Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223203579
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223203579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: BIAFI s.r.o., so sídlom Orechová 56/56,
Andovce, IČO: 44 651 562, v zastúpení: JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka, so sídlom Nádvorie
Európy, Estónsky dom 36, Komárno, IČO: 42 368 545, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., adresa na doručovanie D. XXX/X, C., o zaplatenie 25 200,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnoč.k.10C/79/2023-120zodňa24.júna2024,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 10C/79/2023 - 120 zo dňa 24. júna 2024, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 200 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 25 200
eur od 28.10.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 456, §

458 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 215 ods. 1, 2,
§ 232 ods. 2, 3, 4, § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 28.11.2023 domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 25 200 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.10.2023 do zaplatenia. Uviedol, že
v období od 08.11.2016 do 04.10.2023 bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri

nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, pre okres C., obec C. a pre
katastrálne územie C.: na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č.
XXX na D. E. F. C., č. vchodu X, k tomu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na liste vlastníctva č. XXXX - spoluvlastnícky podiel na
pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 765 m2 (ďalej spolu
len „Byt“) a od 08.11.2016 je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti
vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, pre okres C., obec C. a pre katastrálne územie

C.nalistevlastníctvač.XXXXX:-stavba-garážsosúp.č.XXXX,postavenánaparceleregistra„C“KNč.
XXX, - stavba - garáž so súp. č. XXXX, postavená na parcele registra „C“ KN č. XXX, - pozemku - parcela
registra „C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2, - pozemku - parcela registra
„C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 23 m2, (ďalej spolu len „Garáže“). Uviedolďalej, že žalovaný Byt a Garáže bez právneho titulu užíva od roku 2016. Za užívanie nehnuteľností
žalovaný neplatí žiadnu náhradu. Žalobca opakovane v minulosti žalovaného ústne vyzýval na platenie
náhrady za užívanie Bytu a Garáži resp. na ich vypratanie v prípade ak nevyrovná zameškané platby

a úhrady platieb za služby spojené s užívaním Bytu platené žalobcom. Žalovaný na výzvy nereagoval
a doposiaľ žalobcovi neuhradil žiadnu sumu ako náhradu za bezdôvodné užívanie Bytu a Garáží.
Listom zo dňa 20.10.2023 žalobca písomne vyzval žalovaného na vypratanie a vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľností v sume 25 200 eur. Žalovaný výzvu prevzal dňa 24.10.2023
avšak dosiaľ na ňu nereagoval, Byt a Garáže nevypratal a bezdôvodné obohatenie v sume 25 200 eur

žalobcovi nevydal. Žalobca má za to, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu
tým, že bez právneho dôvodu (bez zmluvy) a bez toho, aby platil akúkoľvek náhradu za užívanie Bytu
a Garáží, tieto používa už od 08.11.2016. Žalovanému teda vznikol majetkový prírastok a žalobcovi
týmto vznikol úbytok v majetkovej sfére - nevytvoril zisk z prenájmu, ktorý vytvoriť mohol v prípade,
ak by žalovaný neoprávnene Byt a Garáže neužíval a žalobca by tieto prenajal. Žalovaný sa mesačne
obohacuje na úkor žalobcu sumou najmenej 700 eur. Žalobca vyčíslil sumu bezdôvodného obohatenia

žalovaného tak, že za užívanie Garáží si žalobca nárokuje sumu 100 eur/mesiac za 1 garáž, čo za
obdobie 3 rokov, t. j. 100 eur x 2 x 36 mesiacov, predstavuje sumu 7 200 eur. Žalobca pri určení sumy
100 eur vychádzal z odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti a odhadu sumy za prenájom Garáží, na
základe vyjadrenia realitnej kancelárie TRIGON REALITY s.r.o., ktorá sa vyjadrila, že odhad prenájmu
sa pohyboval v rokoch 2021 až 2023 v sume 120-150 eur mesačne. Za užívanie Bytu si žalobca nárokuje

sumu 500 eur/mesiac, čo za obdobie 3 rokov, t. j. 500 eur x 36 mesiacov, predstavuje sumu 18 000 eur.
Žalobca pri určení sumy 500 eur vychádzal z odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti a odhadu sumy za
prenájom Bytu, na základe vyjadrenia realitnej kancelárie TRIGON REALITY s.r.o., ktorá sa vyjadrila,
že odhad prenájmu sa pohyboval v rokoch 2021 až 2023 v sume 550 až 620 eur mesačne s réžiou.
Žalobca mesačne uhrádzal za Byt preddavky platieb pre Stavebné bytové družstvo v sume od 178,99

eur až 207,60 eur.

4. Prvoinštančný súd vykonal na pojednávaní konanom dňa 24.06.2024 dokazovanie týmito listinnými
dôkazmi: výzva na vypratanie a vydanie bezdôvodného obohatenia z 20.10.2023 spolu s doručenkou,
výzva z 13.10.2023, odhad trhovej hodnoty nehnuteľností ku garážam a k bytu zo 07.11.2023

spolu s LV sporných nehnuteľností č. XXXX a XXXXX, predpisy mesačných záloh k 01.10.2023,
01.08.2023, 01.05.2023, 01.03.2023, 01.03.2022, 01.08.2021, 01.08.2020, pohyby na účtoch č. l. 50
- 55, rozhodnutie OU KN č. V4801/2016 a V3640/2023 a V5232/2016. Po vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav tak, že nebolo sporným, že žalobca bol od 08.11.2016 do 04.10.2023 vlastníkom
sporného bytu a zároveň od 08.11.2016 je až dosiaľ vlastníkom sporných garáží. Taktiež nebolo

sporným, že žalovaný sporné nehnuteľnosti od roku 2016 až dosiaľ užíva, ako ani to, že za užívanie
týchto nehnuteľností neplatil žiadnu náhradu. Sporným vo veci bolo, či medzi stranami sporu existovala
iná dohoda o tom ako, kedy, v akej výške a či vôbec má žalovaný za užívanie nehnuteľností žalobcovi
zaplatiť.

5. Následne konštatoval, že žalobca náležite zdokladoval uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky,
pričomzostranyžalovanéhonedošlopočasceléhopriebehukonaniakspochybneniuskutkovýchtvrdení
žalobcu týkajúcich sa užívania predmetných nehnuteľností a skutočnosti, že za ne žalovaný neplatil.
Žalovaný nespochybňoval ani výšku náhrady za užívanie nehnuteľností a teda sumy bezdôvodného
obohatenia, ktorú prvýkrát spochybnil až po otvorení pojednávania, pričom však k svojmu skutkovému

tvrdeniu o tom, že ide o premrštené nájomné neprodukoval žiadne dôkazy. Žalovaný dokonca vzápätí
akoby čiastočne uznal nárok žalobcu keď uviedol, že by bol ochotný od prvého roku na nájomnom
zaplatiť200eur+réžiuavýškunájomnéhopostupnezvyšovaťpodľarokov.Jedinouobranoužalovaného
bolo jeho skutkové tvrdenie o tom, že v roku 2016 bola medzi ním a pani G. dohoda, na základe ktorej
nájomné neplatil. Na predbežnom prejednaní sporu prítomná konateľka žalobcu však existenciu takejto

dohody poprela, pričom žalovaný vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu nenavrhol vykonať žiadne
dokazovanie,hocinatomalpriestorpozostávajúcizpísomnejfázykonania,vrámciktorejboldokoncazo
strany súdu vyzvaný, aby uviedol, čomu majú ním navrhované výpovede slúžiť, respektíve čo chce nimi
preukázať a zároveň aj priestor priamo na predbežnom prejednaní sporu. Súd nepristúpil k realizácii ním
navrhnutého dokazovania, pretože návrhy na výsluchy sporových strán a svedkov neboli nedostatočne

odôvodnené. Sporové strany argumentačne podporili svoje tvrdenia nielen v písomnej fáze, ale aj na
predbežnom prejednaní sporu.6. Čo sa týka návrhu na výsluchy svedkov, tieto boli zo strany žalovaného písomne odôvodnené
nedostatočne, respektíve zmätočne, keď títo mali preukazovať, že medzi sporovými stranami bola
predbežná dohoda, k uzavretiu ktorej nakoniec nedošlo, čo pre výsledok sporu nie je dôležité a následne

po výzve súdu v rozpore s § 197 ods. 2 CSP, podľa ktorého strana označí skutočnosti, ktoré majú
byť výsluchom svedka preukázané. Následne na predbežnom prejednaní sporu žalovaný návrhmi na
výsluch svedkov zamýšľal podľa názoru súdu preukazovať skutočnosti, ktoré v spore nie je potrebné
preukazovať, respektíve skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu nedokážu prispieť k úspechu žalovaného
v spore. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že výpoveď svedka H. B. považuje za irelevantnú, keďže

tento mal vypovedať k skutočnosti, či pani G. mala v roku 2017 vyplatiť zálohu za nehnuteľnosti,
ktoré však v tom čase vlastnila jej firma. Čo sa týka výsluchu I. J., žalobca nepoprel, že existovali
mimosúdne rokovania so žalovaným a že sa niekoľkokrát stretli, preto aj tento výsluch považuje
súd za bezpredmetný. Vzhľadom na vyššie uvedenú nespornosť skutkového stavu a s poukazom
na vykonané listinné dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že po dobu 3 rokov spätne od podania žaloby neplatil za užívanie

nehnuteľností žalobcu nájomné, pričom jeho výšku mal súd za dostatočne preukázanú odborným
vyjadrením realitnej kancelárie. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že medzi sporovými stranami
existovala akákoľvek iná dohoda týkajúca sa neplatenia nájomného od roku 2016 a je preto povinný
zaplatiť dlh do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP, pretože nebol
dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu. Čo sa týka žiadosti žalovaného o odročenie otvorenia pojednávania

na iný termín, túto považoval aj s poukazom znenie § 171 CSP za nedôvodnú.

7. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom nasledujúcim
po márnom uplynutí lehoty 3 dní na plnenie podľa výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia z
20.10.2023, ktorú si žalovaný prevzal 24.10.2023.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v
konaní plne úspešný, má proti neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať. O výške trov

rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že súd nepostupoval správne pri vedení
sporu a zisťovaní skutkového stavu veci, keď napriek tomu, že viackrát navrhoval vykonať výsluh
svedkov H. B. a I. J., súd vykonanie týchto dôkazných prostriedkov odmietol. Nesúhlasí s tvrdením,
že by sporné nehnuteľnosti užíval bez právneho titulu. Uviedol, že medzi ním a J. G. bola dohoda,
v zmysle ktorej nebude žalovaný platiť za sporné nehnuteľnosti nájomné a réžiu, pričom tieto náklady

budú odpočítané zo sumy 80 000 eur, ktorá mala byť kúpnou cenou za pozemok a dve garáže.
K odmietnutiu výsluchu svedka H. B. uviedol, že tento mal preukázať, že pani G. vyplatila žalovanému
a jeho synovi zálohu v sume 5 000 eur za budúce odkúpenie dvoch sporných garáži a pozemku,
keď dostane stavebné povolenie na ďalšie garáže. Svedeckou výpoveďou tak malo byť preukázané,
že naozaj existovala dohoda medzi žalovaným a pani G., pretože v opačnom prípade by bolo otázne,

za akým účelom by bola žalovanému vyplatená vyššie uvedená suma. Súčasne táto dohoda vylučuje
existenciu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o výsluch svedka I. J., tento mal vypovedať v súvislosti
s kúpou dvoch nesúvisiacich nehnuteľností, v rámci ktorých sa mala pani G. vyjadriť, že takto drží
žalovaného v hrsti. Žalovaný ma za to, že z tohto výsluhu svedka mohli vyplynúť skutočnosti dôležité pre
dané konanie, pričom súd dostatočne neuviedol dôvody, pre ktoré navrhované dôkazy odmietol vykonať.

Podľa názoru žalovaného došlo zo strany súdu k porušeniu čl. 6 a 9 CSP.

10. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa s ním
stotožňuje. Poukazuje na podrobné odôvodnenie uvedené v bode 15. napadnutého rozsudku, kde súd

prvej inštancie okrem iného konštatuje, že žalovaný na pojednávaní aj čiastočne uznal nárok žalobcu.
Má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz -
výsluchy svedkov H. B. a I. J. J., pretože žalovaný dostatočne neodôvodnil svoj návrh a neuviedol, ku
ktorým konkrétnym podstatným okolnostiam majú byť navrhnutí svedkovia vypočutí. Žalovaný navrhovalmenovaných svedkov vypočuť k tomu, že medzi stranami sporu mala byť predbežná dohoda a vedené
rokovania, pričom k uzatvoreniu konečnej dohody nedošlo, čo však súd správne vyhodnotil, že nebolo
v konaní sporné (vedenie rokovaní) a zároveň pre výsledok tohto konania nebolo dôležité. Žalobca trvá

na svojich vyjadreniach, že žiadna dohoda v roku 2016 uzatvorená nebola, žalovaný užíva predmetné
nehnuteľností bez právneho titulu a za užívanie náhradu neplatí. Finančné prostriedky (5 000 eur)
vyplatené v skutočnosti p. G. boli v roku 2017 k rukám H. B., ale ako pôžička nie ako to tvrdí žalovaný.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným
ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti
odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 CSP za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

14. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal v danej veci tak napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval,

že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere
vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkazy navrhované
žalovaným (výsluch H. B. a J. G.), ktoré mali preukazovať tvrdenia uvádzané žalovaným, čím došlo

k znemožneniu uskutočnenia procesných práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

17. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť

strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov.
Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. CSP. S dokazovaním však imanentne
súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť
strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súduoprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto
informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité a zrozumiteľné a najmä včasné
informácie o skutkovom stave, t. j. „kvalitný podklad“ pre dokazovanie. Súd nemusí vykonať všetky

účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne
na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným
dôkazom.Akbysúdvylúčilzdokazovaniadôkaz,ktorýmbolomožnépreukázaťrozhodujúcuskutočnosť,
zakladá to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd

musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd
oboznámi účastníkov s tým, ktoré dôkazy bude vykonávať a ktoré nie, po prednesoch účastníkov a
po oznámení výsledkov z prípravy pojednávania (§ 171 ods. 1, § 181 ods. 2 CSP). Keďže účastník
môže navrhovať dôkazy aj v priebehu konania, súd rozhoduje o tom, či navrhnutý dôkaz vykoná aj
priebežne počas konania. Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení
svojho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Spravidla pôjde o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu

spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom (sudca vyberá, ktorý
z viacerých možných je vhodný, pričom vždy prihliada na hospodárnosť) alebo sa týkajú skutočností
nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne
konanie (skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne, ktorú skutočnosť
má dôkaz preukazovať). Súd hodnotí všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či

iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity sú jedine ústavnoprávne. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces, je preto
žiaduce a nevyhnutné, aby princíp voľného hodnotenia dôkazov nebol zamieňaný s arbitrárnosťou
rozhodnutia súdu o konkrétnom procesnom nároku.

19. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých
vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými
predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie

je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

20. V danej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovaný tvrdil, že
ním navrhované dôkazy mali preukázať, že dané nehnuteľnosti užíval na základe dohody medzi

ním a konateľkou žalobcu (J. G.), pričom bez týchto dôkazov súd prvej inštancie nemohol náležite
rozhodnúť. Žalovaný však neuviedol, aké konkrétne tvrdenia, ktoré boli v konaní sporné, mali ním
navrhované dôkazy (svedecké výpovede) preukázať a v čom skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie neboli správne. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože mal na základe vykonaného
dokazovania preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia a aj jeho následnú výšku. Žalovaný ani

v podanom odvolaní neodôvodnil ním navrhované svedecké výpovede inak ako v konaní pred súdom
prvej inštancie, pričom neuviedol, ako by mohlo vykonanie týchto dôkazov ovplyvniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným navrhované
vykonanie dôkazov smerovalo k preukazovaniu skutočnosti pre toto konanie právne bezvýznamných.
Inými slovami, v danom konaní nebol daný dôvod na preukázanie tých skutočností, ktoré mali byť

navrhovanými svedeckými výpoveďami preukázané.

21. Žalovaný v odvolaní namietal, že v roku 2016 mala medzi stranami sporu vzniknúť dohoda, na
základe ktorej žalovaný nemusel platiť nájomné za užívanie nehnuteľností. Tieto skutočnosti mali byť
preukázanésvedeckýmivýpoveďamiH.B.,ktorémubolavyplatenázálohavovýške5000eurzabudúce

odkúpenie dvoch garáži a pozemku a svedeckou výpoveďou I. J., ktorá mala preukázať skutočnosti
týkajúce sa dohody medzi stranami sporu. Ako vyplýva z pojednávania pred súdom prvej inštancie, ako
aj z obsahu spisu, žalobca nepoprel, že by medzi stranami sporu bola určitá predbežná dohoda, avšak
táto nebola uskutočnená, rovnako tak neboli sporné ani iné mimosúdne rokovania, ako aj skutočnosť,
že žalovaný užíval nehnuteľnosti od roku 2016, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu

žalovaného, že konateľka žalobcu vyplatila v roku 2017 sumu 5 000 eur H. B. ako formu zálohy za
budúcu kúpu, odvolací súd uvádza, že v tomto roku boli dané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,
tak ako to vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúich sa v obsahu spisu. Zároveň boli tieto finančné
prostriedky dané synovi žalovaného a nie jemu samému, išlo teda o právny vzťah mimo žalovaného.V tomto smere je súd toho názoru, že ani v podanom odvolaní žalovaný dostatočne nezdôvodnil potrebu
vykonania ním navrhovaných dôkazov, a to svedeckých výpovedí H. B. a I. J..

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom odvolací súd zdôrazňuje, že ak by aj návrhu na vykonanie
dôkazov vyhovel, vykonané svedecké výpovede by neboli spôsobilé zmeniť výsledok sporu, a to
predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaným navrhované dôkazy mali preukázať skutočnosti, ktoré
súd nepovažoval za sporné. Zároveň je potrebné uviesť, že súd vykoná navrhnuté dôkazy ak existuje
určitá dôvodná pochybnosť vyskytujúca sa v priebehu konania a výsluchom svedka by sa táto

skutočnosť objasnila. Avšak v danom prípade existenciu potreby vykonať výsluch svedka žalovaný
neodôvodnil dostatočným spôsobom, resp. neuviedol také sporné tvrdenia, ktoré by bolo potrebné
navrhnutým dôkazom objasniť. Preto vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo zároveň aj v rozpore
s princípom hospodárnosti konania. Naviac, odvolací súd dopĺňa a zdôrazňuje, že pokiaľ sporová
strana navrhne súdu vykonanie dôkazu, je povinná uviesť, ktoré sporné skutočnosti, rozhodujúce
pre meritórne rozhodnutie súdu, sa týmto dôkazom majú preukázať, pretože inak sa vystavuje možnosti,

že súd nevykoná dokazovanie daným dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného
dôkazu, ktorým pritom musí byť práve zistenie spornej skutočnosti (obdobne uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo/262/2009 z 18.08.2010).

23. K žalovaným namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd poukazuje na § 187

ods.1CSP,podľaktoréhosúdrozhodne,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.Toznamená,žesúdnieje
viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi
konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať
pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že
by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 51/2012 zo dňa 18.04.2012).

24. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom
v zmysle § 387 ods. 1 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).