť z tejto sumy. Lodná kajuta je vyhotovená tak, aby lodníci mohli túto obývať v akomkoľvek období,
teda i v zime. Ide o kajutu, ktorá bola tepelne izolovaná aj pre prípad nepriaznivého počasia a vybavená

tak, že sa dala vykurovať. Bola zariadená pôvodným nábytkom. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca
žiadal tento priznať za celé obdobie používania chatky žalovaným, nie iba od mesiaca marec 2020.

3.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie aj prostredníctvom advokátky JUDr. Ing.
Kristíny Vajlikovej a navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu právo na

náhradu trov konania v plnej výške, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové dokazovanie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %. V dôvodoch odvolania uviedol, že podal odvolanie proti celému
rozhodnutiu, teda výrokom I. a II. súdu prvej inštancie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Nesúhlasil
s právnym názorom súdu prvej inštancie, nakoľko je z vykonaného dokazovanie zrejmé, že žalovaný
zadržiavalvlastníctvožalobcuodjeseneroku2015úmyselne.Súdprvejinštanciemalzapreukázané,že

žalovaný po tom, ako zakúpil svoj pozemok od G. I., premiestnil jeho kajutu na svoj pozemok úmyselne,
a od tej doby ako sa domáhal vrátenia kajuty žalobcu, až do jeho vydania v roku 2020, úmyselne mu
v užívaní bránil. Úvahy súdu, že v tomto smere nie je možné na tento prípad aplikovať § 107 ods. 2
Občianskehozákonníkajezmätočné,atoajspoukazomnazáverysúdu,prezentovanévbodoch35,36,40, kde poukazuje na úmyselné konanie žalovaného. Žiadal zohľadniť, že v konaní predložil potvrdenie
o predaji vyradeného majetku zo dňa 23. 1.2017, v zmysle ktorého Slovenská plavba a prístavy a.s.
určilahodnotu kabínynasumu1.500,-eur.Vytýkalsúdu,žehocisúdmaltentolistinnýdôkazkdispozícii,

v napadnutom rozhodnutí sa tým nevysporiadal. Zdôraznil, že na č.l. 283 spisu sa nachádza potvrdenie
o hmotnosti kabíny, pričom pokiaľ žalobca vychádza z tejto hodnoty, v rokoch 2017 až 2020 by sa táto
kabína mohla predať do zberu v podstatne vyššej sume, než jeho hodnotu ustáli súd v rozmedzí 100 –
240 eur. Za tohto stavu potom voľná úvaha súdu, že kabína má hodnotu iba 100 – 240 eur je zmätočná
a nepreskúmateľná a navyše je v rozpore s listinou na č.l. 284. V tomto smere poukázal žalobca na

znalecké posudky J. K., J. D. a J. G., kde len opravy častí kajuty boli celkovo vypočítané na sumu
presahujúcu 100,- eur, teda je zrejmé, že samotná kajuta zo železa nemôže mať hodnotu 100 – 240,-
eur. Uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých poznatkov sa dopracoval súd k tomu, že chatku nie
je možné celoročne využívať. Takisto žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s listinami, ktoré preukazujú, že v kajute bola zavedená elektrika (spis 7C/30/2017, vyšetrovacie spisy)
a podľa potvrdenia K. D. zo dňa 10. 5.2017 (č.l. 12), kajutu používala ako nocľah. Takisto z potvrdenia

Realitnej kancelárie AVG 06 N s.r.o. zo dňa 10.10. 2019 vyplynulo, že kajuta je mobilná, je možnosť
pripojenia elektriny (aj bola pred odcudzením), v kabíne je komín s možnosťou na pripojenie na kúrenie,
je zariadená (kuchynská linka, stôl, stoličky, pohovka). Teda kajuta je plne obývateľná, pričom žalobca
sa v tej kajute zdržiaval nielen cez letné obdobie, ale aj cez zimu, keď chodil poľovať. Takisto kabínu
používal na odkladanie svojich osobných vecí, a to aj celoročne. Žalobca poukázal na bod 34 rozsudku

a uviedol, že hodnota kabíny v rozpätí od 100,- eur do 280,- eur, nemôže byť priznaný nárok v sume
50,- eur za mesiac, nakoľko podľa súdu je neprimeraná. Súd prvej inštancie bez bližšieho odôvodnenia
ustálil sumu bezdôvodného obohatenia v sume 1,- eur/1 deň, teda 30,- eur za mesiac. Táto voľná úvaha
súdu je v rozpore s vyjadrením realitnej kancelárie, ktorá určila túto sumu na 50,- eur za mesiac. Nie je
zrejmé, na základe čoho súdu ustálil hodnotu na sumu 1,- eur na deň a vyjadrenie realitnej kancelárie

nebral do úvahy. Za sumu 70,- eur až 100,- eur mesačne sa dá prenajať nezariadená pivnica o rozlohe
2 x 3 m, pričom kajuta žalobcu má rozmery 4 m x 3 m x 2,10 m. Realitné kancelárie v súčasnosti
ponúkajú mobilné kontajnery v obdobných rozmeroch, nezariadených, napr. na používanie kancelárií
alebonagastro apohybujúsavsumeod7.700,-eur.Prenájomtýchtokontajnerovsapohybujemesačne
v sume 600,- eur. Preto úvaha súdu, že suma 1,- euro za deň je postačujúca titulom bezdôvodného

obohatenia, je zmätočná, neodôvodnená, teda nepreskúmateľná. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal
žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za nemožnosť užívania kajuty, tak tento nárok
mu patrí aj s úrokom z omeškania od tej doby, ako vzniklo bezdôvodné obohatenie. Preto úvaha súdu,
že mu vo zvyšnej časti nepriznal úroky z omeškania, je nepreskúmateľná a zmätočná. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že úmyselným konaním žalovaného mu

vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už len táto skutočnosť je dostatočným dôvodom
na priznanie trov v rozsahu 100 %, navyše súd poukázal na to, že pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia, táto závisela od voľnej úvahy súdu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie je tak nedostatočné a nepresvedčivé a vydaný rozsudok je nepreskúmateľný, zmätočný.
Žalobca uviedol, že týmto svojím odvolaním namietal aj zásah do základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. do práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s procesným postupom okresného súdu v namietanom konaní,
keď súd dňa 27.1.2023 vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalobca sa na vyhlásenie rozsudku dostavil, avšak
mu súd nevydal vypracovaný rozsudok, hoci mal na to nárok podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety.

4.Žalovaný sa k odvolaniam žalobcu písomne nevyjadril.

5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
CSP a § 380 ods. 1 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., v ktorým súd žalobu vo zvyšku

istiny a úrokov z omeškania zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania (výrok II.) je potrebné pre
nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie žalobcu do časti výroku I., ktorým súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel
odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
6.Odvolací súd po prejednaní veci a oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný jednak pre jeho zmätočnosť a nezrozumiteľnosť ale aj pre nedostatok dôvodov, čo
bolo dôvodom pre jeho zrušenie v zamietajúcej časti a tiež v súvisiacom výroku o trovách konania
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 – 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8.Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
9.Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10.Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním
právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti (nároku), v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v osobitnej premlčacej dobe
upravenej v ustanovení § 107 OZ. Toto ustanovenie upravuje kombinovanú premlčaciu dobu

a to subjektívnu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a je dvojročná a objektívnu, ktorá je trojročná a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie desaťročná a začína plynúť odo dňa keď k nemu došlo. Ich
začiatok je teda stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie odo dňa kedy k nemu
došlo, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil . Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho
priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí pravidlo, že doba so
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako doba s objektívne určeným začiatkom,
ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda

platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia
je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna.
Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.
11.Vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku, najmä jeho zmätočnosti

a nepreskúmateľnosti, ktoré v podanom odvolaní žalobca súdu vytýka odvolací súd uvádza, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu.
Napríklad Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn.:2Cdo/149/2022 zo dňa 12. decembra 2023 v bodoch 11.
až 13 odôvodnenia uvádza : 11. „ Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických

a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých

dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03) .
12. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj
právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.

13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry

Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu".14.Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné jednoznačne zistil ako súd prvej
inštancie posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným a či zo strany žalovaného išlo o úmyselné
bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie v bode 23. odôvodnenia konštatoval, že mohol ustáliť, že

žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 3 rokov, ktoré predchádzajú
uplatneniu žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 28.02.2020 ešte v pôvodnom spise
vednom pod sp. zn. 7C/30/2017. V rozpore s týmto záverom v bode 35. odôvodnenia rozsudku uviedol,
že 10- ročná objektívna lehota podľa § 107 ods.2 OZ začala plynúť od 01.09.2015 a môže uplynúť až
30.09.2025. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné spoľahlivo zistiť kedy žalobcovi

začala plynúť subjektívna premlčacia lehota t.j. kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil a to vo vzťahu k uplatnenej istine a aj vo vzťahu k uplatneným
úrokom z omeškania.
15.Rovnako tak nie je možné zistiť kedy začala plynúť k jednotlivým uplatneným nárokom objektívna
premlčacia lehota, t. j. kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a či ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, a ktoré skutočnosti pre posúdenie tejto otázky boli pre súd rozhodujúce. V rozsudku

súdu prvej inštancie absentuje zrozumiteľný záver o tom, ktorú časť žalobcom uplatneného nároku je
premlčaná a to nielen vo vzťahu k uplatnenej istine ale aj vo vzťahu k následne v priebehu konania
uplatnenému nároku na priznanie úrokov z omeškania.
16.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.02.2002 vedenom pod sp. zn.
7C 30/2017 sa domáha zaplatenia kúpnej ceny kajuty 1500 eur alternatívne žiadal aby mu žalovaný

zaplatil za jej užívanie od septembra 2015 do dňa pojednávania 2700 eur t. j. 54 mesiacov x 50 eur.
Na ďalšom pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 09.06.2020 súd vyhlásil rozsudok a
konanie v časti o zaplatenie kúpnej ceny kajuty sume 1500 euro a trovy konania alebo zaplatenie ceny za
užívanie kajuty od septembra 2005 do dnešného dňa t.j. 54 mesiacov x 50 eur, celkom 2700 eur zastavil .
Zároveň zaviazal žalovaného vrátiť lodnú kajutu a na vlastné náklady ju premiestniť do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia zaplatiť náhradu za užívanie kabíny žalobcu od 01.09.2015 do vydania kabíny žalobcovi v
sume 50 eur za mesiac vylúčil na samostatné konanie.
17.Z vyššie uvedeného je teda zrejmé žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 vedenom pod
sp. zn. 7 C 30/2017 vzal žalobu časti o zaplatenie kúpnej ceny kajuty sume 1500 euro a trovy konania

alebo zaplatenie ceny za užívanie kajuty od septembra 2005 do dnešného dňa t.j. 54 mesiacov x 50
eur, celkom 2700 eur späť, dôsledku čoho súd v tejto časti konanie zastavil. Na tomto pojednávaní t.j.
dňa 09.06.2020 žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a domáhal sa zaplatenia
náhrady za užívanie kabíny žalobcu od 01.09.2015 do vydania kabíny žalobcovi v sume 50 eur za
mesiac a súd uznesením túto zmenu žaloby pripustil . Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho

rozhodnutia z hľadiska plynutia premlčacej doby zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby
anáslednýmžalobcomuplatnenímnárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniadňa09.06.2020 nijako
nevysporiadal a v tomto smere ani neprijal záver o tom, či je tento postup možno považovať za riadne
pokračovanie v konaní.
18.Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného
obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne
určiť výšku náhrady v peniazoch. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 OZ sa o vzniku bezdôvodného

obohatenia oprávnený dozvie vtedy, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť rozsahu bezdôvodného
obohatenia a osobe obohateného. V zmysle týchto záverov na začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby sa nevyžaduje právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti vydať vec ale rozhodujúca je vedomosť
oprávnenej osoby že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19.Vzhľadom k vyššie uvedenému sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie dôsledne vyporiada so
vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Jednoznačne uvedie, kedy zmysle § 107 ods.
1 a 2 OZ začala plynúť subjektívna alebo objektívna premlčacia doba a ktorú časť nároku uplatneného
žalobcom je treba považovať za premlčanú a z akých dôvodov. Pri posúdení plynutia premlčacej lehoty

súd prvej inštancie zohľadní skutočnosť, že žalobca najskôr uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia
na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 istinu a to vo 50 eur za mesiac od 01.09.2015 do vydania
kabíny, následne sa domáhal zaplatenia sumy 3087,- eur a to na pojednávaní konanom pred súdom
dňa 05.08.2020 a napokon sa písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.09.2022domáhal zaplatenia sumy 3087,- eur spolu s úrokmi z omeškania špecifikovanými v tomto písomnom
podaní (č.l. 260-261 spisu). V novom rozhodnutí sa bude súd prvej inštancie zaoberať aj tým, či v danej
veci ide o úmyselné obohatenie, ktorého právo na vydanie sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď

k nemu došlo.

20.S ohľadom na dôvody uvedené žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd považuje za potrebné,
aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal aj výškou bezdôvodného obohatenia. Závery súdu
prvej inštancie v tomto smere sú zatiaľ predčasné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej

inštancie nijako nevysvetlil, prečo prijal záver že lodná kajuta sa nemohla využívať zimných mesiacoch
a to ani na uskladnenie hnuteľných vecí. V rozpore s týmto záverom však priznal nárok na bezdôvodné
obohatenie žalobcovi v rovnakej výške aj za zimné mesiace. Taktiež z jeho rozhodnutia nie je zrejmé
akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil keď prijal záver, že výška bezdôvodného obohatenia
predstavuje sumu 30 eur za mesiac (1 eur denne). Jeho rozhodnutie je v tomto smere rozporné
a nepreskúmateľné a výška bezdôvodného obohatenia s ohľadom na rôzny počet dní v jednotlivých

mesiacoch nepresne vypočítaná.

21.Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti výroku I. ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať

vecou vyššie uvedeným spôsobom. Najskôr sa dôsledne vyporiada s námietkami žalobcu uvedenými
v podanom odvolaní vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku a následne aj vo vzťahu k výške
bezdôvodného obohatenia, úrokom z omeškania a nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne odôvodní a zrozumiteľne vysvetlí, akými závermi a myšlienkovými postup sa
riadil tak, aby nové rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné a spĺňalo náležitosti v zmysle ustanovenia §

220 CSP.

22.Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že odvolaním výslovne napáda aj časť výroku I., ktorým súd
jeho návrhu v sume 1.313 euro s príslušenstvom vyhovel.

23. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

24. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že ide o rozhodnutie, proti
ktorému do vyhovujúcej časti výroku I. podala odvolanie neoprávnená osoba v zmysle § 386 písm. b)
CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať,
či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti
odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať
výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého
odvolaním. Ujma môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napádaného

výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej jej neprospech.

25.V súdnej veci napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe žalobcu vo výroku I. čiastočne
vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.313,- eur, ako aj úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne od zo sumy 1,- eur od 01.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od 01.04.2020 do

zaplatenia,zosumy30,-eurod01.05.2020dozaplatenia,zosumy30,-eurod01.06.2020dozaplatenia,
zo sumy 30,- eur od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od 01.08.2020 do zaplatenia, zo sumy
30,- eur od 01.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,- eur od 01.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 23,-
eur od 23.10.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti výroku I. napadnutého rozsudku

rozhodol v prospech žalobcu, preto žalobca nie je oprávnenou osobu na podanie odvolania, proti tejto
vyhovujúcej časti výroku I. rozsudku.

26. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č.
160/2015 Z.z. CSP) rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolanie voči

vyššie uvedenej vyhovujúcej časti výroku I. rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol,
pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

27.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).