Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200108
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5023200108.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: NEMCO s.r.o., so sídlom Ľudovíta Fullu 1641/2,
901 01 Malacky, IČO: 47 367 733, zast.: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO:
53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100420383/2023 zo dňa 26. januára 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Žiline bola dňa 12. apríla 2023 doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa
domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 100420383/2023 zo dňa 26. januára 2023
(ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.

408101/2022 zo dňa 22. septembra 2022, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2015 vo výške 4.000 Eur.

2. Žalobca zároveň v správnej žalobe požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca návrh odôvodnil tým, že základné imanie žalobcu tvorí peňažné

vklad vo výške 5.000 Eur, avšak správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalovanému rozdiel na
dani vo výške 4.000 Eur. Vzhľadom na výšku základného imania by okamžitým výkonom rozhodnutia
hrozila žalobcovi závažná ujma predlženia v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „zákon č. 7/2005 Z. z.“). V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15. augusta 2013,

ktorým súd odložil vykonateľnosť rozhodnutia v obdobnej veci, pričom prihliadol na výšku základného
imania žalobcu. Ďalej uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt, ktorý si plní svoje viaceré povinnosti,
je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej
hodnoty. Zdôraznil, že chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia
žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Skonštatoval, že
už len „bojuje“ z posledných síl o spravodlivosť, na základe čoho podal tento návrh na priznanie

odkladného účinku a správnu žalobu, pretože ak mu správca dane zablokuje prostriedky na bankovom
účte, prakticky by absolútne pozastavil jeho podnikateľskú činnosť. Medzi výkonom činnosti žalobcu
a dôsledkami rozhodnutia žalovaného je zjavný nepomer a vytvára sa neprimeraný negatívny následok
pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako
nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a

nejde o dôvody len všeobecnej povahy.3. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)
uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo

všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
31S/23/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/23/2023.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 23. októbra 2023 vyzval
žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10. novembra 2023 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej
ujmy v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia, ktoré mu
predchádzalo. Iba samotné konštatovanie žalobcu o existencii hrozby závažnej ujmy podľa názoru
žalovaného nie je bez ďalšieho možné považovať za dôvod, ktorý by zakladal opodstatnenosť návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými

právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len tvrdil, aký následok výkonu žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí. Žalobca v návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne

mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia.Musí uviesť a osvedčiť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený
následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.

13. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o
možných následkoch. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval
hypotetickou úvahou o stave, ktorý však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Koncepcia
odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového
stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu

právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové

a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm.
a) alebo písm. b) SSP formuláciou o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej
škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.
Správnysúdmusímaťpritomdostatočnýmspôsobomosvedčené,žejenevyhnutnépostupovaťvsúlade
so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je potrebné, aby navrhovateľ odkladného účinku správnej

žalobe jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vzhľadom na výšku základného imania by okamžitým výkonom
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi „závažná ujma predlženia“ v zmysle zákona
č. 7/2005 Z. z., správny súd uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. predlžený je ten,

kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota
jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku
sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom
prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné
výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene

predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy
záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma
záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Navrhovateľ ale
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil svoje tvrdenie o predlženosti
v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR predložením zákonom predpokladaných dokladov.

Tvrdenia žalobcu, že si ako podnikateľský subjekt riadne plní svoje povinnosti, platí mzdy, odvody
a dane, pričom v prípade zablokovania prostriedkov na jeho účte a výkonu rozhodnutia žalovaného
by musel svoju podnikateľskú činnosť ukončiť, sú len všeobecnými konštatovaniami, ktoré nie sú
verifikované predložením žiadnych dokladov o skutočnej situácii žalobcu a samé o sebe nie sú spôsobilé
osvedčiť hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho

nenapraviteľného následku.

15. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva,

že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva aj zo záverov
Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018.

16. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje

individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy.17. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185
písm. a) SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP z a m
i e t o l .

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).