Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200585
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200585.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. A., občan Slovenskej republiky, zast.:
JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému:
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-06616/14-2022-4 zo dňa 3. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ústav na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica (ďalej ako „orgán
verejnej správy prvého stupňa“) Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica č. 645 zo dňa 20. júla 2022 (ďalej ako „Personálny rozkaz“
alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm.
c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) zo služobného pomeru
v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „zbor“), ktorý bol zaradený
v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný referent úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby
a výkonu trestu Ústavu na výkon väzbe a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
pričom služobný pomer žalobcu končí dňom doručenia Personálneho rozkazu.

2. V odôvodnení Personálneho rozkazu orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že dňa 24. mája
2022 získal poznatok a dôvodné podozrenie, že použitie donucovacích prostriedkov žalobcom dňa
5. januára 2022 mohla byť neprimeraná reakcia žalobcu na provokačné správanie obvineného D. E..
Žalobca počas dopočutí k použitiu donucovacích prostriedkov vykazoval odchýlky od štandardného
správania, čo vyvolalo dôvodné obavy, že u žalobcu sa môže opätovne spustiť nekontrolovateľný

mechanizmus skratových reakcií a nie je možné garantovať, že ďalší priebeh jeho výkonu štátnej služby
bude bezproblémový a že by reakcie z jeho strany neboli primerané hroziacemu nebezpečenstvu, ale
by výrazne prekročili prípustnú mieru. Na základe uvedeného D. F. D. D. G. A. ako vedúca oddelenia
výkonu väzby a výkonu trestu v súlade s § 9 ods. 1 Rozkazu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej
a justičnej stráže č. 21/2020 o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení
neskorších predpisov (ďalej ako Rozkaz č. 21/2020) vypracovala návrh na vykonanie komplexného

psychologického vyšetrenia žalobcu, ktorému sa žalobca podrobil dňa 8. júla 2022 podľa § 48 ods. 3
písm. s) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa posudku služobného klinickéhopsychológa zo dňa 10. júla 2022 žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Dňa 14. júla
2022 bol žalobca za prítomnosti riaditeľa pre služobné veci E. D. F. D. a zástupcu vedúcej oddelenia
výkonu väzby a výkonu trestu D. D. E. G. oboznámený s posudkom a návrhom na prepustenie žalobcu

zo služobného pomeru príslušníka zboru, pričom žalobca bol zároveň poučený o možnosti navrhovať
dôkazy, obhajovať sa a vyjadriť sa k návrhu na prepustenie v lehote do 18. júla 2022 do 15.00 hod.
Knávrhunaprepusteniesažalobcavstanovenejlehotenevyjadrilanenavrholžiadnedôkazy.Vzhľadom
na uvedené mal orgán verejnej správy prvého stupňa za to, že bol dostatočne zistený skutočný stav
veci, a preto rozhodol podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru tak, ako je uvedené vo výroku Personálneho rozkazu.

3. O odvolaní žalobcu proti Personálnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím generálneho
riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-06616/14-2022-4 zo dňa 3. októbra 2022
(ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a Personálny rozkaz potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal skutkový stav, obsah odvolania žalobcu a obsah stanoviska

riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica k odvolaniu
žalobcu. Žalovaný uviedol, že pri prepustení príslušníka zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa vychádza zo záveru kontrolného psychologického
vyšetrenia podľa prílohy č. 10 k Rozkazu č. 21/2020. Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia,
že policajt nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore, zakladá zákonný

dôvod prepustenia zo služobného pomeru personálnym rozkazom riaditeľa ústavu. Zo spisového
materiálu nebol zistený nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalovaný
doplnil dokazovanie vyžiadaním si stanovísk členov komisie, ktorá vykonala psychologické vyšetrenie
žalobcu, k forme a spôsobu vyšetrenia. Zo stanoviska D. D. H. zo dňa 23. septembra 2022 vyplynulo,
že pri kontrolnom psychologickom vyšetrení boli použité štandardné psychologické metodiky. Komisia

sa riadi postupom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej
komore psychológov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o psychologickej činnosti“), teda
že psychológ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti
s psychologickou činnosťou s klientom, a preto nemôže uviesť konkrétne vlastnosti, znaky osobnosti,
resp. zmeny v správaní žalobcu, pre ktoré bol uznaný za duševne nespôsobilého vykonávať štátnu

službu v zbore. Skutočnosti, ktoré sú obsahom psychologického posudku, nie je možné zverejniť ani
vprípadesúhlasuklienta,pretožebytobolovrozpores§3ods.2Zákonaopsychologickejčinnosti.D.D.
H. v stanovisku tiež dodala, že žalobca nekontaktoval žiadneho z členov komisie za účelom konzultácie
spojenej s interpretáciou záverov kontrolného psychologického vyšetrenia a jeho dôvodov. Žalovaný
skonštatoval, že pri vydávaní Personálneho rozkazu nedošlo v rámci psychologického vyšetrenia

žalobcu k porušeniu všeobecno-záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov a Personálny
rozkaz je zákonný.

4.Knámietkežalobcu,žepostupomnadriadenýchmubolazmarenáreálnamožnosťobhajoby,žalovaný
uviedol, že žalobca priamo v tlačive Návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka zboru zo

dňa 14. júla 2022 vlastnoručným podpisom potvrdil skutočnosť, že mu bola daná možnosť navrhovať
dôkazy, obhajovať sa a vyjadriť sa k návrhu na prepustenie. Žalobca tiež potvrdil skutočnosť, že bol
poučený, že vyjadrenie k návrhu a prípadné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia bol povinný doručiť
osobne jeho bezprostredne nadriadenej do dňa 18. júla 2022, 15.00 hod, čo vyplýva aj zo stanovísk
D. G. a E. D., ktoré sú súčasťou spisu. Zo stanovísk nadriadených žalobcu vyplýva, že žalobcovi boli

osobne predložené závery vyšetrenia a bola mu prezentovaná skutočnosť, že ani jeden z nadriadených
nedisponuje konkrétnymi detailmi jeho psychologického vyšetrenia. Zároveň žalobcovi bola podaná
informácia o možnosti kontaktovať komisiu podľa § 9 ods. 6 Rozkazu č. 21/2020 za účelom konzultácie
spojenej s interpretáciou záveru kontrolného psychologického vyšetrenia a jeho dôvodov. Žalobcovi
neboli upreté žiadne práva, ktoré mu podľa Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru

a interných predpisov zboru patria. Žalobca mal tiež možnosť predložiť dôkazy aj v rámci odvolania,
pričom nebol limitovaný len časovým úsekom odo dňa predloženia návrhu na jeho prepustenie a dňom
vydania Personálneho rozkazu. Tvrdenie žalobcu, že bolo od neho požadované, aby „sa obsah
predmetného návrhu naučil naspamäť,“ považoval žalovaný za účelové, keďže mu nebolo bránené robiť
si výpisy podľa § 237 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Žalobca o takúto

možnosť nepožiadal, hoci o nej bol poučený.

5. K námietke nedostatočného odôvodnenia Personálneho rozkazu žalovaný uviedol, že záver
psychologického vyšetrenia, ktorého obsahom je konštatácia, že žalobca nespĺňa podmienku duševnejspôsobilosti na výkon štátnej služby, je uvedený na str. 2 Personálneho rozkazu. Zákon o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru v § 194 ods. 1 priamo vylučuje, aby sa v prípade prepustenia príslušníka
zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c) uvádzali bližšie skutočnosti týkajúce sa jeho duševného stavu

zisteného kontrolným psychologickým vyšetrením. S citlivými údajmi dotknutého príslušníka sa nemôžu
oboznamovať iné osoby v rámci služobného postupu, a to ani tie, ktoré vypracovávajú rozhodnutia
personálneho charakteru. Podľa § 9 ods. 6 Rozkazu č. 21/2020 sa materiály pre vypracovanie
záveru kontrolného psychologického vyšetrenia vyšetrenému príslušníkovi zboru neposkytujú. Žalobca
neprejavil záujem o interpretáciu záveru kontrolného psychologického vyšetrenia.

6. Žalovaný na základe uvedeného skonštatoval, že nebol zistený nesprávny úradný postup orgánu
verejnej správy prvého stupňa. Žalobca neuviedol také skutočnosti, pre ktoré by bol Personálny
rozkaz vydaný v rozpore so zákonom. Žalovaný nezistil ani iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu
Personálneho rozkazu alebo k jeho zmene, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho
rozhodnutia.

Správna žaloba

7. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s Personálnym rozkazom. Žalobca v správnej žalobe

stručne popísal priebeh administratívneho konania. Namietal, že výrok rozhodnutia žalovaného
je vecne nesprávny, pretože vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia zákonnosti Personálneho rozkazu podľa § 194 ods. 1 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru. Podľa žalobcu Rozhodnutie žalovaného a Personálny rozkaz
vychádzajú z podkladov, ktoré nie sú použiteľné pre konštatovanie dušenej nespôsobilosti žalobcu na

výkon štátnej služby.

8. Rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci,
najmä zákonnosti Personálneho rozkazu, a pre rozpor s § 47 Správneho poriadku v spojení s §
241 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pretože neobsahuje zákonné náležitosti

rozhodnutia, najmä vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, v dôsledku čoho podľa žalobcu trpí vadou
nepreskúmateľnosti. Personálny rozkaz podľa žalobcu neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 194 ods.
1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, keďže v jeho odôvodnení nie sú uvedené
závery posudku klinického psychológa. Žalovaný mal tak Personálny rozkaz posúdiť ako neplatný.

9. Žalobca namietal, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu
v jeho odvolaní proti Personálnemu rozkazu. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že svoje odvolanie proti
Personálnemu rozkazu odôvodnil okrem iného aj tým, že nebol oboznámený s posudkom klinického
psychológa a nebolo mu umožnené do neho nahliadnuť, oboznámiť sa s jeho obsahom a ani mu
nebol doručený. Žalovaný sa vyjadril len veľmi úskočne, pričom pojem „posudok“ zamieňal s pojmom

„vyšetrenie.“

10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný na str. 5 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že pri
prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru sa vychádza zo záveru kontrolného psychologického vyšetrenia podľa prílohy č.

10 Rozkazu č. 21/2020, čo je v rozpore so znením § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, ktoré jednoznačne vyžaduje posudok klinického psychológa na to, aby
mohol byť príslušník zboru uznaný za duševne nespôsobilého na výkon štátnej služby a z tohto dôvodu
prepustený zo služobného pomeru v zbore. Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa podľa
žalobcupravdepodobnenedopatrenímaleboúčelovopovažujúzáveryvyšetreniazodňa10.júla2022za

„posudok.“Dokumentoznačenýako„Záverzkontrolnéhopsychologickéhovyšetreniapríslušníkazboru“
zo dňa 10. júla 2022 v rozsahu jednej strany podľa žalobcu nespĺňa náležitosti, ktoré by mal obsahovať
posudok ako určitá formalizovaná forma výstupu klinického psychológa o priebehu a výsledkoch
samotného psychologického vyšetrenia. Žalobca sa domnieva, že v skutočnosti žiadny posudok
služobného klinického psychológa neexistuje, a preto s ním ani nemohol byť oboznámený. Žalobca

tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že posudok klinického psychológa sa nachádza v administratívnom
spise, čomu nasvedčuje aj obsah „Spisového materiálu k odvolaniu“ zo dňa 19. augusta 2022. Opak
nemožno podľa žalobcu vyvodiť ani z doplnenia dokazovania, ku ktorému pristúpil žalovaný.11. Podľa žalobcu dokument označený ako „Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka
zboru“ zo dňa 10. júla 2022 nemožno považovať za „posudok“ podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru aj z dôvodu, že nebol vyhotovený samotným služobným

klinickým psychológom, ale komisiou zloženou z troch členov určených žalovaným, ktorí disponujú
rôznymi odbornými spôsobilosťami, teda nešlo výlučne len o klinického psychológa. Takýto dokument
podľa žalobcu nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru podľa §
192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a jeho záver nemôže založiť
dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.

12. Žalobca poprel, že by mu bol posudok doručený alebo inak predložený, v dôsledku čoho mu bolo
zmarené právo obhajovať sa alebo sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa nestotožňuje
s argumentáciou žalovaného k možnosti jeho obhajoby. Žalobca svojím „podpisom zo dňa 14.07.2022“
nepotvrdil prevzatie tlačiva „Návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka zboru,“ ale len

to, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho prepustenie. Návrh na prepustenie si mohol
žalobca prečítať iba v rýchlosti a za prítomnosti svojich nadriadených bez toho, aby mu bol poskytnutý
adekvátny priestor a primeraný čas v kľude zvážiť možnosti svojej obhajoby, prípadne aj po porade
s odborníkom. Takýto postup žalobca považoval len za snahu o formálne splnenie podmienok zákona,
avšak v skutočnosti žalobca nemal možnosť realizovať svoje právo na obhajobu v materiálnom zmysle

slova.

13. Osobitne vo vzťahu k zákonnosti Personálneho rozkazu žalobca namietal, že Personálny rozkaz
bol vydaný v rozpore s § 194 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, keďže
neobsahuje zákonné náležitosti. Podľa žalobcu v jeho odôvodnení nie sú vôbec uvedené závery

posudku služobného klinického psychológa. Žalobca považuje Personálny rozkaz za neplatný, keďže
podľa neho neexistuje skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá založiť dôvod prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

14. Žalobca ďalej poukázal na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa svoje tvrdenia v Personálnom

rozkaze, že získal dôvodné podozrenie, že použitie donucovacích prostriedkov žalobcom mohla byť
jeho neprimeraná reakcia na provokačné správane väzňa, nijako bližšie neodôvodnil a neoprel o žiadne
dôkazy. V odôvodnení Personálneho rozkazu podľa žalobcu tiež absentuje zmienka o obsahu Úradného
záznamu zo dňa 5. januára 2022 a Záznamu o použití donucovacieho prostriedku príslušníkom ZVJS
zo dňa 5. januára 2022, v ktorých žalobca podrobne opísal dôvody, príčiny a priebeh incidentu

s väzňom. Žalobca žiadal, aby správny súd predmetné listinné dôkazy vyžiadal od žalovaného
a aby sa orgán verejnej správy prvého stupňa vyjadril k dôvodu, prečo sa s nimi nevysporiadal
v odôvodnení Personálneho rozkazu. Z ich obsahu podľa žalobcu vyplýva, že väzeň žalobcu ako prvý
brutálne fyzicky napadol a v útoku a kladení odporu aktívne pokračoval, v dôsledku čoho žalobca
utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali odborné lekárskej ošetrenie a práceneschopnosť žalobcu po dobu

jedného mesiaca. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu vyhodnotil útok väzňa „značne
eufemisticky“ ako provokačné správanie a oprávnenú sebaobranu žalobcu ako neprimeranú reakciu.
Použitie donucovacích prostriedkov bolo podľa žalobcu opodstatnené. V danom prípade išlo o výkon
práva vyplývajúceho z jeho služobného pomeru, pričom žalobca situáciu vníma tak, že orgán verejnej
správy prvého stupňa sa rozhodol žalobcu postihnúť v rozpore s § 2a ods. 4 Zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru. O tendenčnosti vydania Personálneho rozkazu podľa žalobcu svedčí
okrem iného aj to, že v úvode odôvodnenia sa nachádza hodnotenie, že existujú dôvodné obavy,
že sa opätovne môže u žalobcu spustiť nekontrolovateľný mechanizmus skratových reakcií. Orgán
verejnej správy tak podľa žalobcu bez bližšieho vysvetlenia konštatoval akési „dôvodné obavy“ s tým,
že neoprávnene hodnotil psychické rozpoloženie žalobcu ešte predtým, ako sa žalobca vôbec podrobil

psychologickémuvyšetreniu.Žalobcatvrdil,žeodpočiatkuneboldanýdôvodprenariadeniekontrolného
psychologického vyšetrenia.

15. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu
s Personálnym rozkazom zrušil.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. februára 2023 popísal skutkový stav
veci a priebeh administratívneho konania. K žalobným námietkam žalobu uviedol, že postup pri
vykonávaní kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníkov zboru na zistenie ich duševnej

spôsobilosti podľa § 14 ods. 1 písm. d) a ods. 5 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru upravuje interná norma zboru – Rozkaz č. 21/2020. Kontrolné psychologické vyšetrenie sa
vykonáva na základe požiadavky nadriadených kontrolovanej osoby. Žalobca sa podrobil kontrolnému
psychologickému vyšetreniu pred trojčlennou komisiou v zložení klinický psychológ nemocnice pre
obvinených a odsúdených, klinický psychológ – odborný zástupca a ďalším špecialistom v odbore

psychológia alebo psychiatria. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru
je preskúmanie oblasti intelektových, výkonových a osobnostných predpokladov, vrátane záujmov
a sebahodnotenia, resp. identifikácia rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 4 Rozkazu č. 21/2020
pre ďalšiu službu v zbore. Žalovaný je presvedčený, že posúdenie duševnej spôsobilosti trojčlennou
komisiou, ktorej súčasťou je vždy obligatórne aj klinický služobný psychológ, nemôže byť prekážkou
zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Tým, že žalobcu neposudzoval len jeden klinický psychológ, ale

komisia zložená z odborníkov, orgán verejnej správy zabezpečil zobjektivizovanie a transparentnosť
procesu vykonania psychologického posúdenia žalobcu.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že pri prepustení príslušníka zboru zo služobného pomeru podľa § 192
ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru je podkladom pre takéto

rozhodnutie záver vyšetrenia, že príslušník zboru nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.
Aj keď žalovaný nie je oprávnený preskúmavať pravdivosť posudku, po vznesení námietok žalobu
v odvolaní proti Personálnemu rozkazu žalovaný pristúpil k doplneniu dokazovania a požiadal členov
komisie o stanovisko. Členka komisie D. D. H. H. vysvetlila postup a metódy, ktoré použila pri
psychologickom vyšetrení žalobcu, pričom postupovala podľa Zákona o psychologickej činnosti. Ani

po vyhodnotení daného stanoviska žalovaný nemohol skonštatovať také skutočnosti, ktoré by viedli
k zrušeniu Personálneho rozkazu. Žalobca do vydania rozhodnutia žalovaného nepožiadal o konzultáciu
spojenú s interpretáciou záverov kontrolného psychologického vyšetrenia a jeho dôvodov. Žalobca
príliš formalisticky a doslovne vykladá pojem „posudok klinického služobného psychológa,“ pričom sa
snaží navodiť dojem, že sa má jednať o formalizovaný dokument s náležitosťami rozhodnutia podľa

§ 241 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Zákon neukladá povinnosť jeho
vypracovania vo forme meritórneho rozhodnutia. Rozhodnutie podľa § 241 ods. 1 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru je individuálnym správnym aktom, ktorý upravuje konkrétne
práva a povinnosti príslušníka a povinnosti účastníkov konania vo veciach služobného pomeru. Proces
posudzovania duševnej spôsobilosti pod túto definíciu nespadá a je podrobne upravený Rozkazom č.

21/2020. Závery z vyšetrenia s podkladom na postup podľa § 19 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru a nie meritórnym rozhodnutím.

18. K tvrdeniam žalobcu o zmarení možnosti jeho skutočnej obhajoby žalovaný uviedol, že žalobca
vlastnoručným podpisom na tlačive potvrdil, že mu bola daná možnosť navrhovať dôkazy, obhajovať

sa a vyjadriť sa k návrhu na prepustenie. Žalobca tiež potvrdil, že bol poučený, že vyjadrenie k návrhu
na jeho prepustenie a prípadné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia bol povinný doručiť osobne jeho
bezprostredne nadriadenej do 18. júla 2022, 15.00 hod. Návrh na prepustenie policajta zo služobného
pomeru podľa § 193 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nie je rozhodnutím
vo veci služobného pomeru podľa § 241 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

V prípade prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru zákon neupravuje obligatórnu povinnosť nadriadeného umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k nemu,
navrhovať dôkazy alebo sa inak obhajovať. Dôvody, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, sú podľa
žalobcu neopodstatnené. Žalobca mal tiež počas celého odvolacieho konania rovnaké možnosti na
procesnú obhajobu svojich práv, avšak ani vo svojom odvolaní nepreukázal relevantné dôvody na

zrušenie Personálneho rozkazu.

19. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu v správnej žalobe ďalej uviedol, že v prípade, keď bol žalobca
prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, zákon
explicitne ustanovuje, že v odôvodnení personálneho rozkazu sa uvedú len závery posudku služobného

klinického psychológa. Uvádzať detaily incidentu žalobcu s odsúdeným do odôvodnenia rozhodnutia
nemá vo vzťahu k jeho povahe relevanciu, keďže žalobca bol prepustený zo služobného pomeru
z dôvodu straty duševnej spôsobilosti na výkon povolania a nie z dôvodu atakovania odsúdenej osoby.
Postup riaditeľa ústavu Banská Bystrica bol plne v súlade s § 9 ods. 1 Rozkazu č. 21/2020, a teda boloplne v jeho kompetencii na základe správnej úvahy vyslať žalobcu na posúdenie jeho duševného stavu.
Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia danú skutočnosť neposudzoval z dôvodu, že žalobca
ju vo svojom odvolaní neuviedol, resp. nenamietal. Orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval

správne a námietka žalobcu je neopodstatnená. Žalovaný preto žiadal, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Replika žalobcu

20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 6. apríla 2023 uviedol, že žalovaný si nesplnil
svoju povinnosť súčinnosti, keď v súdom stanovenej lehote nepredložil úplný administratívny spis, čím
porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 102 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a § 105 ods. 2 písm. c) SSP a zároveň znemožnil správnemu
súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca po nahliadnutí do elektronického
súdneho spisu zistil, že výzva správneho súdu na vyjadrenie k správnej žalobe a na predloženie

administratívnych spisov v lehote 15 dní bola žalobcovi doručená dňa 29. decembra 2022. Žalovaný
pritom svoje vyjadrenie k správnej žalobe doručil správnemu súdu až dňa 17. februára 2023, teda
oneskorene. Žalovaný na 5. strane svojho vyjadrenia označil prílohy tak, že prílohou vyjadrenia mal byť
aj „1. originál spisového materiálu z administratívneho konania.“ Žalobcovi však takýto administratívny
spis nebol doručený spolu s vyjadrením, pričom z elektronického súdneho spisu nevyplýva, že by boli

administratívne spisy predložené, preto má závažné pochybnosti o materiálnom splnení tejto povinnosti
zo strany žalovaného a vznáša námietku, že sa doposiaľ nemohol oboznámiť s ich obsahom. V zmysle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. Uznesenie sp. zn. 8Sžo/6/2010) ak
žalovaný orgán verejnej správy vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný
spis, alebo len fotokópiu spisu, správny súd nemôže náležite preskúmať, či orgán verejnej správy

postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Pri nepredložení administratívneho
spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu
je rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca preto žiadal, aby správny súd podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a aby

zároveň podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.

21. Podľa žalobcu žalovaný účinne nepoprel skutkové a právne tvrdenia žalobcu obsiahnuté v správnej
žalobe, najmä že žiadny posudok služobného klinického psychológa neexistuje a žalobca s ním ani

nemohol byť oboznámený. Žalovaný de facto potvrdzuje, že posudok klinického psychológa ako podklad
pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru neexistuje. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný
sa snaží navodiť dojem, že závery vyšetrenia (komisie zloženej aj z osôb, ktoré nemajú odbornosť
v odvetví klinickej psychológie) ako určitého procesu by mali byť postačujúce pre rozhodnutie o
prepustení zo služobného pomeru, pričom internú normu Rozkaz č. 21/2020 interpretuje a aplikuje v

rozpore s explicitným znením zákonnej normy. Žalobca zotrváva na názore, že dokument označený
ako „Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ zo dňa 10. júla 2022 v
rozsahu jednej strany nespĺňa náležitosti, ktoré by mal obsahovať posudok ako určitá formalizovaná
forma výstupu klinického psychológa o priebehu a výsledkoch psychologického vyšetrenia tak, ako
to predpokladá Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Žalobca zastával názor, že

k takému závažnému úkonu zasahujúcemu do osobnej, duševnej integrity jednotlivca s kruciálnymi
neblahými následkami vo vzťahu ku kariére v služobnom pomere, ktorým má byť ktokoľvek uznaný za
duševne nespôsobilého na výkon štátnej služby, a z toho dôvodu prepustený zo služobného pomeru,
je potrebný náležitý kvalifikovaný odborný a formalizovaný podklad, akým je psychologický posudok
klinického psychológa, ktorý má mať určité minimálne formálne a obsahové náležitosti na to, aby

spĺňal požiadavku preskúmateľnosti. Opačný výklad by mal za následok materiálnu nepreskúmateľnosť
rozhodnutia podľa § 194 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, porušenie
Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv jednotlivca, prekročenie právomocí v zmysle čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a otvoril by sa tým priestor pre ústavne neakceptovateľné
svojvoľné rozhodovanie nadriadených o právnom postavení podriadených príslušníkov v služobnom

pomere. Podľa žalobcu takémuto arbitrárnemu postupu nadriadených vo vzťahu k žalobcovi v danom
prípadenasvedčujeto,žeodôvodneniePersonálnehorozkazuobsahujetakétvrdenia,ktorénevyplývajú
z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, a síce že ústav získal „dôvodné“ podozrenie o
skutočnosti, že použitie donucovacích prostriedkov žalobcom mohla byť „neprimeraná reakcia“ žalobcuna „provokačné správanie“ väzňa. Naopak, administratívny spis je podľa žalobcu neúplný, pretože
neobsahuje Úradný záznam zo dňa 5. januára 2022 a Záznam o použití donucovacieho prostriedku
príslušníkom ZVJS zo dňa 5. januára 2022. Keďže tieto dokumenty žalovaný „ani na výzvu žalobcu

obsiahnutú v žalobe“ nepredložil, žalobca tieto záznamy predložil spolu so svojou replikou. Na tieto
skutočnosti žalovaný vo svojom vyjadrení podľa žalobcu nereflektoval, len uviedol svoj názor, že
„uvádzať detaily incidentu žalobcu s odsúdeným nemá vo vzťahu k povahe rozhodnutia relevanciu,“
hoci práve tento incident mal podľa odôvodnenia Personálneho rozkazu spustiť celý proces smerujúci k
prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru. Žalobca trvá na tom, že použitie donucovacích prostriedkov

bolo opodstatnené a žalovaný nepreukázal opak a ani tvrdenia žalobcu účinne nepoprel. Žalobca má
za to, že v danom prípade išlo o výkon práva vyplývajúceho z jeho služobného pomeru, pričom situáciu
vnímal tak, že orgán verejnej správy prvého stupňa a nadriadení sa ho v rozpore s § 2a ods. 4 Z Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru rozhodli postihnúť.

22. Žalobca považoval Personálny rozkaz za tendenčný, keď orgán verejnej správy prvého stupňa bez

bližšieho vysvetlenia konštatoval akési bližšie nevysvetlené „dôvodné obavy“ s tým, že neoprávnene
hodnotil psychické rozpoloženie žalobcu ešte pred tým, ako sa žalobca vôbec podrobil psychologickému
vyšetreniu. Kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu nebolo nariadené bezprostredne po incidente,
ale až po uplynutí takmer 6 mesiacov, a to približne tri týždne pred vydaním rozhodnutia o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru. Takýto značný časový odstup výrazne oslabuje argumentáciu a dôvody,

ktoré boli uvedené v Personálnom rozkaze na nariadenie vyšetrenia žalobcu a na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru. Žalobca podotkol, že doposiaľ nebol oboznámený so závermi inšpekčného
vyšetrovania daného incidentu, na základe výsledkov ktorého by bolo možné hodnotiť primeranosť a
zákonnosť zásahu žalobcu vo vzťahu k brutálnemu útoku väzňa na žalobcu. Podľa žalobcu od počiatku
nebol daný dôvod na nariadenie kontrolného psychologického vyšetrenia podľa § 9 ods. 1 Rozkazu č.

21/2020, pretože jeho konanie vo vzťahu k väzňovi zo dňa 5. januára 2022 bolo potrebné vyhodnotiť
ako výkon práva a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru.

23.Vovzťahukžalobcomnamietanémuporušeniuprávavyjadriťsakpodkladomrozhodnutiaaprávana
obhajobu považoval žalobca vyjadrenie žalovaného za príliš formalistické. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva

na vlastnoručný podpis žalobcu na tlačive „Návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka
zboru“ zo dňa 14. júla 2022, žalobca opätovne poukázal na to, že svojím podpisom nepotvrdil prevzatie
predmetného dokumentu, ale len to, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie. To
však nemení nič na tom, že predmetný návrh mu nebol doručený a prečítať si ho mohol iba v rýchlosti za
prítomnosti svojich nadriadených bez toho, aby mu bol poskytnutý adekvátny priestor a primeraný čas v

kľude zvážiť možnosti svojej obhajoby, prípadne aj po porade s odborníkom. Na prípravu svojej obhajoby
žalobcovi nadriadení dali necelé 4 dni, z čoho boli 2 dni pracovného pokoja (sobota, nedeľa) s tým, že
najskôr by žalobca musel písomne požiadať o pohovor s klinickým psychológom, ktorý v tom čase nebol
objektívne k dispozícii. Žalobca preto zotrval na tom, že uvedený postup orgánu verejnej správy prvého
stupňa bola len snaha o formálne splnenie podmienok Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, avšak v skutočnosti nemal možnosť realizovať svoje právo na obhajobu v materiálnom zmysle
slova.

24. Na základe uvedeného žalobca naďalej tvrdil, že rozhodnutie žalovaného a Personálny rozkaz
vychádzajú z podkladov, ktoré sú „nepoužiteľné pre konštatovanie duševnej nespôsobilosti žalobcu

na výkon štátnej služby pre účely vydania zákonného rozhodnutia o prepustení zo služobného
pomeru.“ Rozhodnutie žalovaného nevychádza zo skutočného stavu veci, skutkový stav nebol náležite
zistený a ďalej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä zákonnosti Personálneho
rozkazu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného žalobca považuje za nezákonné, pretože neobsahuje
zákonné náležitosti rozhodnutia, najmä čo sa týka obsahu odôvodnenia, v dôsledku čoho trpí vadou

nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie žalovaného a Personálny rozkaz sú podľa žalobcu výsledkom
arbitrárneho a tendenčného postupu.

Duplika žalovaného

25. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobcu zo dňa 25. apríla 2023 uviedol, že povinnosť predložiť
správnemu súdu administratívny spis si splnil. Kompletná spisová dokumentácia vo veci bola spolu
s vyjadrením k správnej žalobe v listinnej podobe zaslaná na poštovú prepravu dňa 14. februára
2023 v správnym súdom určenej lehote. Žalovanému nevznikla povinnosť vyhotoviť a doručiť kópiuadministratívneho spisu žalobcovi. Žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na práve nahliadnuť do
súdneho spisu podľa § 81 a nasl. SSP a vyjadriť sa k skutočnostiam relevantným pre súdne konanie.
Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím prepustený podľa § 192 ods. 1 písm.

c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, teda preto, že prestal spĺňať podmienky
duševnej spôsobilosti na výkon povolania príslušníka zboru podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru. Tomu predchádzalo kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu
v zmysle § 9 ods. 1 Rozkazu č. 21/2020. Sám žalobca v replike nepopieral incident, pri ktorom došlo
k fyzickej konfrontácii medzi ním a odsúdenou osobou, čo je podľa názoru žalovaného dostatočným

dôvodom na postup v zmysle § 9 ods. 1 Rozkazu č. 21/2020. Žalobcom spomenuté úradné záznamy sa
týkajú tohto incidentu, ale nesúvisia priamo s vyšetrením žalobcu, pre ktoré je podstatný hlavne návrh
na vyslanie na kontrolné psychologické vyšetrenie. V ňom sú uvedené podstatné dôvody, pre ktoré
postupovali nadriadení daným spôsobom, a teda nebolo potrebné prikladať úradné záznamy týkajúce
sa konkrétneho priebehu predmetného incidentu. K ostatným tvrdeniam uvedeným v replike sa žalovaný
už vyjadril vo vyjadrení k správnej žalobe alebo ich považoval za špekulatívne.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva

prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 71S/80/2022 vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/80/2022.

27. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 5. decembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s
§ 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej
správy prvého stupňa z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna

žaloba nie je dôvodná.

28. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje vypočutie žalobcu a zároveň
zotrval na návrhu na vykonanie dokazovania prečítaním listiny „Záver z kontrolného psychologického
vyšetria príslušníka zboru.“ Doplnil, že žalobca si plnil svoje služobné povinnosti riadne, nebol trestaný,

pričom mal len predmetný incident, pri ktorom postupoval v súlade so zákonom a s povinnosťami, ktoré
mu vyplývajú zo služobných predpisov. Žalobca má dojem, že postup bol neprimerane prísny a ojedinelý,
pričom v iných prípadoch sa takto nepostupovalo. Je potrebné vnímať okolnosti a aj danú dobu, keď boli
útoky na príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže časté. Odrazilo sa to aj na jeho psychickom
rozpoložení v čase, keď bolo vykonané vyšetrenie jeho duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

29. Žalobca k veci uviedol, že dôvodom nariadenia psychologického vyšetrenia jeho osoby bol incident
z januára 2022, avšak nevedel, z akého dôvodu nebolo toto psychologické vyšetrenie vykonané hneď po
incidente,resp.hneďpoukončeníjehojednomesačnejpráceneschopnosti,poktorejbolpostavenýmimo
službu na šesť mesiacov. Až približne tri týždne pred ukončením lehoty mu bolo oznámené, že sa má

podrobiť psychologickému vyšetreniu. V danom období bol žalobca v ťažkej situácii, pretože mal znížený
príjem, manželka bola na materskej dovolenke a mal dvojročné dieťa. Psychologickému vyšetreniu
sa žalobca podrobil dvakrát, a to prvýkrát v Trenčíne, kde trvalo cca 7 hodín, pričom spochybnil, že
na ňom bol prítomný psychiater, a následne sa musel ešte dostaviť do Banskej Bystrice, kde bolo
toto vyšetrenie dokončené, kde už bola prítomná len klinická psychologička. Žalobca potvrdil, že so

Záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru z 10. júla 2022 bol oboznámený,
avšak nebol mu daný k dispozícii, pričom sa mohol len odvolať a dostal na to 4 dni, z toho 2 dni
pracovné. Vzhľadom na takúto krátku časovú lehotu žalobca nevyužil ani možnosť písomne požiadať
psychologičku o vysvetlenie daného záveru. Žalobca u žalovaného pracoval cca 20 rokov a mal za to,
že ukončenie služobného pomeru bolo špekulatívne. Zdôraznil, že dané okolnosti mali vplyv na jeho

psychickú pohodu, a preto psychologické vyšetrenie bolo so záverom, že nespĺňa podmienky výkonu
štátnej služby. Keby bolo vyšetrenie vykonané hneď po ukončení jeho práceneschopnosti, možno by
dopadlo inak.30.Poverenázástupkyňažalovanéhonapojednávaníuviedla,žežalovanýsadostatočneajasnevyjadril
ku každej námietke uvedenej v správnej žalobe. Rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené, boli splnené
materiálne podmienky na ich vydanie, a to na základe posudku klinického psychológa so záverom, že

žalobca nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Žalovaný ani orgán verejnej
správy prvého stupňa nemali inú možnosť ako vydať takéto rozhodnutia. Ďalej uviedla, že ak nadriadený
získa také poznatky, ktoré odôvodňujú nariadenie psychologického vyšetrenia príslušníka zboru, má
právo toto psychologické vyšetrenie nariadiť. Podklady psychologického vyšetrenia predstavujú v
podstatne zdravotnú dokumentáciu, ktorá obsahuje také údaje, ku ktorým nemá nikto okrem psychológa

prístup. Žalobca bol už pri vykonávaní psychologického vyšetrenia poučený o tom, že môže požiadať po
jeho vykonaní o vykonanie konzultácie s psychológom, pričom vyhlásil, že berie na vedomie, že mu tieto
podklady nebudú sprístupnené. Žalobca žiadnu z možností na vyjadrenie alebo žiadosť o konzultáciu
k záverom psychologického vyšetrenia nevyužil, podal iba odvolanie a následne aj správnu žalobu.

31. Predsedníčka senátu na pojednávaní prečítala listinu „Záver z kontrolného psychologického

vyšetrenia príslušníka zboru z 10.07.2022“ v celom rozsahu. Jedná sa o listinu č. 2 podľa
administratívneho spisu, počet listov 1, strana 3.

32. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

34. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy.

35. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

36.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

37. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné

protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,

e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

38. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajtom
môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je

zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.39. Podľa § 14 ods. 5 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru podmienku štátneho
občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas
trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.

40. Podľa § 48 ods. 1 písm. s) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajt je povinný
podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie
zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.

41. Podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajt sa
prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby.

42. Podľa § 193 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru návrh na prepustenie
policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom

tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je
oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.

43. Podľa § 194 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru rozhodnutie o prepustení
sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré

ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa
v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery
posudku služobného klinického psychológa.

44. Podľa § 237 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru účastníci konania majú

právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.

45. Podľa § 241 ods. 1 až 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (1) Rozhodnutie
musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie

vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením
hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom
a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej
informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a
priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých
základe rozhodoval.

(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,
v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

46. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o psychologickej činnosti (1) Psychológ je povinný zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom.

(2) Povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca. Ak by to
malo byť na škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek súhlasu na jeho porušenie.

47. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil Personálny rozkaz
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Správny

súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, Personálny rozkaz a postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej
žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa jedná o správu žalobu vo veciach správneho trestania, a to
v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Asan/5/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 34.). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo

znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP).
Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené,
pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo
o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov odoznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom
stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods.

1,písm.e)SSP.Výnimkouztejtozásadyjesprávnažalobavoveciachsprávnehotrestania,kdevzmysle
§ 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby
v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej
žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj

na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

48. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nad rozsah žalobcom
uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil
žiadnu vadu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorá by mala vplyv na ich zákonnosť.

49.Žalobcavsprávnejžalobenamietal,žežalovanývnapadnutomrozhodnutínesprávneprávneposúdil
zákonnosť Personálneho rozkazu podľa § 47 Správneho poriadku v spojení s § 241 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, keďže Personálny rozkaz neobsahuje zákonné náležitosti podľa
194 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, nakoľko v jeho odôvodnení nie
sú uvedené závery posudku klinického psychológa, a preto mal žalovaný Personálny rozkaz posúdiť

ako neplatný. Uvedená námietka žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 241 ods. 3 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, „ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.“ Podľa § 194 ods. 1 prvá veta pred
bodkočiarkou Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru „Rozhodnutie o prepustení sa

musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho
zakladajú, inak je neplatné.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, že Personálny
rozkaz spĺňa náležitosti podľa citovaných ustanovení Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, a to v rámci vysporiadania sa s odvolacou námietkou žalobcu k tvrdenému nedostatku
odôvodnenia Personálneho rozkazu, keď uviedol, že záver psychologického vyšetrenia, ktorého

obsahom je konštatácia, že žalobca nespĺňa podmienku duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby,
je uvedený na str. 2 Personálneho rozkazu. Vzhľadom na obsah odvolacej námietky žalobcu žalovaný
upresnil, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v § 194 ods. 1 priamo vylučuje, aby sa
v prípade prepustenia príslušníka zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c) uvádzali bližšie skutočnosti týkajúce
sa jeho duševného stavu zisteného kontrolným psychologickým vyšetrením, pričom s citlivými údajmi

dotknutého príslušníka sa nemôžu oboznamovať iné osoby v rámci služobného postupu, a to ani tie,
ktoré vypracovávajú rozhodnutia personálneho charakteru. Žalobca v správnej žalobe nekonkretizoval,
z akých dôvodov považuje posúdenie platnosti Personálneho rozkazu žalovaným za nesprávne okrem
odkazu na ustanovenia zákona a tvrdenia, že v Personálnom rozkaze nie sú uvedené závery posudku
klinického psychológa, čo je však v rozpore s obsahom odôvodnenia Personálneho rozkazu. Pre

splnenie zákonnej náležitosti podľa § 194 ods. 1 prvá veta pred bodkočiarkou Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru postačuje, keď orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol
v odôvodnení Personálneho rozkazu záver posudku klinického psychológa, že žalobca nie je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby, keďže dôvodom pre prepustenie policajta zo služobného pomeru
podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru je práve jeho

duševná nespôsobilosť na výkon štátnej služby, pričom táto skutočnosť vyplýva z posudku klinického
psychológa zo dňa 10. júla 2022, ktorý je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy
prvého stupňa. Žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil správne. Žalovaný tak
rozhodol v súlade so zákonom, keď nezistil také vady Personálneho rozkazu, ktoré by mohli viesť k jeho
zrušeniu pre neplatnosť podľa § 194 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

Správny súd pre úplnosť dáva žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe odôvodnil
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nezohľadnenie tvrdeného rozporu Personálneho rozkazu s
§ 47 Správneho poriadku, takýto poukaz je nenáležitý, keďže podľa § 247a Zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

50. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď
žalovaný sa podľa tvrdenia žalobcu riadne nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu v jeho
odvolaní proti Personálnemu rozkazu, správny súd uvádza, že pre jej všeobecnosť a nekonkrétnosťnemohol vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe uviedol v tomto
ohľade len konštatovanie, že svoje odvolanie proti Personálnemu rozkazu odôvodnil okrem iného
aj tým, že nebol oboznámený s posudkom klinického psychológa a nebolo mu umožnené do neho

nahliadnuť, oboznámiť sa s jeho obsahom a ani mu nebol doručený. Žalovaný sa podľa žalobcu
vyjadrillenveľmiúskočne,pričompojem„posudok“zamieňalspojmom„vyšetrenie.“Predmetnúžalobnú
námietku žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade
súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca
v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť

zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie
toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je

správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Nestačí uviesť len to, že žalovaný sa riadne
nevysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní proti Personálnemu rozkazu,
pričom žalovaný sa vyjadril len „veľmi úskočne“ a pojem „posudok“ zamieňal s pojmom „vyšetrenie.“
Žalobca neuviedol, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na ktoré
argumenty nedostal v napadnutom rozhodnutí žalovaného dostatočnú alebo zrozumiteľnú odpoveď

a prečo práve prípadný nedostatok v odôvodnení žalovaného bol tak závažný, že mal za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z napadnutého rozhodnutia alebo z administratívneho
spisu. Správny súd nemôže ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia

žalovaného sám konkretizovať na daný prípad a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume
rozhodnutia žalovaného ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. Ak by tak správny súd
urobil, nebol by už nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu,
čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým
zásady podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany

základnýchľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovadministratívneho
konania,“ ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom
majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a
vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V
prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal všeobecne uplatnené žalobné dôvody, resp. ich sám
konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu napadnutého rozhodnutia, prípadne administratívneho
spisu dôvody nezákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, porušil by čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná

presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc.

51. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorú žalobca založil
na tvrdenej neexistencii riadneho posudku klinického psychológa o duševnej spôsobilosti žalobcu
vykonávať štátnu službu v zbore, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Žalobca namietal, že žalovaný

v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri prepustení príslušníka zo služobného pomeru z dôvodu podľa
§ 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa vychádza zo záveru
kontrolného psychologického vyšetrenia podľa prílohy č. 10 Rozkazu č. 21/2020, čo je podľa žalobcu
v rozpore s § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktoré vyžaduje
posudok klinického psychológa. Žalobca listinu označenú ako „Záver z kontrolného psychologického

vyšetrenia príslušníka zboru“ zo dňa 10. júla 2022, ktorá obsahuje záver, že žalobca nespĺňa podmienky
duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, nepovažoval za posudok klinického psychológa, keďže podľa
neho nespĺňa náležitosti, ktoré by mal obsahovať posudok ako „určitá formalizovaná forma výstupu
klinického psychológa o priebehu a výsledkoch samotného psychologického vyšetrenia.“ Správny súd

uvádza, že prezentovaný názor žalobcu nemá oporu v zákonnej úprave a je len vlastným subjektívnym
hodnotením predmetného listinného dokumentu žalobcom. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že za posudok
klinického psychológa na účely podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru musí mať formalizovaný obsah a žalobcom bližšie nedefinované náležitosti. Zákono štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a ani iný všeobecno-záväzný právny predpis neurčuje
konkrétne obsahové požiadavky a formálne náležitosti pre posudok klinického psychológa na účely
podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Žalobca napokon

v správnej žalobe ani sám žiadne konkrétne obsahové a formálne náležitosti, ktoré by mal posudok
klinického psychológa obsahovať, neuviedol a neuviedol ani to, z akej zákonnej úpravy by mali také
náležitosti vyplývať. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu
verejnejsprávyjejehozákonnosť.Vprípade,akorgánverejnejsprávyakopodkladpresvojerozhodnutie
použije dôkaz, ktorého obsahové a formálne náležitosti zákon neurčuje konkrétnym spôsobom podľa

názoru účastníka konania, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho rozhodnutia a postupu len z dôvodu,
že účastník konania sa s predmetným dôkazom nestotožňuje a nepovažuje ho za obsahovo, či formálne
dostatočný. Neexistuje zákonná prekážka, pre ktorú by predmetná listina s názvom „Záver z kontrolného
psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ zo dňa 10. júla 2022, ktorá je súčasťou administratívneho
spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa a z ktorej orgán verejnej správy prvého stupňa (a následnej
aj žalovaný) vychádzal pri svojom rozhodovaní, nemohla byť vyhodnotená ako posudok klinického

psychológa na účel podľa § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
keďže obsahuje posúdenie duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej
a justičnej stráže, a teda „posudok“ klinického psychológa ako výsledok psychologického vyšetrenia
príslušníka zboru. Zákon nestanovuje, že posudok klinického psychológa musí obsahovať konkrétne
podrobnosti o duševnej spôsobilosti žalobcu, konkrétnych výsledkoch jednotlivých častí a zložiek

psychologického vyšetrenia, charakteristiku osobnosti žalobcu a pod. Uvedenie detailov duševnej
spôsobilosti žalobcu v predmetnom dokumente, naopak, vylučuje ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona
o psychologickej činnosti, keďže v dôsledku povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,
ktoré sa psychológ dozvedel v súvislosti s psychologickou činnosťou s klientom, za ktorú je potrebné
považovať aj psychologické vyšetrenie na zistenie spôsobilosti príslušníka zboru vykonávať štátnu

službu v zbore, klinický psychológ môže vo výstupe svojho posúdenia, resp. „posudku“ na účel podľa
§ 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru uviesť len samotný záver
o duševnej spôsobilosti daného príslušníka bez uvedenia konkrétnych podrobností, keďže v dôsledku
povinnosti zachovávať mlčanlivosť o nich sa s nimi nemôžu oboznamovať žiadne tretie osoby. Pojem
„posudok klinického psychológa“ použitý v § 192 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe príslušníkov

Policajného zboru si nemožno zamieňať ani so znaleckým posudkom podľa § 17 zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorého obsahové a formálne náležitosti upravuje daný zákon predovšetkým v
§ 17 ods. 4 a 5. Psychológ, psychoterapeut alebo lekár vykonávajúci psychologickú činnosť podľa
§ 1 Zákona o psychologickej činnosti nie je súdnym znalcom. Keďže predmetný dokument „Záver

z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ zo dňa 10. júla 2022 bol vyhotovený
klinickým psychológom, pričom obsahuje záver o posúdení duševnej spôsobilosti žalobu pre výkon
štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže (posudok), je spôsobilým podkladom pre rozhodnutie
orgánu verejnej správy o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka
zboru. Orgán verejnej správy prvého stupňa a následne aj žalovaný na základe neho dostatočne zistili

skutkový stav pre rozhodnutie vo veci, keďže posudzovanou skutkovou otázkou pri prepustení žalobu zo
služobného pomeru príslušníka zboru je len jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby v zbore.

52. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že dokument „Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia
príslušníka zboru“ zo dňa 10. júla 2022 nemožno považovať za „posudok“ podľa § 192 ods. 1 písm. c)

Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru aj z dôvodu, že nebol vyhotovený samotným
služobným klinickým psychológom, ale komisiou zloženou z troch členov určených žalovaným, ktorí
disponujú rôznymi odbornými spôsobilosťami, teda nešlo výlučne len o klinického psychológa, nemožno
považovať za relevantnú žalobnú námietku, keďže ide len o prezentáciu vlastného názoru žalobcu
bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je rozhodnutie žalovaného a Personálny rozkaz, resp. konanie,

ktoré predchádzalo ich vydaniu, v tomto ohľade v rozpore so zákonom. Ako už správny súd uviedol,
žalobca je povinný pri vymedzení žalobných bodov zrozumiteľne a jasne vymedziť, v čom spočíva
nezákonnosťrozhodovaniaalebopostupuorgánuverejnejsprávyaakýmalatvrdenánezákonnosťvplyv
na jeho práva alebo právom chránené záujmy. Žalobca však uviedol len svoj názor bez namietania
konkrétneho porušenia zákona konajúcimi orgánmi verejnej správy a negatívneho zásahu do svojich

práv a právom chránených záujmov. Keďže správny súd nemôže dôvody nezákonnosti namiesto
žalobcu sám vyhľadávať alebo dopĺňať, nemohol vykonať súdny prieskum. Pre úplnosť ale správny
súd konštatuje, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného nevylučuje možnosť, že duševnú
spôsobilosťnavýkonštátnejslužbypríslušníkazboruposúdikomisiazloženázosôb,ktorésúoprávnenévykonávať psychologickú činnosť podľa Zákona o psychologickej činnosti, ktorou je aj posúdenie
duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka zboru. Nemožno konštatovať, že orgány
verejnej správy postupovali nezákonne, keď svoje rozhodnutia založili na posudku, ktorý vypracovala

komisia v zložení podľa Rozkazu č. 21/2020, ktorej členom bol klinický psychológ, psychológ Nemocnice
pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín a psychiater Nemocnice
pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín.

53.Knámietkežalobcu,ženedoručenímposudkualebojehonepredloženímžalobcovimubolozmarené

jeho právo obhajovať sa alebo vyjadriť sa k pokladom rozhodnutia, správny súd uvádza, že nie je
dôvodná. Právo na účinnú obhajobu je jednou zo základných zásad trestného konania, pričom správny
súd jeho dodržanie skúma v zmysle § 195 písm. c) SSP aj nad rámec uplatnených žalobných bodov,
avšak správny súd nezistil žiadne pochybenie zo strany konajúcich orgánov verejnej správy. Orgán
verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný nemajú v zmysle Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru povinnosť posudok klinického psychológa o duševnej spôsobilosti príslušníka zboru

na vykonávanie štátnej služby doručiť žalobcovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca
bol s predmetným posudkom oboznámený dňa 14. júla 2022 spolu s návrhom na jeho prepustenie zo
služobného pomeru príslušníka zboru. Podľa písomných stanovísk nadriadeného žalobcu D. E. G. a E.
D. F. D. si žalobca z dokumentu „Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ zo
dňa 10. júla 2022 poznačil mená členov komisie, ktorá posudzovala jeho duševnú spôsobilosť na výkon

štátnejslužbypríslušníkazboru,avšakovyhotoveniejehofotokópienepožiadal.Obsahompredmetného
dokumentu bola informácia o podrobení sa psychologickému vyšetreniu podľa § 48 ods. 3 písm. s)
Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, stručný záver komisie, že žalobca nespĺňa
podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, dátum, uvedenie členov komisie a odtlačky ich pečiatok

s vlastnoručnými podpismi. Oboznámenie sa s obsahom daného dokumentu preto nevyžadovalo jeho
časovo náročné študovanie. Napokon, žalobca mal ako účastník konania podľa § 237 ods. 2 Zákona
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru právo nahliadať do administratívneho spisu, ktorého
súčasťou je daný dokument, a robiť si z neho výpisy, a to nielen počas konania pred orgánom verejnej
správy, ale aj v odvolacom konaní pred žalovaným. Rovnako bol žalovaný oboznámený aj s tlačivom

návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka zboru, čo potvrdil svojím vlastnoručným
podpisom na danom tlačive spolu s vyhlásením, že mu bola daná možnosť navrhovať dôkazy, obhajovať
sa a vyjadriť sa k návrhu na prepustenie s tým, že prípadné dôkazy bol žalobca povinný osobne doručiť
vedúcej oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu D. F. D. G. A. v lehote do 18. júla 2022 do 15.00
hod. Vlastnoručným podpisom daného vyhlásenia si musel byť žalobca vedomý jeho obsahu. Možno so

žalobcom súhlasiť, že lehota poskytnutá na predloženie dôkazov na svoju obhajobu bola krátka, avšak
žalobca počas nej ani nepožiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o jej prípadné predĺženie pre
nemožnosť zabezpečiť dôkazy na svoju obranu do jej uplynutia. Navyše, možno prisvedčiť vyjadreniu
žalovaného, že možnosť obhajoby a predloženia dôkazov na svoju obhajobu mal žalobca nielen do
uplynutia lehoty uvedenej v návrhu na jeho prepustenie, ale aj počas odvolacieho konania, keďže

konanie pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a odvolacie konanie pred žalovaným tvoria jeden
celok, v rámci ktorého žalobca ako účastník konania nebol zo zákona nijako obmedzený v uplatňovaní
svojich procesných práv a práva na účinnú obhajobu. Žalobca však svoje práva napriek tejto možnosti
nevyužil, s výnimkou podania odvolania proti Personálnemu rozkazu, s ktorým sa však žalovaný vo
svojomrozhodnutívysporiadal.Rovnakožalobcanevyužilmožnosťkonzultáciespojenejsinterpretáciou

záveru o jeho duševnej spôsobilosti vykonávať štátnu službu v služobnom pomere v zbore napriek
tomu, že bol o tejto možnosti poučený. Práve počas tejto konzultácie s členmi komisie, ktorá posúdila
jeho duševnú spôsobilosť podľa § 14 ods. 1 písm. d) Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, sa mohol žalobca oboznámiť s konkrétnymi detailmi jeho duševnej spôsobilosti, ktorých absenciu
žalobca v dokumente „Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ zo dňa

10. júla 2022 namietal. Možnosť požiadať o konzultáciu spojenú s interpretáciou záveru kontrolného
psychologického vyšetrenia a jeho dôvodov vyplýva žalobcovi aj z ustanovenia § 9 ods. 6 Rozkazu č.
21/2020, s ktorým bol žalobca preukázateľne poučený podľa Záznamu z porady oddelenia výkonu väzby
a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici dňa
23. apríla 2020, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalobcu v správnej

žalobe, že v skutočnosti napriek formálnemu splneniu podmienok zákona nemal možnosť realizovať
svoje právo na obhajobu v materiálnom zmysle slova.54. K námietke žalobcu, že Personálny rozkaz bol vydaný v rozpore s § 194 ods. 1 Zákona o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, keďže neobsahuje zákonné náležitosti, správny súdu uvádza,
že nie je dôvodná. Náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v konaní vo veciach

služobného pomeru sú upravené v citovanom § 241 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, pričom osobitne v prípade rozhodnutia o prepustení policajta sú náležitosti špeciálne
doplnené v § 194 ods. 1 prvá veta pred bodkočiarkou Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru tak, že v ňom musí byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, pričom
absencia tejto náležitosti má za následok neplatnosť rozhodnutia o prepustení policajta. Personálny

rozkaz podľa záveru správneho súdu spĺňa uvedenú náležitosť, keďže v ňom je uvedený dôvod
prepustenia zo služobného pomeru príslušníka zboru, a to práve záver posudku služobného klinického
psychológa z 10. júla 2022, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Zákon
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru neukladá orgánu verejnej správy uviesť v rozhodnutí
podrobnosti týkajúce sa konkrétnych aspektov duševnej spôsobilosti príslušníka zboru, keďže tieto
podliehajú povinnosti mlčanlivosti psychológa podľa § 3 ods. 1 Zákona o psychologickej činnosti, pričom

orgán verejnej správy nimi ani sám nedisponuje.

55. K námietke žalobcu v správnej žalobe, že orgán verejnej správy prvého stupňa svoje tvrdenia
vPersonálnomrozkaze,žezískaldôvodnépodozrenie,žepoužitiedonucovacíchprostriedkovžalobcom
mohlabyťjehoneprimeranáreakcianaprovokačnésprávaneväzňa,nijakobližšieneodôvodnilaneoprel

o žiadne dôkazy, resp. že nebol daný dôvod na nariadenie kontrolného psychologického vyšetrenia
žalobcovi zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa, správny súd uvádza, že v tomto ohľade
nemohol vykonať súdny prieskum Personálneho rozkazu. Orgán verejnej správy prvého stupňa tieto
skutočnosti uviedol ako zdôvodnenie svojej úvahy pre uloženie povinnosti žalobcovi podrobiť sa
kontrolnémupsychologickémuvyšetreniupodľa§48ods.1písm.s)Zákonaoštátnejslužbepríslušníkov

Policajnéhozboru,čovšaksprávnysúdnepreskúmava.Podľa§27ods.3SSPsprávnysúdneposudzuje
účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej
správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Skutočnosť, či sa orgán verejnej správy rozhodne
využiť svoje zákonné oprávnenie a dôvody k nemu vedúce nie sú predmetom súdneho prieskumu.
Správny súd sa preto nemôže vecne zaoberať okolnosťami, ktoré viedli orgán verejnej správy prvého

stupňa k uloženiu povinnosti žalobcovi podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu. Pre
úplnosť ale správny súd podotýka, že podľa § 14 ods. 5 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1, teda aj
podmienku duševnej spôsobilosti na výkon služby, musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného
pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zároveň podľa § 48 ods. 1 písm. s) Zákona o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru je povinnosťou policajta podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému
konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon
štátnej služby, a to bez ohľadu na dôvody, ktoré orgán verejnej správy viedli k nariadeniu kontrolného
psychologického vyšetrenia, keďže zákon jeho nariadenie ničím nepodmieňuje a ponecháva ho na
uvážení orgánu verejnej správy.

56. K ďalším námietkam žalobcu uvedeným prvýkrát až v jeho replike k vyjadreniu žalovaného správny
súd uvádza, že na ich základe nemohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného
a Personálneho rozkazu, keďže žalobca ich uplatnil po uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého
môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o

ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 7.
decembra 2022, pričom svoju repliku žalobca podal až 6. apríla 2023, teda po jej uplynutí. Správny súd v
tomto ohľade uvádza, že žalobca môže v namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam
žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza

zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné
dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej
lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady
je v konaní o všeobecnej správnej žalobe uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené
uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania

pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a
rozširovať, a to ani v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, prípadne na pojednávaní vo veci
predsprávnymsúdom.Uvedenéplatíajprisprávnejžalobevoveciachsprávnehotrestania(ustanovenia
§ 134 ods. 1 SSP spolu s § 183 a § 194 ods. 2 SSP), pričom nad rámec uplatnených žalobných bodovsprávny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy len v rozsahu podľa § 195 SSP.
Pre úplnosť však správny súd uvádza, že pri súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia žalovaného
a Personálneho rozkazu vychádzal z úplných a riadne predložených administratívnych spisov orgánov

verejnej správy. K poukazu žalobcu na staršiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej ak žalovaný orgán verejnej správy vôbec nepredloží svoj administratívny spis,
prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, správny súd nemôže náležite preskúmať, či
orgán verejnej správy postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na jeho zrušenie, správny súd

uvádza, že táto vychádzala z aktuálne neúčinnej právnej úpravy § 250j ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a Personálneho rozkazu, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného a Personálny nie sú zaťažené vadou nezákonnosti, a preto s

poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd právo

na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.

59. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.