Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/269/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201759
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: RC
Service, s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 336 617, právne zastúpený:
FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544,
proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17420/2020/152SKP/RK zo dňa
08.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 07.10.2019 bol žalovanému doručený podnet navrhovateľa dražby: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, D. XXXX, E., zastúpený Advokátskou kanceláriou MHS Legal, s. r. o., so sídlom
Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, (ďalej aj len „navrhovateľ dražby“) na postup

pri výkone činnosti žalobcu ako dražobníka od navrhovateľa dražby, a to z opatrnosti a z dôvodu,
aby vlastníci predmetu dražby - manželia p. F. F., trvale bytom E. XX, XXX XX G. a p. C. F., E.
H., trvale bytom G. X, XXX XX G. (ďalej aj len „vlastníci predmetu dražby“ alebo aj len „záložcovia“)
neboli žiadnym spôsobom dotknutí na svojich právach. Žalobca ako dražobník na návrh navrhovateľa
dražby, za účelom realizácie dobrovoľnej dražby, objednal vyhotovenie znaleckého posudku, ktorého
predmetom sú nehnuteľnosti zapísané v registri „C“, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. I.,
obec G. – F. J. H. I., okres G. K., a to byt č. XXX, nachádzajúci sa na 1. L. G. D. M. N. G. 3, I.

G. 3, bytový dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. 2968/98 o výmere 464 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria v zapísaných na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, k bytu č. XXX prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený bytový
dom o veľkosti 13763/131347, zapísaný na LV č. XXXX, ďalej prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na
priľahlých pozemkoch o veľkosti 13763/1949139, zapísaný na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1644/11356 z celku nebytového priestoru – č. 2-19 (garážové státie č. 9) zapísané na LV č.

XXXX, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom o veľkosti 18483/131347
a spoluvlastnícky podiel na priľahlých pozemkoch o veľkosti 30386052/22134422484 zapísaný na LV č.
XXXX (ďalej aj len „predmet dražby“ alebo aj len „nehnuteľnosti“).2. Žalovaný upovedomením č. 1420/2020/152SKP zo dňa 04.02.2020 upovedomil žalobcu o začatí
správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností dražobníka, ktorého sa mal dopustiť

tým, že ako dražobník vykonávajúci dražbu zverejnenú v Obchodnom vestníku č. 244/2019 zo dňa
18.12.2019 pod zn. X040569 na základe návrhu navrhovateľa dražby, predmetom ktorej boli vyššie
špecifikované nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú vyššie uvedení vlastníci predmetu dražby, v rozpore s
§ 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej aj len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) bezodkladne do 30 dní od doručenia žiadosti od vlastníkov
predmetu dražby nezabezpečil vyhotovenie nového znaleckého posudku od iného znalca.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 17420/2020/152SKP zo dňa 05.06.2020 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 33j ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. pokutu vo výške 331,93
eur za porušenie § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako

dražobník vykonávajúci dražbu zverejnenú v Obchodnom vestníku č. 244/2019 zo dňa 18.12.2019 pod
zn. X040569 na základe návrhu navrhovateľa dražby, predmetom ktorej bolo vydraženie nehnuteľností
uvedených v znaleckom posudku č. 5/2019 (ďalej aj len „prvý znalecký posudok“), ktorých vlastníkmi sú
vyššie uvedení manželia p. F. F. a p. C. F., E. H., nezabezpečil bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od vlastníkov predmetu dražby vyhotovenie nového znaleckého posudku od iného znalca.

4. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako dražobník výzvou na
sprístupnenie nehnuteľností za účelom ich ohodnotenia zo dňa 24.01.2019 vyzval vlastníkov predmetu
dražby, aby jemu a znalcovi sprístupnili dňa 21.02.2019 uvedené nehnuteľnosti. Vlastníci predmetu
dražby výzvu prevzali dňa 15.02.2019, avšak nehnuteľnosti nesprístupnili. Znalec vykonal ohodnotenie

v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., a to na základe jemu dostupných údajov. Následne bol
tento znalecký posudok doručený vlastníkom predmetu dražby, pričom jeden z nich voči nemu podal
dňa 24.04.2019 námietky a požiadal o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Vo svojom podaní
uviedol, že popis vnútorného zariadenia a vybavenia bytu nezodpovedá skutočnosti, pričom uvedené
má zásadný vplyv na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Rovnako mal za to, že z cien

obdobných bytov v danej lokalite vyplýva, že stanovenie ceny bytu, garáže a pozemkov nezodpovedá
trhovejceneporovnateľnýchnehnuteľnostívčasevyhotoveniaposudku.Žalobcanáslednelistomzodňa
14.05.2019 informoval vlastníkov predmetu dražby, že z bližšie nešpecifikovaných objektívnych dôvodov
nemohol zabezpečiť vyhotovenie druhého znaleckého posudku podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.
z.,pretobudeopakovaťprocesdoručeniapôvodnéhoznaleckéhoposudkuč.5/2019,pričomimoznámil,

že môžu opäť postupovať v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., čiže môžu podať námietky a
požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku. O tejto skutočnosti boli vlastníci predmetu dražby
opätovne informovaní, a to v rámci výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia zo
dňa 20.06.2019. Vlastníci predmetu dražby námietky voči pôvodnému (už raz doručenému) znaleckému
posudku nepodali a ani duplicitne nežiadali o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom.

Žalobca však následne postupoval v zmysle pôvodne podaných námietok a zabezpečil vypracovanie
druhého znaleckého posudku. O tejto skutočnosti informoval aj vlastníkov predmetu dražby, a to vo
výzve na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 20.06.2019, doručenej vlastníkovi predmetu dražby dňa
15.07.2019. Žalobcovi bolo dňa 17.07.2019 doručené podanie, označené ako výzva na upustenie od
protiprávneho konania zo dňa 16.07.2019, ktorým mu oznámili, že jeho konanie považujú za protiprávne.

Žalobca zaslal vlastníkom predmetu dražby druhý znalecký posudok č. 38/2019 zo dňa 18.07.2019
(ďalej aj len „druhý znalecký posudok“). Žalobca v oznámení o upustení od dobrovoľnej dražby zo dňa
10.01.2020 oznámil, že v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. upúšťa od dražby z
dôvodu, že Okresný súd Bratislava IV mu ako dražobníkovi predbežným opatrením č. k. 4C/68/2019
– 124 zo dňa 19.12.2019 nariadil zdržať sa výkonu záložného práva na základe návrhu navrhovateľa

dražby. Uvedené oznámenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2020 zo dňa 10.01.2020 pod
zn. X001131.

5. Prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že žalobca na základe žiadosti vlastníkov predmetu
dražby o vyhotovenie nového znaleckého posudku mal tento bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti zabezpečiť od iného znalca, čo však v zákonom stanovenej lehote neurobil. Správny orgán
sa zaoberal argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že v danom prípade nejde o porušenie
zákona, ak sa zopakuje zmeškaný úkon a ak sa konajúci subjekt rozhodne zopakovať proces a vyvolať
nové plynutie lehoty, pôjde o zákonný postup, pričom dospel k záveru, že takémuto tvrdeniu nie jemožné prisvedčiť. Správny orgán bol toho názoru, že nemožno opätovne vyvolať plynutie lehôt, ktoré
v zmysle zákona už uplynuli, a to z dôvodu zachovania chronologickej postupnosti jednotlivých úkonov
realizovaných zo strany účastníkov procesu dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Mal za to, že postupoval správne,
keď spôsobom opätovného doručovania prvého znaleckého posudku vlastníkom predmetu dražby a
oznámením im, že opätovne môžu podať námietky proti prvému znaleckému posudku a podať žiadosť
o nový znalecký posudok, napravil vzniknutú situáciu, t. j. zmeškanie lehoty.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 17420/2020/152SKP/RK zo dňa 08.10.2020 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa s právnym
názorom prvostupňového správneho orgánu v tom, že žalobca tým, že nedodržal zákonnú lehotu v
zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., porušil povinnosť stanovenú mu daným ustanovením,
a to napriek tomu, že žalobca v akejsi snahe napraviť omeškanie zákonnej lehoty po jej uplynutí

nakoniec zabezpečil vyhotovenie druhého znaleckého posudku, a to podľa žiadosti o vyhotovenie
nového znaleckého posudku, podaného jedným z vlastníkov predmetu dražby voči prvému znaleckému
posudku.

II.

Žaloba

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

9. Poukázal na to, že v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. nechal predmet dražby oceniť
prvým znaleckým posudkom. Proti tomuto znaleckému posudku podal vlastník predmetu dražby dňa
24.04.2019 námietky a požiadal o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Žalobca nebol schopný
zabezpečiť znalecký posudok od iného znalca v lehote ustanovenej v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.
z. a z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu ochrany práv vlastníka predmetu dražby zopakoval predchádzajúci

úkon, t. j. opätovne dňa 14.05.2019 zaslal vlastníkovi predmetu dražby prvý znalecký posudok.
Vlastníkovi predmetu dražby boli zároveň s opakovaným doručením prvého znaleckého posudku
dražby oznámené dôvody opakovaného doručenia prvého znaleckého posudku a výslovne bol vlastník
predmetu dražby poučený, resp. upozornený, že má opätovne právo vzniesť námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok. Vlastník dražby tentokrát tak neurobil, a

teda nepodal námietky a ani nepožiadal o nový znalecký posudok.

10.Zopatrnosti,sprihliadnutímnadodržaniemaximálnejodbornejstarostlivostižalobcuakodražobníka,
ako aj z dôvodu, aby vlastník predmetu dražby nebol žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach,
však žalobca následne postupoval v zmysle pôvodne podaných námietok zo strany vlastníka predmetu

dražby a nechal vyhotoviť druhý znalecký posudok, ktorý už bol vyhotovený v zákonnej 30 dňovej
lehote. O tejto skutočnosti bol vlastník predmetu dražby opätovne informovaný, a to v rámci výzvy na
sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ohodnotenia zo dňa 20.06.2019 (vlastníkovi predmetu dražby
doručenej dňa 15.07.2019).

11. Dňa 17.07.2019 bol žalobcovi doručený list od vlastníka predmetu dražby p. F. F. označený ako
výzva na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 16.07.2019, v ktorom uviedol, že vyššie uvedený
postup „je hrubo protizákonný a zasahujúci do jeho práv” a že bude nútený podať podnet na Ministerstvo
spravodlivosti SR v zmysle § 33b písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. Pokiaľ je žalobcovi známe, tak tento
podnet do dnešného dňa nepodal.

12. Keďže žalobca chcel mať maximálnu právnu istotu so svojím postupom, dňa 31.07.2019 sa obrátil so
žiadosťou o stanovisko, či je jeho postup správny, na Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor dohľadu nad
právnickými profesiami ako na dozorujúci orgán, avšak dňa 10.09.2019 mu bola doručená odpoveď, že
mužalovanýžiadnestanoviskoneposkytne,keďžepodľajehotvrdenianatoniejekompetentný.Žalobca

v tejto otázke oslovil aj odborníkov z akademickej oblasti, ktorí sa všetci stotožnili s jeho názorom a
uviedli, že jeho postup bol v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, a teda, že zopakovanie úkonu
s úplným informovaním vlastníka predmetu dražby bol jednoznačne postup ochraňujúci práva všetkých
dotknutých osôb.13. Žalobca bol toho názoru, že vyššie popísaný postup bol správny a že ako dražobník postupoval
s odbornou starostlivosťou. Uvedeným postupom konvalidoval zmeškanú lehotu v zmysle § 12 ods.

5 posledná veta zákona č. 527/2002 Z. z. Vlastník predmetu dražby bol pritom o celom postupe
dostatočne a náležite informovaný, čo vyplýva aj z listín, ktoré boli pripojené k tomuto vyjadreniu
a sú súčasťou administratívneho spisu. Na rozdiel od vlastníka predmetu dražby, zastával žalobca
názor, že práva vlastníka predmetu dražby nemohli byť nijakým spôsobom dotknuté, nakoľko úkon
doručenia znaleckého posudku bol zopakovaný a bola vzatá do úvahy aj jeho námietka voči ohodnoteniu

nehnuteľnosti (uplatnená voči znaleckému posudku doručenému vlastníkovi predmetu dražby prvýkrát),
ako aj žiadosť o vyhotovenie nového znaleckého posudku, a to v zákonnej lehote, ktorú predpokladá §
12 ods. 5 posledná veta zákona č. 527/2002 Z. z.

14. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné, nakoľko vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a to z dôvodu, že ak právna norma stanovuje požiadavku na vykonanie úkonu

v určitej lehote, je jej porušením nevykonanie úkonu v tejto lehote. Ak však konajúci subjekt zopakuje
proces, ktorý túto lehotu zakladá, a teda vyvolá plynutie novej lehoty, tak pôjde o zákonný postup. V
tomto prípade, len ak by žalobca vykonal úkon po zákonom stanovenej lehote, tak by išlo o porušenie
zákona č. 527/2002 Z. z.

15. Zákon č. 527/2002 Z. z. stanovuje lehoty na ochranu zúčastnených osôb a v prípade, ak by tieto
lehoty neboli dodržané, a napriek tomu sa bez ďalšieho pokračuje v dražbe, nespôsobuje to síce
automatickyneplatnosťdražby,ktorejplatnosťjevždynaposúdenípríslušnéhosúdu,alenepochybneby
išlooporušeniezákona(ajkebylensformálnyminásledkami).Žalobcaakodražobníkpotom,čonestihol
lehotu v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. na zabezpečenie znaleckého posudku od iného

znalca, mal možnosť pokračovať v dražbe s rizikom určitej pokuty/sankcie a nakoľko by sa zmeškanie
tejto konkrétnej lehoty žiadnym spôsobom nedotklo práv zúčastnených osôb, nebolo možné dôvodne
predpokladať určenie neplatnosti dražby. Avšak, práve z dôvodu snahy žalobcu konať s najvyššou
mierou opatrnosti, sa žalobca rozhodol nepokračovať v úkone, ktorého sa zmeškaná lehota týkala a
vrátil sa takpovediac ”do bodu nula”, ktorý predchádzal tomuto úkonu.

16. Ak by žalobca vykonal akýkoľvek úkon v rámci dražby po zákonom stanovenej lehote, išlo by o
porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., aj keď by to nemuselo znamenať neplatnosť dražby. Ak však
ktorýkoľvekdražobníknestihneniektorúzostanovenýchlehôt,zobjektívnychčisubjektívnychdôvodova
rozhodne sa úkon nevykonať, ale zopakovať úkony zakladajúce plynutie lehoty, takéto zmeškanie lehoty

nemôže byť porušením zákona, nakoľko pri zopakovanom postupe žalobcu sa lehota striktne dodržala.
Žalobca tak potom, čo uplynula lehota, opätovne vykonal celý proces zakladajúci plynutie lehoty, a teda
ten proces, ktorý je právne relevantným pre dražbu, neobsahuje žiadne zmeškanie lehoty a objektívne
vylučuje akýkoľvek negatívny vplyv na akúkoľvek zúčastnenú osobu. Zároveň týmto postupom bola
zachovaná chronologická postupnosť jednotlivých krokov.

17. Žalovaný tiež neuviedol, ako mal podľa jeho názoru žalobca pokračovať v procese dražby, keď
zmeškal predmetnú lehotu na vypracovanie druhého znaleckého posudku a ani samotný zákon č.
527/2002 Z. z. túto skutočnosť neupravuje. Pravdepodobne mal žalobca podľa žalovaného začať
celý proces dražby od úplného začiatku. Tento postup by však bol v priamom rozpore s tvrdením

žalovaného, podľa ktorého: „Účelom tejto lehoty je najmä zabezpečenie rýchlosti a efektívnosti procesu,
ako aj právnej istoty účastníkov dražby.“ Práve zopakovaním celého procesu dražby od úplného
začiatku by došlo k výraznému spomaleniu a neefektívnosti procesu a zároveň by bola narušená
aj chronologická postupnosť krokov, ktorej potrebu zdôrazňoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
Navyše, voči dotknutej osobe sa prvotné zmeškanie lehoty žiadnym spôsobom nedotklo, keďže toto

zmeškanie lehoty bolo konvalidované.

III.
Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

19. V prvom rade namietal oneskorené podanie žaloby, vychádzajúc z prípisu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30.03.2021, v ktorom je uvedený dátum podania žaloby 22.12.2020. Poslednýdeň lehoty na podanie žaloby bol deň 21.12.2020, a preto navrhol, aby správny súd žalobu odmietol
s poukazom na § 98 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „SSP“).

20. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podstata žalobnej argumentácie žalobcu je totožná s podstatou
právnej obrany žalobcu v správnom konaní, s ktorou sa žalovaný podrobne vysporiadal vo svojich
rozhodnutiach, ktoré považoval za správne a zákonné. Tvrdenie žalobcu, že sa nedopustil porušenia
povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., považoval žalovaný za absolútne

nesprávne, odporujúce elementárnym teoreticko-právnym poznatkom a zákonitostiam týkajúcim sa
plynutia času v práve a právnych následkov s ním spojených. Zmeškanie lehoty v danom prípade
je spojené s právnymi následkami ustanovenými príslušnou právnou úpravou – v danom prípade
je nedodržanie 30 dňovej lehoty sankcionované podľa § 33j ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z.
peňažnou pokutou vo výške 331,93 eur, a to bez akýchkoľvek výnimiek či eventuality dodatočného
odstráneniaprotizákonnostitakéhotozmeškania,ktoréjekonanímvrozporesprávom.Vdanomprípade

podľa žalovaného ide o posúdenie elementárnej otázky a o vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti za
jednoduchej situácie – žalobca bez akýchkoľvek pochybností porušil zákonom ustanovenú lehotu na
splnenie zákonom ustanovenej povinnosti, čím naplnil kogentnú právnu normu ustanovenú v § 33j
ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., dôsledkom čoho mu žalovaný uložil sankciu vo forme peňažnej
pokuty v zákonom určenej výške. Akékoľvek úvahy nad rámec týchto skutočností v danom prípade

neprichádzajú do úvahy. Navyše, právne úvahy prezentované žalobcom v žalobe ako aj v priebehu
administratívneho konania možno považovať za nesprávne až absurdné.

21. Podstatou veci je skutočnosť, ktorá bola v konaní pred žalovaným bez pochybností preukázaná,
a to, že žalobca ako dražobník svojím postupom pri dobrovoľnej dražbe nehnuteľností vo vlastníctve

manželov p. F. F. a p. C. F., po doručení žiadosti p. F. dňa 24.04.2019 nedodržal zákonnú 30 dňovú lehotu
podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. a nezabezpečil vyhotovenie nového znaleckého posudku
k hodnote dražených nehnuteľností, čím jednoznačne porušil citované zákonné ustanovenie a naplnil
tak zákonné podmienky podľa § 33j ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. na uloženie sankcie.

22. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach neuviedol, ako mal podľa jeho
názoru žalobca pokračovať v procese dražby, keď zmeškal predmetnú lehotu na vypracovanie druhého
znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že na takýto postup nebol na základe žiadneho ustanovenia
právneho poriadku vo vzťahu k žalobcovi povinný.

23. Správne konanie bolo vedené riadne a zákonným spôsobom, pričom takýmto spôsobom bolo
v predmetnom konaní aj rozhodnuté s poukazom na zistený skutkový stav. Žalovaný sa so skutkovým
stavomvysporiadalriadneavsúladesvykonanýmdokazovaním,ktorébolouskutočnenévdostatočnom
rozsahu a zákonne konformne. Žalobcom namietané pochybenie žalovaného v podobe nesprávneho
právneho posúdenia veci jednoznačne v danom prípade nie je dané.

IV.
Replika žalobcu

24. Žalobca v replike zo dňa 21.05.2021 zotrval na podanej žalobe a opätovne navrhol, aby správny súd

zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
25. Uviedol, že žalobu podal elektronicky dňa 21.12.2020, t. j. v lehote. Napadnuté rozhodnutia
považoval za nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení opomenul podstatu argumentácie žalobcu. Žalobca totiž potom,

čo uplynula lehota, opätovne vykonal celý proces zakladajúci plynutie lehoty, a teda ten proces,
ktorý je právne relevantným pre dražbu, neobsahuje žiadne zmeškanie lehoty a objektívne vylučuje
akýkoľvek negatívny vplyv na akúkoľvek zúčastnenú osobu. Zároveň týmto postupom bola zachovaná
chronologická postupnosť jednotlivých krokov. Stanovenie lehoty ako aj povinnosť na jej dodržanie má
jasne určenú skutočnosť zakladajúcu jej plynutie. V rámci relevantného priebehu dražby bola lehota

dodržaná a pokiaľ sa vychádza z toho, že zákonodarca mal záujem na dodržaní lehoty, ktorá je súčasťou
dražobného procesu a nie skutočnosti, resp. z toho plynúcej lehoty postavenej vedome žalobcom mimo
proces dražby, nebol dôvod sankcionovať postup žalobcu.27. Zopakovaním celého procesu dražby od úplného začiatku by došlo k výraznému spomaleniu a
neefektívnosti procesu a zároveň by bola narušená aj chronologická postupnosť krokov, ktorej potrebu
zdôrazňoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Navyše, dotknutej osoby sa prvotné zmeškanie

lehoty žiadnym spôsobom nedotklo, keďže toto zmeškanie lehoty bolo nahradené novým postupom a
zopakovaním skutočnosti zakladajúcej plynutie lehôt.

28. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/269/2020 bola v súlade s platným

a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-1S/269/2020.

30. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 17.12.2024 za účasti právneho zástupcu žalobcu

a žalovaného.

31.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo
o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán

štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

33. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má

predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto
výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo
výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po
odoslaní výzvy.

34. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní
vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má
dražobník k dispozícii.

35. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražbyžiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

36. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije
znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu
dražby.

37. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy

alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby

bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

38.Podľa§33jods.3zákonač.527/2002Z.z.,zaporušenieinýchpovinnostíakotých,ktorésúuvedené
v odsekoch 1 a 2, ministerstvo uloží dražobníkovi pokutu 331,93 eura.

39. Podľa § 33k ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., na konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

41. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

42. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

43. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

44. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či žalobca naplnil skutkovú podstatu

správneho deliktu ustanoveného v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., a teda, či mu bola pokuta vo
výške 331,93 eur uložená v súlade so zákonom.

45. Je nesporné, že žalobca ako dražobník vykonával dražbu zverejnenú v Obchodnom vestníku č.
244/2019 zo dňa 18.12.2019 pod zn. X040569 na základe návrhu navrhovateľa dražby, predmetom

ktorej boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti, ktorých vlastníkmi sú vyššie uvedení vlastníci predmetu
dražby. Taktiež je nesporné, že dňa 10.03.2019 bol znalcom vyhotovený prvý znalecký posudok, ktorým
bol ocenený predmet dražby. Prvý znalecký posudok bol vlastníkom predmetu dražby doručený dňa
08.04.2019. Dňa 24.04.2019 jeden z vlastníkov dražby, konkrétne p. F. F., podal v zmysle § 12 ods.
5 zákona č. 527/2002 Z. z. proti nemu námietky a zároveň požiadal žalobcu o vyhotovenie nového

znaleckého posudku. K vyhotoveniu nového znaleckého posudku v zákonom stanovenej lehote nedošlo.
Spornýmsavprejednávanejvecistalaskutočnosť,čináslednýpostupžalobcu,spočívajúcivzopakovaní
procesu doručenia prvého znaleckého posudku a v poskytnutí opätovnej možnosti podania námietok
voči prvému znaleckému posudku a požiadania o vyhotovenie nového znaleckého posudku, možno
považovať za splnenie povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., alebo nie.

46. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že vlastníci predmetu dražby nepodali
proti prvému znaleckému posudku duplicitné námietky ani opätovne nepožiadali o vyhotovenie nového
znaleckého posudku, ale naopak, vlastník predmetu dražby p. F. F. doručil žalobcovi dňa 17.07.2019svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že konanie žalobcu považuje za protiprávne. Následne listami zo
dňa 10.12.2019 žalobca zaslal vlastníkom predmetu dražby druhý znalecký posudok č. 38/2019 zo dňa
18.07.2019.

47. Ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. umožňuje vlastníkovi predmetu dražby do
desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku u dražobníka vzniesť námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne aj žiadať vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Ak
sú dražobníkovi vznesené námietky voči ohodnoteniu predmetu dražby, dražobník sa so vznesenými

námietkami musí písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať
vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď.

48. Ak ide o obsahový rámec námietok, tieto smerujú proti ohodnoteniu predmetu dražby v zaslanom
znaleckom posudku. Námietky môžu smerovať napr. k zhodnoteniu predmetu dražby, ktoré nebolo v
znaleckom posudku obsiahnuté, ale je možné predpokladať, že najčastejšie budú smerovať k výslednej

hodnote predmetu dražby, uvedenej v znaleckom posudku. Dražobník sa má so všetkými zaslanými
námietkami písomne a preukázateľne vysporiadať, pričom nemožno opomenúť, že všeobecne platí, že
za znalecký posudok ako taký nemôže zodpovedať dražobník. Dražobník si má možnosť vybrať osobu,
ktorá mu znalecký posudok vyhotoví, a to znalca z príslušného odboru a odvetvia znaleckej činnosti. Za
znalecký posudok a jeho podanie je zodpovedný znalec, ktorý podlieha tak súkromnoprávnemu, ako aj

verejnoprávnemu režimu za svoju činnosť a jej výsledky. Týmto rámcom je dražobník povinný sa riadiť
aj pri vysporiadaní sa s námietkami vlastníka predmetu dražby.

49. Vlastník predmetu dražby má okrem námietok oprávnenie žiadať o vyhotovenie nového znaleckého
posudku. Ak o to vlastník predmetu dražby požiada, dražobník takýto nový znalecký posudok od iného

znalca zabezpečí bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď bola dražobníkovi žiadosť doručená.
Ak vlastník predmetu dražby žiada o vyhotovenie nového znaleckého posudku, dražobník mu musí
vyhovieť a musí ho zabezpečiť u znalca odlišného od toho, ktorý vyhotovil pôvodný znalecký posudok.
Dražobník musí rešpektovať požiadavku vlastníka na vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku.

50. Je potrebné poznamenať, že lehotu na splnenie povinnosti dražobníka vypracovať znalecký posudok
stanovil zákonodarca v poslednej vete § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. z jazykového hľadiska
nedôsledne, keď ju formuloval ako „bezodkladne do 30 dní“. Dražobník je povinný zabezpečiť kontrolný
znalecký posudok jednak bezodkladne a zároveň do 30 dní od doručenia žiadosti od vlastníka predmetu
dražby. Teleologickým výkladom (e ratione legis) je však možné dospieť k záveru, že dražobník je

povinný bez odkladu objednať u iného znalca vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a tento
posudok musí byť vypracovaný do 30 dní od doručenia žiadosti vlastníka. Za vyhotovenie znaleckého
posudku možno považovať moment (deň), keď znalec dokončí predmetný posudok v písomnej forme
tak, že znalecký posudok ako dokument vrátane svojich príloh obsahuje všetky náležitosti stanovené
§ 17 ods. 3 zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné
nazabezpečeniepreskúmateľnostiznaleckéhoposudkuaznaleckúdoložku).Jednotlivéstranypísomne
podaného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa
prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky. Tento deň je obvykle uvedený
v závere posudku pri podpise a pečiatke znalca.

51. Správny súd si je na jednej strane vedomý, že zákonodarca pri ustanovení § 12 ods. 5 posledná veta
zákona č. 527/2002 Z. z. nezohľadnil skutočnosť, že podľa § 12 ods. 2 uvedeného zákona je dražobník
povinný stanoviť dátum obhliadky pre vykonanie ohodnotenia predmetu dražby znalcom lehotu spravidla
tritýždne,apretopridodržanílehôtpodľa§12ods.2aods.5zostávaznalcovispravidlamenejakojeden

týždeň na vypracovanie znaleckého posudku, pričom ide o znalca, ktorý nevypracúval prvý znalecký
posudok. Na strane druhej, táto povinnosť je dražobníkovi stanovená kogentne, bez možnosti liberácie
a tak správne orgány, ako aj správny súd a v neposlednom rade žalobca ako dražobník je povinný
rešpektovať platnú právnu úpravu a povinnosti jemu z nej vyplývajúce. Právnym následkom nesplnenia
povinnosti je sankcia uložená žalovaným.

52. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade správny súd v zhode s právnym názorom správnych
orgánov dospel k záveru o dostatočne preukázanom skutkovom stave spočívajúcom v porušení
povinnosti ustanovenej v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. žalobcom, neostalo správnemu súdu ničiné, ako konštatovať správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí o spáchaní správneho deliktu
žalobcom. Nedodržanie lehoty nemožno napraviť spôsobom opätovného doručenia prvého znaleckého
posudku vlastníkom predmetu dražby a umožnením im podať námietky proti tomuto znaleckému

posudku a požiadať znovu o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Uplynutím lehoty ustanovenej
v § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu
zakotveného v uvedenom ustanovení. To znamená, že uplynutím zákonnej lehoty na splnenie povinnosti
dražobníkom došlo k dokonaniu správneho deliktu a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani snaha
žalobcu o opätovné vyvolanie plynutia lehoty, ktorá už uplynula. Druhý znalecký posudok bol nesporne

vypracovaný po jej uplynutí.

53. Po ustálení záveru o spáchaní správneho deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť
zákonnosťuloženiapokuty.Vprípadesprávnehotrestaniasprávnysúdsleduje,čisprávnyorgánnáležite
zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti
viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia

je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná
úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať
závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak,
aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť,

spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Nestačí, aby všeobecne uviedol, že na tieto
hľadiskáprihliadol.Nepreskúmateľnérozhodnutiazakladajúprotiústavnýstavatakýtopostupsprávnych
orgánov je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Je preto potrebné, aby správny orgán nielen
rozhodol, ale tiež vysvetlil, ako konkrétne sa v rámci svojej správnej úvahy vysporiadal s otázkou
závažnostisprávnehodeliktu,okolnosťami,zaktorýchkspáchaniudeliktudošlo,osobou,ktorásadeliktu

dopustila, následkami deliktu ako aj konkrétnymi okolnosťami, ktoré predchádzali spáchaniu deliktu.

54. V prejedávanej veci je však výška pokuty, ktorú môže žalovaný uložiť dražobníkovi za porušenie
povinností stanovených zákonom č. 527/2002 Z. z., upravená v § 33j ods. 3 tohto zákona. Výšku pokút
zákonodarca v samotnom § 33j zákona č. 527/2002 Z. z. odstupňoval podľa závažnosti porušenej

povinnosti. V prejednávanej veci bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 33j ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.
z., ktorý určuje výšku pokuty pevnou sumou, t. j. nie sú dané minimálne alebo maximálne hranice pokút,
v rámci ktorých by žalovaný mohol aplikovať svoju diskrečnú právomoc, ale bolo jeho povinnosťou uložiť
pokutu stanovenú zákonom.

55. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné poznamenať, že zodpovednosť za spáchanie
správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, a teda sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie.
Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou
skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu. Je to dané tým, že už len samotná skutočnosť,
že určité konanie, správanie, je zákonodarcom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho

spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť.

56. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd má za to, že prvostupňový správny orgán sa pri
rozhodovaní o nej vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv na rozhodovanie
o výške uloženej pokuty a správnu úvahu použil v súlade so zákonom. V prvostupňovom rozhodnutí

prvostupňový správny orgán konštatoval, že v rámci správnej úvahy prihliadol na všetky zistené
skutočnosti a zároveň sa dá predpokladať, že pokuta splní svoju represívnu, výchovnú a preventívnu
funkciu. V neposlednom rade prvostupňový správny orgán zohľadnil aj skutočnosť, že v konaní nebol
preukázaný negatívny dopad na práva, resp. právom chránené záujmy vlastníkov predmetu dražby
ako aj na minulosť žalobcu, voči ktorému nie je vedené správne konanie vo veci porušenia povinností

ustanovených zákonom č. 527/2002 Z. z. ani mu nebola nikdy uložená sankcia za takéto porušenie.

57. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/32/2007 zo dňa 24.04.2008, na ktorý
poukázal žalobca na pojednávaní dňa 17.12.2024, správny súd dodáva, že ide o skutkovo a právne
odlišnú vec týkajúcu sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí colných orgánov a uloženia pokuty vo

výške 500 000 Sk. Právne závery v ňom uvedené nemajú žiaden vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí v prejednávanej veci, pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, nakoľko najvyšší súd vo veci
vedenej pod sp. zn. 3Sžf/32/2007 skúmal, či neskorší právny predpis neobsahuje takú právu úpravu,
ktorá by pre žalobcu umožňovala uloženie inej, priaznivejšej sankcie. V predmetnom rozsudku Najvyššísúd SR dospel k záveru, že „Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona , ak je pre páchateľa
priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade ako to zákon výslovne neustanovuje.
Povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy.“

58. Rovnako námietku vznesenú žalobcom na pojednávaní dňa 17.12.2024 ohľadom spoločenskej
nebezpečnosti spáchaného správneho deliktu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Spoločenskú
nebezpečnosť správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach zohľadnili a rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2020 zo dňa 10.09.2020 nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec. V

predmetnom rozsudku totiž išlo o sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP a o upustenie od potrestania
prihliadnuc na spoločenskú nebezpečnosť, avšak s poukazom na § 198 ods. 1 SSP je sankčná
moderácia správnym súdom možná len na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh
žalobcu.Žalobcavprejednávanejvecivšaknávrhnasankčnúmoderáciunevzniesolaajkebyjunavrhol,
neprichádza do úvahy, keďže sankcia za správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, bola stanovená
pevnou sumou.

59. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené
v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby,nezistil.Naopak,maljednoznačnezato,žezistenieskutkovéhostavubolodostačujúcenariadne

posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v
ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie
žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania
trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí

nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

60. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne

orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

61. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,

že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.