Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/163/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019201106.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a členov senátu JUDr.
Michaely Machovej, Ph.D. a Mgr. Miroslavy Fodor v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., so sídlom
Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, právne zastúpeného ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova
5B, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, so sídlom Palisády 36,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla

2019, takto

r o z h o d o l :

2

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

2

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Právny predchodca žalovaného Rada pre vysielanie a retransmisiu voči žalobcovi začal správne
konanie č. 898/SKO/2019 vo veci možného porušenia § 32 ods. 4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.
o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe

B. odvysielal dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod.
upútavku na program Policajtov švagor, ktorá napĺňala definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods.
2 zákona č. 308/2000 Z. z., a teda reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom mohlo
dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti, aby bola vysielaná reklama slušná.

2. Prepis/popis monitorovaného programu - upútavky na program Policajtov švagor vysielanej dňa 06.
januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. je nasledovný:

V pozadí znie rappová hudba. Záber na dvoch mužov, jeden udiera rukou druhého. V strede obrazovky
sa objaví textový animovaný titulok „ICE CUBE“.
Mužský hlas 1: Ice Cube.Muž v garáži beží za zeleným autom a v poslednej chvíli sa zachytí jeho kapoty.
Mužský hlas 2: Posratý bažant.
Muž je v aute a napriaha ruku k úderu. Výbuch plameňov, dvaja muži sa snažia od výbuchu uniknúť. V

strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „KEVIN HART“.
Mužský hlas 1: D. E..
Auto cúva.
Mužský hlas 3: Držte sa!
Černochvžltomoblečeníotočívolantom.Autoprejdezjednéhopruhudodruhého.Zábernapákuvaute.

Záber na blikajúcu signalizačnú kontrolku odbočenia na palubnej doske. Dvaja černosi sedia v aute.
Mužský hlas 2: Ty dávaš smerovku?
Auto ide po ceste a bliká mu smerovka na odbočenie. Dvaja černosi sedia v aute.
Mužský hlas 3: Sila zvyku.
Muž je vyklonený z okienka auta a strieľa z pištole. Auto na ceste vybuchne a letí otáčajúce sa vo
vzduchu.

Mužský hlas 1: V bláznivej kinopremiére.
Auto vychádza z plameňov. Muž padne do paliem a potom na zem. Černoch prudko gestikuluje. Záber
na prestrelené sklo.
Mužský hlas 3: James, pozor!
Černoch pozerá za oknom auta. F. sa kotúľa po zemi v garáži vedľa zeleného auta.

Mužský hlas 2: Do riti!
Auto preráža stenu, padá dolu a dopadne na zaparkované autá.
Mužský hlas 4: Py dvaja ste totálni magori.
V zadnej časti obrazovky sú žlté pásky polície, v prednej časti obrazovky je grafický panel s dvoma
černochmi, prvý drží v ruke tašku, druhý za ním má na sebe uniformu. Počas zobrazenia panelu padajú

neidentifikovateľné biele útržky. V ľavej časti panelu sa objaví textový titulok „20:35 POLICAJTOV
ŠVAGOR DNES“. V dolnej časti obrazovky bol zobrazený kruhový panel s vianočnými guľami a textom
„S VAMI NÁS BAVÍ SVET“.
Mužský hlas 1: Policajtov švagor. Dnes o 20:35 na B..
¦ upútavka na program Policajtov švagor & (10:10:21hod., trvanie cca 53 s)

Krátky záber zhora na pohybujúce sa autá na moste.
Mužský hlas 1: „Sú švagrovia...,“
Mužský hlas 2 a 3 naraz: „ Tak ako?“
Mužský hlas 2: „ Prečo stále kecáš? “
Mužský hlas 1: „... no nemajú sa príliš v láske. “

Mužský hlas 3: „Chcem byť v tvojom tíme."
Mužský hlas 2: „Si zelenáč! “
Mužský hlas 3: „Som stopercentne pripravený stať sa...
Žena: „Pozor!“
Mužský hlas 3: „... detektívom. “ Vystúpi na stolček a ventilátor ho udrie do hlavy.

Mužský hlas 2: „Aaaa..." Černocha vyhodí do vzduchu, narazí do poličky, z ktorej všetky veci popadajú
na zem.
Mužský hlas 2 (zatvára dvere): „Si úbohý. “
Mužský hlas 1: „V Miami!“ Záber na mladú ženu, má mokré telo a je oblečená v plavkách. Rukou si
prechádza po prsm'ku.

Dvaja černosi sedia v aute.
Mužský hlas y. „Do mesta dorazili švagríčkovia... “
Mužský hlas 2: „Ak okamžite neprestaneš, strelím ťa do ksichtu!“ Záber, ako černoch strieľa a auto sa
vznieti. Výbuch auta. Dve postavy sa spolu držiac v objatí kotúľajú po kapote auta.
Mužský hlas 1: „Sú nasadení... “

Mužský hlas 3: „Je čas na režim utajenia... “
Mužský hlas 1: „... do supertajnej akcie. “
Mužský hlas 3: „Bom, prásk (...). Černoch vyjde z auta a zaženie sa na ďalšieho muža. Urobí stojku a
popritom mu na zem vypadne jeho policajný odznak. Je tvoj?“
Mužský hlas 2: „Do riti!“ Černoch s ďalším mužom sa začnú biť.

V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „ICE CUBE“.
Mužský hlas 1: „ICE CUBE."
Muž v garáži beží za zeleným autom a v poslednej chvíli sa zachytí jeho kapoty.
Mužský hlas 2: „Posratý bažant. “Výbuch. V strede obrazovky sa objaví textový animovaný titulok „KEVIN HART“.
Mužský hlas 1: „Kevin hart. “
Mužský hlas 3: „Držte sa!“

Mužský hlas 2: „Ty dávaš smerovku?“
Auto ide po ceste a bliká mu smerovka na odbočenie. Dvaja černosi sedia v aute.
Mužský hlas 3: „Sila zvyku. “
Muž je vyklonený z okienka auta a strieľa z pištole. Auto na ceste vybuchne a letí otáčajúce sa vo
vzduchu.

Mužský hlas 1: „V bláznivej kinopremiére. “
Auto vychádza z plameňov. Muž padne do paliem a potom na zem. Černoch prudko gestikuluje. Záber
na prestrelené sklo.
Mužský hlas 3: „James, pozor!“
Černoch pozerá za oknom auta. F. sa kotúľa po zemi v garáži vedľa zeleného auta.
Mužský hlas 2: „Do riti!“ \

Auto preráža stenu, padá dolu a dopadne na zaparkované autá.
Mužský hlas 4: „Vy dvaja ste totálni magori."
V zadnej časti obrazovky sú žlté pásky polície, v prednej časti obrazovky je grafický panel s dvoma
černochmi, prvý drží v ruke tašku, druhý za ním má na sebe uniformu. Počas zobrazenia panelu padajú
neidentifikovateľné biele útržky. V ľavej časti panelu sa objaví textový titulok „20:35 POLICAJTOV

ŠVAGOR DNES“. V dolnej časti obrazovky bol zobrazený kruhový panel s vianočnými guľami a textom
„S VAMI NÁS BAVÍ SVET“.
Mužský hlas 1: Policajtov švagor. Dnes o 20:35 na Jojke.

3.Výsledkomsprávnehokonaniač.898/SKO/2019bolorozhodnutieč.RP/22/2019zodňa03.júla2019,

ktorým právny predchodca žalovaného rozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods.
4, písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe B. odvysielal dňa 06.
januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53 hod. a 18:11 hod. upútavku na program
Policajtov švagor, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000
Z. z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola

vysielaná reklama slušná, za čo právny predchodca žalovaného žalobcovi uložil podľa ustanovenia §
64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona
č. 308/2000 Z.z. vo výške X.XXX,- eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia sa právny predchodca žalovaného zameral na posúdenie kolízie ústavou

zaručených práv a právom chránených záujmov. Konštatoval, že právo slobody prejavu patrí medzi
základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom poriadku
Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. Zároveň vyslovil, že sloboda prejavu však nie
je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej
miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu,

či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Pri posúdení kolízie dvoch základných práv je uznávanou teóriou, s
ktorou sa vo svojich nálezoch stotožnil aj Ústavný súd SR (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 152/2008, II. ÚS 326/2009, II. ÚS 340/09, IV. ÚS 107/2010, IV. ÚS 302/2010, IV ÚS
472/2012), teória proporcionality (nazývaná aj trojstupňový test proporcionality). Z vyššie uvedeného

jednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom
rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne
do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť o jej
obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.
Z citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu je možné obmedziť na základe

kumulatívneho splnenia troch podmienok. Obmedzenie musí
• vyplývať zo zákona (požiadavka legality),
• byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (požiadavka proporcionality)
• a sledovať legitímny cieľ (požiadavka legitimity), ktorý vyplýva z ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy SR.

5. Ďalej uviedol, že Ústava SR zakotvuje legitímny cieľ obmedzenia slobody prejavu taxatívne, ako
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia,
mravnosti. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie slobody prejavu je možné z dôvodu ochrany verejného
záujmu, ako aj ochrany individuálnych záujmov. Zdôraznil, že požiadavka na kvalitatívnu stránkureklamy, okrem iného, aby bola slušná, zakotvená v ustanoveniach zákona č. 308/2000 Z. z., vychádza
z potreby ochrany, predovšetkým maloletých osôb pred neslušnou reklamou, a teda vychádza z potreby
ochrany záujmu chráneného Ústavou SR - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená obsahom vysielaného či

sprístupňovaného obsahu. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo
na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou predovšetkým maloletých
osôb, a to na základe zákona, konkrétne ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.
Preto dospel k záveru, že podmienka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavu bola nepochybne
naplnená.

6. Vo vzťahu k skúmaniu zachovania podmienky proporcionality zdôraznil potrebu posúdenia, či
žalobca odvysielal predmetný komunikát v súlade so zákonom. Poukázal na skutočnosť, že predmetný
komunikát upriamoval pozornosť recipienta na program Policajtov švagor, identifikovaný verbálnou
zložkou, cit.: Mužský hlas 1: policajtov švagor. Dnes o 20:35 na B..“, ako aj obrazovou zložkou
zobrazujúcou časti scén tvoriacich súčasť obsahu predmetného programu. Následne uviedol, že z

obsahu predmetného komunikátu je zrejmé, že tento upútaval, a teda sa snažil získať pozornosť divákov
naprogram,ktorýbudeúčastníkkonaniavysielať.Predmetnýkomunikáttedanaplnildefiníciukonkrétnej
formy vlastnej propagácie a síce upútavky.

7. Rovnako tak vyslovil, že z dikcie ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že

účastník konania musí pri vysielaní vlastnej propagácie dodržiavať aj povinnosti ustanovené pre reklamu
všeobecne, ak ustanovenia o vlastnej propagácii neustanovujú inak. Zákon č. 308/2000 Z. z. neobsahuje
ustanovenia limitujúce obsah vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.
Obsahuje však ustanovenia limitujúce obsah reklamy. Jedným z týchto ustanovení je aj § 32 ods. 4 písm.
a/ zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého musí byť reklama čestná a slušná. K uvedenému doplnil, že

pojem „slušná“ nie je definovaný v zákone č. 308/2000 Z. z., a teda sa jedná o tzv. neurčitý pojem. Výklad
neurčitých pojmov v rámci správneho konania je vo výlučnej kompetencii konajúceho správneho orgánu
a teda v tomto prípade Rady. Predmetný komunikát obsahoval, okrem iného, nasledovné vyjadrenia, cit.:
Mužský hlas 2: „Posratý bažant.“
Mužský hlas 2: „Do riti!“

Mužský hlas 4: „ Vy dvaja ste totálni magori.

8. Dospel k záveru, že predmetné výrazy nemožno bezpochyby považovať za bežné a slušné v
spoločenskom styku, teda za vyhovujúce pravidlám spoločenského správania. V upútavke tak na
pomerne krátkej časovej ploche odzneli tri neslušné výrazy, z toho dva hrubé a jeden expresívny.

Zastával názor, že predmetné výrazy je možné považovať za výrazy takej intenzity, že odporujú
bežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v tejto
časti za neslušnú, v dôsledku čoho je nevyhnutné na naplnenie legitímneho cieľa, t.j. zabezpečenie
slušnostikomerčnýchkomunikátov,obmedzenieslobodyprejavuúčastníkakonaniavpodobevyvodenia
administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.

9. Pri určovaní výšky pokuty zobral právny predchodca žalovaného do úvahy:
- závažnosť správneho deliktu – závažnosť sankcionovaného správneho deliktu spočíva v tom, že
porušením povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. došlo k zmareniu
účelu tejto povinnosti a síce zabezpečiť, aby sa vysielané zložky programovej služby napĺňajúce

definíciu reklamy nevymykali z bežného rámca všeobecne spoločensky akceptovateľného správania.
Táto povinnosť je odôvodnená zvýšenou intenzitou, ktorou vzhľadom na svoju „presviedčaciu“ podstatu
zložky programovej služby, napĺňajúcej definíciu reklamy, pôsobia na recipienta;
- miera zavinenia - účastník konania je za porušenie predmetného ustanovenia zodpovedný bez ohľadu
na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona

objektívne došlo alebo nie. Je tiež potrebné upozorniť na skutočnosť, ako to vyplýva z vyššie uvedeného,
že žalobca bol za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.
308/2000 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. Žalobca mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže
porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol,
že účastník konania bol v čase spáchania správneho deliktu oboznámený s výkladom Rady ohľadne

aplikácie citovaného ustanovenia zákona vo vysielaní a mal teda možnosť prispôsobiť svoje vysielanie
zákonným požiadavkám;
- rozsah a dosah vysielania - žalobca je na základe licencie č. T/39 multiregionálnym vysielateľom;- trvanie a následky porušenia povinnosti - v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4
písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. nejde o trváci správny delikt, nakoľko k jeho spáchaniu došlo vo vyššie
uvedenom dni a časoch.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a zákonom ustanovený rozsah pre uloženie sankcie, z
ktorého právny predchodca žalovaného vychádzal (od 3.319,- eur do 165.969,- eur), je sankcia vo výške
X.XXX,- eur plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci.

II.

Žaloba

10. Správnou žalobou zo dňa 08. augusta 2019 sa žalobca domáha prieskumu zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. RP/22/2019 zo dňa 03. júla 2019 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

11.Žalobcavpodanejžalobenamietal,žeprávnypredchodcažalovanéhovecnesprávneprávneposúdil
tým, že nesprávne aplikoval a nerešpektoval Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) garantované práva žalobcu na slobodu prejavu a nesprávne
právne posúdil legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobcu. Tvrdil, že ustanovenia

zákona č. 308/2000 Z. z. nie je možné vykladať izolovane, ale len v súlade s Ústavou SR, Dohovorom
a rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), pričom pri každom zásahu do
práva žalobcu na slobodu prejavu je tento zásah Rada povinná skúmať ad hoc od prípadu k prípadu a
nie paušálne uplatňovať ustanovenia zákona.

12. Ohľadom otázky legality zásahu zdôraznil, že Rada môže v zmysle konštantnej judikatúry obmedziť
právo na slobodu prejavu žalobcu len v prípade, že takýto zásah je v súlade so zákonom. Dodal, že
žalobca ako aj právny predchodca žalovaného zhodne uvádzajú, že pojem „slušná“ nie je definovaný
v zákone č. 308/2000 Z.z. a teda sa jedná o neurčitý pojem. Preto vyčítal právnemu predchodcovi
žalovaného, že si v odôvodnení rozhodnutia prisvojuje právo vykladať neurčité pojmy v rámci správneho

konania svojvoľne. Žalobca zdôraznil, že presná formulácia je požiadavkou zákona, a z tohto dôvodu
nie je možné odkazovať na neurčité a legálne nedefinované pojmy. Vágnosť týchto pojmov umožňuje
absurdné rozhodnutia správneho orgánu, akým je práve napádané rozhodnutie, kedy správny orgán
uložil vysielateľovi sankciu za odvysielanie časti upútavky s humorným obsahom na zábavný film,
ktorého primárnou úlohou je zábava recipientov/divákov a odľahčenie zobrazených situácií v danom

kontexte a v žiadnom prípade nie šírenie vulgarizmov. Žalobca mal za to, že odvysielaným obsahom
nedošlo k naplneniu zákonných kritérií na udelenie sankcie a považoval predmetné rozhodnutie
právneho predchodcu žalovaného za neproporcionálny zásah do slobody prejavu vysielateľa.

13. Vo vzťahu k skúmaniu legitimity zásahu v podanej žalobe namietal, že namietaným konaním žalobcu

ako vysielateľa nedošlo k zásahu a ani nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného Ústavou SR, ktorým
je ochrana práv a slobôd iných. Žalobcovo konanie nespočívalo v šírení „nemravnosti“ a to ani skrytou
ani otvorenou formou a to na základe žiadneho zo znakov uvedených v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/
zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Žalobca len v rámci upútavky k filmu vytvorenej na
základe daného filmu upriamil pozornosť divákov na plánované vysielanie daného diela.

14.Napokonohľadomvyhodnoteniapodmienkyproporcionalitynamietal,žektejtootázkesakonštantne
vyjadruje ESĽP, ktorý uvádza, že „sloboda prejavu je jedným zo základov demokratickej spoločnosti.
Žiadne obmedzenie slobody prejavu, či už v kontexte náboženského vyznania alebo inom, nemôže byt
zlučiteľné s čl. 10, pokiaľ nie je v súlade s ustanoveniami ods. 2 tohto článku. Pri skúmaní či obmedzenie

práv a slobôd zaručených Dohovorom možno považovať za „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“,
Súd už v minulosti opakovane konštatoval, že Strany Dohovoru požívajú určitú, nie však neobmedzenú
mieru uváženia. V tomto ohľade existuje malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debatu
o otázkach verejného záujmu podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru.“ (Rozsudok č. 44179/98 vo veci Murphy proti
Írsku). Dodal, že v danom prípade bola žalobcovi udelená sankcia za odvysielanie komunikátu, ktorým

len upozornil na zábavný film. Opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie predstavuje neoprávnený
zásah do slobody prejavu vysielateľa spočívajúci v sankcionovaní vysielateľa za odvysielanie upútavky
k programu, ktorý nemá žiaden dopad na zásah do práv a slobôd iných.15. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov, pričom uvedené právnemu predchodcovi žalovaného vyčítal najmä vo
vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, keď poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6Sžo/31/2011, v ktorom tento vyslovil: „výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis
skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak
správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o
správnom konaní“. Tvrdil, že vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje vymedzenie skutku, ktorým
mal žalobca porušiť povinnosť ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z. Dodal, že žalobcovi nie je ani z

výrokuaanizodôvodneniarozhodnutiazrejmé,akýmspôsobomdošloknaplneniudefinícieneslušnosti.

III.
Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného

16. Právny predchodca žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 03. októbra 2019 navrhol žalobu

zamietnuť ako nedôvodnú. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že
napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k žalobnej námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že túto nie je možné pokladať za relevantnú, pričom
zdôraznil, že nie je opodstatnené tvrdenie o zásahu do slobody prejavu žalobcu, ku ktorému došlo
vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona

č. 308/2000 Z. z. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že nepreukázal a riadne nezdôvodnil, že
zásah do slobody prejavu žalobcu v podobe napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám legality,
legitimity a proporcionality, sa nezakladá na pravde. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne
vyplýva, že otázkou posúdenia konfliktu práva na slobodu prejavu žalobcu a ochrany práv a slobôd
iných sa právny predchodca žalovaného v potrebnej miere zaoberal, pričom v tejto súvislosti skúmal

naplnenie podmienky legality, legitimity, ako aj proporcionality obmedzenia slobody prejavu žalobcu,
a to prostredníctvom realizácie trojstupňového testu proporcionality v súlade s rozhodovacou praxou
Ústavného súdu SR. Právny predchodca žalovaného po posúdení kolízie Ústavou SR zaručených práv
a právom chránených záujmov dospel k záveru, že v predmetnom prípade prevážil záujem na ochrane
mravnosti maloletých osôb a v podmienkach demokratického pluralitného štátu bolo odôvodnené

zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vyvodením administratívnej zodpovednosti za porušenie
zákona č. 308/2000 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že
právny predchodca žalovaného posudzoval skutkový stav v kontexte slobody prejavu vysielateľa, pričom
naplnenie všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu žalobcu vyhodnotil ako pozitívne
preukázané. Vzhľadom na uvedené striktne odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie

predstavuje neoprávnený zásah do jeho slobody prejavu.

17. Taktiež v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v rámci dôkladnej analýzy skutkového stavu
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobil skúmaniu skutočnosť, či v oznámení o
začatí správneho konania identifikované sporné výrazy bolo možné považovať za výrazy takej intenzity,

že odporujú bežným normám slušnosti v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku
v predmetnej časti za neslušnú. Skutkový stav posudzoval v kontexte slobody prejavu vysielateľa
a zároveň zreteľne formuloval svoje úvahy vedúce k vyhodnoteniu sporného obsahu ako natoľko
závažného a takej intenzity, že jeho odvysielaním nedošlo k zabezpečeniu atribútu slušnosti komerčných
komunikátov v súlade s povinnosťou ustanovenou § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.

18.KpoukazužalobcunasúvisiacujudikatúruESĽPvoveciprípustnostiobmedzovaniaslobodyprejavu,
právny predchodca žalovaného dal do pozornosti, že Dohovor v čl. 10. zakotvuje právo na slobodu
prejavu pre každého. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva v právnom poriadku
každejdemokratickejspoločnostiavprávnomporiadkuSlovenskejrepublikyjezakotvenévčl.26Ústavy

SR. Rovnako však Dohovor, ako aj Ústava SR ustanovujú možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva
na vyhľadávanie a šírenie informácií. Sloboda prejavu nie je bez hraníc, t.j. nemá absolútny charakter.
Neprimeraný rozsah môže spočívať najmä v zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd
iných. V takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť
do slobody prejavu.

19. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ
v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných,prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. V takých prípadoch je nutné hovoriť
o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu.

20. Právny predchodca žalovaného nesúhlasil s tým, že pochybil pri posudzovaní naplnenia kritérií podľa
čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Úlohou Rady je v rámci správneho konania posúdiť, či odvysielaním daného
komerčného komunikátu mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona
č. 308/2000 Z. z., čo právny predchodca žalovaného, použitím zásady správnej úvahy v správnom
konaní č. 898/SKO/2019 konštatoval ako pozitívne preukázané. Rada skúmala proporcionalitu zásahu

do práv vysielateľa eventuálnym uložením sankcie vyvažovaním všetkých práv a chránených záujmov,
ktoré sa v tomto prípade dostali do kolízie, pričom dospela k záveru, že takto odvysielaný obsah
predstavovalohrozeniepožiadavkynaochranumravnostimaloletýchosôb.Vyhodnotila,žeodvysielanie
upútavky na program Policajtov švagor v predmetnej podobe nebolo odôvodnené potrebou naplniť
propagačný účel odvysielaného komunikátu. Účel komunikátu bolo nepochybne možné dosiahnuť aj bez
použitia sporných výrazov. Vzhľadom na uvedené je tak nesporné, že v predmetnom prípade existovala

nevyhnutná potreba zasiahnuť do práva na slobodu prejavu žalobcu vydaním napadnutého rozhodnutia.

21. Ani ďalšiu žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že právny predchodca žalovaného vykladá
neurčité pojmy v rámci správneho konania svojvoľne, a zároveň tiež v poukaze na skutočnosť, že
posudzované sporné výrazy majú aj iný ako vulgárny význam, na čo právny predchodca žalovaného

pri rozhodovaní neprihliadal, nepokladal za relevantnú. K uvedenému dodal, že nesporuje, že pojem
slušnosť nie je bližšie zákonom definovaný, a teda spadá do kategórie tzv. neurčitých pojmov. V tejto
súvislosti zdôraznil, že v záujme pokryť bližšie nešpecifikované spektrum prípadov zákony ponechávajú
v diskrečnej právomoci správneho orgánu pre účely správneho konania niektoré pojmy definovať a
vymedziť. Pre neurčité pojmy teda platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu, aby

v procese aplikácie práva vymedzil ich obsah. Pri realizácii uvedeného patrí do bežnej argumentačnej
praxe Rady odvolávať sa na rôzne, nielen právne záväzné texty, nakoľko delikty na úseku vysielania
zahŕňajú rôznorodé oblasti, čo sa premieta i do rôznorodosti rozhodovacej činnosti a ojedinelosti
každého prípadu. Správny orgán podáva tzv. autentický výklad práva, ktorým sa zabezpečuje efektivita,
pružnosť a schopnosť aplikujúceho orgánu reagovať na neohraničené množstvo situácií. Mal za to,

že citovaním definícií obsahu a významu tak pojmu slušnosť, ako aj sporných výrazov, obsiahnutých
v kodifikovaných príručkách spisovného slovenského jazyka nepochybil a nevybočil zo zákonom
dovolených medzí aplikácie správnej úvahy. Predmetný postup slúžil výlučne na účely správneho
konania a následne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

22. Právny predchodca žalovaného v tejto súvislosti doplnil, že dôležitou pre účely predmetného
správneho konania bola skutočnosť, aký význam sporné výrazy nadobudli v kontexte odvysielaného
obsahu. Skutočnosť, že ten istý výraz použitý v inom kontexte a za iných okolností môže mať i význam
menej hanlivý, nie je pri vyhodnocovaní obsahu v žiadnom prípade relevantnou. Právny predchodca
žalovaného pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval, že výraz v podobe prívlastku

„posratý“ bol v rámci upútavky použitý vo význame skazený, mizerný, naničhodný. Rovnako tak na
žiadnom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia netvrdí, že ide o vulgárny výraz. Je potrebné
zdôrazniť, že žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že atribút neslušnosti je možné spájať len s výrazmi
tohto charakteru. Následne vo vzťahu k odznenému výrazu „do riti“ uviedol, že tento nebol použitý vo
význame „preč z doterajšieho miesta” , ako tvrdí žalobca, ale ako nadávka odzrkadľujúca hnev osoby z

nevydareného konania. V prípade výrazu „magor” išlo o nadávku voči osobe zintenzívnenú o prívlastok
„totálny“. Taktiež ani v tomto prípade predmetný výraz nevyhodnotil ako vulgárny. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia takúto konštatáciu neobsahuje, ale konkrétne sa v ňom uvádza, že predmetné
výrazy nemožno bezpochyby považovať za bežné a slušné v spoločenskom styku, teda za vyhovujúce
pravidlám spoločenského správania a dosahujú takú intenzitu, že odporujú bežným normám slušnosti

v miere, pri ktorej je možné považovať odvysielanú upútavku v tejto časti za neslušnú. Skutočnosť, že
neslušnosť sporných výrazov, aj vzhľadom na kontext ich použitia - t.j. ich výskyt v rámci humornej
situácie, nedosahovala vysokú intenzitu, vzal právny predchodca žalovaného do úvahy pri určovaní
výšky sankcie-pokuty pohybujúcej sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Táto však nebola
dôvodom na zastavenie predmetného správneho konania.

23. Neprisvedčil ani žalobnej námietke, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
pričom práve výrok napadnutého rozhodnutia mal byť nepresný a neurčitý. Naopak stotožnil sa
s tvrdením žalobcu, že skutok má byť vymedzený vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol nezameniteľnýs iným skutkom. Uviedol, že podľa jeho názoru výroková časť rozhodnutia tieto náležitosti spĺňa. Je
nepochybné, že skutok, ktorým sa žalobca dopustil porušenia zákona, tak, ako je špecifikovaný vo
výroku napadnutého rozhodnutia, objektívne nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a je z neho

dostatočne zrejmé, za aké konanie bol žalobca sankcionovaný. Dôvody uloženia sankcie sú následne
podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň dodal, že nevidí dôvod, prečo by
mal výrok rozhodnutia vydaného v správnom konaní nahrádzať jeho odôvodnenie a obsahovať dôvody
a úvahy, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval. Zároveň na tomto mieste uviedol, že
zákonnosť a správnosť rozhodnutí Rady obsahujúcich rovnakú vetnú konštrukciu výroku konštatujúceho

porušenie povinnosti ustanovenej § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. bola opakovane
potvrdená rozsudkami tak Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu SR (viď. napr. sp. zn.
2Sž/7/2013, 4Sž/11/2016, 1S/155/2016).

24. Doplnil, že ako príslušný správny orgán v rámci konania v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci,
na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona. Zdôraznil, že jeho rozhodnutie má všetky

náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je
riadne odôvodnené, vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku
ajevsúladesoskutočnýmstavomveci.Právnypredchodcažalovanéhozistilvšetkyokolnostivýznamné
pre rozhodnutie a napadnutým rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu nebol žalobca na svojich

právach ukrátený.

25. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.

Konanie na správnom súde

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/163/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

V.
Pojednávanie

27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejajako„SSP“)rozhodolnapojednávanídňa 28.novembra2024rozsudkom,ktorý
verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neprítomnosť
ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených
v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VI.
Relevantné právne predpisy

28. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

31. Podľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na

povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

32. Podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo

na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

33. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné

oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého
zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a
záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.

34. Podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním

vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné.

35. Podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., vlastná propagácia na účely tohto zákona je
činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy,
tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje

oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe.

36. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu.

37. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., sankciu podľa odseku 1 písm. d/ rada uloží,
ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu
rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola
porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia,

ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, 20 ods. 1 a 4, §
30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie
bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. e/].

38. Podľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pokutu rada určí podľa závažnosti veci,

spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah
vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané
bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú
týmito zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.

39. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a
vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na
vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.

40. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme
označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel,
programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č.
589/2007 Z.z.“) obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovanéhoprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej
programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá
je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len

"upútavka"). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.

VII.
Závery správneho súdu

41. Správny súd v prvom rade uvádza, že zákonom č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) bol s účinnosťou od 01. augusta 2022
zrušený zákon č. 308/2000 Z.z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre
mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022
Z.z.). Správny súd preto konal s Radou pre mediálne služby ako žalovaným v predmetnej právnej veci.

42. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia
orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), preto správny súd na vec aplikoval zákon č. 308/2000 Z.z.

43. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či odvysielaním predmetného komunikátu došlo
k porušeniu zákonnej povinnosti vysielateľa (žalobcu) a to s ohľadom na výklad pojmu slušnosť, keďže v

zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná
reklama bola slušná.

44. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať

iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152
ods. 4 Ústavy SR musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov v súlade s touto ústavou. Z uvedeného vyplýva, že vplyvom ústavy
dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol
zabezpečenýústavnekonformnývýklad.Požiadavkanaústavnekonformnúaplikáciuavýkladzákonaje

súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánu
verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,
mimo zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc
svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných

zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do
Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi
Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie.

45. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých

podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania
a rozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody
prejavu patrí medzi základné politické práva a v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvené
v čl. 26 Ústavy SR. V zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd
(oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) pre orgány verejnej moci

pri výkone činnosti v rozsahu ich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred
zákonom.Dohovorsloboduprejavuainformáciíustanovujevčl.10.Výkontýchtoslobôd,pretožezahŕňa
aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo
sankciám,ktoréustanovujezákon,aktorésúnevyhnutnévdemokratickejspoločnostivzáujmenárodnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo

morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/8/2016 zo dňa 26.
októbra 2017).

46. Ako opakovane konštatoval Najvyšší súd SR, z uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave SR

ako aj v Dohovore vyplýva, že je v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými
môže obmedziť právo na slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Zákonodarca v právnom
poriadku Slovenskej republiky výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých zákonoch sledujúc cieľ
ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a aj zodpovednosť.Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č. 308/2000 Z.z.,
pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc s legitímnym
cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Zákonom č. 308/2000 Z.z.

zákonodarca zveril do právomoci právnemu predchodcovi žalovaného presadzovať záujmy verejnosti
pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a
vzdelaniuavykonávaťštátnureguláciuvoblastivysielania,retransmisieaposkytovaniaaudiovizuálnych
mediálnych služieb na požiadanie. Uvedené tiež zahŕňa dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov
upravujúcichvysielanie,retransmisiuaposkytovanieaudiovizuálnychmediálnychslužiebnapožiadanie,

ako aj výkon štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služiebnapožiadanievrozsahuvymedzenomtýmtozákonom(§4ods.1,2zákonač.308/2000Z.z.).Do
pôsobnosti právneho predchodcu žalovaného v oblasti výkonu štátnej správy teda zákonodarca zveril aj
dohľad nad dodržiavaním povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. a podľa osobitných predpisov, ako
aj ukladať sankcie vysielateľom za porušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.).

47. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy dospel správny súd k záveru, že právny predchodca
žalovaného nezasiahol neoprávnene do práva žalobcu ako vysielateľa na slobodu prejavu, keď mu
napadnutým rozhodnutím uložil sankciu za porušenie právnej povinnosti ustanovenej mu v § 32 ods.
4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že aj keď je právo na
slobodu prejavu garantované Ústavou SR a Dohovorom, nemožno ho považovať za absolútne. Článok

26 ods. 4 Ústavy SR, ako aj čl. 10 ods. 2 Dohovoru umožňuje obmedzenie tohto práva na základe
zákona, ktorým v tomto prípade je právna úprava ustanovená vo vyššie citovaných ustanoveniach
zákonač.308/2000Z.z.,sledujúcprávainých,atoochranudivákov,predovšetkýmmaloletýchosôbpred
neslušnou reklamou, a preto podmienka legality a legitimity je v prejednávanom prípade nepochybne
naplnená. Rovnako tak správny súd nemôže súhlasiť s argumentáciou žalobcu o porušení podmienky

proporcionality, keď v uvedenej právnej norme § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. zákonodarca
vysielateľovistanoviljednoznačnúpovinnosť(povinnosťzabezpečiť,abyvysielateľomvysielanáreklama
bola slušná), a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý nepripúšťa akékoľvek pochybnosti
o prejavení jeho vôle.

48. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že z dikcie ustanovenia § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000
Z.z. vyplýva, že vlastná propagácia je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti
na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami.
Rovnako tak podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z. je upútavka zložka programovej služby, ktorá
je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy. Keďže účelom

odvysielaného komunikátu bolo zameranie pozornosti diváka na program Policajtov švagor, je teda
zrejmé, že tento upútaval, čiže sa snažil získať pozornosť recipientov na program, ktorý bude žalobca
vysielať. Z uvedeného preto nepochybne vyplýva, že tento kominukát naplnil definíciu konkrétnej formy
vlastnej propagácie, ktorou je upútavka.

49. Nadväzujúc na uvedené správny súd ďalej konštatuje, že reklama je verejné oznámenie vysielané
za odplatu alebo inú obdobnú protihodnotu, a to vrátane vlastnej propagácie. Je teda zrejmé, že vlastná
propagácia je reklamou v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., preto bol
žalobca povinný pri vysielaní vlastnej propagácie v danom prípade dodržiavať aj povinnosti zakotvené
pre reklamu vo všeobecnosti. Napokon keď žalobca bol povinný spravovať sa pri vysielaní povinnosťami

ustanovenými pre reklamu, správy súd zdôrazňuje, že súčasťou týchto povinností je aj rešpektovanie
ustanovení limitujúcich obsah reklamy, pričom takýmto ustanovením je aj § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.
308/2000 Z.z., v zmysle ktorého je náležitosťou reklamy, že musí byť čestná a slušná (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/15/2014 zo dňa 21. apríla 2016).

50. Pokiaľ ide o požiadavku slušnosti, správny súd sa stotožnil s tvrdeniami právneho predchodcu
žalovaného o neslušnosti a hrubosti slov „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ v celom rozsahu.

51. Predovšetkým je potrebné ozrejmiť pojem slušnosť, teda čo sa považuje za slušné. Pod pojmom
slušné treba rozumieť konanie, respektíve výrazy, ktoré neodporujú pravidlám spoločenského správania

sa. Pojem slušný znamená, že použitý výraz nemá negatívny význam, ale je vykladaný v pozitívnom
význame, čo výrazy, resp. slovné spojenie „posratý“, „Do riti!“ a „magori“ nespĺňajú. Dôvody ako aj
úvahy, na základe ktorých právny predchodca žalovaného dospel k záveru, že predmetná upútavka je
neslušnásúpodrobneuvedenéaanalyzovanévodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia.ZpovahyRadouvytýkaného porušenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. či výrazy, resp. slovné spojenie
„posratý“, „Do riti!“ a „magori“ spĺňajú atribúty slušnosti je zrejmé, že k posúdeniu tejto skutočnosti, teda,
či predmetná upútavka vzhľadom na svoj obsah bola slušná, resp. neslušná je možné dospieť len na

základe vlastnej správnej úvahy orgánu verejnej správy.

52. Správny súd zhodne s tvrdením právneho predchodcu žalovaného konštatuje, že význam
konkrétneho slova, resp. výrazu sa môže líšiť v závislosti od kontextu, v ktorom je tento použitý. Z
rozhodnutia vyplýva, že výraz „posratý“ bol v rámci upútavky použitý vo význame skazený, mizerný,

naničhodný. Vo vzťahu k ďalšiemu výrazu „do riti“ právny predchodca žalovaného uvádza, že tento nebol
použitý vo význame „preč z doterajšieho miesta”, ako tvrdí žalobca, ale ako nadávka odzrkadľujúca hnev
osoby z nevydareného konania. V prípade výrazu „magor” išlo o nadávku voči osobe zintenzívnenú o
prívlastok „totálny“. Z daného kontextu jasne vyplýva, že v prípade výrazov, resp. slovného spojenia
„posratý“, „Do riti!“ a „magori“, ide o výrazy neslušné, pričom skutočnosť, že tieto odzneli v rámci
humornej situácie vzal právny predchodca žalovaného do úvahy pri určovaní výšky sankcie-pokuty

pohybujúcej sa v dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu. Predmetné výrazy odzneli v rámci
vysielania programovej služby JOJ dňa 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53
hod. a 18:11 hod, čo vyplýva aj zo záznamu vysielania, zachyteného na kompaktnom disku, t.j. na CD
- nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu.

53. V tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/7/2013 zo dňa 21.
mája 2014, v ktorom tento vyslovil: „Je možné súhlasiť s názorom navrhovateľa, že pojem slušnosť
je dôležitým javom, ktorý by mal byť princípom každej spoločnosti a že je nespochybniteľné, že vplyv
na morálku spoločnosti majú dokonca vo veľmi veľkej miere aj médiá. Práve z tohto dôvodu by však
malo byť pre navrhovateľa vlastné, aby vo svojom vysielaní obmedzoval používanie vulgarizmov a

neslušných slov, aj keď tieto sa v komunikácií v určitých spoločenských kruhoch bežne používajú.
Vysielanie multiregionálnych televízií má čoraz väčší dopad na obyvateľstvo a priamo ovplyvňuje jeho
správanie. Preto je logické, že ak chceme, aby bola spoločnosť naozaj morálne a eticky vyspelá, k tejto
snahe nemôže prispieť navrhovateľ tým, že bude do svojho vysielania zaraďovať reklamu, v ktorej sa
vyskytujú vulgarizmy.“

54. Aj podľa názoru správneho súdu slová „posratý“, „Do riti!“ a „magori“, vychádzajúc z vyššie
uvedeného, ako aj z definícií zachytených vo výkladových slovníkoch, ktoré právny predchodca
žalovaného v napadnutom rozhodnutí nielen podrobne uviedol, ale definície slov resp. slovného
spojenia vyhodnotil v kontexte prejednávanej veci, rozhodne nemožno považovať za vyjadrenia, ktoré

by neodporovali bežným normám slušnosti.

55. Rovnako tak, vychádzajúc zo skutkových zistení, právny predchodca žalovaného správne uzavrel,
že v prípade odvysielania upútavky na program Policajtov švagor došlo zo strany žalobcu k porušeniu
§ 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., keďže v danom prípade boli naplnené znaky definície

reklamy uvedené v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.

56. Správny súd nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, ktorou namietal nepresnosť výroku
napadnutého rozhodnutia, majúcu za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

57. Náležitosti rozhodnutia zákonodarca ustanovuje v § 47 správneho poriadku a právnu úpravu
náležitostí výroku rozhodnutia v odseku 2 uvedenej právnej normy. Význam výrokovej časti rozhodnutia
spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.
Atribútom riadne formulovaného výroku v prípade ukladania sankcie za porušenie právnej povinnosti
je v prvom rade konkrétny popis skutku ako nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné

zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené a len rozhodnutie
obsahujúce takýto výrok možno považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou. V
správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. postupuje podľa
ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri administratívnom
trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupuje

„analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný
poriadok, ). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď tento v článku 6 ods.
1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva
nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadkunielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna
zodpovednosť. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR
taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať aj pri posúdení vymedzenia skutku,

za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta v rozhodnutí tak, že vymedzenie
predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za
aké konanie je subjekt postihnutý. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom
delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i
uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,

podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).

58.Správnysúdpretodávadopozornosti,ževovýrokovejčastinapadnutéhorozhodnutiajevymedzený:
-čas spáchania správneho deliktu - 06. januára 2019 o cca 9:39 hod., 10:10 hod., 10:31 hod., 17:53
hod. a 18:11 hod.,
-spôsob spáchania správneho deliktu podľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý spočíva

v tom, že žalobca odvysielal upútavku na program Policajtov švagor, ktorá naplnila definíciu vlastnej
propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.
308/2000 Z. z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola vysielaná reklama slušná,
-miesto spáchania správneho deliktu - na televíznej programovej službe B.,
-správny delikt - protiprávnym konaním žalobcu je v prípade porušenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č.

308/2000 Z. z. odvysielanie komerčného komunikátu s obsahom napĺňajúcim atribút neslušnosti.

59. Preto konštatuje, že z identifikačných znakov opisu skutku v danej veci jednoznačne vyplýva,
že žalovaný správny orgán náležite uviedol deň, čas, označenie programu, v ktorom malo dôjsť k
porušeniu zákonnej povinnosti tak, že tento skutok nemôže byť zameniteľný s iným skutkom a taktiež

žalobcovi bolo z neho zrejmé, aký skutok sa mu kladie za vinu, a za ktorý sa mu ukladá sankcia, ktorá
skutočnosť vyplýva aj z jeho žaloby a vyjadrení. Z uvedených dôvodov správny súd nesúhlasil s tvrdením
žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia trpí nezákonnosťou, pretože neobsahuje vymedzenie
skutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosť ustanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z. V danej súvislosti
správny súd poukazuje tiež na to, že, výrok rozhodnutia musí byť zrozumiteľný vystihujúci základné

prvky zákonného porušenia právnej povinnosti s tým, že podrobný opis priebehu deja, ktorým sa
vysielateľ dopustil porušenia povinnosti je správny orgán povinný uviesť s dôvodmi svojho sankčného
postupu v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že zo znenia výroku
napadnutého rozhodnutia vyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti
ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., za ktoré porušenie mu právny predchodca

žalovaného uložil pokutu, keďže vo výroku rozhodnutia opísal skutok tak, že je zrejmé, kedy a ktorým
programom žalobca porušil zákonné povinnosti kladené mu za vinu, ako i spôsob porušenia, uviedol
právne normy, ktorých skutkovú podstatu žalobca naplnil predmetnými skutkami - a to v zmysle právnej
normy ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Z uvedených dôvodov správny súd
žalobnú námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

60. Správny súd vychádzajúc zo skutkových podkladov v danej veci a právnych záverov zúčastnených
strán nepovažoval za dôvodnú ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre
jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, resp. zmätočnosť, keď žalobca právnemu
predchodcovi žalovaného vyčítal, že nie je ani z výroku a ani z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, akým

spôsobomdošloknaplneniudefinícieneslušnosti.Žalovanýsprávnyorgánskutkovézistenia,nazáklade
ktorých ustálil svoj právny záver, že došlo k odvysielaniu reklamy, nespĺňajúcej kritérium slušnosti,
podrobne uviedol a analyzoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia
tiež vyplýva, že naplnenie skutkovej podstaty právnej normy, porušenia ktorej sa mal žalobca dopustiť,
posudzoval v kontexte programu. Právny predchodca žalovaného taktiež v odôvodnení rozhodnutia

zdôvodnil dôvody ako aj úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že odvysielaná reklama nespĺňa
kritérium slušnosti. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej
úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Súd teda preskúmava len to, či správny orgán pri použití
správnej úvahy nevybočil z rozsahu hľadísk zákonom stanovených. Správny súd v danom prípade

nezistil, že právny predchodca žalovaného pri posudzovaní porušenia právnej povinnosti v zmysle § 32
ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vybočil z hľadísk a medzí zákona a jeho správna úvaha, ktorá
tvorí súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je riadne zdôvodnená, zodpovedajúca zásadám
logiky. Podľa názoru správneho súdu nemožno opomínať, že predovšetkým maloletí sú najnáchylnejšouskupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka
hodnôt, zvlášť z masmédií, a preto má za to, že odvysielaná reklama hodnotiac ju v kontexte
svojím obsahom bola nevhodná pre maloleté deti, keďže bola spôsobilá ohroziť ich psychický alebo

morálny vývin. Preto správny súd po oboznámení sa s obsahom rozsiahleho odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia konštatuje, že dôvody rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného považuje za
logické, vyúsťujúce zo skutkových zistení danej veci. Právny predchodca žalovaného skutkové zistenia
kvalifikoval správne, keď konštatoval, že predmetným skutkom boli naplnené znaky porušenia zákona,
dostatočne a zrozumiteľne uviedol svoje skutkové zistenia a zdôvodnil správnu úvahu, ktorá ho viedla

k správnemu záveru o porušení právnej povinnosti žalobcom poukazom na relevantné ustanovenia
zákona č. 308/2000 Z.z. Napokon tiež správny súd dodáva, že uvedeným bol naplnený právny dôvod
pre uloženie pokuty podľa § 64 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, ktorá bola uložená vo výške X.XXX,- eur, čo
je výška pokuty uložená v dolnej časti zákonného rozpätia prípustnej sankcie za porušenie povinnosti
ustanovenej § 32 ods. 4 písm. a/ cit. zákona. Výška pokuty napokon medzi účastníkmi nebola ani
sporná, sporné bolo jej samotné uloženie. Preto záver právneho predchodcu žalovaného vyjadrený

v napadnutom rozhodnutí súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Napadnuté rozhodnutie právneho
predchodcu žalovaného nie je možné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

61. Správna žaloba preto podľa názoru súdu neobsahuje žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli
spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť závery právneho predchodcu žalovaného uvedené v napadnutom

rozhodnutí.

62. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že právny predchodca žalovaného postupoval
v sankčnom konaní v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (§ 47 správneho

poriadku). Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry správny súd
žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP ako nedôvodnú.

63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od

žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.