Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18Csp/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117219801
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117219801.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: P. R., X..
XX.XX.XXXX, V. L. L. XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.425,10 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.425,10 EUR s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy
2.585,69 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 2.585,69 EUR s úrokom vo výške 28% p.a. od 21.06.2017 do

zaplatenia.

2.Žalobuodôvodniltým,žesožalovanou uzatvorilidňa11.03.2013vsúlades§269ods.2,§708anasl.,
§ 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami
banky Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet č. R.
tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj
znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaná sa s ich znením

pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení
zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného
účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať
na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok
úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom
na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného
prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej č. R.,

o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 20.06.2017 internú účtovnú transakciu
(prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. R. - táto
transakciamáspravidlapopis„BezhotovostnýprevodVyrovnaniezostatkuzatv.Účtu“alebo„Prevedenie
dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. V zmysle 3.12
VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch

môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť zprekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu.“ V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
2.585,69 EUR (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p. a. (úroková sadzba

platná od 01.07.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky. S poukazom na uvedené sa preto žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.585,69 EUR spolu s úrokom vo výške
28% p. a. zo sumy 2.585,69 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila na pojednávaní konanom dňa 19.03.2019, kedy uviedla, že mala

záujem splácať svoj dlh voči žalobcovi. Osobne sa dostavila aj do banky a snažila sa so žalobcom
dohodnúť na mesačných splátkach, nakoľko z vážnych zdravotných dôvodov nemôže trvalo pracovať.
Jej priemerný mesačný príjem predstavoval cca 500,- EUR, okrem toho poberala invalidný dôchodok
vo výške 180,- EUR mesačne. Žalobca súhlasil so splátkami vo výške 200,- EUR mesačne pod
podmienkou, že žalovaná uzná celý uplatnený nárok.

4. Okresný súd Bratislava I rozsudkom, č.k. 18Csp/68/2017-110, zo dňa 04.06.2019 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.160,59 EUR, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 41%. Rozsudok v I. výroku (o povinnosti zaplatiť 1.160,59 EUR)
nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2019 a vykonateľnosť dňa 24.09.2019. V zamietajúcej časti a vo
výroku o nároku na náhradu trov konania Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k. 10Co/108/2019-183,

zo dňa 31.03.2021 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nárok na zaplatenie istiny 2.585,69 EUR spolu s 28%
ročným úrokom z nepovoleného prečerpania od 21.06.2017, ktorý si žalobca v konaní voči žalovanej
uplatnil, predstavuje dlh žalovanej, ktorý jej vznikol titulom nepovoleného prečerpania na jej osobnom
účte, čím došlo z jej strany k porušeniu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb. Žalobca k žalobe predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb uzavretú medzi stranami sporu dňa 11.03.2013 (žalobca ako banka, žalovaná ako
majiteľ účtu), výpisy z osobného účtu žalovanej za obdobie od 29.11.2014 do 31.05.2017, úrokové
sadzby produktov, sadzobník poplatkov a VOP. Odvolací súd v prvom rade zdôraznil, že už samotný
dôvod pre zamietnutie nároku žalobcu na úrok 28% ročne z nepovoleného prečerpania, keď súd prvej

inštancie konštatoval, že úroková sadzba vo výške 28% ročne nebola preukázaná a ani v žalobcom
predloženom dôkaze „Sadzobník - úrokové sadzby produktov“ (na č.l. 55) sa nenachádza, nie je daný,
pretože práve v tomto, súdom prvej inštancie uvedenom listinnom dôkaze na č.l. 55, je sadzba úroku
pri nepovolenom prečerpaní účtu 28% ročne preukázateľne uvedená. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva,
že žalovaná žalobou uplatnený nárok žalobcu nepoprela, naopak, uviedla, že má záujem pohľadávku

žalobcovi splatiť v splátkach a navrhla splátky 50,- EUR mesačne (s čím žalobca nesúhlasil). Neposkytla
teda žiadne tvrdenia ani dôkazy, ktoré by nárok žalobcu spochybňovali. Odvolaciemu súdu sa javilo,
že vykonané dôkazy hodnotil (resp. úplne opomenul hodnotiť) v rozpore s ust. § 191 C.s.p. tendenčne
a selektívne, výlučne v prospech žalovanej, keď vyvodil k jej prospechu závery, ktoré ani ona sama
netvrdila a na druhej strane zo žalobcom uvedených tvrdení a obsahu predložených listinných dôkazov

žiadne relevantné závery nevyvodil, čo je neprípustné a porušujúce zásadu rovnosti strán a nič na
tom nemení skutočnosť, že žalovaná je spotrebiteľkou. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca mohol v dôsledku porušenia zmluvy (o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb) zo strany žalovanej danú zmluvu zrušiť, resp. vypovedať, a ak tak neurobil a dlh žalovanej
narástol, ide o nekalú praktiku, a preto nemá nárok na plnenie, odvolací súd dával do pozornosti,

že rovnako ako žalobca, tak aj žalovaná má právo na zrušenie bežného účtu, a teda aj žalovaná v
zmysle ustanovení VOP žalobcu (napr. článok 3.11) mohla na základe svojho dispozitívneho oprávnenia
spôsobiť zánik záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb a nenechať zájsť situáciu až do doby, kedy sa v dôsledku nepovoleného
prečerpania, poplatkov a úrokov dostala na svojom osobnom účte do debetného zostatku vo výške

žalovanej istiny (2.585,69 EUR). Záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého vyslovil, že „možnosť
žalobcu zaťažovať účet úrokmi a poplatkami bez toho, aby na ňom prebiehali reálne obraty v podstate
po akúkoľvek dobu, kým sa rozhodne účet zrušiť, je neprijateľná, pretože žalobca ako dodávateľ je
týmtospôsobomneodôvodneneaneprimeranezvýhodnenýoprotispotrebiteľovi“,jevzhľadomnavyššie
uvedené jednoznačne nesprávny a úplne tendenčný v prospech žalovanej, ktorá možnosť zrušenia

svojho účtu rovnako nevyužila. Ak si žalovaná bežný účet u žalobcu ponechala a vznikol jej na ňom
voči žalobcovi (zaúčtovaním poplatkov a produktov resp. služieb, a to v našom prípade z titulu najskôr
povoleného a následne nepovoleného prečerpania účtu) dlh, ide o záväzok zo zmluvy o bežnom účte.
Banka má právo na zúčtovanie poplatkov, produktov a služieb na ťarchu majiteľa účtu, čomu zodpovedápovinnosť majiteľa účtu uvedený dlh splniť. Napokon, žalovaná mala po celý čas trvania zmluvného
vzťahu so žalobcom o výške jej dlhu vedomosť, keďže výpisy z účtu jej boli doručované v listinnej forme
poštou a tieto nijak nerozporovala. Odvolací súd uzavrel, že sa plne stotožnil s odvolaním žalobcu.

5. Súd po zrušení prvotného rozsudku súdu prvej inštancie spor opätovne prejednal, a to v neprítomnosti
žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 11.03.2013, Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko,
a. s. platné ku dňu 15.12.2012, Sadzobník poplatkov Prima banka Slovensko, a.s., Výpisy z
účtu č. R. odo dňa vzniku debetného zostatku do zatvorenia účtu, Výveska úrokových sadzieb
produktov Prima banka Slovensko, a. s., úrokové sadzby produktov, sadzobník poplatkov, Všeobecné
obchodné podmienky zo dňa 15.01.2017, Potvrdenie o zdravotnom stave žalovanej zo dňa 13.04.2017,

Rozhodnutie SP o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 29.05.2017, lekársky nález zo dňa 07.12.2017,
05.02.2018, 26.02.2018, potvrdenie o zárobku za mesiace január, február 2019 žalovanej vystavené
zamestnávateľom Mestská časť L. - X. H., zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 29.10.2013
a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej
so žalovanou dňa 11.03.2013 zriadil žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX a súčasne vydal debetnú
platobnú kartu typu H. s výškou limitu 1.000,- EUR denne. V čl. IV zmluvy upravujúceho záverečné
ustanovenia sa uvádza, že banka za poskytovanie služieb je oprávnená účtovať poplatky podľa
Sadzobníka poplatkov, ako i okolnosť, že práva a povinnosti neupravené v zmluve sa riadia obchodnými

podmienkami k debetným platobným kartám, všeobecnými obchodnými podmienkami v platnom znení,
ako aj obchodnými podmienkami elektronického bankovníctva Prima banka Slovensko, a.s. Podľa bodu
III/A.15. žalobcom predložených všeobecných obchodných podmienok (VOP) platných a účinných od
15.12.2012, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy sa klient zaväzuje, že na účte bude mať kladný zostatok
finančných prostriedkov vo výške minimálnych zostatkov zverejnených v obchodných priestoroch banky

pre jednotlivé typy účtov pre účely pokrytia všetkých poplatkov podľa sadzobníka, trvalých príkazov
na úhradu a zrealizovaných výberov, ako aj ďalších platieb, ktoré sa zaviazal uhradiť banke. Podľa
Čl. IV. bod 4. zmluvy si žalobca vyhradil právo meniť všeobecné obchodné podmienky s tým, že o
zmene upovedomí klienta prostredníctvom informácie na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe
prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia. Vzhľadom na to, že v priebehu konania

došlo k zmene znenia všeobecných obchodných podmienok, žalobca túto informáciu žalovanej oznámil
vo výpise z účtu za obdobie od 01.12.2016 do 31.12.2016. Podľa čl. 3.8. VOP platných a účinných
od 15.01.2017 je klient povinný mať na bežnom účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Podľa čl. 3.12.VOP „Pri zúčtovaní

úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej
dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolané prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného

odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

8. Žalobca po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava I v jeho odvolaním napadnutej časti doručil
súdu dňa 04.06.2021 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje

povolený debet (služba „povolené prečerpanie") a nepovolený debet. Žalovaná prekračovala povolený
limit povoleného prečerpania, čím porušovala zmluvu tým, že sa dostala do omeškania s vyplatením
povoleného prečerpania. Na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle čl. 8.9 VOP a znížil
žalovanej limit povoleného prečerpania na 0,- EUR dňa 01.12.2014, ako to vyplýva z výpisu z účtu za
dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote

sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu
na 0,- EUR sa dlh žalovanej navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18) a bod 3.12 VOP účinných ku dňu zníženia limitu
na 0,- EUR. Pre objasnenie časového odstupu medzi znížením limitu PP na nula eur a zatvorením účtužalobca uviedol, že možnosť ukončiť zmluvný vzťah je právom a nie povinnosťou žalobcu. Skutočnosť,
že túto možnosť žalobca nevyužil, nie je možné mu pripísať v neprospech, a to aj s ohľadom, že rovnakú
možnosť, teda ukončiť zmluvný vzťah, mala aj žalovaná. Poplatky boli účtované na základe čl. IV. ods.

2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na
ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu
akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku
poplatkov. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.12

(účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- EUR) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (§2 písm. f) a § 18). Z povahy vyššie opísaného nároku na úrok z prekročenia vyplýva, že
nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 zákona
č. 129/2010 Z.z. a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, keďže
by nedávala zmysel ani logiku osobitná úprava v ods. 2 písm. c) citovaného zákona, umožňujúca

dohodnúť výšku tohto úroku ako zmluvného úroku, t.j. jednoznačne ide o odlišný inštitút od (zákonného)
úroku z omeškania. Výška úroku uplatňovaného pri nepovolenom prečerpaní na účte bola uvedená
v Sadzobníku - úrokové sadzby produktov, ako sadzba úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu 28%
ročne. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj
zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného

prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad
rámec zostatku na účte klienta. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v
obdobných veciach (rozhodnutia krajských súdov bližšie identifikovaných vo vyjadrení).

9. Žalovaná na pojednávaní nariadenom po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava I uviedla,

že žalobcovi neplnila v žiadnom rozsahu na sumu 1.160,59 EUR, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná
rozsudkom, č.k. 18Csp/68/2017-110, zo dňa 04.06.2019, ktorý sa v tejto časti stal vykonateľným dňa
24.09.2019. Nárok žalobcu nerozporovala. Uviedla, že poberá iba invalidný dôchodok, z ktorého sú jej
vykonávané zrážky, pričom na konci mesiaca jej neostane ani na jedlo.

10. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

12. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
naúčelytohtozákonasarozumiepovolenýmprečerpanímformaspotrebiteľskéhoúveru,ktorýumožňuje

spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného
účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

13. Podľa § 2 písm. f) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, prekročením automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania.

14. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, prekročením automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania.

15.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.16. Prvotný rozsudok súdu prvej inštancie bol v odvolaním napadnutej časti uznesením odvolacieho
súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

17. Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie sumy 2.585,69 EUR s úrokom vo výške 28% p.a. od
21.06.2017dozaplatenia.Rozsudkom,č.k.18Csp/68/2017-110,zodňa04.06.2019,súduložilžalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.160,59 EUR. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súdu

ostávalo rozhodnúť o zvyšku uplatneného nároku vo výške 1.425,10 EUR s úrokom vo výške 28% ročne
zo sumy 2.585,69 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia.

18. Súd má za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah na základe zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 11.03.2013 a zmluvy o povolenom
prečerpaní na účte zo dňa 29.10.2013. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle

Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, súd na daný právny vzťah aplikoval aj príslušné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 29.11.2014 do 31.12.2014 súd zistil, že

nepovolené prečerpanie úverového limitu predstavovalo k uvedenému dňu čiastku 1.160,59 EUR,
pozostávajúcu zo zostatku ku dňu 28.11.2014 a debetných položiek v poradí: platby kartou, upomienka -
prečerpanie účtu, oznámenie o nevykonanej platbe, úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu, odmena
za platby kartou, a to v celkovej výške 52,90 EUR. Z následných výpisov za obdobie od 01.01.2015
do 31.05.2017 bol debetný zostatok na účte žalovanej úročený a navyšovaný o účtované poplatky za

opakované upomienky za prečerpanie účtu, poplatok za vedenie účtu, oznámenia o nevykonanej platbe.
Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 01.06.2017 do 20.06.2017 súd zistil, že zostatok k 20.06.2017
predstavoval výšku 2.585,69 EUR. Uvedený zostatok bol spolu s debetnými položkami vo výške 39,14
EUR (úrok a poplatok za zrušenie trvalého príkazu) prevedený ako dlh klienta. K zaplateniu istiny si
žalobca uplatnil 28% úrok od 21.06.2017 do zaplatenia v zmysle platnej úrokovej sadzby od 01.07.2012.

20. Z uvedeného možno uzavrieť, že dňom 01.12.2014, kedy žalobca znížil žalovanej limit povoleného
prečerpania na 0,- EUR, došlo k aktivovaniu článku 8.9 VOP, teda žiadosti žalobcu o splatenie
(povoleného) prečerpania vo výške 1.160,59 EUR; dňom 01.12.2014 sa súčasne tento debetný
zostatok na účte žalovanej v zmysle článku 8.12 VOP stal nepovoleným prečerpaním, a to z titulu

zrušenia limitu povoleného prečerpania; podľa článku 3.12 VOP bola žalovaná povinná žalobcovi vrátiť
akumulovanú sumu nepovoleného prečerpania vo výške 2.585,69 EUR spolu s úrokom z prekročenej
čiastky vypočítaným na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, t.j. spolu
s úročením istiny dlhu vo výške 28% ročne uvedeným v Sadzobníku poplatkov. V súlade s názorom
odvolacieho súdu uvedenom v zrušujúcom uznesení súd uvádza, že žalovaná v zmysle ustanovení

VOP žalobcu (napr. článok 3.11) mohla na základe svojho dispozitívneho oprávnenia spôsobiť zánik
záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktovaslužiebanenechaťzájsťsituáciuaždodoby,kedysavdôsledkunepovolenéhoprečerpania,
poplatkov a úrokov dostala na svojom osobnom účte do debetného zostatku vo výške žalovanej istiny
(2.585,69 EUR). Čo sa týka poplatkov za poskytovanie produktov a služieb, žalovaná vyjadrila súhlas

s článkom IV. bod 2. zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, podľa ktorého za
poskytovanie produktov, resp. služieb je žalobca v postavení banky oprávnený zaúčtovať si poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov s tým, že všetky tieto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe
zmluvy, ktorého sa poskytnutie služby, produktu týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa
účtu u žalobcu, pričom zároveň žalovaná vyhlásila, že ako majiteľ účtu sa pred podpisom zmluvy

oboznámila s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia
súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v celom rozsahu. Keďže v poradí prvým rozsudkom súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie 1.160,59 EUR, pričom v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, súd

zaviazal žalovanú na doplatenie žalovanej istiny v sume 1.425,10 EUR spolu s úrokom vo výške 28%
ročne zo sumy 2.585,69 EUR od 21.06.2017 do zaplatenia.22. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že peňažné plnenie v konkrétnom prípade

sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej
praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä
výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok,
možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj
skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné

pomery)prílišťaživé.Súdujezrejmé,žežalovanátrpínepriaznivýmzdravotnýmstavom,jepoberateľkou
invalidného dôchodku, z ktorej sú jej vykonávané zrážky. Ako sama uviedla, na konci mesiaca jej
neostáva už ani na jedlo, teda nie je schopná platiť dlžnú sumu. Pokiaľ súd povolí povinnému subjektu
splácanie dlžnej sumy v splátkach, omeškanie s jednou splátkou má za následok splatnosť celého dlhu.
Žalovanej bola už prvým rozsudkom súdu prvej inštancie uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.160,59
EUR, pričom v tejto časti sa rozsudok stal vykonateľným dňa 24.09.2019. Žalovaná sa vyjadrila, že

žalobcovi na uvedenú sumu nezačala doposiaľ plniť v žiadnom rozsahu. Vzhľadom na všetky uvedené
okolnosti by povolením splácať dlžnú sumu v splátkach nedošlo k naplneniu účelu poskytnutia takejto
výhody dlžníkovi. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu
prislúcha nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.