Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce podanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 32Sa/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824101053
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824101053.1
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX/
XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11
Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
27Sa/2/2021, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou datovanou dňa 29.12.2024 (ktorá však bola doručená Správnemu súdu v Banskej Bystrici
(ďalej „správny súd“) ešte dňa 20.12.2024), sa žalobca domáha obnovy konania, ktoré bolo vedené na
Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/2/2021 a skončené vydaním uznesenia sp. zn. 27Sa/2/2021 zo
dňa 22.06.2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Dôvody podanej žaloby na obnovu konania žalobca
špecifikoval nasledovne : „Právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.6.2021 napádam
v plnom rozsahu , z nasledovných dôvodov : - GR ZVJS nebolo zo zákona splnomocnené konať a
rozhodovať o mojej žiadosti zo dňa 11.11.2020. - Krajský súd v Žiline nebol zo zákona splnomocnený
PRESKÚMAŤ zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 7.12.2020. - Uznesenie Krajského súdu zo dňa
22.6.2021 sp. zn. 27Sa/2/2021 je od počiatku protiprávne !!!!“
2. V žalobe o obnovu konania žalobca ďalej uviedol : „A teraz opakovane uvádzam dôvody pre ktoré
podávam túto žalobu na obnovu konania a ktorou v plnom rozsahu napádam právoplatné uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 27Sa/2/2021 zo dňa 22.6.2021 : - Podmienky nároku na starobný
dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988, som splnil ku dňu 14.10.1999. - Právoplatným
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 mi Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok
podľa § 21 zákona č. 100/1988 platného a účinného po 30.6.2003 - Protiprávnym rozhodnutím zo dňa
5.8.2003 mi Sociálna poisťovňa odňala starobný dôchodok v sume 9.219.-Sk - Odňatie starobného
dôchodku v tomto protiprávnom rozhodnutí zo dňa 5.8.2003 Sociálna poisťovňa zdôvodnila § 173i ods.
1, § 21 ods. 3 a § 96 ods. 4 zákona č. 222/2003, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2003, teda rok
po tom čo mi bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.1.2003 priznaný podľa § 21 zákona č. 100/1988
účinného po 30.6.2003 priznaný starobný dôchodok od 1.7.2002 !!! K takémuto protiprávnemu odňatiu
starobného dôchodku odcitujem zo všeobecne záväzného Z nálezu Ústavného súdu SR – PL ÚS 36/95
uvedený pod č. 3/96 v Zbierke nálezov a uznesení taxatívne vyplýva záver ..... Podľa rozhodnutia súdu
s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka legálne nadobudnutých práv, t. j.
NIKOMU NEMOŽNO ODŇAŤ jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva, resp. ICH OBMEDZIŤ .
Táto požiadavka ako imanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na ZÁKLADNE
PRÁVA slobody, ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy neodňateľné, nescudziteľné, nezrušiteľné a
nepremlčateľné. (PL. ÚS 16/95, č. 6/95 ZN a UÚS, s. 49).“.3. Ďalej žalobca uvádzal svoje subjektívne presvedčenie z nesprávneho právneho posúdenia
a rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní Krajským
súdom v Žiline vedenom pod sp. zn. 27Sa/2/2021. Uviedol : „Doplnené ustanovenie § 173i zákona
č. 100/1988 ukladalo Sociálnej poisťovni LEN prehodnotiť ŇOU priznané starobné dôchodky za
obdobie od 1.7.2002 do 30.6.2002 a ROZHODNÚŤ LEN u policajtov, ktorým služba založila nárok na
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 o tomto už vzniknutom nároku na starobný dôchodok
podľa predpisov účinných po 30.júni 2003. MNE SLUŽBA – 28 rokov NEZALOŽILA NÁROK NA
VÝSLUHOVÝ DôCHODOK podľa zákona č. 328/2002 !!! Ako dôkaz toho, že mne služba nezaložila
nárok na výsluhový dôchodok odcitujem z právoplatného rozsudku NS SR v danej mojej veci zo dňa
25.8.2010 sp. zn. 7So/125/2009 ...Odporkyňa bez podrobnejšieho skúmania vylúčila z doby poistenia,
VŠETKY DOBY, za ktoré bol navrhovateľovi priznaný VÝSLUHOVÝ PRÍSPEVOK !!! , ktorý NIE JE
VÝSLUHOVÝM DôCHODKOM !!!!! ..... Aj keď navrhovateľ pôvodne splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok , ktorý mu odporkyňa AJ PRIZNALA !!! neskôr mu uvedený dôchodok s poukazom na
§ 173i zákona č. 100/1988 ODŇALA, nevysporiadala sa riadne so skutočnosťou, že navrhovateľovi
NÁROK na výsluhový dôchodok NEVZNIKOL !!! .....Postup podľa ktorého vôbec nie je pre nárok
navrhovateľa zhodnotená doba poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia MÁ ZA
NÁSLEDOKUJMUNAJEHOPRÁVACH!!!!......Zhľadiskaposúdenianevyhnutnostitakéhotoskúmania
NIE JE PRÁVNE VÝZNAMNÁ skutočnosť ,že odporkyňa (teda Sociálna poisťovňa!!!) právoplatným
rozhodnutím z 5.8.2003 podľa § 21 ods. 3, v spojení s § 173i a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 ODŇALA
NAVRHOVATEĽOVI starobný dôchodok s účinnosťou od 22.9.2003, lebo za nového právneho stavu
sa navrhovateľ opätovne domáhal priznania starobného dôchodku ( v danom prípade žiadosťou zo
dňa 24.9.2005 !!!) o ktorom musí odporkyňa !!!! ( teda nie GR ZVJS !!!) rozhodnúť s rešpektovaním
ZÁKAZU DISKRIMINÁCIE. !!!!! K protizákonnému uplatneniu § 173i v danej mojej veci uvádzam z
rozsudku NS SR , ako dovolacieho súdu č. 40 zo dňa 30.mája 2006 , ktoré sa všeobecne dajú aplikovať
aj v tomto konaní uvádzam . .....Postup odporkyne pri aplikácií § 173i ods. 1 v spojení s § 21 ods.
1 a 3 zákona o sociálnom zabezpečení však bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminačný, lebo mu
spätne odoprel taký nárok na dávku, ktorý už v minulosti vznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústava
SR obsahuje absolútny zákaz diskriminácie ....Zákaz diskriminácie preto pre odporkyňu platí priamo a
odporkyňa nemôže pri uplatňovaní zákonov o sociálnom poistení (zabezpečení) vykonávať zákony v
rozpore s ústavou a to ani s poukazom na presné znenie právneho predpisu ,ktorý sa tomuto zákazu
prieči. ......Postup odporkyne aj po účinnosti zákona č. 222/2003 musí zabezpečiť navrhovateľovi toľko
práv, ako mu patrilo pred jeho účinnosťou...... V rámci odvolacieho konania Najvyšší súd SR ako
odvolací súd v danej veci, svojim právoplatným a vykonateľným rozsudkom zo dňa 31.10.2012 (sp.
zn. 9So/190/2011) rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 3.6.2011 ZRUŠIL A VEC MU VRÁTIL NA
ĎAĽŠIE KONANIE. Najvyšší súd SR v tomto právoplatnom a vykonateľnom rozsudku konštatoval a
právne zdôvodnil, že .....Z obsahu podaní a prednesu navrhovateľa VYPLÝVA, že sa domáha toho
aby mu bo STAROBNÝ DôCHODOK uvoľnený od 22.9.2003 vo výške 9.219.-Sk mesačne ....Medzi
účastníkmi NEBOLO SPORNÉ, že navrhovateľovi bol podľa § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 od
1.11.1999 PRIZNANÝ výsluhový príspevok za dobu od augusta 1963 do 31.10.1999 v ktorom vykonával
v I kategórií funkcií v rozsahu viac ako 28 rokov.!!!....... ......Doba výkonu služby v I. kategórie funkcií,
NEZALOŽILA navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 a preto túto dobu
treba POVAŽOVAŤ ZA OBDOBIE DôCHODKOVÉHO POISTENIA získané do 31.12.2003, podľa § 255
ods. 5 zákona č. 461/2003... .......Je zrejmé , že NAVRHOVATEĽ, narodený XX.XX.XXXX dosiahol vek
55 rokov dňa 14.10.1999 a k tomuto dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a splnil aj podmienku výkonu
služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. DŇOM 14.10.1999 TEDA SPLNIL
VŠETKY PODMIENKY NÁROKU NA STAROBNÝ DôCHODOK PODĽA § 132 ods. 1 písm. a) zákona
č. 100/1988. Po vzniku nároku na STAROBNÝ DôCHODOK ďalej NEBOL zamestnaný. !!! Uvedeným
právoplatným a vykonateľným rozsudkom bola Sociálna poisťovňa PRÁVNE VIAZANÁ !!!!! V rámci
odvolacieho konania NS SR ako odvolací súd v danej veci vo svojom právoplatnom a vykonateľnom
rozsudku zo dňa 30.4.2014 sp. zn. 10So/70/2013 konštatoval : ..... V predmetnej veci je treba zdôrazniť,
že napadnuté rozhodnutie NEPREDSTAVUJE realizáciu rozsudku NS SR sp. zn. 9So/190/2011 zo dňa
31.10.2012 !!!!!.... .....V predmetnej veci odvolací súd VRÁTIL vec rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa
o starobný dôchodok zo dňa 15.12.2008 do štádia NA NOVÉ ROZHODNUTIE o tejto žiadosti, keďže
odporkyňa NESPRÁVNE posudzovala podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č.
461/2003.... .....Vychádzajúc z právneho názoru uvedenom v rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 31.10.2012
NAVRHOVATEĽ splnil potrebné PODMIENKY NÁROKU NA STAROBNÝ DôCHODOK podľa zákona
č. 100/1988...... Z uvedeného taxatívne a bez výnimky VYPLYNULO, že odňatie starobného dôchodku
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 5.8.2003 je od počiatku protiprávne, diskriminačné a je ajhrubým porušením článku 19 Dohovoru č. 128. Uvedeným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa
5.8.2003 došlo k vedomému a hrubému zásahu do môjho majetku , ktorý po priznaní právoplatným
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2003 sa stal mojím majetkom !!!! ...Z uvedeného ako
aj zo zákona č. 71/1967, jednoznačne vyplýva, že : Ja ako žalobca som oprávnený podať žalobu
na obnovu konania, nakoľko o mojej žiadosti zo dňa 11.11.2020 (ktorým som si uplatnil už vzniknuté
právo na starobný dôchodok) GR ZVJS nebolo zo zákona splnomocnené konať a ani Krajský súd v
Žiline nebol tiež zo zákona oprávnený konať a rozhodnúť o mojej správnej žalobe zo dňa 13.1.2021. ...
O týchto zásadných a rozhodujúcich dôkazoch a skutočnostiach vedel aj Senát NSS SR i napriek
tomu uznesením sp. zn. 6Ssk/88/2024 zo dňa 29.11.2024 ZAMIETOL moju kasačnú sťažnosť zo dňa
27.8.2024 podanú vo veci uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.7.2024 sp. zn.
17Sa/4/2023. Na základe týchto zásadných rozhodujúcich skutočnosti navrhujem Správnemu súdu : -
Rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci protiprávneho vydaného uznesenia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 27Sa/2/2021 zo dňa 22.6.2021. V prípade ak správny súd akceptuje môj návrh, tak netrvám
na verejnom konaní. V prípade ak správny súd neakceptuje môj návrh, tak žiadam aby v danej veci
prebehlo verejné konanie za mojej účasti. Zároveň žiadam aby v konaní a rozhodovaní o tejto mojej
žalobe na obnovu konania bol vylúčený sudca – Mgr Maukš ako aj JUDr. Kovandová, pre porušenie
článku 144 ods.1 Ústavy SR pri rozhodovaní ako aj nerešpektovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov, týkajúcich sa danej veci. Zároveň podávam na JUDr. Brniakovú, sudkyňu Krajského súdu
v Žiline, Mgr. Maukša, sudcu Správneho súdu v B. Bystrici a na sudcov Najvyššieho súdu SR JUDr.
Matulníka, PhD., JUDr. Takáčovú, PhD.,LL.M.., trestné oznámenie pre : - Zneužitie právomoci verejného
činiteľa, - Vedomé a hrubé porušenie článku 144 ods. 1 Ústavy SR. - Vedomé a svojvoľné ohýbanie
práva. - Vedomé a úmyselné marenie spravodlivosti.“
4. Vzhľadom k obsahu podanej žaloby na obnovu konania žalobcu, bol správny súd povinný primárne
skúmať, či sú splnené zákonom vymedzené podmienky k tomu, aby žalobu žalobcu na obnovu konania
bolo možné meritórne prejednať.
5.Podľaustanovenia§472zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalej„SSP“),žalobou
na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak :
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
6. Podľa § 481 ods. 1 SSP rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.
7. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
8. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.
9. Podľa § 483 ods. 2 SSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
10. V prvom rade je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorým sa účastník konania môže za splnenia zákonom ustanovených podmienok
domáhať obnovy pôvodného (tzv. základného) konania správneho súdu. Prípustnosť žaloby na obnovu
konania je v zmysle ustanovenia § 472 SSP daná len v prípade preukázania niektorého zo zákonom
striktne vymedzených dôvodov pod písm. a) až c) ustanovenia § 472 SSP. V správnom súdnom
konaní preto možno podať žalobu na obnovu konania iba z dôvodov expressis verbis uvedených v
ust. § 472 písm. a) až c) SSP, a to proti výroku právoplatného rozsudku alebo uznesenia správneho
súdu. Obnovu konania nemožno v žiadnom prípade (bez preukázania danosti niektorého z prípustných
dôvodov obnovy už právoplatne skončeného súdneho konania) vnímať ako ďalší opravný prostriedokna „zrevidovanie“ výsledku právoplatne skončeného konania v prípade subjektívnej nespokojnosti
účastníka konania s rozhodnutím vydaným v pôvodnom súdnom konaní.
11. Správny súd uvádza, že v ustanovení § 472 SSP sú taxatívne vymedzené tri dôvody, pre ktoré
je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, a to, ak: a)
bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo
svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli
porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia
neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením a napokon c) rozhodnutie správneho súdu
je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre účastníkov konania záväzné.
12. Po preskúmaní obsahu predmetnej žaloby na obnovu konania správny súd konštatuje, že
žalobca neuviedol žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov prípustnosti obnovy konania. Podľa
uvádzaných dôvodov žalobca prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od svojho tvrdenia, že
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.: 27Sa/2/2021-41 zo dňa 22. júna 2021 je protiprávne a v rozpore
so všeobecnými právnymi predpismi týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia. Žalobca tiež uviedol, že
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „GR ZVJS“) nebolo oprávnené
konať a rozhodovať o žiadosti žalobcu zo dňa 11.11.2020 a taktiež Krajský súd v Žiline nebol zo zákona
splnomocnený preskúmať zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 07.12.2020. Namietal taktiež, že
menovití sudcovia Krajského súdu v Žiline, Správneho súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR
sa dopustili zneužitia právomoci verejného činiteľa, vedomého a hrubého porušenia článku 144 ods. 1
ÚstavySR,vedoméhoasvojvoľnéhoohýbaniaprávaavedoméhoaúmyselnéhomareniaspravodlivosti.
Keďže ide o žalobu o obnovu konania vo veciach sociálnych, kde v zmysle § 203 ods. 2 SSP správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi, postupoval správny súd v zmysle § 481 ods. 2 SSP a zaoberal
sa prípustnosťou obnovy konania podľa § 472 SSP, aj keď samotný žalobca žiaden zo zákonom
vymedzeným dôvodov prípustnosti obnovy konania v žalobe výslovne neuviedol.
13. Ak by správny súd (s prihliadnutím na obsahové vymedzenie žaloby na obnovu konania) tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe posúdil ako dôvod obnovy konania upravený § 472 písm. a) SSP, t. j. že
by bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania
alebo osoby zúčastnenej v konaní, je nutné zdôrazniť, že žalobca nepredložil, a ani neoznačil žiadne
právoplatné rozhodnutie príslušného trestného súdu, ktorým by boli skutočnosti v zmysle § 472 písm.
a) SSP osvedčené (rozhodnutie, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v § 472 písm. a) SSP
boli právoplatne uznané vinnými, resp. odsúdené za trestný čin, v dôsledku ktorého spáchania bolo
rozhodnuté v neprospech žalobcu). Nebola tvrdená (a ani preukázaná, resp. osvedčená) príčinná
súvislosť medzi trestným činom zákonom vymedzených subjektov a nepriaznivým rozhodnutím pre
účastníka konania (žalobcu). Konštatovanie žalobcu v závere žaloby na obnovu konania, že podáva
trestné oznámenie voči menovaným sudcom Krajského súdu v Žiline, Správneho súdu v Banskej
Bystrici a Najvyššieho súdu SR pre vyššie uvedené trestné činy, nie je možné považovať za osvedčenie
existencie podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle § 472 písm. a) SSP.
14. Nie je možné konštatovať danosť ani druhej zo zákonnej možnosti a prípustnosti žaloby na obnovu
konania podľa § 472 písm. b) SSP, keďže je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie tejto podmienky
prípustnosti žaloby na obnovu konania, resp. pre splnenie podmienky existencie dôvodu uvedeného v §
472 písm. b) SSP, je potrebné, aby o porušení základných práv a slobôd účastníka rozhodol Európsky
súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Žalobca žiadne rozhodnutie ESĽP, ktorým by bolo rozhodnuté
o porušení základných práv a slobôd účastníka konania (žalobcu) nepredložil, ani na takéto rozhodnutie
nepoukázal vo svojej žalobe, správnemu súdu takéto rozhodnutie nie je ani známe z úradnej činnosti, a
preto ani dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP nie je tvrdený ani osvedčený.
15. Súčasne má správny súd za to, že z obsahu žaloby na obnovu konania nevyplýva ani existencia
dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ust. § 472 písm. c) SSP, t. j. že by uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 27Sa/2/2021 zo dňa 22. júna 2021 bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre účastníkov konania
(t. j. aj pre žalobcu) záväzné. Z elektronického súdneho spisu vedeného Krajským súdom v Žiline
sp. zn. 27Sa/2/2021 vyplýva, že žalobca sa v tomto (základnom) konaní podanou správnou žaloboudomáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 07.12.2020, pričom Krajský súd
v Žiline, ako v tom čase vecne aj miestne príslušný správny súd rozhodol o podanej správnej žalobe
uznesením č. k. 27Sa/2/2021 zo dňa 22. júna 2021 tak, že podanú správnu žalobu odmietol, keďže
táto bola nezrozumiteľná (žalobca podal správnu žalobu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu
verejnej správy a za žalovaného označil druhostupňový orgán verejnej správy) a žalobca aj napriek
výzve Krajského súdu v Žiline uvedený nedostatok, resp. nezrozumiteľnosť a rozpor správnej žaloby
neodstránil. Účastníkmi predmetného správneho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline
pod sp. zn. 27Sa/2/2021 boli JUDr. Ladislav Sedlák, bytom F. (žalobca) a Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky (žalovaný). O žalobcom podanej kasačnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. júna 2021 rozhodol Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn.
6Ssk/40/2021 zo dňa 2. februára 2022 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.
16. Správny súd teda nezistil existenciu žiadneho zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti
žaloby na obnovu konania podľa § 472 písm. a), písm. b) alebo písm. c) SSP. Žalobca tieto skutočnosti
ako dôvod prípustnosti obnovy konania v žalobe o obnovu konania ani neuvádzal, netvrdil ich a ani
nijakým spôsobom neosvedčil, resp. nepreukázal. V žalobe o obnovu konania uvádzal len tvrdenia
a skutočnosti, ktoré sú pre posúdenie prípustnosti obnovy konania právne irelevantné. Správny súd
s poukazom na vyššie konštatované potom vyhodnotil, že žaloba na obnovu konania je zjavne
nedôvodná. Žalobca netvrdil a ani nepredložil právoplatné rozhodnutie o trestnom čine sudcu, iného
účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Jeho obvinenia voči sudcom Krajského súdu
v Žiline, Správneho súdu v Banskej Bystrici, ako aj sudcom Najvyššieho súdu SR sú len subjektívnymi
tvrdeniami a všeobecným nesúhlasom žalobcu s vydanými rozhodnutiami súdov vo veci odňatia
starobného dôchodku. Súčasne žalobca netvrdil a ani nepreukázal dôvod na povolenie obnovy konania,
ktorým by bola existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo
výrokovej časti alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným
postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli
odstránené ani priaznivým spravodlivým zadosťučinením. Žalobca tiež spolu s predmetnou žalobou
nedoložil rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, s ktorými
rozhodnutiami by bolo v rozpore rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa domáha obnovy
konania touto žalobou, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 27Sa/2/2021.
17. Žalobca v predmetnej žalobe na obnovu konania neuviedol žiadne dôvody, ktoré by napĺňali niektorú
zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle ust. § 472 písm. a), b), c) SSP a správny
súd sám nezistil (§ 481 ods. 2 SSP) žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, preto správny súd
žalobu odmietol ako zjavne nedôvodnú podľa ust. § 483 ods. 1 písm. e) SSP.
18. Správny súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu na obnovu konania bola
zjavne nedôvodná (§ 483 ods. 1 písm. e) SSP), správny súd v zmysle ust. § 483 ods. 1 písm. e) SSP
žalobu na obnovu konania nedoručoval na vyjadrenie žalovanému. O podanej žalobe žalobcu na obnovu
konania správny súd rozhodol uznesením bez nariadenia pojednávania, keďže k takémuto postupu boli
splnené zákonné podmienky (§ 107 v spojení s § 480 ods. 1 SSP). V danej veci nešlo o prejednanie
veci samotnej, išlo o procesné rozhodnutie,
19. K zákonnej požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 479 SSP správny súd dodáva, že z
rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR je zrejmé právnické vzdelanie žalobcu (napr. sp.
zn. 9Sžsk/56/2020 ods.22, sp. zn. 9Sžsk/3/2021).
20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože
žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171
SSP.
Poučenie:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňajehodoručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.