Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101221
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0724101221.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Wellwork Services s. r. o., so sídlom: Hlavná
979/23, 924 01 Galanta, IČO: 44 403 950, právne zast.: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ
s. r. o., so sídlom: Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101615899/2024 zo dňa 07. júna 2024, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21. októbra 2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená správna žaloba, ktorou sa
žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101615899/2024 zo dňa 07. júna
2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa §

74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
103108949/2023 zo dňa 13. decembra 2023, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku
vyrubenýrozdieldanezpridanejhodnotyvsume35.151,39Eurzazdaňovacieobdobieseptember2021.

2. Žalobca v žalobe požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185

písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalovaný vydal rozhodnutia za zdaňovacie obdobia august až október
2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane celkovo v sume cca 98.000,- Eur. Žalobca ako hlavný dôvod
podaného návrhu uviedol hrozbu daňovej exekúcie. Ďalej uviedol, že ak v plnom rozsahu zaplatí určenú
sumu, nebude mať dostatok prostriedkov na zaplatenie miezd zamestnancov. Žalobca ďalej poukázal
na to, že výber takého množstva finančných prostriedkov z peňažného obehu spôsobí nenavrátiteľné a

devastujúce škody pre žalobcu, ktoré s úplnou istotou povedú k finančnej indisponovanosti a následne
k nútenému zániku spoločnosti. Výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia bude podľa názoru
žalobcu úpadok spoločnosti. Žalobca má za to, že v prípade dohody splátkového kalendára je zaplatenie
reálne. S ohľadom na uvedené skutočnosti by preto rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia
daňového orgánu mal za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik podnikateľského
subjektu. Žalobca poukázal aj na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré rozhodli o odklade

vykonateľnosti daňového rozhodnutia v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je uložená
žalobcovi. Napríklad Krajský súd v Žiline rozhodnutím, sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22. apríla 2014
odložil daňovému subjektu vykonateľnosť rozhodnutia Daňového úradu Žilina vo výške „iba“ 9.481,60
Eur. Krajský súd v Žiline pritom prihliadol, okrem iného aj na výšku zapísaného základného imania,
ktorá v danom prípade predstavovala sumu vo výške 6.973,- Eur. Z aktuálneho výpisu z Obchodného
registra Slovenskej republiky žalobcu vyplýva, že zapísané základne imanie žalobcu zodpovedá sume

vo výške 5.000,- Eur. Ďalej odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/212/2015 zo
dňa 18. apríla 2016, kde súd nariadil odklad vykonateľnosti vydaného rozhodnutia, keď dospel k záveru,že v danom prípade je existencia hroziacej závažnej ujmy u daňového subjektu, ktorému bol vyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 24.246,- Eur, keďže by jeho okamžitým výkonom mohlo dôjsť
k negatívnemu ekonomickému dopadu na ďalšiu podnikateľskú činnosť daňového subjektu. Obdobne

poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/41/2017 zo dňa 27. novembra 2017,
ktorým súd taktiež priznal odkladný účinok správnej žalobe daňového subjektu, pričom súd poukázal na
rozhodnutieKrajskéhosúduKošicesp.zn.7S/41/2017zodňa27.septembra2017.Vuvedenomprípade
sa jednalo o rozhodnutie daňového úradu a žalovaného ako odvolacieho orgánu, pričom správny súd
bol toho názoru, že priznaním odkladného účinku správnej žaloby, a to až do právoplatného rozhodnutia

správneho súdu vo veci samej, nevznikne žalovanému žiadna ujma a priznanie odkladného účinku nie je
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca je v predmetnom podnikateľskom sektore dlhoročnou váženou
spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok vykonateľnosti predmetného
rozhodnutia, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať
nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež obchodných partnerov.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v danom prípade existuje naliehavá

potreba, aby súd rozhodol o odkladnom účinku.

3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol vo svojom podaní
zo dňa 04. februára 2025, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť
svojho návrhu, ani žiadnym dôkazom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody ani

finančnej škody, ako nenapraviteľného následku rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca
neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním tvrdený následok, žalovaný
považuje návrh žalobcu za argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený, preto navrhol, aby
správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci
správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ
nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny.

Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov
vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP.

9. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP stanovuje dva
predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca,ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od
žalobcu legitímne očakáva, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia,
skutočnosti a konkretizoval prípadnú závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a jej rozsah,

kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto prípade existencia hrozby vzniku
závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť
riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo
dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného
následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca svoj návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len vlastnými úvahami o možných dôsledkoch
okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na hrozbu nezvratných

následkov, súvisiacich s výkonom napadnutého rozhodnutia, ktoré by viedli až sa k samotnej likvidácii
žalobcu. Poukázal na výšku celkového daňového nedoplatku vzniknutého z obsahovo podobných
rozhodnutí žalovaného, ktorý podľa žalobcu v čase podania žaloby predstavuje sumu približne 98.000,-
Eur, čo by v prípade, ak nedôjde k odloženiu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, malo mať za
následok značnú hospodársku a finančnú škodu. Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil svoju

aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku
prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.),
a teda neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí
ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo
záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie

hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
poukazuje správny súd aj na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) by mal návrh (na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu)
obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo

písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca)
dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia
nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

12. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným

dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť
jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o
tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a)

SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo
namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je
tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je
teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého
výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom

nie je. Splátkový kalendár si môže dohodnúť žalobca so žalovaným, čo teda nespadá do kompetencie
súdu.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) alebo b) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že svoju

správnu žalobu považuje za dôvodnú. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k
záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať pre neho následky uvedené v § 185 písm. a) SSP
a tieto aj skutočne hrozia. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
ním tvrdené následky výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu aj reálne hrozia, a teda žalobcanepreukázal,ževýkonrozhodnutížalovanéhoaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňabymaltakýdopad
na žalobcu, ktorý by pre neho aktuálne predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú
škodu, či nenapraviteľný následok.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2

písm. e) SSP).