Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208992
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124208992.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX/XX, Z. R.,
zastúpená:Kanisová&KanisAdvokátskakancelárias.r.o.,Ďumbierska3F,Bratislava,protižalovanému:
S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX/XX, Z. R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného
na pozemku parc. registra „D.“ parc. č. X/X, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „D.“ parc. č. X/
X, parc. č. X/X a parc. č. X/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
Z. R., obec Z. R., okres I..

II. Súd ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v
priestupkovomkonaní,naktorébudepredvolaný,vrozsahunevyhnutnomnajehoriadnuúčasťnatýchto
úkonoch.

III. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie 1 roka od vydania rozhodnutia.

IV. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne
výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

V. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

VI. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu bol dňa 6.11.2024 doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa
navrhla, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX,
postaveného na pozemku parc. registra „D.“ parc. č. X/X, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra

„D.“ parc. č. X/X, parc. č. X/X a parc. č. X/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie Z. R., obec Z. R., okres I.. Ďalej žalobkyňa navrhla, aby bol žalovanému uložený
zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Žalobkyňa navrhla neodkladné
opatrenie na obdobie 2 rokov od jeho vydania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným sú

manželia, pričom spolu žijú v rodinnom dome, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
a ktorého sa týka zákaz vstupu. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že spolužitie strán je už dlhodobo vypäté asprevádzané násilným a inak nevhodným správaním sa žalovaného voči žalobkyni. Problémy vo vzťahu
sazačalivosvojejpodstateprejavovaťužodnarodeniaichspoločnéhosynaŠ.,sktoréhostarostlivosťou
žalovaný žalobkyni žiadnym spôsobom nepomáhal. Žalovaný väčšinu svojho času trávil buď v práci

alebo s kamarátmi, prípadne jeho zákazníkmi, a to aj vrátane víkendov. Žalovaný opakovane prichádzal
domov nervózny, pričom si svoju nervozitu a zlosť už aj v minulosti opakovane vybíjal práve na žalobkyni.
Žalobkyňa uvádza, že nevhodné a agresívne správanie žalovaného voči jej osobe sa prejavovalo už cca
od roku 2010, žalobkyňu napr. ohadzoval ovládačom od televízora a inak nevhodne sa k nej správal,
kedy toto správanie k dnešnému dňu prerástlo, ako je uvedené nižšie, do omnoho brutálnejších útokov

odôvodňujúcich podanie tohto návrhu. Žalobkyňa v tomto čase žiadne z incidentov nenahlasovala
na polícií, nakoľko verila, že sa situácia zmení k lepšiemu. Postupom času sa situácia v domácnosti
vyvíjala, striedal sa bežný život s konfliktami, ako aj fyzickými a psychickými útokmi žalovaného voči
žalobkyni. V prípade, že sa žalobkyňa chcela o situácii v domácnosti so žalovaným porozprávať a aj
v záujme mal. syna mu vysvetliť, že by nemal problémy riešiť impulzívne a agresívne ako to mal vo
zvyku, žalovaný žalobkyni len uviedol, že on žiadne kompromisy robiť nebude. Ďalej žalobkyňa v návrhu

uvádza, že agresia žalovaného voči jej osobe sa stále väčšmi stupňovala, pričom táto prerastala stále
do brutálnejších fyzických útokov. Jedným z takýchto útokov bol aj incident zo dňa 25.07.2019, kedy sa
strany rozprávali o spílení vyšších kríkov popri ich terase, ktoré im tienili do dvora. Žalobkyňa navrhla,
že o spílenie požiada suseda, s ktorým túto požiadavku išla neskôr v tento deň riešiť. Keď sa žalovaný
žalobkyne po jej príchode spýtal kde bola, táto mu odpovedala, že u suseda, porozprávať sa o kríkoch,

na čo žalovaný reagoval značne neprimerane. Žalovaný začal vulgárne nadávať a žalobkyňu fyzicky
napadol. Predmetný incident nahlásila žalobkyňa už aj na polícií, pričom tento bol prešetrovaný ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konanie o ktorom bolo vedené na Okresnom úrade I.
pod č. R.-I.-R.-XXXX/XXXXXX. Žalobkyňa touto cestou v súvislosti s incidentom zo dňa 25.07.2019
predložila súdu aj predvolanie na prejednanie priestupku zo dňa 29.11.2019 v rámci ktorého je uvedená

aj skutková veta (a teda priebeh incidentu na ktorý žalobkyňa touto cestou odkazuje a pridržiava sa
jej): „S. V. mal dňa 25.07.2019 v čase asi o 22.00 hod. v obci Z. R. v rodinnom dome č. XXX fyzicky
napadnúť P. V.Ú. tým spôsobom, že ju mal chytiť za plecia a začať ňou triasť, vzápätí ju mal chytiť za
hlavu, ktorú jej mal trikrát buchnúť o stenu a keď prestal, mala P. V.S. vybehnúť na dvor z domu, z ktorého
sa mala následne vrátiť späť do domu, aby zobrala svojho maloletého syna, pričom ju mal S. V. opäť

fyzicky napadnúť tým spôsobom, že ju mal dvakrát udrieť dlaňou do pravej časti tváre so slovami, že
ju zabije, čím toto konanie malo u P. V. vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom jej malo
byť fyzickým napadnutím spôsobené zranenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, pohmoždenie hrudníka,
hematóm pravého prsníka, pohmoždenie a hematómy ramien a predlaktí obojstranne s dobou liečenia
viac ako 7 dní...“ Po opísanom incidente z roku 2019 sa žalobkyňa spolu so synom presťahovali k

rodičom žalobkyne. Nakoľko bol však maloletý syn zvyknutý na spoločnú domácnosť a v tom čase bol
nižšieho veku, tento sa chcel vrátiť naspäť domov. Po tom čo žalovaný tiež začal na žalobkyňu naliehať,
aby sa vrátili domov a presviedčal ju, že bude už všetko v poriadku, žalobkyňa nevydržala tlak a kvôli
synovi sa vrátila do domácnosti so žalovaným. Po návrate žalobkyne sa však verbálne aj fyzické útoky
žalovaného voči jej osobe začali znova opakovať. Žalobkyňa bola tiež nútená opakovane na pomoc

volať políciu, nakoľko mala strach o svoj život a zdravie, ako aj o maloletého syna. Príkladom ďalšieho
aktuálnejšieho incidentu v domácnosti strán je situácia zo dňa 09. až 10.04.2024. Dňa 09.04.2024 sa
strany pohádali, pričom žalovaný na žalobkyňu opätovne zaútočil aj fyzicky a to tak, že ju chytil za
tričko v oblasti ramien a žalobkyňou začal triasť, pričom sa ho žalobkyňa snažila rukami odstrčiť. Keď
sa žalobkyni podarilo vymaniť a kráčala od žalovaného preč, začal ju žalovaný sácať pričom jej tiež

vulgárne nadával a kričal, že podpáli celý dom, donesie kanister s benzínom a všetci traja pôjdu preč
v šľapkách. Keď sa žalovaného snažila žalobkyňa upokojiť, chytil veľký závesný kalendár a hodil ho
do žalobkyne, ktorú ním trafil do oblasti čela. Následne keď žalobkyňa prešla do obývačky, žalovaný
pokračoval v slovnom útočení a opätovne kalendárom trafil žalobkyňu do čela. Po krátkom upokojení
situácie žalovaný vo večerných hodinách opäť pokračoval v slovnom útočení. Dňa 10.04.2024, keď sa

žalobkyňa vrátila domov z práce, žalovaný ležal vedľa toalety v podnapitom stave a pravdepodobne aj
po užití rôznych liekov. Keď žalobkyňa uvidela v akom stave sa žalovaný nachádza, chcela mu privolať
RZP, čo však žalovaný odmietol so slovami „do tohto domu nikto nevstúpi, ja tu nikoho nechcem“. Keď
následne žalobkyňa žalovanému navrhla, aby išli do nemocnice, aj toto žalovaný odmietol. Následne,
keď už žalovaný aspoň čiastočne vytriezvel, znova začal žalobkyni vulgárne nadávať, rozbíjal veci a

vyhrážal sa, že podpáli dom. Na uvedené žalobkyňa už privolala políciu, nakoľko sa obávala o svoj
život a zdravie. O incidentoch zo dňa 9. až 10.04.2024 podala žalobkyňa aj oznámenie. Posledný
útok žalovaného voči žalobkyni sa odohral dňa 03. až 04.05.2024. Dňa 03.05.2024 žalobkyňa prišla
domov z práce a začala robiť večeru, na čo jej žalovaný potajme vzal mobilný telefón. Keď sa tožalobkyňa dozvedela od syna, ktorý žalovaného videl, išla za žalovaným, aby jej telefón vrátil. Keď sa
žalobkyňa pokúsila žalovanému telefón vziať, začal žalovaný žalobkyňu sácať a chcel telefón rozbiť.
Keď sa žalovaného snažila žalobkyňa ukľudniť, žalovaný na ňu fyzicky zaútočil pričom na ňu útočil

aj verbálne. Nakoľko bol svedkom celej situácie maloletý syn, tento privolal na pomoc políciu. Pred
príchodom polície žalovaný ukryl telefón žalobkyne na dvore spoločného domu. Po príchode polície
žalovaný zavádzal, že telefón hodil cez plot, avšak keď sa žalobkyňa vybrala s príslušníkmi smerom
k miestu, kde predpokladala, že je mobil ukrytý, žalovaný ich predbehol a mobil rozbil a ďalej bol
agresívny a kričal. Následne žalobkyňa išla urobiť oznámenie na políciu, potom odviezla syna domov

a pokračovala na urgentný príjem Fakultnej nemocnice v I.. Žalobkyňa v dôsledku útoku zo strany
žalovaného opätovne utrpela viaceré poranenia, a to pohmoždenie (contusio) viacerých častí tela,
vrátane hlavy, rúk, predlaktí, pliec a nôh. Nasledujúci deň 04.05.2024 približne o šiestej hodine prišiel
žalovaný domov, začal si baliť veci, kričal a búchal. Následne vtrhol synovi do izby a kričal na neho, aby
mu dal svoje kľúče od domu. Žalovaný potom pokračoval za žalobkyňou, od ktorej taktiež požadoval
kľúče od domu, pričom mu ich však táto odmietla odovzdať. Nakoľko boli kľúče v zamknutom aute

žalobkyne nachádzajúcom sa pred domom, žalovaný sa premiestnil k autu na ktorom násilne ťahal za
kľučky, búchal po ňom päsťami a kričal, že auto rozbije. Následne žalovaný prišiel s lopatou, pričom
keď ňou začal mieriť na auto, žalobkyňa sa ho snažila upokojiť, samozrejme neúspešne. V dôsledku
uvedeného začal žalovaný mieriť lopatou na žalobkyňu, vulgárne nadávať a vyhrážať, na čo maloletý
syn už opätovne privolal políciu a oznámil to stranám. Na základe uvedených skutočností bol žalovaný

v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore dňa 04.05.2024 vykázaný zo spoločného obydlia
na adrese P. G. XXX/XX, Z. R.. Aj v dôsledku uvedených skutočností žalobkyňa podala na tunajšom
Okresnom súde Trnava dňa 15.05.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd žalovanému zakázal vstupovať do ich spoločného obydlia, ako aj aby mu bolo zakázané sa k
žalobkyni približovať na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Žalobkyňa následne dňa 30.05.2024 podala

na tunajšom Okresnom súde Trnava podanie - „Späťvzatie návrhu v celom rozsahu a oznámenie o
ukončení spolupráce s právnym zástupcom“, prostredníctvom ktorého vzala v celom rozsahu späť svoj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
101C/47/2024. V kontexte so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však uviedla, že
v tomto prípade nešlo o úkon spočívajúci v jej slobodnej vôli, pričom k tomuto bola zo strany žalovaného

dotlačená.Žalovanýajnapriekvtedyvydanémuneodkladnémuopatreniupokračovalvosvojomkonanía
odohralisaďalšieincidenty.Konkrétneideoincidentzodňa29.10.2024,kedyžalovanýbezinformovania
žalobkyne prišiel do spoločnej nehnuteľnosti, kde sa v tom čase nachádzal aj priateľ žalobkyne, ktorý jej
prišiel opraviť práčku. Keď žalovaný tohto zbadal, obratom naňho fyzicky a verbálne zaútočil. Následne
začal žalovaný vykrikovať slová „všetci ste skončili“, začal vulgárne osočovať žalobkyňu a k tejto sa

približoval. Žalobkyňa pred žalovaným utiekla na ulicu, kde volala o pomoc, v čom ju však žalovaný
chytil a fyzicky zaútočil aj na ňu. Žalovaný žalobkyni ďalej vulgárne nadával a kričal, že dom je jeho.
Keď žalobkyni pribehol na pomoc jej priateľ, žalovaný odišiel a nasadol do svojho auta. Svedkom celého
incidentu bol aj syn strán, ktorý spoločne so žalobkyňou následne odišli incident nahlásiť na policajné
oddelenie do I.. Nakoľko sa na polícii nenachádzala príslušná hliadka, žalobkyňa čakala pred budovou,

kam však o chvíľu prišiel už aj žalovaný, ktorý ďalej pokračoval v slovnom útočení na jej osobu. Následne
žalovaný otočil svoju agresiu voči synovi, ktorému sa začal vyhrážať slovami, že skončil, pričom sa
následne k tomuto začal s natiahnutou rukou približovať. Nakoľko sa žalobkyňa obávala možného útoku
na syna, táto sa pred neho postavila s odhodlaním ho brániť vlastným telom, aby mu žalovaný neublížil,
pričom tiež žalovaného žiadala, aby im už dal pokoj. Žalovaný následne otočil svoju agresiu opäť aj voči

priateľovi žalobkyne. Žalobkyňa neskôr utiekla z dvora polície a zavrela bránu. Po príchode hliadky PZ
bol žalovaný odvedený na úkony polície. Žalovaný bol neskôr príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1
Zákona o Policajnom zbore dňa 29.10.2024 opätovne vykázaný zo spoločného obydlia na adrese P.
G. XXX/XX, XXX XX Z. R.. Na základe konania žalovaného má preto z tohto žalobkyňa v súčasnosti
strach, bojí sa chodiť sama po zotmení vonku. Na záver žalobkyňa poukazuje na to, že vzhľadom na

vyššie uvedené bola po dlhšiu dobu obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý sa opakovane
dopúšťal rôznych verbálnych, ale aj fyzických útokov voči jej osobe, preto má za to, že v súčasnosti,
na základe skúseností so správaním sa žalovaného, jeho vyhrážok voči žalobkyni a jeho doterajšieho
konania, možno oprávnene predpokladať, že by bol žalovaný schopný naplniť aj vyhrážky voči žalobkyni
ohľadne ďalších brutálnych útokov voči jej osobe. V súčasnosti preto podľa žalobkyne existuje dôvodná

obava, že žalovaný môže v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať.

3. K návrhu žalobkyňa priložila výpis LV č. XXXX pre kat. úz Z. R., predvolanie na prejednanie priestupku
zo dňa 29.11.2019, lekársku správu zo dňa 25.07.2019, lekársky nález z urgentného príjmu Fakultnejnemocnice I. zo dňa 26.07.2019, lekársky nález všeobecného lekára zo dňa 26.07.2019 a 29.07.2019,
lekársky nález z neurológie zo dňa 29.07.2019, lekársky nález z chirurgie zo dňa 29.07.2019, lekárky
nález z otorinolaryngológie zo dňa 29.07.2019, úradný záznam OO PZ I. o podaní oznámenia zo dňa

10.04.2024, potvrdenie o oznámení zo dňa 03.05.2024, lekársku správu zo dňa 04.05.2024, lekársky
nález z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice I. zo dňa 04.05.2024, potvrdenie o vykázaní zo
spoločného obydlia zo dňa 04.05.2024, úradný záznam k vykázaniu z obydlia zo dňa 29.10.2024,
uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/116/2024 zo dňa 9.10.2024, uznesenie Okresného súdu
Trnava č.k. 101C/47/2024-33 zo dňa 16.5.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osoboua aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania

zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

5. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Z úradný záznam

k vykázaniu z obydlia zo dňa 29.10.2024 vyplýva, že žalovaný bol na 14 dní vykázaný zo spoločného
obydlia P. G. XXX/XX, Z. R., pričom ohrozenou osobou je žalobkyňa. Z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. Z. R.
vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej
sa domáha zákazu vstupu pre žalovaného.

6. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť

neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia

apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav

v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

7. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené
ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je
dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne
nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva žalobca.

8. V tu prejednávanej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženým
potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.10.2024, ktoré dostatočne osvedčuje dôvodné
podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí
vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo

zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby
vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia
voči žalobkyni. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu),
ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať

fatálne následky.

9. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako
dôvod na obmedzenie žalovanému vo vstupe do domu - obydlia žalobkyne, čím sa poskytuje žalobkyniochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd
preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovaného nevstupovať
do domu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.

10. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

11. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Súd
mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia,
a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo

strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si
ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené
dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod
na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm.
h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“,

zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z
násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal
za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity
žalobkyne, pričom však súd nad rámec návrhu vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude
vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní,

kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp.
príslušníkov Policajného zboru.

12. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať
z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h)
CSP, pričom úprava vzťahov medzi účastníkmi mala byť vydaním neodkladného opatrenia konečná a
mala nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa nenavrhovala upraviť vzťahy medzi účastníkmi
dočasne, resp. provizórne. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí
byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho

účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov
konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by
moholviesťknásilnýmprejavommožnoažsfatálnyminásledkami.Počastrvaniaúčinkovneodkladného
opatrenia sa môže žalovaný domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k
jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

13. Súd mal za to, že lehota 1 roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil vo výroku III.
tohto uznesenia, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia,
pričom má za to, že počas nasledujúcich mesiacov príde k upokojeniu situácie a prípadne i doriešeniu
veci v trestnoprávnej rovine. Žalobkyni tiež nič nebráni podať návrh na rozvod manželstva, u ktorého

je predpoklad skončenia konania v horizonte 1 roka. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto
dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom
súd takéto riešenie považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu. Pokiaľ ide o časové obmedzenie
trvania neodkladného opatrenia súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.

10Co/50/2021-107 z 19. mája 2021.

14. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie
tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou

v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súd
trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote
po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2
CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by muprípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok IV.). V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti
žalobkyne podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.
11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu

vdanomprípadenávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianemusíbyťnasledovanýžalobou,vydané
neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú
úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú
natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k
násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa

môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu
(§ 334 CSP).“

15. Vo výroku V. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. až III. uznesenia,
a síce pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia (keď neodkladné opatrenie bolo navrhované
na obdobie až 2 rokov) a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia sa (keď súd naopak vymedzil

výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa
bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z..