Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121207116
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121207116.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. XX, B., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, v zastúpení AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin,
IČO: 36 865 036, o určenie neplatných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, o určenie

úveru za bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. marca 2022, č. k. 17Csp/114/2021-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“

ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 24. marca 2022, č. k. 17Csp/114/2021-119, zamietol žalobu.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým,
že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení rozhodnutia s poukázal na § 2 písm. a/, b/, d/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 3 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona (ďalej len „zák. č. 258/2010

Z. z.“), § 451 ods. 1, 2, § 456 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 132 ods. 2,
3, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej tak súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala určenia neplatných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, určenia úveru za
bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a to výsluchom ako aj oboznámením sa
s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a
právnym zisteniam. Konštatoval, že nebolo sporné, že strany sporu dňa 02.06.2005 uzavreli Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0402635930, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 100
000,- Sk, pričom išlo o spotrebný úver - bez účelu. Žalobkyňa sa zaviazala predmetný úver splácať v

mesačných splátkach vo výške 2 279,00 Sk k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou 20. 07. 2005,
s konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 05. 2010. V predmetnej zmluve sa dohodli aj na výške úrokovej
sadzby a to 11,10 % ročne, zároveň sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutý úver vo
výške 2000 SK, poplatok za správu úveru vo výške 50 Sk, medzi stranami sporu bola dohodnutá ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 6,41%, ktorá bola vypočítaná z hodnoty celkových nákladov
dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.5. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala
určenia, že Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402635930 zo dňa 02. 06. 2005, na základe ktorej žalovaný

poskytol žalobkyni úver vo výške 100 000,- Sk je bezúročná a bezpoplatková, zároveň sa domáhala z
dôvodu bezúročnosti a bez poplatkovosti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 054,54 eur a
po úprave zmeny petitu sa domáhala určenia, že Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402635930 zo dňa 02.
06. 2005, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

6.Súdsavprvomradevysporiadalsoskutočnosťamitvrdenýmižalobkyňouohľadomneplatnostizmluvy
opôžičke,ktorábolamedzistranamisporuuzavretádňa02.06.2005,pričomprávevrozhodnomobdobí
zákonnou úpravou pre spotrebiteľské úvery bol zákon č. 258/2001 Z. z. a podľa tejto zákonnej úpravy
zmluva o spotrebiteľskom úvere musela mať písomnú formu, inak bola neplatná (§ 4 ods. 1 Zákona č.
258/2001 Z. z.).

7. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi stranami sporu
dňa 02. 06. 2005 bola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle OZ (§ 52a nasl. v spojení s § 23a ods.
1 zákona č. 634/1992 Zb.), keďže ide o formulárovú zmluvu, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V ďalšom
uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex
specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

8. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o pôžičke podrobil súdnej kontrole a to podľa § 4 ods. 2 zák.

č. 258/2001 Z. z., pričom mal za to, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti ako
je suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, celkovú výšku a menu poskytnutého
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

9. Čo sa týka vznesenej argumentácie žalobkyne že v predmetnej zmluve absentuje rozpis splátok
súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci súd prihliadol na vyslovený právny názor rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 02. 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017, podľa ktorého
nie je povinnosť uvádzať pri každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len

ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky, z čoho vyplýva, že
argumentácia žalobkyne, že neuvedenie rozpisu splátky spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
nie je dôvodná a po vyhodnotení a preskúmaní obligatórnych náležitostí predmetnej zmluvy súd prvej
inštancie má za to, že predmetnú zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

10. Čo sa týka návrhu žalobkyne, na určení neplatnosti zmluvy z dôvodu absencie obligatórnych
náležitostí súd prvej inštancie uviedol, že ako bolo vyššie konštatované, predmetná zmluva spĺňa všetky
náležitosti a v prípade, že by aj chýbala, respektíve absentovala jedna z podstatných náležitostí zmluvy,
táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale s uvedeným nedostatkom sa
spája iný druh sankcie a to je práve vyhlásenie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkový, čo

by znamenalo, že žalobca má nárok na vrátenie rozdielu, ktorý vznikne, keď sa od skutočne poskytnutej
sumyodrátato,čoužbolouhradené,čosanadanýprípadnevzťahujeaztohodôvodunemohlovzniknúť
ani žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ako to požadovala, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol
v celom rozsahu ako nedôvodnú.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal plnú
náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že bolo porušené ust. §

566 OZ. Poznamenala, že v tomto spore vystupuje ako spotrebiteľ, čím požíva vyššiu ochranu v zmysle
zákona a táto jej nebola zo strany súdu prvej inštancie poskytnutá. Súd má právomoc zadovážiť aj
ďalšie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nežiadal. V ďalšom uviedla, že počas konania argumentovala nesprávne
uvedenou RPMN, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Poukázala na niekoľko rozhodnutí súdov,kde pri nesprávne uvedenom RPMN sa pokladá RPMN za neuvedenú. Má za to, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu tak vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Poukázalanaust.§4ods.2písm.g/zák.č.258/2010Z.z.ana

rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. 03. 2013, sp. zn. 24Co/83/2012. Žalobkyňa konštatovala,
ževpredmetnejzmluveo úverejenesprávneuvedenávýškaRPMN,ato6,4%,pričomlenvýškaúrokov
bola 12,10 %. K takto nesprávne uvedenej výške RPMN sa súd prvej inštancie nevyjadril a ani sa touto
skutočnosťou nezaoberal. Záverom žalobkyňa uviedla, že rozsudok súdu musí byť preskúmateľným,
zrozumiteľným, zohľadňujúci všetky tvrdenia a má obsahovať vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie bolo potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. O odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ide vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania zistil, že súd prvej inštancie majúc
naplniť riadnym a presvedčivým odôvodnením zákonné náležitosti rozsudku, uvedené celkom nesplnil.

19. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2
CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené.

20. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva
na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem

najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a
rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci
posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp
kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť

preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sastranekonania(okremupretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiaprávezvolenýmspôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

25. Odvolací súd poukazuje na správnosť zistení prvoinštančného súdu, že žalobkyňa a žalovaný dňa
02. 06. 2005 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402635930, s tým, že na základe tejto zmluvy
poskytol žalovaný žalobkyni bezúčelový úver v celkovej výške 100 000,- Sk, pričom výška mesačnej
splátky bola dojednaná na sumu 2 279,- Sk, výška úrokovej sadzby bola určená na 11,10 %, RPMN bola
vo výške 6,4 %, poplatok za poskytnutie úveru 2 000,- Sk, poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne.

Dátum prvej splátky bol dojednaný k 20. 07. 2005 a termín konečnej splatnosti k 20. 05. 2010. Súd prvej
inštancie následne aj správne vyhodnotil vzťah medzi sporovými stranami ako spotrebiteľský.

26. Odvolací súd konštatuje, že hoci prvoinštančný súd správne vyhodnotil existenciu spotrebiteľského
právneho vzťahu a tendenciu posudzovania predmetného sporu tým, že poukázal na § 52a a nasl. OZ,

vo výsledku, odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje vnútorný rozpor, ktorý bude treba v rámci
preskúmateľnosti rozsudku v novom rozhodnutí prvoinštančného súdu odstrániť. Odvolaním žalobkyne
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie sa odvolaciemu súdu javí ako vnútorne nekonzistentné.

27. Predmetom konania v danej spornej veci bolo určenie troch procesných nárokov a to určenia

neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve o úvere, určenia, že predmetný
úver je bezpoplatkový a bezúročný. Žalobkyňa sa podanou žalobou zároveň domáhala aj vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpolatkovosti daného úveru vo výške 1 054,54
eura. Súd prvej inštancie ale zaujal stanovisko len k preskúmaniu zmluvy o úvere ako právnemu úkonu,a teda dokazovanie smerovalo len k zisteniu, či daná zmluva ako právny úkon je platná alebo nie. Je
potrebné rozhodnúť a odôvodniť každý z procesných nárokov uplatnených žalobkyňou v konaní.

28. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie týkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru, tak súd prvej inštancie v tomto prípade nedostatočne vysporiadal
s argumentáciou žalobkyne v podanej žalobe. Súd síce poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 22. 02. 2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, pričom konštatoval, že neuvedenie rozpisu splátky nemá
za následok určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ale nezaujal svoje stanovisko k RPMN

ako celku. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala na zaplatenie dvoch druhov
poplatkov, a to poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy (vo výške 2 000,-
Sk) a poplatok za správu úveru (vo výške 50,- Sk/mesačne). Súd prvej inštancie tak v odôvodnení
nezohľadnil dané poplatky a ani nezaujal stanovisko, či žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky
takakobolouvedenévzmluve,resp.čiuvedenépoplatkymalibyťzohľadnenépriurčovanívýškyRPMN.
Súd prvej inštancie tak bude musieť posúdiť, či poplatok za poskytnutie úveru bol v danom prípade

nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 06. 2022, sp. zn. 9Cdo/287/2021.

Navyše, zo zmluvy o úvere vyplývalo, že výška dohodnutého úroku bola 11,10 % a výška RPMN bola
6,41 %. Odvolací súd bez ďalšieho nekonštatuje nesprávnu RPMN, pretože pôjde o činnosť súdu

prvej inštancie, ktorý sa s nosnými pochybnosťami vo vzťahu k RPMN vysporiada, a či, ak jestvuje,
nesprávnosť RPMN mala zo zákona vplyv na úverový vzťah.

29. Odvolací súd záverom poukazuje na skutočnosť, že v závislosti od okolností konkrétnej
prejednávanej veci by mal súd poučiť spotrebiteľa najmä o možnostiach zastúpenia vrátane práva

na bezplatnú právnu pomoc, inštitúte osobitných subjektov, ktoré môže súd pribrať do konania na
ochranu práv niektorej zo strán, náležitostiach a forme podaní, miestnej príslušnosti a skúmaní miestnej
príslušnosti súdom, možnosti podať námietku zaujatosti, doručovaní, možnosti uloženia poriadkovej
pokuty, možnosti predvedenia, možnosti nahliadnutia do spisu, povinnosti pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, možnosti predložiť alebo označiť všetky

skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, podmienkach odročenia pojednávania, o možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, prípadne
o možnosti uzavrieť zmier, ďalších možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho
práv, ak tak súd uzná za vhodné. V danom prípade súd prvej inštancie si neplnil svoju zákonnú povinnosť
v zmysle § 292 CSP a žalobkyňu nepoučil o jej procesných právach ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie

tak v ďalšom konaní bude povinný aj zachovať procesný postup v zmysle ust. § 292 CSP.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnutý rozsudok v zmysle § 389 písm. b/ CSP zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. V kontexte už konštatovaného sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní a novom rozhodnutí
vysporiada s vyššie uvedeným, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP) vyjadreným v tomto uznesení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby
spĺňalo podmienky preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).