Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 0T/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010212
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7923010212.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom pre prípravné konanie Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci

obžalovaného A. B., vedenej pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 24.8.2023
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. B. D. , nar. XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom F. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS
Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 6.5.2023 v čase asi o 12.00 hod. v obci Leles, na ulici pred rodinným domom č. XXX cez oplotenie
uvedeného rodinného domu začal verbálne napádať a opakovane sa vyhrážať svojej matke G. B., nar.
XX.X.XXXX usmrtením, a to slovami „pôjdem dovnútra a ťa rozrežem... rozsekám ťa na kusy ... aj keď
som vykázaný“, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej G. B. dôvodnú obavu o zdravie a život, že
svoj čin uskutoční a svoje vyhrážky dokoná,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona [§ 37 písm. m) Tr. zákona] trest
odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd zaraďuje obvineného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trebišov v rámci postupu podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku podala
7.5.2023 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) na obvineného A. B., nar.XX.X.XXXX v E. B., trvale bytom F. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVVaÚVTOS Košice, obžalobu pre prečin
nebezpečného podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c), písm. e) Trestného zákona (spolu s návrhom na jeho vzatie do väzby), (v podstate) na skutkovom

základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba, podľa § 139 ods. 1
písm. e) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Sudca pre prípravné konanie po výsluchu obvineného vo veci rozhodol trestným rozkazom č.k.
0T/45/2023-105 z 9.5.2023, ktorým obvineného uznal za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu trest
odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Obvinený proti označenému trestnému rozkazu podal priamo do zápisnice

o výsluchu odpor, následne bol uznesením okresného súdu č.k. 0T/45/2023-117 z 9.5.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Tos/53/2023-132 z 23.5.2023 vzatý do väzby a vo veci
bolo nariadené hlavné pojednávanie.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchmi (aj

obžalovaným navrhnutých) svedkov a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a na
základe jeho výsledkov dospel k záverom, ktoré sa premietli do výrokovej časti tohto rozsudku.

K výroku o vine

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom, že
môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
poriadku, urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.

Hoci obžalovaný v celom priebehu trestného konania popieral spáchanie stíhaného skutku, z jeho
spáchania ho usvedčuje vo veci vykonané dokazovanie, ktoré zároveň (v podstate) vyvrátilo aj obranu
obžalovaného.

Obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako je uvedený vo výrokovej často tohto rozsudku usvedčuje

poškodená G. B. (matka obžalovaného), ktorá na hlavnom pojednávaní (v neprítomnosti obžalovaného)
vypovedala, že 6.5.2023, okolo obeda, obžalovaný prišiel „zdola od obchodu“, ona mu adresovala
poznámku „vidíš synu, čo si s nami zase spravil“, resp. sa ho pýtala, prečo útočil na svojho otca (keďže
ráno v daný deň jej manžela /otca obžalovaného/ obžalovaný čakal pred vchodom do obchodu a kričal
naňho, nech príde vonku /predavač však manžela z obchodu nepustil, keďže sa obžalovaného báli/),

na čo obžalovaný začal na ňu kričať, že ju rozreže, keď za ňou príde dovnútra (do dvora) a že dopadne
ako žena zo Svätuše (ktorú podľa poškodenej v minulosti usmrtil). Následne ju jej vnuk H. B. chytil za
ruku a odviedol do domu, kde zamkli dvere a zavolali políciu. Poškodená sa bála, skoro omdlela, políciu
volala plačúc. Poškodená opakovane uviedla, že z obžalovaného má strach, bojí sa, že ich (aj vnuka H.)
zabije, nechce s ním žiť pod jednou strechou, tiež poukázala na to, že odkedy sa obžalovaný (naposledy)

vrátil z väzenia, pochudla a ochorela, je z neho zničená. Podľa poškodenej v čase skutku boli na mieste
okrem nej len obžalovaný a jej vnuk (svedok) H. B..

Obžalovaného usvedčuje aj svedok H. B. (synovec obžalovaného), ktorý na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že 6.5.2023 jeho strýko A. (obžalovaný) napriek zákazu priblíženia prišiel k obydliu

poškodenej a pri bránke sa jej vyhrážal slovami „rozrežem ťa kurva ako I. dcéru“, čo je podľa svedka
žena, ktorú v minulosti obžalovaný usmrtil. Následne svedok poškodenú odviedol do domu a zavolali
políciu. Svedok tiež uviedol, že jeho starý otec (otec obžalovaného) mu povedal o rannom incidente
pred obchodom, z ktorého sa starý otec bál vyjsť, keďže ho na mieste čakal obžalovaný. Svedokďalej vypovedal, že na mieste činu okrem neho, obžalovaného a poškodenej nebol nik iný a že
v kontexte vyhrážok obžalovaného sa bál o život svoj, ako aj poškodenej, keďže povaha obžalovaného
je nevyspytateľná a podľa svedka by dokázal aj zabiť.

Verziu poškodenej a svedka H. B. potvrdzujú aj ďalšie dôkazy, týkajúce sa priebehu udalostí
bezprostredne po skutku. Podľa záznamu o prijatom oznámení, poškodená G. B. dňa 6.5.2023 o 12.16
hod. na linku 158 oznámila, že je syn A. B., nar. XX.X.XXXX sa jej pred rodinným domom č. XXX
v obci Leles vyhrážal zabitím. Následne poškodená toho istého dňa o 12.30 hod. podala na OO PZ

v E. B. do zápisnice trestné oznámenie, v ktorom priebeh skutku opísala (v podstatnom) zhodne
so svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu vyplýva,
že rodinný dom č. XXX v obci Leles je oplotený a bezprostredne za plotom sa nachádza chodník
a verejná komunikácia (cesta), odkiaľ sa obžalovaný podľa výpovede očitých svedkov poškodenej
vyhrážal zabitím, resp. ťažkou ujmou na zdraví.

Okolnosti spáchaného skutku dokresľuje aj skutočnosť preukázaná na hlavnom pojednávaní, že
obžalovaný bol v čase skutku podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný
zo spoločného obydlia, rodinného domu č. XXX v obci Leles (na dobu 14 dní od 23.4.2023), a to
vsúvislostisvyhrážanímsazabitímobžalovanýmsvojmuotcoviz23.4.2023.Totovykázanieobžalovaný
porušil dňa 29.4.2023, za čo mu bola uložená bloková pokuta v sume 30 €. Z obsahu vyšetrovacieho

spisu,akoajzpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.10C/31/2023navyševyplýva,žeuznesenímč.k.
10C/31/2023-24 zo 4.5.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol obžalovanému (okrem
iného) uložený zákaz vstupu do rodinného domu č. XXX v obci Leles, ako aj na pozemky k domu
prislúchajúce. Obžalovanému ako odporcovi bolo toto neodkladné opatrenie (podľa doručenky, ako aj
podľa vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní) doručené 5.5.2023, teda deň pred spáchaním

teraz prejednávaného skutku.

História (obdobného) negatívneho správania obžalovaného k poškodenej vyplynula aj z evidencie
priestupkov, podľa ktorej sa obžalovaný 15.9.2022 vyhrážal zabitím, resp. ujmou na zdraví svojej matke
(poškodenej) s nožom v ruke, keď ho „nepustí dnu“, za čo mu bola uložená pokuta v sume 60 €, ako aj

prepadnutie veci (predmetného noža o celkovej dĺžke 22 cm). Taktiež z registra trestov a z rozhodovacej
praxe tunajšieho súdu vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát odsúdený za prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr. zákona, ktorý spočíval v porušení vykázania zo spoločného
obydlia (práve) s poškodenou, ktorého sa obžalovaný dopustil 18.9.2022 a napriek právoplatnému
odsúdeniu za tento skutok trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/114/2022 z 21.9.2022, znova

aj 23.9.2022, za čo bol odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/118/2022 z 26.9.2022
(v oboch prípadoch v rámci tzv. superrýchleho konania, po podaní obžaloby vykonaného sudcom
rozhodujúcim aj v teraz prejednávanej veci, pozn.).

Na základe takýchto výsledkov vykonaného dokazovania tak okresný súd dospel k záveru

nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt naplnil
objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
tým, že sa poškodenej ako svojej blízkej osobe (matke) a zároveň osobe vyššieho veku (v čase skutku
68 ročnej, o čom musel mať obžalovaný vedomosť, keďže išlo o jeho matku) vyhrážal smrťou, resp.
ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to objektívne mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu o jej

život a zdravie. Súd pritom v porovnaní s obžalobou mierne upravil skutkovú vetu v časti použitých slov
obžalovaným, a to spôsobom, ktorý zodpovedá na hlavnom pojednávaní vykonanému dokazovaniu. Aj
pri použitých slovách o „rozrezaní“ a „rozsekaní“ je pritom nepochybné, že obžalovaný sa poškodenej
vyhrážal usmrtením, resp. ťažkou ujmou na zdraví, čo je pre naplnenie označenej skutkovej podstaty
trestného činu rozhodujúce (bez potreby priameho použitia slova „zabijem“). Obava poškodenej o jej

život a zdravie spojená s vyhrážkami obžalovaného pritom v danom prípade bola opodstatnená aj
s ohľadom na to, že obžalovaný sa v (nedávnej) minulosti už dopustil voči nej obdobného konania,
keď 15.9.2022 sa jej s nožom v ruke vyhrážal zabitím, za čo bol postihnutý v priestupkovom konaní
a následne opakovane maril výkon úradného rozhodnutia nerešpektovaním vykázania zo spoločného
obydlia, za čo bol dvakrát odsúdený (trestnými rozkazmi tunajšieho súdu z 21.9.2022 a 26.9.2022).

Dôvodnosť obavy poškodenej z vyhrážok obžalovaného vyplynula aj z jej vlastnej výpovede, v rámci
ktorej poukazovala aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený aj za trestný čin
vraždy (podľa odpisu registra trestov rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2T/9/2004 z
21.8.2005), ako aj z výpovede svedka H. B., ktorý obžalovaného opísal ako nevyspytateľného a agresívneho človeka, z ktorého majú strach. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v
priamom úmysle, teda chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto
zákonom. Týmto záujmom, teda porušeným objektom trestného činu, bolo v danom prípade právo

poškodenej nebyť vystavená ohrozeniu svojej telesnej a duševnej (psychickej) integrity nebezpečnými
vyhrážkami. Pohnútkou konania obžalovaného, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bola zjavne
jeho nespokojnosť s krokmi poškodenej a jej manžela (rodičov obžalovaného) smerujúcimi k vylúčeniu
obžalovaného z užívania ich rodinného domu (neodkladné opatrenie súdu v tomto zmysle bolo
obžalovanému doručené deň pred spáchaním skutku, pozn.). Vzhľadom na okolnosti spáchania skutku,

keď konanie obžalovaného bolo určitým vyvrcholením jeho opakovaného protiprávneho konania voči
poškodenej a ďalším členom jeho rodiny (otcovi a synovcovi) a už uvedenú pohnútku, spojenú s jeho
nesúhlasom s legálne navodeným právnym stavom (zákazu vstupu do obydlia), je pritom zrejmé, že
závažnosť činu obžalovaného je vyššia ako nepatrná (§ 10 ods. 2 Tr. zákona).

Vovzťahukobraneobžalovaného,ktorývcelompriebehutrestnéhostíhaniasvojuvinupopieral,okresný

súd uvádza, že táto bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že v predmetný deň išiel smerom k autobusovej stanici spolu s J. K., „vonku sedela“ aj sestra
obžalovaného L. G., vtedy prišiel otec obžalovaného M. B., ktorý mal v ruke palicu, aj so synovcom
obžalovaného H. B., a obaja sa mu vyhrážali bitkou. Podľa obžalovaného mohol počuť jeho konverzáciu
s poškodenou aj N. N., ktorý sa v čase (podľa obžalovaného údajného) skutku nachádzal na svojom

dvore oproti cez ulicu.

Na návrh obžalovaného súd preto predvolal svedkov L. G., J. K. a N. N., ktorých výpovede však verziu
obžalovaného priamo popierali. Svedkyňa L. G. (sestra obžalovaného) vypovedala, že o skutku, ktorý
je predmetom obžaloby nemá žiadnu vedomosť, nevie ani, prečo je obžalovaný vo väzbe, s matkou

neudržiava žiadny vzťah, žije v inej časti obce, nevidela, že by otec obžalovaného mal v deň skutku
v rukách palicu, na danom mieste ani nebola. Svedok J. K. taktiež vypovedal, že o skutku nevie nič, raz
(dátum si nepamätá, bolo to okolo obeda) bol svedkom hádky medzi obžalovaným a jeho otcom ohľadne
vstupu, resp. zákazu vstupu do domu, otec obžalovaného však nemal v rukách palicu. Aj svedok N. N.
vypovedal, že sa ku skutku nevie vyjadriť, pretože nič nevidel, bol doma, nikde nechodí, na dvore (v čase

skutku) nestál, nepočul žiadny krik. Ani jeden z obžalovaným navrhnutých svedkov teda nepotvrdil ním
uvádzanú verziu priebehu udalostí na mieste skutku, naopak, každý z nich ju v podstate poprel. Okresný
súd v nadväznosti na to na okraj dopĺňa, že po osobnom výsluchu svedka H. B., ktorý je útlej postavy
a zjavne jemnej povahy, je vysoko nepravdepodobná verzia obžalovaného, že označený svedok by ho
vyzýval do bitky.

Pokiaľ obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania opakovane poukazoval na to, že (v čase skutku)
nemal pri sebe žiadny nôž (a ten uňho nenašli ani zasahujúci príslušníci PZ), okresný súd uvádza,
že obžalovanému sa v posudzovanej veci nekládlo za vinu spáchanie činu so zbraňou (nožom). Nôž
spomínala poškodená vo svojej výpovedi len v súvislosti s jej strachom z vyhrážok obžalovaného, keďže

podľa nej obžalovaný nôž zvykol mať u seba (netvrdila však, že by ho použil pri páchaní žalovaného
skutku).Obžalovanýtiežnamietalpriebehprípravnéhokonania,vktorompodľanehoaninebolvypočutý.
Zápisnica o výsluchu (v tom čase) obvineného z prípravného konania však obsahuje údaje o jeho osobe,
jeho výpoveď a na poslednej strane aj jeho podpis (s tým, že podľa úradného záznamu príslušníka PZ
ostatné strany zápisnice odmietol podpísať; rovnako ako záznam o preštudovaní spisu v závere tzv.

zrýchleného skráteného vyšetrovania, pozn.). Obžalovaný sa tiež domáhal zabezpečenia kamerového
záznamu z miesta činu, ktorý by podľa neho potvrdil, že skutok sa nestal tak, ako vypovedali poškodená
a svedok H. B.. Už v priebehu prípravného konania sa pritom poverený príslušník PZ snažil predmetný
kamerový záznam zabezpečiť, avšak podľa starostu obce Leles, dom č. XXX nie je v dosahu pouličných
kamier. Rovnaká bola odpoveď obce aj na (na návrh obžalovaného vykonané) dožiadanie súdu.

Napokon súd uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol návrh obžalovaného na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka J. N. a jeho partnerky, keďže títo sa podľa obžalovaného mali vyjadriť
k tomu, že obžalovaný pri jeho zadržaní, a teda ani v čase skutku, nemal pri sebe nôž. Táto
skutočnosť, ako už bolo vyššie uvedené, nebola pre rozhodnutie o podanej obžalobe relevantná, keďže

obžalovanému sa nekládlo za vinu spáchanie činu so zbraňou.Na podklade uvedených skutočností okresný súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c), písm. e) Tr. zákona.

K výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Základná trestná sadzba v prejednávanej veci predstavovala šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody
podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona.

Súd na strane obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a pričítal mu jednu priťažujúcu
okolnosť, a to že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, pričom vzhľadom na väčší počet
predchádzajúcich (nezahladených) odsúdení a vzhľadom na to, že teraz prejednávaný skutok
obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (trestným rozkazom tunajšieho súdu
sp.zn.0T/114/2022z21.9.2022),súdnevideldôvodnatútopriťažujúcuokolnosťneprihliadať[§37písm.

m) Tr. zákona]. S ohľadom na prevažujúci počet priťažujúcich okolností, dolná hranica trestnej sadzby
sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšila o jednu tretinu a konkrétna trestná sadzba u obžalovaného tak
(za použitia § 38 ods. 8 Tr. zákona) predstavovala 16 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Pozváženívšetkýchokolnostíprípaduokresnýsúduložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyvtrvaní16

(šestnásť) mesiacov, teda v rovnakej výmere ako v trestnom rozkaze vydanom v tejto veci, proti ktorému
obžalovaný podal odpor. Vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý má v odpise registra
trestov 12 záznamov, ako aj vzhľadom na jeho priestupkovú minulosť (5 záznamov o priestupkoch),
súd nepovažoval v danom prípade na naplnenie účelu trestu za dostatočné uloženie alternatívneho
trestu nespojeného s odňatím slobody. Keďže obžalovaný spáchal teraz súdený úmyselný trestný čin v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/114/2022 z
21.9.2022, ktorým mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h) Tr.
zákona bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 18 mesiacov (do 22.3.2024), uložený trest odňatia slobody musel byť nevyhnutne
nepodmienečný (§ 49 ods. 2 Tr. zákona).

Uloženýtrestnaspodnejhranicizvýšenejtrestnejsadzbyokresnýsúdpovažujezaprimeranýzávažnosti
spáchaného (verbálneho) trestného činu, pričom súd pri výmere trestu prihliadol aj na skutočnosť,
že obžalovanému vzhľadom na už druhé odsúdenie za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia hrozí premena 6 mesačného trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol

pôvodne podmienečne odložený. Trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov tak prvostupňový súd
považuje za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie v zmysle vytvorenia možnosti na
(prípadnú) nápravu obžalovaného, ako aj funkcie generálnej prevencie v zmysle odradenia iných od
páchania obdobnej trestnej činnosti, pričom vzhľadom na 12 predchádzajúcich odsúdení (aj za násilnú
trestnú činnosť) u obžalovaného v danom prípade vystupuje do popredia najmä represívna funkcia

trestu a ochrana spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti z jeho strany. Nepodmienečný trest
odňatiaslobodyvtrvaní16mesiacovtiežprimeranýmspôsobomvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou.Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz súdeného trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (naposledy bol obžalovaný
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v trvaní 40 mesiacov za trestný čin vydierania,

prepustený 6.6.2021, pozn.), súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poškodená si nárok na náhradu škody v tomto trestnom konaní neuplatňovala, súd preto o tejto otázke
nerozhodoval.

Na základe uvedených skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný

c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca

d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.