Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/225/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121272807
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121272807.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: NSC, s.r.o., so sídlom
Jiskrova 4, 040 01 Košice, IČO: 36181943, zastúpený IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040
01 Košice- Sever, IČO: 36588041, proti žalovaným, v 1. rade: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX
XX D. – E. F., v 2. rade: A. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., obaja žalovaní zastúpení

advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 42241740,
o zaplatenie 14.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice,
č.k. 33Cb/48/2021-269 zo dňa 6. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Mestského súdu Košice, č.k. 33Cb/48/2021-269 zo dňa 6. júla 2023 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 33Cb/48/2021-269
zo dňa 6. júla 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.400 EUR a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 14.400 EUR od 16.2.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40
EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovaným ako
konateľom, resp. bývalým konateľom žalobcu povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
14.400 eur z titulu náhrady škody podľa § 135a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 14.400
EUR od 16.2.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR a nahradiť

mu trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že nahliadnutím do dokladov žalobcu dňa 17. decembra 2019 zistil, že dňa
15. februára 2016 si mal žalobca, ktorého konateľmi boli v tom čase A. A. B. a A. G. D., údajne objednať
od spoločnosti Contineo s. r. o. (v súčasnosti vystupujúca pod obchodným menom Contineo s. r. o.
v konkurze) práce administratívneho charakteru a služby recepcie pre potreby žalobcu, ako aj pre

potreby všetkých nájomcov v budove žalobcu. Na základe uvedenej objednávky mala byť následne
spoločnosťou Contineo s. r. o. za poskytnuté služby vystavená žalobcovi faktúra č. 10170032 zo dňa
15. marca 2017 na sumu 14.400 eur, ktorá sa stala splatnou dňa 14. apríla 2017. K poskytnutiu
prác administratívneho charakteru a služieb recepcie žalobcovi zo strany spoločnosti Contineo s. r.
o. však za odplatu, na základe vyššie špecifikovanej objednávky reálne nedošlo. V čase, kedy mala
spoločnosť Contineo s. r. o. prijať danú objednávku od žalobcu a začať s poskytovaním predmetných

služieb, bol A. G. I. nielen spoločníkom žalobcu, ale súčasne bol aj konateľom a výkonným riaditeľom
v spoločnosti Contineo s. r. o. Z toho dôvodu by A. G. I. musel mať vedomosť minimálne ako konateľ avýkonný riaditeľ spoločnosti Contineo s. r. o. o prijatí takejto objednávky, čo však nemal. O predmetnej
objednávke v tom čase nemali vedomosť dokonca ani kompetentní zamestnanci spoločnosti Contineo
s. r. o. Dôvodom je podľa žalobcu to, že táto objednávka reálne nebola spoločnosťou Contineo s. r. o.

nikdy prijatá a evidovaná v dokladoch spoločnosti. Objednávka zo dňa 15. februára 2016 tak musela
byť v skutočnosti antidatovaná a fiktívna. Napriek tomu, že žalobcovi v skutočnosti neboli poskytnuté
spoločnosťou Contineo s. r. o. práce administratívneho charakteru a služby recepcie za odplatu v
zmysle fiktívnej objednávky, žalovaní ako v tom čase konatelia žalobcu bez akéhokoľvek titulu vyplatili
spoločnosti Contineo s. r. o. sumu 14.400 eur. K vyplateniu sumy 14.400 eur z prostriedkov žalobcu

spoločnosti Contineo s. r. o. došlo práve v čase, kedy jediným konateľom spoločnosti Contineo s. r. o.
bol žalovaný v 2. rade. To znamená, že žalovaný v 2. rade v predmetnom čase figuroval ako konateľ
v oboch spoločnostiach, pričom zjavne svoje postavenie konateľa zneužil a v snahe pomôcť svojej
spoločnosti Contineo s. r. o. (s cieľom odvrátiť v tom čase značne nepriaznivú hospodársku situáciu v
spoločnosti Contineo s. r. o.) konal v neprospech žalobcu. Žalovaní ako v tom čase konatelia žalobcu
porušili ust. § 135a ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Vyplatenie
finančných prostriedkov vo výške 14 400 eur bez akéhokoľvek právneho dôvodu inej spoločnosti
nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v záujme žalobcu. Škoda bola žalobcovi spôsobená v
okamihu, kedy žalovaní ako konatelia žalobcu vyplatili sumu 14.400 eur spoločnosti Contineo s. r. o. na
základe fiktívnej objednávky, t. j. bez toho, aby boli žalobcovi reálne poskytnuté práce a služby, za ktoré

mal žalobca zaplatiť. V mene žalobcu koná spoločník A. G. I. v zmysle § 122 ods. 3 ObZ. Na náhradu
škody boli žalovaní vyzvaní predžalobnou výzvou, v zmysle ktorej mali škodu zaplatiť do 15.2.2021.

4. Žalovaní žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že
tvrdenie A. G. I., že ako konateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Contineo s.r.o. nemal vedomosť o reálnom

poskytnutí prác administratívneho charakteru a služieb recepcie zo strany spoločnosti Contineo s.r.o.
pre žalobcu, je nepravdivé a účelové. Spoločník žalobcu A. G. I. dňa 25.9.2014 oznámil mailom ďalším
dvom spoločníkom spoločnosti Contineo s.r.o., ktorá zabezpečovala dotknuté služby pre žalobcu a
ďalších nájomcov, že je potrebné, aby služby recepcie a ďalšie činnosti boli uhrádzané sčasti žalobcom
alebo podielovo od ďalšieho nájomcu EXIDE s.r.o. Spoločnosť Contineo s.r.o. ako nájomca na Jiskrovej

ulici č. 4 v Košiciach pre žalobcu a ďalších nájomcov dlhodobo vykonávala a zabezpečovala služby
spojené s nájmom v nasledovnom rozsahu: preberanie a doručovanie poštových zásielok a tlačovín,
kopírovacie, skenovanie a faxové práce, prijímanie a prepájanie telefónnych hovorov, uvítanie návštev
(otváranie vchodových dverí) a uvádzanie návštev k žalobcovi a ďalším nájomníkom, otváranie rampy
a brány do dvora, podávanie občerstvenia, priraďovaní parkovacích miest pre návštevy, kontroling

kvality upratovacích prác, kontrola stavu hygienických potrieb na toaletných zariadeniach, preberanie
hlásení o závadách od nájomníkov, komunikácia so správcom budovy ohľadom vyskytnutých závad
v budove a súvisiacom exteriéri, monitoring funkčnosti dochádzkového systému. Žalobca ako vlastník
danej administratívnej budovy, v ktorej má sídlo žalobca, nájomca Contineo s.r.o. a ďalší nájomcovia, bol
ajepovinnýzabezpečiťprevšetkýchnájomníkovriadneposkytnutieslužiebspojenýchsnájmomapráve

žalovaní v 1. a 2. rade boli a sú tými, ktorí sa dohodli s konateľmi a spoločníkmi spoločnosti Contineo
s.r.o., že služby v rozsahu uvedenom vyššie zabezpečí za odplatu nájomca spoločnosť Contineo s.r.o.,
ktorá v zastúpení konateľa A. G. I. už v tom čase mala povinnosť za reálne poskytnuté služby refundovať
časť nákladov žalobcovi a ďalším nájomcom, čo A. G. I., ako bývalý konateľ spoločnosti Contineo s.r.o,
nevykonal a účelovo tvrdí, že žiadne práce si žalobca u spoločnosti Contineo s.r.o. neobjednal. Nie je

podľa žalovaných dôležité kedy bola podľa dohody vystavená faktúra na 14.400,00 Eur (z toho 2400,00
Eur DPH). Dôležitá a podstatná je iba skutočnosť, že fakturované práce boli reálne vykonané a uhradené
v dohodnutej výške 14.400,00 Eur. Žalobca si uplatnil odpočet DPH na vstupe, teda suma 2.400,00 Eur
ako škoda neprichádza v úvahu. Obdobne nie je škodou ani zostatok fakturovanej sumy 12.000,00 Eur
bez DPH. Podľa žalovaných A. G. I. porušil povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou podľa §

135aOBZ,nakoľkoakozodpovednýkonateľavýkonnýriaditeľspoločnostiContineos.r.o.malpovinnosť
refakturovať administratívne práce a služby recepcie nielen za obdobie, ktoré je predmetom sporu, ale aj
za obdobie pred 1.3.2016 a keďže tak nevykonal, spôsobil spoločnosti Contineo s.r.o. škodu a poškodil
žalovaného v 2. rade, ktorý je spoločníkom spoločnosti Contineo s.r.o. A. G. I. ukončil svoje pôsobenie
vo funkcii konateľa a riaditeľa spoločnosti Contineo s.r.o. v máji 2016 so stratou - 470 913,00 Eur.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že A. I. reálne poskytovanie prác
administratívneho charakteru a služieb recepcie nikdy nerozporoval, namieta však ich odplatnosť a
základ, na ktorom k ich poskytovaniu dochádza. Spoločnosť Contineo s. r. o. si práce administratívnehocharakteru a služby recepcie zabezpečovala výhradne vo svojom záujme. Zohľadňujúc potreby žalobcu
a ostatných nájomcov, ako aj totožnosť spoločníkov žalobcu ako vlastníka administratívnej budovy
a spoločníkov spoločnosti Contineo s. r. o., táto poskytovala práce a služby žalobcovi po celú dobu

výlučne z dobrej vôle a bezodplatne. Vyplýva to aj zo žalobcom uvádzanej e-mailovej správy zo dňa 25.
septembra 2014, v ktorej sa A. I. ako konateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Contineo s. r. o. iniciatívne
snažil uvedené práce a služby zodplatniť (cenou vo výške 100 eur/ mes. navrhnutou na osobnom
stretnutí). Argumentujúc, že tak žalobca, ako ani žiaden z nájomcov už predmetné práce a služby od
spoločnosti Contineo s. r. o. nepotrebujú, spoločníci žalobcu ich zodplatnenie rázne odmietli. Náhly

názorový zvrat žalovaných, keď o dva roky neskôr už s poskytovaním prác a služieb za 1000 eur/mes.
súhlasili,svedčíofiktívnostiobjednávkyzodňa15.februára2016.Dátumvystaveniafaktúryč.10170032
je v danom prípade relevantný, keďže k vyplateniu faktúrovanej sumy vo výške 14 400 eur došlo v čase,
keď jediným konateľom spoločnosti Contineo s. r. o. bol žalovaný v 2. rade.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi predloženými stranami sporu a ich vyjadreniami, výsluchom A. G. I., výsluchom žalovaného
v 1. rade, výsluchom svedkyne A. J. K. (účtovníčky spol. Contineo s.r.o.), výsluchom svedka A. L. D.
(bývalý konateľ spol. Contineo s.r.o.), výsluchom svedkyne A. M. I. (asistentka riaditeľa spol. Contineo
s.r.o.), výsluchom svedka Ing. Norberta Faitha (riaditeľ spol. Contineo s.r.o.), výsluchom svedkyne G. H.
(bývalá zamestnankyňa spol. Contineo s.r.o. na pozícii logistik operátor). Vec po právnej stránke posúdil

podľa ustanovení § 135a ods. 1 a 2, § 373, § 378, § 379 ObZ a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6.1. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v konaní
predloženáfotokópiaobjednávkyzodňa15.2.2016prácadministratívnehocharakteruaslužiebrecepcie
pre NSC s.r.o. a pre všetkých nájomníkov v budove NSC s.r.o na L. X N. D. je podpísaná vtedajšími

konateľmi spoločnosti NSC s.r.o. A. G. D. a A. A. B. a je z obdobia, keď boli konateľmi spoločnosti
Contineo s. r. o. A. G. I., A. L. D. a A. G. D.. V konaní nebolo sporné, že došlo k fakturácii sumy
14.400 eur spoločnosťou Contineo s.r.o. spoločnosti NSC s.r.o. a k jej úhrade. Sporné bolo objednanie
daných prác, oprávnenosť fakturácie, evidovanie danej objednávky v spoločnosti NSC s.r.o. a Contineo
s.r.o., porušenie povinností konateľov - žalovaných podľa § 135a ods. 1 ObZ a vznik škody spoločnosti

NSC s.r.o. spôsobenej vyplatením sumy 14.400 eur spoločnosti Contineo s.r.o., existencia dohody o
odplatnom či bezodplatnom poskytovaní uvedených služieb. Nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že
by bola zaevidovaná objednávka zo dňa 15.2.2016 na vykonanie predmetných prác v spoločnosti NSC
s.r.o., a teda, že by boli týmto spôsobom objednané administratívne práce a služby v uvedený deň,
a že by bola zaevidovaná ako došlá pošta do spoločnosti Contineo s.r.o. Po odchode A. G. I. a A. L.

D. z funkcie konateľov spoločnosti Contineo s. r.o. došlo faktúrou č. 10170032 zo dňa 15.3.2017 na
sumu 14.400 EUR k vyfakturovaniu za predmetné služby, ktorých dojednanie odplatnosti v čase pred
ich fakturáciou súdu nebolo preukázané, naopak dovtedy neboli fakturované vôbec, boli vykonávané
bezodplatne. Medzi A. G. I. a A. D. B. a A. G. D. prebiehala diskusia o potrebe vykonávania služieb tohto
druhu a ich zodplatnení, avšak k dohode medzi ním nedošlo. Z výpovede A. G. I. a A. L. D. vyplynulo,

že objednávka zo dňa 15.2.2016 nebola nikdy s nimi ako vtedajšími konateľmi spoločnosti Contineo
s.r.o. odkomunikovaná. Obrana žalovaných nebola úspešná, nakoľko nepreukázali, že objednávka
spoločnosti NSC s.r.o zo dňa 15.2.2016 bola zaevidovaná v spoločnosti NSC s.r.o. ako vyšlá pošta
spôsobom, ktorý mali zavedený v spoločnosti ako evidenciu pošty v spoločnosti, ani že by bola aj
doručenáspoločnostiContineos.r.o.Súdvyhodnotilsvedeckévýpovedetak,ženiminebolopreukázané,

že by objednávka zo dňa 15.2.2016 bola v spoločnosti NSC, s.r.o. zaevidovaná ako vyšlá objednávka a
v spoločnosti Contineo s.r.o. zaevidovaná ako došlá spôsobom, ktorý sa využíval v spoločnostiach. Na
základeuvedenéhosúdmalzato,ženebolapreukázanádôvodnosťfakturáciesumy14.400eurfaktúrou
č.10170032 zo dňa 15.3.2017 na sumu 14.400 eur spoločnosťou Contineo s.r.o. spoločnosti NSC s.r.o.
za administratívne práce a služby. Nebola preukázaná odplatnosť za administratívne práce a služby

recepcie vo fakturovanej výške 14.400 EUR. Preto súd dospel k záveru, že žalovaní tým spôsobili škodu
spoločnosti NSC, s.r.o. ako vtedajší konatelia spoločnosti NSC, s.r.o. svojim nesprávnym postupom a sú
povinní túto škodu spoločnosti NSC, s.r.o. nahradiť. V odôvodnení rozsudku súd uzavrel, že žaloba je
dôvodná, preto jej vyhovel a zaviazal žalovaných k náhrade škody spočívajúcej v uhradení sumy 14.400
EUR žalobcovi (bod 41. odôvodnenia).

6.2. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 365, 369 ods. 1 a 2 ObZ, § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ.6.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2
CSP. V odôvodnení rozsudku uviedol, že neúspešnému žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy
konania žalobcovi v plnom rozsahu.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalovaní včas odvolanie, z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovaným priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že odvolatelia napádajú rozsudok v celom rozsahu.
7.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolatelia uviedli nasledovné: Rozsudok

je nepreskúmateľný, nakoľko súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil prečo za rozhodujúce skutočnosti
pre svoje rozhodnutie nepovažoval zhodné tvrdenia strán sporu, že práce a služby pre žalobcu zo
strany spoločnosti Contineo s.r.o. boli riadne vykonané a žalobcom prijaté. Podstata sporu nespočíva
v tom, či spoločnosť Contineo s.r.o. mala alebo nemala riadne zaevidovanú objednávku z 15.2.2016
od žalobcu, ak práve na základe tejto objednávky spoločnosť Contineo s.r.o. fakturovala faktúrou č.
101 700 32 zo dňa 25.3.2017 cenu prác a služieb vo výške 14.400,00 Eur, ktorú zmluvné strany

nerozporovali v čase jej splatnosti, lebo k tomu nemali žiadny dôvod. Súd v odôvodnení rozsudku
nevysvetlil, na základe akých skutočností dospel k zisteniu, že práce a služby boli dohodnuté bezplatné,
akbezodplatnosťposkytnutýchprácaslužiebnebolavkonanípreukázaná.Poukázalivtejtosúvislostina
svoje vyjadrenia, vyjadrenie svedka A. D. B. a Ing. Norberta Faitha. Z výpovede svedkov navrhovaných
žalobcom tiež nevyplýva, že spoločnosť Contineo s.r.o. mala poskytovať služby žalobcovi bezplatne.

Navyše v obchodných vzťahoch je treba vo všeobecnosti vychádzať z toho, že ich účastníkmi sú
podnikatelia, ktorí vykonávajú svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Preto je pre obchodnoprávne
úkonycharakteristickáichodplatnosť.Akbyajmedzisporovýmistranamizostalospornénezaevidovanie
objednávky z 15.2.2016 od žalobcu, táto skutočnosť by mala za následok maximálne tak spornosť
ohľadom výšky odplaty za vykonané práce a poskytnuté služby, ale právny základ na zaplatenie odplaty

je nesporný. Žalobca v konaní tvrdenia žalovaných o výške odplaty ani nepoprel a neuviedol ani vlastné
tvrdenia. Dôležitá a podstatná je iba skutočnosť, že fakturované práce a služby boli reálne vykonané a
uhradené, pričom výšku odplaty strana žalobcu zákonným spôsobom nerozporovala. Žalobca, konajúci
v tomto konaní prostredníctvom spoločníka A. I., v tomto konaní opakovane potvrdil poskytovanie
prác administratívneho charakteru a služby recepcie pre žalobcu a pre všetkých nájomníkov. V tejto

súvislosti A. I. na pojednávaní dňa 10.10.2022 doslovne uviedol: „od začiatku tvrdím, že tam služby boli
vykonávané, veď sám som ich chcel fakturovať“. Súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, v čom spočíva
porušenie povinnosti žalovaných ako konateľov konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a OBZ,
ak žalovaná v 1. rade v mene žalobcu dala pre spoločnosť Contineo s. r. o. iba pokyn k zaplateniu ceny
riadne vykonaných prác a služieb, ktoré žalobca u spoločnosti Contineo s. r. o. objednal za dohodnutú

obvyklú cenu prác a služieb. Žalovaní za žalobcu mali povinnosť zaplatiť spoločnosti Contineo s. r.
o. dohodnutú cenu, ktorú uhradili zápočtom, ináč by opomenutím tejto povinnosti spôsobili žalobcovi
škodu na úrokoch z omeškania a nákladov spojených z možných súdnych konaní. Súd v odôvodnení
rozsudku neuviedol ani to ako z tzv. nezaevidovanej objednávky v spoločnosti Contineo s.r.o. mohla
vzniknúť žalobcovi škoda, ak bolo preukázané, že Contineo s r.o. podľa nej práce a služby fakturoval a

žalobca prijal plnenie, ktoré aj bez objednávky by u neho predstavovalo bezdôvodné obohatenie na jeho
strane, ktoré by tak či tak musel spoločnosti Contineo s.r.o. vydať vo výške obvyklej ceny 14.400,00 Eur,
ktorú zmluvné strany nerozporovali. Rozhodnutie súdu je tiež prekvapivé. Súd nesprávnym procesným
postupomporušilust.§181ods.2CSPtým,ženaprvompojednávaníneuviedolsvojepredbežnéprávne
posúdenieveci.Žalovanípočasceléhosúdnehokonaniabolipresvedčení,žeichskutkováargumentácia

doložená dôkazmi je správna a až z doručenia písomného vyhotovenia rozsudku sa dozvedeli, že
súd svoje rozhodnutie založil na úplne iných skutkových zisteniach a tak im súd znemožnil účinne
uskutočňovať im patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ak súd aplikuje ust. § 181 ods. 2 CSP, strany sporu vedia už na prvom pojednávaní ako sa ich
spor môže skončiť, a tým sa napĺňa právna istota, spojená s predvídateľnosťou práva. Ak súd postupuje

v rozpore s CSP a neuvedie stranám sporu predbežné právne posúdenie veci, zo strany súdu sa jedná
o nezákonný postup, nakoľko takýmto (ne)konaním súdu je porušený samotný účel CSP a účel princípu
právnej istoty. Rozhodnutie súdu v takomto prípade je možné označiť ako prekvapivé, keď iný právny
názor súdu než je názor strán sporu nebol stranám sporu v priebehu konanie oznámený a tie následne
nemohli produkovať potrebné dôkazy.

7.2. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolatelia uviedli, že z odôvodnenia
rozsudku v bode 4 vyplýva tvrdenie žalobcu v jeho vyjadrení k odporu, kde uviedol: „A. G. I. reálne
poskytovanie prác administratívneho charakteru a služieb recepcie nikdy nerozporoval“. Z vyjadrenia A.G. I. v tomto bode tiež vyplýva, že dňa 25.9.2014 sa iniciatívne snažil uvedené práce a služby spoplatniť
cenouvovýške100,00Eur/mesačne.AktedaA.G.I.,ktorývmenežalobcupodalžalobuvočižalovaným
potvrdil, že práce a služby pre žalobcu zo strany spoločnosti Contineo s.r.o boli reálne poskytnuté a

zároveň tiež potvrdil, že služby mali byť spoplatnené, potom súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že služby a práce boli dohodnuté bezplatne. V konaní jasne vyšlo
najavo, že práce a služby počas celého obdobia boli dohodnuté odplatne a A. G. I. v konaní nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že sa so spriaznenými spoločníkmi A. D. B. a A. G. D. dohodol, že služby budú
bezplatné resp., že títo spoločníci odmietli poskytnutie služieb za odplatu. A. G. I. najprv tvrdil, že

práce a služby neboli poskytnuté vôbec a keď žalovaní v konaní preukázali, že mal plnú vedomosť o
vykonaných prácach a službách, začal už tvrdiť iné a to, že vykonané práce nikdy nespochybnil, ale mali
byť poskytnuté odplatne za cenu vo výške 100,00 Eur. A. G. I. do 31.5.2016 bol konateľom spoločnosti
Contineo s.r.o. a bolo jeho povinnosť refundovať náklady žalobcovi tak ako to vykonal žalovaný v 2.
rade. Súd v odôvodnení rozsudku neuviedol prečo neprihliadal k tvrdeniam žalovanej v 1. rade A. A. B.,
ktorá tvrdila, že konala s odbornou starostlivosťou a nespôsobila škodu žalobcovi, nakoľko bezplatné

dodanie služieb by bolo v rozpore so základným princípom podnikania a takúto povinnosť fakturovať
cenu služieb a prác mal práve A. G. I., ktorý do 30.5.2016 bol konateľom spoločnosti Contineo s.r.o.
Rovnako súd neprihliadol k tvrdeniam svedka Ing. Norberta Faitha, ktorý poukázal, že po jeho nástupe
v auguste v roku 2016 na pozíciu riaditeľa spoločnosti Contineo s.r.o. bolo korektné, že bola vystavená
zo strany spoločnosti Contineo s.r.o. sporná faktúra na 14 400,00 Eur v čase, keď spoločnosť Contineo

s.r.o. súrne zháňala a obracala každé euro. Žalovaní na preukázanie tvrdenia, že nespôsobili žalobcovi
žiadnu škodu v konaní predložili dôkazy, z ktorých zjavne vyplýva, že konali v súlade s ust. § 135a
ObZ. Výpovede svedkov A. L. D., A. J. K. a A. M. I. sa týkali prevažne nepodstatnej skutočnosti a to
zaevidovania spornej objednávky v spoločnosti Contineo s.r.o., ktorá pre rozhodnutie súdu nemá žiadny
podstatný význam. Dôkazné bremeno o vzniku škody spôsobenej žalovanými zaťažuje žalobcu. Súd

neodôvodnil na základe akých skutočností dospel k zisteniu, že nezaevidovanie objednávky z 15.2.2016
je podstatnou skutočnosťou pre vznik škody. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejme ani to, v čom porušili
žalovaní povinnosti podľa § 135a OBZ ak konali v súlade s ust. § 135a OBZ tým, že splnili si svoju
povinnosť a zaplatili za žalobcu dohodnutú cenu vykonaných prác a služieb, ktoré si žalobca objednal u
spoločnosti Contineo s.r.o. Žalovaní už v odpore proti platobnému rozkazu poukázali na to, že žalobca

si z fakturovanej sumy uplatnil odpočet DPH na vstupe, teda suma 2.400,00 Eur ako škoda neprichádza
v úvahu. Žalobca uvedené skutkové tvrdenie žalovaných v konaní nikdy nepoprel, preto s poukazom
na § 151 CSP sa toto tvrdenie žalovaných musí považovať za nesporné, a teda bez ohľadu na ostatnú
argumentáciu žalovaných suma 2.400,00 Eur ako škoda v žiadnom prípade nemôže prichádzať v úvahu.
Poukázali na to, že vo výrokovej časti rozsudku súd zmätočne označil žalovaných, ak uložil povinnosť

zaplatiť istinu s príslušenstvom a trovy konania iba jednému žalovanému a nie je zrejmé ktorému zo
žalovaných v 1. a 2. rade.

7.3 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP vidia v tom, že žalovaní ako konatelia žalobcu
preukázali, že konali s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ObZ, ak v záujme žalobcu v dobrej viere

uhradili zápočtom obvyklú cenu za tieto práce a služby, ktoré boli pre žalobcu reálne vykonané. Ak súd
tvrdí, že ide o neoprávnenú fakturáciu, teda úhradu bez právneho dôvodu, potom v takomto prípade
by bolo tiež jednoznačne preukázané, že žalobca prijal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať
spoločnosti Contineo s.r.o. vo výške spornej sumy a žaloba by bola podaná taktiež nedôvodne.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že obdobne ako nebolo v konaní sporné,
že zo strany spoločnosti Contineo s.r.o. boli dodávané určité služby spoločnosti NSC s.r.o., v ktorej
sú a boli žalovaní v rozhodnom čase konateľmi, nebola v konaní sporná ani tá skutočnosť, že tieto
služby boli poskytované, až do vystavenia spornej objednávky a faktúry žalovanými bezodplatne.
Uvedené vyplýva napríklad aj zo svedeckej výpovede žalovanej v 1. rade, ktorá v svojom výsluchu na

pojednávaní konanom dňa 10.10.2022 uviedla: „...preto bezodplatné dodanie služieb pre prenajímateľa
NSC s.r.o. bolo v rozpore so základným princípom podnikania ... Preto nerozumiem jeho manažérskemu
rozhodnutiu, zotrvávať na bezodplatnom poskytovaní služieb prenajímateľovi NSC ...“. Obdobne sám
právny zástupca JUDr. Lemeš nikdy v priebehu konania túto skutočnosť nenamietal, naopak útočil na
žalobcu, že ako mohol poskytovať ako dobrý hospodár služby NSC s.r.o. bezodplatne – zabúdajúc

však na skutočnosť, že predmetom sporu nebolo konanie žalobcu v spoločnosti Contineo, ale jeho
klientov ako konateľov v spoločnosti NSC s.r.o. Cituje z vyjadrenia JUDr. Lemeša na pojednávaní dňa
10.10.2022: „A. I., je konateľom, to znamená, že ide len o púhu snahu žalobcu zakryť, resp. vyhnúť
sa zodpovednosti, že ako konateľ spoločnosti mal postupovať s odbornou starostlivosťou a v menespoločnosti Contineo mal vystaviť faktúry, nakoľko v zmysle zásad, spoločnosť je založená za účelom
generovania zisku a nie poskytovania služieb bezodplatne...navrhujeme vypočuť svedkyňu, p. H., ktorá
tietoskutočnostilenpotvrdíajezrejmé,žeposkytlaslužbybezodplatne,vpodstatevrozporesprincípom

podnikania ...“. Skutočnosť, že nedošlo k dohode o odplatnom poskytovaní služieb resp. žalovaným
vyhovoval stav, kedy boli služby poskytované bezodplatne vyplynula i z veľmi emočnej výpovede p. B.,
ktorý na pojednávaní dňa 10.10.2022 uviedol, že k dohode nedošlo. Tvrdenia žalovaných o nesprávne
zistenom skutkovom stave sú tak skutočne len účelovými, skutočnosti nezodpovedajúcimi tvrdeniami
s cieľom zvrátiť rozhodnutie súdu. Dôvody bezodplatného poskytovania boli úplne jasné a zazneli i v

priebehu pojednávaní z oboch strán. Bola ňou skutočnosť, že spoločnosť Contineo s.r.o. a spoločnosť
NSCs.r.o.bolipersonálneprepojenéspoločnostianedošlokdohodeovýškeodplaty,právezdôvodu,že
žalovaní takúto dohodu sabotovali (o čom žalobca predložil dôkazy: emailovú komunikáciu a vyplynulo,
to i zo svedeckej výpovede A. B.). Žalovaní si v odvolaní protirečia, keď tvrdia, že nepoznali predbežný
právny názor súdu a to ako bude vec posudzovať i keď od počiatku bolo zjavné, že ide o zodpovednosť
konateľov podľa § 135a ObZ a následne tvrdia, že žalovaná v 1. rade v priebehu konania tvrdila, že

konala s odbornou starostlivosťou. Žalobca by chcel v tejto súvislosti pripomenúť, že žalovaný v 2.
rade sa nezúčastnil ani jedného pojednávania a vo veci nepodal svoju výpoveď a to bez uvedenia
dôvodu. Žalovaná v 1. rade naopak v svojej výpovedi preukázala aroganciu a nezáujem o to, ako
na základe akého dôvodu a prečo práve v takej výške bola predmetná cena za služby fakturovaná.
Namiesto toho sa sústredila na útoky na žalobcu, pričom ale zabudla, že ide o jej zodpovednosť ako

konateľky v NSC s.r.o, nie zodpovednosť žalobcu v Contineu s.r.o.. Ak konateľka spoločnosti nevie, kto
vystavil objednávku a na jej základe faktúru, komu bola táto objednávka doručená a aké boli dôvody
na zmenu vo výške odplaty, ktorú mala platiť spoločnosť, v ktorej ona bola konateľkou, nemožno tvrdiť,
že konala s odbornou starostlivosťou. Žalovaní neuviedli žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplynulo, že
ako konatelia konali s odbornou starostlivosťou. Žalovaní neuviedli, z akého dôvodu bolo nevyhnutné,

aby spoločnosť NSC s.r.o. za služby, ktoré dovtedy prijímala bezodplatne, od určitého okamihu začala
platiť – pričom tento okamih sa viazal na nepriaznivé hospodárske výsledky spoločnosti Contineo s.r.o..
Žalovanítaktiežneuviedli,akodospelikdanejvysokejsume,keďzostranyContineos.r.o.išlovpodstate
len o služby recepcie – prevzatie pošty, uvedenie hostí. Neuviedli, či urobili prieskum trhu, za akú cenu
sa takéto služby obvykle poskytujú, či skúmali, či takéto služby nemohli si zabezpečiť prostredníctvom

zamestnanca resp. či a prečo vôbec takéto služby spoločnosť NSC s.r.o. potrebovala a za tak vysokú
sumu. Došlo nepochybne k vzniku škody, pričom túto škodu spôsobili konatelia spoločnosti, keď za
služby, ktoré dovtedy spoločnosti NSC s.r.o. boli poskytované bezodplatne, vyplatili na základe fiktívnej
objednávky 14.400 eur, čo nepochybne nebolo v záujme spoločnosti NSC s.r.o., ale len v záujme
spoločnosti Contineo s.r.o., v ktorej však oni konateľmi nikdy neboli.

9. Odvolatelia vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu poukázali na rečnícku otázku
právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní uviedla, že „ ... sa môžeme pýtať, prečo Contineo
neprestalo tieto služby poskytovať...“. Odpoveď je pritom zrejmá, medzi žalobcom a spoločnosťou
Contineo s.r.o. bola dohoda na ich poskytovaní. Preto ak spoločnosť Contineo s.r.o. vystavila pre

žalobcu predmetnú faktúru za tieto práce, resp. služby konatelia žalobcu boli povinní faktúru uhradiť,
čo aj spravili. Ak by tak žalovaní nekonali, žalobca by sa bezdôvodne obohatil na úkor spoločnosti
Contineo s.r.o.. Je teda absurdné tvrdiť, že splnením si tejto povinnosti, t.j. uhradením vystavenej faktúry
za riadne poskytnuté práce/služby, mali žalovaní spôsobiť žalobcovi škodu. Žalobca nepreukázal v
čom mali žalovaní porušiť povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v zmysle §135a OBZ, ak tak v

skutočnosti aj konali, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. Žalobca od počiatku súd zavádzal, keď tvrdil, že
žalovaní spôsobili žalobcovi škodu tak, že v mene žalobcu vyplatili spoločnosti Contineo s.r.o. finančné
prostriedky bez právneho titulu. Spoločník žalobcu doslovne v návrhu na vydanie platobného rozkazu
uviedol: „Vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 14.400 eur bez akéhokoľvek právneho dôvodu
inej spoločnosti pritom rozhodne nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo v záujem žalobcu“. V

konaní bolo nesporne preukázané, že právny titul existoval a tým bolo poskytovanie administratívnych
prác a služieb recepcie spoločnosťou Contineo s.r.o. pre žalobcu. Argumentácia žalobcu, že poskytnuté
služby v spornej veci mali byť bezodplatné, je výmysel spoločníka A. G. I., ktorý koná vo veci v mene
žalobcu, aby zavádzajúco prekryl svoju zodpovednosť za to, že nekonal s odbornou starostlivosťou
v čase, keď bol konateľom dodávateľa služieb spoločnosti Contineo s.r.o. Argumentácia žalobcu, že

konatelia spriaznených spoločností v minulosti sa mali stretnúť resp., že sa stretli a nedošlo k dohode,
je pre zistenie podstatných skutočností irelevantná. Povinnosť fakturovať cenu za poskytnuté služby
zo strany Contineo s.r.o. pre žalobcu má konateľ spoločnosti Contineo s.r.o. a nie žalovaní, ktorí mali
povinnosť za riadne vykonané služby zaplatiť ich cenu v súlade s metódou transparentného oceňovaniaa vo veci tak aj postupovali. Navyše bolo nanajvýš legitímne, že spoločnosť Contineo s.r.o. vystavila pre
žalobcu faktúru za riadne poskytnuté práce/služby, veď ako to uviedol na pojednávaní spoločník žalobcu
A. G. I., „spoločnosti Contineo s.r.o. v tom čase hrozil konkurz...“. Za daného stavu by bolo o to viac

nelogické bezodplatné poskytovanie prác/služieb. Žalobca v konaní výšku odplaty za poskytnuté plnenie
riadne nerozporoval a neuviedol ani vlastné tvrdenie, aká výška odplaty by bola podľa neho primeraná.
S poukazom na procesný inštitút dokazovania v ust. § 151 CSP, nebola medzi sporovými stranami
výška odplaty sporná. Žalovaný v 2. rade sa pojednávaní nezúčastňoval zo zdravotných dôvodov, čo na
pojednávaní uviedol jeho právny zástupca. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že z procesného hľadiska

bol žalovaný v 2. rade riadne zastúpený právnym zástupcom a navyše žalobca ani netrval na jeho
výsluchu.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379
až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu nazistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť odvolateľmi tvrdených odvolacích dôvodov,
obsahom ktorých boli námietky týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové
zistenia, nesprávne právne posúdenie ako aj nepreskúmateľnosť rozsudku. Odvolací súd dospel
k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný.

15. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v

dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

16. Podľa § 391 ods. 1 až 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie

vo veci ďalej postupovať.

17. Odvolací súd z napadnutého rozsudku, ako aj z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal uloženia povinnosti zaplatiť sumu 14.400 eur titulom náhrady škody podľa § 135a
ObZ voči dvom žalovaným subjektom zastávajúcim postavenie konateľov žalobcu v rozhodnom čase,

t.j. v čase vyplatenia dotknutej faktúry žalobcom spoločnosti Contineo s.r.o. Zo žaloby vyplýva, že
žalobca žiadal určiť povinnosť zaplatenia zo strany žalovaných spoločne a nerozdielne (v zmysle §
135a ObZ). V priebehu konania nedošlo žiadnym spôsobom k zmene žaloby, ani k strate procesnej
subjektivity jedného zo žalovaných. Z bodu 41. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd uzavrel, že na
základe vykonaného dokazovania je žaloba dôvodná, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozhodnutia (vo výroku I. rozhodnutia pritom uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu žalovanému),
a preto zaviazal žalovaných k náhrade škody. Odvolací súd preto musí jednoznačne konštatovať
zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z tohto dôvodu. Skutočnosť, že súd prvej
inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žaloba je dôvodná voči obom žalovaným,
vyplýva aj z iných bodov odôvodnenia rozsudku (bod. 40. – súd uviedol, že žalovaní ako vtedajší

konatelia sú povinní nahradiť škodu, bod 33. – súd vyhodnotil nárok žalobcu za dôvodný, bod 38.
– súd konštatoval, že obrana žalovaných bola neúčinná). V tomto smere je preto výrok rozsudku,
ktorým súd zaviazal na úhradu žalovanej sumy žalovaného, zmätočný. Rovnako je v tomto smere
zmätočné aj odôvodnenie rozsudku uvedené v bode 43., v ktorom súd konštatoval, že náhradu
trov konania úspešnému žalobcovi ukladá voči neúspešnému žalovanému a rovnako aj výrok II.

napadnutého rozsudku. Uvedená zmätočnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože
bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza
z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu
zodpovedá aj znenie § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie
potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo
157/2011).18. Odvolaciemu súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý v oboch výrokoch, ako aj v bode 43. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť sa ukladá žalovanému. Nie je
najmä zrejmé, či takýto záver mienil súd prvej inštancie skutočne vyvodiť z vykonaného dokazovania (čo

však vzhľadom na obsah spisu nie je pravdepodobné), alebo ide len o vadu v súvislosti s nesprávnymi
formuláciami v rozsudku. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie tento nedostatok odstrániť a v novom
rozhodnutí rozhodnúť takým spôsobom, aby jeho výroky zodpovedali žalobnému návrhu v spojení s
výsledkami vykonaného dokazovania a ich hodnotením zo strany súdu.

19. Ďalej dospel odvolací súd k záveru, že naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP spočíva aj v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil výrok I. rozsudku v tom smere, či
(že) boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu (porušenie
povinnosti konateľov, vznik škody a príčinná súvislosť) a naopak, že neboli zistené liberačné dôvody na
strane konateľov (§ 135a ods. 3 ObZ). Odvolací súd síce pripúšťa, že súd jednoznačne konštatoval, že
škoda vznikla a že obrana žalovaných nebola úspešná, čo však odvolací súd nepovažuje za dostatočné

a vyčerpávajúce. Nemožno sa v tejto súvislosti stotožniť s tvrdením žalovaných, že z napadnutého
rozsudku nevyplýva, ako z tzv. nezaevidovanej objednávky v spoločnosti Contineo s.r.o. mohla vzniknúť
žalobcovi škoda. K tomu odvolací súd uvádza, že takýto záver z napadnutého rozsudku ani nevyplýva.
Vyplýva z neho (bod 40. odôvodnenia), že súd prvej inštancie odôvodnenosť nároku žalobcu založil na
skutočnosti, že nebola preukázaná dôvodnosť fakturácie sumy 14.400 eur faktúrou č. 10170032 zo dňa

15.3.2017 spoločnosťou Contineo s.r.o. spoločnosti NSC s.r.o. za administratívne práce a služby. Tento
záver súd vyvodil zo zistení, že ani spoločnosť Contineo s.r.o. a ani spoločnosti NSC s.r.o. neevidovali
objednávku na takto fakturované služby a nebola v konaní preukázaná dohoda o odplatnosti týchto
služieb. Možno teda vyvodiť záver, že práve v uvedenom videl súd prvej inštancie porušenie fiduciárnych
povinnosti žalovaných, ktoré spočívajú najmä v porušení zákonom uloženej povinnosti profesionality

a lojality. Zákonom uložená povinnosť profesionality znamená, že si konateľ musí zadovážiť dostatok
informácií a že musí konať odborne a v záujme spoločnosti, ako aj v záujme všetkých jej členov (§ 135a
ods. 1 ObZ). Povinnosť lojality znamená, že sa konateľovi zakazuje uprednostňovať pri výkone svojej
funkcie svoje osobné či iné záujmy. Škoda vzniknutá spoločnosti predstavuje majetkový a nedobrovoľný
úbytok, prípadne ním môže byť aj ušlý zisk ako nerozmnoženie majetku očakávané pri obvyklom

chode vecí. Medzi porušením povinnosti konateľa a škodou musí existovať príčinná súvislosť. Ako
lex specialis sa teda v takomto prípade uplatní ustanovenie § 135a ObZ a ako lex generalis sa
na zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti s ručením obmedzeným aplikuje § 373 a nasl.
v spojení s § 757 ObZ. Zodpovednosť konateľa voči spoločnosti s ručením obmedzeným je objektívna
(§ 373 ObZ) a pri jej vzniku sa neskúma zavinenie. Konateľ za ňu zodpovedá, aj keď ju nezavinil,

pričom ObZ pripúšťa dva liberačné dôvody: 1.) konateľ preukáže, že postupoval pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, 2.) konateľ
vykonával uznesenie valného zhromaždenia (§ 135a ods. 3 ObZ). Odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie sa mal v odôvodnení rozsudku jasne vysporiadať so všetkými podmienkami, splnenie
ktorých sa vyžaduje pre vznik nároku na náhradu škody spoločnosti voči konateľom a záver o tom,

že v prejednávanom spore došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov nevyhnutných pre vznik
zodpovednosti za škodu a naopak na strane konateľov neexistovali žiadne liberačné dôvody, explicitne
konštatovať. Za nedostatočný hodnotí odvolací súd aj strohý záver súdu prvej inštancie, že žalovaní ako
vtedajší konatelia spôsobili škodu svojím nesprávnym postupom. Súd musí špecifikovať, v čom spočíval
daný nesprávny postup. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude v novom konaní tento nedostatok

odstrániť.

20. Nad rámec uvedeného odvolací súd k odvolacím námietkam odvolateľov uvádza: Poukaz na
porušenie § 181 ods. 2 CSP s tvrdením, že žalovaní sa až z doručeného rozsudku dozvedeli, že
súd svoje rozhodnutie založil na úplne iných skutkových zisteniach a tak im súd znemožnil účinne

uskutočňovať im patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, odvolací súd nepovažuje za naplnenie odvolacieho dôvodu. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé,
že na prvom pojednávaní (z ktorého bola vyhotovená relatívne rozsiahla zápisnica z pojednávania),
súd pojednávanie otvoril a umožnil prednes stranám sporu. Tento prednes bol evidentne obšírny
z oboch strán. Nakoľko v rámci prednesov strán sporu boli navrhnuté výsluchy svedkov, súd odročil

pojednávanie za účelom predvolania svedkov a ich výsluchu na ďalšom pojednávaní. Na ďalšom
pojednávaní prebehol rozsiahly výsluch svedkov. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že súd do
daného momentu nevykonával hodnotenie dôkazov a pojednávanie odročil. Až na ďalšom pojednávaní
dňa 6.7.2023 v jeho úvode, súd vykonal oboznámenie strán sporu s vykonanými dôkazmi, určil spornéa nesporné tvrdenia, zistil návrhy na ďalšie dokazovanie, a poskytol predbežné právne posúdenie,
uviedol ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých bude návrh posudzovať. Skutočnosť, že
uvedené súd nerealizoval priamo na prvom pojednávaní, nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie

práva na spravodlivý proces žalovaných. Tí mali na pojednávaní dňa 6.7.2023 možnosť navrhnúť ďalšie
dôkazy a predniesť záverečnú reč. Až po jej vykonaní súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľov, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na úplne
iných skutočnostiach. S ohľadom na uvedené odvolací súd nevzhliadol v súvislosti s uvedeným tvrdením
žalovaných naplnenie žalovanými tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

21. K odvolateľmi uvádzanej námietke, že žalobcom prijaté plnenie by aj bez objednávky u neho
predstavovalo bezdôvodné obohatenie na jeho strane, ktoré by musel spoločnosti Contineo s.r.o. vydať
vo výške obvyklej ceny 14.400 eur, odvolací súd uvádza, že predmetom prejednávaného sporu je
nárok žalobcu (uplatnený prostredníctvom spoločníka – tzv. spoločnícka žaloba - actio pro socio) voči
konateľom, ktorí mali žalobcovi spôsobiť škodu a nie nárok spoločnosti Contineo s.r.o. voči žalobcovi,

resp. voči jeho spoločníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na uvedené hodnotí
odvolací súd tento argument v konaní za irelevantný. Rovnako je irelevantné tvrdenie žalovaných
uvedené v odvolaní, že výšku odplaty strana žalobcu zákonným spôsobom nerozporovala. Odvolací súd
podotýka, že žalobca v konaní tvrdil, že služby boli poskytnuté bezodplatne, resp. že vo výške vyplatenej
odplaty neexistovala dohoda o cene.

22. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo určité a presvedčivé a aby obsahovalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

23.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil,keďženebolisplnené

podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom) a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

24. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §

427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací

súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).