Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, May 27, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123451252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:6123451252.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Novákom, so
sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 8, 040 01 Košice, IČO: 42 101 981 proti žalovanej: E.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej advokátom Mgr. Ondrejom
Barnom, so sídlom advokátskej kancelárie v Stropkove, D. XXX/XX, XXX XX C., IČO: 52 824 837,
o zaplatenie 11.690,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 11.690,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 11.690,71 eur od 1.9.2023 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.3.2024 domáhala, aby
súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 11.690,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 11.690,71 eur od 1.9.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že poskytla žalovanej na základe jej žiadosti dňa XX.X.XXXX pôžičku vo
výške 5.020 GBP a dňa X.XX.XXXX vo výške 4980 GBP. Žalovaná bola v tom čase družka syna
žalobkyne, preto jej dôverovala a súhlasila s poskytnutím pôžičky. Pôžičku jej odovzdala osobne v
hotovosti. Žalovaná si bola v uvedené dni zmeniť pôžičky na eurá, o čom prikladá doklad zo zmenárne.
Na doklade zo zmenárne sa uvádzajú údaje klienta - žalovanej, čo je dôkazom toho, že si dané sumy
požičala žalovaná od žalobkyne. Žalobkyňa mala doma uvedenú hotovosť lebo jej ju poslala jej dcéra,

ktorá žije vo H. F.. Poskytnutie pôžičiek potvrdzuje čestným vyhlásením manžel žalobkyne, ktorý o
poskytnutí pôžičiek vedel. Keďže žalovaná neskôr odmietala pôžičky vrátiť a nereagovala na ústne
výzvy žalobkyne, žalobkyňa vyzvala žalovanú prostredníctvom advokáta na vrátenie pôžičky v lehote
do 31.8.2023, a to výzvou zo dňa 22.8.2023. Žalovaná na túto výzvu nijako nereagovala. Od 1.9.2023
je tak žalovaná v omeškaní s vrátením pôžičky, preto žalobca žiada úrok z omeškania od uvedeného
dátumu a k tomuto dátumu je urobený aj prepočet pôžičiek na menu euro.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 15.12.2023 platobný rozkaz sp.zn.
21Up/1846/2023, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalovaná podala v zákonnej lehote odpor voči
platobnému rozkazu, preto na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanieveci podľa Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu
Bardejov, ktorému bola vec postúpená dňa 8.3.2024.

4. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v podaní doručenom Okresnému súdu Banská
Bystrica označenom ako „Odpor proti platobnému rozkazu“ uviedla, že výslovne popiera všetky
tvrdenia produkované žalobcom v podanom návrhu. Žalobkyňa ani nepreukázala, že jej vôbec riadne
doručil predmetnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú prikladala k žalobnému návrhu. Žalobkyňa
zároveň nepreukázala samotnú existenciu právneho vzťahu, žiadnu relevantnú písomnú zmluvu ani

žiaden relevantný dôkaz, ktorý by zakladal reálnosť jej tvrdení. Predložené dôkazy, ktoré by mali
preukazovať údajnú pôžičku je možné považovať jedine za nedôveryhodné a účelové. Ide teda len o
nepodloženétvrdeniažalobcu.Zuvedenéhovyplývanepravdivosťtvrdenížalobkyne,naktorýchzakladá
preukazovanie svojho nároku, nesplnenie predpokladov podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
resp. Civilného sporového poriadku. S poukazom na § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
uviedol, že v žalobe absentuje akékoľvek tvrdenie žalobcu o tom, z čoho presne pozostáva jeho

uplatňovaný nárok, zo splatnosti akých splátok odvodzuje svoju pohľadávku. Žaloba žalobcu je teda
vnútorne rozporná a ako taká s poukazom na povinnú súladnosť tvrdení žalobcu s obsahom a
(ne)úplnosťou navrhovaných dôkazov nemôže obstáť a už z týchto dôvodov, ale najmä z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ale aj pasívnej vecnej legitimácie, je potrebne´ žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej

obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). V danom prípade, pri takejto
dôkaznej situácii nikdy nemal byť vydaný platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Neuznáva preto
peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 7.3.2024 doručenom

Okresnému súdu Banská Bystrica k odporu žalovanej uviedla, že je účelový s cieľom oddialiť exekučné
konanie. Návrh je v celom rozsahu dôvodný a žalobkyňa trvá na všetkých skutkových a právnych
dôvodoch návrhu. Dôvodnosť návrhu, ktorá bola preukázaní potvrdením zo zmenárne, čestným
prehlásením manžela žalobkyne a poskytnutie pôžičky môže potvrdiť aj bývalý druh žalovanej, I. B..
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci

podľa Civilného sporového poriadku.

6. Podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 18.3.2024 bolo spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu
doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 18.3.2024, avšak tento sa k vyjadreniu žalobkyne
nevyjadril.

7. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 23.5.2024, na ktorom sa
oboznámil s podaniami strán sporu, výsluchom žalobkyne a tiež vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov postupom podľa § 204 CSP, a to: žaloba na č.l. 1-8, výzvu na vrátenie pôžičky

na č.l. 12, doklady zo zmenárne na č.l. 11, čestné vyhlásenie č.l. 14, odpor na č.l. 23-24, vyjadrenie
k odporu a návrh na pokračovanie v konaní na č.l. 35 a ďalším obsahom spisu a odročil pojednávanie za
účelom výsluchu žalovanej, ktorý realizoval na pojednávaní dňa 27.5.2024. Vykonaným dokazovaním
zistil nasledovné:

8. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 23.5.2024 uviedla, že požičala žalovanej peniaze. Žalovaná
mala záujem o opravu chaty. Opravovali si oplotenie. Na uvedený účel boli poskytnuté prostriedky
žalovanej. Vtedy aj syn zobral pôžičku na chatu. Tie peniaze sa minuli. Aj svokor im dal peniaze
na motorovú pílu 450 eur. Kvôli nezhodám nedošlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná
iniciovala uzatvorenie pôžičiek, prišla s papierom, že to chce mať na papieri. Chodila k nim pravidelne.

Súhlasila s tým, že jej požičia. Boli to peniaze dcéry, ktoré požičala žalovanej a dcére peniaze vrátila.
V zmenárni boli na J. K.. Spolu boli meniť peniaze.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 27.5.2024 uviedla, že požadované peniaze pochádzajú zo spoločnej
domácnosti. Syn žalobkyne bol zamestnaný, bol vysielaný do G., kde pracoval a peniaze nosil domov.

Takže je reálne, že peniaze, pokiaľ sú zmenené, tak sú pod jej menom. Priniesol peniaze a tie následne
zmenila. Na otázku, o akú sumu sa jednalo, nevedela odpovedať, len, že sa jednalo asi o sumu uvedenú
na dokladoch, predložených žalobkyňou. Peniaze menila dvakrát a sama. Peniaze syn žalobkyne
doniesol do spoločnej domácnosti po pracovnej ceste v danej firme. Podľa nej žaloba je podaná kvôlitomu, že sa rozišla so synom žalobkyne. Aj inokedy menila libry na eurá, viackrát v roku 2020 a 2019.
Pracoval v dvoch firmách a chodil domov každý druhý víkend, pokiaľ pracoval vo C. firme. Nevedela
uviesť odkiaľ peniaze pochádzali, syn žalobkyne ich priniesol do spoločnej domácnosti. Povedal jej, že

ich má odložiť a časom zmeniť, keď budú potrebné pre domácnosť, keďže jeho výplata chodila na jej
účet a na tieto prostriedky odkázaná nebola.

10. Z čestného vyhlásenia I. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX zo dňa 20.11.2023 vyplýva,
že tento čestne vyhlásil, že má vedomosť o tom a potvrdzuje, že jeho manželka A. B., bytom XXX XX

C. XXX, nar. XX.XX.XXXX požičala v G. XXXX peniaze v sume 5.020 GBP a v L. XXXX peniaze v sume
4980 GBP E. F., trvale bytom G. C. XX, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX a do dnešného dňa dlžnú sumu
nevrátila. Toto vyhlásenie urobil za účelom vymáhania dlžnej sumy v súdnom konaní.

11. Z listu označenom ako „Výzva na vrátenie pôžičky“ zo dňa 22.08.2023 vyplýva, že žalobkyňa
zastúpenáadvokátomJUDr.VladimíromNovákomžiadalažalovanúovráteniepôžičky,ktorújejposkytla

dňa XX.X.XXXX vo výške 5.020 GBP a dňa X.XX.XXXX vo výške 4980 GBP, ktoré boli určené na
rekonštrukciu chaty, keďže pôžičku nevrátila. Pôžičku žiadala vrátiť do 31.08.2023 alebo ju mala
kontaktovať za účelom dohody o splátkach. V prípade, ak žalovaná uvedenej výzvy nevyhovie, bude
žalobkyňa riešiť vec podaním oznámenia o podozrení na spáchanie trestného činu, ako aj vymáhaním
dlžnej sumy v súdnom konaní.

12. Podľa Čl. 8 Základných princípov C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

13. Podľa Čl. 17 Základných princípov C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

14. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

17. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

19. Podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Súd s poukazom na § 215 C.s.p. konštatuje, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu, pričom úlohou súdu v klasickom sporovom konaní nie je aktívne zisťovať skutkové zistenia
a snažiť sa o poznanie „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere zodpovedajúcej procesnej
aktivite sporových strán.23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
V zmysle uvedeného článku sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo

veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Tento princíp, na ktorom je postavené civilné sporové konanie bol premietnutý do paragrafového znenia
Civilného sporového poriadku. Z nich vyplýva, že strany sporu sú povinné pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.). Zároveň podľa § 151
ods. 1 a 2 C.s.p. skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporené,

pričom ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí uviesť
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových tvrdeniach, inak je popretie neúčinné.

24. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi

povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako
procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej

v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

25. Súd ma za to, že žalobkyňa v podanej žalobe uplatnila v rámci prostriedkov procesného útoku
skutkové tvrdenia (§ 149 C.s.p.) a to za účelom splnenia svojej procesnej povinnosti bremena tvrdenia
(§ 150 ods. 1 C.s.p.). Podstatnými a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami žalobkyne týkajúce sa sporu
boli, že žalobkyňa v auguste 2022 poskytla žalovanej pôžičku na rekonštrukciu chaty a že túto pôžičku
poskytla žalobkyňa žalovanej v hotovosti vo výške 5.020 GBP a následne v novembri 2022 v sume 4.980

eur s tým, že žalovaná poskytnutú pôžičku žalobcovi do podania žaloby nevrátila a to napriek písomnej
výzve na jej vrátenie do 31.08.2023.

26. Z potvrdení na čl. 11 spisu plynie, že žalovaná dňa 8.11.2022 zmenila 4980 GBP na eurá a dňa
11.8.2022 sumu 5.020 GBP na eurá v zmenárni na J. K. H. F., J. K. XX.

27. Súd má za to, že žalovaná v priebehu súdneho konania riadne neuplatnila prostriedky procesnej
obrany a to popretie skutkových tvrdení protistrany, t.j. žalobkyne. Žalovaná v podanom odpore uviedla,
že popiera všetky tvrdenia žalobcu v žalobe. Z ustanovenia § 151 ods. 2 C.s.p. však vyplýva, že
žalovaná strana musí na účinné popretie skutkový tvrdení žalobcu uviesť vlastné skutkové tvrdenia, ak

sa popierané skutkové tvrdenia týkajú jej konania alebo vnímania. Ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporené. Zákonný sudca v tejto veci, napriek tomu, že by mohli
byť splnené podmienky skoncentrovania konania už vo fáze pojednávania konaného dňa 23.5.2024
a vyhovenie žalobe pre neúčinné a nedostatočné popretie skutkových tvrdení žalovanou, ustúpil od

prepjatého formalizmu a konanie neskoncentroval a nechal priestor pre žalovanú, aby sa osobne
vyjadrila ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne na pojednávaní dňa 27.5.2024 a uviedla vlastné skutkové
tvrdenia. Avšak aj po tomto výsluchu navrhovanom jej právnym zástupcom, závery súdu len potvrdili,
že nedošlo k riadnemu uplatneniu prostriedkov procesnej obrany a aj z materiálneho hľadiska
naplnenia spravodlivosti dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. (rozdiely medzi formálnou a materiálnou

spravodlivosťou, viď napr. B., M.. N. O. P. I. G. N. B. P. G.. X. H.. E.: K. & Q. B. E. F. R., XXXX. K formálnej
spravodlivosti viď tiež: R., B.. S. práva. 1. vyd. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství G. T., 2006, s. 263.)

28. Súdu konštatuje, že žalovaná v zmysle § 151 ods. 2 C.s.p. účinne nepoprela skutkové tvrdenia
žalobkynevpodanejžalobe,žejejžalovanáposkytlapôžičku,atovhotovosti,2xatovovýške5020GBP

dňa XX.X.XXXX a vo výške 4980 GBP dňa X.XX.XXXX, a že pôžičku v zmysle výzvy žalobkyni nevrátila.
Uvedené podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobkyne sa týkajú konania žalovanej, takže táto
v rámci popretia uvedených skutkových tvrdení musí uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Žalovaná však vo
vyjadreniach k žalobe žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuviedla. Vyslovene nepoprela, že od žalobcujej bola poskytnutá pôžička a že táto bola vo výške 5020 GBP dňa XX.X.XXXX a vo výške 4980 GBP dňa
X.XX.XXXX a že ju nevrátila. Následne jej súd však aj na pojednávaní nad rámec koncentrácie konania
poskytol priestor na uvedenie vlastných skutkových tvrdení, avšak tie boli alogické a účelové, pričom

toto uvádzanie nebolo ani spontánne a ani zodpovedajúce logickému prirodzenému úsudku.

29. Žalovaná v odpore namietala, že žalobkyňa nepredložila dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že
nepreukázala doručenie výzvy na vrátenie pôžičky, teda v zásade namietala neunesenie bremena
dôkazu žalobkyňou. Žalovaná však v priebehu celého súdneho konania a predovšetkým pojednávania

konaného dňa 27.5.2024 neuviedla logicky akceptovateľné vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by
účinné poprela podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej poskytla pôžičku a že
túto pôžičku nevrátila. Ešte z hľadiska hodnotenia vierohodnosti výpovede žalovanej treba spomenúť,
že súd postupoval v súlade s tzv. doktrínou RAVEN a mal s ohľadom na inkonzistenciu výpovede
za to, že výpoveď žalovanej nezodpovedá pravdivým skutkovým tvrdeniam, s tým, že skutočnosti
uvádzané v súvislosti s použitím finančných prostriedkov a hospodárenia s finančnými prostriedkami

sú absolútne nevierohodné. Žalovaná nevedela v detailoch rozumne vysvetliť spôsob nakladania
s prostriedkami a hlavne tieto detaily pri posudzovaní spontánnosti a vierohodnosti výpovede neuviedla,
čo zodpovedá podľa názoru súdu záverom o dôvodnosti žaloby. Žalovanej tvrdenia pri výsluchu si
vzájomne rozporovali. V prvom rade treba uviesť, že ani pri výsluchu spontánne nevypovedala vo
vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobkyne a rozumne logicky uspokojivým spôsobom neuviedla vlastné

pravdivéskutkovétvrdenia.Jejvýpoveďbolavnútornerozporná,keďnajednejstranetvrdila,žeuvedené
finančné prostriedky nepotrebovala a nebola na ne vôbec odkázaná, lebo jej syn žalobkyne posielal
svoju výplatu na jej osobný účet a zároveň tvrdila, že tieto prostriedky v takom veľkom objeme použila
na aktuálnu spotrebu domácnosti (toto vysvetlenie v rozsahu 10.000 libier v hotovosti na bežnú spotrebu
domácnosti súd ako rozumné a presvedčivé vysvetlenie neakceptoval), pričom ešte spomenúc, že túto

skutočnosť sama nepovažovala za extra podstatnú, preto to neuviedla ani v odpore. Ďalej uviedla, že
keď prišiel syn žalobkyne domov, tak keď potreboval peniaze, tak si z nich vzal. Ona hospodárila s jeho
výplatou na bežné normálne výdavky, preto logicky nezdôvodniteľným a nezodpovedaným zo strany
žalovanej je použitie naraz takého objemu peňazí, pričom z hľadiska účinného popretia skutkových
tvrdení a logickej prijateľnosti takého vysvetlenia, toto súd neakceptoval.

30. S poukazom na zistený skutkový stav, súd po právnej stránke právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovanou posúdil ako vzťah veriteľa a dlžníka v zmysle zmluvy o pôžičke upravenej v § 657 a § 658
Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platné uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, teda zmluva o pôžičke môže byť uzavretá i ústne.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí, d) dočasnosť zmluvy. Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi.

31. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 11.690,71 eur titulom
nevrátenej peňažnej pôžičky, pričom zo zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že žalobkyňa
žalovanej dňa XX.X.XXXX poskytla pôžičku vo výške 5020 GBP a dňa X.XX.XXXX vo výške
4980 GBP a žalovaná uvedené finančné prostriedky žalobkyni nevrátila a to ani do 31.08.2023 v zmysle
písomnej výzvy žalobkyne na jej vrátenie. Svoju povinnosť žalovaná do dnešného dňa nesplnila, a to ani

čiastočne, preto jej súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 11.690,710 eur. Z prisúdenej istiny súd postupom podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na jej vrátenia, t.j. vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.690,71 eur od 01.09.2023 do
zaplatenia.

32. Ešte záverom na margo námietky právneho zástupcu žalovaného, ktorý až na pojednávaní namietal
pasívnu legitimáciu, že malo ísť o prostriedky dcéry žalobkyne, avšak v danom prípade podľa názoru
súdu síce došlo k zaslaniu prostriedkov od dcéry žalobkyne, avšak prostriedky požičiavala žalobkyňa
a pôžička bola vychádzajúc zo skutkových tvrdení poskytnutá žalovanej na účely stavby chaty, nie

ako uvádzala žalovaná na chod domácnosti. Aj pokiaľ by z vykonaného dokazovania malo dôjsť
k nepreukázaniu titulu pôžičky, resp. jej neplatnosti, bez pochýb by bolo možné nárok žalobkyne posúdiť
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451, § 457, § 458 OZ) a teda iné právne
posúdenie by viedlo k obdobnému záveru o priznaní žalovanej sumy žalobkyni. Avšak treba uviesť, žesúd mal za preukázané, že došlo k pôžičkám, ktoré žalobkyni vrátené neboli, preto tento nárok priznal
titulom nevrátenej pôžičky.

33.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešnou, preto súd priznal žalobkyni voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).