Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200604
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8017200604.4

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov
senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX, 059 76, právne zastúpeného JUDr. Valériou Janíkovou,
advokátkou, so sídlom Zemplínska 12, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Obec Stráne pod Tatrami, so
sídlom Stráne pod Tatrami 2, 059 76, IČO: 00 326 593, právne zastúpeného Mgr. Róbert Liška, adv.,

Štefánikova 882/39, 058 01 Poprad o preskúmanie uznesenia obecného zastupiteľstva obce Stráne pod
Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e uznesenie obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23.02.2016.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Uznesením obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami číslo 04/2013 zo dňa 20.03.2013 bol
žalobca zvolený do funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami.

2. Uznesením obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami číslo 11/2016 zo dňa 23.02.2016 bol
žalobca podľa § 18a ods. 8 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne
pod Tatrami z dôvodu podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení. Žalobca bol odvolaný z
dôvodu, že opakovane porušuje povinnosti zamestnanca, a to tým, že ako zamestnanec sa má zdržať
konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov. Priamo v preskúmavanom uznesení boli uvedené aj

konkrétne dôvody odvolania: „Žalobca ako hlavný kontrolór obce zasahuje do bežného chodu obce,
vybavuje veci, ktoré starosta obce nestíhal vybavovať, vybavuje dotácie na zveľaďovanie obce. Takéto
konanie vytvára konflikt záujmov, pretože hlavný kontrolór kontroluje veci, ktoré sám vykonal. Hlavný
kontrolór dohaduje styk s fyzickými a právnickými osobami, ktoré pre obec vykonávali právne služby a
služby verejného obstarávania, likvidáciu nelegálnej skládky, výstavbu strechy základnej školy, čo je tiež
v rozpore záujmov. Pri výstavbe strechy dával neoprávnené prísľuby, ktoré zaväzujú zamestnávateľa.

Hlavný kontrolór verejne vyhlásil, že poslanec obecného zastupiteľstva odpracoval práce na základe
dohody, ktoré sa neskôr potvrdilo, že nevykonal. Hlavný kontrolór počas pracovného času dohadoval
a vykonával súkromné obchody, čo považuje obecné zastupiteľstvo za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny.“

3. Skončenie pracovného pomeru bolo následne žalobcovi oznámené dňa 24.02.2016 a písomné

oznámenie mu bolo doručené dňa 02.03.2016, čo potvrdzuje doručenka nachádzajúca sa
v administratívnom spise, ktorý predložil žalovaný.4. Písomným oznámením zo dňa 01.04.2016 žalobca oznámil žalovanému, že s dôvodmi odvolania
z funkcie hlavného kontrolóra obce nesúhlasí a že naďalej trvá na svojom ďalšom zamestnávaní v pozícii

hlavný kontrolór obce.

5. Písomným oznámením zo dňa 14.04.2016 žalovaný zopakoval dôvody odvolania žalobcu z funkcie
hlavného kontrolóra obce.

6. Ako vyplýva z príloh, ktoré doručil žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia k vyjadreniu
žalovaného k žalobe, obecné zastupiteľstvo obce Stráne pod Tatrami písomnými upozornením zo
dňa 23.06.2016, 24.06.2016, 27.06.2016, 28.06.2016 a 30.06.2016 (čl. 427-429 súdneho spisu)
adresovaným žalobcovi, dodatočne po jeho odvolaní z funkcie, žalobcu upozorňovalo na zanedbanie
povinností vyplývajúcich z jeho funkcie hlavného kontrolóra obce.

II.
Správna žaloba

7. Včas podanou správnou žalobou /v spojitosti s jej doplnením zo dňa 08.02.2019 z čl. 425 súdneho

spisu/ sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva číslo 11/2016,
ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Žalobca žiadal predmetné uznesenie
obecného zastupiteľstva zrušiť a zároveň priznať proti žalovanému náhradu trov konania.

8. V žalobe žalobca namieta, že zo zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva obce Stráne pod

Tatrami zo dňa 23.02.2016 vyplýva, že pôvodne nebol predmetom rokovania obecného zastupiteľstva
návrh na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra (tento bol doplnený dodatočne v bode 7
na návrh poslanca G.). Žalobca teda nemal vedomosť o tom, že bude odvolávaný, a tak nebol ani
prítomný na zasadaní tohto obecného zastupiteľstva. O svojom odvolaní sa dozvedel až
nasledujúci deň (24.02.2016), kedy mu bolo zo strany žalovaného doručené oznámenie o zániku jeho

funkcie a pracovného pomeru hlavného kontrolóra z dôvodu, že bol z tejto funkcie odvolaný obecným
zastupiteľstvom dňa 23.02.2016. Keďže žalobca nebol prítomný na rokovaní obecného zastupiteľstva,
mal za to, že mu bola odňatá možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu, obecné zastupiteľstvo
rozhodlo arbitrárne, v jeho neprítomnosti, bez možnosti vyjadriť sa ku skutkom, ktoré sa mu vyčítajú
ako opakované porušenie povinností zamestnanca a zvlášť hrubé porušenie povinnosti vedúceho

zamestnanca. Dôvody odvolania, ktoré uviedol žalovaný sú neurčité, nie sú dostatočne vyšpecifikované
a konkretizované uvedením takých skutočností, v ktorých vidí realizáciu zákonného dôvodu na odvolanie
žalobcu, ide teda podľa názoru žalobcu o jednostranné konštatovanie žalovaného. Podľa žalobcu sa
zákonné dôvody odvolania snažil žalovaný doplniť až vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2016.

9. Žalobca tiež namieta, že do svojho odvolania nebol upozornený obecným zastupiteľstvom na
zanedbanie plnenia povinností vyplývajúcich z jeho funkcie a na možnosť odvolania z funkcie. Sériu
upozornení žalovaný začal doručovať až po jeho odvolaní a to konkrétne v dňoch 23.06., 24.06., 27.06.,
28.06. a 30.06.2016 ku, ktorým sa snažil aj priradiť, ktoré zákonné ustanovenia porušil, teda aj sám
spochybnil jeho odvolanie, keď po zániku jeho funkcie požadoval od neho plnenie povinností hlavného

kontrolóra.

10. Podľa tvrdenia žalobcu obecné zastupiteľstvo odvolalo žalobcu z funkcie mocensko-politickým
spôsobom.Žalobcanezasahovaldochoduobce,aleupozorňovalstarostuobcenaporušovaniezákonov
o povinnom zverejňovaní údajov, na porušovanie pracovno-právnych predpisov a na nehospodárne

nakladanie s finančnými prostriedkami obce. Obecné zastupiteľstvo preto účelovo hľadalo dôvody na
odvolanie žalobcu, s cieľom zabezpečiť vykonávanie funkcie hlavného kontrolóra osobou, ktorá bude
voči ním ústretová. Z uvedených dôvodov neboli podľa žalobcu splnené formálne naplnenia podmienok
apredpokladovnaodvolaniehlavnéhokontrolórapodľa§18aods.9písm.a)zákonač.369/1990Zb.Nie
je ani jasné, či skutočne došlo zo strany žalobcu k porušeniu povinnosti zamestnanca, a to opakovane,

alebo zvlášť hrubým spôsobom. Keďže napadnutým uznesením obecného zastupiteľstva číslo 11/2016
zo dňa 23.02.2016 sa zasiahlo do práv fyzickej osoby z prijatého uznesenia musí byť zrejmá špecifikácia
konkrétnych skutkových okolnosti, tak aby bolo možné overiť či skutočnosti, ktorých existenciou zákon
podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie naozaj nastali. Napadnuté uznesenie obecnéhozastupiteľstva je preto podľa žalobcu neurčité, nezrozumiteľné a nespôsobilé naplniť skutkovú podstatu
hrubého, alebo opakovaného zanedbávania povinností vyplývajúcej z funkcie hlavného kontrolóra,
rozhodnuté arbitrárne, v neprítomnosti žalobcu, bez možnosti vyjadriť sa ku skutkom, ktoré mu vyčítajú

ako opakované porušenie povinností zamestnanca a zvlášť hrubé porušenie povinnosti vedúceho
zamestnanca.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (čl. 101 súdneho spisu) uviedol, že správny súd môže
preskúmať zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva v zmysle § 250zf zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP”), a to na základe návrhu prokurátora, ktorému musí
predchádzať neúspešný protest. Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obecnému

zastupiteľstvu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce.

12. Mal za to, že obecné zastupiteľstvo právoplatne rozhodlo o odvolaní hlavného kontrolóra v
súlade s § 18 a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a dôvody odvolania boli jasne a
nezameniteľne špecifikované v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce, čím pracovný pomer

hlavného kontrolóra zanikol zo zákona. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že o vzniku a zániku
pracovného pomeru hlavného kontrolóra rozhoduje výlučne obecné zastupiteľstvo. Podmienkou na
súdny prieskum uznesenia obecného zastupiteľstva je, že žalobu môže podať len prokurátor a to
iba v prípade, ak obecné zastupiteľstvo nezruší na základe jeho protestu svoje uznesenie. Okresná
prokuratúra nevydala protest voči predmetnému uzneseniu, to podľa žalovaného znamená, že odvolanie

je právoplatné, nakoľko pracovný pomer hlavného kontrolóra zanikol ex lege. Žalovaný sa v ďalšej časti
venoval jednotlivým dôvodom, pre ktoré mal byť žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce.
Záverom žalovaný navrhol súdu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

IV.
Replika žalobcu

13. Žalobca v replike zo dňa 14.06.2016 (čl. 219 súdneho spisu) uviedol, že žalobca mal záujem so
žalovanýmuzavrieťmimosúdnudohoduousporiadanívzťahovformouzmieru,avšakžalovanýnásledne

nekonal, a tak podľa tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný nemá záujem vyriešiť vec mimosúdne.
Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného zhrnul doterajšie vyjadrenia a odvolal sa
v reakcii na vyjadrenia žalovaného na svoje predošlé tvrdenia uvedené v žalobe.

V.
Duplika žalovaného

14. Žalovaný v duplike zo dňa 12.07.2016 (čl. 259 súdneho spisu) reagoval, že starosta obce nie
je kompetentný vyriešiť spor mediáciou tak, ako to uviedol žalobca vo svojej replike. Starosta obce

podľa žalovaného nemôže uzavrieť tento spor mediáciou, pretože by tým prekročil svoje kompetencie
a porušil zákon o obecnom zriadení. Žalovaný ďalej zhrnul doterajší argumentáciu uvedenú aj v svojom
písomnom vyjadrení k žalobe a záverom žiadal súd, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.

VI.
Rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR

15. Správna žaloba bola pôvodne doručená dňa 30.03.2016 Okresnému súdu Kežmarok. Uznesením
č.k.4Cpr/1/2016-400zodňa09.08.2017OkresnýsúdKežmarokpostúpilvecKrajskémusúduvPrešove,

nakoľko mal za to, že predmetná vec patrí do správneho súdnictva a Krajský súd v Prešove je
vecne a miestne príslušný na prejednanie predmetnej veci. S uvedeným postupom vyslovil Krajský
súd v Prešove svoj nesúhlas a vec prípisom zo dňa 28.09.2018 predložil kompetenčnému senátu
Najvyššieho súdu SR, nakoľko dospel k záveru, že vec nepatrí do správneho súdnictva.16. Uznesením kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR č.k. 1KO/36/2018-415 zo dňa 04.12.2018
bolo rozhodnuté, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci nie je dôvodný a príslušný

na konanie vo veci je Krajský súd v Prešove. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalobca
v žalobe podľa Najvyššieho súdu uvádza hlavne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje, že jeho odvolanie
z funkcie bolo obecným zastupiteľstvom prijaté v rozpore so zákonom. V texte podania síce označuje
žalobu ako určovaciu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a v žalobnom návrhu žiada určiť, že výkon
funkcie hlavného kontrolóra naďalej trvá, avšak svojou argumentáciou nepochybne napáda zákonnosť

uznesenia prijatého obecným zastupiteľstvom o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra, a teda ide
mu predovšetkým o súdne preskúmanie opodstatnenosti dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní z
funkcie. Najvyšší súd posudzujúc predmetné podanie podľa jeho obsahu dospel k záveru, že žalobca
sa ním domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, ktoré boli porušené uznesením
obecného zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, a to z dôvodu jeho
nezákonnosti. Ide tu preto o vec, ktorá patrí do správneho súdnictva. Najvyšší súd pre úplnosť dodal,

že správnemu súdu nič nebráni, aby uznesením vyzval žalobcu na odstránenie rozporu medzi dôvodmi,
pre ktoré žalobu podáva a petitom žaloby tak, aby žalobný návrh korešpondoval s jeho dôvodmi (§ 59
ods. 1 a ods. 2 SSP).

VII.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva

sa zverejňuje na úradnej tabuli v obci a na webovom sídle obce aspoň tri dni pred zasadnutím obecného
zastupiteľstva.

18. Podľa § 12 ods. 5 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu
zasadnutia na začiatku zasadnutia. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia

obecného zastupiteľstva, alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva,
ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný, alebo odmietne viesť
zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

19. Podľa § 18 ods. 1 zákona o obecnom zriadení hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné

zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú
sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu.
Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať, alebo vykonávať inú zárobkovú
činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných, alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, lektorskú

činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu, alebo umeleckú
činnosť a na správu vlastného majetku, alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť
vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.
20. Podľa § 18 ods. 2 zákona o obecnom zriadení hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach
obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným; môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach

komisií zriadených obecným zastupiteľstvom.

21. Podľa § 18 ods. 3 zákona o obecnom zriadení hlavný kontrolór je oprávnený nahliadať do dokladov,
ako aj do iných dokumentov v rozsahu kontrolnej činnosti podľa § 18d.

22. Podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) uplynutím jeho funkčného obdobia,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo
právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2.
23. Podľa § 18a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného
kontrolóra z funkcie, ak

a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho
zamestnanca,
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz
písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,
c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich

majetkových pomeroch.

24. Podľa § 18f ods. 1 zákona o obecnom zriadení hlavný kontrolór
a) vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení § 18d,
b) predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí
byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým,

c) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho
schválením v obecnom zastupiteľstve,
d) predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom
zasadnutí,
e) predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní

po uplynutí kalendárneho roku,
f) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci
zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie,
g) vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon, h) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to
požiada obecné zastupiteľstvo,

h) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.

25. Podľa § 337 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja,
kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra, alebo mestského kontrolóra (ďalej len „ hlavný

kontrolór“).

26. Podľa § 339 SSP žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a
právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra,
alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.

27. Podľa § 347 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337 ods. 1,
uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo
a deň vydania zrušeného uznesenia zastupiteľstva.

28. Podľa § 347 ods. 3 SSP právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú
právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra
žalovaného zvolená iná osoba.

29. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v

neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

VIII.
Konanie pred správnym súdom

31.Súčinnosťoukudňu1.júna2023začal svojučinnosťSprávnysúdvKošiciach. Vsúlades§3ods.3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súduv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v
Košiciach.

32. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23.02.2016
o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná,

nakoľko preskúmavané uznesenie obecného zastupiteľstva nebolo vydané v súlade so zákonom, a
preto ho s poukazom na ustanovenie § 347 ods. 1 SSP s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil.

33. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16. januára 2025. Pojednávania
sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného. Na
pojednávaní sa právni zástupcovia účastníkov pridŕžali právnej argumentácie, ktorá je obsiahnutá v ich

predchádzajúcich písomných prednesoch (vyjadreniach).

IX.
Právny názor správneho súdu

34. Predmetom tohto konania je preskúmanie uznesenia obecného zastupiteľstva Stráne pod Tatrami č.
11/2016 zo dňa 23.02.2016 o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami
podľa § 18a ods. 8 písm. b) zákona o obecnom zriadení z dôvodu podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona
o obecnom zriadení.

35. Predtým ako správny súd vecne posúdil predmet žaloby sa zaoberal podstatnou námietkou, ktorú
vzniesol žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti v rámci vyjadrenia k žalobe (v konaní, ktoré toho času
prebiehalo ešte pred Okresným súdom Kežmarok) namietal predovšetkým skutočnosť, že žaloba
podaná žalobcom je správnou žalobou v zmysle § 250zf OSP a túto môže preskúmať len správny súd,

a to na základe žaloby prokurátora, ktorému musí predchádzať neúspešný protest, avšak v predmetnej
veci bola žaloba podaná žalobcom a nie prokurátorom, pričom protest proti preskúmavanému uzneseniu
obecného zastupiteľstva nebol prokurátorom vydaný vôbec. Bol preto toho názoru, že žaloba nebola
podaná oprávnenou osobou.

36. K uvedenej námietke žalovaného správny súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci začalo
ešte dňa 30.03.2016, teda v čase kedy Správny súdny poriadok bol síce už platný, ale nebol ešte
účinný. Účinnosť nadobudol ku dňu 01.07.2016 ako to explicitne vyplýva z ustanovenia § 495. Inými
slovami v čase doručenia správnej žaloby na Okresný súd Kežmarok išlo o správnu žalobu v zmysle
ustanovenia § 250zf OSP (Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva,

mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku),
u ktorej aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby bol len prokurátor a to za splnenia podmienky,
že bol bezúspešne podaný protest prokurátora, ktorému príslušné obecné, resp. mestské zastupiteľstvo
nevyhovelo. Predmetné konanie však nebolo meritórne skončené ku dňu 01.07.2016, kedy nadobudol
účinnosť Správny súdny poriadok (SSP). Tento v rámci svojich prechodných ustanovení v § 491 ods. 1

vymedzil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti – princíp okamžitej aplikability.
Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej použiteľnosti (novej)
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Uvedeným ustanovením zákona bola stanovená zásada, podľa ktorej aj na konania začaté

podľa Občianskeho súdneho poriadku je potrebné aplikovať ustanovenia Správneho súdneho poriadku.
Výnimkou v tomto smere boli len konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov) (§
492 ods. 1 SSP) a odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, ktoré sa mali dokončiť podľa ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Na prejednávanú vec je však potrebné už v zmysle vyššie uvedeného
aplikovať ustanovenia Správneho súdneho poriadku a nie ustanovenia už neúčinného právneho
predpisu (Občianskeho súdneho poriadku).37. V zmysle právneho názoru kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu (čl. 415 súdneho
spisu), ktorý je pre správny súd záväzný, a za použitia upresnenia (doplnenia) žaloby žalobcu (čl.
425 súdneho spisu) sa podarilo ustáliť, že žaloba podaná žalobcom je správnou žalobou v zmysle

ustanovenia § 337 ods. 1 SSP a touto sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23.02.2016 o jeho odvolaní z funkcie hlavného
kontrolóra obce. Aktívne legitimovaným na podanie žaloby v zmysle § 337 ods. 1 SSP je fyzická
osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením
zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra. Z uvedeného dôvodu žalobca je aktívne

legitimovaným na podanie žaloby v zmysle § 337 ods. 1 SSP a uvedená námietka žalovaného nie je
dôvodná.

38. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu zákonnosti predmetného uznesenia obecného
zastupiteľstva č. 11/2016, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod
Tatrami (konkrétne v bode 7. ako vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa

23.02.2016). Žalobca bol odvolaný z funkcie v zmysle § 18a ods. 8 písm. b) zákona o obecnom zriadení
a to z dôvodu podľa § 18 a ods. 9 zákona o obecnom zriadení, t. j. z dôvodu, že žalobca opakovane,
alebo zvlášť hrubým spôsobom porušil povinnosti zamestnanca, alebo vedúceho zamestnanca, pričom
odvolanie musí byť v zmysle citovanej právnej úpravy zdôvodnené.

39. Pokiaľ ide o konkrétne dôvody, ktoré boli vymedzené v uznesení preskúmavaného obecného
zastupiteľstva ako dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce, tak žalobca mal
opakovane porušovať povinnosti zamestnanca, a to tým, že: 1. ako zamestnanec sa má zdržať konania,
ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov, avšak žalobca ako hlavný kontrolór obce zasahuje do bežného
chodu obce, vybavuje veci, ktoré starosta obce nestíhal vybavovať, vybavuje dotácie na zveľaďovanie

obce, pričom takéto konanie malo vytvárať konflikt záujmov, pretože hlavný kontrolór kontroluje veci,
ktoré sám vykonal, 2. dohaduje styk s fyzickými a právnickými osobami, ktoré pre obec vykonávali
právneslužbyaslužbyverejnéhoobstarávania,likvidáciunelegálnejskládky,výstavbustrechyzákladnej
školy, čo podľa obecného zastupiteľstva má taktiež vytvárať rozpor záujmov, 3. pri výstavbe strechy
dával neoprávnené prísľuby, ktoré zaväzujú zamestnávateľa, 4. verejne vyhlásil, že poslanec obecného

zastupiteľstva odpracoval práce na základe dohody, ktoré sa neskôr potvrdilo, že nevykonal, 5. počas
pracovného času dohadoval a vykonával súkromné obchody, čo obecné zastupiteľstvo považovalo za
hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

40. Námietky žalobcu smerujú k tomu, že žalobca nemal vedomosť o tom, že dňa 23.02.2016 na

zasadnutí obecného zastupiteľstva bude odvolávaný (pôvodne nebol predmetom rokovania obecného
zastupiteľstva návrh na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra, tento bol doplnený dodatočne
v bode č. 7) a tak nebol ani prítomný na zasadaní tohto obecného zastupiteľstva, čím mu bola
odňatá možnosť uplatniť svoje právo na obhajobu. O svojom odvolaní sa dozvedel až nasledujúci
deň (24.02.2016), kedy mu bolo zo strany žalovaného doručené oznámenie o zániku jeho funkcie a

pracovného pomeru hlavného kontrolóra. Mal za to, že obecné zastupiteľstvo rozhodlo arbitrárne, v jeho
neprítomnosti, bez možnosti vyjadriť sa ku skutkom, ktoré sa mu vyčítajú ako opakované porušenie
povinnostízamestnancaazvlášťhrubéporušeniepovinnostivedúcehozamestnanca.Dôvodyodvolania
považoval za neurčité, a nedostatočne vyšpecifikované. Žalobca tiež namieta, že do svojho odvolania
nebol upozornený obecným zastupiteľstvom na zanedbanie plnenia povinností vyplývajúcich z jeho

funkcie a na možnosť odvolania z funkcie. Sériu upozornení žalovaný začal doručovať až po jeho
odvolaní a to konkrétne v dňoch 23.06., 24.06., 27.06., 28.06. a 30.06.2016.

41. Pokiaľ ide o vymedzenie limitov súdneho prieskumu pri tomto osobitnom type konania vo veciach
územnej samosprávy, správny súd dospel k názoru o použiteľnosti záverov rozhodovacej činnosti

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z čias účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy (§ 250zf
Občianskeho súdneho poriadku).

42. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/146/2010 zo dňa 20.07.2011
vyplýva,žesúdnyprieskumuzneseniaobecnéhozastupiteľstvaoodvolaníhlavnéhokontrolórazfunkcie

sa obligatórne redukuje iba na posúdenie formálnej stránky tohto procesu a jeho rezultátu. Tento záver
je možné vyabstrahovať z odôvodnenia uvedeného rozsudku, podľa ktorého prvostupňový súd tým, že
„posudzoval kvalitu plnenia povinností hlavnej kontrolórky, dokonca určiac, že v danej veci nebolo hrubé
ani opakované zanedbanie povinností z jej strany preukázané, prekročil právomoc súdu, ktorý v rámcisprávneho prieskumu podľa piatej časti OSP posudzuje iba zákonnosť napadnutého rozhodnutia len vo
vyššie naznačenom smere a v podstate zasiahol do právomoci obecného zastupiteľstva vymedzenej v §
11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Zároveň tak ... prekročil aj po kvalitatívnej stránke medze súdneho

prieskumu.“Knevyhnutnémuobsahovémuminimuuzneseniaobecnéhozastupiteľstva,ktorýmjehlavný
kontrolór odvolávaný z funkcie, podľa toho istého rozhodnutia Najvyššieho súdu postačí, „ak bude
obsahovaťlen,že„...odvolávazfunkciehlavnéhokontrolórap.T.K“,pričomjehozákonnosťsanásledne
bude posudzovať len na základe listinných dôkazov, ako zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva,
Rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, zdôrazniac však, že tieto dôkazy je možné posúdiť len

z ich formálnej stránky, nie vecnej, aby sa opätovne nezasiahlo do právomoci obecného zastupiteľstva.“

43. Podobný názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 2Sžo/4/2014 zo
dňa 28.01.2015, keď vyslovil, že „z pohľadu existencie obsahových a formálnych náležitostí postačí,
ak v uznesení mestského zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté
mestským zastupiteľstvom, s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho

uznesenia podmieňujú ... je dôvodné očakávať, že z prijatého uznesenia bude zrejmé, že sa do týchto
práv zasiahlo zo zákonných dôvodov, pričom špecifikácia konkrétnych skutkových okolností nemusí byť
priamo súčasťou uznesenia, ale postačí, ak je súčasťou podkladov, z ktorých uznesenie vychádza, teda
súčasťouadministratívnehospisuodporcutak,abybolomožnéoveriť,čiskutočnosti,ktorýchexistenciou
zákon podmieňuje odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie, naozaj nastali.“

44. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má správny súd v
kontexte aktuálnej právnej úpravy za to, že v rámci tohto typu súdneho prieskumu je potrebné sa
zamerať na otázku zákonnosti odvolania hlavného kontrolóra z funkcie z pohľadu dodržania procedúry
celého procesu, ďalej z pohľadu dodržania formálnych obsahových náležitostí uznesenia o odvolaní (t.

j. jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť formulácie textu, obligatórny odkaz v uznesení na právne predpisy
kvalifikujúce z právneho hľadiska skutkový stav) a napokon z pohľadu skutočnej existencie skutkových
okolností slúžiacich ako podklad pre vyvodenie zodpovednosti voči hlavnému kontrolórovi vo forme jeho
odvolania, inak povedané, či skutkové okolnosti, na ktoré odkazuje uznesenie o odvolaní, boli dané a
naozaj sa stali.

45. Práve v nadväznosti na naposledy uvedené musí správny súd konštatovať dôvodnosť správnej
žaloby. Súdna prax akceptuje postup, podľa ktorého vecné dôvody odvolania, t. j. skutkové vymedzenie
porušenia konkrétnych povinností, nemusia byť súčasťou výroku uznesenia o odvolaní hlavného
kontrolóra z funkcie. Z tohto pohľadu preto správny súd považuje za postačujúce, ak sa tieto dôvody

prezentujú na zasadnutí obecného zastupiteľstva v rámci rozpravy s následným zachytením obsahu
rozpravy do zápisnice, čo je aj prejednávaný prípad. Nemožno však akceptovať taký stav, ak určité
skutkové okolnosti uvádzané na zasadnutí obecného zastupiteľstva (a zachytené v zápisnici) sú
následne nesprávne právne kvalifikované, alebo ak je uvádzaná právna kvalifikácia, ktorej chýba základ
v riadne zdokumentovanom skutkovom stave.

46. Obecné zastupiteľstvo Stráne pod Tatrami na zasadnutí dňa 23.02.2016 prejednalo viacero
prípadov, v ktorých mal žalobca ako hlavný kontrolór zanedbať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,
čoho logickým procesným následkom mohlo byť jedine rozhodnutie podľa § 18a ods. 9 písm. b)
zákona o obecnom zriadení za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca bol aspoň raz písomne

upozornený na hrubé, alebo opakované zanedbanie povinností vyplývajúcich z jeho funkcie. Namiesto
toho sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo prijať rozhodnutie podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o
obecnom zriadení, pre ktoré však správny súd v samotnom preskúmavanom uznesení, ani v zápisnici
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného zo dňa 23.02.2016 nenašiel žiadne skutkové
zdôvodnenie. V kontexte ustanovení § 81 a § 82 Zákonníka práce ako aj § 8 zákona č. 552/2003 Z.

z. nešlo podľa názoru správneho súdu v žiadnom z prípadov prejednaných obecným zastupiteľstvom o
také dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod opakované, alebo zvlášť hrubé porušenie povinností
zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

47. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) a písm. b)

zákona o obecnom zriadení upravujú dva diametrálne odlišné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra,
ktoré nie je možné zamieňať. Pri dôvode podľa písm. a) ide o porušenie všeobecných povinností
zamestnanca, alebo vedúceho zamestnanca, napr. týkajúcich sa dochádzky na pracovisko, prítomnosti
na pracovisku, dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov, dodržiavania liečebného režimupočas práceneschopnosti, zachovávania všeobecnej prevenčnej povinnosti a pod. Vo vzťahu k
porušeniu takýchto povinností je najskôr nevyhnutná notifikácia ich porušenia obecnému zastupiteľstvu
starostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému

kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa. Ak starosta obce nedeklaruje na strane hlavného kontrolóra
žiadne porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca (§ 81 a § 82 Zákonníka práce
a § 8 zák. č. 552/2003 Z. z.), nemá obecné zastupiteľstvo právny základ pre ďalší postup, ktorý by mohol
rezultovať rozhodnutím podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

48. Pri dôvode na odvolanie hlavného kontrolóra upravenom v ustanovení § 18a ods. 9 písm.
b) zákona o obecnom zriadení je naopak zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva,
ktorú je možné realizovať v podstate bez ingerencie starostu obce. Materiálnym podnetom pre
odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je tu zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba
z funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti. Je potrebné
však dodržanie nevyhnutnej procesnej podmienky, ktorou je aspoň jedno časovo predchádzajúce

zdokladovateľné písomné upozornenie obecného zastupiteľstva adresované a doručené hlavnému
kontrolórovi, vytýkajúce mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností
vyplývajúcich z jeho funkcie. Ak by aj po takomto upozornení hlavný kontrolór pokračoval vo vytýkanom
zanedbávaní povinností vyplývajúcich z jeho funkcie, postupu podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o
obecnom zriadení nebude brániť žiadna ďalšia právna prekážka.

49. V prejednávanej veci bolo skončenie pracovného pomeru žalobcovi oznámené dňa 24.02.2016
a písomné oznámenie o skončení jeho pracovného pomeru mu bolo doručené dňa 02.03.2016,
čo potvrdzuje doručenka nachádzajúca sa v administratívnom spise, ktorý predložil žalovaný.
V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna listina, ktorou by deklaroval starosta obce

obecnému zastupiteľstvu porušenie povinností zamestnanca, alebo vedúceho zamestnanca na strane
hlavného kontrolóra v zmysle § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a taktiež ani
listina (písomné upozornenie) obecného zastupiteľstva adresovaná a doručená hlavnému kontrolórovi,
vytýkajúca mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností vyplývajúcich z
jeho funkcie v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení. Žalobca však ako prílohu

k písomnému vyjadreniu zo dňa 08.02.2019 /čl. 425 súdneho spisu/ pripojil písomné upozornenia zo
dňa 23.06.2016, 24.06.2016, 27.06.2016, 28.06.2016 a 30.06.2016, ktoré mu adresoval žalovaný (Obec
Stráne pod Tatrami), a ktorými žalobcu upozornil na zanedbanie povinnosti podľa § 18d ods. 1 a § 18f
zákona o obecnom zriadení, pričom na týchto upozorneniach sú podpísaní niektorí poslanci obecného
zastupiteľstva. Je potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že uvedené písomné upozornenia na zanedbanie

povinností žalobcu ako hlavného kontrolóra obce boli žalobcovi doručované dodatočne v období 4
mesiacov po prijatí preskúmavaného uznesenia obecného zastupiteľstva, inými slovami po 4 mesiacoch
odo dňa keď mal byť žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce. Z uvedeného je potom
zrejmé, že preskúmavané uznesenie obecného zastupiteľstva obce Strane pod Tatrami č. 11/2016 zo
dňa 23.02.2016 bolo prijaté v rozpore so zákonom a žalovaný uvedomujúc si uvedenú skutočnosť sa

snažil uvedený nedostatok zákonnosti dodatočne konvalidovať doručením písomných upozornení na
zanedbanie povinnosti žalobcu, avšak až v čase po odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce
čo nie je prípustné.

50. Keďže z formálneho hľadiska nebola na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa

23.02.2016 dodržaná ani jedna z procedúr upravených ustanovením § 18a ods. 9 písm. a) alebo § 18
ods.9písm.b)zákonaoobecnomzriadení,pričomichfaktickéskombinovanieobecnýmzastupiteľstvom
žalovaného považuje správny súd za nesúladné s textom, ako aj zmyslom dotknutých ustanovení
zákona o obecnom zriadení, dospel správny súd k právnemu záveru o dôvodnosti správnej žaloby
a preskúmavané uznesenie žalovaného, ktorým bol A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XX

odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami podľa § 347 ods. 1 SSP zrušil s
poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

51. Podľa § 347 ods. 3 SSP právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú
právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra

žalovaného zvolená iná osoba.

52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.