Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203677
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324203677.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, XXX XX B., proti
žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., PSČ: XXX XX, o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý sa nachádza
na parcele registra „D.“ evidovanej na katastrálnej mape p. č. XXX – E. F. G. H. vo výmere XX A., na

pozemky parcely registra „D.“ p. č. XXX/X – E. F. G. H. vo výmere XXX A. , p. č. XXX/X – E. F. G. H. vo
výmere XX A. , p. č. XXX – E. F. G. H. vo výmere XX A. , p. č. XXX – E. F. G. H. vo výmere XX A., p. č.
XXX – E. F. G. H. vo výmere XX A. , p. č. XXX/X – E. vo výmere XXX A. , p. č. XXX/X – E. vo výmere
XXX A. a p. č. XXX – E. vo výmere XXX A. , ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č.
XXX, pre katastrálne územie B., obec B., Okres I. a na pozemok parcela registra „D.“ p. č. XXX/X – E.
F. G. H. vo výmere XXX A., zapísaný na liste vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie B., obec B., J. I..

II. U k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom
konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu.
III. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

IV. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení žalovanej
na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude
zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
V. Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na súde dňa 23.10.2024 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vstup do rodinného domu, ktorého výlučnou vlastníčkou
je žalobkyňa a vstupu na pozemok, ktorý je dvorom prislúchajúcim k rodinnému domu a jedinou
prístupovou cestou v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele X/X k celku, bližšie špecifikované
vo výroku tohto uznesenia a zároveň žiadala, aby súd zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni

na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

2. Potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný je jej synom, s ktorým spolu
žije v rodinnom dome súp.č. XXX, na pozemku p.č. XXX, nachádzajúci sa v k.ú. B.. V predmetnom
rodinnom dome žijú spolu so žalobkyňou a žalovaným aj dcéry žalobkyne spolu so svojimi maloletými
deťmi. Žalovaný bol od malička problémové dieťa, neposlúchal žalobkyňu a nerešpektoval ju, do školy

nechodil, ukončil 7. ročník ZŠ a už v tom čase mal problémy s alkoholom a drogami, bral pervitín.
Pod vplyvom alkoholu alebo drog sa k žalobkyni a jej dcéram správal agresívne, vulgárne im nadával,jednu sestru chcel v amoku zlosti dobodať nožom, druhú sestru naháňal sekerou a žalobkyni sa tiež
vyhrážal, že ju zabije a zakope na záhrade. Od smrti svojho otca (X.XX.XXXX) je žalovaný pod vplyvom
alkoholu každý deň. Nemá stálu prácu a domnieva sa, že žalobkyňa s dcérami, sestrami žalovaného,

sú povinné sa o neho starať. Pre jeho agresívne správanie žalobkyňa viackrát volala políciu, ktorá
žalovaného vyviedla, no ten sa vždy dostal do domu a znovu terorizoval celú rodinu. Už v roku 2013
zrušila žalobkyňa žalovanému trvalé bydlisko, no ani to nepomohlo. Žalobkyňa sa obáva, že žalovaný
splnísvojehrozbyanakoniecjuajejdcéryzabije.DňaXX.XX.XXXXsažalovanýopäťsprávalagresívne,
búchal po stole, nadával žalobkyni, ktorá mu povedala, že zavolá políciu, čo nepomohlo a v agresívnom

správaní pokračoval. Z uvedeného dôvodu zavolala políciu dcéra žalobkyne. Polícia žalovaného dňa
XX.XX.XXXX vykázala zo spoločného obydlia na 14 dní. Aj po vykázaní z obydlia políciou sa žalovaný
snažil do domu dostať, a to dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, no po vyhrážke, že žalobkyňa zavolá
políciu, nakoniec odišiel. Ako ohrozená osoba bola kontaktovaná F. F. J. K. L. D., D. K., H., a bola jej
poskytnutá bezplatná právna pomoc. Podľa žalobkyne sa nariadením neodkladného opatrenia vyrieši
otázka jej ochrany pred násilím zo strany žalovaného. Žalovaného sa bojí a tento strach obmedzuje jej

každodenný život. Všetci členovia domácnosti žalobkyne vrátane maloletých detí sú ohrození na živote,
keďže je žalovaný každý deň opitý a agresívny a pod vplyvom alkoholu nevie ovládať svoje konanie.

3. Na preukázanie svojich tvrdení súvisiacich s osvedčením potreby vydania neodkladného opatrenia
žalobkyňa predložila súdu výpis z listu vlastníctva č. XXX G. M. XX, pre k.ú. B., potvrdenie OR PZ v I.,

OO PZ v N. o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa XX.XX.XXXX a úradný záznam OR PZ v I., OO
PZ v N. zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.14. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

17. Podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného

okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a

tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného
opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť
bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd
v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu

medzi sporovými stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.3 CSP).

19. Účelom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu
pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa

domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej poskytnúť
ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z
násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné
bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita
navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť

predovšetkým trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.

20. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je ich účelom zdržať sa
určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel

neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva.

21. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má preventívnu funkciu, a preto nemožno
jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané vzáujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich
život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je zrejmé, že v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, kedy súd rozhodne do 24 hodín,

prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich
skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť
vtomtosmerenesienavrhovateľneodkladnéhoopatrenia.Prenariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či

psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení
neodkladnéhoopatreniabolžalovanýzaskutoknásiliaodsúdenýčiuznanývinnýmzospáchaniaprečinu
alebo priestupku. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom
ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako právo na obydlie.

22. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom.

Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí
najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného
na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe

alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

23. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu

a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,
pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom

prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa,
ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp.
zn.5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).

24. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú,
aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je,

že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.

25. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu
boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového
poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť
ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

26. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia voči žalovanému, ktorý je jej synom, z dôvodu, že sa dopúšťal voči nej a ďalším členom
spoločnej domácnosti vrátane maloletých detí dlhodobého agresívneho správania a psychického násilia,
ktoré vyústilo do vyhrážania sa zabitím, pričom na osvedčenie svojich skutkových tvrdení predložila súdu
aj listinné dôkazy.

27. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobkyňa v dostatočnom rozsahu osvedčila základné
predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z podania žalobkyne a listinných
dokladov, najmä z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č. ID: XXX.XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXXa úradného záznamu zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že vznikla potreba úpravy pomerov, ktorá má
zabrániť fyzickému a psychickému násiliu žalovaného voči žalobkyni a ďalším členom rodiny a ochrániť
ich život a zdravie pred prípadným ďalším násilím z jeho strany. Minimalizovať kontakt a poskytnúť obeti

ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia je v týchto prípadoch prioritné a to aj
za cenu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený.

28. V predmetnej veci žalobkyňa osvedčila, že spolu so žalovaným užívajú nehnuteľnosť nachádzajúcu
sa v kat. území B., zapísanú na LV č. XXX, pričom ide o rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na

parc. č. XXX, E. F. G. H. o výmere XX A.. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu a priľahlých pozemkov. Z katastrálnej mapy na
č.l. X tiež vyplýva, že pozemok p.č. XXX/X, evidovaný na liste vlastníctva č. XX, pre k.ú. B., v podielovom
vlastníctve žalobkyne s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/X k celku, je jedinou prístupovou cestou
k rodinnému domu.

29. Z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa navrhuje nariadiť
neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom z predmetného návrhu mal súd za
osvedčené, že sa žalovaný, pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, dopúšťa voči žalobkyni
a ďalším členom spoločnej domácnosti agresívneho chovania a psychického násilia spočívajúcom v
nevhodnom správaní, a to slovnej agresii a vo vyhrážaní sa ublížením na zdraví a zabitím, pričom

žalobkyňa správanie žalovaného opísala ako správanie, ktoré u nej vyvoláva pocit strachu o svoj život, v
dôsledku čoho podala oznámenie na políciu, ktorá uvedené správanie žalovaného zdokumentovala ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e) zákona o priestupkoch.

30. Z úradného záznamu OR PZ v I., OO PZ v N. je zrejmé, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX privolala

políciu na miesto jej trvalého pobytu, B. XXX, z dôvodu, že sa k nej syn (žalovaný) hrubo správa. Po
príchode na miesto bolo políciou zistené, že sa žalovaný k žalobkyni hrubo správal, vulgárne jej nadával.
Žalovaný má na adrese B. XXX zrušený trvalý pobyt a žalobkyňa si neželala, aby sa viac v rodinnom
dome zdržoval. Jeho hrubé správanie sa opakuje, na jej výzvu, aby opustil dom nereaguje, jeho hnev
sa len stupňoval, tak sa začala obávať o svoj život. Preto žalobkyňa zavolala políciu a rozhodla sa

tieto skutočnosti oznámiť. Polícia žalovaného vyviedla z rodinného domu na adrese B. XXX a vec bola
zdokumentovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a e)
zákona o priestupkoch.

31. Z Potvrdenia OR PZ v I., OO PZ N. o vykázaní zo spoločného obydlia č. ID: XXX.XX/XXX zo dňa

XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný bol dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. vykázaný zo spoločného obydlia
ohrozenej osoby (žalobkyne) rodinný dom na adrese B. XXX na dobu 14 dní.

32. Súd posúdil návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk
a zistil, že je dôvodný. Žalobkyňa plne osvedčila nielen potrebu dočasne upraviť pomery strán

sporu (dôvodnú obavu z potencionálne násilného správania žalovaného), ale aj nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Vydaním predmetného neodkladného opatrenia sa zabráni prípadnému
útoku žalovaného, vzhľadom na jeho psychické útoky na žalobkyňu a slovné vyhrážky zabitím, čo
jednoznačne vyplýva zo žalobkyňou opísaného doterajšieho správania sa žalovaného, pričom aj
samotný žalovaný bol príslušným OO PZ N. už vykázaný zo spoločného obydlia a to práve pre hrubé

a agresívne správanie voči žalobkyni. Žalobkyňa v návrhu preukázala, že v dôsledku strachu z osoby
žalovaného je v neustálom strese, žije v napätí, čo má negatívny vplyv na jej zdravie ako i na samotný
psychický stav. Vzhľadom na zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia)
žalobkyne vrátane ochrany života a zdravia ďalších členov jej domácnosti vrátane maloletých detí
pred ochranou práva obydlia a slobodu pohybu žalovaného, tak za danej situácie, podľa názoru súdu,

možno považovať za primerané rozhodnutie o tom, aby žalovaný nevstupoval do obydlia, v ktorom
býva žalobkyňa a nepribližoval sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Vzdialenosť 50 metrov
súd považuje za primeranú tomu, aby sa vylúčila možnosť ataku zo strany žalovaného a súčasne
dáva možnosť stranám, aby sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu
vzdialenosť.

33. Súd z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia usúdil, že nariadenie neodkladného
opatrenia procesne konzumuje sebe vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalúúpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby navrhovateľke bola
ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

34. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov
osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil odporcu o
možnosti podania žaloby vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného
opatrenia.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola

v konaní úspešná v celom rozsahu, pričom žalovaný nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech.
Z uvedeného dôvodu vznikol žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre. Odvolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje,
je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 CSP)Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).