Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200006
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: Profirol,
s.r.o., so sídlom Prielohy 1C, 010 07 Žilina, IČO: 44 212 453, zast.: VAVRO LEGAL, s. r. o., so sídlom
Vysoká 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 571 821, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102563232/2022 zo dňa 16. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Ružomberok (ďalej aj
len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2020. Daňová kontrola začala dňa 17. 02.
2021. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100127354/2022 zo dňa 20. 01. 2022,
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 20.

01. 2022 a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie. Žalobca sa k protokolu nevyjadril.

2.1 Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa
16. 03. 2022 rozhodnutie č. 100488109/2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane v sume 6 000,02 EUR na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2020. Správca dane žalobcovi nepriznal uplatnené právo na odpočítanie

DPH z 8 dodávateľských faktúr č. 200100111 (Int. č. 20201206), č. 200100112 (Int. č. 20201207), č.
200100113 (Int. č. 20201208), č. 200100114 (Int. č. 20201209), č. 200100115 (Int. č. 20201210), č.
200100116 (Int. č. 20201211), č. 200100117 (Int. č. 20201227), č. 200100118 (Int. č. 20201212) od
dodávateľaBonGroups.r.o.,Vrančovičova71,84103Bratislava-mestskáčasťLamač,IČO:52128539
(ďalej len „Bon Group s.r.o.“) v kontrolovanom zdaňovacom období september 2020 v celkovej výške
6 002,02 EUR z dôvodu, že žalobca sa svojimi nákupmi od dodávateľa Bon Group s.r.o. v roku 2020
zúčastnil na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodu na DPH, pretože neprijal dostatočné opatrenia,

ktorými mohol svojej, hoc aj nevedomej účasti na podvodnom konaní na DPH zabrániť.
2.2 Žalobca nakúpil v septembri 2020 reklamné služby formou propagácie žalobcu na pretekárskych
vozidlách tímu LAMA RACING na konkrétnych podujatiach počas septembra 2020 za celkovú sumu s
DPH 36 000,00 EUR, z toho DPH vo výške 6 002,02 EUR od dodávateľa Bon Group s.r.o. Správca danevykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého prevzal doklady a zistenia z daňovej kontroly vykonanej
u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2020, keďže predmetom dodávateľských faktúr od dodávateľa
Bon Group s.r.o. vo všetkých obdobiach roku 2020 boli tie isté zdaniteľné plnenia – reklamné služby

predstavujúce propagáciu žalobcu na pretekárskych automobiloch športového tímu LAMA RACING.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, po vykonaní tzv. Axel Kittel testu
daňového podvodu, že plnenia, ktoré žalobca prijal od dodávateľa Bon Group s.r.o., boli súčasťou
podvodného dodávateľského reťazca: Metrola s.r.o., Pemata s.r.o. – UREN s.r.o. – Bon Group s.r.o.
– Profirol, s.r.o (žalobca), v ktorom žalobca bol konečným odberateľom reklamných služieb. Súvisiaca

DPH, ktorú si žalobca odpočítal, nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu, pretože dodávateľ Bon
Group s.r.o. si daň na výstupe z poskytnutých reklamných služieb účelovo znižoval prostredníctvom
dodávateľa UREN s.r.o., ktorý bez ekonomického opodstatnenia a riadneho podnikateľského dôvodu
niekoľkonásobne navýšil cenu, avšak súvisiacu daň reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože
si daň na výstupe znížil vstupmi od ďalších účelovo vložených dodávateľov Metrola s.r.o., Pemata
s.r.o. Priamy dodávateľ žalobcu - Bon Group s.r.o., jeho výhradný dodávateľ UREN s.r.o. a jeho

výluční subdodávatelia Pemata s.r.o. a Metrola s.r.o. boli zapojení do podvodného reťazca, v ktorom
deklarovali svoje podnikateľské aktivity v roku 2020 iba za účelom vystavovania nepravdivých faktúr,
predovšetkým išlo o nepravdivé nadhodnotené hodnoty zdaniteľných plnení, resp. len podávania
nepravdivých daňových priznaní DPH s cieľom neodvádzania DPH uplatňovanej koncovými účastníkmi
týchto reťazcov, teda uplatnenej v roku 2020 aj žalobcom. Daň vykázaná a odvádzaná daňovými

subjektmi v predmetnom reťazci neodzrkadľovala transakcie v reálne pravdivých hodnotách, a teda
účelovo optimalizovaná DPH, ktorú deklarovali podanými nepravdivými daňovými priznaniami, bola do
Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2020 odvedená týmito platiteľmi dane do septembra 2020
v mnohonásobne nižšej výške (v absolútnej hodnote nižšej o stotisíce EUR) ako by bola odvedená,
keby takýto účelový reťazec nebol vytvorený. Od septembra 2020 daň z pridanej hodnoty, ktorú si

uplatnili koneční účastníci (reklamní partneri LAMA RACING – odberatelia Bon Group s.r.o.) v tomto
predmetnom reťazci nebola do Štátneho rozpočtu SR vôbec odvedená. Navyše z bankových účtov
platiteľov v predmetnom podvodnom reťazci boli uskutočnené miliónové výbery peňazí v hotovosti, o
ktorých neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by boli niekedy riadne v zmysle zákonov zaúčtované a
použité v súlade s platnou slovenskou legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti.

2.3 Podľa správcu dane v čase realizácie sporných transakcií žalobca nekonal v dobrej viere, pretože
disponoval viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít vystaviteľa
faktúry Bon Group s.r.o. bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. Žalobca neprijal dostatočné
opatrenia, aby preukázal svoje konanie v dobrej viere, s riadnou starostlivosťou a obozretnosťou, keď sa
na základe informácií dostupných pred uzavretím spolupráce s dodávateľom Bon Group s.r.o. rozhodol

nakúpiť reklamné služby v športe v roku 2020 v sume 182 400,00 EUR s DPH práve od dodávateľa
Bon Group s.r.o., a to formou propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách práve pretekárskeho
tímu LAMA RACING, prostredníctvom ktorého bol kontrolovaný daňový subjekt propagovaný už aj
v roku 2019, ale prostredníctvom spoločnosti KALENA s.r.o., ktorej konateľom od 22. 02. 2018 do
18. 05. 2020 bol A. B. C.. Vyjadrenia konateľa žalobcu - B. D. E. o spôsobe nadviazania obchodnej

spolupráce s dodávateľom Bon Group s.r.o. prostredníctvom osoby pána B. C., ktorého mali spoznať
pri predaji svojich služieb, sa ukázali ako nepravdivé, keďže osobu pána B. C. poznali z predchádzajúcej
obchodnej spolupráce so spoločnosťou KALENA s.r.o. (ktorej bol konateľom). Keďže žalobca nakupoval
svoju propagáciu na pretekárskych vozidlách pretekárskeho tímu LAMA RACING už aj v roku 2019
od spoločnosti KALENA s.r.o., tak vedel, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je len novou obchodnou

spoločnosťou, ktorá predáva tie isté zdaniteľné plnenia, ktoré do roku 2019 predávala spoločnosť
KALENA s.r.o. Žalobca sa rozhodol, že od takejto novovzniknutej spoločnosti, logicky bez akýchkoľvek
referencií v predaji reklamy v športe (keďže prvé reklamné služby boli spoločnosťou Bon Group s.r.o.
predané v júni 2020), nakúpi v roku 2020 reklamné služby - svoju propagáciu na pretekárskych vozidlách
pretekárskeho tímu LAMA RACING v celkovej sume 182 400,00 EUR. Výdavky v sume 182 400,00

EUR za reklamné služby od dodávateľa Bon Group s.r.o. sú v tejto sume najväčším celkovým výdavkom
žalobcu na všetky slovenské nákupy a tvorili 20 % zo všetkých slovenských nákupov a boli tretím
najväčším výdavkom všetkých nákupov (tuzemské aj mimotuzemské). Žalobca od dodávateľa Bon
Group s.r.o. akceptoval ceny reklamných služieb stanovené bez akýchkoľvek relevantných veličín na ne
vplývajúcich (a stanovené dohodou podľa toho, ktorý partner koľko dá), pričom tieto ceny sa z viacerých

aspektov javia ako neprimerane vysoké bez ekonomického opodstatnenia. Jedným z týchto aspektov
je skutočnosť, že okrem podujatia v českom meste Most boli kvôli opatreniam proti COVID-19 všetky
podujatia v roku 2020 bez prítomnosti divákov. Ďalšími aspektami boli aj počet adresátov reklamy (oproti
iným športom na Slovensku výrazne menej fanúšikov motoristického športu), trvanie zobrazenia reklamy(niektoré jazdy trvajú menej ako 4 minúty), veľmi malý počet a frekvencia opakovaní zobrazenia reklamy
(len11podujatízacelýrok),reklamanapretekárskomautemározmerniekoľkocentimetrov(vporovnaní
napríklad s billboardovou reklamou), pretekárske vozidlo sa počas preteku pohybuje rýchlosťou väčšou

ako 100 km/hod. (čím je viditeľnosť propagácie značné znížená), na jednom pretekárskom vozidle
sa nachádza naraz reklama viacerých spoločností. Neprimeraná cena sa stáva dôležitým aspektom,
na základe ktorého platiteľ DPH vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom stane súčasťou
podvodného reťazca na DPH. Suma 182 400,00 EUR zaplatená žalobcom konkrétne za reklamné
služby formou propagácie žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING na 11 konkrétnych

podujatiach v roku 2020 sa javí neprimeraná v porovnaní so sumou 190 033,60 EUR, ktorú v roku 2020
vynaložil kontrolovaný daňový subjekt na iné ďalšie formy reklamy a tiež hlavne z pohľadu vnímania
cielených adresátov reklamy. Žalobca, ktorý mal skúsenosť s nákupom reklamy v športe už od roku
2016, sa nerozhodol v záujme účinného zabránenia svojej účasti na daňovom podvode nakúpiť reklamu
v športe na základe zmluvy o sponzorstve, kedy by takéto zdaniteľné plnenie nebolo predmetom DPH,
a teda nebolo by možné stať sa účastníkom podvodu na DPH pri nákupe od akéhokoľvek daňového

subjektu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom DPH.
2.4 Správca dane uzavrel, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov – nákup služieb od dodávateľa
Bon Group s.r.o. vznikol daňový únik, ktorý bol dôsledkom podvodu na DPH, zistil že posudzované
zdaniteľné obchody boli spojené s týmto podvodom na DPH a zároveň, že žalobca vedel alebo vedieť
mohol, že nákupom predmetných služieb v celkovej sume 182 400,00 EUR sa môže stať účastníkom

podvodu DPH a na základe všetkých zistených skutočností sa aj stal.

3.1 Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102563232/2022 zo dňa 16. 09. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, keďže nezistil dôvodnosť odvolacích námietok

žalobcu.
3.2 Žalovaný k žalobcom namietanému prevereniu dodávateľa Bon Group s.r.o. uviedol, že
vnadväznostinavšetkyzistenéskutočnostiboloovereniedodávateľaBonGroups.r.o.zostranyžalobcu
v zoznamoch daňových dlžníkov, v zozname daňových subjektov registrovaných pre DPH, v zozname
platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH a v Obchodnom registri SR len

formálne a nepostačujúce, pričom žalobca mal venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým konkrétnym
okolnostiam sporných obchodných transakcií. Žalovaný poukázal najmä na nezrovnalosti v tvrdeniach
konateľa žalobcu ohľadne nadviazania spolupráce s dodávateľom Bon Group s.r.o. prostredníctvom
pána B. C. a spôsobu, akým žalobca nadviazal spoluprácu s pánom C.; na cenu reklamných služieb,
ktorá nebola objektívna ako výsledok rovnovážneho stavu ponuky a dopytu po reklame, ale bola

prispôsobovaná dosiahnutému zisku; na podvodné navyšovanie ceny reklamných služieb, slúžiacich
na optimalizáciu daňových povinností; na skutočnosť, že z verejne dostupných zdrojov bolo zrejmé,
že dodávateľ Bon Group s.r.o. nebol zapísaný v registri právnických osôb v športe, čo si žalobca
mohol preveriť, pričom predchádzajúci dodávateľ rovnakých reklamných služieb KALENA s.r.o. bol v
predmetnom registri zapísaný.

3.3 K námietke žalobcu súvisiacej s odopretím práva na spravodlivý proces v dôsledku neposkytnutia
dostatočnej lehoty na vyjadrenie sa k skutočnostiam oznámeným na ústnom pojednávaní dňa 28.
09. 2021, keď protokol bol vydaný o 6 dní po konaní ústneho pojednávania, žalovaný zhrnul priebeh
administratívneho konania so zameraním sa na to, kedy a akou formou správca dane spolupracoval so
žalobcom a umožnil mu vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly. Uviedol, že

žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie hmotnoprávnych aj formálnych podmienok v
zmysle zákona o DPH. Avšak správca dane na základe vykonaného dokazovania zistil, že plnenie, ktoré
žalobca prijal, bolo poznačené podvodným konaním na predchádzajúcom stupni obchodného reťazca.
Z uvedeného dôvodu bolo dôkazné bremeno prenesené na správcu dane, ktorý uniesol dôkazné
bremeno a preukázal existenciu podvodného konania/daňového úniku, pričom poukázal na objektívne

skutočnosti, na základe ktorých je možné presvedčivo konštatovať, že žalobca o podvodnom konaní
mal a mohol vedieť, ak by dodržal zásady obozretného a poctivého obchodného styku. Správca dane
vpriebehudaňovejkontrolyzazdaňovacieobdobiejúl2020,zisteniazktorejboliprevzatédopredmetnej
daňovej kontroly za september 2020, opakovane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a
umožnil mu vyjadriť sa, resp. preukázať, že konal obozretne v obchodnom styku a o podvodnom

konaní nevedel a nemohol vedieť. V priebehu daňovej kontroly za september 2020 oznámeniami zo
dňa 09. 08. 2021 a zo dňa 21. 12. 2021 správca dane žalobcu oboznámil so zistenými skutočnosťami
a pochybnosťami správcu dane, ktoré boli žalobcovi známe už z predchádzajúcej daňovej kontroly zajúl 2020. Vyjadrenie k týmto skutočnostiam je právom žalobcu, nie jeho povinnosťou. Žalobca právo
vyjadriť sa nevyužil.
3.4 V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mu vytkol uzavretie zmluvy o reklame a nie

zmluvy o sponzorstve žalovaný uviedol, že odplatné zabezpečenie mediálneho priestoru dodávateľom
BonGroups.r.o.prežalobcuakoreklamnéhopartnerapodujatiaaprezentáciajehologaapredmetujeho
činnosti na podujatiach spojených s motoristickým športom je na účely DPH bezpochyby ekonomickou
činnosťou (podnikaním), z ktorej bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom
na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení

režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola
poskytnutá žalobcovi za protihodnotu zdaniteľnou osobou v tuzemsku. Zákon č. 222/2004 Z. z o dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) neobsahuje definíciu reklamy ani sponzorstva na účely
DPH, ani odkaz v zmysle ktorého by boli definované v iných zákonoch a aplikovateľné na účely DPH,
preto je potrebné spornú transakciu predovšetkým posudzovať z pohľadu zákona o DPH, tzn. posúdiť, či
je transakcia službou – dvojstranným právnym vzťahom za protihodnotu v zmysle zákona o DPH (§ 2) a

či propagovala hospodársku činnosť žalobcu (§ 49 ods. 2). Propagácia loga je službou (existuje právny
vzťah), protihodnota (finančné vyjadrenie protihodnoty) vyplýva z faktúry, protihodnota je za poskytnutie
možnosti prezentovať logo a službu, dodanie služby bolo uskutočnené v tuzemsku a je teda predmetom
DPH v SR, dodávateľ služby bol v čase dodania služby zdaniteľnou osobou a platiteľom DPH.
3.5NámietkuzačatiaviacerýchsamostatnýchdaňovýchkontrolnaDPHvroku2020namiestorozšírenia

už začatej daňovej kontroly o ďalšie zdaňovacie obdobia považoval žalovaný za neopodstatnenú.
Daňový poriadok v § 46 ods. 1 až 4 upravuje spôsob začatia daňovej kontroly a umožňuje viacero
spôsobov začatia daňovej kontroly. Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti
odôvodňujúce vykonanie kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia alebo dane,
ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení je oprávnený rozšíriť

výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo inú daň alebo o
kontrolu dodržiavania podľa osobitných predpisov, túto skutočnosť je správca dane povinný oznámiť
bez zbytočného odkladu daňovému subjektu (§ 46 ods. 4). Rozšírenie už začatej daňovej kontroly o
ďalšiezdaňovacieobdobieformouoznámeniajesícemožnosť,naktorúsprávcudaneoprávňujeDaňový
poriadok, avšak tým, že správca dane začal daňové kontroly za ďalšie zdaňovacie obdobia u žalobcu

samostatným oznámením podľa § 46 ods. 1, nebol porušený Daňový poriadok.
3.6 Prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, sú v súlade s požiadavkami
príslušnýchzákonnýchustanovení.Prvostupňovérozhodnutievsúlades§63ods.5Daňovéhoporiadku
obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa

ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Námietky žalobcu uvedené v
odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konania
a rozhodnutie.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
7 rozhodnutí žalovaného a im predchádzajúcich 7 rozhodnutí správcu dane, ktorými bol žalobcovi

vyrubený rozdiel dane na DPH za 7 zdaňovacích období roka 2020. Predmetom tohto konania,
po vylúčení prieskumu 6 rozhodnutí žalovaného na samostatné konania, je prieskum napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2020. Žalobca si uplatnil náhradu
trov konania.

5. Žalobca namietal, že nedošlo k splneniu podmienok uplatnenia inštitútu ručenia za daň upraveného
v § 69 ods. 14 zákona o DPH. Protihodnota za plnenie uvedená na faktúrach žalobcu nebola oproti
ďalším subjektom, ktorým Bon Group s.r.o. poskytoval služby, ani neprimerane vysoká ani neprimerane
nízka. Podľa prehľadu uvedeného vo „Vydané faktúry Bon Group s.r.o. za rok 2020“ boli žalobcovi

opakovane účtované sumy vo výške 5 400 EUR, 3 600 EUR, 6 000 EUR, 4 000 EUR a 4 800 EUR.
Spoločnosti PECO s.r.o., ktorej Bon Group s.r.o. taktiež poskytoval reklamné služby, boli účtované sumy
za reklamné služby opakovane vo výške 24 000 EUR, 20 000 EUR, 15 000 EUR, 48 000 EUR. Ďalším
spoločnostiam B.A.T. SECURITY s.r.o., PQM, s.r.o. alebo MGG production s.r.o. boli účtované sumyzareklamnéslužbyopakovanevovýške2400EUR,3000EUR,1200EUR.Vzmyslevyššieuvedeného
je logické vyjadrenie konateľa Bon Group s.r.o., že cena bola závislá od dôležitosti podujatia, respektíve
od značky automobilu. Cena za reklamné služby nie je neprimerane vysoká ani neprimerane nízka,

respektíve je v súlade s ekonomickým opodstatnením. Nie je preto splnená podmienka podľa § 69
ods.14písm.a)zákonaoDPH.Niejesplnenáanipodmienkapodľa§69ods.14písm.b)zákonaoDPH,
pretože zo skutočností preverených počas daňovej kontroly bolo preukázané, že štatutár žalobcu a Bon
Group s.r.o. neboli závislé osoby, lebo medzi nimi nedošlo k žiadnemu ekonomickému, personálnemu
ani inému obdobnému prepojeniu.

6. Žalobca uviedol, že v každom zdaňovacom období DPH, t. j. v každom mesiaci rokov 2020 a 2021,
realizoval rozdiel dane na výstupe a na vstupe ako daňovú povinnosť, za rok spolu v sume 130 726,92
EUR, čo je priemerná mesačná daňová povinnosť vo výške 11 tisíc EUR a v roku 2021 spolu v sume
180 033,83 Eur, čo je priemerná mesačná daňová povinnosť vo výške 15 tisíc EUR. Podľa informácií
získaných z databázy F. žalobca dosiahol celkové ročné tržby v roku 2018 vo výške 1 966 004,00 EUR,

v roku 2019 vo výške 2 390 496,00 EUR, v roku 2020 vo výške 2 762 424,00 tisíc EUR a v roku 2021 vo
výške 2 620 532,00 EUR. Z uvedeného vyplýva, že objednanie reklamných služieb prinieslo žalobcovi
výraznézvýšenietržiebažepredmetnýmireklamnýmislužbaminedošlokznižovaniudaňovejpovinnosti
DPH,naopakvďakatýmtoreklamnýmslužbámspoločnosťdosahovalanové(vyššie)zdaniteľnéplnenia.

7. Podľa názoru žalobcu žalovaný svoje závery opiera výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa Bon
Group s.r.o. a jeho dodávateľov UREN s.r.o., Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o., o ktorých konaní žalobca
nevedel, nemohol ani nemal vedieť, a teda za dané subjekty a za ich konanie žalobca nezodpovedá,
preto sú uvedené zistenia správcu dane aj žalovaného irelevantné. Žalobca uniesol svoje dôkazné
bremeno, ktoré možno od neho logicky a spravodlivo požadovať, a to v súlade s ustálenou judikatúrou

Súdneho dvora EÚ (Mahagében Kft bod 61 a ďalšie).

8. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že
daňové orgány zisťovali úmysel žalobcu byť súčasťou daňového podvodu. Nemožno preto zamietnuť
nárok na odpočet DPH len so strohým konštatovaním, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že ide o

daňový podvod, keďže doteraz so spoločnosťou neobchodoval, riadne si ju preveril a realizoval s ňou
len tento jeden obchod. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) predpokladá
vedomé zapojenie do podvodného mechanizmu aj zo strany žalobcu, nie iba jeho dodávateľa a jeho
subdodávateľov.Tým,žežalovanývovecinezohľadnilzákladnézásady,naktorýchjepostavenádaňová
neutralita a výnimky z nej, bolo porušené právo žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na bod 33

rozsudku SD EÚ C-384/04 z 11. 05. 2006.

9. Žalobca je etablovanou spoločnosťou na trhu s množstvom zamestnancov a množstvom dodaných
tovarov a služieb, ktorá sa vo veľkej miere stará o svoje dobré meno. Aj z toho dôvodu vynakladá veľké
množstvo finančných prostriedkov na reklamu. Samotná skutočnosť, že by sa žalobca dostal do reťazca,

v rámci ktorého by mohol byť spájaný s daňovým podvodom, by ho vo veľkej miere poškodila. Preto
pri vstupe do obchodného vzťahu žalobca vykonáva lustrácie, a to vo vzťahu ku každému jednému
obchodnému partnerovi, s ktorým má záujem vstúpiť do obchodného vzťahu. Samotný daňový subjekt
nechce byť spájaný s inými subjektmi, ktoré sú podozrivé s konaním napĺňajúcim znaky daňového
podvodu. Tvrdenie správcu dane a žalovaného, že žalobca si nepreveril spoločnosť Bon Group s.r.o.,

ktorá sa mala daňového podvodu dopustiť, a teda že žalobca vedel alebo mal vedieť, že dané plnenie
je súčasťou daňového podvodu, nie je dostatočné, keďže žalobca pri vstupe do obchodného vzťahu
postupoval s odbornou starostlivosťou a vykonal všetky v tom čase dostupné a možné úkony na
preverenie spoločnosti Bon Group s.r.o. (lustrácie v zozname daňových dlžníkov, v zozname daňových
subjektov registrovaných pre DPH, v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie

registrácie pre DPH, v Obchodnom registri Slovenskej republiky, v zbierke listín obchodného registra,
v registri účtovných závierok, v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, v zozname dlžníkov verejného
zdravotného poistenia, overenie platnosti IČ DPH). Očakávať detailnejšie preverenie obchodného
partnera (Bon Group s.r.o.) ako preverenie v zoznamoch zverejňovaných samotnou Finančnou správou
Slovenskej republiky považoval žalobca za nelegitímne. Žalobca vykonal nadprácu a preveril svojho

(vtedy potenciálneho) obchodného partnera aj v iných zoznamoch a zistil aj dodatočné informácie, ktoré
však nenasvedčovali tomu, že spoločnosť Bon Group s.r.o. je alebo má byť súčasťou reťazca, ktorého
výsledkom je alebo môže byť daňový podvod. Žalobca nemohol vykonať viac úkonov na preverenie
spoločnosti Bon Group s.r.o. S ohľadom na výsledky lustrácie vykonanej v danom momente daňovýmsubjektom bolo prijaté rozhodnutie vstúpiť do obchodného vzťahu so spoločnosťou Bon Group s.r.o.
Žalobca vykonal úkony, ktoré je možné považovať za ďaleko viac ako len bežné a základné zhodnotenie
obchodného partnera, preto sa nemôže stotožniť s názorom správcu dane, že by takéto opatrenia nemali

byť dostatočné na zabránenie účasti na daňovom podvode. Z toho dôvodu je v rozpore so základnými
princípmi Daňového poriadku nepriznať žalobcovi uplatnenú DPH z dôvodu, že žalobca podľa názoru
správcu dane a žalovaného vedel alebo mal vedieť, že plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH
mohlo byť súčasťou daňového podvodu.

10. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepreukázal domnelú vedomosť žalobcu o podvodnom konaní
zvyšných subjektov daňového reťazca žiadnymi skutočnosťami okrem vyjadrenia, že žalobca
„disponoval viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít vystaviteľa
faktúry Bon Group s.r.o. bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod“, pričom žalovaný ani
správca dane nekonkretizovali, o aké viaceré informácie sa má jednať. Žalobca vo svojich vyjadreniach
poukazoval na to, že konal v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a svojho obchodného

partnera si nad rámec svojich povinností preveril. Skutočnosť, že žalovaný aj správca dane naďalej
trvajú na existencii jeho vedomosti podvodného konania zvyšných subjektov reťazca, a to bez unesenia
dôkazného bremena a predloženia relevantných skutočností, zakladá u žalobcu dojem, že správca dane
sa dopredu rozhodol, že žalobca tvorí súčasť skupiny spoločností, ktoré pravdepodobne vykonávali
podvodnú činnosť.

11. Skutočnosť, že pán A. B. C. bol zákazníkom žalobcu a zároveň aj v roku 2019 ako konateľ
spoločnosti KALENA s.r.o. uzatvoril so žalobcom obchodný vzťah na poskytovanie reklamných služieb
pri propagovaní žalobcu a jeho tovarov, sa vzájomne nijako nevylučuje a ani nijakým spôsobom
nepreukazuje, že žalobca vedel o daňových podvodoch, ktoré mali byť spáchané dodávateľom žalobcu,

spoločnosťou Bon Group s.r.o. a ich dodávateľmi. Práve naopak, uvedené potvrdzuje, že žalobcu na
využitie reklamných služieb práve na pretekárskych vozidlách používaných pretekárskym tímom LAMA
RACING presvedčila okrem iného aj skutočnosť, že už poznal osobu pána A. B. C., ktorý mu odporučil
využitie uvedených služieb. Taktiež prebiehajúca obchodná komunikácia so zástupcami spoločnosti Bon
Group s.r.o. sa nejavila ako podozrivá a spoločnosť Bon Group s.r.o. na žalobcu nevytvárala tlak na

uzatvorenie daného obchodu.

12. Základná definícia možnosti odpočtu DPH je stanovená v § 49 zákona o DPH. Právo na odpočítanie
DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu tejto dane a v zásade ho nemožno obmedziť. Možnosť
odpočítaniadaneznakúpenýchtovarovaslužiebjepodmienenádvomizákladnýmipodmienkami.Prvou

podmienkou je podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH vznik daňovej povinnosti pri dodaní (nákupe) tovarov
a služieb. Uplatnenie dane na faktúre dodávateľom však musí byť faktické, nielen formálne. V zmysle
uvedeného je podľa záznamov správcu dane z vykonanej kontroly preukázané, že žalobca v skutočnosti
a preukázane mal realizovanú reklamu a reklama bola skutočne zaplatená. Druhou podmienkou je, že
platiteľ dane si podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť zo

svojich zdaniteľných plnení (daň na výstupe), daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho
podnikania ako platiteľ (daň na vstupe). To znamená, že ak platiteľ DPH v rámci svojho podnikania prijme
tovar alebo službu od iného platiteľa (realizuje nákup), potom z tohto prijatého tovaru alebo služby si
môže uplatniť odpočítanie dane len v tom prípade, ak ich použije na svoje ďalšie zdaniteľné plnenia
(realizované predaje). Žalobca odviedol štátnemu rozpočtu v roku 2020 a 2021 daň z pridanej hodnoty

vo výške 130 726,92 EUR za rok 2020 a vo výške 180 033,83 EUR za rok 2021. Žalobca realizoval svoje
zdaniteľné plnenia (predaje) v každom období vo vyššej miere ako boli jeho nakúpené tovary a služby.
Z uvedeného vyplýva splnenie podmienky, že objednaním reklamných služieb a realizovaním týchto
služieb je splnená podmienka práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Zákon o DPH
vo svojich ustanoveniach nedefinuje taký postup pre daňový subjekt, kedy právo na odpočet DPH je

podmienená splnením ďalších podmienok, ako lustrácia podnikateľského subjektu nad rámec možností
z verejne dostupných zdrojov, resp. vylúčenie odpočítania DPH v prípade ak sa dodávateľ a odberateľ
vzájomne poznajú. Ak aj došlo v správcom dane zistenom dodávateľskom reťazci k podvodnému
konaniu na dani, uvedené nebolo spôsobené konaním žalobcu, ktorý sa na podvodnom konaní nijakým
spôsobom nepodieľal, ani o ňom nemal vedomosť, ani o takomto konaní nemohol vedieť. Práve naopak,

žalobcajedaňovýmsubjektom,ktorýzauvedenézdaňovacieobdobiamesiacovjúl,septemberaoktóber
daň riadne odvádzal. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „sú zdaniteľné osoby oprávnené zvoliť
si takú organizačnú štruktúru a taký spôsob uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšiepre svoju hospodársku činnosť a na účely obmedzenia svojich daňových nákladov“ (rozsudok zo 17.
decembra 2015, WebMindlicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 42).

13. Žalobca považoval argumentáciu žalovaného o účelovom nadhodnotení ceny reklamných služieb za
zavádzajúcu,pretoževyvolávadojem,akobysamotnýžalobcasúhlasilsnadhodnotenímcenyzaúčelom
zapojenia sa do podvodného konania spoločnosti Bon Group s.r.o. Žalobca o výške cien stanovených
pre zvyšné subjekty, ktorým spoločnosť Bon Group s.r.o. dodávala reklamné služby, nemal vedomosť,
keďže zmluvu o reklame uzatvoril s dodávateľom samostatne. Navyše, ako už bolo uvedené pri žalobnej

námietke týkajúcej sa ručenia za daň, žalobca oproti ostatným spoločnostiam, ktorým spoločnosť Bon
Group s.r.o. taktiež poskytovala reklamné služby, neuhrádzal ani najvyššiu ani najnižšiu cenu. Cena
reklamy zabezpečovanej spoločnosťou Bon Group s.r.o. predstavovala menej než polovicu všetkých
nákladov žalobcu vynaložených na reklamnú propagáciu, z čoho vyplýva, že žalobca prostriedky
investované do reklamy diverzifikoval a nepoužil ich výhradne na svoju propagáciu na automobilových
pretekoch. Tvrdenie správcu dane, že cena reklamných služieb zabezpečovaných spoločnosťou Bon

Group s.r.o. je neprimeraná, sa javí ako nesprávne aj v kontexte posudzovania všetkých prostriedkov
vynaložených na všetky druhy reklamnej propagácie, ktorých hodnota je prirodzene (vzhľadom na
viacero aspektov) odlišná. Podľa žalobcu sa tvrdenie správcu dane a žalovaného o neprimeranosti
ceny reklamných služieb zabezpečených spoločnosťou Bon Group s.r.o. javí ako nedôvodné a založené
výhradne na domnienkach, jeho účelom je snaha správcu dane o umelé zapojenie žalobcu do reťazca

subjektov uvedených vyššie. Podnikatelia sú ochotní často platiť za reklamu v oblasti športu, napriek
tomu, že plnením, ktoré športovým tímom poskytujú, často výrazne preplácajú protiplnenie, ktoré sa
im dostáva naspäť. Automobilové preteky, ktorých sa zúčastňoval pretekársky tím Lama Racing (t. j. aj
reklama na žalobcu), boli predmetom živého vysielania a zostrihov. Účelnosť vynaložených prostriedkov
nemožno posudzovať len v kontexte ceny reklamy, ale tiež v kontexte nárastu výnosov. V súvislosti s

uvedeným je nutné poukázať na rast tržieb v roku 2020 oproti roku 2019 z produktov luxusnej triedy
Renson. Taktiež v roku 2020 nastal nárast tržieb oproti roku 2019 o 424 492,00 EUR a v roku 2021
oproti roku 2020 o ďalších 371 928,00 EUR. Žalobca mal za to, že nárast predajov uvedených produktov
možno pričítať práve reklame na automobilových pretekoch, nakoľko výška investície vloženej do iných
foriem reklamy (cielenej na inú skupinu zákazníkov) sa oproti investícii do reklamy zabezpečovanej

prostredníctvom spoločnosti Bon Group s.r.o. výrazne nezmenila.

14. Podľa názoru žalobcu správca dane podsúval názor, že mala (teoreticky mohla) byť dohodnutá
iná forma realizácie reklamy, a to prostredníctvom sponzorskej zmluvy v zmysle § 50 zákona č.
440/2015 Z. z. o športe, pri ktorom nedochádza k zdaniteľnému plneniu v zmysle zákona o DPH,

a tak podpora športovca prostredníctvom sponzorskej zmluvy nepodlieha DPH. Bon Group s.r.o.
by nefakturoval spoločnosti Profirol s.r.o. reklamné služby na základe obchodných dodávateľsko-
odberateľských vzťahov, ale by sa uzavrela zmluva o sponzoringu medzi sponzorom a sponzorovaným.
Poskytnutie sponzorského plnenia v zmysle zákona o športe je možné len po splnení viacerých
podmienok - sponzorovaný musí byť zapísaný v registri právnických osôb v športe, zverejnenie

zmluvy v registri, použitie sponzorského na konkrétny účel, použitie sponzorského do konca obdobia,
na ktoré je zmluva dohodnutá. Podľa zákona o športe pri sponzorskej zmluve môžu byť použité
náklady na propagáciu sponzora (napr. v tomto prípade výroba, realizácia reklamného polepu na
aute) len do 10% sponzorského. Prioritný cieľ sponzoringu v športe je podpora športovca, športového
odborníka alebo športovej organizácie, ktorí musia byť členmi národného športového zväzu, národnej

športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie. Pri zmluve o reklame, ktorá môže
byť realizovaná aj prostredníctvom športu, ide prioritne o uplatnenie produktov na trhu objednávateľa
reklamy, kde športovec alebo jeho vybavenie súvisiace s dosiahnutím jeho športového výsledku, sú
nosičom reklamy. Nie je stanovený limit nákladov na propagáciu sponzora. Žalobca zdôraznil, že mu
nešlo o podporu športovca, ale o umiestnenie svojich produktov na trhu, preto využil práve zmluvu

o reklame, z ktorej mu vzniklo právo na odpočet DPH v zmysle zákona, ktoré si oprávnene uplatnil.
Žalobca nemal povinnosť preverovať zápis v registri právnických osôb v športe (a tak isto neexistuje
ani povinnosť zo strany poskytovateľa - Bon Group s.r.o. zápisu do tohto registra, pokiaľ neuzatvára
sponzorské zmluvy). Žalobca vykonal všetky vtedy dostupné úkony na preverenie svojho dodávateľa
služieb, pričom preverenie zápisu v registri právnických osôb v športe do týchto úkonov jednoznačne

nespadá.

15. Žalobca namietal, že nevedel ani nemohol vedieť, že prijatím predmetných plnení od dodávateľa Bon
Group s.r.o. sa bude podieľať na podvodnom konaní. Zdôraznil, že v reťazci popisovanom správcomdane a žalovaným stojí na konci, čo odôvodňuje skutočnosť, že nevedel a ani nemohol vedieť,
že sa svojím nákupom stáva súčasťou popisovaného podvodného reťazca. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2016-15 zo dňa 10. 02. 2016 a rozhodnutie

SD EÚ C-354/03 Optigen. Žalobca zároveň vystupuje ako úplne samostatný subjekt, nezávislý od
subjektovPematas.r.o.,Metrola,s.r.o.,URENs.r.o.,BonGroups.r.o.aleboinýchosôb,niejemateriálne,
personálne, ani inak prepojený so spoločnosťou Bon Group s.r.o. ani s dodávateľmi tejto spoločnosti.
Žalobca o existencii týchto subjektov ani správcom dane popisovaného reťazca zakladajúceho daňový
podvod nemal vedomosť. Nemal možnosť ani dôvod skúmať dodávateľsko-odberateľské vzťahy

spoločnosti Bon Group s.r.o. Reklamné plnenie, ktoré bolo predmetom zmluvy so spoločnosťou Bon
Group s.r.o., bolo v súlade a za podmienok zmluvy riadne a včas dodané, a teda predmetné služby
odoberal žalobca v dobrej viere a bez náznaku pochybnosti o možnej existencii daňového podvodu.
Žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ Optigen C-354/03 a uviedol, že pokiaľ bolo uskutočneným
dokazovaním preukázané, že žalobca nevedel alebo nemohol vedieť, že sa svojím konaním podieľa
na daňovom podvode, tak nemôže byť ovplyvnené jeho právo spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej

na vstupe. Správca dane nemôže požadovať od žalobcu informácie alebo vedomosť o konaní, ktoré sa
netýka žalobcu a týka sa vzťahu cudzích subjektov. Žalobca nemá povinnosť ani možnosť preverovať
a kontrolovať vzťahy dodávateľa s jeho ďalšími subdodávateľmi. Pochybnosti, ktoré vzniesol správca
dane, sú postavené na konštrukcii, ktorá nesúvisí so žalobcom a vyvrátenie týchto pochybností je
nad rámec možností žalobcu.

16. Žalobca namietol porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku a poukázal na body 61 a 62 rozsudku
SD EÚ Mahagében Kft. Ide o jednu zo základných zásad a to zásadu právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa
požiadavku na predvídateľnosť postupu správcu dane. Pokiaľ sa v obdobných prípadoch rozhodlo
rovnako, je v rozpore so zásadou právnej istoty, aby sa v nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie

v tomto prípade rozhodlo inak.

17. Žalobca vyjadril presvedčenie, že správca dane svojím postupom počas daňovej kontroly porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces v dôsledku neposkytnutia dostatočnej lehoty na vyjadrenie
sa k oznámeným skutočnostiam. Zároveň žalovanému vytýkal, že sa s touto odvolacou námietkou

nevysporiadal, len vymenoval úkony správcu dane, ktoré boli počas daňovej kontroly vykonané s
odkazom na to, že žalobca mal predsa možnosť vyjadriť sa k nim. Žalobca zdôraznil, že na ústnom
pojednávaní zo dňa 28. 09. 2021 mu boli oznámené viaceré úplne nové skutočnosti odôvodnené
viacerýmidôkazmi,ktorémalipopisovaťreťazecvzťahovzakladajúcichdaňovýpodvod.Nakoľkonatieto
dôkazy a skutočnosti žalobca nemohol ihneď objektívne reagovať, avizoval na ústnom pojednávaní, že

sa k týmto dôkazom a skutočnostiam bezodkladne vyjadrí, pričom písomne požiadal dňa 30. 09. 2021 o
poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie sa k daňovej kontrole, k novo oznámeným skutočnostiam a
dôkazom,zaúčelompreštudovaniaspisudaňovejkontroly,sktoréhoobsahomsažalobcaoboznámillen
dňa 28. 09. 2021. Správca dane však dňa 04. 10. 2021, t. j. len 6 dní po konaní ústneho pojednávania,
vydal protokol o daňovej kontrole, ktorého doručením sa daňová kontrola považuje za ukončenú.

Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 113/2001 (R
91/2002), z ktorého vyplýva, že predpokladom na zistenie ktoré má byť podkladom na rozhodnutie
daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť,
navrhnúť, vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť
sa ku zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Nedodržaním tohto procesného postupu

došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práv, ktoré mu priznáva zákon. K tvrdenému porušeniu zásady
zákonnosti správcom dane a žalovaným žalobca dal do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR,
že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený
dodržiavaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (I. ÚS 241/07-44, bod 14).

18. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal ani s jeho odvolacou námietkou začatia
viacerých samostatných daňových kontrol na DPH v roku 2020 namiesto rozšírenia už začatej daňovej
kontroly o ďalšie zdaňovacie obdobia. Žalovaný citoval ustanovenia Daňového poriadku o možných
spôsoboch začatia daňovej kontroly, ale bez aplikácie v konkrétnej situácii. Odôvodnenie rozhodnutia
predstavuje jednu z obligatórnych náležitostí individuálneho správneho aktu, pričom správny orgán je

povinný uviesť a konkretizovať, aké dôkazné prostriedky viedli správny orgán k predmetnému výroku
rozhodnutia. Taktiež je správny orgán v rámci odôvodnenia rozhodnutia povinný reagovať na všetky
návrhy, námietky a vyjadrenia účastníka k podkladu rozhodnutia, i keď ich pri rozhodovaní nebral
do úvahy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sž 73/01). Žalobca vo svojich odvolaniach protiprvostupňovým rozhodnutiam namietal, že správca dane voči nemu vo veľmi krátkom období zahájil
niekoľko po sebe nezávislých daňových kontrol, a to za niekoľko po sebe idúcich zdaňovacích období
pre DPH. Spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti,

primeranosti a účelnosti. Takáto požiadavka by v tomto prípade bola splnená, pokiaľ by správca
dane viedol jednu súhrnnú daňovú kontrolu, nakoľko informácie o obchodoch medzi žalobcom a
dodávateľom Bon Group s.r.o. mal už vopred identifikované. Pokiaľ predpoklady nevyhnutnosti,
primeranosti a účelnosti nie sú rešpektované, daňovú kontrolu možno podľa názoru žalobcu považovať
za nezákonnú v zmysle všeobecnej zásady „ius ex iniuria non orfitur“ (t.j. právo nevzniká z bezprávia).

Zároveň platí, že ak je daňová kontrola vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nezákonná, nezákonné
súajobstaranéavykonanédôkazyvrámcinejavkonečnomdôsledkuajvrámcinejvydanérozhodnutia.
Zahájením niekoľkých na sebe nezávislých daňových kontrol za zdaňovacie obdobia idúce po sebe bol
navodený stav, kedy sa žalobca a správca dane ocitli vo vzájomne nevyrovnanom postavení, ktoré nemá
oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Zatiaľ čo podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku
má správca dane jeden rok na to, aby ukončil daňovú kontrolu (teda aj na to, aby si zaobstaral všetky

potrebné podklady a vyhodnotil všetky rozhodné skutočnosti), rozdelením daňových kontrol, ktoré sú
zamerané na kontrolu rovnakých skutočností a vyhodnocovanie z veľkej časti rovnakých podkladov, na
rôzne bezprostredne po sebe idúce zdaňovacie obdobia roka 2020, bol správcovi dane poskytnutý oveľa
väčší priestor na vykonanie daňovej kontroly, než predpokladá § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Postup
vedúci k navodeniu takéhoto stavu žalobca označil ako protizákonný.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné námietky sú identické s odvolacími
námietkami, preto zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí. Vyjadril

presvedčenie o správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia
a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20.Žalobcanevyužilprávopodaťrepliku.Napojednávanísavyjadrilvzhodesobsahomsprávnejžaloby.

21. Žalovaný na pojednávaní zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia a vo vyjadrení k správnej žalobe.

Posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), na pojednávaní dňa 23. 10. 2024 a dospel k záveru, že
správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.

23. Žalobca namietal nedôvodnosť odopretia odpočtu DPH vzhľadom na nespornú existenciu
zdaniteľných plnení (fakturovaných reklamných služieb), ich reálne dodanie žalobcovi a zaplatenie
ceny týchto služieb žalobcom, ako aj na prijatie týchto plnení od iného platiteľa DPH a ich použitie
na ďalšie zdaniteľné plnenia (realizované predaje a následné zvýšenie tržieb). Dôvodil, že poskytol
všetky dôkazy preukazujúce splnenie podmienok práva na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2

zákona o DPH. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť obmedzené
v prípadoch, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2)
došlo k daňovému podvodu alebo 3) k zneužitiu práva. V zmysle ustanovení zákona o DPH, smernice
Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ, hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp.

pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty sú: a) tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá
právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status
dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia
plnenia), c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že daňové orgány nespochybnili dodanie

fakturovaných reklamných služieb žalobcovi, skutočnosť, že služby boli dodané iným platiteľom DPH, že
žalobca tieto služby použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, ani neuviedli, že by žalobca
nepredložil požadované doklady na preukázanie deklarovaných obchodov, ktorých predmetom bolo
dodanie predmetných reklamných služieb. Prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie nie je založené nanesplneníhmotnoprávnychpodmienokpreodpočetDPHvzmysle§49a§51zákonaoDPH,alenatom,
že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním. Odmietnutie odpočtu
DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva

zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní
zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH sú splnené. Inštitút daňového podvodu nie je explicitne upravený v ustanoveniach
zákona o DPH, ale vyplýva z iného prameňa práva - judikatúry Súdneho dvora EÚ, vykladajúcej
smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány vo svojich

rozhodnutiach uviedli, že pri posudzovaní účasti žalobcu na daňovom podvode vychádzali z judikatúry
SúdnehodvoraEÚ,pričompoukázaliajnakonkrétnerozhodnutia,tedažalobcanemoholostaťvneistote
ohľadne zadefinovania právneho posúdenia veci daňovými orgánmi a jeho podkladu. Žalobné námietky
obsahujúceargumentáciuohľadnetoho,žežalobcovibolifakturovanéslužbyreálnedodanéažeontieto
služby ďalej použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, preto v predmetnej veci neobstoja.

24. Pokiaľ bolo v daňovom konaní preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
odpočtu DPH, správca dane bol v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému
podvodu. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (viď napríklad rozsudky vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-
484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében
a Dávid) ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň

a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice
Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých
prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k
podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom,

že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu
na podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt
prijal primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca.
V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (63/2023 ZNSS), sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. 10. 2022, sp.

zn. 5Sžfk/17/2021 zo dňa 18. 12. 2023, v ktorých sú podrobne rozobraté podmienky posudzovania
daňového podvodu podľa tzv. Axel Kittel testu.

25. Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami
(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo

zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane
práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť, ak by splnil
svoju prevenčnú povinnosť s cieľom uistiť sa, že sa prijatím plnení nezúčastňuje na konaní poznačenom

daňovým podvodom.

26. Žalobca namietal, že uniesol svoje dôkazné bremeno a že pochybnosti formulované správcom
dane sú postavené na konštrukcii nesúvisiacej so žalobcom a ich vyvrátene je nad rámec možností
žalobcu, keďže ide výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa Bon Group s.r.o. a jeho subdodávateľov.

Správny súd podotýka, že v prípade účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno len na správcovi
dane, pričom daňový subjekt je oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na
preukázanie, že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o tom
nevedel ani nemohol vedieť; predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho oprávnením,
nie povinnosťou. Správca dane v priebehu daňového konania vykonal rozsiahle dokazovanie, vrátane

dôkazovpredloženýchžalobcom.Počasdaňovejkontrolyužoznámenímzodňa09.08.2021anásledne
oznámením z 21. 12. 2021 podrobne oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu
daňovej kontroly a oznámil mu, že z dôvodu účasti žalobcu na podvode na DPH v kontrolovanom
zdaňovacom období v súlade s judikatúrou SD EÚ mu správca dane neprizná uplatnené právo na
odpočítanie DPH z 8 predmetných dodávateľských faktúr. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo

vzťahu k preukázaniu reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov. Ďalej správca dane vykonával
dokazovanie z vlastnej iniciatívy a neprenášal dôkazné bremeno na žalobcu ohľadne preukazovania
daňového úniku v identifikovanom reťazci spoločností ani ohľadne (ne)účasti žalobcu na daňovom
podvode.27. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10 Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 4/2023 pod č. 63/2023,

uviedol: „25. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely
rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý
je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C-
439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne
následky.Bratislava:C.H.Beck,2021,s.102)tietokritériákonštruujedoštyrochotázok,ktorésivosvojej

rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022):
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?“

28. Ako bolo naznačené vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode
(vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je

teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne
zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel
testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd dal za pravdu daňovým
orgánom v tom, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky dostatočne preukázané a
identifikované už v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane, pričom zhrnuté bolo na strane 38. Z

posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, pretože žalobcom bola vlastná daňová
povinnosť voči Štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky v zdaňovacom období september 2020 v
celkovej výške 6 000,02 EUR znížená neoprávnene, keďže bolo preukázateľne zistené, že táto DPH
nebola jeho hlavným dodávateľom Bon Group s.r.o. ani ostatnými účastníkmi posudzovaného rizikového
reťazca do štátneho rozpočtu odvedená v správnej výške na žiadnom stupni vytvoreného účelového

dodávateľského reťazca.

29. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňovéhozvýhodneniavrozporesúčelomsmerniceRady2006/112/ES,pričomuskutočnenétransakcie

nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný
ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice
vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia.
Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom
dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je

kľúčové zhodnotiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa judikatúry za znaky
svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napríklad existenciu sídla na virtuálnej
adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode,
podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny, neštandardnú formu úhrady vysokej kúpnej ceny v hotovosti,
neštandardné časové okolnosti transakcie, obchodovanie s rizikovou komoditou, jednorazové obchody,

sporné oprávnenie štatutárneho orgánu resp. splnomocnenej osoby subjektu zúčastneného na
transakcii. Daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach identifikovali objektívne okolnosti, ktoré
nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu a zhrnutie najpodstatnejších z týchto okolností je uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí na str. 38-39. Správny súd nebude tam uvedené skutočnosti opakovať,
keďže sú účastníkom konania známe a neboli predmetom konkrétnych žalobných námietok. Správny

súd sériu v preskúmavaných rozhodnutiach uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti
za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade vo vzťahu k obchodom
s dodávateľom Bon Group s.r.o. nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom
cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia.

30. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či bol posudzovaný zdaniteľný obchod daňového
subjektu s podvodným konaním spojený, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne. V
posudzovanom prípade došlo u spoločností, ktoré boli súčasťou fakturačného reťazca (Bon Group
s.r.o., UREN s.r.o, Metrola s.r.o. a Pemata s.r.o.) ku konaniu, ktorého účelom bolo zneprehľadnenie,na konkrétne ktorom stupni reťazca nebola DPH uplatnená konečnými účastníkmi (reklamní partneri
tímu LAMA RACING) odvedená, a to podávaním nepravdivých daňových priznaní DPH a nepravdivých
kontrolných výkazov, ktorými títo platitelia deklarovali pri stotisícových hodnotách predajov nepravdivé

nereálne veľmi nízke (dokonca nulové) vlastné daňové povinnosti uhrádzané do štátneho rozpočtu.
Z údajov uvedených v riadne podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch samotnými
účastníkmi predmetného reťazca správca dane určil, že vytvorením tohto reťazca nebola do štátneho
rozpočtunikdyvsprávnejariadnejvýškeodvedenáDPH,ktorábolauplatňovanávšetkýmiúčastníkmina
nasledujúcich stupňoch predmetného účelového reťazca. Predmetné reklamné služby boli fakturované

dodávateľom Bon Group s.r.o. žalobcovi ako konečnému odberateľovi v preverovanom zdaňovacom
období, teda je zrejmá súvislosť s posudzovanými zdaniteľnými obchodmi (str. 39-41 prvostupňového
rozhodnutia). Ani DPH, ktorá bola uplatnená konečným účastníkom, ktorým bol práve žalobca, ktorý si
v septembri 2020 uplatnil odpočítanie DPH vo výške 6 000,02 EUR z nákupu reklamných služieb od
dodávateľa Bon Group s.r.o., nebola odvedená do štátneho rozpočtu.

31. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť
tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú
obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže

zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je
v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode

(viď rozsudky Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11,
bod 54).

32. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že objektívne zistené okolnosti (zhrnuté
v prvostupňovom rozhodnutí na str. 41-54) jednoznačne nasvedčovali podozrivosti transakcií, pre ktoré

mohol mať žalobca vedomosť o daňovom podvode vo vzťahu k dodávateľovi Bon Group s.r.o., ako
aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Za kľúčové
považoval správny súd (rovnako ako daňové orgány) nasledovné skutočnosti.

33. Žalobca si preveril dodávateľa Bon Group s.r.o. pred začatím obchodnej spolupráce len formálne cez

internetovú stránku finstat a verejne dostupné registre. Kontakt na dodávateľa mu bol sprostredkovaný
pánom B. C.. Konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť Bon Group s.r.o. si vybral ako dodávateľa
predmetných reklamných služieb z dôvodu, že poznal pána B. C. ako svojho zákazníka a chcel byť
k nemu lojálny. Vôbec nerobil prieskum trhu. Ako nepravdivé sa ukázali vyjadrenia konateľa žalobcu o
tom, že pána C. poznal ako zákazníka žalobcu, keďže pán C. bol v roku 2019 konateľom spoločnosti

KALENA s.r.o., ktorá zabezpečovala v roku 2019 reklamné služby pre žalobcu prostredníctvom tímu
jazdcov LAMA RACING, pričom pán C. bol aj zakladajúcim jazdcom tímu LAMA RACING. Nepravdivé
bolo aj vyjadrenie konateľa žalobcu, že prostredníctvom tímu LAMA RACING bol propagovaný až v roku
2020 a v roku 2019 cez spoločnosť KALENA s.r.o využil reklamné služby prostredníctvom tímu jazdcov
KL RACING (aj v roku 2019 cez dodávateľa reklamných služieb KALENA s.r.o. išlo o propagáciu žalobcu

na pretekárskych vozidlách pretekárskeho tímu LAMA RACING). Žalobca vstúpil do obchodného vzťahu
s novým dodávateľom tých istých reklamných služieb, ktoré mu poskytla spoločnosť KALENA s.r.o.
v roku 2019, pričom nevenoval pozornosť tomu, prečo reklamné služby na pretekárskych vozidlách tímu
LAMA RACING poskytuje iný subjekt bez histórie poskytovania služieb v tejto oblasti, bez recenzií a bez
predchádzajúceho spojenia s pretekárskym tímom LAMA RACING.

34. Žalobca nekriticky akceptoval ceny reklamných služieb určené dodávateľom Bon Group s.r.o.,
stanovené bez akýchkoľvek relevantných veličín na ne vplývajúcich, ktoré sa z viacerých aspektov javia
ako neprimerane vysoké bez ekonomického opodstatnenia. Podľa jednotlivých zmlúv medzi žalobcom
a dodávateľom Bon Group s.r.o. jediným faktorom vplývajúcim na rozdielnosť cien medzi jednotlivými

podujatiami bola významnosť toho ktorého podujatia. Avšak podľa faktúr vystavených spoločnosťou Bon
Group s.r.o. v roku 2020 na tom istom pretekárskom aute pretekárskeho tímu LAMA RACING v tom
istom čase na tom istom konkrétnom podujatí mali jednotliví odberatelia (reklamní partneri) stanovené
veľmi rozdielne ceny za svoju propagáciu na 11 konkrétnych podujatiach v roku 2020 v značnomrozpätí. Všetky tie isté reklamné služby na jednotlivých podujatiach v období 06/2020 až 12/2020, za
ktoré žalobca akceptoval cenu 182 400,00 EUR, predal dodávateľ Bon Group s.r.o. iným reklamným
partnerom propagovaným na tých istých pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING v roku 2020 aj

za cenu 51 900,00 EUR, ktorá je 3,5-krát nižšia ako cena zaplatená žalobcom. Pritom konateľ žalobcu
uviedol, že od dodávateľa Bon Group s.r.o. nakúpili základný balík fakturovaných reklamných služieb na
jednotlivých podujatiach, teda najnižšie možné ohodnotené plnenie predávané dodávateľom Bon Group
s.r.o. na jednotlivých podujatiach - propagácia konkrétneho odberateľa formou reklamného nápisu na
pretekárskych vozidlách pretekárskeho tímu LAMA RACING. Hoci sa žalobca nezaujímal, kto sú ďalší

reklamní partneri pretekárskeho tímu LAMA RACING, z reklamných nápisov na pretekárskych autách a
aj zo stránky F. bolo evidentné, že ich je viac ako desať. Dalo by sa preto očakávať, že ostatní reklamní
partnerizaplatilizatieistéreklamnéslužbytúistúcenuakožalobca,prípadneajvyššiu,akmalizakúpený
väčší ako základný balík služieb, aký mal podľa zmluvy zaplatený žalobca.

35. Výdavky v sume 182 400,00 EUR za reklamné služby od dodávateľa Bon Group s.r.o. boli v tejto

sume najväčším celkovým výdavkom žalobcu na všetky slovenské nákupy a tvorili 20% zo všetkých
slovenských nákupov a zároveň boli tretím najväčším výdavkom všetkých nákupov (tuzemské aj
mimotuzemské). Suma 182 400,00 EUR zaplatená konkrétne za reklamné služby formou propagácie
žalobcu na pretekárskych vozidlách tímu LAMA RACING na 11 konkrétnych podujatiach v roku 2020
sa javí ako neopodstatnená v porovnaní so sumou 190 033,60 EUR, ktorú v roku 2020 vynaložil

kontrolovaný daňový subjekt na iné ďalšie formy reklamy a tiež hlavne z pohľadu vnímania cielených
adresátov reklamy. Iné formy reklamy priamo propagujúce žalobcu (online reklama vo výške 146 670,65
EUR, billboardy 17 028,00 EUR, ostatné 26 334,96 EUR) nepochybne oslovení adresáti reklamy
(ktorých je veľký neobmedzený počet) vnímajú ako reklamu konkrétnej spoločnosti s úplne jasným
odkazom na ponuku jej tovarov alebo služieb. Naproti tomu reklama prostredníctvom uvedenia názvu a

služieb spoločnosti Profirol, s.r.o. na pretekárskych autách športového tímu LAMA RACING má rozmer
niekoľko centimetrov (v porovnaní napríklad s billboardovou reklamou) a na jednom pretekárskom
vozidle je súčasne reklama viacerých spoločností, ktoré sú adresátmi reklamy (najmä fanúšikmi
motoristického športu) skôr vnímané ako podporovatelia – sponzori športového tímu. Takáto forma
reklamy je slabo viditeľná, keďže pretekárske vozidlo sa pohybuje rýchlosťou väčšou ako 100 km/

hod. V období roka 2020 sa väčšina podujatí uskutočnila bez divákov z dôvodu opatrení súvisiacich
so zamedzením šírenia ochorenia COVID-19. To, že z konkrétneho podujatia na pár sekúnd, max.
minút, bude v zábere konkrétny športový tím (konkrétny pretekársky automobil, resp. banner s partnermi
konkrétneho pretekárskeho tímu) nie je ani vopred garantované, pretože konkrétny pretekársky tím nie
je organizátorom podujatia, ani nie je snímaný televíziou, resp. iným médiom, s ktorým má zmluvu

konkrétny pretekársky tím. Aj tieto faktory mali prirodzene vplývať na stanovenie ceny reklamných
služieb. Stanovenú celkovú cenu 182 400,00 EUR (z toho DPH 30 400,02 EUR) za propagáciu žalobcu
na celkom 11 konkrétnych podujatiach a konkrétnych automobiloch v roku 2020 je možné považovať za
neprimeranevysokú,keďzpohľaduveľmidôležitýchaspektovovplyvňujúcichcenyreklámštandardných
na trhu, ako je hlavne počet adresátov reklamy (oproti iným športom na Slovensku výrazne menej

fanúšikov motoristického športu), trvanie zobrazenia reklamy (niektoré jazdy trvajú menej ako 4 minúty),
veľmi malý počet a frekvencia opakovaní zobrazenia reklamy (len 11 podujatí za celý rok), táto cena
zodpovedajúcimspôsobomanižiadnymrelevantnýmvysvetlenímneodrážatrhovúhodnotunakúpených
reklamných služieb.

36. V tejto súvislosti je nutné reagovať na žalobnú námietku, že žalobca za reklamné služby poskytnuté
spoločnosťou Bon Group s.r.o. na pretekárskych vozidlách LAMA RACING neuhrádzal najvyššiu ani
najnižšiu cenu. Žalobca nekonkretizoval, za aké obdobie, aké konkrétne služby (t. j. aký balík služieb)
a na akých podujatiach porovnával ceny zaplatené žalobcom a inými reklamnými partnermi tímu LAMA
RACING. Navyše, správca dane i žalovaný vo vzťahu k cene služieb poukázali na neštandardnosť

jej určenia, ktorá mala dôvodne vzbudiť pozornosť žalobcu. Neskonštatovali však, že by samotná
akceptácia vyššej ceny za akýchkoľvek okolností sama osebe bola dôvodom odopretia odpočtu DPH.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedených (ako aj ďalších) správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí
identifikovaných skutočností, ktoré mali dôvodne vzbudiť pozornosť žalobcu pri dojednávaní reklamných

služieb s dodávateľom Bon Group s.r.o., sa žalobcom vykonané lustrácie vo verejne dostupných
registroch javia ako nedostatočné a formálne. Správca dane vytýkal žalobcovi neopatrnosť vo vzťahu
ku konkrétnym skutočnostiam, o ktorých mal žalobca preukázateľne vedomosť. Nevytýkal však
nedostatočné vykonanie lustrácií. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, že len samotné vykonanie lustráciíspoločnosti Bon Group s.r.o. vo verejne dostupných registroch malo byť dostatočným opatrením
na zabránenie účasti žalobcu na daňovom podvode. Tvrdenie žalobcu, že v reťazci spoločností
popisovanom správcom dane stojí na konci a nie je materiálne ani personálne prepojený so

spoločnosťami, ktoré boli súčasťou reťazca, nie je spôsobilé vyvrátiť správcom dane identifikované
skutočnosti, ktoré žalobcovi boli známe a ktoré mali vyvolať vyššiu mieru jeho opatrnosti pri vstupovaní
do obchodného vzťahu s dodávateľom Bon Group s.r.o.

38. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal domnelú vedomosť žalobcu o podvodnom

konaní zvyšných subjektov daňového reťazca žiadnymi skutočnosťami okrem vyjadrenia, že žalobca
„disponoval viacerými informáciami, ktoré ho oprávňovali predpokladať, že v rámci aktivít vystaviteľa
faktúry Bon Group s.r.o. bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod“, pričom žalovaný ani
správca dane nekonkretizovali, o aké viaceré informácie sa má jednať. Takéto tvrdenie žalobcu správny
súd vyhodnotil ako nekorešpondujúce s odôvodnením napadnutého i prvostupňového rozhodnutia,
v ktorých sú jasne identifikované informácie, ktoré mal žalobca k dispozícii a ktoré ho oprávňovali

predpokladať, že aktivity jeho dodávateľa sú poznačené daňovým podvodom. Správny súd nebude tieto
skutočnosti opakovať, keďže na ne poukázal už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Navyše, sám
žalobca si protirečí, nakoľko v ďalších častiach správnej žaloby (body 7, 8, 9) reaguje práve na konkrétne
skutočnosti, o ktorých mal podľa zistení správcu dane vedomosť. Podľa názoru žalobcu z napadnutého
rozhodnutia ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že daňové orgány zisťovali úmysel žalobcu

byť súčasťou daňového podvodu. Nie je preto možné, aby zamietnutie nároku na odpočet DPH bolo
odôvodnené len strohým konštatovaním, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že ide o daňový podvod,
keďže doteraz so spoločnosťou neobchodoval, riadne si ju preveril a realizoval s ňou len tento jeden
obchod. S týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil, keďže z prvostupňového rozhodnutia (najmä str.
41-54) aj napadnutého rozhodnutia (str. 26-27) jasne vyplýva, že daňové orgány sa dôsledne zaoberali

vedomosťou, resp. nevedomosťou žalobcu o konaní poznačenom daňovým podvodom, ako aj tým, či
žalobca bol dostatočne obozretný, aby sa svojím konaním (prijatím reklamných služieb od dodávateľa
Bon Group s.r.o.) nezúčastnil na konaní poznačenom daňovým podvodom. Už v prvostupňovom
rozhodnutí boli podrobne uvedené skutočnosti nasvedčujúce nedostatočnej obozretnosti žalobcu.

39. Žalobca poukázal na bod 33 rozsudku SD EÚ C-384/04: „Subjekty, ktoré prijmú opatrenie, ktoré
je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, že ich obchody nie sú súčasťou reťazca,
ktorý obsahuje plnenie poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, musia mať možnosť spoľahnúť sa na
zákonnosť týchto obchodov bez toho, aby riskovali, že budú spoločne a nerozdielne zodpovedné za
zaplatenie tejto dlžnej dane iným platiteľom dane.“ Správny súd uvádza, že nie je možné aplikovať

na predmetnú vec žalobcu závery vyslovené v rozhodnutí SD EÚ C-384/04, ktoré riešilo inú situáciu
týkajúcu sa právnej úpravy členského štátu stanovujúcej, že platiteľ, v ktorého prospech bola vykonaná
dodávka tovarov alebo poskytnutie služieb a ktorý vedel alebo na základe primeraných dôvodov
mohol mať podozrenie, že celá alebo časť dlžnej dane z pridanej hodnoty z tejto dodávky alebo tohto
poskytnutia služieb alebo z akejkoľvek predchádzajúcej alebo nasledujúcej dodávky alebo poskytnutia

služby nebude zaplatená, môže byť zodpovedný za zaplatenie tejto dane spoločne a nerozdielne s
osobou zodpovednou za zaplatenie tejto dane. V predmetnej veci žalobcu daňové orgány neaplikovali
mechanizmus spoločného a nerozdielneho ručenia odberateľa za daň nezaplatenú dodávateľom.
Námietka žalobcu, že neboli splnené podmienky ručenia za daň podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH,
nebola v predmetnej veci relevantná, pretože prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie nebolo založené

na aplikácii tohto inštitútu. Žalobcovi bolo odopreté právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že žalobca
prijal plnenia spojené s podvodným konaním na DPH.

40. Žalobca namietal, že ak aj došlo v správcom dane zistenom dodávateľskom reťazci k podvodnému
konaniu, toto nebolo spôsobené konaním žalobcu, ktorý za zdaňovacie obdobia júl, september, október

daň riadne odvádzal. Správny súd uvádza, že správca dane ani žalovaný neprijali záver, že by žalobca
bol priamym aktívnym účastníkom v dodávateľskom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Ďalej
žalobca poukázal na rozsudok SD EÚ WebMindLicenses C-419/14, z ktorého citoval časť bodu 42
odôvodnenia, že zdaniteľné osoby sú oprávnené zvoliť si takú organizačnú štruktúru a taký spôsob
uskutočňovania plnení, aké považujú za najvhodnejšie pre svoju hospodársku činnosť a na účely

obmedzenia svojich daňových nákladov. Správny súd uvádza, že žalobca nekonkretizoval, v čom je
skutkový stav vo veci riešenej pred SD EÚ podobný ako skutkový stav prejednávanej veci, ani ako
sa ním vybratý úryvok z rozsudku SD EÚ dotýka riešenia predmetnej veci. Daňové orgány žalobcovi
nevytýkali zvolenú organizačnú štruktúru ani spôsob uskutočňovania plnení. Podľa správneho súdu voveci C-419/14 išlo o odlišnú skutkovú situáciu ako je v predmetnej veci žalobcu a závery vyslovené
SD EÚ (týkajúce sa licenčnej zmluvy, zneužitia práva s cieľom získať prospech z nižšej sadzby dane z
pridanej hodnoty uplatňovanej na tieto služby v tomto inom členskom štáte, práva na obhajobu a použitia

dôkazov z neukončeného trestnoprávneho konania), nemožno preto aplikovať.

41. Žalobca namietal, že správca dane nemôže od neho požadovať informácie alebo vedomosť
o konaní, ktoré sa týka iných subjektov ako žalobcu, že kontrolovať a preverovať vzťahy dodávateľa
a subdodávateľov je nad rámec povinností žalobcu. Uvedené tvrdenie je nekonkrétne a nepriliehavé

k zisteniam správcu dane, keďže žalobcovi nebolo vytýkané nepreverenie subdodávateľov. Žalobca
dôvodil, že detailnejšie preverovanie obchodného partnera Bon Group s.r.o. ako preverenie
v zoznamoch zverejňovaných samotnou Finančnou správou SR je nelegitímne. Je pravdou, že žalobca
nemá povinnosť preverovať dodávateľsko-subdodávateľské vzťahy, avšak zároveň je povinný prijať
také opatrenia, aby zamedzil svojej účasti v reťazci poznačenom daňovým podvodom. K takýmto
opatreniam nepochybne patrí aj preverenie svojich obchodných partnerov, a o to viac, pokiaľ ide

o nového obchodného partnera, ktorý je nový aj v oblasti poskytovaných reklamných služieb. Žalobca
neargumentoval, že by prijal konkrétne opatrenia na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode,
s výnimkou lustrácií vo verejne dostupných registroch. Správca dane ani žalovaný nevytýkali žalobcovi
nedostatočné lustrovanie dodávateľa Bon Group s.r.o. vo verejne dostupných registroch, ani že by
dodávateľ bol daňovým dlžníkom alebo by mu bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Žalobcovi vytýkali

nedostatočnú obozretnosť vo vzťahu k iným skutočnostiam, o ktorých mal vedomosť (napr. spolupráca
spánomC.cezinúspoločnosťatenistýtýmjazdcovLAMARACING,neobvykléanadhodnotenéurčenie
ceny a jej nekritické prijatie žalobcom, hoci išlo o nového dodávateľa reklamných služieb).

42. Žalobca formuloval aj námietky týkajúce sa porušenia predpisov o konaní pred správcom dane.

Tvrdil, že správca dane konal nezákonne, keď začal viacero samostatných daňových kontrol namiesto
toho, aby začatú daňovú kontrolu rozšíril o ďalšie zdaňovacie obdobia. Taktiež žalovanému vytýkal, že
sa s takto formulovanou odvolacou námietkou nedostatočne vysporiadal, keď len citoval ustanovenia
Daňového poriadku. Správny súd uvádza, že žalovaný sa s uvedenou odvolacou námietkou vysporiadal
na strane 30 napadnutého rozhodnutia tak, že vymenoval spôsoby začatia daňovej kontroly citáciou

ustanovení § 46 ods. 1 až 4 Daňového poriadku a uzavrel, že rozšírenie už začatej daňovej kontroly o
ďalšiezdaňovacieobdobieformouoznámeniajesícemožnosť,naktorúsprávcudaneoprávňujeDaňový
poriadok, avšak tým, že správca dane začal daňové kontroly za ďalšie zdaňovacie obdobia u žalobcu
samostatným oznámením podľa § 46 ods. 1, nebol porušený Daňový poriadok. Takéto vysporiadanie sa
s odvolacou námietkou žalobcu správny súd považoval za logické, dostatočne konkrétne a postačujúce.

Námietka, že daňová kontrola bola nezákonná v dôsledku nerešpektovania požiadavky nevyhnutnosti,
primeranosti a účelnosti správcom dane, keď bolo začatých niekoľko nezávislých daňových kontrol,
podľa správneho súdu nie je dôvodná. Daňový poriadok v § 46 ods. 1, 2, 3 upravuje spôsoby začatia
daňovej kontroly (oznámením, spísaním zápisnice) a v ods. 4 ustanovuje, že ak správca dane v priebehu
daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho

obdobia alebo účtovného obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej
kontrolyalebovoznámeníodaňovejkontrole,správcadanejeoprávnenýrozšíriťvýkondaňovejkontroly
aj o iné zdaňovacie obdobie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň alebo o kontrolu dodržiavania
ustanoveníosobitnýchpredpisov.Z§46ods.4tedavyplývaoprávneniesprávcudanepostupovaťtak,že
rozšírivýkondaňovejkontrolyoďalšiezdaňovacieobdobie,niejehopovinnosťtakpostupovať.Nemožno

preto vyhodnotiť ako nezákonný postup správcu dane, keď začne niekoľko na sebe nezávislých
daňových kontrol. Navyše, správca dane má zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly
jeden rok odo dňa jej začatia (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Ak zistí v priebehu daňovej kontroly
zameranej na určité zdaňovacie obdobie skutočnosti odôvodňujúce preverenie aj iného zdaňovacieho
obdobia, rozšírenie daňovej kontroly bude zrejme prichádzať do úvahy len v prípade, ak do uplynutia

lehotynavykonaniedaňovejkontrolyzostávaeštetakýčasovýpriestor,abykontrolovanýdaňovýsubjekt
mohol byť oboznámený so zistenými skutočnosťami týkajúcimi sa ďalšieho zdaňovacieho obdobia,
aby sa k nim mohol vyjadriť a prípadne predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Postup správcu dane, ktorý začal viaceré daňové kontroly, nemožno považovať za navodenie
protizákonného a nerovnovážneho stavu vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu, keďže

takýto postup má podklad v ustanoveniach § 46 Daňového poriadku. Ani dôkazy vykonané v priebehu
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2020 (ani v ďalších neskôr začatých daňových kontrolách,
tedaanivdaňovejkontrolezaseptember2020)nemožnopovažovaťzanezákonnézdôvodu,žesprávcadane zvolil zákonnú možnosť začatia viacerých daňových kontrol namiesto rozšírenia jednej daňovej
kontroly o ďalšie zdaňovacie obdobia.

43. Ďalej žalobca namietal, že postupom správcu dane v priebehu daňovej kontroly došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces, keď mu správca dane neposkytol primeranú lehotu na vyjadrenie
sa k skutočnostiam a dôkazom, s ktorými bol oboznámený až na ústnom pojednávaní dňa 28. 09.
2021 a o 6 dní bol vydaný protokol z daňovej kontroly, ktorého doručením žalobcovi bola daňová
kontrola ukončená. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca správnou žalobou napádal rozhodnutia

žalovaného i správcu dane za 7 zdaňovacích období roka 2020 a námietku týkajúcu sa postupu správcu
dane nekonkretizoval označením konkrétnej daňovej kontroly. Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je však zrejmé, že táto námietka smeruje k daňovej kontrole na DPH vykonávanej
za zdaňovacie obdobie júl 2020. Žalobca nekonkretizoval, ktoré skutočnosti a dôkazy mu mali byť
oznámené až na ústnom pojednávaní dňa 28. 09. 2021, ani ako mal byť poškodený na svojich právach,
keďže ku všetkým skutočnostiam zisteným a dôkazom vykonaným počas daňovej kontroly za júl 2020

mal možnosť sa vyjadriť formou vyjadrenia k protokolu, pričom túto možnosť aj využil. Pokiaľ žalobca
vytýkal žalovanému, že sa s touto odvolacou námietkou nevysporiadal, správny súd musí konštatovať,
že žalovaný k nej zaujal v napadnutom rozhodnutí stanovisko na strane 28 a 29 tak, že vyhodnotil
jej neopodstatnenosť a zhrnul príležitosti, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na vyjadrenie sa k zisteným
skutočnostiam, pričom so záverom správcu dane o nepriznaní práva na odpočet DPH z dôvodu účasti

na podvodnom konaní bol žalobca počas daňovej kontroly za júl 2020 oboznámený už v oznámení zo
dňa 09. 08. 2021, ku ktorému sa nevyjadril. Počas daňovej kontroly za júl 2020 dňa 28. 09. 2021 správca
dane na ústnom pojednávaní žalobcu oboznámil s ďalšími zistenými skutočnosťami a umožnil mu sa
k nim vyjadriť, pričom žalobca využil svoje právo a vyjadril sa. Skutočnosť, že dňa 04. 10. 2021 správca
dane vydal protokol z daňovej kontroly za júl 2020, neznamená porušenie práva žalobcu na spravodlivý

proces, keďže správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly i následného vyrubovacieho konania
poskytoldostatokmožnostívyjadriťsakzistenýmskutočnostiam.Sozáveromsprávcudaneonepriznaní
právanaodpočetDPHzdôvoduúčastinapodvodnomkonaní(totožnýmakobolzávervdaňovejkontrole
zajúl2020,keďževychádzalzrovnakýchzistení)bolžalobcapočasdaňovejkontrolyzaseptember2020
oboznámený v oznámení zo dňa 09. 08. 2021 a následne v oznámení zo dňa 21. 12. 2021. Správca dane

umožnil žalobcovi sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť. Žalobca vyjadrenie správcovi dane nedoručil.
Dňa 20. 01. 2022 správca dane vydal protokol z daňovej kontroly za september 2020, ku ktorému
sa žalobca nevyjadril. To, že žalobca nesúhlasí so spôsobom, akým sa žalovaný vysporiadal s jeho
odvolacounámietkou,neznamená,žesaňoužalovanýnezaoberal.Žalobcavtejtosúvislostipoukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ap. zn. 4 Sž 113/2001 (R 91/2002), ktoré podľa správneho súdu

nie je priliehavé na prejednávanú vec. Najvyšší súd SR sa zaoberal vecou, kedy správca dane pri
rozhodovanípoužildôkazy,sktorýminemalmožnosťsakontrolovanýdaňovýsubjektoboznámiť,kčomu
však nedošlo v predmetnej veci žalobcu.

44. Žalobca dôvodil, že predmetnými reklamnými službami nedošlo ku znižovaniu daňovej povinnosti,

ale naopak, vďaka týmto službám žalobca dosahoval vyššie zdaniteľné plnenia. Správny súd uvádza,
že správca dane a žalovaný znižovanie vlastnej daňovej povinnosti vytýkali vo vzťahu k dodávateľovi
Bon Group s.r.o. a jeho subdodávateľom (UREN s.r.o., Pemata s.r.o., Metrola s.r.o.), nie vo vzťahu
k žalobcovi. Ďalej žalobca argumentoval, že žalovaný svoje závery opiera výlučne o nedostatky
v prostredí dodávateľa a subdodávateľov, o ktorých žalobca nevedel, nemal a nemohol vedieť a za ich

konanie nezodpovedá. S týmto tvrdením žalobcu sa správny súd nestotožňuje. Pokiaľ išlo o identifikáciu
reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom (Bon Group s.r.o., UREN s.r.o., Pemata s.r.o.,
Metrola s.r.o.), správca dane ani žalovaný neuviedli, že by žalobca bol súčasťou tohto reťazca. Je
logické, že pokiaľ ide o uvedené spoločnosti a vyhodnotenie ich účasti na daňovom podvode, musí
správca dane skúmať tie skutočnosti, ktoré sa viažu práve k týmto spoločnostiam, nie k žalobcovi.

Žalobca s poukazom na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft
a Péter Dávid dôvodil, že právo na odpočítanie DPH sa uplatňuje bez ohľadu na účel a výsledok
predmetnej ekonomickej činnosti a otázka, či DPH splatná za predchádzajúce transakcie týkajúce
sa dotknutého tovaru bola, alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na toto právo.
Žalobcom uvedené tvrdenie nebolo správcom dane ani žalovaným v ich rozhodnutiach negované.

Je však potrebné uviesť, že z uvedeného rozsudku SD EÚ vyplýva záver, že daňový orgán nemôže
zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré
jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru
vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho,aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby
vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Daňové orgány

postupovali v súlade s judikatúrou SD EÚ, keď po zistení a preukázaní, že došlo k daňovému úniku
v dôsledku podvodného konania na predchádzajúcich stupňoch reťazca spoločností zabezpečujúcich
dodanie reklamných služieb žalobcovi, sa zaoberali tým, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa
zúčastňuje na konaní poznačenom daňovým podvodom a či bol dostatočne obozretný, aby svojej účasti
na podvodnom konaní zabránil.

45. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti
(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí a ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa

týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných
bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134
ods. 1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti,
keď namietal, že správca dane porušil § 3 ods. 9 Daňového poriadku; pochybnosti, ktoré vzniesol

správca dane, sú postavené na konštrukcii, ktorá nesúvisí so žalobcom a ich vyvrátenie je nad rámec
možností žalobcu. Takto formulované žalobné námietky sú nekonkrétne, keďže žalobca neoznačil
žiadne obdobné prípady v skutkovo zhodných veciach, ani neuviedol, ako v takých prípadoch správca
dane rozhodol. Nekonkretizoval ani pochybnosti správcu dane, ktoré sú podľa jeho názoru nesúvisiace
so žalobcom. Žalobca taktiež v úvodnej časti žaloby len všeobecne namietol, že prvostupňové

i napadnuté rozhodnutie považuje za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň zistenie skutkového stavu správcom dane v
prvoinštančnom konaní, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, je nedostačujúce na riadne posúdenie
veci. Takto všeobecne formulované námietky neumožnili správnemu súdu na ne adresne reagovať.
Žalobca vo viacerých žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a

vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť.
Konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s
posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky
žalobcu neboli nijako bližšie ozrejmené. Žalobca v niektorých žalobných námietkach uviedol závery

svojho vlastného hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých
dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež
nie je ničím iným len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp.
tvrdenia bez právneho významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu,

ktorý by ho preukázal, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže
zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny
prieskumzákonnosti,pretožežalobnénámietkysúnekonkrétneavšeobecné.Žalobcavsprávnejžalobe
všeobecne odkazoval na závery viacerých rozhodnutí SD EÚ, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR bez toho, aby v konkrétnostiach rozviedol súvislosti s prejednávanou vecou. Žalobca uviedol časť

argumentácie z týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby konkretizoval, ako bol ukrátený na svojich
právach v súvislosti s uvedenými závermi.

46. Správny súd uzatvára, že v predmetnom prípade daňové orgány uniesli dôkazné bremeno a splnenie
podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy,

ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako
aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť, keby bol dostatočne obozretný s ohľadom na skutočnosti,
o ktorých mal pri vstupovaní do obchodného vzťahu s dodávateľom Bon Group s.r.o. vedomosť. Naopak,
žalobca nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj
nárok na odpočítanie dane nestratil.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ako aj postupu orgánov verejnejsprávy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná.

48. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný,
nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky
na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu nepriznal právo
na náhradu trov konania.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
4. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 30 dní od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.