Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 30, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6Sa/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200217
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8023200217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomXX-XXXD.XXX,B.D.,právnezastúpený:AdvokátskakanceláriaMgr.Štefan
Rybovič, s.r.o., so sídlom E. XX, XXX XX F. G., IČO: 47 253 088, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: KRPZ-PO-KDI3-54/2020-P zo dňa 26.10.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni ako
prvostupňový orgán rozhodnutím Č. p.: ORPZ-SL-ODI2-162/2020-P, VS 951211 zo dňa 06.08.2020
rozhodol tak, že žalobca svojím konaním porušil § 3 ods. 2 písm. b) Zákona č. 8/2009 Z. z. a
cestnej premávke (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“) a uznal ho vinným zo spáchania priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) Zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“) a uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.500,00 eur
ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 eur, pretože nerešpektoval dopravné značenie -
zákaz vjazdu nákladných automobilov č. 233 s dodatkovou tabuľou č. 508 s nápisom 12t a dodatkovou
tabuľou č. 520 s nápisom tranzit PL.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že spoločnosť

TK TRANS, C. H. I. A. spolka jawna, v ktorej je spoločníkom a zároveň štatutárnym orgánom sa venuje
obchodovaniu s obilninami a štandardne ako miesto vykládky uvádza sídlo spoločnosti, hoci reálne
miesto dodania sa nachádza na inom mieste, Z dôvodu ochrany obchodného tajomstva. Žalobca v
odvolaní uviedol, že nemal za cieľ prejsť cez hraničný priechod Mníšek nad Popradom do Poľskej
republiky, ale jeho medzitýmnym cieľom bola obec Hraničné, nakoľko tam mal dohodnuté dôležité
obchodné rokovanie, ktoré sa malo konať o 13. hodine s tým, že súčasne bol dohodnutý so svojou
manželkou tak, že ona pôjde osobným motorovým vozidlom z Rytra do obce hraničné, aby ho vyzdvihla

po skončení obchodného rokovania a zaviedla ho späť do obce Hraničné, odkiaľ by pokračoval v
jazde cez hraničný priechod, ktorý je určený pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu. Žalobca k
odvolaniu pripojil aj výpisy zo systému GPS z, ktorých je zrejmé že vozidlo z územia Slovenskej republiky
neprechádzalo na územie Poľskej republiky cez hraničný priechod Mníšek nad Popradom a tiež dodacílist zo dňa 06.08.2020, čestné vyhlásenie manželky žalobcu zo dňa 20.08.2020 a čestné vyhlásenie D.
F. na zo dňa 20.08.2020.

3. Žalovaný rozhodnutím Č. p. KRPZ-PO-KDI3-54/2020-P zo dňa 26.10.2020 odvolanie žalobcu
zamietol rozhodnutie o priestupku vydané okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva
policajného zboru v Starej Ľubovni Č. p.: ORPZ-SL-ODI2-162/2020-P zo dňa 06.08.2020 potvrdil.

II.

Správna žaloba

4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove 29.12.2020 emailom, následne doplnenou
písomným podaním doručeným dňa 31.12.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Žalobca vo svojej
žalobe uviedol, že dňa 06.08.2020 v čase o 11:39 hod. viedol nákladnú jazdnú súpravu s pripojeným

návesom po ceste prvej triedy číslo 68 smerom od mesta Stará Ľubovňa na obec Mníšek nad
Popradom k hraničnému prechodu, kde pred vrcholom stúpania pred rozhľadňou bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru, kde bolo zistené, že
podľa prepravného listu prevážaného nákladu menovaný mal nakládku v Moldave nad Bodvou, časť
Budulov s miesto vykládky Rytro - Poľská republika, a tak nerešpektoval dopravné značenie zákaz

vjazdu nákladných automobilov č.233 s dodatkovou tabuľou č. 508 s nápisom 12t a dodatkovou tabuľou
č. 520 s nápisom tranzit PL, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §
22 ods. 1 písm. j) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) a bola mu
uložená pokuta vo výške 1500 eur. Žalobca dôvodil že obchodná spoločnosť C. C., C. H. i A. spólka

jawna, v ktorej je žalobca spoločníkom a zároveň štatutárnym orgánom sa venuje aj obchodovaniu s
obilninami vrátane pšenice a štandardne ako miesto vykládky uvádza sídlo spoločnosti, hoci reálne
miestododaniasanachádzanainommieste,pričomdôvodomtakéhotopostupujeochranaobchodného
tajomstva obchodnej spoločnosti, aby predávajúci, od ktorého odoberá tovar a kupujúci, ktorému je
následne tovar dodaný nijakým spôsobom jeho spoločnosť neobišli. Uviedol, že v tomto konkrétnom

prípade bolo skutočným miestom dodania sídlo obchodnej spoločnosti De Heus SP. Z o.o., so sídlom v
obci Spytkowice v Poľskej republike, dôkazom čoho je aj dodací list ktorý bol vystavený odberateľovi a,
ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca zdôraznil, že nemal za cieľ prejsť hraničný prechod
Mníšek nad Popradom a do Poľskej republiky, ale jeho medzitýmnym cieľom bola obec Hraničné
(resp. voľná plocha nachádzajúca sa bezprostredne za obcou hraničné), kde mohol súpravu bezpečne

zaparkovať tak, aby neohrozil poškodenie alebo odcudzenie tejto súpravy, resp. tovaru, a tiež, aby
vozidlo s návesom neobmedzoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Uviedol, že v sídle jeho
obchodnej spoločnosti na adrese D. XXX, XX XXX B. D. mal dohodnuté dôležité obchodné rokovanie
s pánom D. F., ktoré sa malo konať o 13. hod. z tohto dôvodu sa dohodol so svojou manželkou, že
ona pôjde osobným automobilom z Rytra (Poľská republika) do obce Hraničné, aby ho vyzdvihla po

skončení obchodného rokovania a zaviezla späť do obce Hraničné, odkiaľ bude pokračovať v jazde do
obchodnej spoločnosti De Heus Sp. z o.o. so sídlom v obci Spytkowice v Poľskej republike, avšak cez
hraničnýprechodktorýjeurčenýpremedzinárodnúnákladnúcestnúdopravu.napodporusvojichtvrdení
poukázal na čestné vyhlásenie svojej manželky ako aj čestné vyhlásenie pána D. F., ktoré sa nachádzajú
v administratívnom spise. Žalobca konštatoval, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že

nerešpektoval dopravné značenie a tak porušil zákon a bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,pretožepredmetnédopravnéznačenieniejealternatívne,ale
kumulatívne, a teda, že žalobca v prípade spáchania dopravného priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu
musel preukázateľným spôsobom porušiť ako celok, čo sa však nestalo. Pretože nemal úmysel prejsť na
územie Poľskej republiky cez hraničný prechod Mníšek nad Popradom. Žalobca záverom konštatoval,

že nespáchal priestupok, ktorý sa mu kladie za vinu a podľa jeho názoru rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
žiadal správny súd o nariadenie pojednávania a tiež o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III.

Vyjadrenie žalovaného5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2021 uviedol, že prvostupňový správny orgán pri
rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť spisu o priestupku, a ktoré
boli obstarané zákonným spôsobom, možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Dôvodil,

že správny orgán prvého stupňa na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, postupoval v súlade so základnými
pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktorej je vecou správnej úvahy a zabezpečil presné a úplné
zistenie skutočného stavu veci. Žalovaný uviedol, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený,
zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho

rozhodnutia, pričom v postupe správneho orgánu prvého stupňa nezistil žiadne procesnoprávne
pochybenia. Dôvodil, že správny orgán prvého stupňa po zhodnotení všetkých dôkazov, každého
jednotlivo ako aj všetkých vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobca dňa 06.08.2020 v čase o
11 39 hod. viedol nákladnú jazdnú súpravu Scania TsEČ: J. s pripojeným návesom zn. Schwarzmuller
TsEČ: J. po ceste I/68 smerom od mesta Stará Ľubovňa na obec Mníšek nad Popradom, k hraničnému
prechodu, kde pred vrcholom stúpania - pred rozhľadňou bol zastavený a kontrolovaný hliadkou

Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru, kde bolo zistené, že podľa prepravného listu
prevážaného nákladu menovaný mal nakládku v Moldave nad Bodvou, časť Budulov s miestom
vykládky Rytro - Poľská republika, pričom nerešpektoval dopravné značenie - zákaz vjazdu nákladných
automobilov č.233 s dodatkovou tabuľou č.508 s nápisom 12t a dodatkovou tabuľou č.520 s nápisom
tranzit PL, následkom čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch, pretože svojim konaním porušil
§ 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke. za tento priestupok mu bola uložená sankcia -
pokuta vo výške 1500 eur ako aj povinnosť uhradiť paušálnu sumu trov konania vo výške 16,00
eur. Žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že
jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal

zo skutočnosti že takto zistené a preukázané dôkazy - správa o výsledku objasňovania priestupku,
úradný záznam hliadky Okresného dopravného inšpektorátu Stará Ľubovňa, úradný záznam hliadky
pre 2 jednej osobe, fotodokumentácia, fotokópie dokladov, zápis o dychovej skúške, ako aj vyjadrenie
obvineného pri ústnom pojednávaní o priestupku dokazujú, že obvinený sa priestupku dopustil a to
aj napriek jeho vyjadreniu zápisnici, že vozidlo chcel zaparkovať v obci hraničné. Dôvodil, že žalobca

sa uvedeným vyjadrením chce iba vyhnúť zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorého sa nepochybne
podľa názoru správneho orgánu dopustil, kde konštatovanie správneho orgánu potvrdil aj fakt, že
menovaný sa obdobného konania dopustil už v minulosti, kde za uvedený skutok mu bola uložená
pokuta v blokovom konaní obvodným oddelením Stará Ľubovňa dňa 17.07.2020. Žalovaný dôvodil, že
správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že zistené preukázané dôkazy usvedčujú obvineného zo

spáchania priestupku a žalovaný odvolací správny orgán nadobudol presvedčenie, že žalobca spáchal
skutok tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že
nie je tranzitným vozidlom, ale smeruje do obce Hraničné, avšak iné skutočnosti napríklad o príchode
jeho manželky do obce Hraničné a o dohodnutom dôležitom obchodnom rokovaní na mieste hliadke

Policajného zboru neuviedol, napriek tomu, že mal na to vytvorené všetky podmienky, t. j. žalobca už
na mieste samom mohol hliadke Policajného zboru uviesť, že v obci Hraničné, kde ho čaká manželka s
osobným motorovým vozidlom, ktorá je už 9 minút na ceste do tejto obce a, s ktorou bude po odstavení
nákladné jazdnej súpravy pokračovať vjazde do Poľskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že podľa
čestného vyhlásenia manželky žalobcu dňa 06.08.2020 v čase o 11:30 hodine cestovala z Rytra v

Poľskej republike do obce Hraničné na Slovensku, za účelom vyzdvihnutia svojho manžela. Žalovaný
dôvodil, že podľa plánovača trás je z Rytra do obce Hraničné vzdialené 17 kilometrov a túto trasu prejde
vozidlo za 19 minút, z čoho vyplýva, že v čase kedy bol žalobca zastavený a kontrolovaný bola už
manželka žalobcu 9 minút na ceste pričom v čase kedy sa podroboval dychovej skúške bola už na ceste
16 minút, čím možno konštatovať, že za ideálnych podmienok a dodržiavania pravidiel cestnej premávky

v súvislosti s rýchlosťou jazdy sa nachádzala 3 minúty pred obcou Hraničné a v čase vyhotovenia správy
ovýsledkuobjasňovaniapriestupkusaužmanželkažalobcumuselanachádzaťvobciHraničnéamožno
predpokladať,ževprípade,akbymanželkažalobcuprišlaprenehodoobceHraničné,taksabudesnažiť
s ním minimálne telefonicky skontaktovať, čo sa však nestalo, a tak žalovaný konštatoval, že tvrdenie
žalobcu o úmysle odstaviť nákladu jazdnú súpravu v obci Hraničné považoval za účelové, klamlivé

a zavádzajúce. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa o svojom dôležitom obchodnom
stretnutí nezmienil v čase prejednávania veci so začiatkom o 15:30 hod. na Okresnom dopravnom
inšpektoráte v Starej Ľubovni, t. j. 2,5 hod. po termíne avizovaného dôležitého stretnutia. podľa názoru
žalovaného tvrdenia žalobcu preukazujú vysokú mieru účelovosti s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti zanímspáchanýpriestupokapoukázaltiežnaskutočnosťžedôležitéobchodnéstretnutiežalobcuspánom
D. F. žiadnym spôsobom nevylučuje spáchanie priestupku zo strany žalobcu. Žalovaný naopak dôvodí,
že ak sa uvedené dôležité obchodné stretnutie malo uskutočniť, práve táto skutočnosť bola pre žalobcu

podnetom na vykonanie tranzitu s nákladnou jazdnou súpravou do Poľskej republiky. k argumentácii
žalobcu že v čase, keď vyhotovoval fotografiu voľnej plochy nachádzajúcej sa bezprostredne za obcou
Hraničné v smere na Mníšek nad Popradom, sa na nej nachádzalo odstavené nákladné motorové
vozidlo s českou štátnou poznávacou značkou, žalovaný uviedol že z fotografie je zrejmé, že sa jedná o
parkovanie nákladného motorového vozidla s najvyššou prípustnou hmotnosťou do 12 ton. Žalovaný tiež

uviedol, že v tejto veci nebolo predmetom skúmania miesto vykládky ani spôsob akým je miesto vykládky
označované pretože konkrétne miesto vykládky tovaru je pre posúdenie trestnosti konania žalobcu v
tejto konkrétnej veci irelevantné. Žalovaný záverom zdôraznil, že žalobcovi bola za totožné porušenie
pravidiel cestnej premávky v danom úseku cesty už v minulosti dňa 17.07.2020 hliadkou obvodného
oddelenia Policajného zboru v Starej Ľubovni uložená bloková pokuta, pričom rovnako tak v danom
úseku cesty bol opätovne dňa 01.10.2010 v čase o 905 hodine zastavený hliadkou oddelenia cestného

dozoru a špeciálnych kontrol KDI v Prešove vodič nákladnej návesovej súpravy patriacej firme žalobcu,
ktorý taktiež nerešpektoval uvedené dopravné značenie. Žalovaný zdôraznil, že je zrejmé, že žalobca
ako aj jeho vodiči sa opakovane pokúšajú o prekračovanie uvedeného hraničného priechodu s cieľom
ušetrenia času a nákladov spojených s prepravou, aj napriek vedomiu porušenia všeobecne záväzných
právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Žalovaný tak aj naďalej trval na svojich

záveroch, argumentoch a stanoviskách prezentovaných a uvádzaných v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, skutkový stav považuje za dostatočne zistený a preukázaný dôkaznými prostriedkami.
Navrhol správnemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania, pričom netrval na nariadení pojednávania.

6. Žalobca na výzvu súdu replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval.

IV.
Konanie pred krajským súdom

7. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5Sa/6/2020 46 zo dňa 02.08.2021 návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

8. Krajský súd v Prešove následne uznesením č. k. 5Sa/6/2020-72 zo dňa 04.08.2022 správnu žalobu

odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V.
Kasačná sťažnosť

9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/6/2020 – 72 zo dňa 04.08.2022 podal žalobca

kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „ SSP“) z dôvodu, že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil uznesenie Krajského súdu v
Prešove č. k. 5Sa/6/2020 – 72 zo dňa 04.08.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,

nakoľko žaloba bola nezákonne odmietnutá ako podané oneskorene, nakoľko lehota na podanie žaloby
bola zachovaná pretože podanie žalobcu bolo urobené elektronickými prostriedkami v posledný deň
lehoty, síce mimo pracovného času avšak táto lehota bola zachovaná aj ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené aj mimo pracovného času.

VI.
Konanie na správnom súde

11.Dňa01.júna2023nadobudolúčinnosťzákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene

a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou
zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.12. Správny súd v Košiciach v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194
- § 198 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj podľa
právnych kritérií obsiahnutých v ustanovení § 195 SSP, pri ktorých správny súd nie je vo veciach
správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu a postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca žiadal vec prejednať na pojednávaní dňa
30.12.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby správny súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel
a zrušil napadnuté rozhodnutia, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

14. Poukázal na to, že policajná hliadka nezastavila žalobcu na cestu z obce Hraničné smerom do
Poľskej republiky, resp. v okolí hraničného prechodu, resp. obce Mníšek nad Popradom a tak nikto
rozumne uvažujúci nemôže pochybovať o tom, že žalobca svojou súpravou nemal v úmysle prejsť na
územie Poľskej republiky cez hraničný prechod Mníšek nad Popradom, resp. o takomto úmysle žalobcu
naďalej existujú vážne pochybnosti, ktoré sa relevantným spôsobom nepodarilo odstrániť, a teda nie je

možné s určitosťou ustáliť záver o vine žalobcu zo spáchania priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu.

15. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní pridržiavajúc sa doterajších vyjadrení žalovaného
navrhol, aby správny súd správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VII.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.

20. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

21. Podľa § 194 ods. 1 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

23. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch, orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky
spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

24. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať
pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

25. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný
poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

26. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky č 30/2020 Z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o dopravnom
značení (ďalej len „Vyhlášky“), dodatkové tabuľky sa používajú na spresnenie, doplnenie, obmedzenie
alebo rozšírenie významu zvislej značky, pod ktorou sú umiestnené. Ak je nad sebou umiestnených
viacero výstražných, regulačných alebo informačných značiek, dodatková tabuľka sa vzťahuje na tú

výstražnú, regulačnú alebo informačnú značku, ktorá je umiestnená najbližšie nad dodatkovou tabuľkou.

27. Podľa prílohy č. 3 Vyhlášky s názvom „Regulačné značky“ dopravná značka č. 233 zakazuje vjazd
alebo vstup vozidlami alebo účastníkmi cestnej premávky s vyznačeným symbolom.

28. Podľa prílohy č. 5 bodu č. 9 Vyhlášky s názvom „Dodatkové tabuľky“ dopravná značka č. 508
obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená, len na vozidlá a jazdné súpravy s celkovou
hmotnosťou prevyšujúcou vyznačenú hranicu.

29. Podľa prílohy č. 5 bodu č. 7 Vyhlášky s názvom „Dodatkové tabuľky“ – dopravná značka č. 520

– „Tranzit“ ako dodatková tabuľka umiestnená pod značkou o zákaze vjazdu umožňuje vjazd a)
vozidlom, ktorého cieľ jazdy je dosiahnuteľný len cestou, na ktorú sa vzťahuje zákaz vjazdu, alebo len
prostredníctvom cesty, na ktorú sa vzťahuje zákaz vjazdu, b) vozidlom, ktoré je oslobodené od platby
mýta za vymedzené úseky ciest, alebo c) vozidlom autoškoly pri výcviku, skúške alebo preskúšaní.

30. Podľa § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou
vozidla prevyšujúcou 12 000 kg alebo ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou hmotnosťou
prevyšujúcou 12 000 kg vojde na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda takéhoto vozidla alebo takejto
jazdnej súpravy zakázaná.

31. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. j) sa uloží
pokuta 1 500 eur.

32. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako

aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c)
alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. Trovy konania sa uhrádzajú
paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom
financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

33. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „Správny poriadok“).34. Podľa § 46 zákona č. Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

36. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

VIII.
Právny názor správneho súdu

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo

veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy
vydalnazákladezákonompovolenejsprávnejúvahy,správnysúdpreskúmavaibato,čitakérozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu
bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135
ods.1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len

také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.

Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne
konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami,
aké má v konaní žalobca.

38. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych
záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli
k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.500,00 eur za priestupok podľa § 22 ods.
2 písm. e/ Zákona o priestupkoch, a to porušením ust. § 22 ods. 1 písm. j) s poukazom na ust. § 3
ods. 2 písm. b) Zákona o cestnej premávke z dôvodu, že žalobca dňa 06.08.2020 v čase o 11:39 hod.

ako účastník cestnej premávky - vodič vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla
prevyšujúcou 12 000 kg viedol nákladnú jazdnú súpravu vozidla značky Scania TsEČ: J. s pripojeným
návesomzn.SchwarzmullerTsEČ:J.pocesteI/68smeromodmestaStaráĽubovňanaobecMníšeknad
Popradom k hraničnému prechodu, kde bol pred vrcholom stúpania zastavený a kontrolovaný hliadkou
obvodného dopravného inšpektorátu Policajného zboru, kde bolo zistené, že podľa prepravného listu

prevážaného nákladu mal nákladku v Moldave nad Bodvou, časť Budulov a miesto vykládky Rytro v
Poľskej republike, nerešpektoval dopravné značenie zákazu vjazdu nákladných automobilov č. 233 s
dodatkovou tabuľou č. 508 s nápisom 12t a dodatkovou tabuľou č. 520 s nápisom tranzit PL.

39. Žalobca ako vodič vykonávajúci prepravu je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky

ustanovené v Zákone o cestnej premávke, a teda i pravidlo vyplývajúce z § 3 ods. 2 písm. b) Zákona o
cestnej premávke, t. j. je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného
zariadenia. Žalobca sa svojím konaním, keď neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky dopustil
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch, pretože ako vodič vozidla jazdnej súpravys najväčšou prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vošiel na pozemnú komunikáciu, na ktorej
je jazda takejto jazdnej súpravy zakázaná.

40. Cieľom ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch je zabrániť vodičom vozidiel s
najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vyhnúť sa plateniu mýta tým,
že spoplatnené úseky obídu (spravidla cez obce, ktorým ničia miestne komunikácie). Na spáchanie
priestupku postačí zavinenie z nedbanlivosti.

41. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal
pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to vyplýva z
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Žalovaný
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo potvrdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní
správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť

porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom
zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne
a zodpovedajúce zákonu. Aj uložená sankcia za vytýkané porušenie zákona o priestupkoch bola
administratívnym orgánom dostatočne odôvodnená a uložená v súlade so zákonom podľa § 22 ods.
2 písm. e) Zákona o priestupkoch, pričom výška sankcie nie je v tomto prípade stanovená od do,

ale pevnou sumou. Žalobca nedodržal pravidlá cestnej premávky, nerešpektoval dopravné značenie,
resp. neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravného značenia a ako vodič jazdnej súpravy s najväčšou
prípustnou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000 kg vošiel na pozemnú komunikáciu, na ktorej je jazda
takejto jazdnej súpravy zakázaná. Ustanovenie § § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch neobsahuje
podmienku, že ak vodič zaparkuje jazdnú súpravu na bezpečnom mieste, tak nebude priestupkovo

zodpovedný za porušenie zákazu vjazdu, takže tieto námietky žalobcu súd považoval za nedôvodné.
Súd v tejto súvislosti dáva predovšetkým cieľ ustanovenia § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch,
ktorý je zabrániť vodičom vozidiel s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 000
kg vyhnúť sa plateniu mýta tým, že spoplatnené úseky obídu spravidla cez obce, ktorým ničia miestne
komunikácie a tomu zodpovedajúcu zákonom ustanovenú sankciu v pevnej sume 1.500,00 eur.

42. Súd sa stotožnil s názor žalovaného a námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že nemal v úmysle prejsť
cez hraničný priechod, ale len odstaviť jazdnú súpravu na bezpečnom mieste, na voľnej ploche
nachádzajúcej sa za obcou Hraničné vyhodnotil ako nedôvodnú. V súvislosti z touto a v zásade jedinou
námietkou sa žalovaný podľa názoru správneho súdu dôsledne vysporiadal v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyhodnotenie rozporov zo strany žalovaného
v napadnutom rozhodnutí pri jednotlivých tvrdeniach žalobcu z akého dôvodu chcel odstaviť vozidlo za
obcou Hraničné. Žalobca do správy o výsledku objasňovania priestupku uviedol, že nie je tranzitným
vozidlom, ale smeruje do obce Hraničné pričom iné skutočnosti hliadke Policajného zboru neuviedol.
Pričom aj podľa názoru správneho súdu žalobca mal možnosť všetky ním neskôr uvádzané skutočnosti

uviesť aj v správe o výsledku objasňovania priestupku. Rovnako tak aj tvrdenie o tom kedy a za akých
okolností mala manželka žalobcu vyzdvihnúť a z časového posúdenia zo strany žalovaného, vyplýva
že v čase keď hliadka policajného zboru vykonávala úkony objasňovania veci na mieste so žalobcom
sa manželka žalobcu mala nachádzať v obci Hraničné a táto ho v tom čase nekontaktovala, pričom
žalobca mal dostatok času, aby uviedol, že ho tam má čakať manželka a túto skutočnosť policajnej

hliadke objasňujúcej priestupok do správy uviesť. Žalobca ďalej najprv tvrdil, že mal odstaviť v obci
Hraničné kamión a s manželkou pokračovať späť do Poľska z dôvodu, že mal „nejaké“ vybavovanie,
ktoré musel osobne vybaviť osobne a až následne žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že sa jednalo
o dôležité obchodné rokovanie, ktoré sa malo uskutočniť o 13.00 hodine. Z uvedené je zrejmé, že
žalobca postupom času svoje prvotné tvrdenie dopĺňal o ďalšie skutočnosti tak, aby z odstupom času

vytvoril ucelených obraz o tom, z akého dôvodu chcel odstaviť nákladnú jazdnú súpravu na voľnej ploche
za obcou Hraničné. Rovnako ako prvostupňový správny orgán a žalovaný sa správny súd nestotožnil
s tvrdeniami žalobcu.

43. Správny súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného o tom, že odstavná plocha za obcou Hraničné

nie je vybavená plochami na bezpečné odstavenie takých jazdných súprav ako mal aj žalobca a už
vôbec nie plochou, ktorá by bola akýmkoľvek spôsobom bezpečná, a teda napríklad zabezpečené
kamerovým systémom alebo strážnou službou, a teda sa v žiadnom prípade nedá prisvojiť tvrdeniu
žalobcu o bezpečnom mieste na odstavenie naloženej nákladnej jazdnej súpravy. Navyše aj podľanázorusprávnehosúdužalobcamalmožnosťvyužiťbezpečnéavhodnémiestonaodstavenienákladnej
jazdnejsúpravyeštepredvjazdomzadopravnéznačeniezakazujúcehotranzitnákladnéjazdnejsúpravy
cez hraničný priechod, a to napríklad v meste Stará Ľubovňa vzdialeného len desať minút jazdy autom

od obci Hraničné, kde mal žalobca možnosť bezpečne odstaviť nákladnú jazdnú súpravu na mieste kde
je na to určená odstavná plocha pre nákladné jazdné súpravy.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že
rozhodnutiežalovanéhoakoajkonanie,ktorémupredchádzalobolovsúladesplatnouprávnouúpravou,

žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne zistili skutkový stav, ktorý bol podkladom
rozhodnutia a zistený skutkový stav správne právne posúdili. Správny súd dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.

45. V tomto konaní bol úspešným žalovaný a žalobcovi v nadväznosti na to správny súd podľa § 167
ods. 1 SSP náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému,

a to s poukazom na § 168 SSP z dôvodu nesplnenia podmienky výnimočnosti situácie odôvodňujúcej
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).