Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122206444
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122206444.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D., A. XX, zast. Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO:
46 104 020, proti žalovanej: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., A. XX, zast. Advokátska
kancelária JUDr. MUZIKA, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 39, IČO: 50 104 772, o vysporiadanie BSM,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/61/2022-161 zo dňa 20. februára 2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania (výrok VII.) m
e n í takto :
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného konania právo.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal BSM strán sporu tak, že z vecí patriacich do
BSM strán konania prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi:
- hnuteľné veci: práčka plnená vrchom, mikrovlnná rúra bielej farby, písací stôl študentský drevený,
kancelárska otočná stolička, manželská posteľ drevená kombinovaná s kovom, šatníková skriňa zo
spálne tmavohnedá, komoda tmavohnedá, 2 ks paplóny, 2 ks vankúše Spolu v hodnote 1.000 eur.

II. Súd z vecí patriacich do BSM strán konania prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej: -
hnuteľné veci: vstavaná kuchynská linka zamurovaná kombinovaná s drevom, chladnička s mrazničkou,
umývačka riadu zn. BEKO, sporák so sklokeramickou platňou zn. Gorenje, drevený rozkladací
jedálenský stôl so 6 stoličkami, posteľ bledohnedá 140 cm, 2 ks drevené šatníkové skrine bledohnedé z
detskej izby, spolu v hodnote 1.000 eur. Žalovanej prikázal zostatok hypotekárneho úveru v Tatra banke
Bratislava, číslo úveru: 2008061170, ku dňu zániku BSM vo výške 6.136,09 eur. Nehnuteľnosti patriace

do BSM t.j. v podiele 1 , zapísané Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor, na LV č. XXXX
pre kat. úz. C. D., obec C. D., G. C. D., ako parcely registra "C", parcela č. 2923/1, záhrada o výmere
364 m2, parc.č. 2923/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 336 m2, rodinný dom súpisné číslo
XXXX na parcele č. 2923/3, v hodnote 87.500,- eur prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu
a žalovanej v rovnakom podiele t.j. každému podiel 1 z predmetu BSM. Nehnuteľnosť patriacu do
BSM, zapísanú Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. C.

D., obec C. D., G. C. D., ako parcela registra "C", parcela č. 2923/2, záhrada o výmere 100 m2, v
hodnote 6.526,- eur prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v rovnakom podiele
t.j. každému podiel 1/2 z predmetu BSM. Stranám konania uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 2.880,78 eur, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%.

1.1.Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 136 ods. 2, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3, § 150
Občianskeho zákonníka, § 186 ods. 2 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čohodospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne, Uviedol, že ani jeden z manželov nehnuteľnosti
a ani hnuteľné veci nachádzajúce sa v dome neužíva a neprejavil o nich záujem. Žalobca trval
na vyplatení jeho podielu, žalovaná v rámci mimosúdneho vyriešenia navrhovala žalobcovi previesť

nehnuteľnosti na deti a v rámci súdneho konania potom žiadala prikázanie nehnuteľností do vlastníctva
žalobcu s tým, že by on ju vyplatil sumou vo výške 40.000,- eur, resp. navrhovala ponechanie
nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve. Prijal záver, že pokiaľ ani jeden z manželov nemá záujem
o nehnuteľnosti, pretože každý z nich má svoju bytovú otázku už zabezpečenú iným spôsobom a
navyše žalovaná ani nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobcu, je to dôvod na to,

aby boli nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ by súd prikázal nehnuteľnosti
do vlastníctva žalovanej, bez toho, aby bola schopná vyplatiť žalobcu, takéto rozdelenie majetku by
smerovalo pravdepodobne k exekúcii, čím by sa situácia ešte viac skomplikovala. Za výnimočné
okolnosti, v dôsledku ktorých súd pristúpil k prikázaniu nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva,
považoval skutočnosť, že v nich bývajú deti strán sporu, ktoré si týmto spôsobom riešia svoju
bytovú otázku, voči čomu rodičia doposiaľ nemali žiadne výhrady. Z uvedeného dôvodu prijal záver, že

ponechanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve je v tomto prípade najvhodnejším riešením
pre obe strany sporu, ktorým tak zostane zachovaná majetková hodnota a to rovnaký spoluvlastnícky
podiel na spoločných nehnuteľnostiach a s ich súhlasom ich môžu naďalej užívať deti. Zároveň sa
vytvorí priestor a viac možností na vyriešenie tohto stavu, to znamená, že manželia budú môcť v
zákonných medziach so svojim podielom disponovať (napr. previesť svoj podiel na deti tak ako to v

priebehu konania prezentovala žalovaná), resp. budú môcť zrušiť podielové spoluvlastníctvo dohodou
alebo aj súdnou cestou, pričom by mohol o spoluvlastnícky podiel žalobcu prejaviť záujem aj ďalší
podielový spoluvlastník - brat žalovanej.
1.2.Ohľadne vyporiadania hnuteľných veci súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
hnuteľné veci rozdelil tak, aby každý získal rovnakú hodnotu. Vyporiadanie zostatku hypotekárneho

úveru, ktorý ku dňu rozvodu ešte existoval, prikázal žalovanej. Pretože na splácaní úveru aj po rozvode
sa podieľal v polovici žalobca konštatoval, že žalovanej z tohto titulu už nič nedlží.
1.3.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 CSP. Zohľadnil,
že pri zisťovaní úspechu a neúspechu strán v konaní, ktoré sa zhodli v rozsahu a hodnote predmetu
BSM,avšaknezhodlisavspôsoberozdeleniamajetku,sa priklonilkrozdeleniumajetkuvzmyslenávrhu

žalovanej, preto bola v konaní úspešná a súd jej priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku VII.
o trovách konania, ktorý navrhol, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že neprizná
ani jednej zo strán sporu náhradu trov konania voči druhej strane. V uviedol, že súd prvej inštancie

rozsudkom vyporiadal BSM strán sporu tak, že v podstate rozdelil BSM na dve časti rovnakej hodnoty
– hnuteľné veci prikázal pol na pol do vlastníctva strán sporu. Spoločný spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach rozdelil medzi strany sporu rovným dielom a tak prikázal nehnuteľnosti opäť do
podielového spoluvlastníctva strán sporu. Takéto rozhodnutie súdu je netradičné a výnimočné, nakoľko
nedošlo k riadnemu vyporiadaniu spoluvlastníctva, keď strany sporu ostali naďalej spoluvlastníkmi

spoločnej veci. Uviedol, že rozhodnutie súdu o náhrade trov konania považuje žalobca za nezákonné,
nespravodlivé a nedostatočne odôvodnené, a teda arbitrárne. Uviedol, že sa žalobou domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, nakoľko v zákonnej lehote podľa
§ 149 ods. 4 OZ určenej na vyporiadanie manželmi nedošlo k riadnemu vyporiadaniu dohodou a hlavne
nebolo stranami sporu ustálené, čo patrí a čo nepatrí do BSM manželov, nakoľko žalovaná vec

neriešila a tvrdila, že žalobca nemá na nič z BSM nárok. Poukázal na to, že pred podaním žaloby
niekoľkokrát písomne vyzýval žalovanú na vyporiadanie dohodou. Táto nereagovala neurčito, vyhýbavo,
bez konštruktívneho návrhu vyporiadania v zmysle zákonných ustanovení. Zdôraznil, že v žalobe
označil všetok majetok, patriaci do BSM a navrhol najvhodnejšie a najlogickejšie vyporiadanie, ktoré na
prvom pojednávaní vo veci potvrdil v predbežnom právnom názore aj sám súd.

2.1.Poukázal na vyjadrenie žalovanej, ktorá nesúhlasila s tým, že nehnuteľnosti konkretizované
žalobcom tvoria predmet BSM ku dňu jeho zániku , pričom súhlasila s hodnotou časti nehnuteľností
navrhovanou žalobcom, s časťou uvedenej hodnoty vyjadrila nesúhlas. Vyporiadať BSM žalovaná
chcela tak, že tento majetok darujú spoločne deťom, čo ale nie je právny úkon vyporiadaním, ale až
následný krok. Poukázal aj na vyjadrenie žalovanej, ktorá uviedla, že žalobu považuje za nespravodlivú,

ocenenie 1 nehnuteľnosti tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku sa jej zdá neprimerané a so
sumou nesúhlasila, neskôr so znaleckým posudkom súhlasila, keďže nižšiu cenu nepreukázala. Žiadal
zohľadniť stanovisko žalovanej, ktorá uviedla, že ona bola ochotná za podiel žalobcu zaplatiť 20.000,-
eur, s čím ale žalobca nesúhlasil. Pokiaľ by žalobca súhlasil s hodnotou ich podielu na nehnuteľnostiachvo výške 50.000,- eur, tak polovica predstavuje veci 25.000,- eur, pričom peniaze na vyplatenie žalobcu
v takejto výške nemá a musela by si zobral úver. Podľa názoru žalobcu vyjadrila záujem o nadobudnutie
do jej vlastníctva.

2.2.Bránil sa tým, že žalovaná sa nijako nechcela dohodnúť, nemienila sa vyporiadavať – súdne
konanie účelovo naťahovala a právneho zástupcu si zvolila až po druhom pojednávaní vo veci – účelovo.
Žalovaná zároveň tvrdila, že do BSM patrí aj terénna motorka, auto MITSUBISHI a auto AUDI, na čo jej
súd dal priestor, aby svoje tvrdenia preukázala, čo však žalovaná v konečnom dôsledku nepreukázala.
Uviedol, že žalovaná na treťom pojednávaní vo veci dňa 14.9.2023 prezentovala svoj ďalší návrh

ohľadom nehnuteľností a síce, že má záujem o nehnuteľnosti, ale len za cenu 20.000,- eur, alebo
navrhovala, aby nehnuteľnosti boli prikázané v celosti do vlastníctva žalobcu a on by vyplatil žalovanej
40.000,- eur. Uvedené považuje za komické, keď na jednej strane chcela žalovaná nehnuteľnosti za
určitú cenu do svojho vlastníctva, avšak pokiaľ by taký istý podiel mal nadobudnúť žalobca, tak cena za
žalovanej podiel by bola dvojnásobne vyššia.
2.3.Záverom zdôraznil, že do podania žaloby a ani počas súdneho konania nebola zhoda strán

sporu na mase BSM, na cene BSM a bola to práve žalovaná, ktorá vec naťahovala, vyjadrovala sa
zavádzajúco, nepreukazovala svoje tvrdenia. Žalobca naopak spolu so žalobou predložil znalecký
posudokkoceneniunehnuteľností.Doplnilznaleckýmposudkomajcenuspornejparcely,ktorú žalovaná
rozporovala – avšak v konečnom dôsledku odsúhlasila tak, ako ju tvrdil žalobca už v podanej žalobe.
Žiadal tiež zohľadniť, že práve účelovému konaniu žalovanej, súd pojednávanie niekoľkokrát odročil,

po tom, ako si žalovaná zvolila právneho zástupcu, došlo opäť k zmene jej stanoviska s cieľom
zámerne tlačiť súd k tomu, aby spor rozhodol v neprospech žalobcu, ktorý sa so žalovanou v podstate
nevyporiadal a čaká ho ďalší spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok vo výroku VII.

o náhrade trov konania potvrdiť ako správny. Vo svojom vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie správne
vyporiadal BSM strán sporu, zákonne, spravodlivo a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Taktiež
správne rozhodol o tom, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že tvrdenia
žalobcu sú zavádzajúce a nepresné, žalovaná sa vždy snažila vyporiadať BSM aj mimosúdnou cestou,
avšak neúspešne, nakoľko nárok žalovaného bol neprimeraný a v konečnom dôsledku nesprávny.

Taktiež podľa názoru žalovanej bolo ustálené súdom prvej inštancie čo patrí a nepatrí do BSM, čo
nakoniec potvrdzujú zápisnice o pojednávaní, kde žalobca nenamietal ustálenie čo patrí a nepatrí do
BSM. Žalovaná sa v žiadanom prípade nevyjadrovala vyhýbavo a zavádzajúco. Poukázala na zvukové
záznamy z pojednávaní. Skutočnosť, že žalovaná nepreukázala auto a motorku v konaní, v konečnom
dôsledku na daných veciach netrvala. Podľa názoru žalobcu, bola dostatočne preukázaná masa BSM,

na čom sa aj na pojednávaniach zhodli. Podstata samotného konania je tá, že keď sa strany nezhodnú
na vyporiadaní, súd rozhodne podľa svojho názoru, tak ako sa stalo aj v tomto prípade. Tvrdenie, že
išlo o účelové konanie zo strany žalovanej v prvých pojednávaniach sú neopodstatnené, nakoľko svoju
neúčasť riadne odôvodnila, čo bolo nakoniec zo strany súdu akceptované, na danú skutočnosť žiadala
žalovaná neprihliadnuť. To, že bola v konaní neúspešná, je len konštatovanie právnej zástupkyne,

nakoľko výsledok konania dáva za pravdu žalovanej. Žalovaná mala právo sa vyjadrovať počas celého
konania, išlo o jej procesnú obranu.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobouvzákonomstanovenejlehote,preskúmal rozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomvýroku
o trovách konania (výrok VII. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom bol viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané.
Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
5. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
7.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti

nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkýchúčelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu
právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila
pri rozhodovaní vo veci samej. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania,
je potrebné, aby to bol prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových
strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu. Nárok

na náhradu trov konania vzniká v takomto prípade na základe jednoduchého výpočtu. Úspech strany
sporu, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov , sa odpočíta od úspechu druhej strany, ktorému vzniká
právo na náhradu trov konania, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených
na uplatňovanie alebo bránenie práva.
9.Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho
procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách

konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ust. § 257 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).

10.Zaoberajúc sa vecou vyššie uvedeným spôsobom odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu
dospel k záveru že ani jedna zo strán sporu úspech v konaní nemala. Ako vyplýva z obsahu podanej
žaloby žalobca sa domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV číslo XXXX a LV číslo XXXX pre katastrálne územie C. D. tak, že tieto nehnuteľnosti sa stávajú

výlučným vlastníctvom žalovanej. Za účelom vyporiadania navrhol, aby mu žalovaná vyplatila sumu 40
000 eur.

11.Z obsahu vyjadrenia žalovanej k žalobe, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16.09.2022
(č.l. 46 spisu) vyplýva, že žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX a LV č. XXXX pre kat. úz. C. D. patria do BSM. V prípade nehnuteľností - pozemku parcela č.
2923/2 zapísanej na LV č. XXXX nesúhlasila so žalobcom uvádzanou hodnotou nehnuteľnosti v žalobe
vo výške 65,26 eura/m2. Nesúhlasila ani s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe vo vzťahu k
nehnuteľným veciam. Navrhla, aby súd schválil dohodu strán sporu na základe ktorej, by boli nehnuteľné
veciprevedenédarovacouzmluvounaich detiahnuteľnéveci,ktorénespornepatriadojehovlastníctva,

aby si vzal do svojho užívania .

12.Z obsahu vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.10.2022 (č.l.58 spisu) vyplýva, že žalobca trval na tom, že
nehnuteľnosti uvedené v žalobe sú predmetom BSM a zotrval na podanej žalobe s tým, aby súd rozhodol
v zmysle žalobného návrhu.

13.Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 14.09.2023 vyplýva že
žalobkyňa v prípade, ak by súd prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, by bola ochotná
vyplatiť žalovaného sumou 20 000 eur. V prípade, ak by boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva
žalobcu žiadala vyplatiť čiastku 40 000 eur. Na tomto pojednávaní žalovaná opätovne namietala hodnotu

parcely č. 2923/2 - záhrada v hodnote 6526 eur, ktorú uviedol žalobca v žalobe, s čím nesúhlasila s tým,
že si dá vypracovať znalecký posudok . Následne dňa 15.11.2023 predložila potvrdenie o stanovení
trhovej ceny nehnuteľnosti z, ktorého vyplýva že nehnuteľnosť evidovaná na LV číslo XXXX katastrálne
územie C. D. má trhovú hodnotu 1950 eur (č. l. 135 spisu) .

14.Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22. 01. 2024 vyplýva, že žalobca sa v konečnom
návrhu pridržiaval žalobného petitu uvedeného žalobe a žiadal prikázať svoj spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej titulom vyrovnania podielu žiadal priznať sumu 40 000 eur .
Žalovaná v konečnom návrhu navrhla prikázať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom BSM do podielovéhospoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Uviedla, že o hnuteľné veci , ktoré majú nulovú nemá záujem,
preto ich navrhuje priznať do vlastníctva žalobcu bez kompenzácie.

15.Z vyššie uvedeného postoja strán sporu v konaní je zrejmé, že žalobca v priebehu celého konania
zotrvával na podanej žalobe. S ohľadom na rozhodnutie súdu prvej inštancie o spôsobe vyporiadania
nehnuteľných vecí patriacich do BSM je možné prijať záver, že vo žalobca úspech v konaní nemal.
Súd prvej inštancie sa však stotožnil s jeho tvrdením, že obe nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
vyporiadania BSM patrili do BSM, a tak isto akceptoval aj hodnotu týchto nehnuteľností, ktorú žalobca

uviedol.

16.Na strane druhej žalovaná zo začiatku konania aj v jeho priebehu namietala skutočnosť, že
nehnuteľnosti konkretizované v žalobe patria do BSM. V priebehu konania navrhla, aby žalobca aj
žalovaní previedli tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou na svoje deti. V prípade, ak by súd tieto
nehnuteľnosti vyporiadal, navrhla prikázať nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s tým, že

žalovaného vyplatí sumou 20 000 eur. V prípade, ak by boli nehnuteľnosti prikázané do vlastníctva
žalobcu žiadala vyplatiť čiastku 40 000 eur. Až na poslednom pojednávaní žalovaná v konečnom
návrhužiadalaprikázaťnehnuteľnosť,ktorájepredmetomBSMdopodielovéhospoluvlastníctvažalobcu
a žalovanej. V prípade hnuteľných vec uviedla, že o hnuteľné veci , ktoré majú nulovú nemá
záujem, preto ich navrhuje prikázať do vlastníctva žalobcu bez kompenzácie. Z obsahu výroku rozsudku

súdu prvej inštancie vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam súd prvej inštancie vyhovel konečného
konečnému návrhu žalobkyne a obe nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcu a
žalovanej.Vovzťahukhnuteľnýmveciamrozhodoltak,žehnuteľnéveciuvedenévbodeI.hodnote1000
eur prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu hnuteľné veci uvedené pod bodom II. rovnako hodnote
1000 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej .

17.Podľa názoru odvolacieho súdu, pri rozhodovaní o trovách konania, je súd povinný zohľadniť návrhy
a stanoviská strán sporu v priebehu celého konania, nielen konečný návrh. Z obsahu spisu nesporne
vyplýva, že žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že obe nehnuteľnosti patria do BSM. Tento jej
postoj je zrejmý z písomného vyjadrenia k žalobe, ale aj z vyjadrenia na pojednávaní a namietala aj

hodnotu záhrady, s tým, že na ďalšom pojednávaní predložila potvrdenie o nižšej hodnote tejto parcely.
S ohľadom na vyššie uvedené stanoviská strán sporu počas celého konania, odvolací súd dospel po
prejednaní veci k záveru, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu ohľadom trov
prvoinštančného súdneho konania zodpovedá rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 a § 396 ods. 1, 2 CSP), a to s ohľadom na iba čiastočný úspech

strán sporu v konaní. Keďže súd prvej inštancie vyporiadal podiel na nehnuteľnostiach, patriaci do
zaniknutého BSM, do podielového spoluvlastníctva strán sporu v rovnakom podiele, pričom v priebehu
konania takéto vyporiadanie nehnuteľností patriacich do BSM strany sporu nenavrhovali a bola medzi
nimi sporná aj hodnota nehnuteľnosti (záhrady), považoval za spravodlivé, aby si každá zo strán
sporu hradila trovy konania, ktoré jej vznikli, sama. Iba skutočnosť, že žalovaná v konečnom návrhu

navrhlatentospôsobvyporiadaniaBSM,vrozporesjejpostompočasceléhokonania,vktoromvznášala
rôzne návrhy a námietky, nemôže mať za následok záver, že v konaní mala plný úspech a povinnosť
hradiť trovy celého konania bude zaťažovať výlučne žalobcu. Odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že
rozhodnutie súdu bolo v záujme oboch strán sporu, pretože k vyporiadaniu BSM dohodou po rozvode
manželstva nedošlo.

18.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. Odvolací súd pri posudzovaní
procesného úspechu žalobcu v odvolacom konaní vychádzal z návrhu žalobcu, ktorý sa podaným
odvolaním domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (výrok VII.) tak,

že odvolací súd neprizná ani jednej zo strán sporu náhradu trov konania voči druhej strane. Žalovaná
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolanie žalobcu v celom
rozsahuzadôvodné,otrováchprvoinštančnéhokonaniarozhodoltak,akožalobcavodvolanínavrhoval.
Z uvedeného dôvodu je treba vychádzať z toho záveru, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný

v celom rozsahu.
19.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).