Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202560
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1723202560.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore navrhovateľa: O., I..W..V.., X.: XX XXX
XXX, R. X, N., zastúpeného J. &. J. O. J. I.. W.. V.., X.: XX XXX XXX, Ď. XF, D., proti povinnej: X.. O.
Č., E. I. XX, N., zastúpenej P. O. I..W..V.. O. J., X.: XX XXX XXX, F. Xb, D., o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 18.10.2023, č.k.

49C/105/2023-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (výrok I.) a povinnej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
11.10.2023 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnej
povinnosť zdržať sa výkonu zádržného práva v nebytovom priestore špecifikovaného v návrhu.
Navrhovateľ podaním zo dňa 12.10.2023 vzal svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom
rozsahu späť bez akéhokoľvek odôvodnenia a žiadal, aby o ňom konajúci súd nerozhodoval.

3. Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia späť, a to skôr, než o ňom súd prvej inštancie rozhodol, tento, bez potreby súhlasu povinnej,
za súčasnej aplikácie článku 4, § 144 až § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s princípom procesného zavinenia na
zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku
dispozičného úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť
bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho vznikol
povinnej ako protistrane nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie povinnej tento nárok voči
navrhovateľovipriznalvrozsahu100%;ovýškenáhradyrozhodnepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

5. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že tým, že navrhovateľ zobral návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť pred zaplatením súdneho poplatku, postupoval v zmysle
§ 11 ods. 4, druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov a súdny poplatok, splatný podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nevyrubil.6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa § 365 písm. h) C.s.p., pripojac k nemu
plnomocenstvo udelené spoločnosti J. &. J. O. J. I.. W.. V.. na jeho zastupovanie zo dňa

13.10.2023.Poukázalnaustanovenie§122ods.3zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonník(ďalejlen
„Obchodný zákonník“), ktoré konajúci súd opomenul aplikovať, zdôrazňujúc že iná osoba ako spoločník,
ktorý žalobu podal alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene
spoločnosti. Navrhovateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nezaoberal tým, či povinná bola vôbec
oprávnená konať v jeho mene a či jej procesný úkon - späťvzatie vyvolal právne účinky; tento úkon javil

totiž známky zjavného stretu záujmov medzi ním a povinnou, z dôvodu ktorého na neho konajúci súd
nemalprihliadať.Vzhľadomnato,žepovinnáúkonomspäťvzatiazjavnezneužilaprávo,malnavrhovateľ
za to, že neboli splnené podmienky na zastavenie konania. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie.

7. Povinná sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
prostredníctvom splnomocneného zástupcu (J. &. J. O. J. I.. W.. V..), na podklade plnej moci udelenej
dňa 13.10.2023 jeho konateľom X.. N. W., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je dôvodné.

9. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

10. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac

konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

14. Podľa článku 5 C.s.p. zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.

15. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany konania
„žalobca“ a „žalovaná“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť. Je nepochybné, že
navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania o veci. V takom
prípade pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vhodné označiť stranu,
ktorá podala návrh ako navrhovateľ a druhú stranu, voči ktorej smeroval jeho návrh, ako „povinná z

neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinná“, ktorý termín zvolil odvolací súd (do úvahy by pritom
prichádzaloioznačeniestránvsúladeshmotnýmprávom-pozn.odvolaciehosúdu);idepritomototožné
subjekty s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobcu“ a „žalovanú“.

16. Navrhovateľ konajúcemu súdu vytýkal, že prihliadal na späťvzatie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý v jeho mene urobila povinná, druhá konateľka spoločnosti, evidentne
pritom zneužívajúc jej patriace práva, pričom opomenul prihliadať na ustanovenie § 122 ods. 3
Obchodného zákonníka, podľa ktorého konateľ spoločnosti, voči ktorému si uplatňuje nároky spoločnosť
v súdnom konaní, nie je oprávnený konať v jej mene, čo mal byť podľa navrhovateľa prípad povinnej;povinná úkonom späťvzatia naviac konala v rozpore s jeho záujmami. Úlohou odvolacieho súdu bolo
posúdiť dôvodnosť tejto argumentácie navrhovateľa a primárne skúmať, či prejav povinnej, ktorým
disponovala s predmetom konania možno hodnotiť ako úkon v rozpore s oprávnenými záujmami

navrhovateľa; treba podotknúť, že taký rozpor musí reálne existovať, nestačí len jeho potenciálna
možnosť.

17. V prvom rade odvolací súd udáva, že vyššie nastolenú otázku nemožno hodnotiť v zmysle
ustanovenia 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorého aplikácie sa v odvolaní dovolával navrhovateľ.

Predmetné ustanovenie totiž zakotvuje právo spoločníka uplatňovať nároky v mene spoločnosti súdnou
žalobou za predpokladu, že tieto nároky už nie sú uplatnené samotnou spoločnosťou. Ide pritom o dva
typy žalôb na uplatňovanie nárokov spoločnosti spoločníkom, v závislosti od pasívne legitimovaných
subjektov. Jedným typom žaloby je žaloba, ktorou je uplatňovaný nárok spoločnosti voči spoločníkovi
a druhým typom nárok spoločnosti voči konateľovi (derivatívna žaloba). V oboch prípadoch sa jedná
o žaloby na splnenie povinnosti v zmysle § 137 a) C.s.p., ktorých špecifikom je osobitné procesné

postavenie spoločníka ako subjektu oprávneného uplatniť nároky v zmysle § 133 ods. 2 Obchodného
zákonníkavmenespoločnosti.Spoločníkuplatňujúcitakýnárokspoločnostivsúdnomkonaní(aleboním
splnomocnený zástupca) je potom jediný oprávnený disponovať žalobou a z ďalších úkonov v súdnom
konaní sú vylúčení konatelia, ako aj ostatní spoločníci.

18. V danej veci však o prípad spadajúci pod ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka
nejde; predmetom konania je totiž návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa
výkonu zádržného práva v nebytovom priestore na ulici R. X C. N. povinnou voči navrhovateľovi, bez
nadväznosti na konanie vo veci samej. Hoci tento podal navrhovateľ ako obchodná spoločnosť konajúca
prostredníctvom spoločníka a štatutárneho orgánu X.. N. W., zastúpená advokátskou kanceláriou J. &.

J. O.T. J. I.. W.. V.. a smeroval proti povinnej, ktorá podľa výpisu z obchodného registra navrhovateľa
má rovnako postavenie štatutárneho orgánu a spoločníka, nemal povahu nároku na náhradu škody
alebo iného nároku uplatňovaného z titulu konateľských oprávnení povinnej, resp. nároku na splatenie
vkladu alebo na vrátenie plnenia vyplateného povinnej ako spoločníkovi v rozpore so zákonom. Podľa
opisu rozhodujúcich skutkových tvrdení jeho základom je navrhovateľom tvrdené oprávnené užívanie

stolárskej dielne, nachádzajúcej sa v nebytovom priestore patriacom pôvodne nebohému C. J. (ako
prenajímateľovi), v súčasnosti titulom dedenia povinnej (viď výpis z LV č. XXX, katastrálne územie Z.) a
neexistencia jej patriacej splatnej peňažnej pohľadávky voči navrhovateľovi, oprávňujúcej ju k uplatneniu
zádržného práva k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v užívanom nebytovom priestore.

19. Odvolací súd ďalej udáva, ako už uviedol vyššie, že z obsahu súdneho spisu, konkrétne z výpisu
z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj v čase jeho späťvzatia, mal navrhovateľ dvoch spoločníkov a konateľov,
keď jedným z nich bol X.. N. W. a druhým X.. O. W. (teraz Č.), pričom každý z konateľov bol
oprávnený konať menom spoločnosti samostatne. Navrhovateľ, konajúci prostredníctvom konateľa X..

N. W., ktorý udelil plnú moc na zastupovanie v konaní spoločnosti J. &. J.X. O. J. I..W..V., podal dňa
10.10.2023 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči povinnej a žiadal, aby jej súd
prvej inštancie uložil povinnosť zdržať sa výkonu zádržného práva v nebytovom priestore na ulici R. X
C. N. voči nemu. Konajúci súd obdržal dňa 12.10.2023 podanie, ktoré obsahovalo späťvzatie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie plnej moci udelenej J. &. J. O. J. I..W..V..

v tejto veci, podpísané v mene navrhovateľa druhou konateľkou, X.. O. Č., vystupujúcou súčasne v
procesnom postavení povinnej. Niet pochýb, že povinná X.. O. Č. bola a stále je štatutárnym orgánom
navrhovateľa oprávneným konať v jeho mene samostatne, čo však bez ďalšieho nevylučuje, že jej
konanie mohlo a môže byť v rozpore so záujmami navrhovateľa, príp. i s právom a dobrými mravmi, ktoré
vyhodnotenie prináleží konajúcemu súdu; ten sa touto otázkou pri posudzovaní dispozičného úkonu -

späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaoberal a nijako konflikt záujmov povinnej,
vystupujúcej ako strana v spore a súčasne i ako osoba konajúca v mene navrhovateľa, nevyhodnocoval.

20.Odvolacísúddávadopozornosti,žezozáverovuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvo
veci sp. zn. 3Obo 89/96 vyplýva, že, ak je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným viac

konateľov a každý z nich je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, v spore medzi žalobcom
- spoločnosťou proti žalovanému - konateľovi tejto spoločnosti, nemôže žalovaný úspešne vziať žalobu
späť, ktorú podala právnická osoba - obchodná spoločnosť, pretože aj keď je štatutárnym orgánomžalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní rozdielne v zmysle § 22 Občianskeho zákonníka; v
takomprípadežalovaný,vystupujúcinaobochstranách,nemôžeodvolávaťpodaniadruhejstranysporu.

21. I z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Cdo 177/2009
je zrejmé, že v prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so
záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje.
Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán

právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej
osoby), uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky
použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so
záujmamitejtoprávnickejosoby.Použitieanalógievšakprichádzadoúvahylenvtedy,akrozporzáujmov
nerieši špeciálna právna úprava.

22. Závery prijaté Najvyšším súdom Slovenskej republiky možno podľa mienky odvolacieho súdu
analogicky použiť i naďalej, o to viac, pokiaľ Civilný sporový poriadok, na rozdiel od predchádzajúceho
procesného kódexu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), ktorý v ustanovení § 21 ods.
3 výslovne upravoval konanie za právnické osoby v súdnom konaní, vyjadrujúc i zákaz, aby za tieto
konal ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby, takú osobitnú úpravu „konfliktného“

konania neobsahuje. Preto pri neexistencii výslovnej procesnoprávnej úpravy, keď navrhovateľom
namietaný stret záujmov nemožno z hľadiska špecifických skutkových okolností jednoznačne podradiť
pod niektoré ustanovenie Obchodného zákonníka, prichádza na jeho riešenie do úvahy analogické
uplatnenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúce základnú právnu zásadu
zákazu zastúpenia osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Potom v konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchla a bezodkladná potreba
úpravy pomerov medzi stranami, kde na strane navrhovateľa, dovolávajúceho sa súdnej ochrany,
vystupuje obchodná spoločnosť a ako protistrana, podľa tvrdení navrhovateľa porušujúca jeho práva,
vystupuje povinná, ktorá je súčasne i konateľkou navrhovateľa oprávnenou vystupovať v jeho mene,
sa z doterajších procesných úkonov zatiaľ javia ich záujmy ako protichodné; povinná totiž dispozičným

úkonom vykonaným v mene navrhovateľa mienila smerovať k ukončeniu konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia smerujúceho proti nej.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že pred vydaním napadnutého uznesenia
bolo povinnosťou konajúceho súdu skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi navrhovateľom a

povinnou, X.. O. Č., konajúcou v mene navrhovateľa a posúdiť, či späťvzatím návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia povinná sledovala skutočnú ochranu práv a záujmov navrhovateľa alebo jej
procesný úkon mal iný cieľ, a teda či zastupovala navrhovateľa právne účinným spôsobom, a to
s poukazom na súdnu judikatúru a ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo väzbe na
článok 4 C.s.p.; v prípade konania v rozpore so záujmami pritom ide o takú kolíziu záujmov zástupcu

a zastúpeného, ktorá z konkrétnych okolností vyvoláva pochybnosť, že zástupca riadne vykonáva
svoje práva a povinnosti, ktoré preňho zo zastúpenia vyplývajú. Vzhľadom na to, že konajúci súd
sa touto otázkou nezaoberal a túto neposudzoval, keď po obdržaní späťvzatia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bez ďalšieho konanie o ňom zastavil, neostalo odvolaciemu súdu iné ako
napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušiť a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu

vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude riadiť sa právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný, a v ďalšom opätovne
posúdiť dispozičný úkon navrhovateľa - späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
podpísané v mene navrhovateľa povinnou, X.. O. Č. a vyhodnotiť, či na tento úkon možno s ohľadom
na všetky okolnosti prihliadať alebo ho treba považovať za právne neúčinný; v takom prípade (t.j. ak

ide o právne neúčinný úkon) súd prvej inštancie pristúpi k vecnému prejednaniu návrhu navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočnosti, ktorými odôvodňoval
potrebuneodkladnejúpravypomerovaichosvedčenie,vrátaneosvedčeniadôvodnostiatrvanianároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, prihliadajúc i na procesnú obranu povinnej (vyjadrenie zo dňa
13.10.2023 na č.l. 54 a nasl.). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).