Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/491/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915219663
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7915219663.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková v právnej veci žalobcov: 1. Slovenská republika,

v zast. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“), so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO:
17 335 345, 2. – 149. „ neznámi vlastníci“, zast. SPF, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO:
17 335 345, všetci zast. Advokátska kancelária Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., Mlynské
nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX
E. A. F., G., H., I., zast. Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o. C. X, XXX XX J., IČO: 50 560 611
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu súd zamieta.

II. Žalovanej voči žalobcom v 1. až 149. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

III. Štátu súd nepriznáva voči žalobcom v 1. až 149. rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia voči žalovanej domáhali určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam vymedzeným v žalobe zo dňa 25.11.2015, a to žalobca v 1. rade titulom rozhodnutia
konfiškačnej komisie č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.11.1948, na základe ktorého ex lege v súlade s nar.

č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb. a nariadenia č. 89/1947 Sb. ku dňu 01.03.1945 sa stal
štát vlastníkom tých nehnuteľností, ktoré v žalobe presne špecifikuje v bode VI. a) a žiada určiť do
vlastníctva štátu. U neznámych vlastníkov sú titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva prídelové
listiny – výmery o vlastníctve pôdy, ktoré podľa § 1 ods. 2 nar. č. 104/96 Sb. n. SNR sú verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, ktorá má slúžiť
ako podklad na zápis vlastníckeho práva neznámych vlastníkov do katastra nehnuteľností, teda nemali
konštitutívny charakter iba deklaratórny, lebo vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam sa nadobúdalo

dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo 48/2008 a žiadali, aby nehnuteľnosti vymedzené v žalobe pod VI. b) boli určené do vlastníctva
neznámych vlastníkov. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Z počiatku tvrdila, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností,
a to titulom dedenia, lebo ich zdedila legálnym a zákonným spôsobom v dedičskom konaní po svojom
nebohom otcovi grófovi E. D. v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.

23D/132/2005, Dnot 215/2005. Neskôr zmenila argumenty, na základe ktorých tvrdila, že je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností a bránila sa tým, že pokiaľ jej vlastnícke právo titulom dedenia nesvedčí,
stala sa ich vlastníčkou titulom vydržania, pretože od ich nadobudnutia ich mala v dobromyseľne,
nepretržitej, oprávnenej držbe po dobu viac ako 10-tich rokov a stala sa ich vlastníčkou vydržaním.3. Žalobcovia žalobou, ktorú doručili súdu dňa 26.11.2015 nárok uplatnený v konaní odôvodnili týmito
skutočnosťami:

Poukázali na to, že otec žalovanej gróf E. D. bol posledným pozemnoknižným vlastníkom predmetných
nehnuteľností pôvodne zapísaných v PKV č. 1 a následne po zmenách a prevodoch prepísaných
do PKV č. 279. V konaní ROEP v dotknutých katastrálnych územiach v r. 1998 bol na príslušné
listy vlastníctva zapísaný gróf E. D. ako neznámy (nezistený) vlastník v správe SPF. SPF ako
správca nehnuteľností neznámych vlastníkov v súlade so z.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách a zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi prenajímal pozemky vo vlastníctve
neznámeho vlastníka E. D. poľnohospodárskym subjektom. Následne v dedičskom konaní po E. D.
vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 23D/123/2005, Dnot 215/2005 všetky nehnuteľnosti,
ktoré vlastnil a boli zapísané v katastri nehnuteľnosti na mene E. D. grófa, neznámeho vlastníka v správe

SPF, zdedila do výlučného vlastníctva jeho dcéra, žalovaná s povinnosťou vyplatiť ustupujúcej dedičke
K. D. finančnú náhradu. Toho času je v KN za vlastníčku zapísaná žalovaná, čo žalobcovia považujú
za nesprávne, nakoľko všetok majetok grófa E. D. na území Slovenska bol na základe rozhodnutia
č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.11.1948 skonfiškovaný v prospech štátu k 01.03.1945 v súlade s nar.
č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb. a nar. 89/1947 Sb. Vlastníctvo k ním teda nadobudol

Československý štát priamo zo zákona k vyššie uvedenému dátumu. Slovenský pozemkový fond sa
preto dňa 03.07.2006 obrátil na Správu katastra Trebišov so žiadosťou o vykonanie opravy zápisu, resp.
o vykonanie zápisu konfiškačného rozhodnutia do KN a žiadal zmenu vlastníckeho práva zo žalovanej
v prospech Slovenskej republiky v správe SPF. Správa katastra Trebišov ich žiadosti nevyhovela, a to
z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti sú dotknuté ďalšou verejnou listinou, a to uznesením o dedičstve

v prospech žalovanej a odporučila žalobcovi podať určovaciu žalobu na súd.
3.1. SPF zdôraznil, že pred podaním žaloby sa pokúsil vec vyriešiť mimosúdne a dňa 19.10.2015 zaslal
žalovanej oznámenie, že v prípade, ak nedôjde z jej strany k prejavu vôle riešiť vec mimosúdne, bude
podaná žaloba na súd. Na túto výzvu žalovaná nereagovala.
3.2. Žalobcovia zdôraznili, že šetrením v štátnom archíve (Ministerstva vnútra SR, Štátny archív

v Košiciach, pobočka Trebišov) dospeli k zisteniu, že nehnuteľnosti označené v žalobe v článku VI.,
bod VI b) boli po nadobudnutí vlastníckeho práva Československého štátu v súlade s rozhodnutím
č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.01.1948 predmetom prídelového konania podľa nar. č. 104/1946
Sb. a na základe prídelových listín – výmerov vo vlastníctve pôdy boli pridelené do vlastníctva
fyzických osôb (ku dňu podania žaloby neznámych vlastníkov v správe SPF). Tieto archívne listiny

podľa žalobcov potvrdzujú, že obyvateľstvo obce ako aj štátne orgány mali jednoznačnú vedomosť
o konfiškácii pozemkov grófa D.. Argumentovali ďalej tým, že výmer o vlastníctve pôdy je podľa
§ 1 ods. 2 nar. č. 101/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu
pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam
vlastníckeho práva v prospech prídelcu. Zápis prídelov do pozemkovej knihy nemal konštitutívny ale

iba deklaratórny charakter lebo vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam sa nadobúdalo dňom vydania
výmeruovlastníctvepôdy.Točijevlastníctvovpozemkovejknihezapísanétitulomvýmerovovlastníctve
pôdy, nie je teda rozhodujúce (rozhodnutie NS SR 4Cdo 48/2008).
3.3. Žalobca v 1. rade teda aktívnu legitimáciu v konaní odvodzuje od konfiškácie predmetných
nehnuteľností v zmysle nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR a preukazuje, že tieto nehnuteľnosti vo vlastníctve

štátu spravuje Slovenský pozemkový fond a v zmysle § 34 ods. 14 z.č. 330/1991 Zb.z. koná za štát pred
súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitných predpisoch aj vtedy, ak
vlastnícke právo štátu je sporné.
3.4. Žalobcovia v 2. rade – neznámi (nezistení) vlastníci v zákonnom zastúpení SPF opierajú svoje
vlastnícke právo k predmetným parcelám citovaným v článku VI b) žaloby o existenciu prídelových listín

– výmerov o vlastníctve pôdy, čím svoju aktívnu legitimáciu v konaní považujú za preukázanú. V žalobe
zdôraznili, že tzv. „neznámy vlastník“ je špecifickým subjektom, ktorý bol zaradený do slovenského
právnehoporiadkunazákladešpeciálnychzákonov,atohlavnez.č.180/1995Z.z.,z.č.229/1991Zb.ako
aj z.č. 330/1991 Zb. V konaniach pred súdom nezistených vlastníkov zastupuje ex lege SPF a v prípade
lesnýchpozemkov,LesySlovenskejrepubliky,š.p.Účelomzavedeniašpecifickéhosubjektunezisteného

vlastníkabolonapomôcťprievidenciiausporiadanívlastníckychvzťahovajvsúdnychkonaniach,pričom
nakladanie s pozemkami po neznámych vlastníkoch a ich zastupovanie pred súdmi a inými orgánmi
zveril zákon výslovne SPF a Lesom SR, š.p. Poukázali na to, že SPF je podľa § 34 z.č. 330/1991 Zb.
subjektom sui generis so špecifickým postavením a poslaním, ktoré vyplýva aj z ďalších zákonov (z.č.229/1991 Zb. a z.č. 180/1995 Zb.). Na základe týchto právnych predpisov mu patrí aj právo nakladať
s pozemkami nezistených vlastníkov ako aj s pozemkami, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa
predpisov v katastri nehnuteľnosti v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií

alebo ak sa nepreukáže opak.
3.5. Žalobcovia zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiamnakoľkovkatastrinehnuteľnostíjezavýlučnúvlastníčkutýchtonehnuteľnostízapísaná
žalovaná, čo obmedzuje žalobcov vo výkone ich práv ako vlastníkov predmetných parciel. Žalobcovia
nikdy nepreviedli vlastnícke právo k týmto parcelám od ich nadobudnutia na iného napriek tomu v KN

nie sú zapísaní za vlastníka. Poukázali na ustálenú rozhodujúcu prax súdov (rozsudok NS SR sp. zn.
5Cdo 36/1999), podľa ktorého určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam
z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci tejto žalobe je bez ďalšieho podkladom pre zmenu zápisu ohľadom
vlastníckeho práva žalobcu k sporným parcelám do KN. Zdôraznili, že právne postavenie žalobcov, ktorí
sa cítia byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností, je bez tohto určenia ohrozené a neisté a určovacou
žalobousamôžeodstrániťprávnaneistotavpostavenížalobcovazosúladiťstavKNsostavomprávnym.

Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby nehnuteľnosti špecifikované v časti VI. a) žaloby zapísané
v k. ú. L. J. na LV č. XXX (bližšie špecifikované v petite žaloby) na LV č. XXX, k. ú. B. J. a na LV č.
XXXX k.ú. D. boli určené do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky v správe SPF. Nehnuteľnosti
špecifikované v petite žaloby v časti VI. bod VI b) zapísané na LV č. XXX k.ú. L. J. (špecifikované v petite
žaloby) žiadali určiť v celosti do vlastníctva neznámych vlastníkov v správe SPF. Súčasne žiadali priznať

nárok na náhradu trov konania.

4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 29.05.2017, ktorým žiadala žalobu zamietnuť. Navrhla
konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť v dôsledku nedostatku procesnej podmienky, ktorú nemožno
odstrániť, resp. navrhla žalobu zamietnuť. Podľa žalovanej žalobca v 1. rade nie je aktívne legitimovaný

k podaniu takejto žaloby, lebo v zmysle z.č. 180/1995 Z.z. a z.č. 330/1991 Zb. síce Slovenskú republiku
zastupuje SPF, ale iba pri správe majetku (pozemkov). Nie je však aktívne legitimovaný podávať žalobu
na určenie vlastníckeho práva. Takto aktívne legitimované podľa nej je k zastupovaniu štátu Ministerstvo
financií SR (§ 9 ods. 1 písm. c) z.č. 575/2001 Z.z. v spojení s § 5 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a)
z.č. 330/1991 Zb.) a ak by žaloba o určenie vlastníctva nesúvisela s pozemkovými úpravami, zákonné

oprávnenie zástupcu štátu by svedčilo Ministerstvu financií SR (§ 7 ods. 2 písm. b) in fine z.č. 575/2001
Z.z.). Túto otázku podľa žalovanej riešil NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 203/2004 zo dňa 23.11.2004.
4.1. Žalovaná sa bránila aj tým, že žalobcovia v 2. rade „neznámi vlastníci“ nie sú správne označení, lebo
žalobcovia musia byť známi nakoľko iba konkrétne fyzické osoby sú aktívne legitimované podať žalobu
na súd. Opäť zdôraznila, že z.č. 180/1995 Z.z. ako aj z.č. 330/1991 Zb. konštatujú, že SPF iba spravuje

pozemky neznámych vlastníkov, teda nie je aktívne legitimovaný podať takúto žalobu na súd. Okrem
toho poukázala na to, že osoby uvedené v prídelových listinách sú známe osoby, ktoré žili v Obci J. ale
už poumierali. Majú svojich dedičov, ktorí dodnes žijú a sú známi, dajú sa zistiť z dedičských spisov. Tieto
osoby, teda dedičia, si nikdy neuplatňovali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Bránila sa
tým, že petit žaloby je nevykonateľný. V katastri nehnuteľností totiž nie je možné zapísať za vlastníkov

„neznámych vlastníkov“. Katastrálny zákon predpisuje čo sa má do KN zapísať a aké údaje sa tam
zapisujú.
4.2. V súvislosti s prídelom v zmysle nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. uviedla, že v prídelových listinách
sa prideľovali konkrétne pozemky, časti pozemnoknižných parciel, ktoré boli vytvorené na základe
prídelového plánu – geometrického plánu. Teda prídelci mohli byť vlastníkmi konkrétnych parciel preto

nie je možné uviesť v petite, že všetci prídelci sú vlastníci všetkých nehnuteľností ako to v petite žiada
žalobca v 2. rade. Argumentovala aj tým, že je potrebné skúmať platnosť týchto prídelových listín, tzn.
či boli prídelcami prijaté, či bola vyplatená prídelová cena, či boli pozemky vymerané a odovzdané
do užívania prídelcov. Poukázala aj na to, že zrejme nedošlo nikdy k platným prídelom, lebo inak by
najneskôr počas druhej etapy pozemkových úprav – ROEP si boli prídelci pred komisiou ROEP alebo

dedičia prídelcov uplatňovali svoje práva, k čomu však nikdy nedošlo. Komisia ROEP by teda mohla na
základe právoplatného prídelu zapísať vlastnícke právo k čomu nedošlo.
5. Podaním zo dňa 29.06.2017 reagovali žalobcovia na tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe.
Zdôrazňujú, že podľa § 34 ods. 14 z.č. 330/1991 Zb. v znení ku dňu 01.01.2008 Slovenský pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu

uvedených v osobitnom predpise podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a lesných
pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov
je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných
pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Táto zmena bola do citovaného zákona zavedená zákonomč. 571/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 a Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi
lesného majetku sa dala možnosť zastupovať pred súdom aj v prípadoch, že je vlastnícke právo štátu
a neznámych vlastníkov sporné. Posledná zmena predmetného ustanovenia bola vykonaná zákonom

č. 115/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, podľa ktorého Slovenský pozemkový fond môže nakladať
aj s pozemkami nezistených vlastníkov aj keď nejde o poľnohospodárske pozemky okrem lesných
pozemkov. Týmito argumentmi žalobcovia preukazovali svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
v tejto veci.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2017 zotrvala na svojej argumentácii, že žalobca v 1.
rade nie je aktívne legitimovaný a žiadala konanie voči nemu zastaviť a v súvislosti so žalobcom
v 2. rade argumentuje tým, že takto označený subjekt nespĺňa požiadavky ustanovenia § 133 CSP,
teda „neznámi vlastníci“ nemôžu byť účastníkmi občianskoprávnych vzťahov a nemôžu nadobúdať
žiadne práva ani majetok. „Neznámych vlastníkov“ nie je možné ani evidovať v evidencii nehnuteľnosti
v KN. Zdôraznila, že nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojom otcovi E. D. v dedičskom konaní

sp. zn. 23D/123/2005, v ktorom bolo vydané dedičské rozhodnutie 09.11.2005, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 01.12.2005. Od tej doby s nehnuteľnosťou disponuje, ihneď ich prenajala, sú v jej
oprávnenej, dobromyseľnej držbe a doposiaľ nebola nikým v tejto držbe rušená. Bránila sa tým, že
žalobca doposiaľ nepreukázal konfiškáciu sporných nehnuteľností jej otcovi, dôkazné bremeno je na
strane žalobcu. Musí úplne a bezpečne presne preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí. Mal by predložiť

právoplatnú konfiškačnú listinu (rozhodnutie, ktoré bolo doručené jej otcovi) a bez pochýb preukázať,
že tieto pozemky boli skonfiškované. To, že ku konfiškácii došlo, nevyplynulo ani z pozemnoknižných
vložiek, pričom v zmysle v čase platnosti Uhorského obyčajového práva na našom území (do platnosti
Stredného občianskeho zákonníka z roku 1950) sa vlastnícke právo nadobúdalo výlučne zápisom do
pozemkovej knihy. Československá republika v pozemnoknižných vložkách nikdy zapísaná nebola.

Upriamila pozornosť aj na to, že v zmysle z.č. 330/1991 Zb. v čase druhej etapy pozemkových úprav
v rámci tzv. ROEP si mohol každý, kto si myslel, že je vlastníkom nejakého pozemku uplatniť svoje
vlastnícke právo v danej lehote a komisia zriadená v obci o takýchto žiadostiach rozhodla. V Obci J. ani
D. si nikto v rámci ROEP z pozemkov, ktoré vlastní žalovaná, neuplatnil nárok z dôvodu prídelu v zmysle
Nariadenia č. 104/1946 Zb.

7. Na obranu žalovanej reagovali žalobcovia podaním zo dňa 09.10.2017, kde opakujú argumentáciu
na podporu svojho tvrdenia o svojej aktívnej legitimácii v konaní opakovane poukazujúc na znenie
ustanovenia § 34 ods. 14 z.č. 330/1991 Zb., na základe ktorého Slovenský pozemkový fond môže
zastupovať štát a neznámych vlastníkov pred súdom vo veciach nehnuteľností, ktorých vlastník nie

je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Nesúhlasili
s tvrdením žalovanej, že „neznámi vlastníci“ nemôžu byť účastníkmi občianskoprávnych vzťahov
a nemôžu nadobúdať žiadne práva a majetok, lebo ich ani nemožno evidovať v evidencii nehnuteľností.
Zdôraznili, že týmito špeciálnymi predpismi je zabezpečená spravodlivá ochrana práva oprávnených
záujmov nezistených vlastníkov a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý

sa priamo týka práva oprávnených záujmov neznámych vlastníkov.

8. Žalovaná podaním zo dňa 18.12.2017 zdôraznila, že konfiškáciu majetku jej právneho predchodcu
neuznáva lebo jej rodine konfiškačné rozhodnutie nebolo nikdy doručené. Neboli dodržané zákonné
podmienky doručenia. Poukázala na § 1 ods. 1 – 11 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškácii

a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, § 33 ods. 1a, § 72 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb. o řízení věcech, náležejicích do
púsobnosti politických úřadú vecne tým, že ku konfiškácii a prechodu vlastníctva na štátu podľa nar.
č. 104/1945 Sb. dochádzalo priamo dňom jeho účinnosti, t.j. 01.03.1945, čo vyplýva aj z jeho § 1.
Uviedla, že k zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné v súlade s § 1 ods. 7 tohto nariadenia

vydať individuálne rozhodnutie o tom, či sa konkrétna osoba považuje za osobu maďarskej národnosti
podľa § 1 ods. 1 písm. b), pričom takéto rozhodnutie podliehalo inštančnému preskúmaniu a možnosť
podania odvolania proti rozhodnutiu konfiškačnej komisie bola zavedená až novelou na základe nar.
č. 89/1947 Sb. n. SNR, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia nariadenia konfiškácie
poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa

s účinnosťou od 30.12.1948, o ktorom rozhodoval Zbor povereníkov. Zdôraznila, že v konaní nebolo
nijako preukázané, že by bol v prípade právnych predchodcov žalovanej, ktorí sa mali zdržiavať na
neznámom mieste, dodržaný procesný postup v zmysle vtedy účinného správneho poriadku, t.j. že
by im bolo doručené konfiškačné rozhodnutie jedným zo spôsobov vtedy možným (prostredníctvomzástupcu, zmocnenca alebo opatrovníka, resp. verejnou vyhláškou). Konfiškačné rozhodnutie právnym
predchodcom žalovanej nebolo platne, účinne doručené a voči ním platí ako keby rozhodnutie nebolo
vydané. Zdôraznila, že rozhodnutie tak nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto

nemohlo platne dôjsť k zavŕšeniu konfiškačného procesu a keďže majetok nebol skonfiškovaný jej
právnemu predchodcovi, neprešiel do vlastníctva štátu, nič nebránilo tomu, aby ho mohla nadobudnúť
v dedičskom konaní.
8.1. Opakovane poukazovala na to, že k sporným nehnuteľnostiam v rámci pozemkových úprav bola
vykonaná druhá etapa ROEP. ROEP bolo schválené právoplatným rozhodnutím a v zmysle § 7 ods. 4

z.č. 180/1995 Z.z. schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje
registra do KN. Súčasťou ROEP boli aj sporné pozemky, kde ako vlastníčka bola zapísaná žalovaná.
Postup žalobcu v prvom rade nie je akceptovaný z hľadiska právnej istoty a ochrany práva a právo
chránenýchzáujmovsúkromnýchosôb.Žalobcaprostredníctvomsvojhoorgánu,príslušnéhookresného
úradu uznal vlastnícke právo žalovanej rozhodnutím o ROEP. Zdôraznila, že vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam mohla nadobudnúť aj vydržaním podľa § 130 ods. 1 a § 134 OZ. Od zdedenia týchto

nehnuteľností od r. 2006 prenajíma poľnohospodárskym organizáciám a o podanej žalobe sa dozvedela
až dňa 18.05.2017, keď jej žaloba bola doručená súdom.

9. Žalobcovia v podaní zo dňa 18.01.2018 v súvislosti s aktívnou legitimáciou „neznámych vlastníkov“
v konaní pred súdom poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 11/2016 zo dňa 24.02.2016,

zktoréhovyplýva,žetakétodruhovéoznačeniestranysporujeprípustné,čiuž voforme„neznámy(resp.
nezistený) vlastník nehnuteľnosti, zast. SPF“ alebo „neznámy (nezistený právny nástupca ostatného
pozemnoknižného vlastníka menom), zast. SPF“. V súvislosti s nedoručením konfiškačného rozhodnutia
rodine žalovanej a nedodržaním zákonných podmienok doručenia žalobcovia udávajú, že na rozhodnutí
konfiškačnej komisie v Trebišove č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.01.1948 je uvedené, že o tomto

rozhodnutí sa upovedomujú okrem iných subjektov aj vlastník E. D. – cestou MNV vo L. J. k doručeniu.
K prídelovým listinám – výmerom vo vlastníctve pôdy opakujú argumenty, ktoré uviedli už v predošlých
podaniach.
9.1. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že by mohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
aj vydržaním žalobcovia zdôrazňujú, že vydržanie ako inštitút vyžaduje splnenie viacerých zákonných

podmienok, ktoré musia byť preukázané, aby bolo možné vyhodnotiť, že žalovaná držala vlastnícke
právo k sporným pozemkom, hlavne musí ísť o oprávnenú držbu spôsobilej veci trvajúcu po zákonnom
stanovenú vydržaciu dobu a vydržateľ musí byť v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že v tejto
dobrej viere je so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Podľa žalobcov nebola dodržaná zákonná 10-ročná
nerušená vydržacia lehota týchto nehnuteľností. Uznesenie o dedičstve zo dňa 09.11.2005 nadobudlo

právoplatnosť dňa 01.12.2005, pričom o tom, že žalobca si robí nárok na sporné nehnuteľnosti sa
dozvedela žalovaná oveľa skôr ako ona tvrdí, teda skôr ako 18.05.2017, kedy jej bola doručená žaloba
zo súdu. Žalobcovia zdôrazňujú, že jej poslali list zo dňa 19.10.2015, kde jej oznamujú, že podávajú
žalobu o určenie vlastníckeho práva a informujú ju o možnosti uzatvoriť mimosúdnu dohodu, o čom
svedčí aj dôkaz – podací lístok s podacím číslom RP210234765SK a vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s.

zo dňa 03.12.2015 a 19.01.2016 o doručení predmetného oznámenia, a to že oznámenie bolo žalovanej
doručené dňa 12.11.2015, teda nie je splnená kvalifikovaná dlhodobá držba po dobu 10-tich rokov ako
podmienka vydržania vlastníckeho práva žalovanou.

10. Žalovaná v podaní zo dňa 19.02.2018 reaguje na tvrdenie žalobcov ohľadom ich aktívnej legitimácie

na podanie žaloby v tomto konaní poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 11/2016 zo dňa
24.02.2016 s tým, že toto rozhodnutie rieši iný prípad, a to pasívnu legitimáciu strany sporu a nie
aktívnu legitimáciu, kým v tomto konaní neznámi vlastníci v zast. SPF vystupujú na strane žalobcov.
Argumentujeďalejtým,ževsúvislostisprídelomvzmysleNariadeniaSNRč.104/1946Sb.vprídelových
listinách sa prideľovali konkrétne parcely časti pozemnoknižných parciel, ktoré boli vytvorené na základe

prídelového plánu – geometrického plánu, teda prídelci boli vlastníkmi konkrétnych parciel, a teda nie
je možné uviesť v petite, že všetci prídelci sú vlastníci všetkých nehnuteľností ako to žalobca v 2. rade
uvádza. A je aj nelogické, aby žalobca v 2. rade žiadal o určenie vlastníckeho práva v prospech niekoho
nasilu, proti jeho vôli ako sa to deje v tomto prípade.
10.1. Zdôraznila, že predžalobná výzva jej nemohla byť doručená dňa 12.11.2015 do vlastných rúk,

pošta nemôže niečo také potvrdiť pokiaľ nemá opravdivý dôkaz o doručení písomností do vlastných rúk.
Dôkazom by mohla byť iba podpísaná doručenka ňou samou. Táto však nemohla existovať, pretože
list jej doručovali na adresu predchádzajúceho bydliska v štáte M. N. ale ona už viac rokov žije v štáteH., teda temer na opačnom konci USA. Tento list neprevzala. Zásielka jej bola doručená so žalobou na
vyjadrenie zo súdu až 18.05.2017.
10.2. Opakovane zdôrazňuje, že splnila všetky predpoklady vydržania vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, lebo jej držba bola oprávnená, dobromyseľná, trvala zákonom stanovenú dobu
aoprávnenádržbasanemusínutneopieraťoexistujúciprávnydôvod,stačíabyboldanýhociajdomnelý
(putatívny) právny dôvod ale dôležité je, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu takýto právny dôvod svedčí a že pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať
aj dobu pred 1.1.1992 (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 207/2005).

11. Žalobcovia reagujú na skutočnosti v ostatnom vyjadrení žalovanej podaním zo dňa 11.04.2018
a zdôrazňujú, že je možné v KN zapísať za vlastníka aj subjekt „neznámy vlastník“. Predložili LV č.
XXX, k.ú. O., z ktorého to vyplýva. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že v Obci J. alebo D. si nikto
z pozemkov, ktoré vlastní, neuplatnil nárok z dôvodu prídelu v zmysle z.č. 104/1946 Zb. Predložili
notársku zápisnicu N 39/2005, Nz 12496/2005, NCRls 12346/2005 zo dňa 23.03.2005, ktorou bolo

osvedčené vyhlásenie o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, a to parc. č.
259/1 a 259/2, k. ú. L. J., ktorá bola vo vlastníctve grófa E. D. v prospech P. D. na základe výmeru
o vlastníctve pôdy vydaného povereníctvom pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave pod č.
4324/48 zo dňa 26.07.1948. Opakovane zdôraznili, že majú dôkaz, ktorý predložili súdu preukazujúci, že
predžalobná výzva bola žalovanej doručená 12.11.2015. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že jej doručená nebola,

je na nej, aby to preukázala.

12. Žalovaná podaním zo dňa 09.05.2018 zhodnotila vykonané dokazovanie a okrem už uvedených
argumentov poukázala na tieto nové zistenia:
Z oznámenia Okresného úradu Trebišov, odboru katastrálneho zo dňa 11.01.2018 č. OÚ-TV-

KO-2018-000027-002, ktoré bolo súdu predložené vyplýva, že v k. ú. B. J., L. J. a D. bol vykonaný
ROEP v zmysle z.č. 180/1995 Z.z. Účastníkom konania bol aj Slovenský pozemkový fond (SPF). ROEP
znamená register obnovenej evidencie pozemkov a to znamená zakladanie listov vlastníctva, došetrenie
vlastníctva k jednotlivým pozemkom. Práve v rámci ROEP boli došetrené vlastnícke vzťahy aj k sporným
nehnuteľnostiam a založené listy vlastníctva v prospech E. D. (gróf) v správe SPF. Išlo o prvotné

zápisy v zmysle rozhodnutia OÚ v Trebišove, kat. odboru č. 1a/98 zo dňa 01.12.1998, č. 1/99 zo dňa
20.04.1999. Zdôraznila, že v zmysle § 9 ods. 1 a 2 boli námietkové konania, a to v k. ú. B. J. v dňoch
25.04.1997až06.06.1997,vk.ú.L.J.vdňoch16.06.1997až16.07.1997,vk.ú.D.vdňoch04.09.1997až
15.10.1997. Vo všetkých troch katastrálnych územiach podal SPF námietky, avšak netýkali sa sporných
pozemkov. Teda súhlasil so zápisom grófa E. D. do listu vlastníctva. Počas samotného konania ani iní

účastníci konania nepodali žiadne námietky voči zápisu sporných pozemkov a listov vlastníctva a neboli
podané ani námietky na určenie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 11 zákona alebo na určenie
práva podľa § 12 zákona. Teda bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov vo všetkých
katastrálnych územiach. Na základe takto založených LV bolo prejednanie dedičstva po poručiteľovi
grófovi E. D. na Okresnom súde v Trebišove pod sp. zn. 23D/123/2005.

Ostatné skutočnosti sú opakovaním tvrdení uvádzaných v predchádzajúcich podaniach.

13. Na pojednávaní dňa 06.06.2018, po oboznámení sa s vyjadreniami a stanoviskami právnych
zástupcov strán sporu súd prvýkrát vyslovil predbežné právne posúdenie v tejto veci v zmysle § 181
ods. 2 CSP a vytvoril stranám sporu priestor, aby zaujali stanovisko k nemu.

14. Žalobcovia podaním zo dňa 30.07.2018 oznámili súdu, že požiadali Okresný úrad Trebišov, odbor
katastrálny o vyhotovenie písomnej identifikácie predmetných nehnuteľností a to zo súčasného stavu
na pôvodný pozemnoknižný stav, t.j. parciel registra „E“ KN zapísané na LV č. XXX, k.ú. L. J., LV č.
XXX, k.ú. B. J. a LV č. XXXX, k.ú. D.. Žiadosť podali z dôvodu, aby preukázali aké parcely pripadli

do vlastníctva tzv. neznámych vlastníkov a v akej výmere a ktorých neznámych vlastníkov sa týka.
OpakovanepoukázalinarozhodnutiekonfiškačnejkomisievTrebišovezodňa22.01.1948č.Kom.28/48-
VI, z ktorého vyplýva jednoznačne to, že všetok pôdohospodársky majetok vo vlastníctve E. D., t.j.
právneho predchodcu žalovanej, bol skonfiškovaný v prospech štátu, a to ku dňu 01.03.1945 ,v súlade
s nariadením č. 104/1945 Sb. v znení nar. č. 64/1946 Sb. a nar. 89/1947 Sb. Vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam tak nadobudol Československý štát priamo zo zákona v súlade
s uvedenými nariadeniami. Tvrdili, že z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že išlo o obyvateľa Maďarska –
osobu maďarskej národnosti a že o rozhodnutí bol E. D. upovedomený cestou MNV vo L. J. k doručeniu.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2014 zo dňa 29.09.2015, nálezÚstavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 379/2016-27 zo dňa 29.03.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 19Co 922/2014 zo dňa 19.05.2016. Podľa žalobcu tieto rozhodnutia potvrdzujú ich doterajšie
tvrdenia, že právnym titulom prechodu vlastníckeho práva nie je správny akt ale dekrét, resp. nariadenie

samotné, t.j. v danom prípade nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. Konfiškácia nastala ex lege a súčasne
tiež ex tunc, pričom konfiškácia vyvoláva absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníka a súčasne
nové originálne nadobudnutie vlastníctva k veci vlastníkom novým, v danom prípade štátom.
14.1. Žalobcovia podaním zo dňa 17.08.2018 oznámili súdu, že Okresný úrad Trebišov, odbor
katastrálny nevyhovel ich požiadavke vykonať spätnú identifikáciu predmetných parciel a k takejto

spätnej identifikácii pristúpia iba na požiadanie súdu.

15. Žalobcovia listom zo dňa 05.10.2018 oznámili súdu, že dňa 05.10.2018 na Štátnom archíve
v Košiciach, pobočka Trebišov vykonali štúdium listín súvisiacich s predmetným súdnym konaním.
Zistili, že v konfiškačnom spise sa nenachádza žiadna informácia, z ktorej by vyplývalo, kedy by malo
predmetné rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Pracovníčka archívu uviedla, že právoplatnosti sa

v uvedenom období na týchto listinách nevyznačovali, nakoľko to vtedajšie orgány nepovažovali za
potrebné.

16. Žalobcovia podaním zo dňa 05.03.2019 predložili súdu návrh na zmenu žaloby a čiastočné
späťvzatie žaloby ohľadom niektorých parciel a upresnili označenie žalobcu v 2. rade neznámych

vlastníkov,vzastúpeníSPF,ktorýchšpecifikovalimenom,priezviskomsoznačením,žesúnaneznámom
mieste, a to v počte 93. V závislosti od toho upravili aj petit žaloby a pri neznámych vlastníkoch v petite
žiadali, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je presne špecifikovaná, je konkrétny nezistený
vlastník označený menom a priezviskom. Z dôvodu duplicity vlastníctva zobrali žalobu späť a žiadali
konanie zastaviť ohľadom parc. č. 58/23 - ostatná plocha vo výmere 551 m2, parc. č. 60/2 - záhrada

vo výmere 189 m2, parc. č. 61/2 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 1213 m2, parc.č. 61/5 -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1580 m2, parc. č. 369/31- orná pôda vo výmere 202 m2, parc.
č. 369/32 - orná pôda vo výmere 3329 m2.

17. Na zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby reagovala žalovaná podaním zo dňa 25.04.2019

a poukazuje na to, že aj keď žalobcovia upresnili označenie žalobcu v 2. rade a žiadali zmeniť petit
žaloby, s takýmto označením žalovaná nemôže súhlasiť. Pri stretnutí so starostom Obce J. nadobudla
presvedčenie,že osobyoznačenéakonaneznámommiesteuždávnozomreli,apretopožiadalistarostu
Obce J. D. F. F., aby sa k tomu vyjadril, čo vie o uvedených 113-tich občanoch. Poskytla mu menný
zoznam týchto osôb a starosta obce po preverení zoznam vrátil a pri mnohých doplnil ich dátumy

narodenia ako aj úmrtia, teda je zrejmé, že mnohí uvedení SPF ako“ neznámy vlastník na neznámom
mieste“ sú na mieste známom, sú pochovaní väčšinou na miestnom cintoríne v J.. Mŕtve osoby ale
nemôžu byť na neznámom mieste ani nemôžu byť nositeľom práv a povinností. Vzhľadom na tieto
skutočnosti neostáva nič iné ako podľa § 161 CSP konanie voči ním zastaviť.
17.1. V súvislosti so zmenou petitu žaloby ohľadom neznámych vlastníkov žalovaná nesúhlasila tvrdiac,

že prídelcom neboli výmermi o vlastníctve pôdy pridelené celé pozemnoknižné parcely, teraz parcely
registra „E“ v KN, ale bol vytvorený prídelový plán, ktorý vytvoril nové parcely, o nových výmerách
a tento prídelový plán bol súčasťou prídelových listín. Ibaže sa to nikdy nedotiahlo do konca, teda tieto
výmery o vlastníctve pôdy nikdy neboli zapísané v evidencii nehnuteľností. Zistili, že prídelový plán
v okrese Trebišov sa nenachádza, nevedno kde sa podeľ. Jediný spôsob ako pridelené parcely dostať

do evidencie nehnuteľnosti a teraz do KN je vypracovanie geometrického plánu na základe prídelovej
listiny a iba takto by bol petit rozsudku súdu schopný zápisu. Zároveň zdôraznila, že mnohé parcely
registra „E“ sa výmermi o vlastníctve pôdy rôzne delili, spájali, čo sa zakreslilo do prídelového plánu,
preto parcely uvedené vo výmere o vlastníctve pôdy nie sú totožné s parcelami zapísanými na LV.
Po spočítaní všetkých pozemkov, ktoré sú uvedené vo výmeroch o vlastníctve pôdy, ktoré predložili

žalobcovia vyšlo najavo, že prídelcom štát v týchto výmeroch pridelil 124,632 hektárov. Naproti tomu
v petite žaloby pre týchto neznámych vlastníkov žiada určiť spolu iba 47,260 hektárov. Rozdiel je 77,32
hektárov, s ktorými sa žalobca nevysporiadal. Súčasťou tohto podania žalovanej je aj zoznam tzv.
neznámych vlastníkov, ktorých žalobcovia špecifikovali vo svojom ostatnom podaní, ktorý bol starostom
na základe tvrdenia žalovanej verifikovaný údajmi z miestnej matriky na Obecnom úrade v J., z ktorého

vyplýva, že pri mnohých týchto neznámych vlastníkov na neznámom mieste sú uvedené okrem dátumu
narodenia aj dátumy úmrtia, teda je evidentné, že už nežijú (č.l. 522).18. Podaním zo dňa 14.05.2019 žalobcovia upresňujú označenie neznámych žalobcov v 2. rade
a doplnili ich označenie o tie identifikátory – dátum narodenia, trvalý pobyt, ktoré vyplývajú z Návrhu
prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k.ú. L. J. po bývalom vlastníkovi

E. D., ktorý vyhotovila Miestna roľnícka komisia vo L. J. dňa 20.03.1948. Zoznam týchto neznámych
vlastníkov už rozšírili na 123. K mennému zoznamu predloženému žalovanou, z ktorého vyplýva, že
mnoho z týchto osôb zomrelo ako aj dátum ich úmrtia žalobcovia zaujali stanovisko, že nepovažujú ho za
relevantný dôkaz, pretože nie je zrejmé, kto ho vyhotovil a nie je verifikovaný kvalifikovaným spôsobom.

19. Žalobcovia predložili súdu znalecký posudok č. 5/2019 vypracovaný Ing. Eduardom Treščákom,
znalcom v odbore geodézia a kartografia zo dňa 04.09.2009. Úlohou znalca bolo presné identifikovanie
pozemku vo vlastníctve A. B. v k.ú. L. J., ktoré boli predmetom výmerov vydaných Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR schválený dňa 30.04.1948 pod
č. 4324/48 vydaný dňa 20.07.1948 v k. ú. L. J. súčasný stav v prospech nižšie uvedených prídelcov:

Prídelci sú v počte 73 označení menom a priezviskom, u žien aj rodným menom.
19.1. Účelom znaleckého posudku bola grafická a písomná identifikácia parciel uvedených vo výmeroch
vyššie uvedených prídelcov vrátane chronologickej genézy vlastníkov a vlastníckych vzťahov až po stav
20.09.2019. Znalec u každého z prídelcov špecifikuje nehnuteľnosti, ktoré na základe prídelovej listiny
im boli odovzdané do vlastníctva označením parcely, bonity pozemku a jej výmery s uvedením, že ide

o pozemok pôvodného vlastníka E. D..

20. Žalobcovia podaním zo dňa 29.05.2020 oznámili súdu, že berú späť označenie žalobcov v 2. rade
tak ako boli špecifikovaní v ostatných podaniach žalobcov a označujú ich opäť označením „neznámi
vlastníci“ v zast. SPF. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na niektoré rozhodnutie NS SR sp.

zn. 3Cdo 45/2008 zo dňa 26.05.2009 s tým, že úlohou súdu v tomto konaní je rozhodnúť o určení
vlastníckeho práva a nie rozhodovať o vlastníctve majetku konkrétnych fyzických osôb, ktorý bol
predmetom prídelového konania. V tejto súvislosti poukázali aj na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo 31/2018
zo dňa 15.04.2019.
20.1. V súvislosti s potrebou preukazovania právoplatnosti konfiškačného rozhodnutia poukázali na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 379/2016 zo dňa 29.03.2017, v ktorom sa
Ústavný súd SR priklonil k právnemu názoru dovolacieho súdu NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2014 zo
dňa 29.09.2015 kedy vyslovil, že „konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred takmer 70-timi rokmi,
pričom od roku 1945 do roku 2005 sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetných pozemkov na základe
konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1645 Zbierky nariadení. Právna istota osôb ako aj zachovanie

nevyhnutnej autority štátu vyžadujú, aby právoplatné rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, na
základe ktorých určitá osoba nadobúda alebo je zbavená vlastníctva k veci, bolo nespochybniteľnou
právnou skutočnosťou majúcou účinky do budúcna, a to bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie
takéhoto aktu doposiaľ existuje. Povinnosť bremena tvrdenia a bremena dôkazu v rámci súdneho
konania by tak nad vieru ospravedlniteľnú zaťažovala stranu, ktorá sa takýmto tvrdením dostala do

dôkaznej núdze. Ak je určovacou žalobou napádaná spochybňovaná konfiškácia majetku, jej proces,
účinky, zákonnosť, dôkazné bremeno v takomto konaní zaťažuje vlastníka konfiškovaného majetku,
ktorýkonfiškáciuspochybňuje,abypreukázal,ženiesúunehodanézákonnépodmienkyprekonfiškáciu
majetku“. Ústavný súd v tomto rozhodnutí ďalej uvádza „konfiškačné rozhodnutie príslušného správneho
úradu o konfiškácii nebolo možné považovať za rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale

len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov
žalovaných sú splnené a ich majetok bol dňom účinnosti nariadenia č. 104/1945 nariadenia t.j.
01.03.1945 skonfiškovaný. Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť len za splnenia zákonom stanovených
podmienok medzi ktoré patrili aj právne účinné správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola
osobou maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť“.

20.2. Žalobcovia predložili celý rad listinných dôkazov na podporu svojho tvrdenia, že konfiškovanie
majetku grófa E. D. v katastrálnych územiach, ktoré sú predmetom konania je jednoznačne preukázané
preto nemožno mať pochybnosti ohľadne prechodu majetku na štát konfiškáciou. V súvislosti s konaním
ROEP žalobcovia poukázali na to, že komisia ROEP vlastnou nedbanlivosťou nemala všetky potrebné
listiny k tomu, aby mohla takéto rozhodnutie vydať. Nevyžiadala si úplnú PKV č. 279, z ktorej by

vyplývali skutočnosti svedčiace o tom, že predmetné nehnuteľnosti boli skonfiškované a boli predmetom
prídelového konania. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2014, ktoré si osvojil aj
Ústavný súd v sp. zn. I.ÚS 379/2016 zo dňa 29.03.2017. „Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom
na rôzne politickoprávne zmeny od r. 1945 súčasný kataster nehnuteľnosti neodráža reálny stavvlastníctva k pozemkom. V minulom období sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh nedostali
niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože nebolo zákonnou povinnosťou zapísať konfiškáciu majetku
do pozemnoknižnej vložky“. Poukázali na listinné dôkazy získané z Národného archívu v Prahe

a v Bratislave, z ktorých vyplýva, že časť nehnuteľností, ktoré vlastnil gróf D. boli prvou pozemkovou
reformou zabrané, bola mu za nich vyplatená náhrada, časť úhrady bola poukázaná Bernému úradu,
lebo gróf D. mal daňové nedoplatky. Tá časť nehnuteľností, ktorá mu bola prepustená do záboru, bola
následne ním odpredaná pozemkovej účastinnej spoločnosti Agrilabor, pričom neskôr túto spoločnosť
donútil, aby mu pozemky odpredala späť. Postupom, ktorý bol uvedený vo vyjadrení boli mu tieto

nehnuteľnosti skonfiškované a pridelené prídelcom, pričom časť nehnuteľností, ktoré žiada určiť do
vlastníctva Slovenskej republiky, ostala vlastníctvom štátu.

21. Žalovaná podaním zo dňa 24.06.2020 opakuje už skôr uvádzané argumenty ohľadom nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie nezistených vlastníkov na podanie tejto žaloby poukazujúc na to, že na
základe nimi zistených skutočností žalobcami špecifikovaní neznámi vlastníci zomreli, mnohí z nich majú

svoj hrob v Obci J.. Teda bez pochýb možno tvrdiť, že nejde o neznámych ale už nežijúcich vlastníkov,
čo možno preveriť nielen vyžiadaním úmrtných listov z príslušných matrík ale aj vyžiadaním a pripojením
dedičských spisov zo súdneho archívu alebo zo ŠOKA Trebišov. Takáto strana sporu nemôže byť
stranou sporu, stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, a preto nie sú splnené podmienky konania
na ich strane a voči ním treba konanie zastaviť lebo mŕtva osoba nemôže byť na neznámom mieste

a byť nositeľom práv a povinností.

22. K predloženému znaleckému posudku žalobkyňa uviedla, že tento znalecký posudok neuznáva.
Poukazuje na nesúlad prídelových listín a znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať SPF. Nie je možné,
že ak niekomu pridelili výmerom 1 ha pozemku, aby podľa znalca mal 2 ha alebo pol hektára. Namietala

správnosť znaleckého posudku ale nespochybnila vydané výmery o vlastníctve. Posudok je podľa nej
úplne nepoužiteľný. Sám znalec uvádza, že prídelový plán sa v dokumentácii katastrálneho odboru
v Trebišove nenachádza ani v ŠOKA Trebišov a niektoré grafické znázornenia z prídelových parciel
boli v mnohých prípadoch prekreslené do pôvodnej katastrálnej mapy ceruzkou, čo však nemôže mať
žiadnu právnu relevanciu.

22.1. V súvislosti s platnosťou konfiškácie poukázala na tú skutočnosť, že žalobca predložil množstvo
listinných dôkazov, z ktorých významná je žiadosť spoločnosti Agrilabor - poľnohospodárska účtovná
spoločnosť v Košiciach adresovaná konfiškačnej komisie ONV v Trebišove v súvislosti s predmetnými
nehnuteľnosťami. V žiadosti sa tvrdí, že sporné nehnuteľnosti kúpila táto spoločnosť v dražbe lebo pre
dlžoby otca poručiteľa, teda D. J. E. A. Q. boli pozemky vydražené. Ďalej sa tvrdí, že v čase maďarskej

okupácie po roku 1933 v roku 1940 boli nezákonne tieto pozemky prepísané na syna menovaného,
a to na E. D. bez súhlasu firmy Agrilabor. Zdôrazňuje, že sa súd musí aj týmto zaoberať, pretože ak
vlastníkom sporných pozemkov bola firma Agrilabor ,nemohli byť skonfiškované E. D..

23. Žalovaná v podaní zo dňa 06.05.2022 doplnila svoje doterajšie vyjadrenia o ďalšie významné

skutočnosti, a to k:
- nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. a v 2. rade (resp. nemožnosti platného vykonania
konfiškácie)
- nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 2. rade
- vydržaniu pozemkov žalovanou.

23.1. V súvislosti s listinným dôkazom, z ktorých vyplýva, že košická poľnohospodárska účastinná
spoločnosť Agrilabor ešte v júli 1946 (tzn. vyše rok a pol predtým než bolo rozhodnuté o tom,
že E. D. treba považovať za osobu maďarskej národnosti) požiadala Konfiškačnú komisiu ONV
v Trebišove, aby prihliadla na to, že nehnuteľný majetok v k. ú. L. a B. J. evidovaný v prospech

E. D. v skutočnosti tvorí vlastníctvo tejto spoločnosti a konfiškácii nepodlieha, a to z toho dôvodu,
že kúpna zmluva, ktorou táto spoločnosť v r. 1940 previedla nehnuteľnosti na E. D., bola z jej
strany uzavretá v tiesni, resp. pod nátlakom vzhľadom na vtedajšie spoločenské pomery (maďarská
okupáciaslovenskéhoúzemia).OdôvodnostižiadostispoločnostiAgrilaborpodľažalovanejsvedčíajlist
Povereníctva poľnohospodárstva pozemkovej reformy sekcie „B“ – I z 15.01.1947 adresovaný Štátnej

obvodovej úradovni pre pozemkovú reformu v Košiciach, v ktorom vedúci pracovnej skupiny rekapituluje
a potvrdzuje tvrdenia o nelegitímnosti prevodu nehnuteľnosti na E. D.. Spoločnosť Agrilabor preto
považovala prevod nehnuteľností za absolútne neplatný, pričom v súlade so zákonom č. 128/1946 Sb.
o neplatnosti některých majetkov je právnych jednání z doby nesvobody a o nárocích z této neplatnostia z jiných zásahú do majetku schádzejícich si uplatnila nárok na vrátenie majetku. V spise sa však
nenachádza žiadna listina, z ktorej by vyplýval výsledok posúdenia uplatneného reštitučného nároku.
Podľa žalovanej môžu existovať dôvodné pochybnosti o tom, že bolo konfiškačné rozhodnutie týkajúce

sa osoby E. D. vydané v rozpore s vtedajším skutočným a legitímnym právnym stavom, ktorý mohol
byť taký, že vlastníkom konfiškovaných nehnuteľností bola spoločnosť Agrilabor a nie E. D.. Pokiaľ by
sa toto preukázalo ako pravdivé tvrdenie, znamenalo by to, že žalobcovia nemôžu byť v konaní aktívne
vecne legitimovaní a je preto potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu, že štát v zmysle Nariadenia SNR
č. 104/1945 Sb. nehnuteľnosti E. D. k 01.03.1945 nikdy reálne nenadobudol a následne ich nemohol

prideľovať fyzickým osobám jednotlivými výmermi. Žalovaná nechala na zvážení súdu, či bude skúmať
výsledok konania spoločnosťou Agrilabor v uplatnenom reštitučnom nároku alebo či bude vyhodnocovať
eventuálnu neplatnosť prevodu nehnuteľnosti zo spoločnosti A. na E. D. a z nej prípadne vyplývajúcu
neplatnosťkonfiškáciepoľnohospodárskehomajetkuE.D..Poukazujevšaknatúčasťsvojhovyjadrenia,
ktorá sa týka vydržania a keďže tam uvádza také argumenty, ktoré budú rozhodujúce, nie je potrebné
sa už týmto vyššie uvedeným dokazovaním zaoberať.

23.2. K označeniu žalobcu v 2. rade ako „neznámi vlastníci“ v zastúpení SPF bez akejkoľvek bližšej
identifikácie či aspoň určenia celkového počtu osôb, ktoré podľa neho pod tento pojem spadajú žalovaná
uviedla, že v petite žaloby žalobca v 2. rade navrhuje určiť, že pozemky uvedené v časti VI. b žaloby
sú v celosti vo vlastníctve neznámych vlastníkov v správe SPF. Poukázal na závery rozhodnutia NS
SR sp. zn. 8Cdo 31/2018, ktoré ďalej rozvinul najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 238/2021

z 28.02.2022 takto: „Na základe judikatúry NS SR sp. zn. 8Cdo 31/2018 dovolací súd konštatuje,
že pojem „nezistený vlastník“ je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna
subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom)
u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť
mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného

procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka), pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko.
Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže
podľa§61CSPprocesnúsubjektivitumáten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti;inaklen,komuju
zákonpriznáva.Fikcianeznámehovlastníkaumožňujeprocesnoprávnezabezpečiťidentituvlastníckeho
vzťahu konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri

nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečiť procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti“. Za daného stavu pokiaľ žalobca v 2. rade je
označený ako „neznámy vlastník v zastúpení SPF“ nie je to správne označenie, pretože pokiaľ je známa
konkrétna osoba ako aj právny nástupca pôvodného vlastníka, tak v spore by mal byť označený menom
a priezviskom s dodatkom v zastúpení SPF. Rovnako poukazuje na tú skutočnosť, že z citovaného

uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo 238/2001 vyplýva, že žalobcovia v 2. rade zvolili nesprávny typ žaloby,
nakoľko žiadajú o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ale právna skutočnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva nastáva za života právnych predchodcov žalobcu, preto bolo potrebné si uplatniť
nárok žalobou o určenie, že vec patrí do dedičstva alebo o určenie, že poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 154/2010, NS SR sp. zn.

6Cdo 90/2019, z ktorého vyplýva, že určovacou žalobou nemožno obchádzať dedičské konanie. Z toho
teda vyplýva, že v danom prípade bol zvolený nesprávny typ žaloby a preto ju treba zamietnuť.
23.3. K otázke vydržania pozemkov žalovanou poukazuje zdôrazňuje, že podmienky vydržania sú
zákonne stanovené ako:
a) existencia držby veci, z toho hľadiska či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných
veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach),
c) spôsobilosť predmetu vydržania.

Ad a) V súvislosti s držbou pozemkov zdôrazňuje, že žalovaná ju nadobudla buď už počas predbežného
prejednania dedičstva tým, že sa dozvedela, že čo je predmetom dedičstva, pričom bola ustálená
ako jediný dedič alebo neskôr vydaním či právoplatnosťou uznesenia o dedičstve, každopádne však
najneskôr začiatkom roka 2006, kedy začala pozemky prenajímať tretím osobám. Súčasne niektorým
z týchto momentov sa žalovaná stala zároveň aj dobromyseľnou v tom, že jej pozemky patria

keďže vychádzala z právoplatnej verejnej listiny, ktorej správnosť nemala žiaden objektívny dôvod
spochybňovať.Ad c) V súvislosti so spôsobilým predmetom vydržania zdôrazňuje, že dotknuté pozemky sú spôsobilým
predmetom vydržania, lebo nejde o veci, ktoré by nemohli byť predmetom vlastníctva ani o veci, ktorých
vlastníkom môže byť iba štát.

Ad b) Tvrdila, že pozemky mala v oprávnenej a nepretržitej držbe po dobu 10-tich rokov a že
táto lehota začala plynúť niektorým momentom uvedeným vyššie a uplynula buď 09.11.2015 alebo
09.12.2015, najneskôr však začiatkom roka 2016. Zdôrazňovala, že predžalobná výzva 12.11.2015
jej nikdy nebola doručená do miesta jej predchádzajúceho trvalého bydliska v USA, hoci žalobcovia
odkazujú na vybavenie ich reklamácie Slovenskou poštou, v ktorej pošta uvádza, že zásielka bola

doručenáadresátovivpredmetnýdeň,avšaksavspisenenachádzadoručenka,ktorábytútoskutočnosť
preukazovala a v tomto prípade by mala byť doručenka verejnou listinou. Oznámením pošty o výsledku
reklamačného konania nie je možné aplikovať domnienku ich pravdivosti. Zdôraznila, že v čase, keď jej
mala byť zásielka doručovaná do štátu M. N., už zopár rokov žila v štáte H. (vzdialenosť medzi týmito
štátmi predstavuje cca 2000 km). Slovenská pošta k svojmu listu s názvom „Výsledok (Rozhodnutie)
reklamačného konania“ z 03.12.2015 pripojila prílohu – správu americkej pošty, ktorá potvrdzuje, že

zásielka bola doručená v štáte M. N.. Súčasťou tejto správy je aj scan podpisu recipienta, ktorý zásielku
prevzal. Z nej je pritom evidentné, že nejde o podpis žalovanej. Scan podpisu začína písmenom W
a pokračuje rovnako písmenom W. Aj meno aj priezvisko sa začína týmito písmenami ale v mene ani v
priezvisku žalovanej sa W nenachádza. Ak bola zásielka v štáte M. N. prevzatá, prevzala ju jej neznáma
tretia osoba, ktorá ju o tejto skutočnosti neinformovala. V tejto súvislosti poukázala na tzv. negatívnu

dôkaznú teóriu, potreba použitia ktorej bola o. i. potvrdená Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. I.
ÚS 21/2018 z 24.01.2018, podľa ktorého na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalovanej nepochybne
možno vyvodiť záver, že dobromyseľnosť vo vzťahu k svojmu vnútornému presvedčeniu o tom, že
pozemky nadobudnuté dedením po E. D. jej skutočne patria stratila až momentom, keď jej súd doručil

žalobu 18.05.2017 a nie už 12.11.2015 ako to tvrdia žalobcovia.
23.4. Z toho vyplýva, že všetky zákonom predpokladané podmienky vydržania, vrátane neprerušeného
uplynutia 10-ročnej vydržacej doby boli žalovanou riadne splnené, pričom je irelevantné, kto bol reálnym
vlastníkom vydržaných pozemkov (či spoločnosť A. alebo E. D., prípadne Slovenský štát alebo jednotliví
prídelcovia, resp. ich právni nástupcovia).

24. Z výsledku reklamačného konania, Oznámenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 03.12.2015 vyplýva,
že po posúdení reklamácie žalobcu ohľadom organizačnej zložky Košice 8 pod č. C. zo dňa 26.11.2015,
predmetom ktorej bolo nedodanie doručenky, druh poštovej zásielky - doporučený list 1. triedy,
podacie číslo RP210234765sk, dátum podania 20.10.2015, podacia pošta Bratislava 35 bola reklamácia

vyhotovená ako neopodstatnená s odôvodnením, že v rámci reklamačného konania bolo zistené, že
uvedená doporučená zásielka bola adresátovi doručená dňa 12.11.2015 a v prílohe pripojili doklad
o prevzatí zásielky doručenku Cn07 (č.l. 154).
24.1. K výsledku reklamačného konania Slovenská pošta pripojila oznámenie Pošty v USA (Unitec
States Postal Servis), z ktorého táto skutočnosť vyplýva, na ktorom sa nachádza nečitateľný podpis

adresáta , ktorého meno začína veľkým dvojitým W a priezvisko veľkým dvojitým W.
24.2. SPF podal sťažnosť na Slovenskú poštu a.s. ohľadom nespokojnosti s výsledkom reklamácie
č. R001485-15-00023, ktorú Slovenská pošta prijala dňa 23.12.2015 a reaguje na ňu listom zo dňa
19.01.2016 takto:
Doporučený list 1. triedy p.č. RP210234765SK s doplnkovou službou doručenka, adresát A. B. P. A. H.

O. XXX-XX, XXXXX M. N., USA bol dodaný dňa 12.11.2015 a prevzal ho adresát. Potvrdenú doručenku
vráti krajina určenia odosielateľovi. Keďže potvrdené doručenky sú v celom prepravnom procese
prepravované ako obyčajné listové zásielky, k strate doručenky mohlo dôjsť kdekoľvek v prepravnom
procese.PrireklamáciinedodaniadoručenkySlovenskápoštaa.s.voznámeníovýsledkureklamačného
konania písomne oznámi adresáta vrátane označenia jeho odovzdávacieho miesta, kedy a komu bola

reklamovaná zásielka dodaná. Pri tejto reklamácii je oznámenie o výsledku reklamačného konania
zároveň opisom doručenky. Oznamujú, že po prešetrení všetkých podkladov k reklamačnému konaniu,
ktoré sa týkali nedodania doručenky konštatujú, že predmetná reklamácia nebola vybavená v súlade
s poštovými podmienkami a reklamačným poriadkom, nakoľko v oznámení o výsledku reklamačného
konania neboli poskytnuté všetky informácie o príjemcovi zásielky, za čo sa Slovenská pošta a.s.

ospravedlnila. V prílohe odpovede na reklamáciu SPF bol dodaný doklad o doručení zásielky, ktorý
poskytol Poštový podnik v USA a duplikát doručenky CN07 (č.l. 242).
24.3. V súvislosti s uplynutím vydržacej doby žalovaná zároveň podotkla, že ani podanie žaloby dňa
26.11.2015 v tomto prípade nepretrhlo jej plynutie, keďže ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti,ktorá nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej, resp. s odkazom na § 134 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ani vydržacej doby (R26/1975). Prerušenie vydržacej doby by nastalo iba podaním žaloby na
plnenie (napr. indikačnej žaloby, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 3298/2011) alebo žaloby o vypratanie

nehnuteľnosti (Rc 18/2001). Nad rámec všetkého žalovaná bola toho názoru, že počínanie si žalobcov
nie je od začiatku v súlade so zásadou práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesne oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídateľnosťou (NS SR sp. zn. 1Sžr 38/2011). Konfiškačným rozhodnutím totiž
žalobcovia disponovali už bezodkladne po tom, ako bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť uznesenie

o dedičstve. Napriek tomu trvalo žalobcom takmer necelých 10 rokov, kým sa začali domáhať ochrany
svojich tvrdených práv relevantným aj keď nie správnym spôsobom a zvolením zlého typu žaloby.

25. Žalobcovia v podaní zo dňa 08.06.2022 rozširujú žalobcov v 2. rade nezistených vlastníkov na 114
s tým, že ich označujú menom, priezviskom, dátumom narodenia, posledným bydliskom, s dodatkom
tohočasunaneznámommieste,zast,SPF.Zaujalistanoviskoksplneniuvšetkýchpodmienokvydržania,

nazákladektorýchbyžalovanámalazískaťvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamvydržaním.
Zdôrazňovali, že predžalobná výzva bola doručovaná žalovanej na adresu jej trvalého bydliska v M.
N., v USA dňa 12.11.2005. Z výsledku reklamačného konania z 03.12.2015, vrátane správy americkej
pošty žalobcovia predložili list Slovenskej pošty z 19.01.2016. V uvedenom liste č. S-G 10000-16-00076
Slovenská pošta jasne oznamuje, že Oznámenie o výsledku reklamačného konania je zároveň opisom

doručenky. Z tohto oznámenia vyplýva adresát, označenie odovzdacieho miesta, kedy a komu bola
reklamovaná zásielka dodaná. Doručovaná zásielka SPF, obsahom ktorej bolo oznámenie o podaní
určovacej žaloby a o možnosti uzavrieť mimosúdnu dohodu bola adresátovi doručená 12.11.2015.
Dôkazom toho je podľa žalobcov príloha, ktorú poskytla Slovenská pošta pri vybavení samotnej
reklamácie, a to: Doklad o doručení zásielky vystavený poštovým podnikom USA z 02.12.2015. Pokiaľ

teda žalovaná sa bráni tým, že v čase doručovania tejto písomnosti už v štáte M. N. nebývala, ale sa
presťahovala do štátu H., doposiaľ o tom žiadne dôkazy v konaní nepredložila a zároveň zdôrazňuje,
že ani tvrdenie žalovanej o tom, že od začiatku roka 2006 zdedené nehnuteľnosti prenajímala takisto
nijakým spôsobom v konaní nepreukázala. Na základe toho nebola splnená 10-ročná vydržacia lehota
na to, aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanou vydržaním.

26. K tvrdeniu žalovanej v súvislosti so spoločnosťou Agrilabor, ktorá v čase konfiškácie mala byť
vlastníkom skonfiškovaného majetku E. D. žalobcovia uviedli, že spoločnosť Agrilabor v júli 1946
požiadalaKonfiškačnúkomisiuONVvTrebišove,abyprihliadlanato,ženehnuteľnýmajetokvk.ú.L.aB.
J. evidovaný v prospech E. D. má tvoriť vlastníctvo tejto spoločnosti a konfiškácii nepodlieha, lebo kúpna

zmluva z 1940 (prevod z Agrilabor na E. D.) má byť neplatná. Žalovaná poukázala na list Povereníctva
poľnohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“-I z 15.01.1947, v ktorom sa uvádzajú tvrdenia
o nelegitímnom prevode nehnuteľností na E. D.. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na zákon č.
1281/1946Zb.oneplatnostiniektorýchmajetkovoprávnychkonanízdobyneslobodyaonárokochztejto
neplatnosti a z iných zásahov do majetku vzchádzajúcich. Podľa § 12 mala spoločnosť Agrilabor podať

žiadosť o uplatnenie nároku podľa zákona č. 128/1946 Zb., pričom súd mal nariadiť, aby takýto návrh bol
poznačený v pozemnoknižnej vložke. Podľa obsahu PKV č. XXX k.ú. L. J. však nie je žiaden zápis po
roku 1940, resp. k júlu 1946 o nároku spoločnosti Agrilabor o uplatnení takéhoto nároku. V tomto podaní
podrobne opisuje postup, ktorý v zmysle zákona č. 128/1946 Zb. mala spoločnosť Agrilabor podstúpiť
v prípade ak by zistila, že k prevodu vlastníctva zo spoločnosti A. na E. D. došlo nezákonným spôsobom,

pod nátlakom. Bolo jej povinnosťou tento majetok vrátiť štátu s poukazom na dekrét prezidenta č. 108/45
Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy.
26.1. Žalobcovia poukázali na množstvo dobových dokumentov, ktoré svedčia o tom, že sporný majetok
grófa D. podliehal konfiškačnému režimu v nasledovných 50. a 60. rokoch. Zdôraznili, že po vydaní
listu Povereníctva poľnohospodárstva pozemkovej reformy sekcie „B“-I z 15.04.1947 bol tou istou

sekciou B-I Povereníctva poľnohospodárstva pozemkovej reformy neskôr, a to k 19.08.1948 vydaný
list č. B-46475/46-II, ktorým komisia zasielala K. K. J. schválenú zmluvu o vydaní meračských prác
na majetok bývalého vlastníka E. D. a spol. v k.ú. L. J.. Meračské práce znamenali ďalší postup
procesu konfiškácie poľnohospodárskeho majetku. Obsah ďalšieho dôkazu: listu Obvodného úradu
MNV Veľký Kazimír, okres Trebišov z 28.12.1946 preukazuje, že bolo nariadené znovu podať návrh na

konfiškáciu v predmete menovaného gróf E. D., L. J.. V ďalšom dôkaze list Obvodného úradu MNV
z 17.11.1947 sa uvádza, že bol predložený nový návrh na konfiškovanie majetku dňa 24.01.1947 ONV
konfiškačnej komisii. Výsledkom toho napokon bolo vydanie rozhodnutia o konfiškácii č. Kom.28/1948-
VIz21.01.1948otom,žeosobuE.D.trebapovažovaťzaosobumaďarskejnárodnostianásledkomtohojeho poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 Nariadenia SNR č. 145/1945 Sb. n. SNR je skonfiškovaný
ku dňu 01.03.1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či ktorej obci na celom území
Slovenska sa tento majetok nachádza.

26.2. Zaujal stanovisko aj k výkladu právnych predpisov o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku
a k doručovaniu konfiškačných rozhodnutí. Poukazuje na to, že bolo možné doručovať takéto
rozhodnutia aj verejnou vyhláškou vzhľadom na ustanovenia o doručovaní vtedy platných predpisov,
konkrétne vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. (Správny poriadok). Napriek tomu, že nariadenie SNR
č. 89/1947 Sb. n. zaviedlo možnosť odvolania, stále platilo samotné znenie § 1 ods. 1 Nariadenia č.

104/1945 Sb. n., z ktorého vyplýva, že majetok sa považoval za skonfiškovaný dňom nadobudnutia
účinnosti konfiškačného rozhodnutia, t.j. 01.03.1945. Z obsahu dôkazu- Rozhodnutia konfiškačnej
komisie v Trebišove č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.01.1948 vyplýva, že konfiškačná komisia v sídle
ONV v Trebišove o danej konfiškácii upovedomila: ONV (Správna komisia v Trebišove), MNV (Správna
komisia vo Veľkom Kazimíri), Daňový úrad v Sečovciach, daňovú správu v Sečovciach, Katastrálny
meračský úrad v Sečovciach, Povereníctvo poľnohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave, sekcia

B odb..I./B, odb. III./B, odb. IV./B, odb. V./B, Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy
v Bratislave, sekcia A odb. VIII./A, Pracovnú skupinu pre pozemkovú reformu v Košiciach, Správu
majetkov pre pozemkovú reformu v Bratislave s tým, že je povinná zaistiť skonfiškovaný majetok
v predmete uvedeného vlastníka, resp. urobiť opatrenia v zmysle § 20 Nar. č. 104/1945 a vykonávacieho
nariadenia 124/1945 Sb. z. SNR, Osídľovací úrad v Bratislave, Povereníctvo vnútra v Bratislava, Fond

národnej obnovy v Bratislave, Okresný súd, pozemnoknižné oddelenie v G. a pod B15: vlastníka E. D.
cestou MNV vo L. J. k doručeniu.
26.3. Poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 116/2018, v zmysle ktorého
nedoručenie upovedomenia Povereníctva pre poľnohospodársku a pozemkovú reformu je bez právneho
významu, pretože vychádzajúc z obsahu predmetného upovedomenia nemá charakter rozhodnutia

správneho orgánu, má charakter iba administratívneho prípisu, ktorým boli upovedomené o konfiškácii
majetku v tejto dobe príslušné orgány štátu, ktoré v rámci svojej právomoci mali realizovať predmetné
úradné postupy. Zároveň poukázali aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 65/2021, v ktorom sa
konštatuje, že konfiškačné rozhodnutie nemalo konštitutívnu povahu ale iba deklaratórnu, deklarovalo
splnenie podmienok konfiškácie v zmysle nar. SNR prechod vlastníctva na štát, nastúpil ex lege

účinnosťou tohto nariadenia, bez ohľadu na prípadnú nezákonnosť nulitných týchto rozhodnutí. Hoci
aj prípadné preukázanie nezákonnosti, nulitnosti namietaných konfiškačných rozhodnutí by v danom
prípade nemalo za následok, že by sa štát nestal vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalobcovia
zdôraznili, že Československo sa stalo súčasťou antihitlerovskej spojeneckej koalície. Len tak mohlo
presadiť svoju štátnu politiku. Priame snahy o zrušenie tzv. Benešových dekrétov a nariadení SNR

nesledujú len revíziu majetkových záležitostí, ale aj úpravu výsledku 2. svetovej vojny. Spochybnili by
sa právne a politické kroky predstaviteľov ČSR vo vojnovom a povojnovom čase, narušil by sa právny
poriadok, historická kontinuita Slovenskej aj Českej republiky. Akékoľvek úvahy o správnosti alebo
nesprávnosti ustanovených nariadení nie sú na mieste lebo sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky. Prijatie Ústavy SR 01.09.1992 neznamenalo okamžitý vznik právneho poriadku, ktorý by vo

všetkých smeroch a oblastiach po novom reguloval vzťahy Slovenskej republiky ale ústavodarca sa
priklonil k princípu recesie (prevzatiu) doterajšieho právneho poriadku, pričom prechodné a záverečné
ustanovenia Ústavy čl. 152 ods. 1 ustanovujú, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné
právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti ak neodporujú ústave. Ústavný súd SR
doteraz nevyslovil nesúlad týchto nariadení s ústavou, a preto sú súčasťou nášho právneho poriadku.

Konfiškácia majetku podľa dekrétov č. 12/1945 Zb. č. 108/1945 Zb. ako aj nariadenia Predsedníctva
SNR č. 4/1945 Zb. a nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. bola zákonným aktom, ktorý nie je možné
posudzovať z hľadiska vád na nich viaznucich, právnych pokiaľ to nie je vyslovené zákonom prípustné.
Ku konfiškácii spravidla dochádzalo priamo zo zákona. Konfiškačné dekréty ex lege založili právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva a štát konfiškáciou nadobudol vlastníctvo ipso iure, t.j. bez intabulácie.

27. Žalobcovia podaním zo dňa 15.09.2022 rozšírili okruh neznámych vlastníkov na 149 a dali návrh na
zmenu žaloby a učinili aj čiastočné späťvzatie žaloby vychádzajúc z aktuálnych podkladov z KN, kedy
došlo k oprave výmer jednotlivých parciel, resp. ich označenia. Zobrali čiastočné späť žalobu ohľadom
parc. č. 53/23- ostatná plocha vo výmere 231 m2, parc. č. 60/2- záhrada vo výmere 189 m2, parc. č.

61/2 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1213 m2, parc. č. 61/5 - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 1580 m2, parc. č. 336/31- orná pôda vo výmere 202 m2, parc. č. 369/32- orná pôda vo
výmere 7729 m2, parc. č. 63/3 - orná pôda vo výmere 277 m2 a upravili petit žaloby, kde už navrhované
zmeny boli zapracované.28. Žalovaná v rozsiahlom podaním zo dňa 24.10.2022 reaguje na všetky tvrdenia žalobcov v ostatnom
vyjadrení. V súvislosti s bezvýznamnosťou preukázania právoplatnosti konfiškačného rozhodnutia

a jeho doručenia jej právnemu predchodcovi poukázala na to, že konfiškačné rozhodnutie bolo
vydané 22.01.1948, teda za účinnosti právnej úpravy umožňujúcej podať proti nemu odvolanie.
Pokiaľ právny predpis umožňoval odvolanie proti konfiškačnému rozhodnutiu podať, nepriamo tým
zvýrazňoval dôležitosť jeho doručovania. Nebolo však v konaní preukázané, že konfiškačné rozhodnutie
bolo doručené jej otcovi. Skutočnosť, že konfiškačné rozhodnutie uvádza, že o konfiškácii sa E.

D. upovedomuje cestou MNV vo L. J. nie je možné vnímať ako nahrádzajúcu reálne vykonanie
a preukázanie vykonania doručenia. Žalovaná v tejto súvislosti sa domnieva, že pokiaľ by jej otcovi bolo
doručené konfiškačné rozhodnutie, bol by sa voči nemu odvolal lebo išlo o majetok veľkého rozsahu,
preto muselo byť oprávneným záujmom jej otca neprísť oň.
28.1.V súvislosti s tvrdením žalobcov, že u žalovanej nebola splnená 10-ročná vydržacia lehota pre
nadobudnutie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním uviedla, že list Slovenskej pošty

z 03.12.2015 ani list z 19.01.2016 nie je možné v zmysle akéhokoľvek právneho predpisu klasifikovať
ako doručenku, ktorá by bola verejnou listinou a pri ktorej by sa predpokladala jej správnosť. Takisto
rovnopis doručenky nie je podľa právneho poriadku ako ani podľa Slovenskou poštou vydaných
a zverejnených poštových podmienok možno nahradiť, resp. subsumovať pod pojem „Opis doručenky“.
Opis doručenky teda nie je spôsobilý nahradiť doručenku a právne účinky s ňou spojené. Z toho teda

vyplýva, že doručenie Oznámenia o podaní určovacej žaloby a o možnosti uzavrieť mimosúdnu dohodu
z 19.10.2015 žalovanej do vlastných rúk preukázané nie je.
28.2. Žalovaná predložila súdu dokumenty dosvedčujúce, že v novembri 2015 už nebývala na adrese
v M. N., na ktorej jej bolo oznámenie o podaní žaloby žalobcami doručované, a to:

a)Kúpnuzmluvunarezidenčnépriestory(byt,nábytokavybavenie)zodňa21.09.2005medzižalovanou
ajejmanželomakopredávajúcimiamanželmiR.akokupujúcimi,nazákladektorejžalovanásmanželom
previedli vlastnícke právo k majetku, v ktorých sú rezidenčné priestory (viď vrátane nábytku a vybavenia)
nachádzajúceho sa na adrese XXX-XX, P. A. H. O., M. N. XXXXX (t.j. adresa, na ktorú bolo zaslané
oznámenie o podaní určovacej žaloby)

b) záverečná strana Kúpnej zmluvy na rezidenčné priestory (byt, nábytok a vybavenie) podľa písm.
A uzavretej 21.09.2005
c) úvodná strana prílohy (Contraktrider) Kúpne zmluvy na rezidenčné priestory (byt, nábytok
a vybavenie) zo dňa 22.09.2005 medzi žalovanou a jej manželom ako predávajúcimi a manželmi R.,
ktorou sa v nadväznosti na kúpnu zmluvu podľa písm. A špecifikujú podmienky prevodu rezidenčných

priestorov vrátane nábytku vybavenia nachádzajúceho sa na adrese XXX-XX P. A. H. O., M. N. XXXXX
d) záverečnú stranu prílohy (Contrakt rider) Kúpnej zmluvy na vyššie špecifikované priestory,
ktoré špecifikujú podmienky prevodu rezidenčných priestorov bytu vrátane nábytku vybavenia
nachádzajúceho sa na adrese XXX-XX, P. A. forest hil, M. N. XXXXX z písm. j) uvedeného v tomto
dokumente vyplýva, že predávajúci mal právo zotrvať v prenajatých priestoroch 5 dní odo dňa uzavretia

predávajúceho titulu , t.j. kúpnej zmluvy
e) potvrdenie príslušnej daňovej kontroly o tom, že zo strany žalovanej bola k 30.11.2005 uhradená
majetkovádaňzanehnuteľnosť(Condominium)nachádzajúcusanaadreseXXXXE.A.F.G.,H.XXXXX
(t.j. aktuálna adresa pobytu žalovanej ako aj jej adresa pobytu v novembri 2005)
f) potvrdenie správcu nehnuteľnosti (Condominia) nachádzajúcej sa na adrese XXXX E. A. F. G., H.

XXXXX o tom, že žalovaná v r. 2005 platila mesačné poplatky spojené s užívaním ňou vlastneného
priestoru, byt č. XX.

Žalovaná tvrdila, že z týchto dokumentov vyplýva, že už v novembri 2005 žila na H. a plnila si
s tým spojené daňové a poplatkové povinnosti. Žalobcami spomínané tvrdenie bývalého právneho

zástupcu žalovanej, prednesené na pojednávaní dňa 06.06.2008 o tom, že na adrese v M. N. nebývala
až od decembra 2005 považuje žalovaná za jeho subjektívny omyl, ktorého nesprávnosť objektívne
preukazujú predmetné dokumenty.
28.3.Zdôraznila,žepokiaľbyjejajbolotakétooznámeniezostranyžalobcovdoručené(čovšaknebolo),
takéto doručenie by podľa žalovanej nemohlo byť považované za natoľko kvalifikovaný prejav, ktorý

by bol schopný u nej navodiť nedobromyseľnosť ohľadom oprávnenosti držby zdedených pozemkov.
Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 196/2019, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Samotné
oznámenie o neoprávnenosti držby môže mať za následok zastavenie vydržacej doby iba výnimočne,
a to v spojení so stratou dobrej viery držiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa teda posudzujepodľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho považovať nemal a nemohol mať
pochybnosti, že mu vec patrí“.
Žalovanej dobromyseľnosť vyplýva z právoplatného uznesenia o dedičstve, t.z. z rozhodnutia vydaného

príslušným orgánom v nadväznosti na štátom garantovaný a právnymi predpismi podrobne upravený
proces dedičského konania. Oproti tomu oznámenie žalobcov z 19.10.2015 len jednoducho konštatuje,
že pozemky na základe nar. SNR č. 104/1945 Sb. prešli do vlastníctva SR. Ak by teda žalovanej toto
oznámenie bolo doručené v porovnaní s titulom, na základe ktorého pozemky nadobudla by podľa jej
názoru o oznámení žalobcov nebolo možné hovoriť ako o úkone, ktorý by v nej vzbudil bez akéhokoľvek

bližšieho vysvetlenia a bez toho, aby mala možnosť aspoň sa oboznámiť so znením nariadenia
odôvodnené pochybnosti o oprávnenosti držby pozemkov.

29. V priebehu konania žalobcovia menili právnych zástupcov. 05.12.2022 došlo k odvolaniu plnej moci
Advokátskej kancelárii JUDr. Michala Miškoviča so sídlom v Bratislave, ktorý o odvolaní plnej moci
dňa 09.12.2022 vedomosti nemal a vypracoval a doručil súdu rozsiahle podanie, na ktoré však súd už

vzhľadom k tomu, že v tom čase nebol právnym zástupcom žalobcov, nemohol prihliadať.

30.Napojednávanídňa26.04.2023súduznesenímzobralnavedomiespresneniepetitužalobyvzmysle
podania žalobcov zo dňa 15.09.2022. Konštatoval, že o ďalších návrhoch, ktorými sa žalobcovia
domáhajú zmeny žaloby, nebude súd rozhodovať, lebo tieto nepovažuje za takú kvalifikovanú zmenu

žaloby, ktorou by žalobcovia žiadali rozhodnúť o niečom inom alebo vo väčšom rozsahu alebo by menili
skutkové tvrdenia, na základe ktorých žiadajú určiť vlastnícke právo. Súd to považoval za podanie,
ktorého obsahom sú určite tvrdenia ale nepovažoval to za taký procesný úkon, výsledkom ktorého by
malo byť rozhodnutie podľa § 142 CSP. Po tomto pojednávaní súd vyslovil predbežné právne posúdenie
podľa § 181 ods. 2 CSP vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, že vydržaním nadobudla vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam, lebo doposiaľ súd v tomto smere vec neposudzoval. Konštatoval, že
ku dňu vyslovenia predbežného právneho posúdenia by u žalovanej bola splnená podmienka 10-ročnej
premlčacej lehoty ale oprávnenosť a dobromyseľnosť držby v tom čase ešte nie.

31. Súd vytvoril priestor stranám sporu, aby zaujali stanovisko k vyslovenému predbežnému právnemu

posúdeniu.

32. Žalobcovia podaním zo dňa 18.05.2023 sa opakovane vyjadrujú k označeniu žalobcu v 2. rade
a označujú ho druhovo ako „neznámy, resp. nezistený vlastník zast. SPF“. K otázke vydržania
vlastníckeho práva žalovanou a k predbežnému právnemu názoru súdu v tomto ohľade uviedli, že

žalovaná nemohla byť dobromyseľná, pretože konfiškácia majetku nepriateľov, Maďarov, M. D. dekrétmi
bola historická udalosť, ktorá bola všeobecne známa nielen v bývalom Československu ale aj vo svete,
preto je málo pravdepodobné, resp. vylúčené, že žalovaná, ktorá bola dcérou grófa E. D., by o týchto
skutočnostiach nebola informovaná. Je totiž málo pravdepodobné, že by ju o konfiškácii majetku jej
otca neinformovala jej matka, ktorá bola taktiež účastníčkou dedičského konania po poručiteľovi E.

D., ktorá prenechala dedičstvo svojej dcére, teda žalovanej. Žalobcovia poukazujú na to, že žalovaná
sa považovala za vlastníčku nehnuteľnosti titulom dedenia. Svoju argumentáciu, že ak nehnuteľnosti
nezdedila, tak ich vydržala, zmenila až v priebehu konania, čo tiež indikuje, že žalovaná nemohla byť
toho názoru, že prišlo k dobromyseľnému vydržaniu predmetných nehnuteľností. Poukázali na rozsudok
NS SR sp. zn. 5Cdo 92/2008, že nemožno dospieť k záveru, že žalovaná bola v dobrej viere, že jej

nehnuteľnosti ako vlastníčke patria. Objektívne okolnosti preukazujú opak, že musela mať minimálne
pochybnosti o tom, že jej nehnuteľnosti nepatria.

33. Na predbežné právne posúdenie súdu reagovala žalovaná podaním zo dňa 29.05.2023, v ktorom
odmieta posúdenie súdu o absencii jej dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Nesúhlasí ani s názorom

súdu o potrebe eurokonformného výkladu dobromyseľnosti držby v súlade s ústavným nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 484/2015, podľa ktorého je na klasifikáciu držby ako dobromyseľnej
rozhodujúce, že držiteľ držanú vec nadobudol v súlade s dobrými mravmi a že za ňu zaplatil dohodnutú
sumu prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezplatné plnenie.
V tejto súvislosti zdôraznila, že odvodzuje svoju držbu od právoplatného uznesenia o dedičstve, t.z.

od rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v nadväznosti na štátom garantovaný a právnymi
predpismi podrobne upravený proces dedičského konania, preto jej nie je zrejmé, prečo takýto spôsob
nadobudnutia držby by nemal byť považovaný za poctivý či dobromyseľný. Nakoľko okolnosťami,
ktoré svedčia v prospech záveru o existencii dobrej viery sú predovšetkým okolnosti týkajúce saprávneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace poctivosti nadobúdateľa (R45/1986) považuje žalovaná za
náležité dovolávať sa toho, že právoplatné uznesenie o dedičstve je práve takouto okolnosťou, ktorá
preukazuje poctivosť ujatia sa držby ňou. Zdôraznila, že vydaním uznesenia o dedičstve žalovaná bola

a nepochybne musela byť vnútorne presvedčená o tom, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje
cudziu vec. Poukázala aj na skutočnosť, že nar. SNR č. 104/1945 Sb., na základe ktorého bolo vydané
konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa osoby E. D., nie je súčasťou Benešových dekrétov. Tými sú len
právne akty označené ako dekréty (prípadné ústavné dekréty) vydané vtedajším Československým
prezidentom S. D.. Naproti tomu uvedené nariadenie bolo vydané Slovenskou národnou radou a medzi

Benešové dekréty ho nie je možné zaradiť, a to napriek tomu, že svojou povahou im zodpovedá. To
znamená, že ak by aj vedomosť žalovanej o Benešových dekrétoch bola viac než domnienkou, tak
hypotéza na základe ktorej ju súd vyslovil nie je exaktná, a preto by nemala byť ani smerodatná,
keďže ich základ je nesprávny a nepresný. Zároveň zdôraznila, že príslušné štátne inštitúcie a orgány
v tejto veci totiž samé konali tak, že opomenuli Benešové dekréty ako aj konfiškačné rozhodnutie
(tzn. nepočítali s nimi pri relevantných konaniach). Konanie o ROEP a právnych vzťahoch k nim bolo

v súvislosti s dotknutými pozemkami riadne vykonané a prešetrením vlastníctva pozemkov a založením
LV na základe zákonom stanoveného postupu bol do KN zapísaný E. D.. Podľa vyjadrení katastra
tvoriacich súčasť súdneho spisu šlo o prvotné zápisy na LV vykonané v rokoch 1998 až 1999. Ich
pravdivosť pritom nebola v tom čase nikým ovplyvňovaná, ani napriek tomu, že pred ich vykonaním
prebiehali v čase od 25.04.1997 do 06.06.1997 a od 16.06.1997 do 16.07.1997 námietkové konania.

Zástupca žalobcov SPF bol účastníkom týchto konaní a žiadne námietky nepodal. SPF ani konajúci
okresný úrad nijakým spôsobom nespájali Benešové dekréty ani konfiškačné rozhodnutia s otázkou
vlastníctva k predmetným pozemkom a po vykonaní náležitého šetrenia zapísali práve otca žalovanej
do KN ako vlastníka pozemkov. Následne bol E. D. v KN evidovaný ako vlastník pozemkov bez toho,
aby ktokoľvek a akokoľvek spochybňoval správnosť jeho zápisu. Tento stav ostal nezmenený aj počas

vedenia dedičského konania v roku 2005, v rámci ktorého opätovne žiaden príslušný orgán nezohľadnil
existenciu Benešových dekrétov či konfiškačných rozhodnutia. Ako dedičský súd, tak aj notár ako súdny
komisár a následne aj katastrálny odbor okresného úradu jednoznačne a právoplatne deklarovali
nadobudnutie vlastníckeho práva dedením žalovanou, a to súdnym rozhodnutím a vykonaním zápisu
žalovanej ako vlastníka pozemkov do KN. V tejto súvislosti žalovaná zdôraznila, že za nanajvýš

nespravodlivépovažujeto,abybolinaňu,dlhodobúžijúcuvUSA,kladenévyššienárokynajejvedomosť
o Benešových dekrétoch, než na samotný štát, resp. príslušné štátne orgány a inštitúcie. Inými slovami
je vrcholne nespravodlivé, aby súd od žalovanej žiadal nedôveru a nerešpektovanie autority štátu,
resp. jeho príslušných orgánov a inštitúcií na základe akejsi všeobecnej a laickej vedomosti, o tom, že
v minulosti boli vydané tzv. Benešové dekréty.

34. Žalobcovia podaním zo dňa 29.05.2023, v nadväznosti na posledné pojednávanie zo dňa
26.04.2023, navrhli zmenu žalobu a opravu chyby v písaní a navrhli nové znenie petitu žaloby po
zohľadnení zmien s tým, že navrhli rozšíriť uplatnené právo, a to v rozsahu parciel zapísaných na LV č.
XXX k.ú. L. J. ako parc. č. 53/23 - ostatná plocha vo výmere 231 m2, parc. č. 60/2 - záhrada vo výmere

189 m2, parc. č. 61/2- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1213 m2, parc. č. 61/5 - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 1580 m2, parc. č. 369/31- orná pôda vo výmere 202 m2, parc. č. 369/32 -
orná pôda vo výmere 7729 m2, parc. č. 63/3- orná pôda vo výmere 277 m2. Opravili chybu v písaní pri
parcele č. 1101/25 zapísaný na LV č. XXX k.ú. L. J. s výmerou 9694 m2 a zobrali žalobu čiastočne späť
o parcelu č. 1563/151 - trvalý trávny porast vo výmere 2676 m2 a upravil petit žaloby.

35. Súd na pojednávaní dňa 14.06.2023 uznesením pripustil rozšírenie žaloby o nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX k.ú. L. J. ako parc. č. 58/3 - ostatná plocha vo výmere 231 m2, parc. č. 60/2- záhrada
vo výmere 189 m2, parc. č. 62/2 - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 1213 m2, parc. č. 61/5 -
zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 1580 m2, parc. č. 369/31 - orná pôda vo výmere 202 m2, parc.

č. 369/32 - orná pôda vo výmere 7729 m2, parc. č. 63/6 - orná pôda vo výmere 277 m2. Súd zobral na
vedomie úpravu petitu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 29.05.2023. Súd zobral na vedomie
opravu výmeru pri nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k. ú. L. J. ako parc. č. 1101/25 vo výmere
9692 m2.
35.1. Súd na pojednávaní konštatoval, že vychádzajúc z dátumu narodenia neznámych vlastníkov, na

neznámom mieste, s veľkou pravdepodobnosťou mnohí nežijú, resp. takmer každý nežije. K dnešnému
dňu by totiž mali mať 100 až 134 rokov. Z toho teda vyplýva, že SPF môže zastupovať v konaní pred
súdom neznámych vlastníkov ale určite nie mŕtvych neznámych vlastníkov. Nie je povinnosťou súdu
zisťovaťanipreukazovaťtočineznámivlastnícižijúalebonežijú.Vsúvislostisoznačenímžalobcuv149.rade, P. spoločnosť J. súd konštatoval, že ide o neúplné označenie strany sporu, ktoré nekorešponduje
ustanoveniu§133ods.2CSP,tedamalobybyťuvedenéobchodnémeno,adresasídla,IČO,tedadôkaz
o tom, že takýto subjekt existuje a môže byť stranou sporu. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutia

NS SR sp. zn. 18Cdo 31/2018 ako aj sp. zn. 7Cdo 238/2021, preto je potrebné, aby sa žalobcovia s tým
vysporiadali. Súd preto vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby preukázal, že žalobu podal v mene
existujúcich neznámych vlastníkov, aby preukázal, že títo sú vecne aktívne legitimovaní v tomto konaní
a vzhľadom k tomu, že zastupuje neznámych vlastníkov, nielen ich zastupuje ale v ich mene žiada aj
určiť vlastnícke právo v ich prospech, aby odôvodnil v čom spočíva naliehavý právny záujem na takomto

určení a z čoho vyplýva. Ide totiž o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, preto k jej úspechu je
potrebné zistiť, tvrdiť a preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
35.2. Zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby odôvodnil potrebu takéhoto určenia aj vo vzťahu
k námietke žalovanej, že ide zrejme o nesprávny typ žaloby, ktorým by sa obchádzalo dedičské konanie
po neznámych vlastníkoch, preto je potrebné uviesť vo vzťahu k existencii naliehavého právneho
záujmu na takomto určení aj to, či zvolený typ žaloby, teda žaloba o určenie vlastníckeho práva

vprospechneznámychvlastníkov,jeprávetentypžaloby,ktorýnedostatokvprávnychvzťahochodstráni
a najlepšie zaručí ochranu ohrozeného a porušeného práva neznámych vlastníkov, ktorí s veľkou
pravdepodobnosťou už nežijú a nie je isté, či majú, kde majú a akých majú právnych nástupcov.

36. Žalovaná podaním zo dňa 29.06.2023 reaguje na úpravu označenia žalobcov v 2. rade ako

„neznámych vlastníkov v správe SPF“. Poukazuje opakovane na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo
238/2021 z 28.02.2022, ktorý na základe judikatúry NS SR sp. zn. 8Cdo 31/2018 konštatuje pojem
nezistený vlastník. Zdôrazňuje, že fikcia subjektivity neznámeho vlastníka trvá iba do momentu, kedy
nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy, úmrtné listy, ďalšie
verejné listiny) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby.

V danom prípade dochádza k zmene právneho subjektu počas konania. Z toho dôvodu sa žalovaná
domnieva, že označenie žalobcu v 2. rade iba generálne ako nezistený vlastník v zastúpení SPF nie je
prípustné. Keďže žalobca v 2. rade o konkretizácii v jednotlivých neznámych vlastníkoch záujem nemá,
je potrebné konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 2. rade a žalobu zamietnuť.
Opakovane poukazuje na to, že žalobcovia v 2. rade zvolili nesprávny typ na uplatnenie a presadenie

svojhoprávanasúde,pretožesamaližaloboudomáhaťourčenie,nežvecpatrídodedičstvaaniepodať
žalobu o určenie vlastníckeho práva, čím len obchádzajú dedičské konanie, čo v zmysle rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo 90/2019 je neprípustné.

37. Žalobcovia podaním zo dňa 16.06.2023 opakovane zdôrazňuje, že Slovenský pozemkový fond

je oprávnený na zastupovanie žalobcov neznámych vlastníkov v tomto konaní, ktorých vlastníctvo
nie je vygenerované podľa predpisov v katastri nehnuteľnosti, že podľa § 34 ods. 18 zákona
o pozemkových úpravách Slovenský pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom
vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených
v osobitnom predpise pozemkov, ktorých vlastník nie je známy a to aj vtedy ak vlastnícke právo štátu

a nezistených vlastníkov je sporné. Poukazujú na to, že zákonodarca vytvoril značne neštandardný
subjekt „neznámeho resp. nezisteného vlastníka“, aby takýto subjekt zo zákona zastúpený SPF mohol
byť stranou sporov vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo
31/2018). SPF je teda zákonným zástupcom neznámych vlastníkov, ktorých zastupuje aj v tomto spore
a ktorých vlastnícke právo vyvodil z predložených archívnych listín, pričom SPF v zmysle § 17 ods.

1 zákona vystupuje pri nakladaní s uvedenými pozemkami aj pred súdmi, pričom v takomto prípade
koná za neznámych vlastníkov. Práve zmyslom inštitútu neznámeho resp. nezisteného vlastníka je, aby
bola poskytnutá rovnaká ochrana vlastníckeho práva všetkým vlastníkom, ktorej realizáciu zabezpečuje
práve ich zákonný zástupca, teda SPF. Tento inštitút slúži práve pre situácie kedy nie je možné zistiť
všetky identifikačné údaje na základe dostupných listín a údajov. SPF tak označil žalobcov dostupnými

identifikačnýmiúdajmi,pričompriniektorýchnedisponovalanidátumomnarodenia,anitrvalýmpobytom.
37.1. K otázke naliehavého právneho záujmu neznámych vlastníkov na určení vlastníckeho práva
uviedli, že naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva spočíva v tom, aby prišlo
k zosúladeniu, resp. k dosiahnutiu zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom.
Žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, o ktorých sa vedie tento spor, pričom vlastníčkou

nehnuteľnosti v KN je zapísaná žalovaná. Naliehavý právny záujem má základ aj v tom, že vlastnícke
práva žalobcu sú neisté, pričom jediným prostriedkom ako môže žalobca dosiahnuť zmenu vlastníckeho
práva je práve predmetná určovacia žaloba, lebo iba súdne rozhodnutie môže byť v tomto prípade
podkladomprevykonaniezmenyzápisuvKN.Naliehavýprávnyzáujemjetieždanýsamotnýmverejnýmzáujmom, ktorým je spravodlivé usporiadanie pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany
vlastníckeho práva všetkým vlastníkom pozemkov, teda aby ani „neznámi resp. nezistení vlastníci“ ako
špecifický subjekt neutrpeli na svojich právach. Okrem toho naliehavý právny záujem je aj v tom, že

v prípade ak by SPF ako zákonný zástupca nechránil vlastnícke práva neznámych vlastníkov, ak by
nepodal žalobu o určenie vlastníckeho práva aj v mene neznámych vlastníkov, tak by išlo o obohatenie
vlastníckej sféry žalovanej o predmetné sporné pozemky, a to práve na úkor neznámych vlastníkov,
na ochranu ktorých je zákonom povolaný SPF ako ich zákonný zástupca. Je nepochybné, že známy
vlastník by bez ďalšieho skúmania a preukazovania mal naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil

jeho vlastnícke právo v spore proti zapísanému vlastníkovi. Celkovo rovnako potom aj neznámy vlastník
má rovnaký naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníctva, pričom jeho záujmy pred súdom
háji zákonný zástupca, ktorým je SPF. Naliehavý právny záujem možno bádať aj v tom, že ak by aj
žalobcapripustilmožnosť,ženiektoríneznámivlastnícisúmŕtvi,takichprávninástupcoviasanemaliako
dozvedieť, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keďže v KN by bola zapísaná žalovaná. V rámci
záujmu a ochrany nezistených vlastníkov vedie SPF zoznamy nezistených vlastníkov, ktoré zverejňuje

na svojej webovej stránke, údaje v týchto zoznamoch pochádzajú z katastra nehnuteľnosti, pričom
potencionálni vlastníci si tak môžu vyhľadať vlastníctvo po svojich predkoch. Ak by títo potencionálni
právni nástupcovia našli v zozname nezistených vlastníkov svojho predka, majú možnosť podať návrh
na súd a dodatočné konanie o dedičstve, prípadne podať návrh na prejednanie dedičstva. Zároveň
naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva neznámych vlastníkov v zastúpení SPF vyplýva

aj zo samotného zákona, keď SPF ako zákonný zástupca chráni vlastníctvo neznámych vlastníkov
a vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Vzhľadom k tomu, že k sporným pozemkom je na liste
vlastníctva zapísaná žalovaná SPF nemôže predmetné pozemky neznámych vlastníkov prenajímať,
resp. nemôžu sa poľnohospodársky využívať.
37.2. K námietke žalovanej o nesprávnom type žaloby žalobcami v 2. rade uviedli, že SPF nemá

vedomosť, či neznámi vlastníci, ktorých je zákonným zástupcom sú živí/mŕtvi, pričom ak už nežijú tak
nemal/nemá vedomosť o tom, kto je ich právnym nástupcom, preto v tomto prípade nebolo a nie je
objektívne možné využiť typ žaloby, na ktorý poukazuje žalovaná. Pričom ak by SPF vedel presne
vymedziť, o ktoré osoby ide, tak by v tomto prípade ani nebol zákonným zástupcom neznámych
vlastníkov, pretože by už nešlo o inštitút neznámych vlastníkov ale o konkrétnych dedičov, ktorý sú

oprávnení na podanie takejto žaloby. Nie je zákonnou úlohou SPF ani nie je v jeho možnostiach pri
tejto činnosti identifikovať dedičov týchto neznámych vlastníkov, zdôrazňuje, že žalovaná v súvislosti
s typom žaloby poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 238/2021 a sp. zn. 6Cdo 90/2019,
ktoré sa však týkali skutkovo odlišných prípadov, a to uplatnenia určovacej žaloby dedičom vlastníka
nehnuteľnosti namiesto žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva. Žaloba o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam bola jediným právnym prostriedkom, ktorý mohol žalobca využiť a že ide o správny
typ žaloby potvrdzujú aj rozhodnutia a to NS SR sp. zn. 6Cdo 11/2016, NS SR sp. zn. 8Cdo 31/2018.

38. Žalobcovia sa podaním zo dňa 06.10.2023 vyjadrujú aj k tomu, že spoločnosť Agrilabor je treba
považovať za štátne nespoľahlivú a k tomu predložili aj listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že táto

spoločnosť bola považovaná za štátne nespoľahlivú, a teda preukazujú, že tvrdenia žalovanej v tomto
smere nie sú pravdivé. Ide o dokumentáciu, ktorá sa týka národnej správy uvalenej na spoločnosť
Agrilabor v zmysle nariadenia č. 50/1945 Sb. n. SNR o národnej správe. Predkladajú výmer o odvolaní
národného správcu podniku Agrilabor zo dňa 19.04.1949, ktorý preukazuje, že na podnik Agrilabor
bola uvalená národná správa. Výmer bol vydaný na základe § 13 ods. 1 cit. nar. Predkladajú súdu

oznámenie zo dňa 06.07.1953, ktoré jednotný Národný výbor v Košiciach adresuje Ľudovému súdu
v Košiciach a oznamuje mu, že na podnik Agrilabor bola uvalená národná správa na základe § 13 nar.
o národnej správe, a to výmerom č. 551-23/5-1949 z 27.11.1949. Následne bola národná správa na tento
majetok zrušená výmerom zn.: VIII./3-191.1-1943/1-Ru z 19.05.1953 v dôsledku toho, že prevádzka
podniku bola zastavená dňom 01.09.1949 a strojové zariadenie bolo prenechané národnému podniku.

Zároveň sa týmto podaním žalobcovia snažili vyvrátiť tvrdenie žalovanej, že prídelový plán neexistoval.
To , že opak je pravda preukazujú listinné dôkazy, ktoré sú v súdnom spise, a to zápisnice Miestnej
roľníckejkomisiez30.04.1948,vktorejsauvádza,žeprídelovýplánbolvyhotovený20.03.1948vyložený
k verejnému nahliadnutiu s možnosťou podať námietky, pričom v závere zápisnice je uvedené, že plán
bol zostavený podľa ustanovení nar. SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, neodporuje verejným záujmom,

a preto komisia prídelový plán schválila s tým, že ocenenie, vytýčenie v prírode, ich odovzdanie
bude prevedené (č.l. 1145). Návrh na zadanie meračských prác, v ktorom je v závere uvedené, že
prídelový plán bol vyhotovený, potvrdený a schválený (č.l. 1155) a list pracovnej skupiny v Košiciach č.
2757/49, v ktorom je o. i. uvedené, že prídelový plán bol právoplatne schválený (č.l. 1172). Poukazujúďalej na zápisnicu zo dňa 09.07.1949 vyhotovenú na úrade DMSK vo L. J., v ktorom je uvedené, že
vdňoch08.a09.júla1949bolovykonanéoceneniepridelenýchkonfiškovanýchnehnuteľnostízmajetku
bývalého vlastníka E. D.. Ďalším dôkazom je Oceňovací hárok prídelov z roku 1953 zo skonfiškovaných

pôdohospodárskych majetkov bývalého vlastníka E. D. v k.ú. L. J.. Na poslednej strane tohto hárku je
tabuľka, v ktorej je uvedená konečná prídelová cena vo výške 500.678,- Kčs. Poukázali aj na list ONV,
odbor pôdohospodárstva v Trebišove zo dňa 30.12.1960, ktorý je adresovaný pre Východoslovenský
krajský národný výbor, odbor pôdohospodárstva a preukazuje, že prídelová cena bola aj zaplatená.
Žalobcovia predložili v súvislosti s konfiškačným rozhodnutím v rámci právnej istoty toto rozhodnutie

s dobovou hranatou pečiatkou Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu –
sekcia B v Bratislava na preukázanie tej skutočnosti, že konfiškačná komisia skutočne upovedomila
predmetné subjekty, ktoré sú v konfiškačnom rozhodnutí pomenované, pričom jedným z nich bolo práve
Povereníctvo SNR, ktoré potvrdzuje, že mu konfiškačné rozhodnutie bolo doručené (č.l. 311 spisu).
38.1. Žalobcovia spochybnili listinné dôkazy predložené žalovanou preukazujúce jej tvrdenie, že od
novembra 2005 bývala už na H. tvrdiac, že túto skutočnosť žalovaná do dnešného dňa neoznámila

katastru nehnuteľností, v ktorom má uvedenú adresu, na ktorú jej bolo oznámenie doručované a zároveň
na dokumente, ktorým sama predložila stále uvádza aj ku dňu 26.11.2005 adresu, na ktorú jej bolo
oznámenie doručované a to P. A., teda M. N.. Žalobcovia zdôrazňujú, že vychádzajúc z právoplatnosti
dedičského rozhodnutia, t.j. 02.12.2005 premlčacia doba by pravdepodobne uplynula u žalovanej
02.12.2015. Nakoľko však jej bolo pred uplynutím tejto doby doručené oznámenie žalobcov, resp.

z katastra nehnuteľnosti sa dozvedela o zápise poznámky o začatom súdnom konaní prišlo k prerušeniu
vydržacej lehoty, teda nie je naplnená zákonná podmienka uplynutia 10-tich rokov premlčacej doby.

39. Žalovaná podaním zo dňa 10.11.2023 sa žalovaná ohradzuje voči procesným postupom žalobcov,
ktorí nerešpektujú lehoty stanovené súdom. Svoje podania predkladajú oneskorene, resp. krátko pred

nariadenýmtermínompojednávania,meniaprávnychzástupcov,ktorúskutočnosťoznamujúsúdukrátko
pred pojednávaním, priamo na pojednávaní prednášajú svoje rozsiahle vyjadrenia, čím pojednávanie
alebo zmaria alebo má to za následok odročenie pojednávania, čím dochádza k zbytočným prieťahom
v konaní. Opakovane sa vyjadrujú k skutočnostiam ohľadom spoločnosti Agrilabor tvrdiac, že ak na
spoločnosť Agrilabor bola uvalená národná správa podľa Nariadenia to samo o sebe nedokazuje, že

táto spoločnosť bola považovaná za štátne nespoľahlivú, ani z dôkazov, ktoré žalobcovia predložili
to nevyplýva. Spoločnosť Agrilabor ešte v júli 1946, to znamená vyše rok a pol predtým, než bolo
rozhodnuté o tom, že E. D. treba považovať za osobu maďarskej národnosti, požiadala Konfiškačnú
komisiu ONV v Trebišove, aby prihliadla na to, že nehnuteľný majetok v k. ú. L. a B. J. evidovaný
v prospech E. D. v skutočnosti tvorí vlastníctvo tejto spoločnosti a konfiškácii nepodlieha, a to z dôvodu,

že kúpna zmluva, ktorou táto spoločnosť v roku 1940 previedla nehnuteľnosti na E. D., bola z jej
strany uzavretá v tiesni, resp. pod nátlakom vzhľadom na vtedajšie spoločenské pomery. Spoločnosť
Agrilabor preto považovala prevod nehnuteľností za absolútne neplatný, pričom v súlade so zákonom č.
128/1946 Sb. o neplatnosti niektorých majetkových právnych jednaní z doby nesvobody a nárocích této
neplatnosti a z jiných zásahú do majetku schádzejúcich si uplatnila nárok na vrátenie majetku. Žalovaná

ďalej dáva do pozornosti súdu, že predmetný výmer bol vydaný 19.04.1949 zatiaľ čo k spornému
prevodu predmetných pozemkov zo spoločnosti A. na E. D. malo dôjsť ešte v r. 1940, ako tiež vyplýva
z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcie B – i. z 15.01.1947 nachádzajú sa
v súdnom spise. V liste sa navyše uvádza, že vtedajší majitelia členovia správy spoločnosti Agrilabor
boli podľa zistení Krajského súdu v Košiciach národne, štátne a ľudovo demokratickí spoľahliví.

39.1. Opakovane sa vyjadrujú k otázke nedoručenia predžalobnej výzvy žalovanej 12.11.2005 na adresu
v M. N. z dôvodov, ktoré už v konaní predniesli a opakujú tie argumenty, ktoré už v predchádzajúcich
podaniach ohľadom posúdenia existencie dobromyseľnosti držby na strane žalovanej predniesli.

40. V dôsledku ďalšej zmeny na poste právneho zástupcu žalobcov 30.10.2023 bola poskytnutá lehota

na preštudovanie spisu a podanie vyjadrenia novým právnym zástupcom žalobcov, ktorí tak učinil
podaním zo dňa 05.12.2023. V prvom rade zdôraznil náročnosť prejednávanej veci, z čoho vyplýva aj
dlhší čas potrebný na naštudovanie spisu a listinných dôkazov, čo malo za následok, že vyjadrenie v tejto
veci podali s oneskorením, síce so súhlasom súdu, ktorý im lehotu na podanie vyjadrenia predlžil. Berúc
doúvahyvšetkytietookolnostiakohlavne,želistinnédôkazybolotrebazadovážiťzarchívnychdokladov

z rôznych archívov, pristupovať k tomu zodpovedne a veľmi pracne, oboznámiť sa s ich obsahom, keďže
pochádzajú z obdobia viac ako 70 rokov dozadu a berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že sa v rovnakom
čase menili právni zástupcovia a bolo potrebné s nimi nadviazať aj komunikáciu, žiadali aby súd na toto
podanie prihliadal ako včasne urobené.40.1. V súvislosti so spoločnosťou Agrilabor poukázali na zákon č. 128/1946 Sb., podľa ktorého
dotknutá osoba sa mohla žalobou na súde domáhať vrátenia vlastníctva majetku, ktorý jej bol odňatý
v čase neslobody. V tejto súvislosti poukázali na nález sp. zn. I. ÚS 184/2013, v ktorom Ústavný súd

konštatuje, že samotnou účinnosťou zákona č. 128/1946 Sb. nedošlo ex lege k obnoveniu vlastníckych
práv osôb, ktoré tieto práva stratili v dobe neslobody (od 29.09.1938 do 04.05.1945) ale oprávnené
osoby si svoj nárok na vrátenie vlastníctva museli uplatniť na súde v zákonnom ustanovení premlčacej
alebo prekluzívnej lehote, inak sa ich nárok premlčal. Rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 495/2011 z 09.02.2012. Zo žiadneho predloženého archívneho

dokladu ale nevyplýva, že by o nároku spoločnosti Agrilabor na vrátenie sporných pozemkov bolo súdom
rozhodnuté tak ako to predpokladal zákon č. 128/146 v ustanovení § 10. Naopak, z predložených
dôkazov z konfiškačného konania je zrejmé, že prvý návrh na konfiškačné konanie k majetku grófa E. D.
bolpodanýuž20.06.1945(č.l.1127).NáslednespoločnosťAgrilaborpožiadalalistomzodňa14.07.1946
Konfiškačnú komisiu ONV v Trebišove, aby alebo uznala vlastníctvo spoločnosti Agrilabor k majetku vo
vlastníctve grófa E. D. alebo počkala, kým bude rozhodnuté podľa § 10 zákona č. 128/46 a Okresný súd

v Košiciach nariadil obnovenie pôvodného pozemnoknižného stavu v prospech spoločnosti Agrilabor
a výmaz vlastníctva grófa E. D.. Následne však bol dňa 28.12.1946 podaný nový návrh na konfiškačné
konanie ohľadom majetku grófa E. D., o čom svedčí listina (č.l. 1141), v ktorej Obvodný úrad MNV Veľký
Kazimír oznamuje, že ONV v Trebišove pod č. 15196/1946 nariadil znovu podať návrh na konfiškáciu
majetku v predmete menovaného. O tom, že bol podaný nový návrh svedčí listina na č.l. 1142, kde

Obvodný úrad MNV Veľký Kazimír oznamuje, že MNV Obec L. J. v tejto veci predložil nový návrh na
konfiškáciu majetku 24.01.1947 ONV konfiškačnej komisii na predpísanom tlačive. Z toho teda vyplýva,
že k rozhodnutiu o obnovení vlastníctva k predmetnému majetku spoločnosti Agrilabor nedošlo. Nebolo
preukázané, že pokiaľ by aj spoločnosť Agrilabor takýto návrh na súd podala, že by o ňom súd rozhodol
tak, že by obnovil vlastníctvo tejto spoločnosti. Z toho teda vyplýva a je zrejmé, že v čase konfiškácie

bol majetok grófa E. D. v jeho vlastníctve, a teda bolo možné ho konfiškovať.
40.2. Opakovane sa vyjadruje k procesu konfiškácie majetku E. D., k procesu vydania konfiškačného
rozhodnutia, na základe ktorého sa konfiškuje ku dňu 01.03.1945 všetok jeho majetok bez ohľadu
na katastrálne územie, či obec, v ktorej sa nachádza zdôrazňuje, že s okamžitou platnosťou a bez
náhrady sa konfiškuje pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok na území Slovenska,

ktorý je vo vlastníctve osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na národnú príslušnosť, čo vyplýva z §
1 ods. 1 písm. b) nar. č. 104/1945 Sb. SNR zo dňa 23.08.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
40.3. Opakuje argumenty, ktoré v tejto súvislosti už v konaní odzneli zo strany žalobcov. V súvislosti
s prevzatím zásielky 12.11.2015 žalovanou na adrese v M. N. opakuje skutkové tvrdenie, ktoré vychádza

z listu Slovenskej pošty a.s. adresovaný žalobcovi dňa 19.01.2016, zn. S-G10000-16-00076 označená
ako Sťažnosť – „odpoveď“, podľa ktorej doporučený list prvej triedy p.č RP210234765SK s doplnkovou
službou Doručenka, adresát A. B., P. A. H. O., XXX-XX, XXXXX M. N., USA bol dodaný dňa 12.11.2015
a prevzal ho adresát. Zároveň z listu vyplýva, že nakoľko potvrdené doručenky sú v celom prepravnom
procese prepravované ako obyčajné listinné zásielky, k strate doručenky mohlo dôjsť kdekoľvek

v prepravnom procese, pri reklamácii nedodania doručenky Slovenská pošta a.s. v oznámení o výsledku
reklamačného konania písomne oznámi adresáta vrátane označenia jeho odovzdávacieho miesta, kde
a komu bola reklamovaná zásielka podaná a pri tejto reklamácii je oznámenie o výsledku reklamačného
konania zároveň opisom doručenky, preto žalobca vylučuje, aby prevzatie zásielky potvrdenia takýmto
spôsobom mohlo byť spochybňované.

40.4. Žalobcovia v tomto podaní argumentujú prerušením vydržacej lehoty momentom doručenia žaloby
v tejto veci na súd. Tvrdia, že nie je podstatné kedy bola žaloba doručená žalovanej ale rozhodujúcim
momentom pre prerušenie plynutia vydržacej lehoty je moment, kedy žalobca preukázateľne doručil
návrh o určenie vlastníckeho práva na súd a či sa v takomto súdnom konaní o žalobe riadne koná,
t.j. či nedošlo napr. k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby a pod. Zdôrazňuje, že žaloba

bola doručená súdu 26.11.2015. Týmto dňom najneskôr muselo dôjsť k prerušeniu plynutia vydržacej
lehoty ak by súd nevzal do úvahy to, že predžalobná výzva bola doručená žalovanej 12.11.2015.
V súvislosti s uchopením držby predmetných pozemkov poukázali na vyjadrenie žalovanej, ktorá tvrdila,
že k uchopeniu držby došlo začiatkom roka 2006, kedy tieto pozemky údajne prenajímala, čo však
nepreukázala a na základe jej tvrdenia svoju držbu odvodzuje od právoplatného uznesenia o dedičstve.

Najneskôr teda sa mohla uchopiť držby predmetných pozemkov dňa 02.12.2005, t.j. nasledujúci deň,
kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o dedičstve, na základe ktorého mala žalovaná nadobudnúť
údajné vlastnícke právo k predmetným pozemkom, t.j. putatívny titul, z ktorého odvodzuje údajnú
dobromyseľnú držbu. Žalobcovia nesúhlasia s tým, aby sa započítala držba právneho predchodcužalovanej,ktorýzanijakýchokolnostínemoholbyťdobromyseľný,žemupatriaspornépozemky,nakoľko
v tomto prípade by absentoval akýkoľvek, a to je putatívny právny titul, z ktorého by mohol nadobudnúť
presvedčenie o tom, že nehnuteľnosti nadobudol, že tieto nehnuteľnosti patria do jeho vlastníctva.

V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 888/2005.
40.5.V súvislosti so všeobecnými predpokladmi vydržania, a to:
- oprávnená držba
- uplynula zákonom stanovená doba oprávnenej držby
- spôsobilý predmet na vydržanie

- tento kto je držiteľom je subjektom spôsobilým na vydržanie,
uviedol, že tieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je síce zrejmé, že jeden z predpokladov pri vydržaní sporných
pozemkov u žalovanej splnený nebol, a to uplynutie zákonom stanovenej doby oprávnenej držby.
Žalobcovia sa z dôvodov istoty vyjadrili aj k ďalším podmienkam pre vydržanie, a to k oprávnenosti
a k dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo

že je oprávneným vykonávateľom práva. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nielen
zo subjektívneho hľadiska držiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo
271/2007, podľa ktorého dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska,
t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho
prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej

vlastníctvo nenadobudol. V tejto súvislosti žalobcovia zdôraznili, že u žalovanej nejde o dobromyseľnú
držbu. Dobrú vieru je nutné posudzovať aj podľa objektívnych spoločenských hľadísk. Z týchto hľadísk
je objektívne známou spoločenskou skutočnosťou, že na základe Benešových dekrétov došlo ku
konfiškácii majetku osôb maďarskej národnosti a ku zrušeniu týchto dekrétov nedošlo. Túto vedomosť
o žalovanej z objektívneho hľadiska možno predpokladať. Zároveň zo subjektívneho ale predovšetkým

z objektívneho hľadiska preto žalovaná musela mať aspoň pochybnosti o tom, že jej právnemu
predchodcovi, ktorý bol jej otec, nemohol svedčať vlastnícke právo ku konfiškovaným pozemkom.
Preto následne nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto pozemkom titulom dedenia po svojom otcovi
musela subjektívne spochybňovať, je nutné považovať takéto uchopenie držby za nedobromyseľný i keď
z hľadiska objektívnych skutočností a pri obvyklej opatrnosti, ktorú je možno požadovať od každého

existovali objektívne pochybnosti o tom, že zdedené pozemky mohli patriť pred smrťou grófovi E.
D., ktorému boli po druhej svetovej vojne skonfiškované. O to viac, keď otec žalovanej, rovnako ako
žalovaná, žil v USA a matka žalovanej bola spolu so žalovanou účastníčkou dedičského konania, ktorá
žalovanej prenechala dedičstvo a ktorá dedičské konanie iniciovala.
40.6. V súvislosti so špecifikáciou žalobcov a žalobného nároku zdôraznili, že v súvislosti s procesnou

legitimáciou neznámych vlastníkov a ich označením poukazujú na niektoré rozhodnutia súdov, a to
KS BB sp. zn. 17Co 115/2022, NS SR sp. zn. 8Cdo 31/2018, KS BB sp. zn. 14Co 21/2019, NS
SR sp. zn.6Cdo 11/2016, NS SR sp. zn.2Cdo 75/2020, ktoré konštatujú, že riešením na označenie
takéhoto subjektu sporového konania je len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť
zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom, a to spôsobom „neznámy (resp. nezistený) vlastník

nehnuteľnosti, zast. SPF“ alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemnoknižného
vlastníka menom, priezviskom, zast. SPF“. Na takomto označení žalobcu v 2. rade preto trvali a upravili
petit žaloby spôsobom, aby podľa bol vykonateľný, a to tak, že pri každom neznámom vlastníkovi
vymedzili presne nehnuteľnosti (parcelu s výmerou) , ktorú by mal súd neznámemu vlastníkovi určiť
do vlastníctva.

41. Na rozsiahle podanie žalobcov reagovala žalovaná podaním zo dňa 31.01.2024, v ktorom
konzistentne tvrdí, že v konaní je potrebné dožiadaním príslušných orgánov (tunajší Okresný súd ako
právny nástupca niekdajšieho Okresného súdu Sečovce), prípadne iný orgán, ktorý spravuje archív
predmetného už neexistujúceho súdu ) zistiť ako dopadlo konanie o žiadosť spoločnosti Agrilabor,

pretože existuje dôvodné podozrenie, že o konfiškácii majetku E. D. na základe novej žiadosti
z decembra 1946 bolo rozhodnuté v čase, kedy už E. D. nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností,
a teda nemohli byť skonfiškované. Žalobcovia by tak v spore neboli aktívne vecne legitimovaní. Nie
je vylúčené, že konfiškačná komisia nemala o súdnom rozhodnutí a žiadosti spoločnosti Agrilabor
vedomosť. Spoločnosť Agrilabor mala následne problémy, čo sa prejavilo uvalením národnej správy na

jej majetok. Vo víre týchto udalostí preto mohlo dôjsť k paralelnému konaniu o žiadosti A. aj o následnom
návrhunakonfiškačnékonanie.Bezvyriešeniatejtootázkyniejemožnéustáliťaktívnuvecnúlegitimáciu
žalobcov. Opakovane poukázali na to, že list Slovenskej pošty a.s. zo dňa 19.06.2016 ani z 03.12.2015
ako ani ďalší list z 19.01.2016 nie je možné v zmysle akýchkoľvek právnych predpisov kvalifikovaťako doručenku, ktorá by bola verejnou listinou a pri ktorej by sa predpokladala jej správnosť. Zo
správy americkej pošty (United states posta servis) je zrejmé, že prijímateľom predmetnej zásielky
preukázateľne nebola žalovaná (viď tam nachádzajúci sa podpis recipienta). Žalovaná preukázala súdu,

že v danom čase už bol jej niekdajší byt na predmetnej adrese prevedený tretej osobe a žalovaná
sa už na tejto adrese nezdržiavala. Aj doručenku a inú verejnú listinu je pritom možné v civilnom
sporovom konaní spochybniť, pokiaľ sa preukáže nepravdivosť ňou osvedčených skutočností (§ 205
CSP). Žalobcovia však žiadnu doručenku ani žiadnu inú verejnú listinu v konaní nepredložili. Naopak,
žalobcami predložené dôkazy, vrátane správy americkej pošty preukazujú, že zásielka bola doručená

inej osobe odlišnej od žalovanej. Z toho teda vyplýva, že do dispozičnej sféry žalovanej došla táto výzva
až na základe súdneho doručenia žaloby spolu s prílohami v rámci tohto súdneho konania.
41.1. Žalovaná vzhľadom na dohodu dedičov v rámci dedičského konania po nebohom E. D. ako aj
vzhľadom na zásadu nadobudnutia dedičstve spätne k smrti poručiteľa (§ 460 OZ) bola dobromyseľná
v tom, že jej predmetné nehnuteľnosti patria už dňom vydania uznesenia o dedičstve, t.j. 09.11.2005,
resp. už skôr počas predbežného prejednania dedičstva tým, že sa dozvedela čo je predmetom

dedičstva, pričom bola po dohode so svojou matkou ako ustupujúcim dedičom ustanovená ako jediný
dedič, k čomu došlo už na jar resp. začiatkom leta roku 2005. Navyše žalovaná sa spolu so svojou
matkou prostredníctvom právneho zástupcu ako jediné účastníčky konania o dedičstve vzdali práv
opravného prostriedku proti uzneseniu o dedičstve. Tým žalovaná nepochybne prejavila jednak svoju
vôľu nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a súčasne svoje dobromyseľné presvedčenie

o tom, že ho skutočne nadobúda. Teda najneskôr 09.11.2005 začala žalovanej plynúť vydržacia doba
vo vzťahu ku všetkým nadobudnutým nehnuteľnostiam. Žalovaná zdôraznila aj to, že je nesporné, že
SPF spravoval predmetné nehnuteľnosti v mene a na účet neznámeho vlastníka E. D., resp. jeho
právnych nástupcov už pred potvrdením dedičského práva žalovanej. Prvotný zápis v prospech E. D.,
ako právneho predchodcu žalovanej, bol vykonaný 01.12.1998 (B. J.) a 20.04.1999 (L. J.) čo potvrdil

Okresný úrad Trebišov, odbor katastrálny v stanovisku z 11.01.2018 preto podľa názoru žalovanej je
potrebné obdobie tejto držby v mene a na účet právneho predchodcu žalovanej započítať k trvaniu
následnej oprávnenej držby žalovanej v súlade s § 134 ods. 3 OZ. Jej vyššie uvedená oprávnená
držba bola vykonaná na podklade Rozhodnutia Okresného úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č.
1a/98 z 01.02.1998 a č. 1/99 z 20.04.1999 a ich premietnutím do KN vrátane zápisu vlastníckeho práva

v prospech E. D., resp. jeho právnych nástupcov. Podľa názoru žalovanej podanie určovacej žaloby nie
je úkonom postačujúcim pre spôsobenie spočívania premlčacej a ani vydržacej lehoty. Takýmto úkonom
bybolonapr.podaniežalobyovydanieveci,čopotvrdzujeajjudikatúra,naktorúžalovanáodkazovalavo
svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2022. Odhliadnuc od uvedeného žaloba bola na súd podaná 26.11.2015,
t.z. minimálne 15 dní po uplynutí vydržacej doby, ktorá začala plynúť najneskôr 09.11.2005 a uplynula

najneskôr 09.11.2015.
41.2. Žalovaná opakovane zdôrazňovala, že bola dobromyseľnou držiteľkou so zachovaním náležitej
opatrnosti, lebo sa spoliehala na odborný a kvalifikovaný postup štátu, resp. jeho príslušných orgánoch
a inštitúcií vrátane Okresného úradu Trbišov, samotného SPF a súdu konajúceho v dedičstve po E.
D.. Všetky tieto subjekty konzistentne aprobovali a deklarovali stav, podľa ktorého bol ako vlastník

zapísaný E. D., právny predchodca žalovanej. Tieto okolnosti sú omnoho objektívnejšieho charakteru
neždohady,ktorésažalobcoviapokúšajúprezentovaťakoobjektívneskutočnosti,pričomaleidenaopak
len o ich subjektívne predstavy. Vo svetle týchto okolností neobstoja nielen tvrdenia žalobcov o údajne
nedobromyseľnosti žalovanej z dôvodu existencie „Benešových dekrétov“ ale ani z dôvodu, že E. D.
bol jej otcom. On sám totiž ani len nemusel vedieť o vydaní konfiškačných rozhodnutí, pričom žalovaná

mala v čase jeho vydania iba rok, takže jeho právne následky nebola schopná vnímať.

42. Na pojednávaní dňa 07.02.2024 súd oboznámil pripojený dedičský spis po poručiteľovi E. D., zomr.
XX.XX.XXXX, č.k. D 123/2005, z ktorého konštatoval, že dedičské konanie po poručiteľovi, otcovi
žalovanej, sa viedlo na Okresnom súde Trebišov, kde bolo prejednané dedičstvo na Notárskom úrade

JUDr. Pavla Halásza v Kráľovskom Chlmci dňa 27.10.2005. Zápisnica o predbežnom prešetrení bola
spísaná toho istého dňa 27.10.2005, dedičského konania sa zúčastnil právny zástupca dedičov, a to
K. D., C. S. – D., trvale bytom v USA (manželka) a A. B., C. D. ( dcéra) bytom v USA, na základe
plnej moci zo dňa 12.04.2005 ich zastupoval JUDr. Peter Jonáš. Súd konštatoval, že v tento deň
došlo k prejednaniu dedičstva a bolo vydané uznesenie, na základe ktorého nehnuteľnosti citované

v dedičskom rozhodnutí nadobudla v celosti dcéra A. B., teda žalovaná v tomto konaní. Dedičské
rozhodnutie zo dňa 09.11.2005 bolo podpísané sudcom, bolo doručené právnemu zástupcovi dedičov
JUDr. Petrovi Jonášovi dňa 14.11.2005. Sudkyňa konštatovala, že právoplatnosť tohto dedičského
rozhodnutia bola v minulosti Okresným súdom Trebišov vyznačená nesprávne na 01.12.2005. Nakoľkosúd zistil nesprávnosť vyznačenia doložky právoplatnosti, na čo upozornil súd právny zástupca
žalovanej, súd preskúmal správnosť vyznačenia doložky právoplatnosti dňa 06.02.2024 a bola chyba
odstránená a vyznačená právoplatnosť na rozhodnutí správne na 14.11.2005. Súd konštatoval, že

dedičskérozhodnutienadobudloprávoplatnosťdoručenímprávnemuzástupcoviJUDr.PetroviJonášovi,
ktorý už v deň prejednania dedičstva sa vzdal práva odvolania voči rozhodnutiu, teda rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia. To, že došlo k vzdaniu sa odvolania vyplýva z poučenia
dedičského rozhodnutia, ktoré je na č.l. 31 dedičského spisu.

43. V nadväznosti na ostatné pojednávanie žalobcovia reagovali podaním zo dňa 21.02.2024,kde
oznamujú súdu, že trvajú na znení petitu podľa vyjadrenia zo dňa 05.12.2023 a žiadali, aby súd v zmysle
tohto ich podania vo veci rozhodol.

44. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesmi strán sporu prostredníctvom ich právnych
zástupcov a zistil tento skutkový stav veci:

45. Z rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Trebišove č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.01.1948 súd
konštatuje, že ho vydala Konfiškačná komisia zriadená podľa § 1 ods. 8 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR
vzneníčl.I.nar.č.64/1946Sb.n.SNRanar.č.89/1947Sb.n.SNRvTrebišovenasvojomzasadnutídňa
22.01.1948 podľa § 1 ods. 7 cit. nariadenia a rozhodla, že E. D., nar. XX.X.XXXX, obyvateľa v Maďarsku

treba považovať podľa § 1 ods.1 písm. b) nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení článku 1, I. nar. č. 64/1946
Sb. n. SNR a nar. č. 89/1947 Sb. n. SNR za osobu národnosti maďarskej. Z rozhodnutia vyplýva, že
následkom toho pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 nar. č. 104/45 Sb. n. SNR patriaci vlastníckym
právom uvedeného, je konfiškovaný ku dňu 01.03.1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom
území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. V závere rozhodnutia sa

konštatuje, že o tomto rozhodnutí sa upovedomujú:
- Okresný národný výbor (správna komisia) v Trebišove
- Miestny národný výbor (správna komisia) vo Veľkom Kazimíri
- Daňový úrad v Sečovciach
- Daňová správa v Sečovciach

- Katastrálny meračský úrad v Sečovciach
- Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, sekcia „B“ – odb. I./B
- Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, sekcia „B“ – odb. III./B
- Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislava, sekcia „B“ – odb. V./B
- Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Košiciach

- Správa majetkov pre pozemkovú reformu v Bratislave s tým, že je povinná zistiť skonfiškovaný majetok
v predmete uvedeného vlastníka, resp. urobiť opatrenie v zmysle § 20 nar. č. 104/1945 a vyk. nar. č.
124/1945 Sb. z. SNR
- Osídľovací úrad v Bratislave
- Povereníctvo vnútra v Bratislave

- Fond národnej obnovy v Bratislave
- Okresný súd, pozemnoknižné oddelenie v Sečovciach
- Vlastník: E. D. – cestou MNV vo L. J. k doručeniu.
Na rozhodnutí sa nachádza podpis predsedu Konfiškačnej komisie a člena rady ONV spolu s pečiatkou
Konfiškačnej komisie v Trebišove. Súčasťou rozhodnutia je dôkaz o jeho doručení ONV v Trebišove

dňa 14.03.1948.

46. Z Oznámenia o podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v Obci Kazimír zo dňa
19.10.2015 (čl. 40 )súd konštatuje, že žalobcovia ňou oznamujú žalovanej, že na základe konfiškačného
rozhodnutia č. Kom.28/1948-VI., podľa nar. č. 104/1945 Zb. prešli k 1.3.1945 do vlastníctva štátu ,

teda Sr nehnuteľnosti, ktoré súd t.č. zapísané v KN titulom dedičstva vo výlučnom vlastníctve žalovanej
preto oznamujú žalovanej, že podávajú žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva k ním. Vyzvali ju na
mimosúdnu dohodu, ktorá by podanie žaloby zabránila. Výzva bola adresovaná žalovanej na adresu P.
A., H. O., XXX-XX, T.: XXX XX, M. N., USA. Súčasťou je podací lístok o podaní písomnosti na pošte
dňa 20.10.20158

47. Zo žiadosti o opravu zápisu v katastri nehnuteľností zo dňa 03.07.2006 súd konštatuje, že žalobca
požiadal Správu katastra Trebišov o opravu zápisu na LV č. XXX pod B, na ktorom bol v tom čase
za vlastníka zapísaný E. D. (gróf) (SPF) s tým, že správne má byť za vlastníka zapísaná Slovenskárepublika – SPF, a to v zmysle rozhodnutia o konfiškácii č. Kom.28/1948-VI zo dňa 22.01.1948, PKV
č. 375 a PKV č. 279.

48. Z oznámenia Správy katastra Trebišov adresovaného žalobcovi zo dňa 01.08.2006 vyplýva, že na
LV č. XXX k.ú. L. J., časti B2 je za vlastníka zapísaná žalovaná titulom uznesenia Okresného súdu
Trebišov,sp.zn.23D/123/2005.Zároveňoznámili,žezápisyvinýchúdajoch listuvlastníctvanasvedčujú
tomu, že na základe osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa z.č. 323/92 Zb.
notárskymi zápisnicami N 642/04 a GP č. 60/04, ďalej N 262/04 a N 29/05 došlo k zápisom viacerých

právnych úkonov, a preto žiadosti SPF nemožno vyhovieť.

49. Z pozemkovej vložky PKV č. XXX, k.ú. L. J. súd konštatuje, že dňa 04.09.1940 bol za výlučného
vlastníka nehnuteľností uvedených v tejto PKV bol zapísaný gróf E. D. pod poradovým číslom 12. Pod
bodom 13 sa nachádza zápis zo 17.09.1954, č.d. 509, z ktorého vyplýva, že podľa geometrického
plánu a výkazu plôch daného v G. zo dňa 06.08.1954 sa rozdelili niektoré parcely, ktoré sa následne

aj špecifikovali v tejto PKV a pod poradovým číslom 18 došlo 18.03.1957 na základe prídelovej listiny
pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Trebišove zo dňa 18.03.1957 č. 614/57 a geometrického plánu
a výkazu plôch daného v Trebišove zo dňa 12.03.1957 k opätovnému rozdeleniu parciel a ich presnej
špecifikácii. V podobnom zmysle až pod poradové číslo 27 sa v tejto PKV evidovali zmeny, a to na
základe jednotlivých prídelových listín z konkrétneho dňa ohľadom konkrétnych parciel.

50. Z PKV č. 1, k.ú. L. J. súd zisťuje, že za vlastníka nehnuteľností evidovaných v tejto PKV bol zapísaný
pod B1/ gróf J. D., na majetok ktorého bol dňa 25.09.1935 vyhlásený konkurz.

51. Z PKV č. XXX, k.ú. L. J. súd konštatuje, že nehnuteľnosti tam zapísané boli pod poradovým

číslom 5/ zapísané do výlučného vlastníctva grófa E. D.. Ďalšie zápisy pod poradovým číslom 6/ – 8/
nasvedčujú tomu, že od 29.01.1963, na základe prídelovej listiny, danej finančným odborom rady ONV
v Trebišove ako aj geometrického plánu dochádza k rozdeleniu jednotlivých parciel na novovytvorené
parcely citované v prídelových listinách.

52. Žalobcovia predložili celý rad dôkazov na preukázanie ich tvrdení, že konkrétne Výmery o vlastníctve
pôdy, vydávané v minulosti Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, boli
podkladom na vydanie notárskych zápisníc podľa § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 z.č. 323/1992 Zb. vo forme
Osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to konkrétne u rodiny P., o čom
svedčívýmerovlastníckepôdyvydanýU.P.amanželkeB.C.V.vk.ú.L.J.zodňa25.07.1948anotárska

zápisnica vydaná na Notárskom úrade JUDr. Juliany Paškovej 16.12.2004, N 262/2004, Nz 92773/2004
o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam B. P. a Q. C. ohľadom nehnuteľností v k.
ú. L. J. vo vzťahu k parcelám tam presne špecifikovaným.

53. Z oznámenia Okresného úradu Trebišov, odboru katastrálneho zo dňa 11.01.2018 vyplýva, že vo

vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. B. J. je evidovaná žalovaná ako vlastníčka
titulom uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 23D/123/2005-Z 1972/05 na parcele registra „E“
evidované na mape určitého operátu č. 661/1, č. 662/1, č. 1189/26, č. 1202 a č. 1204/4. Prvotný zápis
nehnuteľností bol na základe zápisu Rozhodnutia OÚ v Trebišove, odboru č. 1a/98 zo dňa 01.12.1998 vo
vecischváleniaROEPvk.ú.B.J.vzmysle§7ods.3z.č.180/95Z.z.zákonaoROEP,nazákladektorého

zhotoviteľ diela na základe dostupných listín došetril k daným nehnuteľnostiam vlastníctvo v prospech:
D. E. (gróf) v správe SPF Bratislava, nakoľko išlo o neznámeho vlastníka s neznámym pobytom. V k. ú.
B. J. bolo podané stanovisko a pripomienky, námietky zo strany SPF Bratislava, ktoré boli predložené
správcovi registra ROEP k zapracovaniu. Počas námietkového konania neboli podané žiadne námietky,
ani návrhy na určenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11 zákona o ROEP alebo na určenie práva

podľa § 12 zákona o ROEP.
53.1. V súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, k.ú. L. J. uviedli, že je za vlastníčku
zapísaná žalovaná titulom rovnakého rozhodnutia o dedičstve Okresného súdu Trebišov sp. zn.
23D/123/2005-Z1972/05naparceleregistra„E“evidovanénamapeurčenéhooperátuč.54,56,57,58/2
aostatné.PrvotnýzápisnehnuteľnostíbolnazákladezápisuRozhodnutiaOÚvTrebišove,katastrálneho

odboru č. 1b/98 zo dňa 01.12.1998 vo veci schválenia ROEP v k.ú. L. J. v zmysle § 7 ods. 3 z.č. 180/1995
Z.z. o ROEP, ktorého zhotoviteľ diela na základe dostupných listín došetril k daným nehnuteľnostiam
vlastníctvo v prospech: D. E. (gróf) v správe SPF Bratislava, nakoľko išlo o neznámeho vlastníka
a s neznámym pobytom. Námietkové konanie v zmysle § 7 ods. 1 a 2 z.č. 180/1995 Z.z. bolo v dňoch16.06.1997 a 16.07.1997 v k.ú. L. J. bolo podané stanovisko a pripomienky, námietky zo strany SPF
Bratislava, ktoré boli predložené spracovateľovi registra ROEP k zapracovaniu. Počas námietkového
konania neboli podané žiadne námietky, návrhy na určenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11

zákona o ROEP alebo na určenie práva podľa § 12 zákona o ROEP.
53.2. V súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. D. je za vlastníčku zapísaná
žalovaná titulom vyššie špecifikovaného dedičského rozhodnutia sp. zn. 23D/123/2005-Z 1975/05 na
parcele registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 2-945/1 č. 2-945/2, č. 2-945/6, č. 1491
a č. 2-945/52. Prvotný zápis nehnuteľnosti bol vykonaný na základe Rozhodnutia OÚ v Trebišove,

katastrálneho odboru č. 1/99 zo dňa 20.04.1999 vo veci schválenia ROEP v k. ú. D. v zmysle § 7 ods.
3 z. č. 180/1995 Z.z. o ROEP. Námietkové konanie sa usporiadalo v dňoch 04.09.1997 až 15.10.1997.
V k.ú. D. bola podaná námietka zo strany SPF. Počas námietkového konania boli podané námietky od
účastníkov konania P. P., R. L., A. B., A. B., B. L., A. L., K. Q. L.. Správny orgán o každej námietke
právoplatnerozhodolanáslednedalzapracovaťdonávrhuregistraROEP.Počasnámietkovéhokonania
neboli podané žiadne námietky, ani návrhy na určenie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 11 zákona

o ROEP alebo na určenie práva podľa § 12 zákona o ROEP.
53.3. Zo správy vyplýva, že v čase spracovania registra ROEP žalovaná nebola vlastníčkou vyššie
uvedených nehnuteľností v zmysle z.č. 180/1195 Z.z. v k.ú. B. J., L. J. a D.. V správe sa konštatuje,
že zriadená komisia na ROEP vydala stanovisko k predbežným námietkam. SPF podal stanovisko
pripomienky,námietky,ktoréboliodstúpenézhotoviteľoviregistraROEPkzapracovaniu.Následnedošlo

k schváleniu registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra
nehnuteľnosti. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do KN.

54. Na základe výzvy súdu Okresný úrad Trebišov, odbor katastrálny listom zo dňa 22.10.2018 (č.l. 338)
oznamuje súdu informáciu v súvislosti so spätnou písomnou a grafickou identifikáciou nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXX k.ú. L. J., LV č. XXX k.ú. B. J. a LV č. XXXX k.ú. D., že k LV č. XXX k.ú. L. J.
zodpovedáPKVč.1aPKVč.XXXk.ú.L.J.,kLVč.XXXk.ú.B.J.zodpovedáPKVč.1,PKVč.XXXk.ú.L.
J., PKV č. XXX k.ú. B. J. a k LV č. XXXX k.ú. D. zodpovedá PKV č. 1 a PKV č. XXX k.ú. L. J. a PKV č. XXX
k.ú. D.. Oznámili súdu, že dňa 20.04.1999 bol v k.ú. D. v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. o ROEP
schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). V k.ú. B. J. bol dňa 01.12.1998 schválený

registerobnovenejevidenciepozemkovadňa20.10.2010vyhlásenáplatnosťvektorovejmapyurčeného
operátu. V k.ú. L. J. bol dňa 01.12.1998 schválený register obnovenej evidencie pozemkov a dňa
31.10.2011 vyhlásená platnosť vektorovej mapy určeného operátu. Pri vyhotovení identifikácie bolo
zistené aj duplicitné vlastníctvo na parcele registra „E“ KN č.: 58/23, č. XX/X, W. XX/X, W. XX/X, W.
XX/X, W. XX/X, W. XXX/X, W. XXX/XX, W. XXXX/XX k. ú. L. J. a pri parcele registra „E“ č. 1201/6 až

1201/27 bolo zistené, že stav v pozemkovej knihe nie je totožný s vektorovou mapou určeného operátu.
Z toho dôvodu nie je vyhotovená spätná identifikácia.

55. K LV č. XXX, k. ú. L. J., LV č. XXX k. ú. B. J. žalobca predložil súdu listinné dôkazy vo vzťahu
k prídelovým listinám žalobcov v 2. až 149. rade a nachádzajú sa na č.l. 381 až 510. Ide o Výmer vydaný

Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR
o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR
o konfiškácii o urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa pre B. D. a manželku S. C. F., č. d. 3 v k. ú. L. J. zo dňa 26.07.1948,
pre Q. T. a manželku C. C. E. pre k. ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. X. ml., slobodný (syn Q.) č.d.

96 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre U. G., slobodný (syn U.) pre k. ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre A.
B. a manželka B. C. D. č.d. 3 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. P., C. J. č.d. 5 v k. ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre Q. P. a manželka B. C. U., č.d. 4 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. G. a manželka A.
C. Q., č.d. 5 v k. ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre vdovu B. D., C. B., č.d. 5 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948,
pre vdovu A. U., C. H., č.d. 5 (muž bol U.) v k. ú. B. J. zo dňa 26.07.1948, pre U. C. st. a manželka D.

C. D., č.d. 81 pre k. ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre U. F. a manž. B. C. D., č.d. 77 v k.ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre Q. F. a manž. A. C. G. č.d. 48 v k. ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. Q. a manž. A. C. Q.,
č.d. 72 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. D. a manž. B. C. T., č.d. 51 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948,
pre A. P. a manž. A. C. E., č.d. 30 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre K. O. a manž. B. C. G., č.d. 5 v k.ú.
L. J. zo dňa 26.07.1948, pre A. T. a manž. Q. C. E., č.d. 88 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. O.

a manž. A. C. B., č.d. 49 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. V. a manž. B. C. H., č.d. 5 v k.ú. L. J. zo
dňa 26.07.1948, pre Q. G. a manž. D. C. C., č.d. 102 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. G. a manž.
Q. C. J., č.d. 21 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre A. V. a manž. A. C. H., č.d. 67 v k.ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre Q. H. a manž. B. C. O., č.d. 100 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. M. a manž. A. C.D., č.d. 5 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre vd. B. Q., č.d. 11 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. W.,
slobodný (syn A.), č.d. 32 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Y. F. a manž. A. C. O., č.d. 84 v k.ú. L. J.
zo dňa 26.07.1948, pre U. R. a manž. A. C. B., č.d. 70 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. I. a manž.

A. C. Q., č.d. 89 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Y. B., slob. (syn Michala), č.d. 50 v k.ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre B. B., slob. (syn Q.) v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. C.. slob. (syn Jána) 72 v k.ú.
L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. V. a manž. D. C. G., č.d. 27 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. Q.,
slob. a matka B. Q., C. O., v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre U. G. a manž. Z. C. T., č.d. 26 v k.ú. L. J.
zo dňa 26.07.1948, pre B. C. a manž. Q. C. F., č.d. 82 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre A. D., vdova

rod. Rojtáš, č.d. 86 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. Q. a manž. B. C. D., č.d. 108 v k.ú. L. J. zo
dňa 26.07.1948, pre A. B. a manž. A. C. C., č.d. 50 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre A. Q. a manž.
D. C. J., č.d. 55 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre E. J. a manž. A. C. D., č.d. 56 v k.ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre A. T. a manž. A. C. B., č.d. 90 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre H. O. a manž., č.d.
5 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. J. a manž. Q. C. Q., č.d. 96 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre
P. S. a manž. A. C. J., č.d. 95 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. B. a manž. A. C. D., č.d. 50 v k.ú.

L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. J. a manž. B. C. E., č.d. 75 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. B.
a manž. O. C. C., č.d. 81 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. P. a manž. A. C. X., č.d. 9 v k.ú. L. J. zo
dňa 26.07.1948, pre U. U. a manž. A. C. D., č.d. 18 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. H. a manž.
O. C. D., č.d. 67 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre A. D. a manž. A. C. R., č.d. 68 v k.ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre Q. W. a manž. D. C. G., č.d. 10 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. O. a manž. B. C.

O., č.d. 5 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. J. a manž. B. C. Q., č.d. 89 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948,
pre Q. H. a manž. A. C. P. v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. O. a manž. A. C. H., č.d. 91 v k.ú. L. J.
zo dňa 26.07.1948, pre P. D. a manž. A. C. F., č.d. 19 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre Q. X. a manž.
B. C. S., č.d. 4 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre B. D. ml. a manž. A. C. P., č.d. 52 v k.ú. L. J. zo dňa
26.07.1948, pre A. X. a manž. A. C. F., č.d. 96 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948, pre P. C. a manž. B. C.

F., č.d. 98 v k.ú. L. J. zo dňa 26.07.1948.

56. Žalovaná oznámením zo dňa 11.03.2019 (č.l. 521) doručila súdu zoznam občanov, ktorých sa mal
prídel vo L. J. týkať, pričom pri ich menách sú aj čísla domu, v ktorých v čase prídelu bývali s oznámením,
že informácie na tomto zozname boli verifikované a doplnené starostom Obce L. J..

57. Zoznam prídelencov je na č.l. 522 až 524, z ktorého súd konštatuje, že pri jednotlivých osobách sa
nachádza aj dátum ich úmrtia ako napr. Q. X., zomrel XX.XX.XXXX, B. B., C. P. zomrela XX.XX.XXXX,
B. P., C. J. zomrela XX.XX.XXXX, B. P., C. U. zomrela XX.XX.XXXX, A. G., C. Q. zomrela XX.XX.XXXX,
U. C. st. zomrel XX.XX.XXXX, D. C., C. D. zomrela XX.XX.XXXX, A. F. zomrel XX.XX.XXXX, B. F., C.

D. zomrela XX.XX.XXXX, A. F., C. G. zomrela XX.XX.XXXX, B. D. zomrel XX.XX.XXXX, B. D., C. T.
zomrelaXX.XX.XXXX,A.P.zomrelXX.XX.XXXX,A.P.,C.E.zomrelaXX.XX.XXXX,B.O.,C.G.zomrela
XX.XX.XXXX, A. T. zomrel XX.XX.XXXX, Q. T., C. E. zomrela XX.XX.XXXX, Q. O. zomrel XX.XX.XXXX,
A. O., C. B. zomrela XX.XX.XXXX, B. V. zomrel XX.XX.XXXX, B. V. zomrela XX.XX.XXXX, Q. G. zomrel
XX.XX.XXXX, D. G., C. C. zomrela XX.XX.XXXX, B. G. zomrel XX.XX.XXXX, Q. G., C. J. zomrela

XX.XX.XXXX, A. V., C. H. zomrela XX.XX.XXXX, Q. H. zomrel XX.XX.XXXX, B. M. zomrel XX.XX.XXXX,
A. M., C. D. zomrela XX.XX.XXXX, B. Q., C. G. zomrela XX.XX.XXXX, Q. W. zomrel XX.XX.XXXX, A.
F., C. O. zomrela XX.XX.XXXX, U. R. zomrel XX.XX.XXXX, A. R. zomrela XX.XX.XXXX, Q. C. zomrel
XX.XX.XXXX, B. W. zomrel XX.XX.XXXX, D. W. zomrela XX.XX.XXXX, U. G. zomrel XX.XX.XXXX, Z.
G., C. T. zomrela XX.XX.XXXX, B. C. zomrel XX.XX.XXXX, Q. C., C. F. zomrela XX.XX.XXXX, A. J., rodl.

D. zomrela XX.XX.XXXX, A. T. zomrel XX.XX.XXXX, Q. J. zomrel XX.XX.XXXX, Q. J., C. Q. zomrela
XX.XX.XXXX, Q. B. zomrel XX.XX.XXXX, O. B., C. C. zomrela XX.XX.XXXX, P. S. zomrel XX.XX.XXXX,
A. S., C. J. zomrela XX.XX.XXXX, O. H., C. D. zomrela XX.XX.XXXX, A. P., C. X. zomrela XX.XX.XXXX,
A. D. zomrel XX.XX.XXXX, A. D., C. R. zomrela XX.XX.XXXX, D. W., C. G. zomrela XX.XX.XXXX, B.
J. zomrel XX.XX.XXXX, B. J., C. Q. zomrela XX.XX.XXXX, A. H., C. P. zomrela XX.XX.XXXX, Q. O.

zomrel XX.XX.XXXX, A. O., C. H. zomrela XX.XX.XXXX, P. D. zomrel XX.XX.XXXX, A. D., C. F. zomrela
XX.XX.XXXX, Q. X. zomrel XX.XX.XXXX, B. X., C. S. zomrela XX.XX.XXXX, B. D. zomrel XX.XX.XXXX,
A. X. zomrel XX.XX.XXXX, A. X., C. F. zomrela XX.XX.XXXX, P. C. zomrel XX.XX.XXXX, B. B. zomrel
XX.XX.XXXX, A. B. zomrela XX.XX.XXXX.
57.1. V tejto súvislostisúd poukazuje na to, že lustráciou v súdnych registroch súd zistil, že po A. C., zom.

10.7.2000 sa viedlo dedičské konanie pod sp.zn. D859/2000, po B. F., C. D., zom. 17.8.2005 pod sp.zn.
18D/200/2005, po A. P., zom. 04.01.2001 pod sp. zn. D 139/2001, po A. O., C. B., zom. 02.12.2002 pod
sp. zn. 7D 1287/2002, po B. V., zom. 12.10.1994 pod sp. zn. D 2277/1994, po A. V., zom. 16.04.1997 pod
sp. zn. D 635/1997, po Q. W., zom. 30.12.1999 pod sp. zn. D 29/2000, po A. F., C. O., zom. 16.11.2002pod sp. zn. 7D 11192/2002, po Q. C., zom. 12.04.1996 pod sp. zn. D 836/1996, po Z. G., C. T., zom.
06.07.2012 pod sp. zn. 9D/408/2012, po Q. C., C. F., zom. 20.01.1996 pod sp. zn. D 281/96, po A. D.,
C. R., zom. 08.12.1998 pod sp. zn. D 1502/1998, po A. T., zom. 22.01.2000 pod sp. zn. D 100/2000, po

Q. J., C. Q., zom. 14.05.1996 pod sp. zn. D 978/1996, po O. B., C. C., zom. 26.10.2001 pod sp. zn. D
1224/2001, po O. H., C. D., zom. 21.05.2003 pod sp. zn. 7D/561/2003, po A. D., C. R., zom. 08.12.1998
pod sp. zn. D 1502/1998, po Q. O., zom. 15.06.1996 pod sp. zn. D 1519/1997, po A. X., C. F., zom.
04.11.2004 pod sp. zn. 17D/120/2004., po Q. X., zom. 18.11.1971 pod. sp.zn. D 1261/1971, po B. B.,
zom. 4.5.1986 pod sp.lzn. D 695/1986.

58. Žalobca k podaniu zo dňa 14.05.2019 predložil Návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných
poľnohospodárskychmajetkovvk.ú.L.J.pobývalomvlastníkoviE.D.,ktorývyhotovilaMiestna roľnícka
komisia vo L. J. zo dňa 20.03.1948 (č.l. 539a), z ktorého súd konštatuje, že sú v ňom vymenovaní
prídelenci menom, priezviskom, identifikáciou parciel, jej výmery, kultúry a stručným popisom pôdy, ktorý
na základe tohto prídelového plánu sa im mal Výmermi o vlastníctve pôdy prideliť.

59. Žalobcovia k podaniu zo dňa 29.05.2020 a k tvrdeniam uvedeným v ňom predložili nasledovne
listinné dôkazy, a to:
- rozhodnutie Konfiškačnej komisie (vyššie špecifikované),
- zápisnicu o zaistení majetku E. D. v Obci L. J. zo dňa 10.03.1948 (č.l. 1103),

- návrh na konfiškáciu Povereníctva SNR pre pôdohospodársku a pozemkovú reformu expozitúru
v Košiciach zo dňa 04.06.1945 vrátane prílohy označenej pod č. 5139/1946 (č.l. 1118),
- osobný popis vlastníka (č.l. 1124) o tom, že E. D. je národnosti maďarskej s označením príslušnosti
k 01.11.1938,
- návrh na konfiškáciu,

- nový návrh Obvodného úradu MNV L. J. na konfiškáciu poľnohospodárskeho majetku E. D. pod č.
5139/1946 zo dňa 24.01.1947 (č.l. 1121),
- návrh na konfiškáciu pod č. 2420-VIII-226 zo dňa 14.06.1945 (č.l. 1126) vrátane prílohy Povereníctva
SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu,
- žiadosť spoločnosti Agrilabor poľnohospodárskej účastinnej spoločnosti v Košiciach (č.l. 1128), v ktorej

uvádza že majetok tejto spoločnosti získava spoločnosť na dražbe, lebo bol zadlžený a neskôr bol
odpredaný naspäť grófovi E. D., žiadosť bola adresovaná konfiškačnej komisii ONV v F. a neskôr bola
zamietnutá,
- list Povereníctva pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 15.01.1947 č. 2814/46 (č.l.
1138), z ktorého súd konštatuje, že sa predkladá zápisnica spísaná na Obvodnom úrade MNV vo L.

J., ide o poľnohospodársky majetok, ktorý odkúpila firma Agrilabor, účtovná spoločnosť v Košiciach na
súdnej dražbe proti J. D. dňa 13.11.1937 u Okresného súdu v Sečovciach podľa zistenia na Krajskom
súde v Košiciach ku dňu 01.01.1939, členmi správy uvedenej firmy boli B. C., S. C., E. D., K. Q. D., B. C.,
S. C., E. D. sú slovenskej národnosti, národne štátne a ľudovo demokratickí spoľahliví. Účastníci firmy
tvorili na 100 % vlastníctvo S. C., B. C. a E. D.. Z tejto písomnosti vyplýva, že za maďarskej okupácie

v r. 1940 majetok spoločnosti Agrilabor v k.ú. L. a B. J. bol kúpnopredajnou zmluvou predaný E. D., lebo
pôvodný vlastník J. D. (otec E. D.) nemohol dať majetok prepísať na seba, lebo bol značne zadlžený,
- list Obvodného úradu MNV Veľký Kazimír zo dňa 28.12.1946 č. 5139/46 (č.l. 1141), ide o žiadosť
o oznámenie konfiškácie majetku vo veci grófa E. D. vo L. J.,
- list Obvodného úradu MNV Veľký Kazimír zo dňa 17.02.1947 vo veci vlastníka E. D., oznamuje

Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v B., že v predmetnej veci predložil nový návrh
na konfiškovanie majetku dňa 24.01.1947 ONV konfiškačnej komisii na predpísanom tlačive,
- zápisnicu zo dňa 20.03.1948 spísanú na MNV vo L. J. v predmete prevedenia výberu prídelcov na
skonfiškovaný majetok bývalého vlastníka E. D. (č.l. 1143),
- zápisnicu zo dňa 30.04.1948 vo L. J. v predmete prejednania predošlých sťažností podaných proti

rozparcelovaniu skonfiškovaného majetku bývalého vlastníka E. D. v k. ú. J. a schválenie prídelového
plánu (č.l. 1145),
-návrhnazadaniemeračskýchprácohľadomnehnuteľnostíbývaléhovlastníkaJ.D.aspol.J.(č.l.1155),
- oznámenie Okresnej správnej komisie Trebišov zo dňa 21.06.1948 vo veci rozparcelovania
skonfiškovaného majetku č. 3052/48 (č.l. 1160),

-zmluvumedziPovereníctvompôdohospodárstvaapozemkovejreformyzememeračskouspoločnosťou
o zadaní meračských prác na majetku bývalého vlastníka J. D. a spol. v k. ú. L. J. č. B46475/48-II zo
dňa 19.08.1948 (č.l. 1161),- list adresovaný pracovnej skupine proti nesprávnemu rozdeleniu rozparcelovaniu skonfiškovaného
majetku grófa Berchtolda zo dňa 17.05.1948 č. 2807/48 (č.l. 1168),
- list pracovnej skupiny v Košiciach zo dňa 07.06.1949 adresovaný Obvodnému úradu Veľký Kazimír,

v ktorom sa konštatuje, že prídelový plán na majetok v predmete uvedený už bol, PPPR v Bratislave
schválený, vlastnícke výmery vyhotovené a odovzdané prídelcom, taktiež prídelcovia boli už uvedení
do držby a úžitku na uvedených nehnuteľnostiach, tak že na prídelovom pláne nie sú prípustné žiadne
zmeny č. 2005/49 (č.l. 1170),
- list v pracovnej skupine v Košiciach zo dňa 17.09.1949 pod č. 2757/49 (č.l. 1172) o zmene prídelového

plánu na skonfiškovaný majetok bývalého vlastníka D. J.,
-uznesenieč.2/1949JednotnéhozväzuslovenskýchroľníkovvoVeľkomKazimírivsúvislostisozmenou
prídelového plánu na skonfiškovaný majetok bývalého vlastníka D. vo L. J., z ktorého vyplýva, že
schvaľuje uznesenie MRK vo Veľkom Kazimíri č. 2/1949 zo dňa 14.06.1949, pretože bolo vykonané
spravodlivo (č.l. 1177),
- sčítací hárok od rodiny Berchtold sčítanie ľudí z r. 1930, z ktorého vyplýva, že bol národnosti maďarskej.

60. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

61. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, každý
má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

62. Podľa § 123 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

63. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

64. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

65. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

66. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

67. Podľa § 137 písm. c) z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukázať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

68. Vzhľadom k tomu, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je určovacou žalobou v zmysle § 137
písm. c) CSP v prvom rade súd musel skúmať, či žalobcovia v 1. až 149. rade majú naliehavý právny
záujem na takomto určení. Zároveň bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s legitímnosťou právneho

titulu, na základe ktorého v minulosti štát nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
teda zistiť, či proces konfiškácie majetku právneho predchodcu žalovanej bol zákonný a či na základe
konfiškačného rozhodnutia sa mohol štát stať vlastníkom prejednávaných nehnuteľností a či prídelové
listiny – výmery o vlastníctve pôdy u neznámych vlastníkov mohli byť titulom nadobudnutia vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam prídelencami v nich uvedenými.

68.1. Žalovaná je toho času zapísaná za vlastníčku predmetných nehnuteľností v KN, a to titulom
dedenia ale v konaní sa bráni tým, že ak tento právny titul neobstojí, tak vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudla vydržaním, lebo minimálne od vydania dedičského rozhodnutia bola
dobromyseľná v tom, že jej svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tieto nepretržite,
oprávnene, po dobu desiatich rokov užívala nikým nerušene, preto nadobudla k nim vlastnícke právo

vydržaním. Súd sa teda musel zaoberať v konaní aj s tým, či boli u nej splnené zákonné predpoklady na
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v súlade s § 134 OZ a zistiť, či jej držba bola oprávnená,
dobromyseľná , či trvala zákonom stanovenú lehotu desať rokov neprerušene.69. Súd konštatuje, že právne názory tak strán sporu, ich právna argumentácia ako aj právny názor
súdu sa v priebehu konania menili a vyvíjali spolu s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý sa vyjadroval k niektorým, pre tento spor právne významným skutočnostiam, hlavne v súvislosti

s otázkou neznámych vlastníkov a ich postavenia v sporovom konaní pred súdom.

70. V súvislosti s otázkou vecnej legitimácie súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
z 22.11.2011 sp. zn. III.ÚS 517/2011, v ktorom sa konštatuje, že: „vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci
z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“.

71. K otázke vecnej legitimácie sa vyjadril NS SR aj v rozsudku sp. zn. 3Cdo/192/2004, kde konštatuje,
že: „na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v tomto prípade sa stáva žalobcom) alebo

aby bola proti nemu podaná žaloba (v tomto prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kde je jeden účastník subjektom
práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania,
sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej

legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne
cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide. O nedostatok vecnej pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že

je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide“.

72. Procesný predpoklad určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP spočíva v tom, že strany sporu
majú vecnú legitimáciu a že žalobca má naliehavý právny záujem na takom určení, pretože sú to dve

odlišné kategórie.

73. Vecná legitimácia v konaní je určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo právo nie je, to že
ju má ten, kto je účastný určitého právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo aj ten
má vecnú legitimáciu, ktorého právnej sféry sa tento sporný vzťah alebo právo týka. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení pritom vyjadruje už len spôsob ochrany, ktorý sa má dostať súdnym
rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu a to voči tomu, kto je
v požadovanom určení pasívne legitimovaný.

74. Žalobca v 1. rade sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam citovaným v žalobe,

ktoré sú v KN toho času na liste vlastníctva zapísané do vlastníctva žalovanej, a preto inak ako súdnym
rozhodnutím nemôže dosiahnuť nápravu a žiadať ochranu svojho vlastníckeho práva, ktoré by bez
takéhoto určenia ostalo neisté. Súd preto konštatuje, že na strane žalobcu v 1. rade existuje naliehavý
právnyzáujemnatakomtourčeníapodaníurčovacejžaloby,ktorásmerujevočižalovanej,ktorájevecne
pasívne legitimovaná, lebo jej svedčí vlastnícke právo, ktoré je evidované na liste vlastníctva v KN.

Žalobcu v 1. rade preto súd považuje za vecne aktívne legitimovaného v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré žiada určiť do vlastníctva štátu.

75. Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) je subjekt sui generis a má oprávnenie zastupovať štát
ako aj neznámych vlastníkov a toto oprávnenie mu vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 14 z.č. 330/1991 Zb.

v platnom znení, a to aj v takom prípade, kde je vlastníctvo štátu a neznámeho vlastníka sporné, preto
nikto iný ako zákonom určený subjekt osobitného druhu by takúto žalobu v jeho mene podať nemohol
o to viac, že na liste vlastníctva je toho času za vlastníka zapísaná žalovaná.
75.1. Právo, ktorého sa žalobca v 1. rade domáha, sa týka jeho právnej sféry, je vecne aktívne
legitimovaný a má na takomto určení aj naliehavý právny záujem.

75.2. Pri žalobcoch v 2. až 149. rade – neznámych právnych nástupcov neznámych pozemnoknižných
vlastníkov, zast. SPF je situácia rovnaká, lebo zákon dáva Slovenskému pozemkovému fondu
oprávnenie zastupovať aj takýto subjekt. Žalobca v pôvodnej žalobe za žalobcu v 2. rade označil
„neznámych vlastníkov, v zast. Slovenským pozemkovým fondom“ bez toho aby ich bližšie špecifikoval.V podaní zo dňa 05.03.2019 žalobcu v 2. rade upresnil tak, že ho špecifikoval- menom, priezviskom
s uvedením na neznámom mieste a rozšíril ich na 93. Podaním zo dňa 14.05.2019 žalobcu v 2. rade
špecifikoval dátumom narodenia, trvalým pobytom neznámeho vlastníka podľa Návrhu prídelového

plánu zo skonfiškovaného majetku v k. ú. L. J. po bývalom vlastníkovi E. D., ktorý vyhotovila Miestna
roľnícka komisia vo L. J. dňa 20.03.1948 a rozšíril ich už na 123. Podaním zo dňa 29.05.2020 vzal späť
označenie „neznámy vlastník“ špecifikovaný v podaní zo dňa 14.05.2019 a trval na jednotnom označení
„neznámi vlastníci zast. SPF“. Následne podaním zo dňa 08.06.2022 opäť označuje neznámych
vlastníkovmenom,priezviskom,dátumomnarodeniananeznámommieste,atovpočte114avzávislosti

od toho upravil petit žaloby. Následne podaním zo dňa 15.09.2022 rozšíril neznámych vlastníkov na
149 a podaním zo dňa 29.05.2023 zmenil označenie neznámeho vlastníka na pôvodne označenie (bez
bližšej špecifikácie) a žiadal určiť vlastnícke právo vymedzené v petite v časti VI.a/ žaloby v celosti do
vlastníctva neznámych vlastníkov v správe SPF. Podaním zo dňa ......................................................

76. Súd konštatuje, že SPF môže v konaní zastupovať aj neznámeho vlastníka. Vyplýva to aj z rozsudku

NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 z 28.02.2022. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že stačí uviesť v danom
prípade meno a priezvisko hoci z dátumu narodenia je zrejmé, že už táto osoba nežije (jeho spôsobilosť
mať práva a povinnosti zanikla). Procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa
§ 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len tak,
komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu

vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť podielu zapísaných v KN. Súčasne
umožňuje zabezpečiť procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva
v KN. Táto fikcia však platí iba dovtedy, kým nezisteného vlastníka nemožno jednoznačne identifikovať
podľa vykonaných dôkazov (napr. rodné listy, úmrtné listy, prídelové listiny, iné verejné listiny), čím sa
konštatuje jeho subjektivita ako fyzickej osoby. V takomto prípade dochádza k zmene právneho subjektu

za konania.
76.1. V danom prípade došlo práve k takémuto jednoznačnému identifikovaniu neznámeho vlastníka,
a to viacerými podaniami žalobcu v 2. rade, ktorými určoval neznámych vlastníkov menom, priezviskom,
ich počty rozširoval, neznámeho vlastníka pomenoval tak, že bolo zrejmé o koho ide. V konaní žalovaná
predložila dôkaz preukazujúci, že takmer každý takto označený neznámy vlastník neexistuje pretože

zomrel, čo preukazuje aj zoznam vystavený obcou vo L. J. nachádzajúci sa na č.l. 522 a že tieto osoby
skutočne zomreli preukazuje aj to, že po mnohých z nich prebehlo dedičské konanie a sú známi ich
dedičia ( viď bod 57.1.rozsudku.). Preto súd konštatuje, že tak označení neznámi vlastníci - žalobcovia
v 2. až 149 rade nemajú vecnú aktívnu legitimáciu v konaní o to viac, že súd šetrením zistil, že po
mnohých z nich už prebehlo aj dedičské konanie, teda sú známi dedičia, ktorí môžu takúto žalobu na súd

podať vo vlastnom mene, a preto žalobcovia v 2. až 149. rade zast. SPF nemajú ani naliehavý právny
záujem na takomto určení, keďže žiadajú určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez toho, aby bolo
zrejmé, či takýto neznámy vlastník žije, nežije či o takéto určenie má záujem.

77. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nakoľko právna skutočnosť, na základe ktorej žalobcovia v 2.

až 149. rade žiadajú určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam citovaných v žalobe nastala za života
právnychpredchodcovneznámychvlastníkov,bolzvolenýnesprávnytypžaloby,atakbolotrebažalovať,
že vec patrí do dedičstva po právnych predchodcoch týchto žalobcov a aktívne legitimovaní by boli
iba dedičia v postavení núteného spoločenstva (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 267/2009 – možno
žalovať len určenie, že zomrelý bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti). K rovnakému názoru dospel

NS SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/90/2019, keď konštatuje: „že určovacou žalobou nemožno obchádzať
dedičské konanie, preto by bolo možné žalovať iba to, že vec patrí do dedičstva alebo to, že poručiteľ
bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľnosti“. Slovenský pozemkový fond by v takomto konaní neznámeho
vlastníka nezastupoval ako zákonný zástupca ale bol by zástupcom neznámych dedičov pôvodných
neznámych vlastníkov. Žalobcovia v 2. až 149. rade zastúpení SPF mali byť označení ako „ neznámi

právni nástupcovia po posledných pozemnoknižných vlastníkoch zast. SPF“ a mali žalovať o určenie, že
„vec patrí do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov“, ktorí by v konaní vystupovali v postavení
núteného procesného spoločenstva a iba takto by boli vecne aktívne legitimovaní na podanie žaloby
v tejto veci.
77.1. Ďalej súd konštatuje, že žalobcovia v 2. až 149. rade nemajú naliehavý právny záujem na

požadovanomurčení,lebovyhovenímichžalobybysadosiaholpravýopakúčelusledovanéhozákonom
č. 180/1995 Z.z. a tým je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom spôsobom, aby už v KN neboli
evidovaní nezistení a neznámi vlastníci pozemkov. Požadovaným určením by sa dosiahol pravý opak.Ak neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva musí súd žalobu
zamietnuť bez ďalšieho dokazovania.

78. Žalobca v 1. rade tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré žiadal určiť do vlastníctva
štátu, nadobudol štát v procese konfiškácie na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č. 28/1948-
VI. zo dňa 22.01.1948, ktoré bolo vydané podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. a vlastnícke právo prešlo
na štát ex lege ku dňu 01.03.1945. Prechod vlastníckeho práva teda nebol viazaný na právoplatnosť
konfiškačného rozhodnutia. Súd konštatuje, že konfiškačné rozhodnutie vyššie citované, týkajúce sa

majetku E. D. bolo vydané orgánom verejnej moci v rozsahu jeho právomoci. Preukazuje konfiškáciu
majetku E. D.. Ide o verejnú listinu , potvrdzuje pravosť toho čo z nej vyplýva a to platí až do momentu,
kým sa nepreukáže opak. Žalovaná v konaní nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali pravosť
konfiškačného rozhodnutia, preto ho súd v konaní akceptoval. Žalovaná spochybnila konfiškačné
rozhodnutie tvrdiac, že nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, lebo nebolo doručené jej otcovi do
vlastných rúk. V tejto súvislosti však súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej tvrdenia

o vadách v konfiškačnom konaní vydanom konfiškačným rozhodnutím samo o sebe nie je spôsobilé
spochybniť účinky konfiškácie, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho práva nebol právny akt, ale
dekrét samotný. Skutočnosť, že upovedomenie o konfiškačnom rozhodnutí reálne prebehlo dokazuje
dôkaz na č.l. 311 súdneho spisu, kde sa nachádza listinný dôkaz, ktorý preukazuje, že Okresnému
národnému výboru v Trebišove, ako jednému zo subjektov, ktorý mal byť o konfiškačnom rozhodnutí

upovedomený, bola predmetná informácia o konfiškačnom rozhodnutí doručená a vzal ju na vedomie.
Ak by takéto upovedomenie o konfiškácii nebolo doručené, bolo by to bez právneho významu, lebo
rozhodnutie nemá charakter rozhodnutia správneho orgánu ale má iba charakter administratívneho
prípisu, čo potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR zo dňa 29.09.2021 sp. zn. 1Cdo/65/2021. Odvolanie bolo
možné podať do 30 dní od vynesenia konfiškačného rozhodnutia, pričom nie je dôvod spochybňovať,

že predmetné konfiškačné rozhodnutie nebolo vynesené, resp. neboli o ňom upovedomené inštitúcie,
orgány a pod. keďže to vyplýva zo samotného konfiškačného rozhodnutia, v ktorom sú vymenované
štátne orgány, osoby atď., ktoré sa upovedomujú a zároveň to vyplýva už aj z uvedeného č. l. 311
súdneho spisu, v ktorom jeden z orgánov potvrdil, že bol o konfiškácii upovedomený.
78.1. V súvislosti so spochybnením procesu konfiškácie a správnosti konfiškačných rozhodnutí súd

poukazuje na rozsudok KS BA sp. zn. 7Co/207/2019 zo dňa 28.10.2021, v ktorom konštatuje, že
tvrdenia žalovanej o prípadných vadách v konfiškačnom konaní vydaného rozhodnutia samo o sebe
nie je spôsobilé účinky konfiškácie spochybniť, lebo právnym titulom prechodu vlastníckeho práva
nebol právny akt ale dekrét samotný. V prípade ako je prejednávaný je v záujme spravodlivého
rozhodovania uplatňovanie všeobecného princípu, že extenzívnym prístupom nemožno spochybniť,

či otvárať záležitosti, ktoré pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých
časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty alebo lehoty skartačného
konania je požiadavka preukazovať existenciu právnych úkonov rozhodnutí nepatričná, lebo aj
tu v pochybnostiach platí prezumpcia ich správnosti. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 379/2016 zo dňa 29.03.2017.

79. Žalovaná je momentálne na liste vlastníctva zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných
nehnuteľností, a to titulom dedičského rozhodnutia OS TV sp. zn. 23D/123/2005, nakoľko tieto
nehnuteľnosti zdedila po svojom nebohom otcovi E. D. v dedičskom konaní. Súd konštatuje, že
uznesenie o dedičstve má iba deklaratórnu povahu lebo k nadobudnutiu dedičstva dochádza smrťou

poručiteľa. Je to uvedené vo viacerých rozhodnutiach, napr. aj v rozhodnutí NS SR sp. zn.
5Cdo/135/2007. K dedeniu však dochádza iba za predpokladu, že poručiteľ v čase svojej smrti bol
subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné. E. D. v čase
svojej smrti, t.j. dňa 29.04.1987 nebol vlastníkom žalovaných nehnuteľností, lebo celý jeho majetok
vrátanežalovanýchnehnuteľnostímubolskonfiškovanýkudňu01.03.1945,čopotvrdzujeajkonfiškačné

rozhodnutie. Dedením nevzniká vlastnícke právo ale existujúce vlastnícke práva iba prechádzajú na
dedičov, preto žalovanú nemožno považovať za právoplatnú vlastníčku predmetných nehnuteľností
titulom dedenia. V konečnom dôsledku to akceptovala aj žalovaná, ktorá v priebehu konania zmenila
argumentáciu a kým na začiatku tvrdila, že ju za vlastníčku treba považovať titulom dedenia tvrdila,
že pokiaľ titul na základe dedičského rozhodnutia nezakladá jej vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam, tak ju treba považovať za vlastníka titulom vydržania, pretože splnila všetky zákonné
predpoklady v súlade s § 134 OZ. Tvrdila, že jej držba bola oprávnená, trvala minimálne 10 rokov, bola
oprávnená a jej predmetom bola vec spôsobilá vydržania.80. Na vydržanie súd prihliada ex offo aj keď sa toho oprávnený nedovoláva (na rozdiel od premlčania).
Súdkonštatuje,ženehnuteľnosťjespôsobilýmpredmetomvydržania.Ohľadomnichmožnonadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním a požadované nehnuteľnosti v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nie sú

nehnuteľnosťami, ktoré môžu byť iba vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, preto vo vzťahu
k ním možno vydržať vlastnícke právo čo v prípade žalovanej bolo splnené.
80.1.Súdďalejskúmalnepretržitosťdržby,tedatočidržbabolaoprávnenápocelúdesaťročnúvydržaciu
lehotu. Súd vychádzal z ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, na základe ktorého oprávnený držiteľ je ten, kto so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí a pri pochybnostiach

sa má za to, že držba je oprávnená. Pri preukazovaní oprávnenosti držby stačí ak sa preukážu okolnosti,
ktoré svedčia o poctivosti (v tom je rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby). V danom
prípade súd považuje za preukázané okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva
žalovanou k predmetným nehnuteľnostiam, a tou okolnosťou je vydanie dedičského rozhodnutia na
základe údajov z KN, kde bol E. D. zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností a kde
samotný štát, prostredníctvom svojich orgánov a osôb povereným štátom, v rámci svojich kompetencií

konštatuje, že mu vlastnícke právo prislúcha a nakoľko už nežije, tento majetok môže byť predmetom
dedičského konania.
80.2. Žalovaná teda vychádzala z informácií vyplývajúcich z verejne prístupného registra, ktorým
je kataster nehnuteľností, kde táto skutočnosť bola zaznamenaná ešte na základe v minulosti
prebiehajúceho konania o ROEP v roku 1998 a 1999, kde v rámci konania o ROEP jej nebohého otca

zastupoval Slovenský pozemkový fond, teda subjekt ktorý vystupuje aj v tomto konaní a zastupuje
štát, resp. neznámych vlastníkov. Ak teda v rámci konania o ROEP Slovenský pozemkový fond
nevzniesol námietky voči tomu, že právneho predchodcu žalovanej nemožno považovať za vlastníka
týchto nehnuteľností, nepodal námietky a na základe toho sa schválil ROEP v konkrétnych k.ú. B. J., L. J.
a D. a následne sa vlastnícke právo otca žalovanej deklarovalo na liste vlastníctva v KN súd konštatuje,

že žalovaná zistiac tieto skutočnosti sa právom považovala za oprávnenú držiteľku nehnuteľností a od
tejto skutočnosti si odvodzovala svoje právo uplatniť si nárok na nehnuteľnosti, ktoré v tom čase boli
evidované vo vlastníctve jej nebohého otca.
80.3. Pre úplnosť súd dodáva, že konfiškáciou majetku právneho predchodcu žalovanej mal štát
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v r. 1945 ale štát 70 r. neurobil nič pre to,

aby svoje vlastnícke právo ochránil, zabezpečil a garantoval zápisom v pozemkovej knihe ( hoci v tom
časezápisnebolpovinný)aleanineskôrnepožiadalozápisdoENanidoKN.Žalobcoviasapočastýchto
rokov nesprávali zodpovedne, nestrážili svoje práva a neriadili sa zásadou – práva patria bdelým- to,
že majú právny titul na preukázanie svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam nezistili
ani v r. 1998-1999 počas konania ROEP v dotknutých obciach hoci v konaní SPF zastupoval E. D.

a vedel, že po schválení ROEP bol na list vlastníctva zapísaný za vlastníka predmetných nehnuteľností
napriek tomu sa voči tomu nebránili, čo poukazuje na to, že o svojom vlastníckom práve vedomosti
nemali alebo tomu nevenovali náležitú pozornosť čo však nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť na
ťarchu žalovanej.
80.4. Predpokladom vydržania je aj skutočnosť, že držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je

dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu
bol i domnelý právny dôvod (titulus putatívus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne komfortnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,

že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, či držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar
alebo bezodplatné plnenie (viď nález ÚS SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo 14.11.2018). K rovnakému záveru
dospel Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/210/2019 zo dňa 21.08.2021.

80.5. Súd konštatuje, že ak v r. 2005 štátne orgány SR informovali žalovanú (a jej matku ako
ďalšiu, do úvahy prichádzajúcu dedičku), že v KN existuje majetok po neb. E. D., ktorý nebol
prejednaný v dedičskom konaní a tento majetok bol zapísaný v KN , t.j. v štátom zriadenom
a spravovanom registri vlastníkov nehnuteľností, následne osoba poverená štátom – notár v rámcisvojej štátom zverenej kompetencii takýto majetok poručiteľa prejedná v dedičskom konaní, a to na
základe poverenia udeleného mu súdom, súd vydá dedičské rozhodnutie, ktorým je určí za výlučnú
vlastníčku zdedeného majetku poručiteľa, všetko to v súhrne sú skutočnosti, ktoré mohli dôvodne

vyvolať v žalovanej presvedčenie, že koná v dobrej viere ak si takýto majetok prisvojuje a uchopí sa
držby. Z ničoho nevyplynulo žiadne jej konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi preto súd
považoval dobromyseľnosť držby u žalovanej za dostatočne preukázanú. K dobromyseľnosti je potrebné
pripočítať aj stav, kedy bol E. D. zapísaný na podklade Rozhodnutí Okresného úradu Trebišov, odboru
katastrálneho č. 1a/98 a č. 1/999 z 20.4.1999 do KN za vlastníka predmetných nehnuteľností, E. D. bol

zastúpený SPF, ktorý neurobil, nenavrhol nič čím by tento stav nerušil, nabúral, nenamietal, nepopieral
existujúci právny stav vyplývajúci z KN preto dobromyseľnosti žalovanej nemožno mať pochybnosti.
80.6. Súd konštatuje, že problematika nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je v rozhodovacej
praxi Najvyššieho súdu SR konštantne ustálená. K základným podmienkam vydržania patrí predmet
vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. K oprávnenosti držby NS SR v rozhodnutí sp. zn.
3Cdo/147/2016 zo dňa 22.02.2018, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č.

62/2015 uviedol, že: k predpokladom vydržania vlastníckeho práva zaujal už právne závery v mnohých
rozhodnutiach“. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/271/2007 Najvyšší súd uviedol, že „predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

ale posudzovaná z objektívnych hľadísk, t.j. či to držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva vec, ktorých vlastníctvo nenadobudol“. V súlade s tým Najvyšší súd v rozhodnutí
sp. zn. 5Cdo/49/2010 konštatoval, že „dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,

resp. k vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo
nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre závery
a existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti

držby práva.“ V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/12/2010 na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním, podľa
ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať pre celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva“.
Aj v ďalších rozhodnutiach (napr. sp. zn. 4Cdo/287/2006, sp. zn. 5Cdo/234/2008) vysvetlil, že medzi
základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patria okolnosť, ako vec (držiteľ)
nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. NS SR aj v rozhodnutí z 27.01.2015 sp. zn.

4Cdo/361/2012 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2005
pod č. 74 uviedol, že „dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti,
ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho
dôvodu nadobudnutia (titulu). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že mu vec patrí treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych
hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul,
na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný.
Postačí ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené,

aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Je ale potrebné
posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného
prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo
právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí
a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že

mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny. Právny omyl spočíva
v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci trebaosobne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalostí alebo nedokonalostí celkom jednoznačne
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď rozhodnutie NS SR napr.
sp. zn. 4Cdo/283/2009, 5Cd3C o/30/2010, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010, 6MCdo/5/2010). Neznalosť

jasného zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje – pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle robiť. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú
za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej
Zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti po 01.04.1964 na základe

Zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle § 130 ods. 1 prvá veta
OZ nemôže byť držiteľom oprávneným (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/49/2010). Na základe ústnej
zmluvy a jej prevode nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci i keď
je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje.
Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť vydržanie nehnuteľnosti (rozsudok NS

SR sp. zn. 1Cdo/137/2011)“.
80.7. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol
byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutia, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú cenu prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako
bezdôvodné plnenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 484/2015 z 14.11.2018).
80.8. Na uvedené rozhodnutia nadväzovalo aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 58Cdo/210/2019 zo dňa
11.08.2021, v ktorom dovolací súd rovnako konštatoval, že posúdenie toho či držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych

predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Rovnako tak na uvedenú rozhodovaciu líniu nadväzovalo rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4Cdo/91/2021 zo dňa 25.05.2022.

81. Zhrnúc vyššie podaný výklad a prehľad rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít súd konštatuje,
že predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci je jeho presvedčenie, že mu vec patrí
ako vlastníkovi. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu
oprávňujú. Posúdenie či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba

zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a dôvod daného prípadu
od každého požadovať nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu takéto právo patrí. Dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe
nemôže byť predmetom dokazovania. No toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok

prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania môže byť.
81.1. Súd konštatuje, že v danom prípade bola splnená podmienka dobromyseľnosti držby aj vo vzťahu
k dobromyseľnosti titulu, pretože žalovaná mohla byť objektívne presvedčená o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudla.

82. Súd dospel k záveru, že žalovaná splnila aj ďalší predpoklad vydržania, a to desaťročnú
vydržaciu lehotu, teda počas celej desaťročnej vydržacej lehoty mala predmetné nehnuteľnosti vo svojej
oprávnenej, nerušenej držbe a bola dobromyseľná počas celej desaťročnej vydržacej lehoty, že jej
takéto právo patrí. Začiatok plynutia vydržacej lehoty možno viazať minimálne na prejednanie dedičstva
v dedičskom konaní pred notárom JUDr. Pavlom Halászom dňa 23.10.2005, kedy právny zástupca

žalovanej, ako jednej z oprávnených dedičiek, prítomný pri predbežnom prerokovaní nároku, získal
informácieotom,žeexistujemajetokporučiteľa,ktorýmožnodediťaoznámilnotároviprejednávajúcemu
dedičstvo, že dedičky, medzi ktorými vystupovala aj žalovaná, dedičstvo neodmietajú. Minimálne od
tohto momentu, teda od predbežného prejednania a dedičského pojednávania 23.10.2005 podľa názoru
súdu začala plynúť desaťročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 23.10.2015 a keďže žaloba na súd bola

podaná až 26.11.2015 súd konštatuje, že bola podaná po desaťročnej vydržacej lehote, teda neskoro
v čase, keď žalovaná už bola vlastníčkou týchto nehnuteľností titulom vydržania.
82.1. V súvislosti s pretrhnutím vydržacej lehoty súd konštatuje, že žalobcovia nepreukázali súdu, že
pred podaním žaloby na súd doručil žalovanej písomne Oznámenie, že oni sú vlastníkmi predmetnýchnehnuteľností a vyzvali ju na spoluprácu v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu, v opačnom prípade
sa obratia so žalobou na súd. Žalobcovia nepreukázali, že toto oznámenie bolo doručené žalovanej
do vlastných rúk na jej predchádzajúcej adrese v USA ani to z vykonaného dokazovania nevyplynulo.

Práve naopak bolo preukázané, že v čase doručovania tejto písomnosti sa žalovaná na tejto adrese v M.
N.uždlhodobonezdržiavalapretoženehnuteľnosť,vktorejpredtýmbývala,odpredalaspolusovšetkými
náležitosťami (nábytok a príslušenstvo) a presťahovala sa na Floridu, kde preukázateľne aj žila v čase
doručovania týchto písomností. Žalobca nepredložil kvalifikovaný listinný dôkaz vo forme doručenky,
ktorú by bolo potrebné považovať za verejnú listinu, z ktorej by vyplývalo, že písomnosť bola doručená

žalovanej do vlastných rúk dňa 12.11.2015 (tak ako to tvrdia žalobcovia) a keďže tomu tak nebolo,
súd nemohol prezumovať doručenie Oznámenie žalovanej do vlastných rúk dňa 12.11.2015 . Pokiaľ
by aj došlo k doručeniu tohto Oznámenia dňa 12.11.2015 žalovanej (čo v konaní nebolo preukázané),
nemalobytoprávnyvýznamlebokuplynutiudesaťročnejvydržacejlehoty došloskôr,t.j.dňa23.10.2015
(10 r. po prejednaní dedičstva v dedičskom konaní pred notárom), resp. 9.11.2015 - 10r. od vydania
dedičského rozhodnutia, ktorým žalovaná zdedila všetok otcov majetok. K vydržaniu došlo teda skôr

ako by jej bolo Oznámenie doručené.
82.2. Je potrebné poukázať aj na námietky žalovanej ohľadom podpisu uvedeného na doklade, ktorý
má preukazovať, že jej bolo Oznámenie dňa 12.11.2015 doručené, lebo meno aj priezvisko osoby, ktorá
to podpísala sa začína na W.W. kým jej meno ani priezvisko W neobsahuje.
82.3. Má sa za to, že žalovaná sa prvýkrát o tom, že sa žalobca domáha svojich práv voči nej na

súde dozvedela až 18.5.2017, keď jej bola doručená žaloba s prílohami na vyjadrenie zo súdu.
Vydržacia lehota preto mohla začať plynúť od 23.10.2005 (dedičské pojednávanie) resp. od 9.11.2005
(vydanie dedičského rozhodnutia súdom, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2015) a uplynula
dňa 23.10.2015 resp. 9.11.2015 (max. 14.11.2015) preto podanie žaloby dňa 26.11.2015 nemohlo mať
za následok pretrhnutie zákonnej 10r. vydržacej lehoty lebo táto uplynula skôr. Vzhľadom k tomu nie

je potrebné skúmať či podanie žaloby malo za následok pretrhnutie vydržacej lehoty.

83. Konštatujúc vyššie uvedené súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností,
pretože splnila všetky zákonné predpoklady podľa § 134 OZ k tomu, aby u nej vzniklo vlastnícke právo
vydržaním. Teda ak je za vlastníčku na listoch vlastníctva zapísaná titulom dedenia, ide o nesprávne

uvedený právny dôvod, pretože jej vlastnícke právo svedčí titulom vydržania.

84. Dospejúc k takémuto záveru ďalšie dokazovanie ohľadom legitímnosti, zákonnosti a správnosti
konfiškačného konania, vydania konfiškačného rozhodnutia a zákonnosti konfiškovania majetku jej
právneho predchodcu súd už nevykonával. Predložené listinné dôkazy s veľkou pravdepodobnosťou

nasvedčujú tomu, že proces konfiškácie prebehol v súlade s vtedy platnými zákonmi, nariadeniami
a na základe nich proces konfiškácie bol vedený spôsobom ako to zákon predvídal. To či v čase
konfiškácie tento majetok patril skutočne E. D. alebo ho vlastnila spoločnosť Agrilabor, a preto konfiškácii
nepodliehal, v konaní zisťovaný už nebol, lebo toto zistenie vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam žalovanou by nemalo žiaden právny význam a nemenilo by nič na tom

zistení, že predpoklady vydržania u žalovanej splnené boli.
84.1. Žalovaná navrhovala vykonať dokazovanie v tomto smere ale súd to už nepovažoval za potrebné
ani účelné, a tak od tohto dokazovania upustil. Nad rámec vyššie uvedeného ale súd konštatuje, že
pokiaľ bykonfiškačnérozhodnutie,ktorébolovydanénavšetokmajetokgrófaE.D. malobyťlegitímnym
titulom na konfiškovanie jeho majetku na území Československa v minulosti, tak nedoručenie

takéhoto rozhodnutia vlastníkovi do vlastných rúk by nemalo za následok jeho neplatnosť, pretože
z administratívneho pokynu daného orgánom vydávajúceho takéto rozhodnutie vyplýva, že medzi
orgánmi a osobami, ktorým sa toto rozhodnutie malo doručiť a upovedomiť sa nachádzal aj vlastník E. D.
a keďže jeho pobyt na území Československa bol v tom čase už známy, rozhodnutie sa mu doručovalo
vo forme verejnej vyhlášky, t.j. spôsobom, ktorý to v tom čase zákon dovoľoval a predvídal hlavne pre

takéto prípady. Spochybňovať preto platnosť a právoplatnosť rozhodnutia v situácii, kedy už nie sú
dohľadateľné archívne doklady z toho obdobia by nebolo správne a pokiaľ by neexistovali skutočnosti
preukazujúce vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou, konfiškačné rozhodnutie by
súdmuselakceptovaťakokvalifikovanýprávnytitul,nazákladektoréhobytietonehnuteľnostivminulosti
nadobudol do svojho vlastníctva štát ak by sa nesporne preukázalo, že v čase konfiškácie bol E. D.

vlastníkom predmetných nehnuteľností a nepatrili inému, napr. spoločnosti A..
84.2. V súvislosti s prídelovými listinami, od ktorých odvodzovali titul na určenie vlastníckeho práva
neznámi vlastníci zast. SPF v tomto konaní súd udáva, že výmery o vlastníctve pôdy alebo prídelové
listiny sa považovali za kvalifikovaný titul preukazujúci vlastníctvo k nehnuteľnosti tých osôb, ktorým sanehnuteľnosti na základe nich prideľovali do vlastníctva. Žalobcovia v 2. až 149. rade v zastúpení SPF
takéto listinné dôkazy predložili v konaní preto možno usudzovať, že skonfiškovaný majetok grófa E. D.
sa na základe nich zrejme (po rozparcelovaní na základe geometrického plánu a určitého prídelového

plánu) prerozdeľoval prídelencom, ktorí ich užívali ale táto skutočnosť nemení nič na tom, že v katastri
nehnuteľnosti sa to nedeklarovalo a v konečnom dôsledku to nemení nič na skutočnosti, že v roku 1998
až 1999 v konaní o ROEP v jednotlivých dotknutých katastrálnych územiach sa žiadna z osôb, či už
prídelenec alebo jeho právny nástupca nedomáhali vlastníckeho práva k tým nehnuteľnostiam, ktoré im
boli na základe prídelových listín pridelené, a tak sa vlastnícke právo k nim opäť zapísalo v prospech

grófa E. D., ktorá skutočnosť umocňuje presvedčenie žalovanej, že konala v dobrej viere ak si zdedené
nehnuteľnosti prisvojila a považovala dôvodne za svoje. Pre všetky tieto dôvody rozhodol súd tak, že
žalobu zamietol, lebo konštatoval, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností titulom vydržania.

85. Žalovaná mala v konaní úspech, preto v súlade so zásadou úspechu v konaní jej súd podľa § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. O výške trov

konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85.1. Podľa § 155 ods. 1 (prvá veta) CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie.
85.2. Podľa § 101 ods. 3 (prvá veta) CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.
85.3. V konaní vznikli trovy štátu lebo písomnosti doručované žalovanej do USA sa museli preložiť do

jazyka anglického v čase, keď nebola ešte zastúpená právnym zástupcom. Strana sporu má právo
konať pred súdom v materinskom jazyku, preto trovy s tým súvisiace znáša štát, a tak súd štátu nepriznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcom hoci v konaní úspech nemali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.