Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200693
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,

nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: SMOLÁK HLAVATÁ
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 14. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 8. januára
2019 podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZSP“, príp. „zákon o sociálnom poistení“) nebol žalobcovi priznaný nárok na materské v období
od 7. januára 2019. Svoje rozhodnutie odôvodila tým, žalobca si uplatnil nárok na materské ako
zamestnanec zamestnávateľa Bez Transformátory, a.s., kde je evidovaný v období od 17. októbra 2016.
Zároveň je evidovaný ako zamestnanec tohto zamestnávateľa aj od 7. januára 2019. Žalobcovi bola

na účely prevzatia starostlivosti o dieťa poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu aj naďalej
vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem, a to v porovnateľnej sume ako z pracovnej činnosti
zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorej si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k
úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa. Uvedené skutočnosti vyplývajú
z informačného systému Sociálnej poisťovne a predložených pracovných zmlúv so zamestnávateľom.
Dospela k záveru, že žalobca reálne nezabezpečuje tú starostlivosť o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa
zabezpečovala jeho matka a zároveň nedošlo ani k zníženiu príjmu a úprave pracovného času z nového

poistného vzťahu. Žalobca sa preto podľa § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nepovažuje za iného
poistenca,keďžejepreukázané,žeajnapriekuzavretejdohodesmatkouneprevzalstarostlivosťodieťa.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. marca 2019 potvrdila
prvostupňové rozhodnutie vo veci nepriznanie nároku na materské žalobcovi a odvolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietla. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovanej vyplýva, že podľa údajov
evidovanýchvinformačnomsystémeSociálnejpoisťovnebolžalobcaakozamestnaneczamestnávateľa

povinne nemocensky poistený od 17. októbra 2016 a dňa 7. januára 2019 mu vzniklo ako zamestnancovi
toho istého zamestnávateľa ďalšie nemocenské poistenie, pričom Registračným listom FO zo dňa 7.
januára 2019 zamestnávateľ nahlásil nástup žalobcu na rodičovskú dovolenku od 7. januára 2019.
Poukázala, že z prehľadu predpisov a platieb žalobcu za obdobie pred čerpaním rodičovskej dovolenkyvyplýva, že u zamestnávateľa dosahoval výšku vymeriavacích základov v období kalendárneho roka
2018 v rozpätí od 2 221,82 EUR do 2 567,38 EUR. Po nástupe na rodičovskú dovolenku dosiahol u
zamestnávateľa porovnateľnú výšku vymeriavacieho základu za január 2019 vo výške 1 883,48 EUR

(za 25 kalendárnych dní). Ďalej uviedla, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 49 ods. 2
písm. d) v znení účinnom do 31. decembra 2018 vyžaduje dohodu s matkou dieťaťa, avšak samotné
uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom dieťaťa nie je hlavný úkon vo vzťahu k
posudzovaniu nároku na materské. Je to len predpoklad smerujúci k zabezpečeniu a vykonávaniu
starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského, a ktorej zabezpečenie by malo byť

primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku treba
právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej
súvislosti,pričomtrebavždydbaťnaúčelzákona,dobrémravyaspravodlivosť.Poukázala, že materské
je nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, ktorého účel je vyjadrený v § 2 písm.
a)ZSP,t.j.zabezpečiťpoistencovipríjem,ktorýstratilalebokzníženiuktoréhodošlovdôsledkudočasnej
pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. ZSP teda už vo svojich základných ustanoveniach

predpokladá, že u poistenca v dôsledku vzniku sociálnej udalosti dôjde k strate, resp. zníženiu príjmu;
táto skutočnosť je rozhodujúca a ovplyvňuje nárok na nemocenskú dávku (vrátane materského), ktorej
účelomjeprávekompenzáciastraty(zníženia)príjmupoistenca.Ďalejdôvodila,žežalobcasíceuzatvoril
zákonom vyžadovanú dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa, ale naďalej od
7. januára 2019 vykonával pracovnú činnosť, a to za porovnateľných mzdových podmienok ako v

prípade pracovného pomeru, z ktorého čerpal rodičovskú dovolenku. Pracovný čas navrhovateľa bol
dohodnutý na maximálny možný v súlade s § 40 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, t. j. 40
hodín týždenne a navyše v dohodnutej výške mzdy sa pritom už vopred predpokladá vykonávanie
práce nadčas. Práca je pritom vykonávaná v priestoroch zamestnávateľa. Dospela preto k záveru, že
žalobca si uzavretím nového pracovného pomeru počas čerpania rodičovskej dovolenky u toho istého

zamestnávateľa nevytvoril taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť
o dieťa v širšom rozsahu ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku a že prevzal časť starostlivosti o
dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa, ktorá sa nevrátila do pracovného procesu, ale čerpala
rodičovskú dovolenku. Poukázala, že v prípade žalobcu viacero ukazovateľov svedčí o jeho účelovom
konaní, s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Žalobca

fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa
do starostlivosti s matkou dieťaťa, a preto reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti
a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) ZSP.

II. Rozsah a dôvody žaloby

3. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199
a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) a navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho

orgánuprvéhostupňazrušilavecvrátilžalovanejnaďalšiekonanie.Zároveňsiuplatnilprávonanáhradu
trov konania. Zrekapituloval priebeh administratívneho konania a namietal nezákonnosť rozhodnutí
oboch stupňov z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácií
relevantných všeobecne záväzných právnych noriem upravujúcich nárok na materské na zistený
skutkový stav, ako aj z dôvodu, že žalovaný pri rozhodovaní nekonzistentne vyložil právne normy s

diskriminačným prístupom k osobe žalobcu.

4. S poukazom na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) ZSP bol toho názoru, že zo zákona nevyplýva
požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu
neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa, pričom pri matke je jednoznačne uvedené, že nemôže poberať

materské a ani rodičovský príspevok. Ďalej uviedol, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu
definíciu na účely sociálneho poistenia, avšak je definovaný v § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z.
o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), pričom v zmysle terminologickej jednoty je nutné rovnaké
pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. V súlade s § 3 ods. 4 zákona

o rodičovskom príspevku je pritom riadnu starostlivosť možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej
plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného žalobca vyvodzoval, že
nie je nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o
dieťa osobne. Bol toho názoru, že starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôbako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Povinnosť
osobnej starostlivosti bola z § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od
1. januára 2011. Ďalej poukázal, že požiadal o materskú dávku z prvého nemocenského poistenia, z

ktorého nemá žiadny príjem a z ktorého je aj výška materskej dávky vypočítavaná. Druhé nemocenské
poistenie je iný právny vzťah založený novou pracovnoprávnou zmluvou na inú pracovnú činnosť. Je
potrebné diferencovať, z ktorého nemocenského poistenia sa žiada materská dávka a z ktorého je
zamestnanec zamestnaný. Poukázal k tomu na § 30 písm. b) ZSP, ktorý nevylučuje mať príjem z iného
pracovného vzťahu, pričom si uplatnil nárok na materské z iného pracovného vzťahu, než z ktorého

aktuálne vykonáva svoju zárobkovú činnosť.

5. K diskriminačnému postupu žalovanej poukázal, že žalovaná pristúpila zo dňa na deň k inému
výkladu zákona ZSP bez toho, aby došlo k jeho zmene alebo novelizácii. Približne od októbra 2018
žalovaná začala zamietať žiadosti pracujúcich otcov o materské a k tomuto kroku pristúpila hlavne
z dôvodu, že chcela ušetriť finančné prostriedky. Je podľa neho všeobecne známe, že v prípade

rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám, žalovaná bežne rozhoduje o poskytnutí
príspevku aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda žalovaná trvá na zanechaní pracovnej
činnosti na strane otcov, považoval to žalobca za diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so
zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho poistenia.

III. Vyjadrenie žalovanej a žalobcu

6. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Považovala
napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a v súlade s účelom ním sledovaným.

7. Opísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav a podklady z ktorých vychádzala.
S poukazom na účel nemocenského poistenia vyjadrenom v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení
uviedla, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o

sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá
nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu) počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky
v prípade otca dieťaťa. Účelom materského je hmotné zabezpečenie žien, prípadne v určitých prípadoch
aj mužov, v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé
tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa, a z toho dôvodu nemajú

príjem. Poukázala, že výkon inej zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské
inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich plnenia bolo
možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, nakoľko tá je dôvodom poskytovania materského
inému poistencovi. Formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku a rovnako formálnym prevzatím
starostlivosti o dieťa žalobca stratu príjmu zo zárobkovej činnosti neutrpel, v dôsledku čoho tak v jeho

prípade nedošlo ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Žalobca naďalej
vykonával prácu na plný pracovný úväzok, čiže ním deklarované prevzatie dieťaťa do starostlivosti
je fiktívne, s jediným cieľom získať nemocenskú dávku - materské v maximálnej výške stanovenej
zákonom. Ďalej bola toho názoru, že pojem riadna starostlivosť zavedený zákonom o rodičovskom
príspevku umožňujúci (ako vyplýva z § 3 ods. 4) poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej

fyzickej, či právnickej osoby, zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej
starostlivosti o dieťa, nie však vyššie vymedzenému účelu dávky materské. Prevzatím dieťaťa do svojej
starostlivosti by mal priamo otec skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu
prevzatia (minimálne počas 6 týždňov po pôrode) poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah
starostlivosti môže otec dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak tomu prispôsobí svoje pracovné podmienky

dojednané v súvislosti s ďalším výkonom práce (mimo pracovného vzťahu, z ktorého mu je poskytovaná
rodičovská dovolenka), napr. primeranou úpravou pracovného času. Dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa
do starostlivosti otca samotná nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom.
Pokiaľ otec dieťaťa aj po jeho formálnom prevzatí do starostlivosti na základe dohody rodičov naďalej
preukázateľne vykonáva aj keď inú zárobkovú činnosť, avšak v rovnakom časovom rozsahu ako pred

jeho prevzatím do svojej starostlivosti, t. j. v čase, keď sa o dieťa starala spravidla matka, nemožno
uzavrieť, že ide o skutočné prevzatie dieťaťa do starostlivosti a skutočný výkon starostlivosť oň zo strany
otca. K namietanej diskriminácii poukázala na odborné stanovisko z 30. januára 2019 Slovenského
národného strediska pre ľudské práva ako aj na stanovisko Generálnej prokuratúry SR z 1. apríla 2019.8. Žalovaná poukázala, že všetky okolnosti prípadu ovplyvnili jej rozhodovanie pri vytvorení si celkového
obrazu o rodinnej situácii žalobcu v súvislosti s poskytovaním starostlivosti dieťaťu. Žalovaná mala na

základe všetkých predložených dôkazov preukázané, že starostlivosť dieťaťu poskytuje matka dieťaťa,
najmä v čase výkonu zárobkovej činnosti žalobcom. Preto posúdila podmienku starostlivosti o dieťa
žalobcom na účely nároku na materské, za nesplnenú.

9. Žalobca v replike z 25. júna 2020 poukázal, že v prípade iného poistenca s viacerými príjmami

skutočne dochádza k strate celého príjmu z tej zárobkovej činnosti, ktorá zakladá nemocenské poistenie,
z ktorého si poistenec uplatňuje nárok na materské. Namietal tiež, že žalovaná rozhodovala o nároku
na materské pre otca iba „od stola“ bez riadneho preskúmania starostlivosti otca (žalobcu) o dieťa.
Zdôraznil, že prebratie dieťaťa do starostlivosti nebolo fiktívne, ale po písomnej dohode s manželkou
prevzal dieťa do reálnej starostlivosti. V žiadnom ustanovení zákona nie je upravené, že otec musí
zabezpečovať starostlivosť o dieťa osobne a celodenne, počas 24 hodín denne, z čoho vyplýva, že ak

otec bude v pracovných dňoch pracovať a po ukončení práce sa bude starať o svoje dieťa a potom bude
zabezpečovať starostlivosť aj v sobotu a v nedeľu, je splnená zákonom stanovená podmienka prevzatia
starostlivosti o dieťa. Žalovaná od platnosti súčasných podmienok pre vznik nároku na materské otcov,
ako aj iných poistencov, od 1. januára 2011 schválila tisícky žiadostí otcov, ktorí počas poberania
materského pracovali v inom zamestnaní a od septembra 2018 bez akejkoľvek zmeny zákona zmenila

svoje rozhodovacie kritéria. Považoval tento postup žalovanej za diskriminačný a v rozpore s Ústavou
SR. Poukázal tiež na zákon o rodine, z ktorého má vyplývať, že ak sú manželia rodičmi dieťaťa,
vykonávajú jeho osobnú starostlivosť nepretržite. Ku stanoviskám Národného strediska pre ľudské
práva a Generálnej prokuratúry SR poznamenal, že nie sú pre súd právne záväzné a nemajú oporu v
rozhodovacej činnosti súdov.

10. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

IV. Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo

veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je
nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na
zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

22. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie

nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a
ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej

starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia
troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa
pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

25. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,
ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o
dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa
poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku
na materské.

26. Podľa § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive
určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za

žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

27. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný príslušnej
organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku,
trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

28. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

29. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

30. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri

posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.31.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka,
ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona o rodičovskom príspevku oprávnená osoba má nárok na rodičovský
príspevok, ak

a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je
osobou podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona

je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu
dieťaťa,najmäprimeranávýživadieťaťa,hygienadieťaťa,výchovadieťaťaadodržiavaniepreventívnych
prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa

považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou
plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

37.Podľa§3ods. 5zákonaorodičovskompríspevku,aksariadnestaráotoistédieťaviacoprávnených
osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To

platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa
osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov
prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na

Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená
náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny
obsadeniasúdusudcamiboladňa31.októbra2023náhodnýmvýberompridelenádosamosudcovského
oddelenia 17Sa.

39.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§
134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a §
137 ods. 4 SSP (žalobca vyslovil súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania v správnej žalobe

zo 16. mája 2019 a žalovaná v podaní z 13. decembra 2024) vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

40. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na materské

žalobcovi v období od 7. januára 2019.

41. Sporným v danom prípade zostalo predovšetkým to, či žalobca splnil podmienku prevzatia dieťaťa
do starostlivosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorá je predpokladomprepriznanienárokunamaterskéznemocenskéhopoistenia.Zuvedenéhodôvodusprávnysúdzameral
svoju pozornosť na túto spornú otázku.

42. Predmetnou problematikou sa už zaoberal aj kasačný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach,
pričom k právnej otázke nároku otca na materské kasačný súd prijal aj zjednocujúce stanovisko
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č.
1/2022, ročník I., pod č. 5/2022 v znení právnych viet:

I. Na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho
obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom
príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2011.

II. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. na účely vzniku nároku na materské podľa § 49 predpokladá zo

strany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, zákon č. 571/2009 Z. z. na účely vzniku nároku na
rodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba
zabezpečujeriadnustarostlivosťodieťaosobne,aleboinouplnoletoufyzickou,aleboprávnickouosobou
(§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.).

43. Právne vety boli prijaté z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk
50/2020 z 27. októbra 2021, v ktorom najvyšší správny súd tiež konštatoval nasledovné: „..........29.
Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd v kasačnom konaní pri prieskume zákonnosti napadnutého
rozsudku správneho súdu zameral svoju pozornosť zásadnej námietke sťažovateľa, ktorou namietal,
že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. g/

SSP, keď v preskúmavanej veci nesprávne a v rozpore s ustanovením § 49 ods.1 zákona o sociálnom
poistení v jeho prípade posudzoval a vyhodnotil (ne)splnenie zákonných podmienok priznaného nároku
na materské......

31.Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu kasačný súd úvodom poukazuje na to, že jednou

so zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s §
2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca,
prípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské
je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z

nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a
nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade
otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku
materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade
straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.).

Účelom materského je preklenúť časové obdobie, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti
(pôrod a následná starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, čo
viedlo k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti......... 34.Z citovanej právnej úpravy ( § 49
ods.1,2, § 51 ods.1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.) vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť osobitné podmienky
na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca), ktoré sú konkrétne upravené v §

49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento
prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať
dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do
dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky
poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa

do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka
nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §
51 zákona o sociálnom poistení súčasne upravuje podmienky zániku nároku na materské.

35. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis žalovanej, v predmetnej veci splnenie podmienky priznania nároku na materské
žalobcovi sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z § 49 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/
uvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa. V tomto smere najvyšší správnysúd zastáva zhodný názor ako súd správny, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom
základe, t.j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo
samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého iný poistenec na základe

dohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať
tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z §
51 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku
na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o
dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna

starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou
osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere
žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z.
v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa
považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou
plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003

Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa
stará“aniepojem„zabezpečiť“starostlivosť,čojenutnérozlišovať,keďžepojem„zabezpečiť“jepojmom
obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú
samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31.
decembra 2010) Najvyšší správny súd rovnako ako správny súd upriamuje pozornosť na to, že materské

ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami
než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Systém sociálneho zabezpečenia v
Slovenskej republike je totiž založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej
sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa
na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti

súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k
strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si
platí poistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské
poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej
podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane

určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému
sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na
sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada
rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd poukazuje na to, že
tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o

tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú
situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto
pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej
tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo
znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú

pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen
jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa
vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným
postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č.
601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

44. Uvedené právne východiská predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority,
z ktorej následne vychádzali aj ďalšie rozhodnutia kasačného súdu (pozri napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 7Ssk/172/2022 z 27. júna 2023 týkajúceho sa obdobného prípadu ako je aj
prípad žalobcu).

45. Aj v prejednávanom prípade skutkové okolnosti potvrdzujú, že žalobca (otec dieťaťa) si žiadosťou
podanou u Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava žiadal o priznanie materského na dieťa F. C., z
dôvodu, že na základe rodičovskej dohody odo dňa 7. januára 2019 preberá dieťa do starostlivosti a
jeho zamestnávateľom mu bola poskytnutá materská /rodičovská/ dovolenka. Matka uvedeného dieťaťa

požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žiadosťou zo 17. decembra 2018 o odňatie
rodičovského príspevku, a to z dôvodu uplatnenia si nároku na materské druhou oprávnenou osobou
od 7. januára 2019.46.SociálnapoisťovňapobočkaBratislavarozhodnutímč.XXX-XXXXXX-XXXX/XXXXzodňa8.januára
2019 rozhodla tak, že žalobca podľa § 49 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na materské
v období od 7. januára 2019. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná

rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. marca 2019, podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení tak, že zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Bratislava. Vychádzala zo zistenia, že žalobca od 7. januára 2019 vykonával pracovnú činnosť,
a to za porovnateľných mzdových podmienok ako v prípade pracovného pomeru, z ktorého čerpal
rodičovskú dovolenku. Pracovný čas žalobcu bol dohodnutý na maximálny možný v súlade s §

40 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonní práce, t. j. 40 hodín týždenne a navyše v dohodnutej výške
mzdy sa pritom už vopred predpokladalo vykonávanie práce nadčas. Práca mala byť vykonávaná v
priestoroch zamestnávateľa. Matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu, ale čerpala rodičovskú
dovolenku. Z uvedeného žalovaná uzavrela, že žalobca si uzavretím nového pracovného pomeru
počas čerpania rodičovskej dovolenky u toho istého zamestnávateľa nevytvoril taký časový priestor,
aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred nástupom na

rodičovskú dovolenku a že prevzal časť starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy poskytovala matka dieťaťa.
Napriek predloženej rodičovskej dohode uzatvorenej medzi navrhovateľom a matkou dieťaťa, v ktorej
sa dohodli, že od 7. januára 2019 preberá dieťa F. C. do starostlivosti, viacero ďalších skutočností
svedčalo skôr o účelovom uzatvorení takejto dohody (bez jej reálneho naplnenia) s cieľom dosiahnuť
finančný prospech uplatnením si nároku na materské. Žalobca vykonáva zamestnanie v plnom časovom

pracovnom rozsahu t. j. nemá upravený čas tak, aby umožňoval zvýšené poskytovanie starostlivosti o
dieťa v porovnaní so situáciou pred jeho nástupom na rodičovskú dovolenku. Súčasne u navrhovateľa
nedošlo ku strate príjmu.

47. Správny súd preto dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v danej

veci postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov,
na základe ktorých riadne zistili skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že
žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Možno tiež konštatovať, že
žalobca si nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene
tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda že by riadne

vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa.
Samotná skutočnosť, že otec dieťaťa (žalobca) prakticky bezodkladne po deklarovaní prevzatia
dieťaťa do svojej starostlivosti, a za tým účelom po nastúpení rodičovskej dovolenky, sa zamestnal
v novom pracovnom pomere za porovnateľných pracovných podmienok, resp. s rovnakou úpravou
pracovného času, naznačuje sledovanie iného zámeru žalobcom, ako je vytvorenie podmienok pre

poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu. Nič na tom nemení skutočnosť, že starostlivosť o dieťa
bola zabezpečená zo strany iných členov rodiny.

48. V danom prípade, ktorého podstatné okolnosti sú tvorené reálnym výkonom práce žalobcu na plný
pracovný úväzok (čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa správne vyhodnotila), nemožno

prenášaťdôkaznébremenonaorgánysociálnehopoistenia.Vzmysle§184ods.5a§227ods.3zákona
o sociálnom poistení dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o vzniku a trvaní uplatňovaného
nároku na predmetnú nemocenskú dávku zaťažuje žalobcu. Tento však vierohodne nepreukázal, že
v sledovanom období vykonával prácu tak, aby boli súčasne zachované podmienky na poskytovanie
starostlivosti dieťaťu namiesto matky.

49. Pokiaľ ide o povinnosť zanechania pracovnej činnosti iným poistencom, uplatňujúcim si dávku
materské, správny súd dodáva, že právna úprava materského nevylučuje poskytnutie tejto dávky
otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou jej poskytovania však je
prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená len jej formálnym

deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania starostlivosti
o dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné v každom prípade osobitne posudzovať reálnu možnosť
faktického poskytovania starostlivosti otcom dieťaťa, ktoré od matky prevzal do svojej starostlivosti.

50. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky

ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim so všeobecným účelom
nemocenského poistenia (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení).51. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotila
skutočný stav veci (§ 209 ods. 1 ZSP) z pohľadu straty príjmu zo závislej činnosti po prevzatí dieťaťa do
osobnej starostlivosti žalobcom, ako aj z pohľadu jeho pracovnej vyťaženosti prihliadnutím na dohodnutý

pracovný čas, miesto výkonu práce a neexistenciu významnej straty príjmu oproti predchádzajúcemu
pracovnému pomeru, z ktorého si pred uzavretím dohody s matkou dieťaťa žalobca uplatnil nárok na
materské. Zistené skutkové okolnosti žalovaná správne vyhodnotila a aplikovala na zistený skutkový
stav správne ustanovenia upravujúce podmienky nároku na materské, s použitím teleologického výkladu
zákona, vychádzajúceho z jeho účelu a zmyslu jednotlivých jeho inštitútov.

52. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu Sociálnej
poisťovne, vyplývajúceho podľa žalobcu zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní materského
matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť či otcom detí v skoršom období, nakoľko súdu takýto postup z
rozhodovacej činnosti nie je známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie
odiskrimináciinazákladepohlaviaaleboinejskutočnostipredpokladanejustanovením§2ods.1zákona

č.365/2004Z.z.(antidiskriminačnýzákon)nepredložilanineoznačil.Dôvodomrozhodnutiaonepriznaní
nároku žalobcu na materské (nie na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon
pracovnej činnosti, ale jej rozsah a individuálne okolnosti prípadu.

53. V tejto súvislosti dáva správny súd tiež do pozornosti, že nemožno pre účely diskriminácie rodičov

dieťaťa z dôvodu ich pohlavia pri priznávaní nároku na materské vychádzať z nerovnakej aplikácie
podmienok na priznanie nemocenskej dávky materské, pretože nárok matky dieťaťa na túto dávku sa
posudzuje podľa § 48 zákona o sociálnom poistení, teda za iných podmienok, ako sú upravené pre
účely materského iného poistenca podľa § 49 citovaného zákona, medzi ktorých matka dieťaťa ako iný
poistenec, z pochopiteľných dôvodov a z fyziologicky, emočne a pod. odlišného poslania vo vzťahu k

narodenému dieťaťu, nie je zaradená.

54. Samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky
diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zvlášť pokiaľ žalovaná v období
po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym

stavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu. Takýto postup správneho orgánu, že sa odkloní
od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký
zaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných rozhodnutiach, nemožno vylúčiť aj vzhľadom k
tak činorodému legislatívnemu procesu, aký prebieha v období posledných rokov. Tento odklon súvisí
s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré sú tiež nútené prispôsobovať

svoju rozhodovaciu prax rýchlo sa meniacim pomerom. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach
náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi
právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. V predmetnej veci
žalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v
prejednávanej veci nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo

strany žalobcu ako iného poistenca. Z hľadiska posúdenia dodržania zásady rovnakého zaobchádzania
je teda pri rozhodovaní o nároku žalobcu významnejšou okolnosť, či žalovaná v období po zmene svojho
prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala
rovnako ako v prípade žalobcu (pozri k tomu napr. bod 27 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 9Sžsk/36/2021 z 25. októbra 2022, bod 33 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

7Ssk/8/2022 z 26. apríla 2023)

55. Vzhľadom k vyššie uvádzaným okolnostiam, skutkovým zisteniam a citovaným ustanoveniam
zákonov, správny súd v postupe a v úvahách žalovanej, obsiahnutých v preskúmavanom
administratívnom rozhodnutí a v jej právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom,

ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

56. O trovách konania rozhodol súd s ohľadom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnej žalovanej
žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť

(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).