Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122210885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122210885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, D., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 36Csp/177/2022-223 zo dňa 25.04.2024,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4822,32 eura a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust 9 ods. 2, § 11
ods. 1,2 , 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 53 ods. 6 , § 451 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ust.
§ 1 ods. 1,4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu

nie je dôvodne podaná.
2. Zmluvu zo dňa 06.07.2015 posúdil ako zmluvu o úvere, keďže žalovaný poskytol žalobcovi finančné
prostriedky za dohodnutý úrok, ktorý je pojmovým znakom úveru. Konštatoval, že právny vzťah
založený uzatvorenou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnuté
posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zdôraznil, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože

mubolposkytnutýúverzainýmúčelomakozaúčelomvýkonuzamestnania,povolaniaalebopodnikania.
3. Uviedol, že v zmluve bola výška RPMN dohodnutá 14,90% , pričom podľa vyjadrenia NBS,
ktoré súd prvej inštancie vyžiadal bola hodnota RPMN vo výške 14,75 %. Podľa názoru súdu prvej
inštancie všeobecne platí, že úver alebo pôžička sa považuje sa bezúročný a bezodplatný v prípade,
ak v zmluve nie je uvedená RPMN alebo je uvedená v zmluve nižšia hodnota RPMN než v skutočnosti
pôžičke alebo úveru prislúcha. V tejto súvislosti poukázal na prepočet NBS, podľa ktorého výška

RPMN bola 14,75 % a , hodnota dohodnutá v zmluve 14,90 % je vyššia, t. j. nespĺňa podmienku
prípadnej aplikácie bezúročnosti úveru. Uviedol, že rozdiel medzi zmluvne dohodnutou a prepočítanou
hodnotou RPMN je 0,15% (14,90-14,75), teda ide o minimálny, zanedbateľný rozdiel, ktorý je v zmyslevyššie uvedeného v prospech spotrebiteľa, čo v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. nemá za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.
4. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby uviedol, že v zmluve bola dohodnutá fixná ročná úroková

sadzba 14,90%, pričom úver bol poskytnutý vo výške 12 000 eur a celková cena za úver bola 22 332
eur. Úver mal žalobca splácať v 120 splátkach, t.j. počas obdobia 10 kalendárnych rokov. Preskúmal
aj výšku dohodnutej odplaty a dospel k záveru, že táto neprekračuje hodnotu najvyššej prípustnej
výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru príslušnú pre predmetný úver, preto nemohla byť
dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, resp. zákonom. Konštatoval, že výška dohodnutej odplaty bola

v zmluve uvedená 23,06 % (najvyššia), pričom postupom uvedeným v § 1a nar. vlády č. 87/1995 Z.
z. zistil, že najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru mohla byť 23,06
%. Súd prvej inštancie zohľadnil, že úver mal dohodnutú zmluvnú splatnosť 10 rokov a pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.05.2015 do 15.08.2015 bola stanovená práve výškou 23,06
% najvyššia prípustná výška odplaty. Zdôraznil, že odplata bola dohodnutá len vo výške úrokovej
sadzby a neboli zmluvnými stranami dohodnuté ďalšie poplatky alebo iné náklady- Poukázal aj ma

internetovú stránku NBS, z ktorej zistil, že v júli 2015 pri spotrebiteľskom úvere ako nový obchod s dobou
splatnosti nad 5 rokov, bola priemerná úroková sadzba bánk vo výške 11,45 % p. a. Dohodnutý úrok vo
výške 14,90 % nepovažoval za úrok dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, pretože rozdiel medzi
dohodnutým úrokom a úrokom všeobecne zverejneným pre úvery, nie je tak vysoký, že by bolo možné
uvažovať o aplikácii § 39 OZ. Súd prvej inštancie v závere konštatoval, že nevzal do úvahy všeobecné

námietky žalobcu o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko ich nekonkretizoval . Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie žalovanému priznal
voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol žalobe vyhovieť a

žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V podanom odvolaní uviedol, že
rozsudkom súdu bolo porušené právo na spravodlivý proces, pretože súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s nesprávnou
uvedenou náležitosťou zmluvy - výškou RPMN. Namietal, že súd sa nevysporiadal s každou námietkou,
riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, preto ide o arbitrárne rozhodnutie. Žalobca ďalej uviedol, že v

spotrebiteľskej zmluve je nesprávne uvedená RPMN, ktorá je 14,90 % ale v skutočnosti má byť uvedená
15,24 % a preto považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že
poskytnutý úver bol 12 000 eur a celková cena za poskytnutý úver je 22 332 eur, čiže samotné náklady
sú 10 332 eur. Uvedené náklady predstavujú takmer 100 % poskytnutého úver a podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ale aj Najvyššieho súdu Českej republiky, nie každá dohoda o úrokoch pri

úvere je akceptovateľná (napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21 Cdo 1484/2004).
Za rozpore s dobrými mravmi sa považuje situácia, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu, ktorá
dosahuje takmer 100 % z hodnoty poskytnutého úveru a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, príp. rozrušenie. Z uvedeného dôvodu sále trvá na tom, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov.

6. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa plne stotožňuje
s rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože súd sa s námietkami žalobcu v podanom odvolaní
vyčerpávajúco vysporiadal a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v

ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Predmetom konania v tejto veci je žaloba o určenie, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bezúročný
a vydanie bezdôvodného obohatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako klient uzatvoril so

žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 6570500448 zo dňa 06.07.2015
vo výške 12 000 eur. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 21.03.2023 č. k.
36Csp/177/2022-113, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd v dôsledku odvolania podaného žalobcom tento rozsudok
súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 22.12.2023 č. k. 7CoCsp/37/2023-172 zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým napadnutým
rozsudkom.

11. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie

právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

vec správne právne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako správne
vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský a zároveň postupoval správne
a v súlade s pokynmi nadriadeného súdu uvedenými v predchádzajúcom uznesení odvolacieho súdu,
keď sa zaoberal tým, či je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, či
dohodnutá výška úrokov nie je v rozpore s dobými mravmi, prípadne , či dohodnutá odplata prevyšuje

najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorú upravuje vykonávací predpis.

13. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že aj keď je v zmluve uvedená nesprávna
výška RPMN 14,90% a správne mala byť uvedená jej výška 14,75 % nejde o dojednanie v neprospech
spotrebiteľa, preto sa úver nemôže považovať za bezúročný a bezpoplatkov. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa
ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Keďže v danom prípade bola zmluve dojednaná vyššia RPMN (14,90 %) ako mala

byť správne určená ( 14,75 %) nemožno toto dojednanie považovať za dojednanie v neprospech
spotrebiteľa. Tento inak minimálny rozdiel preto nemôže mať za následok to, že úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov.Ako vyplývazobsahuspisusúdprvejinštanciesadôslednezaoberalvýškou
ročnej percentuálnej miery nákladov a za tým účelom vyžiadal aj stanovisko Národnej banky Slovenska,
ktorá uviedla, že v danom prípade hodnota RPMN je vo výške 14,75% ( ( č.l. 186 spisu). Žalobca

v konaní nevysvetlil, akým spôsobom dospel k záveru, že správne mala byť v zmluve uvedená RPMN
vo výške 15,24 % teda RPMN vyššia ako je uvedená v zmluve iba namietal, že táto výška je zhodná
s úrokovou sadzbou. Žalobca, ktorý bol riadne a včas upovedomený o termíne pojednávania a bol aj
správne poučený o procesných právach a povinnostiach (č.l. 182 spisu) sa pojednávania pred súdom
prvej inštancie nezúčastnil a k vykonanému dokazovaniu sa nevyjadril.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie napadnutom rozsudku podrobne zaoberal aj
výškou úrokovej sadzby a výškou dohodnutej odplaty ( bod 33. až 35. odôvodnenia) a správne dospel
k záveru že výška úrokovej sadzby 14,90% ročne je primeraná a nie je možné ju považovať za výšku
úroku dohodnutého v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal
aj otázkou či výška dohodnutej odplaty za poskytnutý úver neprekračuje hodnotu najvyššej prípustnej

výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Zohľadňujúc skutočnosť, že strany sporu dohodli
10 ročnú splatnosť poskytnutého úveru ako aj dátum uzatvorenia zmluvy dňa 06.07.2015 a s poukazom
na ust. § 1a nar. vl SR č.87/1995 z. Z., považoval najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie
úveru 23,06% za správnu. V tejto súvislosti poukázal na to, že najvyššia prípustná výška odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru je vypočítaná zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých

spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk a to ako dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov a je uvedená aj na webovom sídle MF SR (č.l. 195 spisu), pričom
v zmluve uvedená výška odplaty neprekračuje takto určenú najvyššiu prípustnú výšku.15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody uvádzané žalobcom, pre ktoré by mala byť úverová zmluva
zo dňa 06.07.2015 bezúročná a bez poplatkov, neboli v konaní zistené ako opodstatnené a preto na
stranežalovanéhonevzniklobezdôvodnéobohatenie.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštanciesprávne

postupoval, keď žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov ako aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4822,32 eur ako nedôvodnú zamietol.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

17. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1,§262ods.1,2CSPtak,ževkonaníúspešnémužalovanémupriznalvočižalobcovi,ktorývodvolacom
konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).