Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200294
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej
v právnej veci žalobcu: A. B. C. HAL, miesto podnikania Nová 7, 971 01 Prievidza, IČO: 33 613 303,
právne zastúpený: Acta legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Drobného 27, 841 01 Bratislava,
IČO: 54 560 349, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
Slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (pôvodne Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky) č. 24269/2022/SCDPK/62112 zo dňa 06.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „okresný úrad“)
rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/010796-008 zo 22.04.2021 (ďalej len „pôvodné prvostupňové
rozhodnutie“) zrušil žalobcovi (ďalej aj ako „prevádzkovateľ“ autoškoly“) registráciu autoškoly podľa § 7
ods. 3 písm. d) zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o autoškolách“) za porušenie povinnosti prevádzkovateľa autoškoly ustanovenej v § 6 ods. 1
písm. e) zákona o autoškolách tým, že účastníkovi kurzu D. E. (ďalej ako „účastník kurzu“) so začiatkom
kurzu dňa 01.06.2020 vydal po skončení kurzu osvedčenie o absolvovaní kurzu dňa 30.07.2020 napriek
tomu, že neabsolvoval stanovený počet 17 vyučovacích hodín praktického výcviku vo vedení vozidla
v kurze na rozšírenie rozsahu udeleného vodičského oprávnenia o skupinu A2 vodičského oprávnenia
podľa Prílohy č. 1 k učebnej osnove vodičských kurzov vydanej Ministerstvom dopravy a výstavby
Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. e) zákona o autoškolách, tabuľky č. 4 „Počet

hodín praktického výcviku“ a to tak, že dňa 28.07.2020 v čase od 15:20 hod. do 17:35 hod (3 vyučovacie
hodiny) a dňa 30.07.2020 v čase od 07:32 hod. do 08:19 hod. (1 vyučovacia hodina a 2 minúty) účastník
kurzu nevykonal praktický výcvik vo vedení vozidla spolu súhrnne v počte 4 vyučovacie hodiny a 2
minúty, nakoľko sa výcvikové vozidlo EČV E., s ktorým mal byť vykonávaný praktický výcvik vo vedení
vozidla, v uvedených časoch nehýbalo (najazdených 0 km). K zisteniu uvedeného porušenia došlo na
základe hlavného štátneho odborného dozoru (ďalej aj ako „ŠOD“) na mieste č. 53/2020/PV zo dňa
16.10.2020, č. k.: 28545/2020/OKŠDD/81241 vykonaného v spolupráci s policajnou hliadkou z Prezídia

Policajného zboru, odboru dopravnej polície dňa 28.07.2020 v časoch od 16:14 hod. do 16:18 hod.,
od 16:15 hod. do 16:20 hod., od 16:23 hod. do 16:35 hod. nad autoškolou žalobcu počas praktického
výcviku v cestnej premávke (ďalej aj ako „Protokol č. 53/2020/PV“).2. Na základe odvolania žalobcu doručeného dňa 21.05.2021 okresný úrad postupom podľa § 57 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) pôvodné
prvostupňové rozhodnutie sám zrušil rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/010796-010 z 27.05.2021

(ďalej len „pôvodné odvolacie rozhodnutie“), pretože dôvody uvedené žalobcom v odvolaní vyhodnotil
ako opodstatnené. V odôvodnení uviedol, že podkladom pre začatie konania bol list Ministerstva
dopravy a výstavby SR, Odboru kontroly, štátneho dozoru a dohľadu č. k. 22123/2020/OKŠDD/90507
zo dňa 20.11.2020 vo veci „Zaslanie protokolov o výsledku hlavných ŠOD nad autoškolami a podnety
na ďalšie konania“ doručeného dňa 23.11.2020 a Protokol č. 53/2020/PV, ktorý však neobsahoval

zápisnicu o prerokovaní protokolu, a teda kontrola nebola skončená. Zároveň uviedol, že výkon kontroly
sa riadi zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon o kontrole“), pričom
v rozpore s § 11 ods. 2 písm. d), e) a g) zákona o kontrole vedúci kontrolovaného subjektu nebol
oboznámený s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a nebola mu daná možnosť
predložiť v určenej lehote námietky. Protokol tiež neobsahoval náležitosti podľa § 13 ods. 1 písm. j) a l)
zákona o kontrole, a to dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom a podpis

vedúceho kontrolovaného subjektu. V rozpore s § 13 ods. 6 zákona o kontrole nebola o prerokovaní
protokolu vyhotovená zápisnica, a preto Protokol č. 53/2020/PV nemožno považovať za prerokovaný
podľa § 13 ods. 8 zákona o kontrole, a teda kontrola nebola skončená.

3. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „prvostupňový orgán“) listom zo

dňa 03.09.2021 na základe podnetu žalovaného zo dňa 14.07.2021 upovedomil žalobcu o začatí
mimo odvolacieho konania vo veci zrušenia registrácie autoškoly žalobcu, resp. prieskumu pôvodného
odvolacieho rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, umožnil mu vyjadriť sa k začatiu konania, navrhnúť
dôkazy a nahliadnuť do spisu. K upovedomeniu o začatí mimo odvolacieho konania sa písomne vyjadril
žalobca listom zo dňa 18.10.2021.

4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-TN-OOP2-2022/002549-014 zo dňa 10.01.2022 (ďalej
aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) pôvodné odvolacie rozhodnutie podľa § 65 ods. 2 správneho
poriadku zrušil z dôvodu, že okresný úrad sa v pôvodnom odvolacom rozhodnutí nesprávne stotožnil
s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom procesných pochybení pri výkone ŠOD napriek tomu, že jeho

výkon je samostatným procesom a okresný úrad nie je oprávnený skúmať tento proces, v ktorom
bolo preukázané protiprávne konanie žalobcu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa
08.02.2022 odvolanie.

5. Žalovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) rozhodnutím č.

24269/2022/SCDPK/62112 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že
pri výkone ŠOD nad praktickým výcvikom alebo výučbou teórie v učebniach sa ukladajú povinnosti
kontrolovanej osobe v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky priamo do protokolu z vykonania
ŠOD na mieste a vypracovávanie zápisnice o prerokovaní protokolu s totožnými povinnosťami, by

bolo duplicitné a zbytočné. Protokol je výsledným materiálom, ktorý sa zasiela kontrolovanej osobe,
čím je ŠOD ukončený a žiadna zápisnica o prerokovaní protokolu sa už nevypracováva. Tým, že
v tomto protokole je uložená povinnosť pre kontrolovanú osobu v určenej lehote odstrániť nedostatky
a predložiť orgánu ŠOD správu o ich splnení, zmysel a účel zápisnice je týmto naplnený. Ak by mal
prebiehať výkon ŠOD nad praktickým výcvikom alebo výučbou teórie v autoškole, ako nesprávne

uviedol okresný úrad, novela ustanovenia § 16 ods. 11 zákona o autoškolách, ktoré stanovujú
odlišnosti pri výkone ŠOD nad praktickým výcvikom alebo výučbou teórie od ustanovení zákona
o kontrole by nemala žiadne opodstatnenie a narušovala by celú logiku, zmysel a kontext výkonu
ŠOD, čo by zákonodarca samozrejme nepripustil. Tento postup je teda v súlade s teleologickým
výkladom § 16 zákona o autoškolách, ktorý predstavuje normu lex specialis k ustanoveniam zákona

o kontrole. K odvolacím námietkam žalobcu o tom, že nebol upovedomený o vykonaní samotnej kontroly,
osoby, ktoré vykonali ŠOD nebolo možné identifikovať, pretože sa nepreukázali služobným preukazom
a žalobcovi bolo odopreté právo na podanie námietok, žalovaný uviedol, že správne konanie vo veci
zrušenia registrácie autoškoly je samostatným konaním, ktoré je nezávislé od procesného výkonu ŠOD.
V rámci správneho konania má účastník samostatné oprávnenia, ako napr. právo nahliadať do spisu,

navrhovať dôkazy a pod. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z uvedeného dôvodu proces výkonu ŠOD nemá žiaden vplyv na
vyplývajúce správne konanie, ktoré je samostatným a nezávislým konaním, v rámci ktorého sa vykonávanezávislé dokazovanie a preukazujú sa kontrolné zistenia. V rámci správneho konania sa proces výkonu
ŠOD neposudzuje, lebo s ním vôbec nesúvisí. Súvisí s ním len výsledok ŠOD. Práva a postavenie
kontrolovanej osoby pri výkone ŠOD, ako aj samotný priebeh ŠOD, sú diametrálne odlišné a nezávislé

od práv, postavenia účastníka konania a procesu správneho konania a nie je možné ich vzájomne
podmieňovať, stotožňovať, či zamieňať. Ide o dve nezávislé konania, ktorými by s avšak malo preukázať
to isté. Žalovaný uviedol, že ŠOD je vykonávaný podľa § 16 zákona o autoškolách a nie podľa správneho
poriadku, ako žalobca v odvolaní chybne namietal. Vykonaným ŠOD bolo zistené porušenia povinností
inštruktorov autoškoly žalobcu. Z výsledku vykonaného ŠOD bol dňa 16.10.2020 vypracovaný Protokol

č. 53/2020/PV, ktorý bol výsledným a konečným materiálom z vykonaného ŠOD. Orgán štátneho
odborného dozoru v protokole uložil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v určenej lehote a predložiť
orgánu štátneho odborného dozoru v určenej lehote správu o odstránení zistených nedostatkov.
Listom zo dňa 19.10.2020 bol protokol zaslaný žalobcovi ako účastníkovi konania na oboznámenie sa
s protokolom a následne bola orgánu štátneho odborného dozoru doručená správa o splnení opatrení
zo strany účastníka konania. Orgán štátneho odborného dozoru následne po preštudovaní zaslanej

správy zistil novú závažnú skutočnosť a to, že účastník konania sa ako prevádzkovateľ autoškoly
priznal k porušeniu § 6 ods. 1 písm. e) zákona o autoškolách tým, že vydal osvedčenie o absolvovaní
kurzu tomu, kto sa nepodrobil celému výcviku. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
opak zistených skutočností a ani nespochybnil závery vykonaného ŠOD, ale svojim vyjadrením potvrdil
porušenie povinnosti prevádzkovateľa autoškoly. Okresný úrad mal na základe uvedených dokumentov

a vyjadrení účastníka konania spoľahlivo a jednoznačne preukázané pochybenie žalobcu. Povinnosti
prevádzkovateľa autoškoly platia vždy a za každých okolností a nie je možné ich porušenie podmieňovať
len úmyselným konaním. Keďže zákon o autoškolách neobsahuje liberačné dôvody v prípade porušenia
tohto zákona, predkladaním chybných vyjadrení účastníka konania je nesporné, že k porušeniu § 6 ods.
1 písm. e) zákona o autoškolách došlo a okresný úrad bol podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) zákona

o autoškolách povinný rozhodnúť o zrušení registrácie autoškoly. Žalovaný na záver odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia uviedol, že okresný úrad mal v rámci správneho konania skúmať, či došlo
k porušeniu povinnosti uvedenej v protokole, avšak ťažisko odôvodnenia postavil na spochybňovaní
postupu žalovaného pri výkone ŠOD.

Správna žaloba – žalobné body

6. Žalobca sa v zákonnej lehote správnou žalobou podanou pôvodne na Krajský súd v Trenčíne,
ako správny súd, domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
na ďalšie konanie, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné; správne orgány nedostatočne

zistili skutkový stav; skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore
s administratívnymi spismi a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V správnej žalobe žalobca namietal, že samotné začatie mimo odvolacieho konania predstavovalo
výrazný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré jej boli priznané pôvodným

odvolacím rozhodnutím. Žalovaný použil najinvazívnejší nástroj, ktorý mu ponúka správny poriadok
v porovnaní s obnovou konania alebo správnou žalobou. Žalobca poukázal na znaky mimo odvolacieho
konania, keďže je ako iné mimoriadne opravné prostriedky výnimkou z pravidla. Keďže mimo odvolacie
konanie nie je viazané na konkrétny subjekt, ale jeho iniciovanie môže realizovať každý, je zrejmé,
že musí existovať verejný záujem, v rámci ktorého je možné zasiahnuť do právnej istoty účastníkov

konania. Gramatický výklad § 65 správneho poriadku upravuje právo správneho orgánu začať
mimo odvolacie konanie, ktoré implikuje záver o správnej úvahe. Správny orgán však musí zvážiť
intenzitu nezákonnosti a jej vplyv na výrok rozhodnutia. Nie každé formálne porušenie procesných
predpisov je dôvodom na zásah do právnej istoty. Hoci podmienka podstatného vplyvu na rozhodnutie
nie je výslovne ustanovená, táto podmienka musí byť súčasťou správnej úvahy. Výklad, ktorý by pre

mimo odvolacie konanie ponúkal menšiu prísnosť v neprospech účastníka konania, by vážne narúšal
celý rad zásad právneho štátu, ktoré ako ústavné zásady majú prednosť a výklad správneho poriadku
musí byť ústavne komfortný.

8. Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4 Sž 12/2002 ohľadom rešpektovania dobromyseľnosti nadobudnutých práv účastníkov konania v mimo
odvolacom konaní. Podľa žalobcu prvostupňový orgán, ktorý rozhodol o začatí mimo odvolacieho
konania, neprihliadol na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu. Napádanými rozhodnutiami bolo
zrušené výlučne len rozhodnutie, ktoré zrušilo rozhodnutie o zrušení registrácie autoškoly, pričomnezrušilo všetky vydané rozhodnutia okresného úradu s povinnosťou začať nové správne konanie,
vykonať navrhované dokazovanie a opätovne rozhodnúť na prvom stupni.

9. Žalobca tiež namietal, že nezákonnosť spočívala aj v tom, že žalovaný podal podnet na začatie
mimo odvolacieho konania a zároveň vo veci rozhodoval o odvolaní. Žalobca uviedol, že jeho odvolanie
malo rozsah 91 strán, pričom napadnuté rozhodnutie malo len 10 strán, z ktorých 5 strán tvoril opis
skutkového stavu a obsah podnetu žalovaného na začatie mimo odvolacieho konania, a preto žalobca
považoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a zmätočné.

10. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s podstatnými námietkami týkajúcimi sa procesného
postupu pri vykonávaní ŠOD. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že je duplicitné a zbytočné
vypracovanie zápisnice o prerokovaní protokolu s totožnými povinnosťami ako sú uvedené v protokole
v prípade výkonu štátneho odborného dozoru nad praktickým výcvikom alebo výučbou teórie
v učebniach, kedy je uloženie povinností kontrolovanej osobe v určitej lehote odstrániť nedostatky

implementované priamo do protokolu. Podľa žalobcu inštitút prerokovania protokolu nie je výlučne
o uložení povinnosti na odstránenie zistených nedostatkov, ale kontrolovaný subjekt môže predložiť
k zisteniam orgánov dozoru svoje vyjadrenie a námietky, s ktorými je povinný orgán vykonávajúci
kontrolu sa písomne vysporiadať, pričom žalobcovi nebola poskytnutá možnosť v priebehu štátneho
dozoru vyjadriť sa k protokolu a vzniesť námietky proti zisteniam kontrolórov. Toto právo podľa žalobcu

vyplýva z ustanovení § 13 ods. 6 a 8 a § 12 ods. 1 zákona o kontrole, ktoré sú aplikovateľné na vykonaný
štátny odborný dozor. Žalobca poukázal na to, že § 16 ods. 11 zákona o autoškolách bol novelizovaný
od 01.05.2022, pričom do 30. 04. 2022 nebolo ustanovené, že protokol zo štátneho odborného dozoru
namiestesaneprerokovávaazápisnicaoprerokovaníprotokolusanevypracováva.Žalovanýsaneriadil
právnym predpisom účinným v čase vykonania kontroly. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu o začatí

správneho konania navrhol vykonať ústne pojednávania, v priebehu ktorých by mohol predložiť všetky
dôkazy a navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré nemôže samostatne zabezpečiť. Žalobca v priebehu
prvostupňového správneho konania predložil čestné prehlásenia svedkov, ktorí sa nachádzali v čase
vykonania ŠOD na autocvičisku a boli svedkami výkonu ŠOD. Žalovaný tieto dôkazy nevykonal a označil
ich za účelové.

11. Žalobca v správnej žalobe zhrnul porušenia ŠOD nasledovne: výkon kontroly nebol oznámený
prevádzkovateľovi autoškoly, čím došlo k porušeniu povinnosti podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona
o kontrole; pracovníci ŠOD sa nepreukázali písomným poverením na výkon kontroly, čím porušili
ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole; v zápise zo ŠOD neboli uvedené mená

zúčastnených osôb (resp. služobné preukazy prizvanej hliadky PZ); povinnosť dozoru oboznámiť
vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom pred jeho prerokovaním a v primeranej lehote
vyžiadať od neho písomné vyjadrenia ku kontrolným zisteniam; povinnosť preveriť opodstatnenosť
námietok a zohľadniť ich v dodatku k protokolu; neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť
vedúcemu kontrolovaného subjektu do termínu prerokovania protokolu; prerokovať protokol a jeho

súčasti s vedúcim kontrolovaného subjektu a pred prerokovaním upozorniť vedúceho kontrolovaného
subjektu na dôsledky porušenia § 12 ods. 4; v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu
kontrolovaného subjektu, aby predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených
nedostatkov; odovzdať vedúcemu kontrolovaného subjektu protokol o výsledku kontroly a súvisiace
dokumenty; oprávnenia podľa ods. 1 písm. a) až d) a povinnosti podľa ods. 2 písm. b), d), e), g) a k)

sa vzťahujú aj na prizvané osoby, pričom na pracovníkov kontroly sa povinnosti podľa ods. 2 vzťahujú
v rozsahu upravenom interným predpisom; protokol má minimálne obligatórne náležitosti upravené v §
13 písm. a) až m) zákona o kontrole.

12. Žalobca na záver správnej žaloby uviedol, že kontrola je skončená prerokovaním protokolu,

ktorý sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu nedostaví
na prerokovanie alebo odmietne podpísať zápisnicu, čo sa uvedie v zápisnici o prerokovaní protokolu.
Kontrola, z ktorej sa vypracováva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly
a doručením vedúcemu kontrolovaného subjektu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.10.2022 navrhol túto zamietnuť a pridržiaval
sa svojej argumentácie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K namietanému porušeniuŠOD uviedol, že žalobcovi ako kontrolovanej osobe neoznámil výkon kontroly v súlade s § 11 ods. 2
písm. a) zákona o kontrole, nakoľko oznámenie pred začatím kontroly by mohlo viesť k zmareniu účelu
kontroly. Pracovníci ŠOD sa nepreukázali písomným poverením na vykonanie kontroly, pretože podľa

§16ods.8aods.12písm.l)zákonaoautoškolách(lexspecialisk§11ods.2písm.a)zákonaokontrole)
sa písomné poverenie na vykonanie kontroly nevypracováva a jediným oprávnením na výkon kontroly
je preukaz kontrolóra, ktorým sa v čase ŠOD kontrolná skupina preukázala. K žalobnej námietke o
tom, že zápis z hlavného ŠOD neobsahuje mená zúčastnených osôb, žalovaný uviedol, že príslušníci
Policajného zboru sa priamo nezúčastňovali dozoru a nemali postavenie prizvaných osôb v zmysle

zákona o autoškolách. Ich mená a priezviská sa do zápisu neuvádzajú. K porušeniu povinnosti dozoru
oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom pred jeho prerokovaním žalovaný uviedol,
že bolo postupované podľa § 16 ods. 11 zákona o autoškolách, pričom kontrolovaný subjekt mal priestor
na oboznámenie sa s výsledným materiálom, keďže mu bol preukázateľne zaslaný, na čo zaslal správu
o odstránení zistených nedostatkov. Keďže táto správa neobsahovala žiadne námietky, nebolo potrebné
postupovať podľa § 11 ods. 2 písm. d), e) a f) zákona o kontrole. Žalovaný tiež nesúhlasil s námietkou

žalobcu ohľadom novelizácie zákona o autoškolách a uviedol, že znenie § 16 zákona o autoškolách
týkajúce sa ŠOD bolo vnesené zákonom č. 386/2019 Z. z. účinným od 23.05.2020, pričom štátny
odborný dozor bol vykonaný až následne dňa 28.07.2020. Keďže ministerstvo je vecným gestorom
tohto zákona, a tento zákon vypracovalo, a to vrátane ustanovení o ŠOD. Neexistujú žiadne objektívne
nezrovnalosti či porušenia zo strany ministerstva pri výkone ŠOD nad autoškolami. Ustanovenia § 16

o výkone ŠOD podľa zákona o autoškolách totiž boli koncipované jednoznačne a navyše, aby nevznikli
akékoľvek pochybnosti, ministerstvo vydalo k danej problematike aj Metodický pokyn č. 28/2020, ktorý
oblasť výkonu ŠOD podľa zákona podrobne a jednoznačne špecifikuje. Žalovaný poukázal na dôvodovú
správu k zákonu č. 386/2019 Z. z., podľa ktorej dôvodom jeho prijatia bolo zlepšiť podnikateľské
prostredie v oblasti vykonávania vodičských kurzov a zlepšiť kvalitu odbornej prípravy žiadateľov

o udelenie vodičského oprávnenia a inštruktorov autoškôl. V danom prípade je ustanovenie § 16 ods. 11
zákona o autoškolách úpravou lex specialis v oblasti výkonu štátneho odborného dozoru nad výcvikom
a výučbou teórie v autoškole, nad kurzami a skúškami oproti ustanoveniam zákona o kontrole, ktoré sa
použijúprimerane(nierovnako).Podľatejtoosobitnejúpravysapovinnostikontrolovanejosobeukladajú
v protokole z vykonania štátneho odborného dozoru na mieste. Výstupným materiálom z vykonania ŠOD

na mieste je protokol, ktorý sa zašle kontrolovanému subjektu, to znamená, že sa neprerokováva a ani
sa nevyhotovuje zápisnica o prerokovaní protokolu. S poukazom na to, ani nemôže byť výkon ŠOD
v uvedených oblastiach skončený prerokovaním protokolu, keďže tento nie je predmetom prerokovania,
ale je skončený doručením protokolu kontrolovanému subjektu. Takto uvedený výklad ust. § 16 ods.
11 zákona o autoškolách je v súlade s jeho jazykovým znením, pričom zohľadňuje zmysel a účel tejto

právnej úpravy. Žalovaný tiež poukázal na novelizáciu ustanovenia § 16 ods. 11 zákona o autoškolách
zákonom č. 106/2022 Z. z., z ktorého vyplýva, že spôsob výkonu ŠOD nad autoškolami bol vykonávaný
plne v súlade so zákonom a pri postupe výkonu ŠOD, ako aj pri vypracovávaní výstupných materiálov
zo ŠOD sa novelou uvedeného ustanovenia nič zásadné nezmenilo.

14. Žalobca v replike a žalovaný v duplike v celom rozsahu zotrvali na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

15. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

13S/88/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/88/2022.

16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) nariadil vo veci na žiadosť účastníkov
pojednávanie na 19.12.2024. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 18.12.2024
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o vedenie pojednávania v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Správny
súd vzhľadom na to nariadil pojednávanie v prítomnosti žalobcu a žalovaného a vyhlásil rozsudok
zverejnením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli správneho súdu podľa § 137
ods. 3 a 4 SSP.17. Správny súd, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho
predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide
o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

21. V predmetnej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán postupom
podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku v rámci mimo odvolacieho konania zrušil rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-OCDPK-2021/010796-010

zo dňa 27.05.2021, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o zrušení registrácie
autoškoly.Vpredmetnejvecijetedapreskúmavanérozhodnutiežalovanéhoaprvostupňovérozhodnutie
výsledkom mimo odvolacieho konania. Preto sa správny súd zaoberal námietkami uplatnenými
v správnej žalobe, ktoré sa týkali zákonnosti týchto rozhodnutí, ako aj zákonnosti procesu, ktorými
ich vydaniu predchádzal. Inými slovami, či správne orgány konali zákonným spôsobom pri prieskume

rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TN-
OCDPK-2021/010796-010 zo dňa 27.05.2021 vo vzťahu k aplikácii právnej úpravy § 65 a nasl.
správneho poriadku.

22. Vo všeobecnosti správny súd uvádza, že preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania,

ako mimoriadny opravný prostriedok, je z hľadiska svojej právnej povahy prostriedok dozorového
opravného prostriedku. Preskúmavanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní sa môže vzťahovať
na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci
uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov. Predmetom preskúmavania rozhodnutia môžu byť
nielen rozhodnutia vo veci, ale aj procesné rozhodnutia, a to spravidla tie, proti ktorým správny

poriadok pripúšťa opravný prostriedok. Dôvodom zrušenia alebo zmeny rozhodnutia môže byť len
nezákonnosť rozhodnutia. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím
zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené
práva nadobudnuté dobromyseľne. Pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny
orgán vychádza zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Nezákonnosť

rozhodnutia teda musela existovať už v čase vydania rozhodnutia. Zrušenie alebo zmena právoplatných
rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2
Správneho poriadku) takto prichádza do úvahy za situácie ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom
prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych
opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je

určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia
z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť
zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti
rozhodné pre posúdenie veci, zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkovk týmto zisteniam, ako orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením
rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať či skutočne došlo alebo nedošlo
k porušeniu zákona, a ak áno či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých

práv účastníka (§ 65 ods. 3 správneho poriadku). Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
slúži na odstránenie vád právoplatného rozhodnutia, ktoré spočívajú v rozpore rozhodnutia so zásadou
zákonnostiupravenouvust.§3ods.1správnehoporiadku.Naodstránenievádspočívajúcichvporušení
zásady materiálnej pravdy upravenej v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku slúži nariadenie obnovy
konania. Na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemá účastník konania právny nárok.

Ak správny orgán zistí dôvod na preskúmanie rozhodnutia, oznámi podávateľovi podnetu, že sa začína
konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

23. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné poukázať na
všeobecné východiská súdneho prieskumu pred správnym súdom. Správny súd preskúmava zákonnosť
rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí (resp. opatrení)

predchádzal a to, či rozhodnutia (príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie
je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu
verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov
orgánov verejnej správy a ich postupu nad rozsah a dôvody správnej žaloby, okrem prípadov, v ktorých

Správny súdny poriadok výslovne na takýto postup správny súd zmocňuje. Správna žaloba žalobcu
je ale všeobecnou správnou žalobou, pri ktorej nie je v právomoci správneho súdu vyhľadávať za
žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať
všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je
žalobca – účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti

rozhodnutí (príp. opatrení) orgánov verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe
prednesie a vymedzí. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej
žaloby, ak nie je ustanovené inak. V ustanovení § 134 ods. 2 SSP sú vymedzené nedostatky resp.
sú druhovo vymedzené veci, pri ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej
žaloby. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu dôvody správnej žaloby uviesť

v správnej žalobe tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať,
prípadneichvyvodzovaťzobsahuadministratívnehospisu,čipreskúmavanéhorozhodnutia.Všeobecne
formulované žalobné body bez konkretizácie namietanej nezákonnosti neumožňujú správnemu súdu
vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia a sú preto nedôvodné. Správna žaloba obsahuje viacero

všeobecne formulovaných námietok.

24. Žalobca vo všeobecnosti namietal, že samotné začatie mimo odvolacieho konania je výrazným
zásahom do jeho práv, avšak nekonkretizoval, v čom mala spočívať nezákonnosť takéhoto zásahu, ani
to do akých konkrétnych práv žalobcu malo byť zo strany správnych orgánov zasiahnuté. Vo všeobecnej

rovine je možné súhlasiť so žalobcom v tom, že pri zrušení rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho
konania je podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku potrebné prihliadať na to, aby dobromyseľne
nadobudnuté práva boli čo najmenej dotknuté. Avšak samotné začatie takéhoto konania a zrušenie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže byť bez ďalšieho považované za nezákonné, resp.
predstavujúce zásah do dobromyseľne nadobudnutých práv. Bez toho, aby žalobca konkretizoval práva,

ktoré dobromyseľne nadobudol a bez toho, aby uviedol, prečo mali byť tieto práva prednostne chránené
pred nápravou nezákonnosti zrušením rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nemožno považovať
uplatnenú žalobnú námietku za dostatočne konkrétnu.

25. Správny súd vyhodnotil tiež námietku o rozsahu počtu strán odvolania a napadnutého rozhodnutia

žalovaného ako námietku majúcu všeobecnú povahu. Žalobca opäť nekonkretizoval to, s ktorou
podstatnou námietkou vznesenou v odvolaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne nezaoberal,
ani neuviedol, aká argumentácia žalovaného a vo vzťahu k akej odvolacej námietke v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia chýba. Vzhľadom na to žalobná námietka zmätočnosti a nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí.

26. Správny súd nemohol priznať úspech ani žalobnej námietke o nezákonnosti postupu žalovaného,
ktorý podal podnet na prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania a zároveň v tej istej veci
rozhodoval o odvolaní žalobcu. Správny súd uvádza, že jediným dôvodom na uplatnenie mimoodvolacieho konania je nezákonnosť. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je
právoplatnosť rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je rozhodnutie prvostupňového orgánu
alebo až druhostupňového orgánu. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Žalobca vo svojej žalobnej námietke napokon ani
nekonkretizoval ustanovenie zákona, ktoré by bolo postupom žalovaného porušené. Pre správne právo
je typický princíp subordinácie, teda princíp podriadenosti správnych orgánov na jednotlivých úsekoch
štátnej správy. Za týmto účelom napr. vydávajú nadriadené orgány interné predpisy o postupoch
v jednotlivých typoch konaní, ktoré sú pre podriadené orgány záväzné. Z vlastného podnetu môže

rozhodnutie preskúmať len orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Dôvodom na takýto postup je spravidla výkon dozornej činnosti na podriadenom orgáne. Na základe
výsledkov preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania správny orgán rozhodnutie zruší
alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia posúdi správny orgán podľa okolností
konkrétnehoprípadu.Žiadneustanoveniezákonanetvoríprekážkutomu,abynadriadenýorgánvsúlade
s § 65 správneho poriadku podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

svojmu podriadenému orgánu. Okolnosť, že orgán podávajúci podnet na začatie mimo odvolacieho
konania je totožný s orgánom rozhodujúcim v rovnakej veci v rámci odvolacieho konania nemá za
následok nezákonnosť rozhodnutia. Samozrejme za splnenia podmienky, že samotné rozhodnutie v
mimo odvolacom konaní bolo vydané v súlade so zákonom.

27. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ išlo o výklad ustanovenia § 16
ods. 11 zákona o autoškolách, ktoré bolo najpodstatnejším ustanovením. Okresný úrad sa v pôvodnom
odvolacom rozhodnutí stotožnil s výkladom žalobcu, a preto pôvodné prvostupňové rozhodnutie
o zrušení registrácie autoškoly žalobcu zrušil. Na druhej strane žalovaný a prvostupňový orgán
uprednostnili iný výklad, a preto považovali pôvodné odvolacie rozhodnutie za nezákonné.

28. Správny súd uvádza, že všeobecným predpisom, podľa ktorého sa vykonáva štátny odborný
dozor, je zákon o kontrole a podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole platí, že o prerokovaní protokolu
vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí (okrem iného) obsahovať dátum oboznámenia
vedúceho kontrolného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na

prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu
o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolného subjektu v určenej lehote
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly,
b) určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, c) predložiť orgánu kontroly písomnú
správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči

zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky a d) uplatniť zodpovednosť za zistené nedostatky
voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Podľa § 13 ods. 8 zákona o kontrole je
kontrola skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci
kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať
zápisnicu o prerokovaní protokolu, pričom tieto skutočnosti sa uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu.

29. Na druhej strane však ustanovenie § 16 ods. 11 zákona o autoškolách v znení účinnom v čase
vykonania štátneho odborného dozoru v predmetnej veci (od 23.05.2020 do 30.04.2022) obsahovalo
osobitnú úpravu pri výkone štátneho odborného dozoru nad výcvikom a výučbou teórie v autoškole, nad
kurzami a skúškami a v prípade zistenia nedostatkov sa pri vypracovaní protokolu postupuje primerane

podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o kontrole. Uvedený odkaz ustanovuje zákon o autoškolách
ako lex specialis vo vzťahu k zákonu o kontrole ako lex generalis. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že v predmetnej veci sa štátny odborný dozor vykonával nad výcvikom v autoškole. Preto sa
aplikujú ustanovenia zákona o autoškolách ako lex specialis. Podľa § 16 ods. 11 zákona o autoškolách
v znení účinnom v čase vykonania kontroly protokol z vykonania štátneho odborného dozoru nad

výcvikom v autoškole sa vypracuje na mieste, pričom takýto protokol je výsledným materiálom, ktorý
sa zasiela kontrolovanej osobe a priamo v protokole na mieste sa kontrolovanej osobe uloží povinnosť
v určenej lehote odstrániť zistené nedostatky a predložiť orgánu štátneho odborného dozoru správu o ich
odstránení. Na rozdiel od všeobecnej úpravy (§ 13 zákona o kontrole) sa teda protokol neprerokováva
s kontrolovaným subjektom, z takéhoto prerokovania sa nevypracúva zápisnica, v ktorej sa ukladajú

povinnosti vedúcemu kontrolovanému subjektu, a teda ani kontrola nie je považovaná za skončenú
prerokovaním protokolu, ale už jeho samotným vypracovaním. Zo zákona explicitne vyplýva, že protokol
je výsledným materiálom, a teda žiadne ďalšie konanie súvisiace s jeho prejednaním a spisovaním
zápisnice, ako to mylne prezentoval žalobca, zákon neustanovuje.30. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový orgán pri
zrušení pôvodného odvolacieho rozhodnutia správne aplikovali ustanovenia zákona o autoškolách

a interpretovali ich v súlade s ich zmyslom a účelom. Preto zrušenie pôvodného odvolacieho rozhodnutia
okresného úradu mimo odvolacieho konania bolo v súlade so zákonom. Námietky, podľa ktorých
v rozpore so zákonom o kontrole nebol vedúci kontrolného subjektu oboznámený s protokolom
o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním, nebola mu daná možnosť predložiť v určenej lehote
námietky, o prerokovaní protokolu nebola vyhotovená zápisnica, a preto protokol nemožno považovať

za prerokovaný a kontrolu za skončenú, nie sú dôvodné, nakoľko zákon o autoškolách aplikovaný
v danej veci takýto postup neupravoval. Rovnako tak nie je porušením zákona skutočnosť, že protokol
neobsahoval náležitosti podľa § 13 ods. 1 písm. j) a l) zákona o kontrole, a to dátum oboznámenia
vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom a podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, pretože
protokol vypracovaný na mieste sa neprerokováva, nemôže tieto náležitosti ani obsahovať. Štátny
odborný dozor bol riadne ukončený v súlade so zákonom a protokol vyhotovený v rámci neho

predstavoval podklad pre začatie správneho konania o zrušení registrácie autoškoly žalobcu. Výkon
štátneho odborného dozoru a konanie o zrušení registrácie autoškoly žalobcu sú dve samostatné
konania, pričom konanie o štátnom odbornom dozore bolo riadne ukončené, a preto mohlo byť začaté
konanie o zrušení registrácie autoškoly žalobcu.

31. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že protokol na mieste neobsahuje dátum oboznámenia
vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom a jeho podpis, a že protokol vypracovaný na mieste
sa s kontrolovanou osobou neprerokováva a zápisnica o prerokovaní protokolu sa nevypracováva,
vyslovene ustanovoval § 16 ods. 11 zákona o autoškolách až s účinnosťou od 01.05.2022 (teda po
vykonaní kontroly), správny súd poukazuje na to, že nové znenie ustanovenia bolo zavedené zákonom

č. 106/2022 Z. z. a z dôvodovej správy k nemu vyplýva, že nové znenie ustanovenia nemení účel
pôvodného ustanovenia, len ho precizuje, keďže z aplikačnej praxe vyplynulo, že niektoré orgány si § 16
ods. 11 zákona o autoškolách nesprávne vykladali. Možno teda uzavrieť, že zákonodarca neustanovil
nový postup vykonávania ŠOD, ale len explicitne precizoval postup, ktorý platil aj podľa ustanovenia §
16 ods. 11 zákona o autoškolách účinného od 23.05.2020 do 30.04.2022.

32. Žalobca tiež namietal, že predložil čestné prehlásenia svedkov, ktorí sa v čase vykonania ŠOD
nachádzali na autocvičisku a boli svedkami výkonu ŠOD, avšak žalovaný tieto dôkazy nevykonal.
Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že prvostupňovým rozhodnutím
a napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k zrušeniu pôvodného odvolacieho rozhodnutia, ktorým

okresný úrad zrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie o zrušení registrácia autoškoly žalobcu,
pričom dôvodom zrušenia pôvodného odvolacieho rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie
dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu, ktoré boli nesprávne vyhodnotené ako dôvodné a svedčiace
o nezákonnosti rozhodnutia o zrušení registrácie autoškoly žalobcu pre porušenie procesu štátneho
odborného dozoru. Správny súd však vyhodnotil tieto dôvody ako neopodstatnené. Predmetom

súdneho prieskumu zo strany správneho súdu v tomto konaní nebolo posudzovanie skutkových
otázok o tom, či sa žalobca dopustil porušenia zákona a či mu bola registrácia autoškoly zrušená
oprávnene alebo nie. Administratívne konanie sa zrušením pôvodného odvolacieho rozhodnutia vrátilo
do odvolacieho konania proti pôvodnému prvostupňovému rozhodnutiu o zrušení registrácie autoškoly
a o podanom odvolaní žalobcu rozhodne opätovne odvolací orgán, ktorého úlohou bude vyhodnotiť

opodstatnenosť odvolacích námietok, vrátane námietok ohľadom nedostatočne zisteného skutkového
stavu, či nevykonanie navrhnutých dôkazov. Žalobcovi samozrejme zostane zachované právo obrátiť
sa správnou žalobou na príslušný správny súd v prípade, ak by jeho odvolaniu nebolo vyhovené
a prvostupňové rozhodnutie by bolo potvrdené.

33. Pokiaľ žalobca v závere správnej žaloby poukázal aj na ďalšie procesné pochybenia správnych
orgánov pri výkone ŠOD, ktoré však neboli dôvodom zrušenia pôvodného prvostupňového rozhodnutia
zo strany okresného úradu, správny súd uvádza, že tieto nemohli byť preto ani predmetom
posudzovania v rámci mimo odvolacieho konania a neboli na nich založené ani preskúmavané
rozhodnutia. Správny súd preto vyhodnotil tieto námietky za nepriliehavé k predmetu posudzovanej veci.

34. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšakmá postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré
by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané.

35. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.