Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018203089
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:0018203089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: G. E., X.. X.XX.XXXX,
L. U. XX/A, L., zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava,
proti žalovanej: H. K., X.. XX.X.XXXX, L. S. J. Č.. XXX, S. J., zastúpenej JUDr. Zdenkou Lánikovou,
advokátkou, so sídlom Grösslingová 8, Bratislava, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie
843,20€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa

09.10.2023 č.k. B5 - 57C/7/2018 - 271 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná a intervenient majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 843,20 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 8.11.2016
do zaplatenia titulom náhrady škody vzniknutej pri dopravnej nehode zapríčinenej žalovanou. Žalobcom

uplatnená náhrada škody pozostávala z bolestného v sume 343,20 eur, odvolávajúc sa na lekársky
posudok, v ktorom ošetrujúci lekár stanovil hodnotenie za bolesť v počte bodov 20 (pri sume 17,16€
za jeden bod); vecnej škody vo výške 300€ za znehodnotený fotoaparát a nákladov vynaložených
na liečenie v sume 200€ za účelne vynaložené poplatky v zdravotníckych zariadeniach. Skutkový
stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, 3, §
443 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Mal za preukázané, že dňa 10.09.2016 žalovaná svojím konaním porušila zákon o cestnej
premávke a spôsobila ako vodička motorového vozidla dopravnú nehodu, za ktoré konanie bola riešená
v priestupkovom konaní, kde jej bola uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, a v
čase, kedy došlo k dopravnej nehode, mala žalovaná platne uzavretú poistnú zmluvu zákonného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisťovňou
Kooperativa, ktorá riešila vzniknutú poistnú udalosť. V zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. mal
poškodený - žalobca nárok uplatniť si náhradu vzniknutej škody priamo u poisťovateľa, vrátane nároku

na bolestné, nákladov vynaložených na liečenie, vecnej škody a mal povinnosť tieto nároky riadne
preukázať. Mal si teda všetky svoje nároky v rámci náhrady škody vzniknuté mu v dôsledku dopravnej
nehody uplatniť u intervenienta a ak tak neurobil, nemôže byť dané na ťarchu žalovanej jeho konanie,
keď po vyplatení poistného plnenia poisťovňou požaduje úhradu ďalších nárokov zo strany žalovanej.Ďalej uviedol, že ani jeden z uplatnených nárokov dostatočným spôsobom z hľadiska výšky požadovanej
škody nepreukázal. Priznanie bolestného odôvodnil lekárskym posudkom H.. A. X. zo dňa 29.09.2017, v
ktorom sa uvádza len diagnóza pomliaždenie Th chrbtice a počet bodov 20, podľa vyjadrenia poisťovne

v posudku im predloženom nie je zrejmé, na základe akých skutočností bolo žalobcovi priznané uvedené
bodové ohodnotenie, v posudku predloženom súdu sa v zdôvodnení obodovania uvádza mechanické
poškodenie v dôsledku úrazu (autonehody) alebo pádu, z čoho jednoznačne nevyplýva, že poškodenie
chrbtice malo nastať v dôsledku predmetnej dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené mal súd vážne
pochybnosti o relevantnosti lekárskeho posudku, berúc do úvahy aj závažnú skutočnosť, že lekársky

posudok bol vyhotovený dňa 29.09.2017 a žalobca ho v konaní predložil až dňa 17.09.2020, teda 3 roky
po tom, ako bol posudok vypracovaný, čo podľa názoru súdu svedčí o jeho účelovosti. V prípade nároku
vecnej škody, spočívajúcej vo finančnej náhrade za fotoaparát v sume 300 € neuniesol žalobca dôkazné
bremeno, nepreukázal, že fotoaparát sa v čase dopravnej nehody nachádzal v kufri motorového vozidla,
subjektívne tvrdenie žalobca podložil len ťažko čitateľným dokladom o údajnej kúpe fotoaparátu, v
zázname o dopravnej nehode ani v zázname o obhliadke sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by sa

fotoaparátvautemalnachádzať. Žalobcaďalejanivjednomztrochpožadovanýchnárokovnepreukázal
príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a uplatňovanými nárokmi. V prípade bolestného za
relevantný súd vyhodnotil listinný dôkaz procesnej obrany, a to odborné stanovisko znalca J.. H.. J. Z.,
M.., vypracované dňa 30.09.2016, podľa záverov ktorého žalobca utrpel pri dopravnej nehode zranenie
ľahkého charakteru, bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života a bez trvalých následkov. Znalec

poukázal na chronické degeneratívne zmeny chrbtice žalobcu a vylúčil ich súvis s úrazom pri dopravnej
nehode čím sa jednoznačne potvrdila absencia príčinnej súvislosti nároku na bolestné s dopravnou
nehodou. V prípade nároku na vecnú škodu žalobca nepreukázal ani poškodenie ani výšku uplatňovanej
škody, nakoľko nepreukázal, či sa fotoaparát nachádzal v čase dopravnej nehody vo vozidle a keďže
nepreukázal vznik takejto škody nemohla vzniknúť ani príčinná súvislosť. V prípade uplatňovaného

nároku nákladov vynaložených na liečenie (rehabilitácie) v sume 200 € rovnako absentuje príčinná
súvislosť, a to z časového hľadiska, vzhľadom na to, že k dopravnej nehode došlo dňa 10.09.2016 a
žalobca si v konaní uplatnil náklady na rehabilitáciu absolvovanú v čase od februára do septembra 2017.
Tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o druhé kolo rehabilitácie, vyhodnotil za účelové, nakoľko žalobca v
tomto smere nepredložil žiaden dôkaz. Vyhodnotil preto požadované nároky žalobcu na náhradu škody

spôsobenú pri dopravnej nehode za nepreukázané a nedôvodné. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej a intervenientovi voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadal rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, je nedostatočne odôvodnené; žalobcovi súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, rozhodnutie je prekvapivé, nepredvídateľné a arbitrárne; súd nedostatočne
zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, z ktorých by vyplynula správnosť a pravdivosť
tvrdení žalobcu. Namietal, že je nepravdivé tvrdenie, že lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia vypracovaný H.. A. X. dňa 29.09.2017 mal byť predložený súdu 17.09.2020;

z obsahu žaloby vyplýva, že tento posudok bol priložený spolu so žalobou. Na pojednávaní dňa
22.09.2020 predchádzajúca sudkyňa E.. H. uviedla, že ošetrujúca lekárka opomenula začiarknuť
kolonku (ktorá z hľadiska obsahu nemá žiadnu relevanciu). Obratom žalobca zašiel opätovne
za ošetrujúcou lekárkou, ktorá formálny nedostatok doplnila a opätovne predložil tento posudok
bezodkladne. Záver súdu obviňujúci ošetrujúcu lekárku z hľadiska jeho relevantnosti považuje za

nevhodný, tendenčný a ničím nepodložený. Naviac, tento posudok bol opakovane predložený tri roky
pred otvorením pojednávania a len z dôvodu žiadosti vec predávajúcej sudkyne. Žalovaná nepravdivo
tvrdila súdu, že posudok predložil oneskorene, porušila tak § 150 CSP s následkom rýchlej straty
sporu. Žalovanej sa zdal posudok neurčitý, resp. nie úplne vyplnené tlačivo, tak žalobca zašiel opätovne
za ošetrujúcou lekárkou a požiadal ju, aby posudok doplnila, tak aby nepripúšťal odlišný výklad, ktorý

žalovaná dezinterpretovala. S jeho obranou sa súd nevysporiadal a nekriticky sa stotožnil s účelovým
tvrdením žalovanej. O doplnenie posudku H.. X. žiadal zástupca intervenienta priamo na pojednávaní,
kde sa žalobca pýtal, či intervenientovi a súdu postačuje doplnenie do pôvodného posudku alebo
je potrebné požiadať o vypracovanie nového; žalobca postupoval v zmysle inštrukcií, napriek tomuho zástupca intervenienta obvinil z falšovania dokladu. Aj s týmto sa súd nekriticky a neprimerane
stotožnil. Vykonaný výsluch žalobcu dňa 06.03.2023 v rozsudku nezohľadnil, jeho skutkové tvrdenia
z výsluchu ani v rozsudku neuviedol. Súd nevykonal dôkaz - nariadenie odborného posúdenia

z hľadiska zdravotného stavu, existencie bodov bolestného a príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním žalovanej a nevykonanie dôkazu v rozsudku ani neodôvodnil. Záver
o nepotrebnosti rehabilitácií aj z dôvodu, že sa neuskutočnili hneď, ničím nepodporil a tento záver
je rozporný aj s posudkom NEU - MED s.r.o. neurologická ambulancia zo dňa 03.08.2019, z ktorého
vyplýva Diagnostický záver: znížená funkčná schopnosť pohybového aparátu pre časté bolesti hlavy

migrenózneho charakteru s cervikogénnou komponentov (z C chrbtice), tieto ťažkosti u pacienta vznikli
v jednoznačnej súvislosti s úrazom C chrbtice, ktorý si vyžiadal následnú liečbu a rehabilitáciu s
cieľom uvoľnenia svalovej stuhnutosti a obmedzenej hybnosti. Súd sa nevysporiadal s jeho skutkovými
tvrdeniami ohľadom znehodnoteného fotoaparátu a nezohľadnil ani čestné vyhlásenie žalobcu, či B. E..
Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď súd nehodnotil dva lekárske posudky z hľadiska
ich obsahu, či tento obsah bol účinne popretý druhou stranou, prečo nevykonal kontrolný posudok na

preverenie ich dôvodnosti, o ktorom znášala bremeno tvrdenia a dôkazné žalovaná. Opomenul skutkovo
a právne sa vysporiadať aj s posudkom zo dňa 05.09.2019 ošetrujúceho lekára č. 2 vypracovaný NEU-
MED s.r.o., neurologická ambulancia, Bratislava z 03.08.2019. Súd sa zameral len na posudok bez
právnej relevancie H.. Z. zo dňa 30.09.2016 (teda tesne po nehode, pred ustálením zdravotného stavu),
znalec žalobcu nevyšetroval, svoj záver o údajných degeneratívnych zmenách chrbtice v dôsledku

čoho vylúčil súvis s úrazom ničím nepodložil. Uviedol, že vďaka takémuto posudku bolo možné voči
žalovanej postupovať v priestupkovom konaní miernejšie, to však nemá vplyv na dôvodnosť nároku
žalobcu, keďže stav možno hodnotiť až po jeho ustálení. Súd bez relevantného podkladu, bez znalostí
potrebných na posúdenie zdravotného stavu žalobcu, dospel k záveru, že relevantný je len jeden jediný
posudok a to ten, na ktorý znalec nemal žiadny podklad, obsahuje nepravdivé a ničím nepodložené

tvrdenia bez toho, aby žalobcu vyšetril. Takýto postup je arbitrárny. Relevantnými môžu byť len posudky
tých lekárov, čo žalobcu vyšetrovali a jeho zdravotné problémy aj reálne riešili a vyšetrili ho vrátane
magnetickej rezonancie. Nepravdivé je tvrdenie žalovanej, že mal zdravotné problémy predtým, a že
jej mal rozprávať o predchádzajúcich nehodách, s výnimkou daného prípadu nikdy nemal nehodu s
následkomčoilenminimálnehopoškodeniazdravia.Namietalnesprávneprávneposúdeniespoukazom

na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď súd nesprávne uviedol absenciu pasívnej legitimácie
žalovanej a poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo/5/2020, z ktorého vyplýva, že poškodený
má možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo poisťovateľa, či poisteného škodcu a
poisťovateľa súčasne. S poukazom na výšku uplatnenej škody, ktorú nemožno považovať za primeranú
kuškodovejudalosti,priktorejutrpelzraneniaaktorézavinilažalovanánamietal,žejepotrebnépoužívať

extenzívny výklad v prospech poškodeného, načo poukazuje opakovane aj NSSR a upriamil pozornosť
naEurópskujudikatúru.SúdnydvorvspojenýchveciachC-397/01ažC403/01vyslovil,žeakumožňuje
vnútroštátne právo použitím vlastných metód výkladu vnútroštátne ustanovenie vykladať za určitých
okolností tak, že bude možné vyhnúť sa rozporu s inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť
oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie tohto účelu a použiť ho len do tej miery, aby bolo

v súlade s danou normou, tak je vnútroštátny súd povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol
cieľ sledovaný smernicou. Škodu možno vyložiť extenzívne bez toho, aby pri súčasnom zachovaní
cieľov a výsledku sledovaných smernicou došlo k popretiu jeho jazykového vyjadrenia. Uviedol, že
súdu popísal ťažkosti, ktoré pociťuje v dôsledku dopravnej nehody, popísal detaily svojej liečby vrátane
rehabilitácií, tieto skutočnosti neboli sporné a vyplývajú z predložených dokumentov. S týmito závermi

sa súd v rozsudku nevysporiadal. Objasnil tiež z akého dôvodu mal v kufri auta fotoaparát a opísal
všetky okolnosti pred a po nehode. Protistrane nič nebránilo klásť otázky, prípadne navrhnúť iný dôkaz.
Argumentácia žalovanej sa zameriava len na neúčinné popretie, kedy namieta a popiera skoro všetko,
bez relevantných a racionálnych dôvodov. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovanej, že auto bolo len "ťuknuté“
a teda že si mohol fotoaparát z kufru auta vybrať. Nesúhlasil s tým, že by ktorýkoľvek z lekárov,

ktorí ho ošetrovali konal protiprávne a takéto spochybňovanie nesmeruje ani k právnej istote ani k
princípu spravodlivej a účinnej súdnej ochrany smerujúcej k reparácii následkov protiprávneho konania
žalovanej. Ak strana zaťažená dôkazným bremenom splní predpoklady pre aplikáciu vysvetľovacej
povinnosti a ak druhá strana túto povinnosť nesplní, teda nepredloží substancované vysvetlenie a v
dôsledku toho aj relevantný protidôkaz, hoci tak urobiť mohla, bude súd spravidla musieť hodnotiť

existujúce dôkazy v jej neprospech. Námietky žalovanej proti dôvodu a výške požadovanej náhrady boli
vznesené vo všeobecnej rovine, žalovaní neuviedli žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by dôvod a
výška nemohla byť akceptovaná a neuviedli inú konkrétnu výšku, ktorá by prichádzala do úvahy ako
podklad pre výpočet peňažnej náhrady. V kontexte uvedeného sa výška peňažnej náhrady považujeza nespornú. Mali tiež možnosť dožadovať sa preskúmania skutkového stavu iným lekárom a len v
prípade, že by dospeli k iným záverom, bolo by možné privodiť záver, že účinne popreli tvrdenia a dôkazy
žalujúcej strany. Žalovanej teda nestačí len uviesť, že vecnú škodu neuznáva, povinnosťou žalovanej v

prípade spochybňovania dôvodu a výšky škody bolo uviesť vlastné skutkové tvrdenie a preto pri výpočte
náhrady je potrebné vychádzať zo skutkových tvrdení žalobcu a z ním predložených dôkazov. Namietal,
že žiaden z uplatnených nárokov čo do dôvodu či výšky nebol protistranou popretý. Všetky nároky spolu
s dokladmi boli uplatnené aj v poisťovni ešte v roku 2019.

3. Žalobca dňa 14.11.2023 doručil súdu dodatok k odvolaniu, v ktorom uviedol, že v spise chýbajú
dokumenty a to tri lekárske správy Angel clinic (doložené 24.11.2017, a to správy zo dňa 10.01.2017,
24.03.2017, 28.04.2017), lekársky posudok H.. X. o stanovení bolestného, doložený spolu so žalobou,
čestné vyhlásenie žalobcu - priložené k žalobe, celé podanie s prílohou zo dňa 12.05.2023, ktoré
dokumenty zasiela opätovne. Ďalej uviedol, že súdny spis obsahoval ďalšie dokumenty, s ktorými sa
súd prvej inštancie nevysporiadal a vyvracajú záver súdu, že rehabilitácie boli účelové a že nepredložil

dôkaz o tom, že by malo ísť o druhé kolo rehabilitácií, a to č.l. spisu 39 Ambulantný nález A - clinic,
č.l. spisu 43 - Ambulantný nález - Agel clinic zo dňa 28.09.2017, č.l. spisu 139 výsluch žalobcu,
opätovnedoloženéposudkyč.l.spisu174,č.l.175lekárskasprávaNEUMED,č.l.spisu198komunikácia
žalobcu a poisťovne, č.l. spisu 214 chýbajúce dokumenty opätovne zaslané, č.l. 223, kde poisťovňa
potvrdzuje, že dňa 16.09.2019 ako intervenient prevzala dokumenty vrátane lekárskeho posudku o

stanovení bodového ohodnotenia a namieta, že kolonka zdôvodnenie nie je vypísaná, č.l. spisu 246
opakovaný výsluch žalobcu, č.l. spisu 248 a nasledujúce, z ktorých vyplýva, že jeho podanie zo dňa
12.05.2023 sa v spise nenachádza, č.l. spisu 268, kde poukazuje na písomné podanie.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedla, že považuje
za dostatočné zistenie skutkového stavu, správny je i právny názor súdu a stotožnila sa aj s jeho
odôvodnením, ktoré spĺňa všetky náležitosti určené v § 220 ods. 2 CSP, odôvodnenie je jasné
a zrozumiteľné, zaoberajúce sa všetkými námietkami a navrhni strán sporu, vrátane návrhom na
vykonanie dôkazov, ktoré boli v konaní uplatnené. Odôvodnenie je presvedčivé a preskúmateľné, spĺňa

svoj účel, a to preukázať správnosť výroku rozsudku. Namietala tvrdenie žalobcu, že lekársky posudok
H.. X. predložil spolu so žalobou keď zo spisu vyplýva, že lekárske potvrdenie bolo predložené až
dňa 17.09.2020; jeho tvrdenia o strate listín zo súdneho spisu považuje za absurdné a nedôvodne
napádajúce súd, pričom žalobca koná výlučne v snahe zbaviť sa zodpovednosti za to, že neuniesol
dôkazné bremeno a porušil svoju procesnú povinnosť predložiť dôkazy riadne a včas. Poukázala na

zápisnicu z pojednávania dňa 22.09.2020, z ktorej taktiež vyplýva, že žalobca nepredložil spolu so
žalobou lekársky posudok o bolestnom. Taktiež žalobca hodnoverne nevysvetlil predloženie dvoch
lekárskych potvrdení s rovnakým dátumom a odlišným obsahom, preto súd správne ustálil existenciu
pochybností o predloženom dôkaze. Trvala na tom, že lekársky posudok bol žalobcom súdu preložený v
rozpore s § 132 ods. 3, § 153 ods. 1, 2 CSP a preto nie je možné naňho prihliadať. Pokiaľ ide o námietky

žalobcu týkajúce sa nevykonania dôkazu - nariadenie odborného posúdenia z hľadiska zdravotného
stavu existencie bodov bolestného a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním
žalovanej, namietala, že dôkazné bremeno je výlučne na strane žalobcu a je jeho vecou, aby v konaní
dostatočne vierohodne preukázal dôvodnosť uplatnených nárokov. Počas celého súdneho konania
práve žalovaná navrhla vykonať znalecké dokazovanie a žalobca s týmto návrhom nesúhlasil. V tejto

súvislostipoukázalanavyjadrenieprávnehozástupcužalobcunapojednávanídňa22.09.2020,vktorom
s poukazom na výšku uplatneného nároku uviedol, že náklady sporu by sa neúmerne zvýšili, ak by
mal vstupovať do konania znalec. Ďalej uviedla, že nárok na náhradu škody za údajne znehodnotený
fotoaparát popierala od začiatku konania, pred súdom nebolo preukázané ani len vlastnícke právo
žalobcu k fotoaparátu a už vôbec nie jeho poškodenie, výška škody a príčinná súvislosť. Žalobca

predložil jediný doklad a to nečitateľný pokladničný doklad zo dňa 30.07.2010 na sumu 793,87 €, na
ktorom je uvedených 6 nečitateľných položiek, nevyplýva z neho, že by sa mal vzťahovať na akýkoľvek
fotoaparát.Poukázalanato,žepredmetnýdokladbolvčasedopravnejnehodyuž6rokovstarý.Predložil
pochybný pokladničný doklad na sumu 793,87 €, náhradu škody si uplatnil v sume 300 €, pričom
neodôvodnil výšku uplatneného nároku, prečo je táto práve 300€. Nepreukázal ani, že by sa fotoaparát

nachádzal v čase nehody v aute, ani jeho poškodenie. Navyše z fotodokumentácie k nehode, ktorú
predložila vyplýva, že je jednoznačne vylúčený spôsob údajného poškodenia fotoaparátu spôsobom
uvedeným žalobcom. Čestné vyhlásenie žalobcu nie je dostatočným a hodnoverným dôkazom, rovnako
ako ani čestné vyhlásenie manželky žalobcu, ktorú považuje aj za zaujatú z dôvodu rodinného pomeruk žalobcovi ako aj z dôvodu, že sama vedie proti žalovanej samostatné súdne konanie o náhradu
škody z rovnakého právneho titulu - tej istej dopravnej nehody. K námietkam žalobcu týkajúcim sa
nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedla, že žalobca v konaní nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý

by súd nevykonal a na základe vykonaného dokazovania súd správne a dostatočne zistil skutkový stav.
Považuje za správny postup pri zohľadnení vierohodnosti predložených pochybných lekárskych správ
žalobcom, v rozpore s ktorými je odborné vyjadrenie znalca H.. Z., ktoré v priestupkovom konaní žalobca
nespochybňoval. Pokiaľ mal žalobca záujem odstrániť pochybnosti ohľadne zistenia jeho zdravotného
stavu a príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, mal možnosť pripojiť sa k jej návrhu na vypracovanie

znaleckého posudku, čo však nespravil. Uviedla ďalej, že žalobca klame keď tvrdí, že v minulosti nemal
žiadnu dopravnú nehodu a poukázala na pojednávanie zo dňa 22.09.2020, na ktorom potvrdil, že ešte
pred touto dopravnou nehodou bol účastníkom inej dopravnej nehody, uviedol to aj orgánom činným v
trestnom konaní vedenom proti žalovanej a potvrdil to aj pred súdom. Zotrvala aj na svojej námietke
nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie a to z dôvodu existencie poistnej zmluvy uzavretej podľa
zákonač.381/2001Z.z.Ktvrdeniužalobcu,ževšetkynárokyspolusdokladmibolivpoisťovniuplatnené

ešte v roku 2019 a doposiaľ nedostal vyrozumenie o likvidácii poistnej udalosti, uviedla, že ide o úplne
novú skutočnosť uvedenú v odvolaní a nie je známe, z akých dôvodov súdu prvej inštancie nepredložil
doklady o uplatnení nároku na plnenie z PZP žalovanej. Žalobca klame, keď tvrdí, že nedostal od
poisťovne žiadne plnenie, pretože poisťovňa mu poskytla plnenie za znehodnotené motorové vozidlo,
čo aj potvrdil pred súdom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že popísal ťažkosti, ktoré pociťuje v dôsledku dopravnej

nehody, namietala, že popísanie zdravotných ťažkostí nie je samo osebe dostatočným dôkazom na
priznanie nároku na náhradu škody. Namietala tiež, že by žiaden z uplatnených nárokov nebol čo do
dôvodu a výšky protistranou popretý. Od počiatku konania jednoznačne popierala všetky uplatnené
nároky žalobcu, čo vyplýva z podaného odporu, zo všetkých písomných vyjadrení, jej ústnych prednesov
na pojednávaniach. Predložila aj odborné vyjadrenie znalca H.. Z. a od počiatku navrhovala vykonať

znalecké dokazovanie, s ktorým žalobca nesúhlasil. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že dostatočne
a včas nevyvrátila jeho tvrdenia; uviedla, že mohla reagovať iba na tie dôkazy, ktoré boli žalobcom
produkované a tak aj konala.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojom odvolaní a námietkach a

argumentácií v ňom uvedených. K tvrdeniu žalovanej, že strana nemá právo na vykonanie všetkých
dôkazov, uviedol, že súd má povinnosť uviesť, prečo dôkazy nevykonal. Ak súd v rozhodnutí nevyjadrí
ani zmienku o prípadných ďalších návrhoch, či dôkazoch a v spise chýbajú dokumenty, nejde o
presvedčivé odôvodnenie. Ďalej tvrdil, že aj on navrhoval zadanie nového posudku, následne na výzvu
súdu pristúpil k doplneniu pôvodného posudku a namietal, že z obsahu žaloby vyplýva, že tento

posudok bol priložený spolu so žalobou. Poukázal na to, že žalovaná nepoprela absenciu chýbajúcich
dokumentov v papierovom spise (na rozdiel od elektronického) a namietal, že chýbajúce listinné
dokumentyvspisezakladajúodvolacíaajdovolacídôvod,nakoľkopostupomsúdudošlokznemožneniu
uplatňovania procesných práv zo strany žalobcu. Ďalej zopakoval svoju argumentáciu, týkajúcu sa
procesnej obrany žalovanej a námietky neúčinného popretia jeho tvrdení a dôkazov protistranou;

namietal, že žalovaná bola v zásade pasívna a poskytovala súdu len klamlivé, či demagogické tvrdenia,
ktoré si navzájom často odporovali. Ďalej uviedol, že pre súd boli dokumenty v súdnom spise na
predposlednom pojednávaní dňa 06.03.2023 dostatočné a súd nepovažoval za potrebné viesť ďalšie
dokazovanie ohľadom dôvodu nárokov. Nedostatočnými sa stali pre súd až v deň vyhlásenia rozsudku
na poslednom pojednávaní vo veci. V tejto súvislosti namietal, že ak sa v ojedinelých a odôvodnených

prípadoch stane, že súd náhle a bez zmeny obsahu spisu zmení názor, je potrebné rešpektovať práva
strany, ktorá by mohla byť takouto náhlou zmenou názoru súdu prvej inštancie negatívne zasiahnutá
a poskytnúť jej primeraný priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, či obrany, čo sa v
prejednávanej veci nestalo. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že absentuje pasívna legitimácia na jej
strane.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania bol žalobcom uplatnený nárok proti žalovanej na náhradu škody,
ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode zapríčinenej žalovanou, v celkovej sume 843,20 €,
pozostávajúcej z vecnej škody v sume 300€, z nákladov vynaložených na liečenie v sume 200€ abolestného sume 343,20€. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu
v medziach dôkazných návrhov strán na zistenie skutočností relevantných pre posúdenie dôvodnosti
žaloby žalobcu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 191 CSP, keď

vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových
strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo. Na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že dňa
10.09.2016 žalovaná svojím konaním porušila zákon o cestnej premávke a spôsobila ako vodička
motorového vozidla dopravnú nehodu, za ktoré konanie bola riešená v priestupkovom konaní, v ktorom
jej bola uložená pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. V konaní tiež bolo preukázané a ani

nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná mala platne uzavretú poistnú zmluvu zákonného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisťovňou, avšak
odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu existencie poistnej zmluvy
uzavretej medzi poisťovňou a žalovanou si mal žalobca v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť
všetky svoje nároky v rámci náhrady škody vzniknuté mu v dôsledku dopravnej nehody u intervenienta
a ak tak neurobil, nemôže byť na ťarchu žalovanej jeho konanie, keď po vyplatení poistného plnenia

zo strany poisťovne požaduje úhradu ďalších nárokov zo strany žalovanej. Odvolací súd posúdil ako
dôvodné námietky žalobcu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má poškodený možnosť žalovať priamo
poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, alebo poisteného škodcu spolu s poisťovateľom. Správne
však súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442
ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dospel aj k správnym záverom,

že ani jeden z uplatnených nárokov dostatočným spôsobom žalobca z hľadiska výšky požadovanej
škody nepreukázal a taktiež ani v jednom z uplatnených nárokov nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
dopravnou nehodou a uplatňovanými nárokmi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodnil
vsúladesustanovením§220ods.2CSP,keďuviedoldostatočnéarelevantnédôvody,naktorýchzaložil
rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

8. Vecnú škodu si žalobca v žalobe uplatnil v sume 300 € s odôvodnením, že v dôsledku dopravnej
nehody, došlo k znehodnoteniu fotoaparátu vo výške 300€. Súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tomto jeho subjektívnom tvrdení, keď nepreukázal,
že fotoaparát sa v čase dopravnej nehody nachádzal v kufri motorového vozidla, pričom správne
súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť že ani v zázname o dopravnej nehode a ani v zázname
o obhliadke sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by sa fotoaparát v aute mal nachádzať a
o údajnej kúpe predmetného fotoaparátu žalobca predložil len ťažko čitateľný doklad. Nedôvodne

žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho skutkovými tvrdeniami
ohľadom znehodnoteného fotoaparátu a nezohľadnil jeho čestné vyhlásenie, či B. E.. Taktiež nedôvodne
namietal neúčinné popretie jeho tvrdení protistranou. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol
okolnosti, na základe ktorých sa fotoaparát mal nachádzať v aute, avšak len na základe jeho výpovede a
čestného prehlásenia nemožno považovať túto skutočnosť v danom prípade za dostatočne preukázanú

a najmä nemožno považovať za preukázanú výšku ním uplatnenej škody. Žalobca v žalobe k vecnej
škode uviedol jediné skutkové tvrdenie, a to, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu
fotoaparátu vo výške 300€; totožné tvrdenie uviedol aj v jeho čestnom vyhlásení zo dňa 16.08.2018 a
čestné vyhlásenie B. E., ktoré uvádza v jeho odvolaní, v konaní nepredložil. Žalobca v žalobe a ani v
predloženom čestnom prihlásení žiadnym spôsobom nešpecifikoval fotoaparát, ktorý sa mal nachádzať

v jeho aute v čase dopravnej nehody, neuviedol, kedy ho kúpil a za akú cenu, ani akým spôsobom
bol znehodnotený a neuviedol ani na základe akých skutočností dospel k výške škody v sume 300 €.
Pokiaľ žalobca neuviedol úplné rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval ním uplatnený
nárok za znehodnotený fotoaparát v sume 300€, tak potom vo vzťahu k neexistujúcim skutkovým
tvrdeniam si nemohla žalovaná kvalifikovane splniť svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 151 ods. 1

a 2 CSP a v žalobe neuvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia sa nemohli považovať za nesporné.
Právna domnienka nesporností skutkových tvrdení žalobcu sa vzťahuje len na riadne v žalobe opísané
skutkové okolnosti, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav a bude z nich pri rozhodovaní vychádzať
(§ 215 CSP ). V tejto súvislosti možno poukázať na súladný záver Ústavného súdu SR uvedený v
uznesení zo dňa 11.06.2019 spisovej značky ÚS 246/2019 v ktorom ústavný súd konštatoval, že pasivita

protistrany nemôže mať za následok (aplikáciu § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu
„priznať akýkoľvek uplatnený nárok". Uviedol tiež, že berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania
procesnej povinnosti tvrdiť, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 CSP bola v
okolnostiach danej veci neopodstatnená. Prejavuje sa tu korelácia bremena tvrdenia a bremena popretiatvrdenia protistranou. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.
Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov

civilného procesu (8 CSP č.l. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená). Žalobca predložil ako
dôkaz o kúpe fotoaparátu doklad zo dňa 30.07.2010, ktorý je však nečitateľný a nemožno z neho zistiť,
akýfotoaparátmalbyťpredmetomkúpyazaakúcenu.Okremtohovzhľadomnaabsenciurozhodujúcich
skutkových tvrdení žalobcu, súdu ani neprináležalo v danej veci aktívne prevziať iniciatívu a zisťovať z
listinného dôkazu predloženého žalobcom, na základe akých (ďalších) skutočností sa žalobca domáha

zaplatenia náhrady škody v uplatnenej výške a ustaľovať si tak predmet konania po skutkovej stránke.
V kontradiktórnom procese je neprípustné, aby súd iniciatívne zisťoval z predložených dôkazov to,
čo strana v konaní netvrdila, naopak jeho úlohou je zisťovať z predložených dôkazov, či strana nimi
preukázala to, čo v konaní tvrdila Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide
o žalobcom uplatnenú náhradu vecnej škody v sume 300€ za znehodnotený fotoaparát, žalobca si
ohľadom tohto nároku nesplnil nie len dôkaznú povinnosť, ale aj povinnosť tvrdenia a preto správne súd

prvej inštancie aj na základe námietok žalovanej, týkajúcich sa nepreukázania že by sa fotoaparát v čase
dopravnej nehody vo vozidle žalobcu nachádzal, ako aj jeho poškodenia, žalobu v tejto časti zamietol.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, že žalobca
pri uplatnených nárokoch na náhradu bolestného a nákladov vynaložených na liečenie nepreukázal

príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou zapríčinenou žalovanou a vznikom ním tvrdenej škody. V
tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na neúplné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe,
z ktorých nie je zrejmé, v súvislosti s akými konkrétnymi zdravotnými ťažkosťami mu mali vzniknúť
náklady vynaložené na liečenie a nárok na bolestné, pričom ani z ním predložených listinných dôkazov,
a to Zoznamov poskytovaných výkonov zo dňa 17.02.2017, 24.02.2017, 24.03.2017, 31.03.2017,

07.04.2017, 13.04.2017, 21.04.2017 a 05.05.2017 a predložených bločkov o úhrade sumy 15 € v
uvedených dňoch, táto skutočnosť nevyplýva. Podľa lekárskej správy zo dňa 11.09.2016, t.j. zo dňa
nasledujúceho po dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 10.09.2016, žalobca udával bolesti Th chrbtice
medzi lopatkami, objektívne mal chrbticu palpač. bolestivú v Th oblasti medzi lopatkami, spazmus
paravert. svalstva; v rámci nálezu RTG Th chrbtice je uvedená o.i. ľahká dextrokonvexná skolióza;

traumatické zmeny jednoznačne nezobrazené; záver v popise; Dg. záver: S2088 Povrchové poranenie
inej a bližšie neurčenej časti hrudníka; Dg. Záver: S2048 a odporučené mu bolo o.i. šetrenie a analgetiká
p. p. Dňa 12.09.2016 žalobca uzavrel dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom:
špecializovaná nemocnica A-KLINIC Bratislava s.r.o. a v ambulantnom náleze zo dňa 12.09.2016 je
o.i. uvedený spazmus šij. sv. a tiež obmedzená hybnosť; dop. kľudový režim -PN, sympt. TH, predpis

molit. goliera; diagnózy M 542, M546. Z uvedených správ zo dňa 11.09.2016 a 12.09.2016, ako aj z
výpovede žalobcu dňa 20.09.2016 vychádzal znalec. J.. H.. J. Z., M.. vo svojom odbornom vyjadrení
č. 111/rok 2016, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo diagnostikované natiahnutie krčnej chrbtice; RTG
hrudnej chrbtice nevykazovalo žiadne úrazové zmeny, boli prítomné ľahké chronické degeneratívne
zmeny, ktoré s úrazom nesúvisia; išlo o povrchové poranenie hrudnej chrbtice, ktoré nevyžaduje liečbu

a bolo doporučené iba telesné šetrenie. V závere znalec konštatoval, že ide o zranenie ľahkého
charakteru, ktoré sa prejavuje iba subjektívnymi obtiažami, ktoré do 7 dní odozneje a menovaný nebol
žiadnym spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Znalec tiež zdôraznil, že menovaný má
užprítomnéchronickédegeneratívnezmenyvzmysleskoliózy,čomôžesubjektívnepríznakyzhoršovať,
avšak žiadnym spôsobom nesúvisí s úrazom. Z odpovede znalca na otázku č. 1 vyplýva, že žalobca

utrpel zranenie ľahkého charakteru a pri negatívnom RTG náleze sa prejavuje bolesťami, ktoré sa
nedajú žiadnym spôsobom objektivizovať. V ambulantnom náleze žalobcu zo dňa 10.01.2017 je o. i.
uvedené od konca dec. 2016 seknutie v krížoch, s vyžarovaním bolesti do obl. SI zhybu I. syn až po
koleno a doporučenie rehabilitácie na posilnenie svalového korzetu a HSS, v prípade ťažkosti doplniť
MR MS. V ambulantnom náleze zo dňa 17.01.2017 je v anamnéze uvedená v sept. autonehoda -

odvtedy bolesti C- Th úseku, teraz bolesti C -Th aj LS; v záver je o.i. uvedená skolióza, hypermobilita
doporučený rehab. plán LTV škola chrbtice, inštruktáž dychové cvičenie, uvoľnenie skrátených svalov, fit
lopta, SM FT a elektr. na C - Th 10 krát. Zo žalobcom predložených zoznamov poskytovaných výkonov
spolu s bločkami o úhrade poplatkov za obdobie od 17.02.2017 do 28.09.2017 vyplýva, že žalobca
absolvoval špecializované liečebné techniky s použitím konceptu Spriraldynamic po 60 min., však

nevyplýva z nich nielen časová, ale ani vecná súvislosť s liečbou zranenia, ktoré mal žalobca utrpieť pri
dopravnej nehode dňa 10.09.2016 spôsobenej žalovanou podľa lekárskych správ zo dňa 11.09.2016 a
12.09.2016, ako aj záverom odborného vyjadrenia znalca J.. H.. J. Z., M.., podľa ktorých išlo o povrchové
poranenie inej a bližšie neurčenej časti hrudníka. V správach vystavených bezprostredne po dopravnejnehode takáto liečba žalobcovi nebola doporučená. Rehabilitácia na posilnenie svalového korzetu bola
žalobcovi doporučená v ambulantnom náleze z 10.01.2017, ktorý aj bezprostredne predchádza obdobiu,
v ktorom žalobca rehabilitácie absolvoval a podľa ktorej bolo u žalobcu zistené seknutie v krížoch

od konca decembra 2016 t.j. až po nehode. Následne je rehabilitačný plán uvedený v správe zo
17.01.2017, z obsahu ktorej taktiež nevyplýva, že by rehabilitácie súviseli s predmetnou dopravnou
nehodou. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi nebola preukázaná
existenciapríčinnejsúvislostimedzidopravnounehodouažalobcomvynaloženýminákladminaliečenie,
náhradu ktorých si v konaní uplatnil. Neexistenciu tejto príčinnej súvislosti potvrdzuje ambulantný nález

z 10.01.2017, z ktorého vyplýva, že rehabilitácie, za ktoré žalobca uhradil poplatky, náhradu ktorých
si uplatnil v tomto konaní, mu boli doporučené v súvislosti so seknutím v krížoch, ku ktorému došlo v
decembri 2016, t.j. po predmetnej dopravnej nehode.

10. Nárok na bolestné si žalobca uplatnil na základe lekárskeho posudku vypracovaného ošetrujúcim
lekárom, v ktorom stanovil hodnotenie za bolesť pre žalobcu v počte bodov 20, na základe ktorého si

žalobca uplatnil bolestné v celkovej sume 343,20€ pričom v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov vychádzal zo sumy 17,16
€ za jeden bod. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že až dňa 17.09.2020 predložil žalobca
lekársky posudok H.. A. X. zo dňa 29.09.2017, nedôvodne žalobca v odvolaní namietal, že tento
lekársky posudok bol priložený k žalobe, keď v žalobe podanej dňa 20.10.2017 osobne je uvedený

ako dôkaz lekársky posudok, avšak tento sa v prílohách žaloby nenachádzal. Uvedené vyplýva aj zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 22.09.2020, na ktorom žalobca uviedol, že doplnil tento znalecký
posudok do spisu, na základe čoho súd konštatoval, že sa tak stalo 17.09.2020, pričom žalobca
nesprávnosť tohto konštatovania súdu nenamietal. Nedôvodne tiež žalobca v odvolaní namietal,
že tento posudok opakovane predkladal po jeho doplnení ošetrujúcou lekárkou po predchádzajúcom

upozornení súdu, že ošetrujúca lekárka opomenula začiarknuť kolonku, ako aj na základe námietok
žalovanej a intervenienta, pričom postupoval v zmysle ich inštrukcií. Žalobca pri plnení si svojich
procesných povinností ako strany sporu je povinný vychádzať z príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku, najmä § 132, § 150 a nasl. a nemôže sa odvolávať na postup v zmysle inštrukcií
protistrany. V danom prípade žalobca tento dôkaz ako prostriedok procesného útoku nepredložil včas

v súlade s § 153 ods. 1 CSP, avšak v takom prípade podľa § 153 ods. 2 CSP súd nemusí na
tento dôkaz prihliadať, však môže. V danom prípade, i keď súd prvej inštancie predmetný žalobcom
predĺžený lekársky posudok považoval za účelový vzhľadom na jeho neskoré predloženie, prihliadol
na tento dôkaz, keď poukázal na to, že v predmetnom lekárskom posudku sa uvádza len diagnóza
pomliaždenie Th chrbtice a počet bodov 20 a v jeho zdôvodnení mechanické poškodenie v dôsledku

úrazu (autonehody) alebo pádu, z čoho vyvodil, že nevyplýva, že poškodenie chrbtice malo nastať v
dôsledku predmetnej dopravnej nehody. Tento dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil aj v súvislosti so
závermi odborného stanoviska znalca J.. H.. J. Z.C., M.., vypracovaného dňa 30.09.2016 a dospel tak
k správnemu záveru o absencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatneným nárokom
na bolestné. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil a posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu, že

súd nemal prihliadať na odborné stanovisko znalca J.. H.. J. Z., M.. z dôvodu, že tento bol vypracovaný
pre účely priestupkového konania a že znalec žalobcu ani nevidel a nevyšetril. Z obsahu uvedeného
odborného vyjadrenia vyplýva, že toto vypracoval znalec na podklade dodanej a získanej zdravotnej
dokumentácie, vychádzal aj z výpovede žalobcu zo dňa 20.09.2016 a z prvotných vyšetrení vykonaných
bezprostredne po dopravnej nehode a to dňa 11.09.2016 a 12.09.2016. Podľa predloženého lekárskeho

posudku vypracovaného H.. A. X. dňa 29.09.2017 bolo bolestné žalobcu ohodnotené podľa položky
103b, diagnózy - pomliaždenie Th chrbtice počet bodov 20, zdôvodnené ako mechanické poškodenie
v dôsledku úrazu (autonehody) alebo pádu. V prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Sadzby bodového
hodnotenia bod I. Sadzby bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je pod položkou č. 103b
uvedené pomliaždenie ťažšieho stupňa hrudnej chrbtice s počtom bodov v rozpätí 10 - 20. Podľa názoru

odvolacieho súdu vzhľadom na viaceré poškodenia zdravia žalobcu diagnostikované v jednotlivých
vyššie uvedených lekárskych správach sa však nedá jednoznačne ustáliť, že bolesti chrbtice boli u
žalobcu vyvolané práve bolesťou v hrudnej časti, spôsobenou pomliaždením ťažšieho stupňa, ktorá bola
ohodnotená v predmetnom lekárskom posudku. Na vyšetrení žalobcu dňa 11.09.2016 a 12.09.2016
žalobca si sťažoval na bolesti krčnej a hrudnej chrbtice, avšak RTG hrudnej chrbtice nevykazovalo

žiadne úrazové zmeny, išlo o povrchové poranenie hrudnej chrbtice, prítomné bolo napätie šijového
svalstva a obmedzená hybnosť, doporučený mu bol kľudový režim a predpísaný golier na šetrenie krčnej
chrbtice. Z uvedených vyšetrení vychádzal aj znalec J.. H.. J. Z., M.. vo svojom odbornom vyjadrení,
podľa ktorého išlo o zranenie ľahkého charakteru, z ktorého tiež vyplýva, že aj pri negatívnom RTGnáleze boli u žalobcu naozaj pociťované subjektívne ťažkosti a bolesť, ktoré sa však nedajú žiadnym
spôsobom objektivizovať, pričom vzhľadom na prítomné chronické degeneratívne zmeny na chrbtici
žalobcu, ktoré už boli prítomné pred úrazom, mohli subjektívne obtiaže pretrvávať dlhšiu dobu. Tieto

závery korešpondujú aj s ostatnými predloženými nálezmi, z ktorých vyplýva subjektívne pociťovanie
ťažkostí a bolestí a povrchové poranenie hrudnej chrbtice. S týmito závermi vyplývajúcimi z lekárskych
správ však nekorešpondujú dôvody určeného bodového ohodnotenia v posudku, podľa ktorých by malo
ísť o bolesti v súvislosti s pomliaždením hrudnej chrbtice ťažkého stupňa v intenzite zodpovedajúcej
hornejhranicibodovéhohodnoteniatejtopoložky,t.j.vpočtebodov20,atoajzastavu,keďintenzitabola

ovplyvnenápodľaznalca,J..H..J.Z.Š.M..ajviacerýmidiagnostikovanýmichronickýmidegeneratívnymi
zmenami chrbtice žalobcu. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 437/2 004 Z.z. umožňuje v prípade, ak
niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, odkazujúcom na prílohy
č. 1 v I. a III. časti, umožňuje použitie sadzby za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z
hľadiska bolesti najlepšie porovnať. V takom prípade je však potrebné tento postup v posudku aj náležite
odôvodniť a vysporiadať sa v súvislosti s tým aj s bodovým rozpätím uvedeným pri použitej položke.

V danom prípade z predloženého lekárskeho posudku nevyplýva, že by v ňom uvedené ohodnotenie
vychádzalo z porovnateľnej položky z dôvodu, že by konkrétne poškodenie zdravia žalobcu v sadzbách
nebolo uvedené a z akého dôvodu by malo ísť aj pri porovnateľnej položke o bolesť v intenzite
zodpovedajúcej hornej hranici bodového hodnotenia, t.j. v počte bodov 20 z rozpätia od 10 - 20 bodov.
Vzhľadom na uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je v danom prípade preukázaná existencia

príčinnej súvislosti medzi takto určenou škodou na zdraví žalobcu spočívajúcou v bolesti spôsobenej
pomliaždenín hrudnej chrbtice ťažšieho stupňa ohodnotenej počtom bodov 20 a predmetnou dopravnou
nehodou zapríčinenou žalovanou.

11. Žalovaná účinne poprela všetky žalobcom uvedené skutkové tvrdenia, keď uviedla vlastné tvrdenia o

tom, že žalobca v čase dopravnej nehody žiadne zranenie nepociťoval, v zázname z dopravnej nehody
uviedol, že je bez zranenia a rovnako aj v Zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody; taktiež
čase podania vysvetlenia dňa 20.09.2016 tvrdil, že “sa cíti dobre"; taktiež s poukazom na konkrétne
závery odborného vyjadrenia prof. H.. J. Z., M.. namietala neexistenciu príčinnej súvislosti medzi
dopravnou nehodou a škodou na zdraví žalobcu; následne v konaní tiež uviedla, že keď telefonovala s

navrhovateľom, povedal, že to bolo už tretíkrát, čo do neho niekto nabúral. Žalobca v odvolaní namietal,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s posudkom NEU -MED s.r.o., neurologická ambulancia z
03.08.2019, z ktorého vyplýva diagnostický záver: znížená funkčná schopnosť pohybového aparátu
pre časté bolesti hlavy migrenózneho charakteru s celikogénnou komponentov (z C chrbtice), tieto
ťažkosti u pacienta vznikli v jednoznačnej súvislosti s úrazom C chrbtice, ktorý si vyžiadal následnú

liečbu a rehabilitáciu s cieľom uvoľnenia svalovej stuhnutosti a obmedzenej hybnosti. Žalobca však
v konaní nepredložil posudok vypracovaný uvedenou neurologickou ambulanciou, ale len správu zo
dňa 03.08.2019 s popisom anamnézy, objektívneho nálezu a záveru, ktorý sa však netýka hrudnej
chrbtice, v ktorej mal žalobca pociťovať bolesti ohodnotené lekárskym posudkom vypracovaným dňa
29.09.2017 H.. A. X., ale týkajú sa krčnej chrbtice; ide o správu vyhotovenú so značným časovým

odstupom od dopravnej nehody a závery v nej uvedené týkajúce sa liečby a rehabilitácie v súvislosti
s úrazom C chrbtice nekorešpondujú so závermi vyplývajúcimi z vyššie uvedených správ z vyšetrení
vykonaných bezprostredne po dopravnej nehode a ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov o
ním vynaložených nákladoch na liečbu nevyplýva, že by mu tieto náklady vznikli v súvislosti s liečbou
krčnej chrbtice. Nedôvodne žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - nariadenie

odborného posúdenia z hľadiska zdravotného stavu, existencie bodov bolestného a príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovanej a že nevykonanie tohto dôkazu v rozsudku
neodôvodnil, keď žalobca v priebehu celého konania vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol. Taktiež v
priebehu konania nenavrhol vykonanie dokazovania čestným vyhlásením B. E., ktoré priložil k dodatku
k odvolaniu, ide teda o novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP), prípustnosť ktorej v odvolacom

konaní žiadnym spôsobom neodôvodnil. Pokiaľ žalobca namietal chýbajúce dokumenty v súdnom
spise na rozdiel od elektronického spisu, táto námietka je dôvodná, len pokiaľ ide o jeho podanie zo
dňa 12.05.2023, obsah ktorého však nemá vplyv na vecnú správnosť vyššie uvedených záverov súdu
prvej inštancie; pokiaľ ide o chýbajúce 3 lekárske správy AGEL Clinic, správa zo dňa 10.01.2017 sa v
spise nachádza na č.l. 39 spisu; ďalšie správy zo dňa 24.03.2017 a 28.04.2017, tieto nepriložil ani k

doplneniu odvolania a ani z jeho podania zo dňa 24.11.2017, na ktoré poukázal v doplnení odvolania,
nevyplýva, že by práve tieto správy mali byť predložené žalobcom v prvoinštančnom konaní. V súdnom
spise sa nachádza aj čestné vyhlásenie žalobcu a to na č.l. 107 spisu, taktiež lekársky posudok H.. X. ostanovení bolestného na č.l. 215 spisu a v prílohe k dodatku k odvolaniu žalobcom predložené zoznamy
poskytovaných výkonov sa nachádzajú na č. l. 9- 18 spisu.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP, tak, že žalovaná a intervenient, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú proti žalobcovi

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).