Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122228315
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122228315.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.
JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Prievozskej č. 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Prievozskej č. 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: B. S., nar:
XX.XX.XXXX, bývajúcej v A., na ul. C. č. XX, právne zastúpenej LEGALINK s.r.o., so sídlom v Bratislave,

naMlynskýchniváchč.53,IČO:50990365,ozaplateniesumy2.678,13eursprísl.,oodvolanížalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.07.2023 č.k. KK-4Csp 47/2022-192, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.678,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.678,13 eur od 18.03.2022 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi
v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola dňa 17.05.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu a

žalovanáuzatvoriliplatnúpísomnúzmluvuorevolvingovomspotrebiteľskomúvereformoukreditnejkarty
s výškou úverového rámca 5.000 eur. V prejednávanej veci hlavný predmet plnenia je v zmluve o úvere
vymedzený jasne a zrozumiteľne. Žalobca sa podanou žalobou domáha na žalovanej plnenia z tejto
zmluvy o úvere iba v rozsahu nevrátenej istiny vyčerpaných peňažných prostriedkov bez úrokov a bez
poplatkov. Preto pre záver o platnosti zmluvy o úvere v časti hlavného predmetu plnenia je irelevantné
hodnotenie jednotlivých zmluvných podmienok z hľadiska ich neprijateľnosti a prípadnej neplatnosti

zmluvy o úvere v týchto jej častiach. Zmluva o úvere vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia neodporuje
zákonu a ani sa neprieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 11 ods. 2 sankciu dodávateľa spája iba s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru,
nie s neplatnosťou zmluvy ako takej. Nakoľko žalobca sa žalobou domáhala iba vrátenia nevrátenej
časti istiny úveru, súd v záujme hospodárnosti konania sa nezaoberal skúmaním dôvodov, ktoré právna
úprava spotrebiteľského práva spája s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru (§

11 ods. 1 a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.).

3. Žalobca preukázal, že peňažné prostriedky v súlade so zmluvou o úvere vo výške 5.000 eur dňa
17.05.2016 poukázal bezhotovostným prevodom na účet. Táto skutočnosť vyplýva z prehľadu čerpania
úveru predloženého žalobcom spolu so žalobou (č.l. 33 spisu). Žalovaná prevodom hotovosti z účtu
vyčerpala celkom 19.208,13 eur, pričom na účet zaplatila úhrady celkom vo výške 16.530 eur. Tieto

skutočnosti vyplývajú z prehľadov čerpania a úhrad predložených žalobcom (č.l. 18 a č.l. 33 spisu).
Žalovaná tak z vyčerpaných peňažných prostriedkov doposiaľ nevrátila sumu 2.678,13 eur (19.208,13eur - 16.530 eur). Podľa zmluvy o úvere žalovaná sa zaviazala platiť veriteľovi pravidelne mesačne
vždy do 20-teho dňa v mesiaci splátku vo výške 121,80 eur. V prípade revolvingového úveru, ktorý
je nepochybne potrebné odlišovať od klasického splátkového úveru, dohodnutá mesačná splátka má

charakter opakujúceho sa plnenia v existujúcom záväzkovom vzťahu dojednanom na dobu neurčitú.
Revolvingový spotrebiteľský úver, o ktorý ide aj v prejednávanej veci, je špecifickým druhom úveru,
ktorého výška sa v priebehu existencie vzťahu mení dopĺňaním po dohodnutú výšku úverového rámca.
Veriteľ teda poskytuje spotrebiteľovi peňažné prostriedky do výšky úverového rámca tak, že vždy po
ich aspoň čiastočnom vrátení, mu umožňuje čerpať poskytnuté peňažné prostriedky opakovane, bez

nutnosti žiadať o povolenie čerpania. Teda keď spotrebiteľ vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a
následne vyčerpanú sumu čiastočne alebo úplne jednorazovo splatí, hneď po pripísaní čiastočnej alebo
úplnejúhrady,máopäťkdispozíciičasťalebocelýúverovýrámec.Akvyčerpanúsumusplácapravidelne
postupne, má k dispozícii vždy tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s
každousplátkouzvyšuje.Idetakopostupnénadobúdaniemajetkovýchhodnôtaichpostupnésplácanie,
ktoré sa vždy odvíja od konkrétneho čerpania dlžníkom. Nejedná sa o splátky, ktoré sú charakteristické

pri splácaní úveru dohodnutého na splátky čerpaného jednorazovo, kedy celková výška úveru, celkový
početsplátokaichvýškasúvopredpresneurčené.Pretobolopotrebnéstotožniťsasnázoromprávneho
zástupcu žalobcu, že na revolvingový úver nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené s tým, že toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

4. V prejednávanej veci zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaná prestala dohodnuté mesačné splátky
platiť a to počnúc mesiacom december 2019 a v dôsledku omeškania žalovanej so splátkami, právny
predchodca žalobcu podľa hlavy 6 § 2 písm. a) úverových podmienok listom zo dňa 29.06.2020 vyzval

žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru naraz. Bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splátkami počnúc splátkou splatnou 20.12.2019. Podľa prehľadu úhrad (č.l. 18) žalovaná
poslednú splátku zaplatila dňa 19.11.2019 a následne už iba dňa 03.03.2020 poukázala 420 eur.
Podľa listiny predloženej žalobcom označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 29.06.2020,
táto listina obsahuje výzvu právneho predchodcu žalobcu adresovanú žalovanej na adresu C. XX,

A., na splatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy o úvere naraz z dôvodu omeškania s
úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a na zaplatenie čiastky 8.726,49 eur do 15 dní od
spísania výzvy. Žalobca však nepreukázal doručenie tejto listiny žalovanej. Podľa podacieho hárku zo
dňa 01.07.2020 bola síce pod č. zásielky RE XXXXXXXXXSK podaná na prepravu na pošte zásielka
adresovanážalovanejnaadresuC.XX,A.,avšakžalobcaničímnepreukázal,žebysajednaloouvedený

list a tiež že by táto zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podľa zmluvy o úvere, žalovaná
ako adresu trvalého bydliska uviedla T. XXX, V. a ako adresu na doručovanie pošty A. XX, A.. Teda nie
adresu C. XX, A.. Listina „Výzva k splateniu celého úveru“ jej nebola doručovaná ani na jednu z týchto
adries, pričom napr. listina „Oznámenie o postúpení pohľadávky„ zo dňa 22.07.2021 bola žalovanej
doručovaná na adresu trvalého pobytu V. a doručenie listiny „Pokus o zmier“ doručovanej žalovanej tiež

na adresu C. XX, A., žalovaná poprela.

5. V tejto súvislosti sa poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
36/2000 zo dňa 15.12.2000, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 4/2021. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia, aj listinu „Výzva

ksplateniuceléhoúveru“zodňa29.06.2020bolopotrebnédoručiťdodispozičnejsféryžalovanej.Keďže
žalobca túto skutočnosť nepreukázal, súd nemohol tomuto právnemu úkonu priznať právne účinky.

6. Napriek uvedenému prvoinštančný súd dospel k názoru, že za výzvu na zaplatenie celého úveru naraz
v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka možno považovať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej riadne

doručená dňa 17.03.2022. Preto žalobe v časti celej istiny bolo vyhovené a žalovanej uložená povinnosť
vrátiť celú nevrátenú vyčerpanú časť istiny úveru, tak ako to žalobca žalobou žiadal.

7. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore je daná zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
14.07.2021, uzavretou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá spolu so žalobou bola riadne

doručená žalovanej dňa 17.03.2022. Tým boli splnené zákonné podmienky § 526 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi a dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.8. Uplatnená pohľadávka žalobcu na vrátenie celej istiny úveru naraz sa nepovažovala za premlčanú,
nakoľko splatnosť pohľadávky na vrátenie celého úveru naraz nastala až dňom nasledujúcim po

doručení žaloby, teda dňom 18.03.2022.

9. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto boli priznané až od 18.03.2022 a v prevyšujúcej časti žaloba
ohľadne úrokov z omeškania bola zamietnutá.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.

11.Protitomutorozsudku,svýnimkouvýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti,podalavzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadovala rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola
zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že právny predchodca žalobcu si nesplnil povinnosť preukázať konanie

s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver. Právny predchodca
žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal z údajov uvedených v zmluve o úvere, čo nemožno
považovaťzadostatočné.Odbornástarostlivosťposkytovateľaúverovjestarostlivosťouodbornouvtedy,
ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah
ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom

expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu
k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V
prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje také konanie v zmysle
§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

12. Pokiaľ ide o premlčanie, poslednú splátku žalovaná riadne uhradila v novembri 2017 (splatnosť dňa
20.10.2017) a tým pádom sa prvýkrát dostala do omeškania so zaplatením splátky 12/2017. Premlčacia
doba tak začala plynúť od 20.11.2017 a uplynula 20.11.2020. Vzhľadom k podaniu žaloby až 28.01.2022
je nárok žalobcu premlčaný.

13. Okrem toho, vo výzve absentuje špecifikácia splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu dlh
zosplatnil. Zosplatnenie úveru je tak neplatné.

14. Žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovanej je opodstatnené.

16. Vo veci nie je možné stotožniť sa so záverom o nemožnosti aplikácie ust. § 565 Občianskeho
zákonníka na prejednávanú vec.

17. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola dňa 17.05.2016 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom išlo o revolvingový úver.

18. V súvislosti s revolvingovým úverom je potrebné prisvedčiť tomu, že revolvingový úver má určité
špecifiká oproti klasickému úveru, ktorého výška je vopred, už v čase uzavretia zmluvy, stanovená,
avšak názor, že vrátenie tohto úveru nebolo dojednané v splátkach, nie je správny. Revolvingový
úver je charakteristický tým, že sa vopred dohodne, resp. schváli len tzv. úverový rámec, v ktorom

sa môže dlžník pri čerpaní úveru pohybovať, v tomto prípade 5.000 eur a naozaj závisí od vôle a
konania dlžníka, či čerpanie finančných prostriedkov v rámci schváleného úverového rámca využije
alebo nie. Akonáhle však hoci aj len časť prostriedkov z úverového rámca vyčerpá, niet rozdielu v
záväzku oproti klasickému úveru túto čerpanú časť s príslušným dojednaným úrokom či poplatkom vrátiť
v splátkach. V úverovej zmluve bola stanovená povinnosť dlžníka čerpanú čiastku vracať v mesačných

splátkach po 121,80 eur s dohodnutým termínom splatnosti k 20-temu dňu v mesiaci. Ak by teoreticky
medzitým ako dlžník dospláca čerpanú čiastku úveru, znova úver nečerpal, splnením poslednej splátky
v závislosti od celkovej výšky istiny a k nej prislúchajúcim úrokom či poplatkom, by celkový dlh zanikol
a teda nie je naplnená požiadavka, že celkový dlh splnením poslednej príslušnej splátky nezaniká. Natom nič nemení skutočnosť, že samotná zmluva o revolvingovom úvere trvá naďalej, pretože počas
jej existencie je dlžníkovi stále daná možnosť ďalšieho čerpania úveru. Práve vzhľadom na takýto
charakter revolvingového úveru, kedy sa navyše často časovo prelína čerpanie a splácanie úveru,

nemožno vopred už pri uzatváraní zmluvy určiť, dohodnúť dobu trvania záväzkového vzťahu nejakou
lehotou, či konkrétnym termínom konečnej splatnosti úveru, či počet splátok, a preto, keďže vzhľadom
na dané špecifiká sa zmluva o revolvingovom úvere dojednáva na dobu neurčitú, možno ju ukončiť
napr. výpoveďou, resp. dohodou, ktorá má okrem iného za následok, že aj keby dlžník už všetko splatil,
nemohol by už znova úver čerpať, vzhľadom na zánik právneho vzťahu zmluvou založeného. Dané

špecifiká revolvingového úveru však nespôsobujú nemožnosť dojednania plnenia dlžníka v splátkach.
Prakticky ekonomický život priniesol potrebu revolvingového úveru, v ktorom je nastavený automatický
mechanizmus opakovaného čerpania a splácania úveru. Bez jeho existencie by bolo nutné každé
jednotlivé čerpanie a splácanie dojednávať osobitnou zmluvou, čo odporuje potrebe praktickosti a
flexibility ekonomického života. Skutočnosť, že revolvingový úverový vzťah má ako svoju podstatu
a zmysel zakotvený automatický mechanizmus čerpania a splácania úveru bez potreby osobitného

znovudojednávania úveru však neznamená, že sa naň, až na špecifiká stanovené vyššie, nevzťahujú
zákonné pravidlá pre klasický úver. Nemá oporu v zákonnej úprave, že ustanovenia § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka sa vzťahujú len na klasický úver. Z týchto ustanovení nevyplývajú kritéria,
podľa ktorých musí byť vopred už v čase uzavretia zmluvy dohodnutá, či určená celková suma úveru
a konečná splatnosť úveru. V prejednávanej veci bola dohodnutá presná výška splátky 121,80 eur

mesačneatermínsplatnostikaždejsplátkyna20.deňvmesiaci.Taktiežcelkovávýškadlhujepočerpaní
úveru vopred známa, je určiteľné s prihliadnutím na dojednané zmluvné podmienky a vzhľadom na
aktuálnu výšku vyčerpaného úverového rámca, akú sumu má dlžník plniť, v akých mesačných splátkach
a pri ich dodržaní, kedy dôjde k jej splateniu. Na tom nič nemení skutočnosť, že po každom ďalšom
čerpaní sa táto suma, počet splátok a termín jej splatenia menia. Napokon aj zákon č. 129/2010 Z.z. s

revolvingovým úverom výslovne počíta v ust. § 14, ktoré pojednáva o zmluve o spotrebiteľskom úvere
na dobu neurčitú, pričom jej charakteristickým znakom, oproti zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu
určitú, je oprávnenie spotrebiteľa na opakované čerpanie úveru.

19. Splácanie úveru, a to aj revolvingového, v splátkach nemožno považovať za opakujúce sa plnenie,

resp. za plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu. Pri opakujúcom sa plnení
celková výška dlhu nie je vopred stanovená a závisí od doby trvania samotného záväzkového vzťahu.
Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova zmysle, ale uplynutím
času (§ 578 Občianskeho zákonníka), výpoveďou (§ 582 Občianskeho zákonníka), dohodou (§ 572
ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo iným odlišným spôsobom. Splnením môžu zaniknúť iba jednotlivé

záväzky zodpovedajúce individuálnemu a opakujúcemu sa plneniu, ktoré však nemá charakter splátky
celkového dlhu. Ide predovšetkým o plnenie nájomného (§ 671 Občianskeho zákonníka), dôchodku (§
842 Občianskeho zákonníka), vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine a podobne. Len na právne
vzťahy s opakujúcim sa plnením nemožno ust. § 565 Občianskeho zákonníka aplikovať.

20.Typickýmpríkladomopakujúcehosaplnenia,tedanieplneniavsplátkach, jeplnenievýživnéhoalebo
nájomného. Dĺžku trvania vyživovacej povinnosti nemožno vopred určiť. Napríklad zákonná vyživovacia
povinnosťrodičovvočideťomvzmysle§62ods.1Zákonaorodinetrvádočasu,kýmdetiniesúschopné
samé sa živiť. Celková výška výživného je určiteľná, resp. predvídateľná len na určité časové obdobie.
Taktiež čiastkové výživné zodpovedajúce napr. jednému mesiacu plnením zanikne. Za ďalší mesiac

sa však stane splatným ďalšie výživné, preto platí, že tento záväzkový vzťah, t.j. samotná vyživovacia
povinnosť s opakujúcim sa plnením nezaniká splnením v pravom slova zmysle. Vyživovacia povinnosti
ako taká zanikne napr. nadobudnutím schopnosti dieťaťa samo sa živiť, smrťou vyživovanej osoby, resp.
osoby výživou povinnej, teda iným spôsobom ako splnením dlhu.

21. Obdobne nájomná zmluva môže byť uzavretá na dobu neurčitú. Opakujúcim sa plnením je nájomné,
ktoré je nutné za určité časové obdobie nájmu uhradiť. Celková výška dlhu na nájomnom nie je vopred
známa, keďže nie je vopred známe, dokedy bude nájomný vzťah trvať. Avšak nájomné je objektívne
predvídateľné. Dlžník totiž vie, koľko bude musieť na nájomnom za určité časové obdobie zaplatiť.
Opätovne splnením nájomného za určité dojednané časové obdobie zanikne len toto plnenie, bude sa

však obnovovať pre nasledujúce časové obdobia až dovtedy, kým nedôjde k ukončeniu nájomného
vzťahu napr. výpoveďou, dohodou a podobne.22.Vdôsledkunesprávnehoprávnehozáveruonemožnostiaplikácieust.§565Občianskehozákonníka
v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec, súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal skúmaním osobitných podmienok pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh podľa ust. § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tomto smere je preto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

23. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku,
resp. jej nezaplatený zvyšok ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok.

Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky,
pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

24. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka

je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov.
Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využil, čím
spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

25. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská,

preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko
len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch

mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

26. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie
premlčacej doby. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho
predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie

splatnej splátky. Sami o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne
upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

27. Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale
pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením

splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch
mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). K tomuto záveru
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29. novembra 2022 vydaného pod sp.
zn. 7Cdo 268/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky 3/2023 pod č. 29. Aj z tohto rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,
že beh premlčacej doby začína plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Musí ísť teda o splátku určitú a
presne konkretizovanú.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky musí obsahovať aj dôležitý údaj a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba.

29. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok

zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ
môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri
mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka v postavení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je

uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Vyššie
uvedené priamo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného
dňa 25.01.2024 vo veci 5Cdo 2/2023.

30. Čo sa týka výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 29.06.2020 (č.l. 31 spisu), súd prvej inštancie
tomutoprávnemuúkonunepriznalžiadneprávneúčinky,nakoľkožalobcanepreukázal,abytátolistinasa
dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Vzhľadom na prijatý nesprávny záver o nemožnosti aplikácie ust.
§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na daný prípad, nezodpovedaná zostala otázka ako mohlo
dôjsť k platnému a účinnému zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu a následne k

platnému a účinnému postúpeniu pohľadávky z úveru na žalobcu.

31. V súvislosti s vytýkanými nedostatkami týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia je právne
významné ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci

samej.

33. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

34. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené strane sporu, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konanípred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej
časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 C.s.p.).

35. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné
náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

36. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).