Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422200943
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422200943.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/
XX, D., 2/ A. C. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, 3/ B. F., nar. XX. XX. XXXX, G. H. XXX/XX, I. J., všetci
zastúpení advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovaným: 1/ I. K., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX/XX, L., 2/ C. A.

B., nar. XX. XX. XXXX, B. G. XXXX/XX K., K. M., 3/ N. K., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX/XX, L., 4/ O.
M., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX/XX, L., všetci zastúpení žalovanou v 2. rade, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, v konaní o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 13C/22/2022-193 zo dňa 1. decembra 2023 v znení opravného uznesenia č. k.
13C/22/2022-230 zo dňa 6. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 13C/22/2022-193 zo dňa 1. decembra 2023

v znení opravného uznesenia č. k. 13C/22/2022-230 zo dňa 6. marca 2024 z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom (I. výrok)
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území
K., obec L., okres Nové Zámky, ktoré sú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom

zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X - ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X - orná
pôda vo výmere 4417 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 598 m2 a vyporiadal
ho tak, že
- do podielového vlastníctva žalobcov v 1. až 3. rade prikázal novovzniknutú parcelu č. XXX/XX - orná
pôda vo výmere 1956 m2, a to v podiele 1/3 k celku v prospech každého z nich,
- do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 4. rade prikázal parcely č. XXX/X - ostatné plochy

vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 2363 m2 a parc. č. XXX/X - ostatné plochy
vo výmere 598 m2 v podiele 3/6 k celku v prospech žalobcu v 1. rade a v podiele 1/6 k celku v prospech
každého zo žalovaných v 2. až 4. rade, a to podľa geometrického plánu č. 68/2022 vyhotoveného
geodetom Ing. Petrom Moravčíkom dňa 01. 07. 2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

O trovách konania (II. výrok) rozhodol ak, že žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. § 136, § 137, § 141 a § 142
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník)
a poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej aj
žalobcovia) sa svojou žalobou proti žalovaným domáhali zrušenia a vyporiadania ich podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec L., okres Nové

Zámky, ktoré sú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom zapísané na LV č. XXX ako
parc. č. XXX/X - ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 4417
m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 598 m2, pričom navrhovali reálnu
deľbu uvedených nehnuteľností podľa veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov nehnuteľností, a
to v zmysle geometrického plánu č. 1063/2022 vyhotoveného geodetom A. B. P. dňa 19. 07. 2022.

Uviedli, že takéto rozdelenie pozemkov je v súlade s územným plánom obce a ide o jediný možný a
spravodlivý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva z pohľadu budúceho využitia pozemkov,
keď žalobcovia chcú (na rozdiel od žalovaných) na svojej časti pozemku stavať. Zároveň navrhovali
vytvorenie parciel č. XXX/XX a č. XXX/XX ako prístupovú cestu, ktoré parcely zostanú v podielovom
spoluvlastníctve všetkých doterajších podielových spoluvlastníkov v doterajších podieloch.

4. Žalovaní v 1. až 4. rade (ďalej aj žalovaní) súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasili so žalobcami navrhovaným spôsobom jeho
vysporiadania a navrhovali, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa geometrického
plánu geodeta Ing. Petra Moravčíka č. 68/2022 zo dňa 01. 07. 2022. Uviedli, že nimi navrhovaný
spôsob rozdelenia pozemkov je, na rozdiel od spôsobu navrhovaného žalobcami, spravodlivý, pretože

zodpovedá veľkostiam podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Namietali tiež žalobcami navrhované
novovytvorené podielové spoluvlastníctvo všetkých podielových spoluvlastníkov k parc. č. XXX/XX a
č. XXX/XX, pričom uvádzali, že vytváranie ďalšieho podielového spoluvlastníctva nie je v súlade so
zákonom a ani záujmami žalovaných a neboli preukázané dôvody pre takéto rozhodnutie.

5. Súd vykonal dokazovanie tým, že sa oboznámil s predloženými dokladmi a správami, pričom zistil
nasledovný skutkový stav, ktorý opísal v 4. až 8. bode svojho rozsudku.

5.1Zvykonanéhodokazovania,zlistuvlastníctvač.XXXprekatastrálneúzemieK.azhodnýchvyjadrení
strán sporu bolo nesporne preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., obec L., okres Nové Zámky, ktoré sú Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálnym odborom zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X - ostatná plocha vo
výmere 200 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 4417 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 598 m2, a to v týchto podieloch: žalobcovia v 1. až 3. rade každý z nich v podiele
1/8 k celku, žalovaný v 1. rade v podiele 5/16 k celku a žalovaní v 2. až 4. rade každý z nich v podiele

5/48 k celku.

5.2 Ďalej bolo preukázané, že na parc. č. XXX/X sa nachádza rodinný dom č. súp. XXX, zapísaný na
LV č. XXX, ktorý vlastnícky patrí žalovaným v 1. až 4. rade.

5.3 Zo zhodných vyjadrení strán sporu, z ohliadky, ktorú súd prvej inštancie vykonal na mieste samom,
ako aj z geometrických plánov vyhotovených geodetmi, bolo preukázané, že je možná reálna deľba
predmetných pozemkov podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov ako zákonom preferovaný spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súd vyporiadanie vykonal podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá
– tretia Občianskeho zákonníka reálnou deľbou.

5.4 Žalobcovia navrhovali vyporiadanie tak, ako je to uvedené v 3. bode tohto uznesenia (1. a 6. bod
rozsudku súdu prvej inštancie). Argumentovali tým, že nimi navrhované riešenie je najspravodlivejším
vyporiadaním a je v súlade s účelným využitím veci a tiež v súlade s územným plánom obce. Tvrdili,
že podľa ich návrhu vzniknú pozemky s dostatočnou šírkou a dĺžkou, plnohodnotné a s jednoduchým

prístupom, naopak podľa návrhu žalovaných, ktorý ich neprimerane zvýhodňuje, by žalobcom pripadol
len úzky pásik bez možnosti výstavby na ňom, pritom žalobcovia na svojich pozemkoch chcú stavať,
žalovaní nie.

Žalovaní navrhovali vyporiadanie podľa geometrického plánu Ing. Moravčíka. Argumentovali tým, že

pozdĺžne vyporiadanie, teda vľavo na pozemku vznikne pás, ktorý bude pridelený žalobcom a zvyšok
pripadne žalovaným v rozsahu ich podielov a nevznikne žiadne podielové spoluvlastníctvo. Vzhľadom
k tomu, že prístupová cesta zospodu už je, nie je vôbec potrebná.6. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podieloví spoluvlastníci nechcú ďalej zotrvať v podielovom
spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam (ani ich nemožno k tomu nútiť), ale o jeho zrušení
a spôsobe vyporiadania sa nedokážu medzi sebou dohodnúť. Preto bolo potrebné, aby zrušenie

avyporiadanievykonalsúdpodľaust.§142ods.1vetaprvá-tretiaObčianskehozákonníka,atoreálnou
deľbou, pretože predmetné nehnuteľnosti sú podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu na
nich reálne deliteľné (nakoľko ide z prevažnej časti o nezastavané pozemky).

7. Medzi spôsobmi reálnej deľby, ktoré strany sporu navrhovali, je (pokiaľ ide o šírku pozemku, ktorý má

pripadnúť žalobcom) rozdiel 1,03 m - 3,38 m, ktorý sa v príslušnom rozmedzí zväčšuje od prístupovej
cesty smerom dozadu (podľa návrhu žalobcov má šírku 16,36 m, a to po celej jej dĺžke 116,85 m - oproti
tomu podľa návrhu žalovaných od prístupovej cesty má šírku 15,33 m a na konci má šírku 12,98 m,
pričom hranica parciel pripadajúcich žalobcom a žalovaným má dĺžku 149,75 m).

Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že jediným spravodlivým

spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu je rozdelenie predmetných
nehnuteľností po ich dĺžke tak, že po celej dĺžke medzi parcelami žalobcov a žalovaných vznikne
spoločná hranica.

Určenie hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných podľa veľkosti ich podielov pozdĺžne

je najspravodlivejším vyporiadaním, pretože nezvýhodní žiadnu zo strán sporu oproti inej strane
sporu (žalobcom aj žalovaným pripadne pomerná časť pozemkov aj od prístupovej cesty, ktoré sú
lukratívnejšie, aj od železnice, ktoré lukratívne nie sú), a to za súčasného zachovania veľkosti podielov
spoluvlastníkov a aj s prihliadnutím na účelné využitie veci, keď obom stranám sporu vzniknú parcely
so samostatným prístupom a v takom rozsahu, aby ich bolo možné použiť ako stavebné pozemky.

8. Argumentácia žalobcov v smere, že nimi navrhovaný spôsob vyporiadania je jediný spravodlivý a ako
jediný zodpovedá zámerom územného plánu obce L. neobstojí. Rovnako ako návrh žalobcov, aj návrh
žalovaných je v súlade s územným plánom obce, podľa oboch týchto návrhov je možné v budúcnosti
pozemky použiť ako stavebné pozemky. Rozdiel je iba v šírke a dĺžke pozemku, ktorý má pripadnúť

v prospech žalobcov. Súd nevzhliadol dôvod pre vyporiadanie spôsobom, ktorý žiadali žalobcovia,
teda pre oddelenie časti pozemku s väčšou šírkou (a kratšou dĺžkou) od prístupovej cesty. Nepochybne
je právom žalobcov stavať na pozemkoch, ktoré im patria a budú vyčlenené, ale svoje budúce plány
v tomto smere musia prispôsobiť veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov bez toho, aby obmedzili
spoluvlastnícke práva žalovaných.

9. V závere svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, ani k tomu, aby vznikli parcely, ku ktorým budú mať naďalej podielové
spoluvlastníctvo všetky strany sporu. Účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vyporiadať
ho tak, aby boli vysporiadané všetky vzájomné vzťahy podielových spoluvlastníkov k predmetu

spoluvlastníctva a nie, aby vznikali nové, resp. k novému predmetu podielového spoluvlastníctva. V
rozpore s týmto záverom súdu nie je prikázanie novovznikajúcej parc. č. XXX/XX, pretože tu ide o
strany sporu, ktoré v podielovom spoluvlastníctve k novovznikajúcim parcelám zostať chceli, dokonca
ho navrhli. Rovnako tak tomu je aj pri podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 4. rade k parcelám,
ktoré pripadnú do ich podielového spoluvlastníctva.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. až 4. rade, ktorí boli
v konaní plne úspešní (súd o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý bol ako jediný
predmetom sporu, rozhodol podľa ich návrhu), priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Pokiaľ by
totiž žalobcovia súhlasili s návrhom žalovaných na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva

(ktorý súd považoval za jediný spravodlivý spôsob ), nebolo by k sporu vôbec došlo. O výške nároku na
náhradu trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

11. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej aj žalobcovia) nestotožnili
avzákonomstanovenejlehotepodaliprotinemuodvolaniezodňa19.12.2023.Rozsudokpovažovaliza

vecne nesprávny a ako odvolacie dôvody uviedli ust. § 365 ods. 1 písm. f/, b/, g/, h/ zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj CSP).11.1 V odvolaní tvrdili, že súd ignoroval kľúčovú skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konania, a to
že medzi žalobcami a žalovanými došlo k dohode o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, pričom k uzavretiu súdneho zmieru nedošlo len z dôvodu nezhody na spôsobe úhrady

trov konania.

Citovali ust. § 220 ods. 2 a § 206 CSP s tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol,
ktoré skutkové tvrdenia považoval za preukázané a ktoré nie, neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, neuviedol ako vec právne posúdil a rozhodol v rozpore s ustálenou rozhodovacou

praxou, ktorú v tejto veci taktiež ignoroval. Tento záväzný postup teda súd nedodržal a konal úplne
svojvoľne.

Pojednávanie konané dňa 26. 10. 2022 súd odročil a vydal pokyn, aby účastníci rokovali a dohodli sa. Z
uvedeného dôvodu, strany sporu aj rokovali, pričom žalobcovia predložili žalovaným svoj návrh, ktorý je
totožný s uplatneným petitom žaloby a žalovaní s týmto spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva súhlasili. Forma súdneho zmieru tejto dohody však zlyhala len na tom, že žalovaní
odmietaliuhradiťžalobcomjednupolovicutrovkonania,ktorábolavtomčasenasúdnysporvynaložená.

Zo správy, ktorú zaslala žalovaná v 2. rade dňa 28. 11. 2022 je zreteľné, že nepopierala uzavretie dohody
o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale právnemu zástupcovi žalobcov oznámila, že

žalovaní sú ochotní zaplatiť len jednu polovicu súdneho poplatku a na ostatných trovách konania sa
odmietli podieľať. O tomto žalobcovia súd informovali vyjadrením zo dňa 30. 11. 2023 s tým, že spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva viac nie je sporný, pričom spornou ostala len náhrada trov
konania. Preto požiadali súd, aby o trovách konania rozhodol v zmysle zákona.

Žalobcovia tvrdili, že nevedia, akým spôsobom sa žalovaní mohli dozvedieť, prečo súd nechce konať v
zmysle tejto dohody, resp. akým spôsobom sa žalovaní dozvedeli, že konečné súdne rozhodnutie bude
pre nich ešte výhodnejšie, ako uzatvorená a odsúhlasená dohoda formou e-mailov. Žalobcom taktiež
nebolo zrejmé, prečo po šiestich mesiacoch formálnej nečinnosti súdu, žalovaná v 2. rade prekvapivo
dňa06.04.2023oznámilae-mailom,žežalovanýv1.radesozriadenímspoločnejcestyprestalsúhlasiť.

Súd sa však s touto zmenou dohody o spôsobe vyporiadania v priebehu ďalšieho konania prekvapivo
vôbec nezaoberal, nepokúšal sa zistiť, či vôbec žalovaný v 1. rade platne odstúpil od dohody o spôsobe
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a z akého dôvodu. Plne sa stotožnil s pôvodným
návrhom žalovaných a bez toho, aby mal odborne zodpovedané základné odborné otázky prekvapivo

vytvoril svojim rozhodnutím pre žalobcov pozemok vo forme úzkeho pásika, ktorý už nemôžu použiť na
plánovaný účel v zmysle platného smerného územného plánu. Takýto pásik pozemku, proti ich vôli im
pridelil znova do podielového spoluvlastníctva.

Vo svojom rozhodnutí súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu až potom, ako sa

preukázateľne snažili so žalovaným v 1. rade dohodnúť, ten však akúkoľvek dohodu odmietal, keďže
mu vyhovoval vtedajší stav (ako jediný užíval pozemky v celosti, bral z nich úžitky a ešte poberal na ne
poľnohospodárske dotácie). Aj z priebehu súdneho konania je zrejmé, že celá dohoda stroskotala len na
neochote žalovaného v 1. rade, ktorý odmietal akékoľvek férové riešenie a takisto sa odmietal podieľať
na trovách konania, ktoré vznikli len následkom jeho neochoty dohodnúť sa na mimosúdnom vyriešení

sporu. Na túto skutočnosť však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nijako nereflektoval
a žalovanému v 1. rade vyčlenil presne tú časť pozemkov, ktorú si žiadal a ešte zaviazal žalobcov, aby
mu za to platili trovy konania. Žalobcovia považujú uvedený postup súdu (ktorým ich potrestal za to, že
sa začali zákonne domáhať svojich práv) za extrémne nespravodlivý.

V priebehu súdneho konania súd ani nenaznačil účastníkom, ako na vec nahliada a nevyslovil žiaden
predbežný názor, aby mohli účastníci vecne argumentovať a protiargumentáciu k názoru súdu ponechal
až na toto odvolacie konanie, hoci táto argumentácia mala byť vykonaná na súde prvej inštancie. Ak
mal súd dva návrhy, bolo potrebné vyriešiť odbornú otázku, ktorý spôsob reálnej deľby je v súlade so
smerným územným plánom (aké šírky vydeľovaných pozemkov a prístupovej cesty musia byť minimálne

dodržané, ak sa má na pozemku stavať, resp. ak sa má naďalej využívať na poľnohospodárske účely,
aby nedošlo k znehodnoteniu pozemkov a aby mohli byť využiteľné so smerným územným plánom).
Súd rieši právne otázky, nie odborné a hoci aj vykonal dňa 04. 10. 2023 obhliadku, nestal sa znalcom
na odborné posúdenie účelného využitia nehnuteľnosti v súlade so smerným územným plánom.Ďalej žalobcovia v odvolaní poukázali na to, že ich zadanie na vyhotovenie geometrického plánu pre Ing.
Krajmera bolo iné (navrhnúť spravodlivý spôsob oddelenia pozemkov v zmysle smerného územného

plánu), ako zadanie žalovaných pre Ing. Petra Moravčíka, ktorý vypracoval geometrický plán č. 68/2022
zo dňa 01. 07. 2022 (žalovaný v 1. rade si v ňom len zakresľoval svoj pozemok podľa svojich predstáv,
keď mal záujem si zlegalizovať svoju čiernu stavbu postavenú na pôvodnej parc. č. XXX/X a vyčleniť
ju ako parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha vo výmere 98 m2). Ing. Peter Moravčík vyčlenil žalobcom
pozemok ako parc. č. XXX/XX, ktorý je nesúladný s využitím na zastavanie podľa smerného územného

plánu, pretože v tom čase nemal žiadnu informáciu, na aký účel chcú žalobcovia pozemok využívať.
Mohol vychádzať len z druhu pozemku, a to pestovať plodiny na ornej pôde, ako to prevádzal žalovaný
v 1. rade.

V napadnutom rozhodnutí sa teda súd vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobcovia boli nútení
podať žalobu a odignoroval skutočnosť, že v priebehu konania došlo k dohode o spôsobe zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorú však bez zrejmého dôvodu žalovaný v 1. rade odvolal.
Nezohľadnil skutkové okolnosti, ktoré mali mať vplyv na procesný postup súdu a jeho rozhodnutie vo
veci samej. Odborné otázky si súd zodpovedal sám, hoci nie je znalec. Konal v rozpore s ust. § 206
CSP, čím naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a prekvapivým rozhodnutím, proti
ktorému žalobcovia nemali procesný priestor sa brániť, naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1

písm. b/ CSP.

11.2 Žalobcovia namietali, že súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý je v rozpore
s účelným využitím veci a smerným územným plánom obce.

Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočíva v nesprávnej interpretácii právnej
normy, ako aj v nesprávnej aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vyhovel návrhu žalovaných v podstate len na
základe dôvodu, že žalovaný v 1. rade má zo všetkých spoluvlastníkov najväčší spoluvlastnícky podiel.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka však súd pri zrušovaní a vyporiadavaní podielového
spoluvlastníctva nemá prihliadať len na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ale predovšetkým má
prihliadať najmä na hľadisko účelného využitia veci, teda aby nevytváral nevhodné, nezmyselné a
nevyužiteľné veci. Podľa smerného územného plánu a vyjadrenia obce L. sú pritom pozemky určené na
bytovú výstavbu rodinných domov, za súčasného pripustenia umiestnenia nerušiacich funkcii občianskej

vybavenosti.

Žalobcovia počas celého konania trvali na tom, že na novovyčlenenom pozemku chcú stavať (v súlade
so smerným územným plánom), keďže doteraz stavať nemohli, nakoľko žalovaný v 1. rade im bránil v
akomkoľvek užívaní pozemkov. Žalovaní však na rozdiel od žalobcov už na pozemkoch stavať nechcú

a v podstate ani nemôžu, keďže na ich časti sa už teraz nachádzajú dve stavby a umiestniť tam tretiu by
bolo technicky ťažko realizovateľné a predovšetkým nelogické a neúčelné. V zmysle návrhu žalobcov
na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa geometrického plánu Ing. Krajmera (ktorí považujú
žalobcovia za najspravodlivejší), by vznikli dva rovnocenné pozemky so spoločnou prístupovou cestou
medzinimi.Šírkapozemkužalobcovpodľaichnávrhusprístupovoucestoubybola20,32m,čopovažujú

za dostatočné, aby nedošlo k znehodnoteniu ich pozemku, že by sa stal priúzkym. Podľa tejto varianty
by žalovaní obhospodarovali pozemok o šírke 21,2 m, čo je dostatočne široké na akékoľvek účely
a nedochádza k znehodnocovaniu pozemku priúzkym tvarom. Zároveň v dôsledku vzniku spoločnej
prístupovej cesty o šírke 3,5 m, by mohla každá zo strán sporu vstupovať na svoj pozemok po celej
dĺžke (teda aj všetci žalovaní). Tento spôsob vyporiadania bol najspravodlivejší, čo vyplýva aj z toho,

že žalovaní s ním v priebehu konania súhlasili a k súdnemu zmieru nedošlo len z dôvodu nedohody na
náhrade trov konania.

Uvedeným spôsobom by bolo nepochybne zabezpečené účelné využitie pozemkov v súlade s územným
plánom obce, pričom každá zo strán sporu by svoju časť mohla využívať na to, na čo chce a každý by

mal jednoduchý prístup k svojmu pozemku.

Súd nelogicky vyhovel návrhu žalobcov (správne malo byť žalovaných poznámka odvolacieho
súdu) podľa geometrického plánu Ing. Moravčíka, čím znehodnotil pozemok, ktorý prisúdil žalobcom.Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neodborného názoru zákonného sudcu, pretože ním
bol vytvorený stav, v ktorom žalobcovia získali pozemok o šírke 15,32 m (v ktorej je zarátaná aj šírka
prístupovej cesty), čo je priúzke pre plánovanú výstavbu predpokladanú smerným územným plánom

obce, ale na druhej strane žalovaným súd prisúdil pozemok o šírke až 23,47 m, napriek tomu, že
neplánujú stavať.

PodľageometrickéhoplánuIng.Moravčíkajeajvoľnýmokomviditeľné,žesúdvnapadnutomrozhodnutí
(pri porovnaní s ostatnými na ňom vyznačenými pozemkami), vytvoril pre žalobcov najužší pozemok v

obrázkovej časti geometrického plánu a pre žalovaných zase pozemok najširší.

Žalobcovia boli toho názoru, že postup súdu, ktorý vôbec neprihliadol na účelné využitie veci a na ďalšie
okolnosti prípadu, ale bezdôvodne zvýhodnil žalovaných, v sebe nesie prvky extrémnej nespravodlivosti,
pričom v tejto súvislosti poukázali na právne závery Ústavného súdu SR v náleze pod sp. zn. IV. ÚS
192/08 zo dňa 28. 08. 2008. Týmto postupom súd naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

h/ CSP.

Z dôvodu porušenia ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (súd rozhodol v priamom rozpore s
účelným využitím veci) potom došlo k vade, ktorá mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Žalobcovia navrhli (tvrdiac, že v prvoinštančnom konaní nemali procesný priestor), aby súd podľa ust.

§ 366 písm. c/ CSP v konaní vykonal dôkaz ustanovením znalca, ktorý odpovie na odbornú otázku,
aká je minimálna šírka pozemku, vhodná na postavenie rodinného domu a prípadne vypracuje znalecký
posudok, v ktorom navrhne spôsob reálneho rozdelenia pozemkov v súlade so zámermi účastníkov
využívať pozemky a smerným územným plánom.

11.3 Ďalej žalobcovia namietali, že súd si vo svojom rozhodnutí protirečí, keď uviedol, že nemôže
vytvárať nové podielové spoluvlastníctva, zároveň však také v záujme žalovaného v 1. rade vytvoril.
Neobstojí ani záver súdu, že žalobcovia chceli byť podielovými spoluvlastníkmi k novovytvoreným
parcelám. Žalobcovia sa chceli stať spoluvlastníkmi ku konkrétnym novovytvoreným parcelám podľa
geometrického plánu Ing. Krajmera, nakoľko forma vyporiadania so spoločnou prístupovou cestou by

predstavovala jediné spravodlivé riešenie. Nechceli sa však stať spoluvlastníkmi k súdom vytvorenému
úzkemu pásiku podľa geometrického plánu Ing. Moravčíka, ktorý nie je možné využiť v súlade so
smerným územným plánom.

Pokiaľ súd nepovažoval riešenie so spoločnou prístupovou cestou za priechodné, bol potom povinný

vysloviť záver o reálnej nedeliteľnosti pozemkov, ustanoviť súdneho znalca na ich ohodnotenie a
vec za náhradu prikázať jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Kritériom pre prijatie záveru o
reálnej deliteľnosti veci je možnosť vzniku samostatných vecí, pričom nemôže dôjsť k ich zničeniu,
znehodnoteniu a za súčasného zachovania svojej hospodárskej funkcie a hospodárskeho účelu.

Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, aby súd formálne rozdelil pozemok na dve časti, pričom
by vôbec neprihliadol na to, že jeden z pozemkov by nebolo vôbec možné využiť na požadovaný účel,
v dôsledku čoho by došlo k znehodnoteniu pozemku a logicky aj k zjavnému znevýhodneniu jedného zo
spoluvlastníkov. Takýto stav však súd svojim rozhodnutím vytvoril, a teda naplnil odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

11.4 V závere odvolania žalobcovia namietali, že medzi výrokom napadnutého rozhodnutia
a geometrickým plánom Ing. Moravčíka je nesúlad, a preto takýto výrok rozsudku nie je možné zapísať
do katastra nehnuteľností.

Žalovaní vo veci navrhovali rozhodnúť podľa geometrického plánu Ing. Moravčíka, pričom sa domáhali
toho, aby im bola do ich spoluvlastníctva prikázaná aj novovytvorená parc. č. XXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 98 m2. Takto sa v podstate snažili zlegalizovať nepovolenú, tzv. „čiernu”
stavbu, ktorú si na pozemkoch postavil žalovaný v 1. rade.

Súd pritom ich návrhu vyhovel, pretože geometrický plán Ing. Moravčíka je neoddeliteľnou súčasťou
napadnutého rozhodnutia, avšak jeho výrok nijakým spôsobom nerieši zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k novonavrhovanej parc. č. XXX/XX. Súd teda v napadnutom rozhodnutí
nezrušil a nevyporiadal časť pozemkov, ktorá je na geometrickom pláne Ing. Moravčíka zakreslenáako parc. č XXX/XX. Uvedená skutočnosť spôsobuje, že medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a
geometrickým plánom Ing. Moravčíka je nesúlad, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie zmätočné
a nemožno ho zapísať do katastra nehnuteľnosti, čo je samo o sebe dôvodom pre jeho zrušenie.

Okrem toho geometrický plán Ing. Moravčíka v poznámke č. 2 stanovuje, že: „novonavrhovaný druh
pozemku parc. reg. C KN č. 148/37 možno do KN zapísať iba na základe doloženia príslušnej listiny
orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.” Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní v priebehu konania
nepredložili požadovanú listinu orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Okrem už uvedeného nesúladu, teda existuje ďalší dôvod, pre ktorý napadnuté rozhodnutie nemožno
zapísať do katastra nehnuteľností, a to, že žalovaní nepredložili do konania listinu preukazujúcu
súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorá je podľa geometrického plánu Ing. Moravčíka
podmienkou na jeho zapísanie. Takýto súhlas nebol v správnom konaní doposiaľ vydaný. Žalobcovia
ako spoluvlastníci nesúhlasia s takouto navrhovanou zmenou spoločnej veci, a preto orgán ochrany

poľnohospodárskej pôdy nemôže proti ich vôli rozhodnúť, ak by oň žalovaný v 1. rade aj požiadal.

NesúladmedzivýrokomnapadnutéhorozhodnutiaageometrickýmplánomIng.Moravčíkaaskutočnosť,
že žalovaní nepredložili do konania listinu, ktorá bola podmienkou pre zapísanie geometrického
plánu Ing. Moravčíka do katastra nehnuteľností spôsobujú, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné

a nezákonné, čo je dôvodom pre jeho zrušenie s poukazom na naplnenie odvolacieho dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

12. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že zruší podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec

L., okres Nové Zámky, zapísaným na výpise z katastra nehnuteľností ÚGKK SR na LV č. XXX ako
parc. č. XXX/X - ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 4417 m2,
parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 598 m2 a vyporiadanie vykoná tak, že podľa
novovytvoreného geometrického plánu č. 1063/22 vyhotoviteľa Ing. Juraja Krajmera zo dňa 19. 07.
2022, k novovytvoreným parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 348 m2 a parc. č. XXX/XX - zastavaná

plocha vo výmere 20 m2 sa stávajú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi tak, že žalobca v 1. rade v
podiele 62/368 ín, žalobca v 2. rade v podiele 61/368 ín, žalobca v 3. rade v podiele 61/368 ín, žalovaný
v 1. rade v podiele 94/368 ín, žalovaní v 2. až v 4. rade každý v podiele 30/368 ín, k novovytvorenej
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 1772 m2 sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi žalobcovia v 1.
až 3. rade, každý v podiele 1/3-iny, k novovytvoreným parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 664

m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 95 m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 1538
m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 578 m2 a taktiež k zostávajúcej parc. č. XXX/X -
ostatná plocha vo výmere 200 m2 zapísanej v LV č. XXX, katastrálne územie K., sa stávajú strany sporu
podielovými spoluvlastníkmi tak, že žalovaný v 1. rade v podiele 24/48-in a žalovaní v 2. až 4. rade
každý v podiele 8/48-ín. Geometrický plán č. 1063/22 vyhotoviteľa Ing. Juraja Krajmera zo dňa 19. 07.

2022 je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. O trovách konania žalobcovia navrhli, aby odvolací
súd rozhodol tak, že žalobcom prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

12.1 Alternatívne žalobcovia navrhli, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 CSP zrušil rozsudok

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/22/2022-193 zo dňa 01. 12. 2023 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaní v 1. až 4. rade (ďalej aj žalovaní) podali k odvolaniu žalobcov v 1. až 3. rade (ďalej aj
žalobcovia) vyjadrenie zo dňa 18. 01. 2024, v ktorom uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa

01. 12. 2023 považujú za zákonný a spravodlivý. Zároveň sa vyjadrili k námietkam žalobcov.

13.1 Konštatovali, že k mimosúdnej dohode, ani k dohode o spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi stranami sporu nikdy nedošlo. Súd sa pokúsil o zmier medzi stranami sporu,
tieto spolu rokovali, ale nakoniec k dohode neprišlo. Postoj žalovaných k mimosúdnej dohode

musel byť žalobcom zrejmý z pojednávaní a z vyjadrení žalovaných. V priebehu konania nikdy
nedošlo k nesporným skutkovým tvrdeniam strán sporu ohľadom spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Žalobný návrh žalovaných zostal po celú dobu trvania sporu rovnaký, nebol menenýa zodpovedá spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako o ňom rozhodol súd prvej
inštancie.
13.2 Argumentácia žalobcov, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že žalovaní pozemok

užívali, brali z neho úžitky, dotácie, nesúvisí s predmetom sporu a žalovaní sa k nej vyjadrili už v podaní
z 13. 05. 2022 (vyjadrenie k žalobe). Žalovaný v 1. rade obrába časť pozemku, a to pestovaním zeleniny.
Žalovaní zabezpečovali, aby pozemok neobťažoval susedné pozemky, takisto platili i miestnu daň a
nikdy žalobcom nebránili, aby pozemok užívali. O poberaní dotácií nemajú žalovaní žiadnu vedomosť,
táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení žalobcov, ktorí nikdy nič nepreukázali.

13.3 K tvrdeniu, že súd po celý čas neprezentoval svoj predbežný právny názor žalovaní uviedli, že je
na úvahe súdu, ako bude prezentovať svoj predbežný právny názor a v tomto prípade bolo postačujúce
konštatovanie, podľa akých právnych predpisov bude súd postupovať.

13.4 K tvrdeniu, že súd sa nevysporiadal s tým, že rozdelením pozemkov došlo k znehodnoteniu

pozemkov žalobcov, nakoľko na nich nie je možná stavebná činnosť, žalovaní uviedli, že súd nemá
povinnosť pridržiavať sa názoru podielového spoluvlastníka, ako chce svoj spoluvlastnícky podiel využiť
(napr. stavebná činnosť, ktorú chcú aplikovať na pozemku žalobcovia) a podľa tohto spôsobu využitia
postupovať pri spôsobe rozdelenia. Takto prezentovaný názor žalobcov nielenže nemá oporu v zákone,
ale ani v logickom myslení.

Žalovaní nikdy neprezentovali názor, ako by chceli pozemok využiť, ale to len preto, že sú si vedomí, že
pre rozhodnutie súdu je tento argument bezpredmetný. Možnosť výstavby, ale nikdy nevylúčili.

K šírke pozemku (o ktorej žalobcovia v odvolaní tvrdili, že žalovaní získali nadštandardne široký

pozemok) žalovaní uviedli, že šírka zo strany prístupovej cesty vyplýva z polohy pozemku v teréne (ide
o pozemok obdĺžnikového tvaru, ktorý je práve zo strany prístupovej cesty kratšej výmery) a z podielu
žalobcov na tomto pozemku. Žalovaní navrhli pozdĺžne rozdelenie pozemkov, ktoré je obvyklé a ktoré
rešpektuje pozemok tak, ako stojí a leží. Ak by bol pozemok širší (zo strany prístupovej cesty), bola
by aj šírka pozemku pripadajúca žalobcom širšia, žalovaní by aj v tomto prípade navrhovali rovnaké

pozdĺžne rozdelenie.

Ustanovenie znalca z dôvodu, ktorý prezentovali žalobcovia, teda z dôvodu určenia, aká je minimálna
šíra pozemku vhodná na postavenie rodinného domu, žalovaní považovali za nehospodárny úkon,
nakoľko súd nemá povinnosť pridržiavať sa názoru podielového spoluvlastníka, ako chce svoj

spoluvlastnícky podiel využiť a podľa toho spôsobu využitia rozhodnúť. Ak by chcel každý z podielových
spoluvlastníkov na pozemku postaviť dom, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by nebolo možné.
Okrem toho zámer žalobcov stavať na pozemku zostal len v rovine ich tvrdení, ak by aj chceli stavať,
išlo by výstavbu za účelom zisku, nakoľko každý zo žalobcov má bytovú otázku vyriešenú (ide o ľudí
v dôchodkovom veku).

K tvrdenému protirečeniu súdu v rozhodnutí, keď jednak uvádza, že nemôže vytvárať nové podielové
spoluvlastníctvo a zároveň v záujme žalovaných podielové spoluvlastníctvo vytvára, žalovaní uviedli, že
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na jednej strane vystupujú žalobcovia a na druhej strany
žalovaní.Akžalobcoviažiadajúzrušiťpodielovéspoluvlastníctvosožalovanými,súdmusítotopodielové

spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť ako celok a nemôže v časti (v ktorej to žalobcom vyhovuje)
podielové spoluvlastníctvo so žalovanými ponechať v platnosti. Na tento argument poukázali žalovaní
aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a teda, že rozdelenie tak, ako ho navrhli žalobcovia
je nielenže nespravodlivé, ale aj protizákonné.

Žalobcoviasútí,ktorínechcúsožalovanýmizotrvaťvpodielovomspoluvlastníctve,tí,ktoríurčili,ktojena
strane žalobcov a kto na strane žalovaných (žalovaní sa museli prispôsobiť, s kým ostanú v podielovom
spoluvlastníctve, ak sa chceli úspešne brániť), preto jediný zákonný spôsob rozdelenia je ten, že po
novom rozdelení budú podielovými spoluvlastníkmi žalobcovia (na jednej, resp. viacerých parcelách) a
oddelene budú podielovými spoluvlastníkmi žalovaní na inej/iných parcelách. Vytvorenie podielového

spoluvlastníctva medzi stranami sporu (medzi žalobcami aj medzi žalovanými súčasne) preto nie je
zákonne možné.Vytvorenie spoločnej cesty, a teda podielové spoluvlastníctvo so žalobcami, by viedlo k ďalším sporom
medzi stranami.

K tvrdeniu žalobcov, že ak mal súd za to, že nie je priechodný spôsob vyporiadania so spoločnou
prístupovou cestou, mal sám ustanoviť znalca, žalovaní uviedli, že každá zo strán má právo navrhnúť,
ako žiada rozhodnúť. Ak jedna zo strán zvolila spôsob, ktorý nie je zákonný, resp. spravodlivý, bolo by
porušením princípu rovnosti zbraní medzi stranami, aby súd na to stranu sporu upozornil a dokonca
sám z vlastnej iniciatívy ustanovil znalca za účelom nového, tretieho rozdelenia, a to hlavne v prípade,

ak jedna zo strán navrhla spravodlivý a predovšetkým zákonný spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

K tvrdeniu žalobcov, že výrok napadnutého rozsudku nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností,
žalovaní uviedli, že na skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť problém pri zápise do katastra upozornili
už vo vyjadrení k replike.

Situácia spočíva v tom, že na pôvodnej parcele č. XXX/X je evidovaný rodinný dom súp. č. XXX
vedený LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných. Dom sa v skutočnosti podľa geometrického
plánu nachádza na novovytvorenej parcele č. XXX/XX. Na parcele č. XXX/X sa žiadna nehnuteľnosť
nenachádza. V tomto prípade ide o chybu katastra nehnuteľností pri zobrazení hranice pozemkov v

katastrálnej mape (ide o dom z 50-tych rokov), ktoré nie sú v súlade s hranicami vyznačenými v teréne.
Právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností tak v tejto časti nezodpovedá skutočnému stavu.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa žalovaní informovali na katastri nehnuteľností - pracovisko Nové
Zámky, akým spôsobom možno tento stav napraviť a podľa informácií, ktoré dostali, súdu nič nebráni

rozhodnúť v zmysle geometrického plánu, podľa ktorého sa len zosúladí skutočný stav s právnym
stavom.

Ak by sa súd s týmto názorom nestotožnil (a teda, že takýto geometrický plán nemôže byť prílohou
rozhodnutia), žalovaní žiadali za týmto účelom konanie prerušiť, nakoľko rovnaký problém by bol aj

s geometrickým plánom žalobcov. Súd k takému tomuto kroku nepristúpil a nevyzval žalovaných na
nápravu. Nejde o žiadnu legalizáciu čiernej stavby (ako sa to snažia prezentovať žalobcovia), pretože
na pozemku je len jedna stavba z 50-tych rokov, ktorej poloha v teréne je iná, ako tá, ktorá je zapísaná
v katastri nehnuteľností.

Z tohto dôvodu (ak by toto bol dôvod nezapísania do katastra) by mali problém zápisu do katastra aj
žalobcovia, ak by súd rozhodol v ich prospech, resp. na základe akéhokoľvek nového geometrického
plánu, a preto tento dôvod nemôže byť dôvodom na zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie
a dôvodom na nové prejednanie veci samej. Dom, ktorý je zle zaznačený, je na parcele žalovaných
a jeho vlastníkmi sú iba žalovaní, a preto bude v ich záujme zosúladiť tento stav a toto novovytvorenú

parcelu žalobcov nijako neovplyvní.

Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 13C/22/2022-193 zo dňa 01. 12.
2023 v celom rozsahu potvrdil.

14. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) po zistení, že odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade proti
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 01. decembra 2023 je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou
sporu (žalobcami, ktorí tvrdili, že bolo rozhodnuté v ich neprospech) a v zákonom stanovenej lehote
(ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti

rozsahom odvolania (ust. § 379 písm. c/ CSP), v rozsahu dôvodov odvolania (ust. § 380 ods. 1 CSP) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 1. decembra 2023 v znení opravného uznesenia
zo dňa 6. marca 2024 je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust.§ 391 ods. 1 CSP).

15. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej aj Občiansky zákonník), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 141 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za

náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

16. Podľa § 148 ods. 1, 2 CSP v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, žalobca a
žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.

Podľa § 379 písm. c/ CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej aj žalobcovia) sa podanou

žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom v katastrálnom
území K. zapísaným na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/
X – orná pôda vo výmere 4417 m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 598 m2,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to u každého v podiele 1/8 k celku (spolu v podiele
3/8), žalovaného v 1. rade v podiele 5/16 k celku a žalovaných v 2. až 4. rade u každého v podiele 5/48

k celku (spolu v podiele 15/48), nakoľko medzi žalobcami a žalovanými v 1. až 4. rade (ďalej aj žalovaní)
nedošlokuzatvoreniudohodyozrušenípodielovéhospoluvlastníctvaajehovyporiadaní.Povykonanom
dokazovaní súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcov za opodstatnenú, podielové spoluvlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal tak, že do podielového vlastníctva žalobcov v 1. až
3. rade prikázal novovzniknutú parcelu č. XXX/XX – orná pôda vo výmere 1956 m2, a to v podiele 1/3 k

celku v prospech každého z nich a do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 4. rade prikázal
parc. č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda vo výmere 2363 m2 a
parc. č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 598 m2 v podiele 3/6 k celku v prospech žalobcu v 1. rade
(odvolací súd je toho názoru, že tu došlo k pochybeniu zo strany súdu a namiesto žalobcu v 1. rade
mal byť uvedený žalovaný v 1. rade) a v podiele 1/6 k celku v prospech každého zo žalovaných v 2. až

4. rade, a to podľa geometrického plánu č. 68/2022 vyhotoveného geodetom Ing. Petrom Moravčíkom
dňa 01. 07. 2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. O trovách konania (II. výrok) rozhodol súd
tak, že žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Súd prvej inštancie vo veci rozhodol s odkazom na ust. § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 veta prvá až tretia

Občianskeho zákonníka a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykonal reálnou deľbou.18. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia, pričom po právnej stránke ako odvolacie dôvody
uviedliust.§365ods.1písm.f/,b/,g/,h/zákonač.160/2015Civilnýsporovýporiadokvzneníneskorších
právnych predpisov (ďalej aj CSP).

19. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikoho
nemožno spravodlivo nútiť k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek

dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len ust. § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a
jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva
a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súd, ktorý
je povinný postupovať podľa zákonom stanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi, ani vzájomnými

návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady
„ne eat iudex ultra petitum partium“, čo však neznamená, že takéto návrhy, resp. protinávrhy sporových
strán má v konaní nechať úplne bez povšimnutia.

Pri posudzovaní dôvodov, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť, sa vychádza z chápania,

že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho
vyporiadanie. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať zákonné poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov
vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, resp. len s nepomerne nákladnými úpravami, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pokiaľ nie je reálne rozdelenie spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá
o ňu záujem, prichádza do úvahy tretí zo zákonných spôsobov zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov.

20. Najprirodzenejším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v
právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.
Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok a dochádza k vytvoreniu nových parciel, t. j. aj k
zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán, potvrdený jeho zhotoviteľom a
overený katastrálnym odborom okresného úradu. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa

pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.

Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci
podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená,
že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti

spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.
kombinovaným spôsobom vyporiadania).

21.Vdanejvecibolopredmetomsúdnehokonaniazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
žalobcovažalovanýchkvyššieuvedenýmpozemkovýmnehnuteľnostiamvkatastrálnomúzemíK.(parc.

č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X), z ktorých žalobcovia podľa LV č. XXX vlastnia podiel spolu 3/8 k celku,
žalovaný v 1. rade podiel 5/16 k celku a žalovaní v 2. až 4. rade podiel spolu 15/48 k celku, pričom
celková plocha predstavuje výmeru 5215 m2. Žalobcovia navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou, proti čomu žalovaní nemali námietky, preto súd aj pristúpil k takémuto
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže bolo zrejmé, že predmetné pozemky sú

reálne deliteľné a na príslušnom LV č. XXX v katastrálnom území K. sú definované ako druh pozemku:
ostatná plocha, orná pôda, zastavaná plocha a nádvorie (parc. č. XXX/X, na ktorej majú žalovaní podľa
LV č. XXX rodinný dom so súp. č. XXX v podielovom spoluvlastníctve každý v podiele 1/6).Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva žalobcov
a žalovaných a k jeho vyporiadaniu reálnou deľbou nehnuteľností s prihliadnutím na ich účelné využitie,
na možnosť ich obhospodarovania, a samozrejme s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov

strán sporu, ako to uviedol i v odôvodnení svojho odvolaním napadnutého rozsudku.

Vyporiadanie vykonal podľa geometrického plánu č. 68/2022 na rozdelenie nehnuteľností parc. č. XXX/
X,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/Xzodňa01.07.2022vyhotovenéhoIng.PetromMoravčíkom,ktorýje
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Podľa tohto geometrického plánu doterajší stav predstavovali parc.

č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda vo výmere 4417 m2 a parc.
č. XXX/X – zastavaná plocha vo výmere 598 m2, teda spolu 5215 m2. Nový stav podľa geometrického
plánu predstavovali parc. č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda
vo výmere 2363 m2, parc. č. XXX/XX – orná pôda vo výmere 1956 m2, parc. č. XXX/XX – zastavaná
plocha vo výmere 98 m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha vo výmere 598 m2, teda spolu 5215
m2. Súčasťou geometrického plánu je i poznámka (2.), podľa ktorej novovytvorený druh pozemku parc.

č. XXX/XX možno do katastra nehnuteľností zapísať iba na základe doloženia príslušnej listiny orgánu
ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Podľa odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov
a žalovaných k parc. č. XXX/X, č. XXX/X a XXX/X (spolu vo výmere 5215 m2) a vyporiadal ho tak, že

do podielového vlastníctva žalobcov prikázal novovytvorenú parc. č. XXX/XX – orná pôda vo výmere
1956 m2 v podiele 1/3 k celku v prospech každého z nich a do podielového spoluvlastníctva žalovaných
prikázal parc. č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 200 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda vo výmere
2363 m2 a parc. č. XXX/X – ostatná plocha vo výmere 598 m2 v podiele 3/6 k celku v prospech žalobcu
v 1. rade (odvolací súd už vyššie uviedol, že je toho názoru, že tu došlo k pochybeniu zo strany súdu

a namiesto žalobcu v 1. rade mal byť uvedený žalovaný v 1. rade) a v podiele 1/6 k celku v prospech
každého zo žalovaných v 2. až 4. rade, teda spolu 5117 m2.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov
a žalovaných spolu v rozsahu 5215 m2 (pôvodné parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X podľa LV č. XXX

v katastrálnom území K. ako i podľa geometrického plánu č. 68/2022 zo dňa 01. 07. 2022 – v časti
doterajší stav). Vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva však vykonal len v rozsahu 5117
m2, keď do neho nezahrnul novovytvorenú parc. č. XXX/XX vo výmere 98 m2 uvedenú v geometrickom
pláne č. 68/2022 – v časti nový stav (súčasťou ktorého boli pôvodné a novovytvorené parc. č. XXX/X,
XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X spolu vo výmere 5215 m2). Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie

a teda nesúlad medzi výrokovou časťou jeho rozsudku a geometrickým plánom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou rozsudku, namietali aj žalobcovia v podanom odvolaní. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ
súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k určitej výmere nehnuteľností, tak takáto výmera mala byť aj medzi
stranami sporu vyporiadaná, nakoľko nemôže vzniknúť stav, aby určitá časť zrušeného podielového
spoluvlastníctva ostala bez vlastníka, resp. spoluvlastníka. Na tomto v predmetnej veci nič nemôže

zmeniť ani tá skutočnosť, že podľa geometrického plánu č. 68/2022 sa na novovytvorenej parc. č. XXX/
XX nachádza rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 4. rade (ktorý je podľa LV č.
XXX v katastrálnom území K. zapísaný na parc. č. XXX/X so súp. č. XXX), resp. to, že novonavrhovaný
druh pozemku parc. č. XXX/XX možno do katastra nehnuteľností zapísať iba na základe doloženia listiny
vydanej orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (poznámka 2. v geometrickom pláne č. 68/2022).

21.1 Uvedenú skutočnosť, teda že podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných nebolo
vyporiadané v rozsahu jeho zrušenia (čo namietali aj žalobcovia v odvolaní) odvolací súd považoval
za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo bolo

dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie
mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Odvolací súd sa zaoberal i ďalšími odvolacími námietkami žalobcov v podanom odvolaní.

22.1 Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nenaznačil, ako na vec nahliada, nevyslovil
žiadny predbežný právny názor a mal v úmysle svojim rozhodnutím žalobcov prekvapiť, aby sa nemusel
zaoberať ich námietkami.V súvislosti s touto námietkou odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho
spisu uvádza, že pred otvorením pojednávania dňa 26. 10. 2022 súd viedol strany sporu k riešeniu
veci mimosúdnou dohodou aj s poukazom na ust. § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, podľa ktorých je
drobenie ornej pôdy zakázané. Toto považoval právny zástupca žalobcov za predbežný názor súdu
o nerozdeliteľnosti pozemku, čo uviedol aj v podaní zo dňa 30. 11. 2022, v ktorom okrem iného
súdu oznámil, že zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy sa vzťahuje len na pôdu nachádzajúcu sa
v extraviláne, pričom sporné pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce, a teda zákaz drobenia sa na

ne nevzťahuje. Následne sa vo veci konali pojednávania dňa 12. 04. 2023, 29. 09. 2023 a 03. 11. 2023,
pričom ani na jednom z nich súd prvej inštancie neurčil sporné a nesporné skutkové tvrdenia, neoznačil
dôkazy, ktoré vykoná, resp. nevykoná a nepodal predbežné právne posúdenie veci, v dôsledku čoho
možno konštatovať, že postupoval v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP a teda dopustil sa procesného
pochybenia. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie však nedošlo k odňatiu
procesných práv žalobcov (ani žalovaných) v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

Pri posudzovaní, či sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, je potrebné
zdôrazniť, že aj keď procesný predpis upravuje postup súdu a strán v civilnom sporovom konaní tak, aby
bolazabezpečenáspravodliváochranaprávaoprávnenýchzáujmovsporovýchstránaprávnouúpravou

civilného sporového konania dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo vecne správne a spravodlivé, nemôže
vo všeobecnosti zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom rozsahu (v každom momente konania)
zodpovedať jeho ustanoveniam. So zreteľom na právne závery Ústavného súdu SR prijaté v niektorých
jehonálezoch(napr.II.ÚS261/06,II.ÚS148/09)trebadodať,žejevždyvecouindividuálnehoposúdenia
v každom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v

civilnomsporovomkonanívpostupesúdov.Prizvažovanídôsledkovzistenýchprocesnýchnesprávností
trebamaťvždynazretelimateriálnehľadisko,tedareálnydopadnamietanéhopostupusúdunaprocesnú
situáciu strán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Cdo/268/2012).

K prípadnému porušeniu ust. § 181 ods. 2 CSP zaujal právny názor Najvyšší súd SR v rozhodnutí

v konaní pod sp. zn. 2Obdo/4/2021 zo dňa 28. 04. 2022 (publikovanom v Zbierke stanovísk NS a
rozhodnutí súdov SR č. 1/2023 pod č. 3), kde okrem iného uviedol, že „Striktné nedodržanie postupu
podľaust.§181ods.2CSP(predtým§118ods.2O.s.p.)zostranysúdu(spočívajúcevneuvedení,ktoré
právne významné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré zostali sporné,
ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, ako aj neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci

súdom) má za následok len tzv. inú vadu konania, avšak nezakladá to vadu zmätočnosti“. Nedodržanie
tohto zákonného ustanovenia nemá žiadny priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej
procesných práv, ktoré jej CSP priznáva. Teda ani prípadné porušenie ust. § 181 ods. 2 CSP žiadnym
spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje

návrhy a podobne. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor
a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust.
§ 181 ods. 2 CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. 03. 2017, sp. zn.
5Cdo/211/2013 z 13. 05. 2014).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po otvorení pojednávania ani
na jednom z nich neurčil sporné skutkové tvrdenia, neoznačil dôkazy, ktoré vykoná, resp. nevykoná,
nepodal predbežné právne posúdenie veci, čo znamená, že nepostupoval správne (opomenul procesný
postup v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP), ale právny zástupca žalobcov prítomný na pojednávaniach mal
možnosť sa k veci a k dôkazom v plnej miere vyjadriť a predniesť svoju skutkovú a právnu argumentáciu

(a aj tak urobil), pričom rovnako mal možnosť reagovať na prednes zástupkyne žalovaných. Odvolací
súd preto dospel k záveru, že zásah do procesných práv žalobcov, spočívajúci v nedodržaní ust. § 181
ods. 2 CSP, nedosahuje takú intenzitu, aby predstavoval porušenie práva na spravodlivý proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keď bola dôvodná námietka žalobcov o procesnom pochybení súdu

prvej inštancie, ktorý nepostupoval výslovne v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP, odvolací súd nepovažoval
vytýkaný postup súdu za vadu takej intenzity, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo by sa ňou žalobcom odňala možnosť konať pred súdom do takej miery, ktorá by znamenala, že
by žalobcovia následne nemohli uplatniť svoj vplyv na výsledok konania.Zároveň z povahy tohto procesného nedostatku je zrejmé, že k jeho zhojeniu („skonzumovaniu“)
dochádza samotným odvolaním, t. j. náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v

tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania - ako riadneho opravného prostriedku, ktorý
žalobcovia v predmetnej veci aj využili. Bolo by neefektívne považovať nedodržanie postupu podľa ust.
§ 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie za tzv. vadu zmätočnosti a z tohto dôvodu rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Nedodržanie postupu súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP teda nie je takou
procesnou vadou konania, ktorá by automaticky odôvodňovala zrušenie jeho rozhodnutia a nejde ani
o taký procesný postup zo strany súdu, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
pričom porušenie uvedeného ustanovenia nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.
Namietaným procesným postupom súd prvej inštancie neznemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ani nedošlo

k takému porušeniu procesných predpisov, ktoré by mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

Cieľom ust. § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie
súdu. Porušenie tohto zákonného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných

práv. Súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, vyjadrí
svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (NS SR sp. zn. 1Obdo/92/2018).

22.2 Žalobcovia v 1. až 3. rade v odvolaní ďalej okrem iného namietali, že súd prvej inštancie podľa
ich názoru odignoroval „kľúčovú skutočnosť“, ku ktorej došlo v priebehu konania, a to, že medzi

žalobcami a žalovanými v 1. až 4. rade došlo k dohode o spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Tvrdili, že žalovaným predložili návrh, ktorý je totožný s petitom žaloby a žalovaní
s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasili, pričom sporná
ostala len náhrada trov konania, na ktorej sa žalovaní odmietli podieľať (boli ochotní zaplatiť len polovicu
súdneho poplatku).

Uvedenú námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. V sporovom konaní (o aké aj v tejto veci ide)
sa okrem iného prejavuje i tzv. mediačná funkcia súdu, podľa ktorej preferovaným spôsobom riešenia
právneho konfliktu je zmierlivé riešenie právnej veci, a teda dohoda sporových strán, o ktorú sa súd
prvej inštancie i pokúsil, avšak bezúspešne. Zmierom sa rozumie hmotnoprávna dohoda sporových

strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti a ktorá sa môže, ale
nemusí skončiť súdnym schválením zmieru. Z uvedeného vyplýva, že zmier má povahu dvojstranného
právneho úkonu, ktorý súd následne schváli alebo neschváli. V danom prípade však takáto dohoda
medzistranamisporunebolasúduprvejinštancievpriebehuceléhokonaniapredložená,pretoanineboli
splnené procesné podmienky na rozhodovanie o schválení, resp. neschválení zmieru, v dôsledku čoho

ani súd nemohol k takémuto rozhodovaniu pristúpiť.

S poukazom na uvedené je potom irelevantné tvrdenie žalobcov, že nevedia, akým spôsobom sa
žalovaní mohli dozvedieť, prečo súd nechce konať v zmysle uzavretej dohody, resp., že nevedia,
akým spôsobom sa žalovaní dozvedeli, že konečné rozhodnutie bude pre nich ešte výhodnejšie, ako

uzavretá a formou e-mailov odsúhlasená dohoda. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo žalobcovia
týmito tvrdeniami mienili, resp. sledovali, ale považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie
objektívne nemohol konať v zmysle žalobcami tvrdeného, ale nepreukázaného uzavretia hmotnoprávnej
dohody medzi stranami sporu, ktorá súdu nebola nikdy predložená a v súdnom spise sa nenachádza.
Z uvedených dôvodov nebolo potrené ani zisťovať, či žalovaný v 1. rade platne odstúpil od žalobcami

tvrdenej dohody, resp. z akého dôvodu sa tak malo stať.

22.3. K ďalším odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd uvádza, že v priebehu súdneho
konania žalobcovia opakovane menili (resp. spresňovali) svoj návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva (žaloba zo dňa 04. 03. 2022, podanie zo dňa 01. 04. 2022, 21. 09. 2022, 12. 04. 2023,

pričom v tomto poslednom podaní, rovnako ako i v odvolacom návrhu, navrhli opätovné vytvorenie
podielového spoluvlastníctva medzi nimi a žalovanými) a vždy navrhovali vytvorenie podielového
spoluvlastníctva medzi nim navzájom. Predložili geometrický plán č. 61/2022 zo dňa 22. 06. 2022 na
oddelenie nehnuteľností parc. č. XXX/X, XX-XX, XXX/X,XX, ktorý vypracoval a autorizačne overil geodetIng. Juraj Krajmer. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcov, že nimi predložený geometrický plán
nerieši parc. č. XXX/X – orná pôda vo výmere 200 m2, ktorá je taktiež v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov a žalovaných podľa LV č. XXX, pričom žalobcovia sa domáhali zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva aj k tomuto pozemku. Takýto geometrický plán podľa názoru odvolacieho
súdu potom nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci, teda pre zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva i k parc. č. XXX/X, ako sa toho domáhali žalobcovia.

22.4 Svoj návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podali i žalovaní (vyjadrenie

zo dňa 15. 05. 2022, vyjadrenie zo dňa 27. 07. 2022), ktorí predložili geometrický plán č. 68/2022 zo
dňa 01. 07. 2022 na rozdelenie nehnuteľností parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a XXX/X, ktorý
vyhotovil a autorizačne overil geodet Ing. Peter Moravčík.

22.5 Týmito návrhmi súd nebol viazaný, pretože spôsob vyporiadania sa týkal obidvoch strán (iudicium
duplex), teda žalobcov i žalovaných, ktorí sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

nevedeli dohodnúť, napriek tomu, že žalobcovia tvrdili, že k dohode medzi nimi došlo. Súdu prvej
inštancie však žiadna takáto dohoda nebola predložená, a preto musel v konaní o zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva rozhodovať rozsudkom, t. j. autoritatívne a pri tomto rozhodovaní
musel dodržať zákonné poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného
podielového spoluvlastníctva lebo tieto sú pre súd záväzné v poradí: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie

veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie predaja a rozdelenie
výťažku. Ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním neodôvodňuje, aby súd
svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone,
nenahrádza zmier a nie je podkladom pre rozhodnutie, ktorým by súd zrušil spoluvlastníctvo v rozpore
so spôsobmi vyporiadania a poradím uvedeným v ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Strany sporu

by si mohli zvoliť hociktorý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva bez ohľadu na jeho zákonné poradie,
ale len v prípade, ak by v konaní pred súdom uzavreli zmier, ktorý podlieha schváleniu súdom. Takáto
situácia však v predmetnom súdnom konaní nenastala a súd prvej inštancie musel pristúpiť k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalobcov a žalovaných v zmysle ust. § 142 Občianskeho
zákonníka, pričom si osvojil názor strán sporu, že predmetné pozemky sú deliteľné, a preto vykonal ich

reálnu deľbu (s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie pozemkov) tak,
že pozemky rozdelil podľa geometrického plánu vyhotoveného Ing. Moravčíkom po celej ich dĺžke a po
tejto dĺžke vznikla spoločná hranica medzi pozemkami patriacimi žalobcom a žalovaným. Geometrický
plán vypracovaný Ing. Krajmerom z vyššie uvedených dôvodov (bod 22.3 tohto uznesenia) podľa názoru
odvolacieho súdu nemôže byť podkladom pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k parc. č. XXX/X, nakoľko sa touto parcelou vôbec nezaoberá.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval vzhľadom na spôsob svojho
rozhodnutia a jeho dôvody už za nerozhodné. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú námietku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a
relevantné argumenty strán sporu. Preto na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalobcov (spočívajúcu napr.
v tom, že sa chceli stať podielovými spoluvlastníkmi podľa geometrického plánu Ing. Krajmera, ale už

nie podľa geometrického plánu Ing. Moravčíka, že súd neriešil minimálnu šírku pozemku vhodnú na
postavenie rodinného domu, resp. minimálnu šírku prístupovej cesty), ktorá nebola spôsobilá ovplyvniť
rozhodnutie vo veci, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

V súvislosti s týmito námietkami však uvádza, že žalobcovia žiadali o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva medzi nimi a žalovanými (nie medzi žalobcami navzájom), čo bolo pre súd
rozhodujúce a záväzné, preto nemohol rozhodovať o niečom, čo nebolo predmetom konania. Rovnako
tak otázka minimálnej šírky pozemku vhodnej na postavenie rodinného domu, resp. minimálna šírka
prístupovej cesty nie sú predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Prekážkou reálneho rozdelenia pozemkov nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky

užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia pozemkov nemusí byť vždy optimálne riešenie
a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať aj určité faktické alebo právne
obmedzenia, nie je významná, pretože k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom
delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania jeho veľkosti.24. S poukazom na vyššie uvedené (bod 21. a 21.1 odôvodnenia tohto uznesenia) potom odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, teda z dôvodu, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nebolo účelné, aby odvolací súd nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie odstraňoval v odvolacom konaní, ktorého podstata spočíva v prieskume rozhodovacej

činnosti súdu nižšej inštancie.

25. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní a rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva viazaný v zákone uvedeným poradím vyporiadania (pokiaľ strany sporu neuzavrú
zmier a nepožiadajú súd o jeho schválenie).

25.1 Vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že medzi nimi a žalovanými už v priebehu súdneho konania došlo
k dohode ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorá stroskotala na tom, že strany sporu
sa nedohodli o trovách konania, odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v ďalšom konaní by mal súd prvej
inštancie na strany sporu pôsobiť mediačne, t. j. mal by sa pokúsiť o uzavretie zmieru, čo vyplýva priamo
z ust. § 148 ods. 1 CSP, ale aj z ust. § 170 ods. 2, resp. v ust. § 179 ods. 2 CSP. V sporovom konaní

je preferovaným spôsobom riešenia právneho konfliktu zmierlivé riešenie právnej veci, a teda dohoda
sporových strán. Súd je povinný za každých okolností uskutočniť zmierovacie konanie v tom zmysle,
aby sa spor medzi stranami vyriešil zmierlivo. Základom zmieru je hmotnoprávna dohoda (zmluva)
sporových strán, ktoré si môžu svoje vzťahy usporiadať aj spôsobom mimo zákonom stanoveného
poradia vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súd v takom prípade iba posúdi, či navrhovaný

zmier nie je v rozpore s hmotným právom, inak do obsahu navrhovaného zmieru nezasahuje a ani
nemôže zasiahnuť. Úlohou súdu v prípade návrhu na schválenie zmieru nie je vykonať dokazovanie
v rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu, ale len v takom rozsahu, aby mal
preukázané, že prípadný stranami sporu navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami
právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Súd neschváli dohodu sporových strán v prípade, ak dohoda

odporuje hmotnému právu, pričom posudzuje výlučne toto kritérium.

25.2 V zásade platí, že v uznesení o schválení zmieru by mala byť riešená i otázka trov konania.
Zároveň však platí, že dohode strán sporu v merite veci s návrhom na uzavretie zmieru by nemala brániť
skutočnosť, že sa nedohodli o trovách konania. Preto pokiaľ sporové strany odmietnu dohodu o trovách

konania, mal by súd prvej inštancie trovy konania priznať analogicky ako pri meritórnom výroku podľa
obsahu spisu a teda o trovách rozhodnúť samostatným výrokom v uznesení o schválení zmieru, vrátane
trov odvolacieho konania.

26. V prípade, ak strany v predmetnej veci neuzavrú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva a nepredložia súdu návrh na schválenie zmieru, bude jeho povinnosťou v ďalšom
konaní postupovať v intenciách ust. § 181 ods. 2 a nasl. CSP, vykonať stranami navrhnuté a podľa
súdu pre rozhodnutie vo veci relevantné dôkazy. Následne opätovne komplexne vyhodnotí zistený
skutkový stav, na ktorý náležite aplikuje zákonom ustanovené záväzné poradie spôsobov vyporiadania
predmetu podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka, pričom sa

vysporiada so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, najmä ohľadom účelného využitia
pozemkov, pod ktorým treba rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom, na ktorý je vec určená,
so zohľadnením špecifík vzťahujúcich sa na druh nehnuteľností (pri poľnohospodárskych pozemkoch je
potrebné zohľadniť najmä schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy). Pokiaľ súd prvej inštancie bude
považovať za potrebné vykonať navrhované znalecké dokazovanie, je znalca vhodné ustanoviť až po

zistení skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre vykonanie znaleckého dokazovania. Rozhodujúci
význam má vymedzenie otázok, ktoré má znalec zodpovedať, t. j. otázok relevantných pre objasnenie
skutkového stavu, čo má významný vplyv na efektívnosť ďalšieho priebehu konania. Následne súd prvej
inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods.
2, 3, 4 CSP odôvodní, teda uvedie, aké dôkazy vykonal, prečo niektoré navrhované dôkazy nevykonal,

ako jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, k akým skutkovým zisteniam na základe
takto vykonaného dokazovania dospel, ako vec právne posúdil, prečo považoval alebo nepovažoval za
dôvodné vytvorenie nového podielového spoluvlastníctva medzi žalobcami a žalovanými a pod.27. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania podľa
ust. § 396 ods. 1, 3 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP, teda i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

28. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391
ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá

CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)