Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200602
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: ITALSLOVA, spol. s r.o.,
Železničná 17, 941 11 Palárikovo, IČO 36 520 861, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/
BEZ/2020/3687 zo dňa 22.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o začatí inšpekcie práce zo dňa 23.11.2018 (ďalej len „oznámenie o začatí inšpekcie“)
Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) požiadal žalobcu o predloženie dokumentácie,
záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce. V oznámení o začatí inšpekcie bol
žalobca poučený, že nepredloženie požadovanej dokumentácie je považované za porušenie zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), za ktoré mu možno uložiť pokutu. Prvostupňový orgán
vykonal v dňoch 03. 12. 2018 a 05. 02. 2019 v žalobcovej prevádzke „U nás na móle“, nachádzajúcej
sa na A. XX B. C., inšpekciu práce so zameraním na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a
mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Z vykonanej kontroly bol vyhotovený protokol č.: D./C., E. zo dňa 05. 02. 2019 (ďalej len „Protokol
okontrole“),vktorombolizdokumentovanédveporušeniapracovnoprávnychpredpisovvzmyslezákona

č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a to: a/
zamestnávateľ neprideľoval zamestnankyni F. G. prácu podľa pracovnej zmluvy v mesiacoch august
a september 2018, čím porušil § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a b/ zamestnávateľ neposkytol
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za obdobie august a september 2018 zamestnancovi
F. G., ktorá nemohla vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, čím porušil §
142 ods. 3 Zákonníka práce. Protokol o kontrole bol následne toho istého dňa prerokovaný s C. H.
I., splnomocnenou zástupkyňou žalobcu. Na základe vyjadrenia žalobcu a predloženia dodatočných

dokladov prvostupňový orgán vypracoval Dodatok č. 1 k protokolu o kontrole dňa 21.02.2019, pôvodne
zistené nedostatky boli zrušené, a bol konštatovaný nový nedostatok spočívajúci v nepredložení
dokumentácie, záznamov a iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce, čím žalobca porušil §
16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňovýorgán vydal rozhodnutie č. k.: 199/20/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2020/3743 zo dňa 24.03.2020, ktorým
uložil účastníkovi konania pokutu vo výške XXX eur. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie. Rozhodnutím PO/BEZ/2020/3687, 0-162/2020 zo dňa 22.05.2020 žalovaný toto rozhodnutie

zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, a to z dôvodu zmätočnosti, nejasnosti
a rozporuplnosti výroku sankcionovaného skutku.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. IPNR/IPNR_KHIP/ROZ/2020/3743 zo dňa 22.07.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) opätovne rozhodol o uložení pokuty vo výške XXX,- eur za porušenie

povinností vyplývajúcich z § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce.

3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 18.08.2020 odvolanie. Dňa 28.09.2020
prvostupňový orgán žalobcovi oznámil, že vzhľadom na zvlášť zložitý prípad a v záujme objektívneho
posúdenia všetkých relevantných skutočností bude vo veci rozhodnuté v lehote 60 dní od dňa doručenia
predmetného rozhodnutia.

4. Rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/3687 zo dňa 22.10.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba a vyjadrenie žalovaného

5. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 30.12.2020 domáhal
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie. Podľa tvrdenia žalobcu pri vydaní napadnutého rozhodnutia, bola porušená zásada

zákonnosti, napadnuté rozhodnutie je nezákonné a účelové a bolo vydané po uplynutí lehoty uvedenej
v upovedomení o predĺžení lehoty zo dňa 25.09.2020.

6. K meritu veci žalobca uviedol, že žiadal žalovaného, aby zohľadnil všetky skutočnosti, najmä to, že
okrem pochybenia pri dodaní osobného spisu zamestnankyne F. G. spôsobeného ľudským faktorom,

pri kontrole neboli medzi kontrolovaným a skutočným stavom zistené žiadne iné rozdiely.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

III.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola

na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na
rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je
vedená pod sp. zn. NR-15S/82/2020. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka
senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

9. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali
z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

10. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bolzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2024 (§137 ods. 4 SSP).

11. Podľa § 493e SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, zamestnávateľ je na požiadanie povinný

poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon
inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov;

13. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak
tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode

alebozaporušeniezáväzkovvyplývajúcichzkolektívnychzmlúvaždo100000eur,aakvdôsledkutohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

14. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy

vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

15. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,

či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou

postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.

16. Žalobca v žalobe navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e)
a g) SSP, to znamená z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového

stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Napriek pomerne širokému žalobnému návrhu, správny súd
musí konštatovať, že argumenty žalobcu boli uvedené iba vo všeobecnej rovine. Žalobca poukázal
predovšetkým na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a účelové, pretože žalobca

žiadal, aby žalovaný, resp. prvostupňový orgán, zohľadnil všetky skutočnosti, najmä to, že okrem
pochybenia pri dodaní osobného spisu zamestnankyne spôsobeného ľudským faktorom, pri kontrole
neboli zistené žiadne ďalšie pochybenia, pri určovaní výšky sankcie neboli zohľadnené všetky zistené
skutkovéokolnosti,stanovenávýškajesprihliadnutímnamierupochybenianeadekvátnaaneprimeraná
a rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené.

17. Keďže predmetom preskúmania správnym súdom bolo rozhodnutie o uložení pokuty za správny
delikt, teda ide o konanie vo veciach správneho trestania, v ktorom správny súd nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, správny súd skúmal aj prípadnú existenciu vád konania tak, ako sú vymedzené v §
195 SSP.

18. Ako vyplýva z administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia, ale aj samotného obsahu žaloby,
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca nepredložil riadne na základe oznámenia o začatí
inšpekcie všetky doklady a záznamy potrebné na výkon inšpekcie práce, pričom žalobca bol výslovne
poučený o tom, že ak v stanovenej lehote požadované doklady nepredloží, bude to považované za

porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o inšpekcii práce, za čo mu môže byť uložená pokuta.

19. Zodpovednosť zamestnávateľa/žalobcu za spáchaný správny delikt podľa zákona o inšpekcii práce
je objektívna, z čoho vyplýva, že správny orgán v administratívnom konaní preukazuje iba porušenieprávnej povinnosti účastníkom konania. Žalobca nepredložil požadované doklady v určenej lehote, čím
preukázateľne došlo k porušeniu § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Z tohto dôvodu na vznik
objektívnej zodpovednosti za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že žalobca zistený nedostatok

dodatočne odstránil, keď predložil požadované doklady. Dôvody uvádzané žalobcom, ktoré boli podľa
jeho tvrdení dôvodom nesplnenia si povinnosti (zlyhanie ľudského faktora) správny súd nepovažoval za
také, ktoré by vylučovali jeho objektívnu zodpovednosť za porušenie uvedenej právnej povinnosti.

20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia taktiež dospel k záveru,

že žalovaný pri určení výšky pokuty nevybočil z voľnej správnej úvahy a pokutu uložil v zákonnom
rozsahu. Prvostupňový orgán uložil pokutu v spodnej hranici vo výške XXX,- eur (max. výška 100.000
eur), pri stanovení jej výšky zohľadnil všetky okolnosti porušenia povinnosti, najmä mieru zavinenia
účastníka konania, spôsob spáchania deliktu, možnosť, že mohlo ísť o úmyselné vyhnutie sa zisteniu
porušenia právnych predpisov, veľkosť zamestnávateľa i skutočnosť, že nešlo o opakované zistenie
takéhoto nedostatku. Správny orgán prihliadal aj na potrebu zachovania výchovnej a represívnej funkcie

pokuty. Ako poľahčujúcu okolnosť správny orgán vzal do úvahy, že žalobca v dodatočnej lehote predložil
požadované doklady.

21. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané po uplynutí lehoty uvedenej v upovedomení zo dňa 25.09.2020. Lehoty na vydanie rozhodnutia

v správnom konaní majú procesnú povahu a ich nedodržanie nezakladá nezákonnosť ani vecnú
nesprávnosť rozhodnutia. Naviac je nutné konštatovať, že odvolanie žalobcu bolo žalovanému
predložené prvostupňovým orgánom dňa 26.08.2020. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa
22.10.2020, čiže v zákonnej predĺženej 60-dňovej lehote na rozhodnutie podľa § 49 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

22. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí, resp. prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí,
taktiež dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a dostatočne rozvinul svoju správnu úvahu
o výške uloženej pokuty. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne rešpektoval tak preventívnu, ako aj
represívnu funkciu pokuty, z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k povahe porušenej povinnosti ako aj

vyvarovaniu sa porušovania zákonných povinností žalobcom do budúcna. Správny súd tak na základe
uvedeného nevzhliadol dôvod pre sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP, naviac žalobca takýto postup
ani nenavrhol.

23. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok
skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutí uviedli dôvody,
na základe ktorých v danej veci rozhodli, s námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa
súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. S odkazom
na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju

postupom podľa § 190 SSP zamietol.

24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od
žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote tridsať dní od

doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).