Rozsudok – Ostatné – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203937
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4222203937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. D., E. F. XXXX/X, 2. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. XX, obaja zastúpení
JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti žalovanej: J.
K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. L., J. XXX/XXX, zastúpená JUDr. Tűnde Keszegh, PhD., advokátkou,
so sídlom Jókaiho 24, Komárno, IČO: 42 155 932, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. februára 2024 č. k. 7C/86/2022-452 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 26. augusta 2024 č. k. 7C/86/2022-529 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva zo dňa 04. 12. 2019,
zapísaná dňa 07. 01. 2020 pod č. V- 5419/19, ktorú uzavreli žalovaná ako obdarovaná a M. I., N. I. a O.
I. ako darcovia, podľa ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľnosti od M. I., N. I. a O. I., ktoré vedie
Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 812/2

lesné pozemky vo výmere 874 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p.
č. 3771 orná pôda vo výmere 135910 m2, v podiele 319298/3260640-iny, v k. ú. P. na LV č. XXX ako
parcely registra „E" p. č. 3770 TTP vo výmere 45208 m2, v podiele 259/180832-iny, v k. ú. P. na LV č.
XXX ako parcely registra „E" p. č. 3775 orná pôda vo výmere 388512 m2, t.j. v podiele 447474/4662144-
iny, v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 3773 TTP vo výmere 41045 m2, v podiele X/
XX-XXX, v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 3779 orná pôda vo výmere 766306 m2,
v podiele 8632/1532612-in, v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 584/1 orná pôda vo

výmere 11190 m2, p. č. 585/1 orná pôda vo výmere 2748 m2, p. č. 2878/3 vodné plochy vo výmere 1381
m2, p. č. 3192/1 orná pôda vo výmere 1849 m2, p. č. 3193/1 TTP vo výmere 773 m2, p. č. 3194/1 orná
pôda vo výmere 1957 m2, p. č. 3195/1 TTP vo výmere 1277 m2, p. č. 3196/1 orná pôda vo výmere 3118
m2, p. č. 3197/1 vodné plochy vo výmere 4424 m2, p. č. 3198/1 orná pôda vo výmere 1708 m2, p. č.
3199/1 vodné plochy vo výmere 1989 m2, p. č. 3645/1 orná pôda vo výmere 6891 m2, p. č. 3646/1 orná
pôda vo výmere 4625 m2, v podiele 1/2-ici, v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 1625
vinica vo výmere 4758 m2, p. č. 1626/1 orná pôda vo výmere 472 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV

č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 1852 TTP vo výmere 38499 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV
č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 812/1 lesné pozemky vo výmere 129 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú.
P. na LV č. XXX ako parcely registra „E" p. č. 3075 orná pôda vo výmere 1403 m2, p. č. 3076 orná pôda
vo výmere 3349 m2, p. č. 3077 orná pôda vo výmere 695 m2, p. č. 3078 orná pôda vo výmere 1461m2, p. č. 3079 orná pôda vo výmere 1859 m2, p. č. 3080 orná pôda vo výmere 1849 m2, p. č. 3081
vodné plochy vo výmere 5693 m2, p. č. 3082 orná pôda vo výmere 2442 m2, p. č. 3083 TTP vo výmere
2402 m2, p. č. 3624 orná pôda vo výmere 8427 m2, v podiele 1/2-ici, v k. ú. P. na LV č. XXX ako parcely

registra „E" p. č. 552/1 orná pôda vo výmere 18037 m2, v podiele X/XX-XXX, v k. ú. P. na LV č. XXX
ako parcely registra „E" p. č. 3623 orná pôda vo výmere 7758 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č.
XXX ako parcely registra „E" p. č. 1849 TTP vo výmere 1489 m2, p. č. 1853 lesné pozemky vo výmere
7805 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 3776 orná pôda vo
výmere 15080 m2, v podiele 4622/16088-in, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 3483/1

vodné plochy vo výmere 1284 m2, p. č. 3484/1 orná pôda vo výmere 1863 m2, p. č. 3485/1 orná pôda
vo výmere 1500 m2, p. č. 3486/1 TTP vo výmere 2061 m2, p. č. 3487/1 orná pôda vo výmere 6916 m2,
p. č. 3488/1 TTP vo výmere 996 m2, v podiele 3/4-in, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E"
p. č. 3246/2 orná pôda vo výmere 155 m2, p. č. 3247/2 TTP vo výmere 338 m2, p. č. 3248/2 orná pôda
vo výmere 1460 m2, p. č. 3249/3 vodné plochy vo výmere 353 m2, p. č. 3249/4 TTP vo výmere 504 m2,
p. č. 3250/2 orná pôda vo výmere 928 m2, p. č. 3251/2 vodné plochy vo výmere 665 m2, p. č. 3252/2

TTP vo výmere 273 m2, p. č. 3660/1 orná pôda vo výmere 3816 m2, p. č. 3661/1 orná pôda vo výmere
1752 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 2868 vodné plochy vo
výmere 3895 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 1626/2 záhrady
vo výmere 874 m2, p. č. 1626/3 vinice vo výmere 5265 m2, p. č. 1626/4 orná pôda vo výmere 2395 m2,
v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako Spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z.

parcely registra „E" p. č. 1915 TTP vo výmere 281304 m2, p. č. 2549 orná pôda vo výmere 9236 m2, p.
č. 2563 TTP vo výmere 2428 m2, p. č. 2564 TTP vo výmere 363 m2, p. č. 2567 TTP vo výmere 9639 m2,
v podiele 79/3072-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako Spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995
Z. z. parcely registra „E" p. č. 430/1 ostatné plochy vo výmere 16778 m2, v podiele 79/3072-iny, v k. ú.
P. na LV č. XXXX ako Spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z. parcely registra „C" p.

č. 430/2 TTP vo výmere 11169 m2, p. č. 570 vodné plochy vo výmere 298 m2, p. č. 842 vodné plochy
vo výmere 11017 m2, p. č. 1912 vodné plochy vo výmere 2895 m2, p. č. 1915/1 orná pôda vo výmere
202017 m2, p. č. 1916 orná pôda vo výmere 31146 m2, p. č. 1917/2 vodné plochy vo výmere 2363 m2,
p. č. 1918 TTP vo výmere 30532 m2, p. č. 1919 vodné plochy vo výmere 655 m2, p. č. 2556 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 4952 m2, p. č. 2557 TTP vo výmere 24609 m2, p. č. 2559 orná pôda vo

výmere 359235 m2, v podiele 79/3072-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 597
orná pôda vo výmere 22663 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p.
č. 3246/1 orná pôda vo výmere 3377 m2, p. č. 3249/1 TTP vo výmere 4262 m2, p. č. 3250/1 orná pôda
vo výmere 8679 m2, p. č. 3251/1 vodné plochy vo výmere 5740 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P. na LV č.
XXXX ako spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z. parcely registra „E" p. č. 430 TTP vo

výmere 543 m2, p. č. 1917/12 TTP vo výmere 69433 m2, p. č. 2550 TTP vo výmere 4014 m2, p. č. 2551
vodné plochy vo výmere 1926 m2, p. č. 2553 orná pôda vo výmere 246 m2, p. č. 2559 TTP vo výmere
30 m2, p. č. 2561 vodné plochy vo výmere 10028 m2, p. č. 2562 TTP vo výmere 22449 m2, t.j. v podiele
79/3072-in, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 671 orná pôda vo výmere 3932 m2,
p. č. 672 orná pôda vo výmere 4667 m2, p. č. 836 lesné pozemky vo výmere 209 m2, p. č. 929 orná

pôda vo výmere 1496 m2, p. č. 1326 lesné pozemky vo výmere 2313 m2, p. č. 1327/1 lesné pozemky vo
výmere 1533 m2, p. č. 1328 lesné pozemky vo výmere 1247 m2, p. č. 2932 vodné plochy vo výmere 568
m2, p. č. 3447 TTP vo výmere 1892 m2, p. č. 3448 orná pôda vo výmere 6992 m2, p. č. 3449 TTP vo
výmere 4061 m2, p. č. 3450 TTP vo výmere 737 m2, p. č. 3451 vodné plochy vo výmere 1899 m2, p. č.
3527 orná pôda vo výmere 5870 m2, p. č. 3528 orná pôda vo výmere 2680 m2, v celosti, v k. ú. P. na LV

č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 2560 TTP vo výmere 34242 m2, t.j. v podiele 79/3072-iny, v k. ú. P.
na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 596 orná pôda vo výmere 22655 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú.
P. na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 3249/2 vodné plochy vo výmere 5251 m2, v podiele 1/6-
iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako spoločné nehnuteľnosti podľa zákona č. 181/1995 Z. z. parcely registra
„E" p. č. 1912 TTP vo výmere 5121 m2, v podiele 79/3072-iny, v k. ú. P. na LV č. XXXX ako parcely

registra „E" p. č. 808/1 lesné pozemky vo výmere 295 m2, v podiele 1/2-ici, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako
parcely registra „C" p. č. 1914/3 ostatná plocha vo výmere 103 m2, p. č. 1914/9 vodná plocha vo výmere
49683 m2, p. č. 1914/11 vodná plocha vo výmere 70503 m2, p. č. 1914/92 ostatná plocha vo výmere
53 m2, p. č. 1914/93 vodná plocha vo výmere 8450 m2, p. č. 1914/94 ostatná plocha vo výmere 395
m2, p. č. 1914/95 vodná plocha vo výmere 20993 m2, p. č. 1914/96 ostatná plocha vo výmere 15142

m2, p. č. 1914/97 vodná plocha vo výmere 21619 m2, p. č. 1914/98 vodná plocha vo výmere 26232
m2, p. č. 1914/99 vodná plocha vo výmere 7567 m2, p. č. 1914/116 vodná plocha vo výmere 434 m2,
v podiele 79/3072-iny, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „C" p. č. 1914/46 ostatná plocha
vo výmere 378 m2, p. č. 1914/47 vodná plocha vo výmere 3794 m2, p. č. 1914/48 ostatná plocha vovýmere 120 m2, p. č. 1914/49 vodná plocha vo výmere 3288 m2, p. č. 1914/50 ostatná plocha vo výmere
177 m2, p. č. 1914/51 vodná plocha vo výmere 6857 m2, p. č. 1914/52 ostatná plocha vo výmere 342
m2, p. č. 1914/53 vodná plocha vo výmere 23702 m2, p. č. 1914/54 ostatná plocha vo výmere 940 m2,

p. č. 1914/55 vodná plocha vo výmere 8135 m2, p. č. 1914/56 ostatná plocha vo výmere 801 m2, p.
č. 1914/57 vodná plocha vo výmere 17900 m2, p. č. 1914/58 ostatná plocha vo výmere 404 m2, p. č.
1914/59 vodná plocha vo výmere 364 m2, p. č. 1914/60 vodná plocha vo výmere 2945 m2, p. č. 1914/61
ostatná plocha vo výmere 210 m2, p. č. 1914/62 vodná plocha vo výmere 6002 m2, p. č. 1914/63 ostatná
plocha vo výmere 66 m2, p. č. 1914/64 vodná plocha vo výmere 35 m2, p. č. 1914/100 vodná plocha

vo výmere 1793 m2, p. č. 1914/101 ostatná plocha vo výmere 219 m2, p. č. 1914/102 vodná plocha
vo výmere 783 m2, p. č. 1914/113 vodná plocha vo výmere 319 m2, p. č. 1914/114 ostatná plocha vo
výmere 210 m2, p. č. 1914/115 vodná plocha vo výmere 1380 m2, t. j. celkovo v podiele 79/3072-in, v
k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 1436 trvalý trávnatý porast vo výmere 16642 m2, v
podiele 1/6-iny, t. j. 2773,67 m2, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 742/1 orná pôda
vo výmere 969 m2, p. č. 743/1 orná pôda vo výmere 237 m2, v podiele 1/2-ici, v k. ú. P., na LV č. XXXX

ako parcely registra „E" p. č. 1435 lesný pozemok vo výmere 3723 m2, p. č. 1437 lesný pozemok vo
výmere 8927 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 1457/3 lesný
pozemok vo výmere 291 m2, p. č. 1458/3 trvalý trávnatý porast vo výmere 4287 m2, p. č. 1459/3 lesný
pozemok vo výmere 2151 m2, v podiele 1/2-ici, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č.
3247/1 trvalý trávny porast vo výmere 2374 m2, p. č. 3252/1 trvalý trávny porast vo výmere 1708 m2,

v podiele 1/6-iny, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 3248/1 orná pôda vo výmere
15246 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 1662/1 orná pôda
vo výmere 3352 m2, p. č. 1663/1 orná pôda vo výmere 755 m2, p. č. 1664/1 orná pôda vo výmere 1640
m2, p. č. 1665/1 orná pôda vo výmere 4784 m2, p. č. 1884/2 orná pôda vo výmere 1111 m2, p. č. 1885/2
TTP vo výmere 2780 m2, p. č. 1886/3 trvalý trávnatý porast vo výmere 784 m2, p. č. 1887/2 trvalý trávny

porast vo výmere 1313 m2, p. č. 1888/2 orná pôda vo výmere 216 m2, v podiele 1/2-ici, v k. ú. P., na
LV č. XXXX ako parcely registra "E" p. č. 1687 orná pôda vo výmere 1485 m2, p. č. 1854 orná pôda vo
výmere 2068 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P., na LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 1686 orná
pôda vo výmere 17516 m2, p. č. 1688 orná pôda vo výmere 10168 m2, v podiele 1/6-iny, v k. ú. P., na
LV č. XXXX ako parcely registra „E" p. č. 1689 orná pôda vo výmere 21396 m2, v podiele 1/6-iny, je voči

žalobcom 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, 2. G. B., nar. XX. XX. XXXX právne neúčinná. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 42a ods. 1 až 5, § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že Okresný súd Dunajská Streda poveril notára ako súdneho komisára JUDr. Janu

Horváthovú, so sídlom Hlavná 26/5, Dunajská Streda na prejednanie dedičstva po neb. Q. I., nar. XX.
XX. XXXX, naposledy bytom H. I. XX, zomr. XX. XX. XXXX. Notárka vydala Osvedčenie o dedičstve č.
13D/432/2010 z 04. 09. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04. 09. 2019 a vykonateľnosť 10. 09. 2019,
kde dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej sú výplaty dedičov nasledovné: M. I.,
N. I. a O. I. majú spoločne vyplatiť L. I. sumu 24 049,75 eura. M. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J.

XXX/XXX, H. L. mal vyplatiť L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX, H. I. sumu 6 663,80 eura, N. I., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, H. L. mal vyplatiť L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX, H. I. sumu
8 873,25 eura, O. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX, H. L. mal vyplatiť L. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XX, H. I. sumu 8 512,70 eura, každý v lehote do 31. 12. 2019. M. I., N. I. a O. I. doposiaľ
nevyplatili žiadnu sumu z vyporiadania dedičstva dohodou. Zo strany oprávneného bol podaný návrh

na vykonanie exekúcie 14. 02. 2020. Z informácie o stave exekučného konania z 23. 11. 2020 súdny
exekútor JUDr. Albín Božek, oznámil, že povinný M. I., N. I. a O. I. nevlastnia žiadny majetok. Majetok,
ktorí nadobudli z dedičstva po neb. Q. I. tvoria nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v Osvedčení o dedičstve
č. 13D/432/2010 z 04. 09. 2019 na strane 18 až 25. Uvedené nehnuteľnosti previedli darovacou zmluvou
č. V- 5419/19 z 07. 01. 2020 na svoju matku J. K., K. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX/XXX,

H. L.. L. I., nar. XX. XX. XXXX zomrela XX. XX. XXXX. Pohľadávku nebohej, ktorú nadobudla podľa
osvedčenia o dedičstve č. 13D 432/2010 z 04. 09. 2019 (osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 04. 09.
2019 a vykonateľnosť 10. 09. 2019) po neb. Q. I. prebrali žalobca v 1. a 2. rade uznesením o dedičstve
č. 20D 22/2022, Dnot 58/2022 z 30. 06. 2022. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 30.
06. 2022. Žalobca v 1. a 2. rade vymáhajú pohľadávku, ako oprávnení v exekučnom konaní, ktoré vedie

súdny exekútor JUDr. Albín Božek, Exekútorský úrad so sídlom Holič, Nám. Mieru 7, Holič, IČO: 36 078
352 pod zn. 11EX345/20 voči povinným M. I., N. I. a O. I..
1.3. Súd uviedol, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
rozumie taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu (Rč 12/2003). V zmysle § 42a ods. 2
Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V konaní o určenie, že právne úkony dlžníka voči veriteľovi
sú neúčinné, nesie veriteľ bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom toho, že k uspokojeniu

veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie je možné použiť iný majetok dlžníka. Veriteľ
nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a ohľadom toho,
že tento úmysel musel byť druhej strane známy, ak však sú touto druhou stranou osoby dlžníkovi
blízke, je naopak na týchto osobách, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli i pri
náležitej starostlivosti poznať. Osoba dlžníkovi blízka sa môže v zmysle § 42 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaubrániťodporovacejžalobe,lenakpreukáže,žeodlžníkovomúmysleukrátiťodporovateľným

právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vynaložila starostlivosť
k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a išlo o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím
na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý
tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jej výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle

dozvedela (Rč. 35/2002). I v prípade, že dlžník plní uzavretím zmluvy s treťou osobou svoj morálny
alebo právny záväzok, môže uzavretím zmluvy sledovať úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Ak ide o právny
úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, nemusí veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému
musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, zákon v takomto
prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa

vedel, ibaže žalovaný preukáže, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri
náležitej starostlivosti nemohol poznať (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.
septembra 2006 sp. zn. 30 Cdo 653/2006). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 20. 08. 2020 sp. zn.
3Obdo 10/2020, R 64/2021 týkajúce sa otázky úmyslu ukrátiť veriteľa vyplýva, že zákonná podmienka
odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je splnená aj vtedy, ak

osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený a svoje pomery o
tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla. Keďže ide o osobu odlišnú od účastníkov napadnutého
právneho úkonu, môže veriteľ svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že
druhá strana o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť, založiť aj len na nepriamych dôkazoch,

týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený. Občiansky
zákonník hovorí o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, avšak neuvádza, či ide o úmysel priamy, a
teda vedomosť dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľa a tento právny následok zamýšľal
spôsobiť, alebo pôjde o úmysel nepriamy, a teda vedomosť dlžníka o tom, že svojim právnym úkonom
môže ukrátiť svojho veriteľa a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Úmysel

dlžníka, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle výstižne popisuje Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí ako psychický stav (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že samy osebe nemôžu
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,
prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých
možno existenciu tohto úmyslu či vedomosť o ňom vyvodiť. Veriteľ preto má povinnosť nielen tvrdiť

existenciu úmyslu, ale tento úmysel aj prostredníctvom dôkazov preukázať. Pri skúmaní právneho
úkonu z hľadiska odporovateľnosti je potrebné na jednej strane chrániť tretiu osobu, ktorá právny
úkon s dlžníkom uskutočnila, a na druhej strane veriteľa dlžníka, pred takými úkonmi, ktoré ukracujú
uspokojeniejehovymáhateľnejpohľadávky.Pretoprieskumbysamalobmedziťnaneobvyklétransakcie
dlžníka. Určite sa za neobvyklé transakcie nebudú automaticky považovať všetky majetkové transakcie,

keď cena nezodpovedá cene trhovej, určitý priestor bude určite daný aj súdom na posúdenie takýchto
transakcií. Avšak kvantitatívne kritériá budú pri skúmaní odporovateľnosti právneho úkonu podstatné
(rozdielvcenepriuskutočnenomaobvyklomprávnomúkone).Užlensamotnénaplneniekvantitatívnych
kritérií odôvodňuje existenciu úmyslu, ako aj vedomosti druhej strany o existencii úmyslu dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 142/2002, ktoré bolo publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 63/2004, dospel k
záveru, že „pre aplikáciu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a
objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania
takéhoto úkonu nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehotetroch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že
obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať“.

1.4. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobný návrh žalobcov voči
žalovanej je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že darcovia majú dlh voči žalobcom (voči právnej
predchodkyni) z uznesenia z prejednania dedičstva po neb. Q. I. sp. zn. 13D/432/2010 z 04. 09. 2019
spoločne v sumu 24 049,75 eura, a to M. I. v sume 6 663,80 eura, N. I. v sume 8 873,25 eura a O. I. v
sume 8 512,70 eura v lehote do 31. 12. 2019. Uvedenú ich povinnosť v lehote splatnosti nesplnili. Na

základe podaného návrhu prebieha aj exekučné konanie, v ktorom súdny exekútor zistil nemajetnosť
menovaných darcov (dlžníkov). Dňa 04. 12. 2019, zapísaná dňa 07. 01. 2020 pod č. V-5419/19 bola
uzatvorená darovacia zmluva medzi žalovanou - matkou darcov ako obdarovanou a M. I., N. I. a O. I. ako
darcami, podľa ktorej sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľnosti od M. I., N. I. a O. I., a to tých, ktoré
darcovia nadobudli v dedičskom konaní. Žalovaná - matka darcov v zápisnici pri výsluchu osoby v konaní
ORP-900/VM-DS-2020 dňa 05. 01. 2021 uviedla, že darcovia - jej synovia nadobudli nehnuteľnosti v

rámci dedičského konania a súčasne sa zaviazali na povinnosť vyplatiť právnej predchodkyni žalobcov
(L. I.) 24 049,75 eura. Uviedla tiež, že dôvodom darovania nehnuteľností bola skutočnosť, že synovia
bývajú v zahraničí, aby ona spravovala tieto pozemky. Nemali v úmysle zbaviť sa svojho majetku, aby
takýmto spôsobom poškodili L. I.. Sú ochotní uhradiť L. I. 24 049,75 eura, avšak doposiaľ nemali na to
finančné prostriedky. Žalobu žalobcovia podali v zákonne stanovenej trojročnej lehote. Vo veci vypočutí

svedkovia, darcovia - synovia žalovanej pri výsluchu uviedli, že dôvodom darovania nehnuteľností,
tvoriace predmet konania bolo vyjadrenie vďaky a poďakovanie za obetu počas trvania dedičského
konania a ich výchovy a druhý dôvod bol, že všetci traja žijú mimo územia SR, aby záležitosti týkajúce
sa nehnuteľnosti mohla vybavovať žalovaná. Všetci traja svedkovia deklarovali ochotu vyplatiť dlh,
mienili vyplatiť dlh z vyplateného nájmu za prenájom pozemkov za obdobie deviatich rokov, ktorá

suma nájomného by pokryla ich dlh. Nakoľko otázka vyplateného nájomného je sporná a je v štádiu
súdneho konania, momentálne na vyplatenie celého dlhu nemajú dostatok finančných prostriedkov.
Aplikujúc rozhodnutia najvyšších súdnych autorít na predmetný prípad, bez ohľadu na to, že darcovia
popierali skutočnosť, že nemali v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (žalobcov), na ich úmysel je potrebné
nahliadaťprostredníctvomskutočnostívonkajšiehosveta,t.j.existenciapohľadávky,prevodmajetkubez

protihodnoty na blízku osobu a docieliť tak nevymoženie pohľadávky veriteľa. Subjektívne presvedčenie
darcovoabsenciíúmysluukrátiťveriteľovniejevsúladesobjektívnymstavom,vzhľadomnaskutočnosti
vyššie uvedené. V neposlednom rade, samotná žalovaná ako obdarovaná vedela o dlhu darcov, ako i
tom, že darcovia dlh nevyrovnali, a že po prevode nehnuteľností do jej vlastníctva žiaden postihovateľný
majetok exekúciou im nezostane. Samotné riešenie otázky vyrovnania dlhu darcov voči veriteľom, či už

vo forme splácania v splátkach alebo započítaním, netvorí predmet tohto konania. Vychádzajúc z čl. 4
ods. 2 CSP a súčasne poukazujúc na vyššie citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, súd mal
za preukázanú dôvodnosť návrhu.

1.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 ods. 2 CSP a v predmetnom prípade súd

žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, vzhľadom na jeho úspech v konaní. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila so záverom súdu a mala za to, že návrh žalobcov
nie je dôvodný a súd by mal žalobu zamietnuť. Mala za to, že ustanovenia § 42a ods. 2 a ods. 3
Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že ak právny úkon nebol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa

dlžníka, nie je možné takémuto právnemu úkonu odporovať. Mala za to, že ak právny úkon bol urobený
s iným úmyslom, a nie s úmyslom ukrátiť veriteľa dlžníka, podľa poslednej časti ustanovenia § 42 a ods.
2 a poslednej časti ustanovenia § 42a ods. 3 písm. a) OZ platí výnimka stanovená zákonom a právnemu
úkonu nie je možné odporovať. Uviedla, že výpoveďami žalovanej, výpoveďami svedkov a predloženými
listinnými dôkazmi: osvedčenie o dedičstve zo dňa 04. 09. 2019, výzvy právnej zástupkyne zo dňa 26.

01. 2021 a zo dňa 03. 03. 2021, list J. I. zo dňa 02. 02. 2021, dohoda o urovnaní zo dňa 13. 10. 2023 –
bolo preukázané, že uzatvorením darovacej zmluvy zo dňa 04. 12. 2019 úmyslom dlžníkov M. I., N. I. a
O.I.neboloukrátiťichveriteľa,právnupredchodkyňužalobcov.M.I.,N.I.aO.I.dedilipoľnohospodárske
pozemkyvkat.územíP.poichotcovi,neb.Q.I.,zomr.XX.XX.XXXX,nazákladeosvedčeniaodedičstvevydaného dňa 04. 09. 2019 pod sp. zn. 13D/42/2010. Z toho vyplýva, že bratia I. nadobudli pozemky
už smrťou ich otca, t.j. ku dňu XX. XX. XXXX, avšak až na základe osvedčenia vydaného dňa 04. 09.
2019, t.j. 9 rokov po smrti poručiteľa. V čase vydania osvedčenia o dedičstve oprávnene rátali s tým,

že im prináleží nájomné za užívanie dedených pozemkov od nájomcu za roky 2010 až 2019, pretože v
tomto období nájomné sa pohybovalo v obci P. minimálne vo výške 150 eur za 1 ha pôdy za 1 rok, bratia
rátali s tým, že po skončení dedičského konania bude im vyplatené nájomné minimálne v sume 25 000
eur (150 eur x 18,78 ha za roky 2010 až 2018 – 25 353 eur) a z tohto nájomného vyplatia L. I. sumu
24 049,75 eura, ku ktorej boli zaviazaní osvedčením o dedičstve. V čase uzavretia darovacej zmluvy,

začiatkomdecembra2019tedabratiaI.nerátalistým,ževprípadescudzeniapôdynebudúmaťfinančné
prostriedky na zaplatenie ich dlhu. Na jar v roku 2021 sa dozvedeli bratia I., že nájomné bolo dohodnuté
s nájomcom pozemkov v oveľa nižšej sume než to predpokladali, než to bolo v tom čase obvyklé v danej
obci. Ďalej sa dozvedeli, že nájomné za užívanie sporných pozemkov v rokoch 2010 až 2018 prevzala
od nájomcu pozemkov L. I. v celkovej sume 7 900 eur. L. I. nikdy nebola vlastníkom sporných pozemkov,
získala nájomné vo výške 7 900 eur bez právneho dôvodu, a teda v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa bezdôvodne obohatila. L. I. dobrovoľne im túto sumu nevyplatila, na telefonáty a výzvy
bratov I., a neskôr na výzvy ich právnej zástupkyne, vôbec nereagovala, bratia I. podali dňa 15. 12. 2021
návrh na Okresný súd v Dunajskej Strede na začatie súdneho konania. Toto súdne konanie dodnes nie
je ukončené, spor prebieha na súde prvej inštancie, vo veci je vytýčené pojednávanie na deň 21. 03.
2024. Poukázala na to, že M. I., N. I. a O. I. teda v čase uzavretia sporného právneho úkonu – darovacej

zmluvy zo dňa 04. 12. 2019 rátali s tým, že z nájomného získaného za užívanie dedených pozemkov bez
problémovbudúmaťtoľkofinančnýchprostriedkov,abyvedeliuhradiťdlhL.I..PohľadávkaL.I.vočinimv
čase uzavretia darovacej zmluvy ešte ani nebola splatná, dlh boli povinní zaplatiť do 31. 12. 2019. Lenže
práve L. I. bola tá osoba, ktorá im to znemožnila a tomu zabránila. Jednak tým, že počas dedičského
konania a ani po skončení dedičského konania neprezradila, komu sú pozemky prenajaté, že nájomné

je dohodnuté vo veľmi nízkej sume, a že ona preberala počas celého dedičského konania nájomné
namiesto nich – skutočných vlastníkov pozemkov. Považujú teda za nekorektné a nespravodlivé, keď na
jednej strane L. I. a t. č. jej bratia ako jej dedičia trvajú na zaplatení sumy, ku ktorej boli bratia I. zaviazaní
osvedčením o dedičstve, avšak na druhej strane nemienia kompenzovať tú sumu, o ktorú prišli bratia I.
kvôli správaniu L. I. a jej pričinením. Sú toho názoru, že jediné korektné a spravodlivé riešenie by bolo,

keby druhá strana netrvala na zaplatení dlžnej sumy a M. I., N. I. a O. I. by už netrvali na zaplatení
nájomného. Úmysel M. I., N. I. a O. I. teda nesmeroval k tomu, že by chceli ukrátiť L. I., ale smeroval
k niečomu inému – poďakovať ich matke, žalovanej za jej starostlivosť, že ich za neľahkých okolností
vychovala a kompenzovať jej to, čo pre nich obetovala. Sama vychovala všetkých troch synov, dlhé
roky bez akejkoľvek finančnej pomoci otca synov. Pracovala ako učiteľka v umeleckej škole. Z jej platu

rodina žila veľmi skromne. Po smrti jej rodičov bola nútená odpredať svoje zdedené poľnohospodárske
pozemky, aby vedela finančne pomáhať svojim deťom, ktoré študovali na vysokých školách. Ďalším
dôvodom uzavretia darovacej zmluvy bola tá skutočnosť, že všetci traja synovia žili vtedy a žijú dodnes
v zahraničí. Ona žije vo H. L., v blízkosti, kde sa nachádzajú sporné pozemky a lepšie vie zabezpečiť
všetko, čo je potrebné zabezpečiť ohľadom starostlivosti o pozemky. Z uvedených dôvodov mala za

to, že súd nesprávne dospel k skutkovému zisteniu, že úmyslom synov žalovanej uzatvorením spornej
darovacej zmluvy zo dňa 04. 12. 2019 bolo ukrátiť ich veriteľa, právnu predchodkyňu žalobcov L. I..
Tvrdila,ženejdelenosubjektívnepresvedčeniedarcovoabsenciiúmysluukrátiťveriteľa,alepreukazujú
to aj okolnosti prípadu. Na základe vyššie uvedených skutočností, z dôvodu absencie úmyslu dlžníka
pri urobení právneho úkonu ukrátiť svojho veriteľa nie je možné odporovať právnemu úkonu, mala za

to, že súd nesprávne aplikoval na danú vec zákonné ustanovenia § 42a ods. 2 a ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania proti
žalobcom v rozsahu 100% trov konania, alternatívne ho navrhla zrušiť.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná v čase uzatvorenia
darovacej zmluvy dňa 04. 12. 2019 vedela o tom, že jej synovia M. I., N. I. a O. I. dlžia právnej
predchodkyni žalobcov L. I. sumu 24 049,75 eura podľa osvedčenia o dedičstve po neb. Q. I. č.
13D/432/2010 zo 04. 09. 2019, čo potvrdila aj v zápisnici pri výsluchu č. ORP-900/VM-DS-2020 zo
dňa 05. 01. 2021 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Veľký Meder. Keď žalovaná vedela o

tom, že jej synovia nevyplatili právnej predchodkyni žalobcov L. I. svoj dlh, tak nemala dar prijať,
keď tvrdí, že pri uzatváraní darovacej zmluvy nekonala v úmysle ukrátiť veriteľa darcov. Darcovia -
synovia žalovanej - vedeli v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, že majú voči právnej predchodkyni
žalobcov L. I. neuhradenú pohľadávku v sume 24 049,75 eura, aj napriek tomu darovali celý svojmajetok na žalovanú, aby tak docielili nevymoženie pohľadávky veriteľa. Subjektívne presvedčenie
darcov o absencii úmyslu ukrátiť veriteľov nie je v súlade s objektívnym stavom. V čase uzatvorenia
darovacej zmluvy sa darcovia ani nedomáhali vyplatenia nájomného, ani započítania, čo nie je možné,

pretože pohľadávka z nájomného nebola ani nie je splatná. Otázka vyplatenia nájomného je sporná a
je v štádiu súdneho konania. Doposiaľ darcovia nezaplatili žiadnu sumu L. I., ani im ako jej právnym
nástupcom, ani súdny exekútor JUDr. Albín Božek v exekučnom konaní vedenom pod zn. 11EX345/20
nevymohol žiadnu sumu, pretože darcovia nevlastnia žiadny majetok. Napadnutý rozsudok navrhli ako
vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
žalovanou ako stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),popreskúmanízákonnostiavecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc z dostatočne pre posúdenie veci zisteného skutkového

stavu, vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil
všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti a to i tie, ktoré žalovaná uvádzala v odvolaní, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a
keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP
odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní

žalovanej odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových
zistení, ktoré súd následne aj správne právne posúdil.

8.1. Odvolací súd na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/166/2022 z 26. 06. 2024, v ktorom rozobral rozhodnutia NS SR ohľadom

odporovateľnosti právneho úkonu vo vzťahu k blízkej osobe.

8.2. Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej
pohľadávky.Právneúkonydlžníkaukracujúuspokojeniepohľadávkyveriteľavtedy,akvedúkzmenšeniu
majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ

nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa
aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002). Neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe v podstate
znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

8.3. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, pričom zákon taxatívne nevymedzuje, ktoré právne
úkony môžu byť odporovateľnosťou napadnuté, preto do tohto okruhu patria všetky právne úkony,
ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Postačuje, že daný právny úkon
zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Súdna prax medzi také úkony zaradila kúpnu zmluvu,
darovaciu zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru,

odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného
ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti.8.4. Právo odporovať právnym úkonom sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha
iba veriteľovi a jej nadobúdateľovi v dôsledku singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Odporovať možno
len úkonom dlžníka. Len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým

by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Pod dlžníkom veriteľa je
však potrebné rozumieť nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa
a ďalšie osoby, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť
pohľadávku veriteľa. Právo domáhať sa odporovateľnosti má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol dokonca uspokojený (§ 42a

ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka).

8.5. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. V konaní procesnú
stranuzaťažujebremenotvrdenia(onusdicendi).Schopnosťstranysporuuniesťbremenotvrdeniaspolu
sdôkaznýmbremenom(onusprobandi)jepredpokladompreúspechvspore.Povinnosťtvrdiťpodstatné
a rozhodujúce skutočnosti, t. j. povinnosť substancovane tvrdiť, znamená uviesť všetko, čo je obsiahnuté

v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj
toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2016, 568 a 571 s.).

8.6. Blízka osoba dlžníka sa môže v žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka účinne ubrániť, ak
hodnovernýmspôsobompreukáže,ževsúvislostisodporovanýmprávnymúkonompostupovalastakou
náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.
Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka,
nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej

stranypreukázaťvynaloženieurčitýchkonkrétnychúkonovnáležitejstarostlivostitak,akotopredpokladá
ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka (R 67/2017).

8.7. Najvyšší súd v uznesení z 10. júna 2018 sp. zn. 3Cdo/224/2017 uviedol, že
podstatu dôkazného bremena, jeho zmysel, rozdelenie a procesnoprávne dôsledky jeho

(ne)unesenia už vysvetlil vo všeobecnosti vo viacerých rozhodnutiach (porovnaj 3Cdo/2/2016, 3
MCdo/6/2010, 2Cdo/256/2012, 4Cdo/13/2009, 5Cdo/218/2012, 6Cdo/81/2010) s tým, že otázka
uneseniadôkaznéhobremenasúvisísotázkousplneniapovinnostitvrdenia.Medzipovinnosťoutvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.

Neunesenie bremena tvrdenia má pre stranu sporu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon
jej ukladá povinnosť tvrdiť všetky skutočnosti relevantné z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že odporovateľný je právny úkon, ktorý urobil dlžník v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, pokiaľ bol tento úmysel známy druhej strane; bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
nesie v tomto prípade veriteľ. Preukázanie tohto úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti
vtedy, keď je „druhou stranou“ osoba dlžníkovi blízka (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka); úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa zákon v takom prípade predpokladá a je na osobách blízkych dlžníkovi, aby
preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli vtedy (v čase urobenia právneho úkonu) poznať

ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Osoba dlžníkovi blízka sa v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka môže v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu brániť tvrdením a preukázaním, že
o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným úkonom nevedela a ani nemohla vedieť, napriek
tomu, že vyvinula „starostlivosť“ na rozpoznanie tohto úmyslu dlžníka a šlo o „náležitú starostlivosť“.
Vynaloženie „náležitej starostlivosti“ v zmysle uvedeného ustanovenia predpokladá, že osoba dlžníkovi

blízka vynaložila s ohľadom na okolnosti prípadu a so zreteľom na obsah právneho úkonu dlžníka takú
dostatočnú aktivitu (t. j. aktívne konala tak), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa v čase odporovateľného
úkonu spoznala alebo sa o ňom dozvedela.

8.8. Z rozsudku najvyššieho súdu z 23. novembra 2011 sp. zn. 5Cdo/188/2010 vyplýva, že v konaní

o určenie, že právne úkony dlžníka voči veriteľovi sú neúčinné, nesie veriteľ bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno ohľadom toho, že k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky preukázateľne nie je
možné použiť iný majetok dlžníka. Veriteľ nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom úmyslu
dlžníka ukrátiť veriteľa a ohľadom toho, že tento úmysel musel byť druhej strane známy, ak všaksú touto druhou stranou osoby dlžníkovi blízke, je naopak na týchto osobách, aby preukázali, že
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli i pri náležitej starostlivosti poznať. Osoba dlžníkovi blízka sa
môže v zmysle § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže,

že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla
vedieť, napriek tomu, že vynaložila starostlivosť k poznaniu tohto dlžníkovho úmyslu a išlo o náležitú
starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala
s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť
(aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu,

z jej výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela (Rč. 35/2002).

8.9. V rozsudku z 27. mája 2008 sp. zn. 2Cdo/109/2007 najvyšší súd vysvetlil, že bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie
je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke
(§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa

predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera).
To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu
byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu
(jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu,

či vedomosť o ňom dôvodiť. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti
smerujúcejkrozpoznaniuúmysludlžníkaukrátiťveriteľa,dovolacísúdjetonázoru,žekonaniežalovanej
v súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo aspoň sa
dozvedieť o úmysle dlžníka (otca ako ručiteľa) ukrátiť veriteľa. Náležitá starostlivosť vyžaduje určitú
aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu, k zisteniu úmyslu dlžníka v čase jeho

uzatvárania. Len deklarovanú dôveru žalovanej voči jej otcovi, či jej vedomosť o majetkových pomeroch
obchodnej spoločnosti získaných od jej otca, bez akéhokoľvek konania smerujúceho k zisteniu úmyslu
dlžníka ukrátiť veriteľa, nemožno považovať za úspešnú obranu proti odporovaniu právnemu úkonu
uzavretému s otcom žalovanej v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka. Pri akceptácii takejto obrany
spočívajúcej v odkazovaní na dôveru medzi konajúcimi blízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti

právnych úkonov stratil na význame, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom
vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie
takejčinnosti,priktorejmalanáležitúsnahuzistiť,čiprevádzajúci(darca)nemáveriteľaačisauvedeným
úkonom nesnaží ho ukrátiť (m. m. sp. zn. 3Obdo/59/2018).

8.10. Z okolností preskúmavanej veci je nesporné, že právne posúdenie neunesenia dôkazného
bremena žalovanou v otázkach posúdenia, či právnym úkonom ručiteľa došlo k ukráteniu uspokojenia
vymáhanej pohľadávky a či žalovaná pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel prevodcu
ukrátiť veriteľa, bolo v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Blízka osoba dlžníka
sa môže žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka účinne ubrániť, ak hodnoverným spôsobom

preukáže,ževsúvislostisodporovanýmprávnymúkonompostupovalastakounáležitoustarostlivosťou,
aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť. Z hľadiska posúdenia
požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby, nemôže odkaz na vzájomnú
dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej preukázať vynaloženie
určitých konkrétnych úkonov náležitej starostlivosti tak, ako to predpokladá § 42a Občianskeho

zákonníka. V kontexte uvedeného preto z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti žalovanou ohľadne
preukázania vynaloženia náležitej starostlivosti, aby takúto vedomosť získala, nebolo namietané
nesprávne posúdenie opodstatnené.

9. V danej veci odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná ako

obdarovaná a blízka osoba dlžníkom, jej synom ako darcom v konaní nepreukázala, že vynaložila
sohľadomnaokolnostiprípaduasozreteľomnaobsahprávnehoúkonudlžníkatakúdostatočnúaktivitu,
aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa v čase odporovateľného úkonu spoznala alebo sa o ňom dozvedela.
Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že žalovaná vedela o pohľadávke jej synov voči právnej
predchodkyni žalobcov a o tom, že predmetnou darovacou zmluvou sa zbavili ich jediného majetku

(iné v konaní preukázané nebolo), teda jej tvrdenie, že právny úkon robila s iným úmyslom, a nie
s úmyslom ukrátiť veriteľa dlžníka na preukázanie toho, aby nebol takýto právny úkon vyhlásený za
právne neúčinný, nestačí, pretože dôkazné bremeno je v takomto prípade na nej. Odvolací súd sa
stotožňuje aj s tým, že otázka prípadného započítania dlhu jej synov s ich pohľadávkou voči právnejpredchodkyni žalobcov L. I. titulom nároku na nájomné nemá vplyv na posúdenie tohto konania, pričom
riešenie nároku na nájomné je predmetom iného konania. Súd prvej inštancie sa správne a dostatočne
vysporiadal s okolnosťami danej veci a dospel k správnemu právnemu záveru, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).