Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-73S/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200235
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6022200235.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc predsedníčkou senátu, v právnej veci žalobcu: H.M.H.
– Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne
zastúpený: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100409782/2022 zo dňa 03. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-73S/23/2022
zo dňa 3. apríla 2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola dňa 28. apríla 2022 doručená správna žaloba, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100409782/2022 zo dňa 3. marca 2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu

Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota č. 102222098/2021 zo dňa 10. novembra 2021, ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu
1.039,67 Eur, t.j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 7.651,96 Eur na sumu 6.612,29 Eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015.

2. Správny súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 10 dní na základe výzvy zo dňa
14.06.2022, doručenej právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.06.2022. Posledný deň lehoty na splnenie
si poplatkovej povinnosti žalobcu bol 30.06.2022. Vyšší súdny úradník z daného zisťovania dospel
kzáveru,ževsúdomstanovenejlehote10dnínebolsúdnypoplatokzaplatenýapreúplnosťkonštatoval,
že súdny poplatok za žalobu nebol žalobcom zaplatený ani do rozhodnutia o zastavení konania, t.j. do
3. apríla 2024. Súdny poplatok tak nebol zaplatený v stanovenej lehote a preto Správny súd v Banskej

Bystrici uznesením sp. zn. BB-73S/23/2022 zo dňa 3. apríla 2024 konanie zastavil.

3.Žalobcasťažnosťouzodňa22.04.2024žiadalozrušenieuzneseniasp.zn. BB-73S/23/2022
zo dňa 3. apríla 2024. Na úvod žalobca poukázal na to, že tvrdenie súdu, v zmysle ktorého súdny
poplatok za žalobu nebol zaplatený, nie je pravdivé, keďže súdny poplatok bol žalobcom uhradený
dňa 14.12.2023. Sťažnosť odôvodnil tým, že nakoľko konajúci súd podanú správnu žalobu doručil na

vyjadrenie žalovanému, vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo doručené žalobcovi, následne
súd rozhodol o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe, a zároveň doručil repliku žalobcu
žalovanému s výzvou na podanie dupliky, je podľa sťažovateľa zrejmé, že správny súd začal konať
vo veci samej, a preto správny súd postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch, keď toto konanie zastavil. Skutočnosť, že uvedené úkony sú úkonmi vo veci samej vyplýva
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.4Cdo/227/2014 zo dňa 20.01.2015, podľa

ktorého: „konaním vo veci samej sa pritom rozumejú procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania
(§114O.s.p.)resp.kprejednaniuvecibeznariadeniapojednávania“.Vsprávnomsúdnomkonanítoplatípodľa žalobcu o to viac, že správny súd pred zaslaním žaloby žalovanému na vyjadrenie a vykonaním
nadväzujúcich úkonov, preskúma podanú správnu žalobu v rozsahu, či nie sú splnené podmienky na
jej odmietnutie. Preto platí, že správny súd v potrebnom rozsahu zisťuje dôvodnosť podanej žaloby, a

teda koná vo veci samej. Podľa žalobcu záver, že správny súd zaslaním správnej žaloby žalovanému
a ďalšími nadväzujúcimi úkonmi koná vo veci samej vyplýva aj zo znenia § 105 písm. a) SSP, podľa
ktorého: „predseda senátu doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods.
3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že
ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby

správny súd vo veci nariadil pojednávanie.“ Žalobca vo svojej argumentácii poukázal aj na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej má rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) charakter úkonu vo veci samej a ako také bráni
zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 231/2018 zo dňa 08. 09. 2018). Použitím argumentu a simili preto podľa žalobcu
možno dospieť k záveru, že úkonom správneho súdu vo veci samej je aj rozhodnutie správneho súdu

o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe, keďže bez ohľadu na výrok rozhodnutia správny súd
posudzuje v rovnakom rozsahu dôvodnosť návrhu žalobcu v zmysle § 185 SSP, a to s poukazom na
tvrdenia žalobcu a dôkazy prezentované v správnej žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku,
pričom prihliada aj na skutočnosti tvrdené žalovaným, ako aj obsah administratívneho spisu (§ 185 SSP
v spojení s § 187 ods. 3 SSP). Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku

zisťuje skutkový stav veci (hoci nie v rozsahu ako pri rozhodovaní o správnej žalobe), a preto koná vo
veci samej. Žalobca sa následne vyjadril, že ak by mal platiť argument správneho súdu, je otázne, kedy
začína konať súd vo veci samej, pokiaľ nenariaďuje pojednávanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2020 zo dňa 30.11.2021. Ak by znenie § 10 ods. 2 zákona
o súdnych poplatkoch pripúšťalo rôzny výklad, správny súd je povinný uplatňovať princípy ústavne

konformnej interpretácie právnych noriem – uprednostnenie ústavne konformného výkladu orgánom
aplikujúcim právo, reštriktívny výklad výnimky zo základného práva a slobody, nejasnosť právnej úpravy
zaťažuje štát, výklad právnych noriem orgánmi verejnej moci v prípade pochybností v prospech Ústavou
garantovanýchzákladnýchprávaslobôd.Vzhľadomnauvedené,keďžepodľažalobcuexistujemožnosť
výkladu, podľa ktorého sú úkony doteraz vykonané správnym súdom úkonmi vo veci samej, pričom

takýto výklad je v prospech adresáta právnej normy, ako aj v prospech zachovania práva žalobcu na
súdnu ochranu a spravodlivý proces, je potrebné ho uprednostniť. Žalobca na záver žiadal, aby správny
súd napadnuté uznesenie podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch zrušil, nakoľko je na to daný
dôvod podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.

4. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej „SSP“) proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

5. Podľa § 152 ods. 2 SSP sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát
správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci,

v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

8. Podľa § 160 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 107 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,

c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.11. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,

návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek
výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

12. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak
už začal konať vo veci samej.

13. Podľa § 14 ods. 3 ZoSP v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho
poplatku.

14. Po preskúmaní sťažnosti žalobcu voči uzneseniu sp. zn. BB-73S/23/2022 zo dňa 3. apríla
2024 správny súd konštatuje, že bola podaná včas, oprávnenou osobou, ale je nedôvodná.

15. Z obsahu súdneho spisu predsedníčka senátu zistila nasledovné skutočnosti: Žalobca bol po podaní

správnej žaloby na Krajskom súde v Banskej Bystrici vyzvaný výzvou zo dňa 14.06.2022 na zaplatenie
súdneho poplatku za podanú žalobu podľa položky 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške
35,- Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa
20.06.2022, pričom posledný deň lehoty na splnenie si poplatkovej povinnosti žalobcu bol 30.06.2022.
Žalobca súdny poplatok za podanú žalobu neuhradil. Krajský súd v Banskej Bystrici výzvou zo dňa

19.09.2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku,
pričom ho zároveň vyzval na predloženie administratívnych spisov. Uznesením č. k.: 73S/23/2022-64 zo
dňa 02.11.2022 správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
Správny súd ďalej vykonal úkony podľa § 106 SSP, t.j. dňa 09.11.2022 doručoval vyjadrenie žalovaného
žalobcovi a dňa 21.12.2022 repliku žalobcu žalovanému.

16. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa

toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 73S/23/2022, vedie na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-73S/23/2022.

17. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-73S/23/2022 zo dňa 3. apríla 2024
vydaným vyšším súdnym úradníkom správny súd konanie zastavil z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny

poplatok za žalobu v súdom stanovenej lehote 10 dní, pričom pre úplnosť poznamenal, že poplatok
nebol zaplatený ani do rozhodnutia o zastavení konania, t.j. do 3. apríla 2024. Proti tomuto uzneseniu
podal žalobca dňa 22.04.2024 sťažnosť.

18. Dňa 27.08.2024 bola doručená žiadosť o súčinnosť zo dňa 26.08.2024 Slovenskej pošte a.s.

za účelom zistenia, resp. preukázania uhradenia súdneho poplatku žalobcom. Slovenská pošta a.s.
následne správnemu súdu oznámila, že žalobca súdny poplatok za podanú správnu žalobu uhradil dňa
15.12.2023.

19. Správny súd po opätovnom preskúmaní súdneho spisu spolu s prílohami mal za preukázané,

že žalobca vykonal bankový prevod dňa 15.12.2023 vo výške 35,- Eur v súlade s výzvou Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.06.2022 a priloženým platobným predpisom na zaplatenie súdneho
poplatku za správnu žalobu. Správny súd mal tak za preukázané, že žalobca súdny poplatok neuhradil
v súdom určenej lehote.

20. Po posúdení dôvodnosti sťažnosti žalobcu predsedníčka senátu konštatuje, že jej nebolo možné
vyhovieť. Správny súd poukazuje na to, že v konaní bol žalobcovi po podaní správnej žaloby vyrubený
súdny poplatok za podanú správnu žalobu výzvou zo dňa 14.06.2022. Vyšší súdny úradník Krajského
súdu v Banskej Bystrici nepostupoval správne, keď namiesto zastavenia konania pre nezaplateniesúdneho poplatku ďalej vykonával procesné úkony v zmysle SSP. Po prechode výkonu súdnictva z
krajských súdov na správne súdy bola následne dňa 07.03.2024 vykonaná kontrola registra, na základe
ktorej bolo zistené, že súdny poplatok vo výške 35,- Eur na základe výzvy zo dňa 14.06.2022 (č. l.

38) nebol zaplatený. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že keď vyšší súdny úradník
Správneho súdu v Banskej Bystrici uznesením napadnutým touto sťažnosťou zastavil konanie, jednalo
sa o zákonný postup. V predmetnej veci boli naplnené predpoklady, aby vyšší súdny úradník zastavil
konanie uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie správnej žaloby.

21. Správny súd poznamenáva, že žalobca vo svojej sťažnosti argumentoval tým, že súdny poplatok
za správnu žalobu uhradil, a to dňa 14.12.2023. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu
zástupcovi žalobcu doručená dňa 20.06.2022, pričom posledný deň lehoty na splnenie si poplatkovej
povinnosti žalobcu bol 30.06.2022. Po opätovnom preskúmaní mal správny súd za preukázané, že
uvedený súdny poplatok bol zaplatený dňa 15.12.2023, pričom žalobca svoju platbu vykonal po lehote
určenej správnym súdom. Správny súd podotýka, že žalobca bol prostredníctvom výzvy poučený

o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Správny bol preto postup súdu, keď s poukazom na § 10
ods. 1 ZoSP konanie zastavil.

22. Na základe uvedených skutočností správny súd poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 3 SSP, na
základe ktorého v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho

poplatkunemožnonamietaťskutočnosti,ktorénastalipouplynutílehotynazaplateniesúdnehopoplatku.
Napriek tomu, žalobca vo svojej sťažnosti argumentoval tým, že súdny poplatok zaplatil. Zaplatenie
súdneho poplatku po lehote, ktorú správny súd určil má podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 ZoSP za
následok zastavenie konania. Na zaplatenie súdneho poplatku po lehote totiž správny súd prihliadať
nemôže, pretože ide o skutočnosť, ktorá nastala po uplynutí lehoty na jeho zaplatenie. Je celkom zrejmé

a logické, že sťažovateľ mohol zaplatiť súdny poplatok kedykoľvek od okamihu podania správnej žaloby
alebo v ktorýkoľvek deň odo dňa doručenia výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľovi
ničnebránilovriadnomavčasnomsplnenísipoplatkovejpovinnostizapodaniesprávnejžaloby.Správny
súd preto dospel k záveru, že sťažovateľ sa o prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutia žalovaného
pripravil sám, keď výlučne vlastným pričinením nesplnil včas jednu zo zákonom stanovených podmienok

konania o správnej žalobe. Podľa názoru správneho súdu zaplatenie súdneho poplatku po lehote, ktorú
správny súd na jeho zaplatenie určil, má v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 ZoSP za následok
zastavenie konania, keďže na zaplatenie súdneho poplatku po lehote správny súd prihliadať nemôže,
pretože ide o skutočnosť, ktorá nastala po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

23. Pokiaľ žalobca v sťažnosti poukazoval na to, že správny súd už začal konať vo veci samej vzhľadom
na realizáciu procesných úkonov podľa § 105 a § 106 SSP, správny súd uvádza, že je nevyhnutné
dôsledne rozlišovať medzi podaniami vo veci samej a začatím konania vo veci samej. Podania vo veci
samej sú demonštratívne uvedené v § 55 ods. 2 SSP, ich podaním na súd ale automaticky nedochádza
k začatiu konania vo veci samej. Uvedené vyplýva i z názoru prezentovaného žalobcom v podanej

sťažnosti, ktorým poukazuje na znenie § 105 písm. a) SSP, podľa ktorého: „predseda senátu doručí
žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v
lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd
môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil
pojednávanie.“ Zo znenia tohto ustanovenia nijako nevyplýva, že by v prípade absencie vyjadrenia sa

žalovaného (príp. ďalších účastníkov konania) k podanej žalobe, správny súd začal konať vo veci samej.
Z jeho obsahu vyplýva, že správny súd o podanej žalobe koná ďalej aj v prípade, ak sú účastníci konania
nečinní a nemožno z neho vyvodiť záver, že zaslaním správnej žaloby žalovanému a nadväzujúcimi
úkonmi správny súd začal konať vo veci. Uvedenému svedčí i nadpis rubriky „Procesné úkony pred
prerokovaním veci“, pod ktorý sú zaradené žalobcom uvádzané úkony v zmysle § 103 až 106 SSP, ktoré

správny súd realizoval v predmetnej veci.

24. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však
analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku
má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania
(§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkovéhokonania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku.“

25. Podľa predsedníčky senátu možno uzavrieť, že síce návrh na priznanie odkladného účinku z zmysle
posudzovania náležitosti podania – najmä z hľadiska formy podania v zmysle § 56 SSP, je potrebné
považovať za podanie vo veci samej v zmysle ustanovenia § 55 SSP, teda napríklad v prípade, že je
správnemu súdu doručený návrh elektronicky, musí byť autorizovaný, z hľadiska spôsobu rozhodovania
správneho súdu nepredstavuje rozhodovanie vo veci samej.

26. Podľa § 133 ods. 1 SSP vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje,
kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje
uznesením, ak a) nerozhoduje vo veci samej, b) tak ustanovuje tento zákon. Za prípady, kedy Správny
súdny poriadok ustanovuje, že sa rozhoduje uznesením, ale jedná sa o rozhodovanie vo veci samej,
považuje konajúca predsedníčka senátu napríklad prípad rozhodnutia o žalobe opomenutého účastníka,

keď správny súd uloží orgánu verejnej správy povinnosť doručiť opomenutému účastníkovi vo veci
vydané rozhodnutie alebo opatrenie (§ 179 ods. 1 SSP), ďalej najčastejšie sa vyskytujúce žaloby
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, rozhodovanie podľa § 249 a § 250 SSP – po preskúmaní
dôvodnosti žaloby rozhoduje súd uznesením, či už pozitívne alebo negatívne z pohľadu žalobu a
obdobne rozhodovanie o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 a § 262 SSP

– po preskúmaní dôvodnosti žaloby rozhoduje súd uznesením. Rozhodovanie vo veci samej uznesením
je typické pre konania vo volebných veciach, pre konania vo veciach územnej samosprávy, ako aj pre
konania vo veciach územnej samosprávy, avšak s výnimkami, kedy zákon stanoví, kedy sa rozhoduje
rozsudkom.

27. Z ustanovenia § 107 SSP vyplýva nutnosť nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie. Správny
súd iba tie meritórne rozhodnutia, pri ktorých je daná výnimka z nariadenia pojednávania podľa § 107
ods. 1 SSP a tie rozhodnutia, ktoré sa netýkajú veci samej – procesné rozhodnutia, môže vydať i bez
toho, aby vydaniu rozhodnutia predchádzalo pojednávanie. Správny súd konštatuje, že v predmetnej
veci nebolo nariadené pojednávanie.

28. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno spravidla „za okamih
začatia konania vo veci samej považovať úkon súdu (resp. predsedu senátu alebo samosudcu), ktorým
otvára pojednávanie a vyzve žalobcu na prednesenie žaloby“ (napr. sp. zn. 6Nds/9/2018 zo dňa 13.
decembra 2018, sp. zn. 4Nds/1/2018 zo dňa 06. februára 2018). V správnom súdnictve otvoreniu

pojednávania korešponduje začatie pojednávania v zmysle § 112 ods. 1 SSP, ktorý moment sudca resp.
predsedasenátuzachytítak,ževyhlásiuznesenie.Ažvtejtofázesúdnehokonania(pozisteníexistencie
predpokladov súdneho prieskumu, resp. splnenia podmienok pre rozhodnutie vo veci a po vykonaní
úkonov smerujúcich k nariadeniu pojednávania (príprava pojednávania) je možné hovoriť o konaní vo
veci samej. Úkony podľa § 105 a 106 SSP, ktoré boli vykonané správnym súdom, majú preto procesný

charakter a nejedná sa o úkony vo veci samej, preto ich vykonaním nedošlo k začatiu konania vo veci
samej.

29. Čo sa týka otázky žalobcu, kedy súd začína konať vo veci samej, v prípade ak nenariaďuje
pojednávanie, tak v zásade v prípade verejného vyhlásenia rozsudku, je to moment, kedy predseda

senátu zachytí do zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku, že vyhlasuje rozsudok, ak sú prítomní
účastníci v pojednávanej miestnosti, v prípade, že sú prítomní iba sudcovia, keď uvedie, že rozsudok
bude vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke. V prípade, že súd rozhoduje vo veci samej uznesením bez nariadenia pojednávania, je to
momentom vydania rozhodnutia.

30. Správny súd podotýka, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
231/2018 zo dňa 08.09.2018, na ktorý žalobca poukazoval vo svojej sťažnosti, sa týkal prípadu, kedy bol
vo veci správnej žalobe priznaný odkladný účinok (tzv. pozitívne rozhodnutie) a Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe

podľa § 185 písm. a) má charakter úkonu vo veci samej a ako také bráni zastaveniu konania podľa § 10
ods. 1 ZoSP. Správny súd rešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, dospel k záveru, že
nemožno z neho automaticky vyvodiť rovnaký záver i pre rozhodnutie o nepriznaní odkladného účinku
(tzv. negatívne rozhodnutie). Rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku správnej žaloby jesúčasťou rozhodovania vo veci samej v tom zmysle, že je súčasťou konania o správnej žalobe, má
v istom zmysle adhézny charakter, bez podania správnej žaloby nie je možné docieliť odklad účinkov
správneho rozhodnutia samostatným návrhom. Pri rozhodovaní o ňom však možno nájsť momenty,

ktoré ho oddeľujú ako osobitnú časť celkového konania. Možno zaň považovať moment začatia konania
neoddeliteľne spojený s návrhom na priznanie odkladného účinku a samostatný proces preskúmavania,
odlišujúci sa od preskúmavania alebo dokazovania vo veci samej. V prípade nepriznania odkladného
účinku správny súd pokračuje ďalej v konaní a vykonávaní ďalších procesných úkonov.

31. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že v predmetnej veci pri posudzovaní návrhu na
priznanieodkladnéhoúčinkudospelkzáveru,žežalobcavosvojomnávrhuanilenvšeobecneneuviedol,
aký následok mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí pričom ani neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu. S prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu preto nemožno konštatovať, že by rozhodnutie správneho súdu o
nepriznaní odkladného účinku žalobe žalobcu malo za následok, že správny súd týmto rozhodnutím

začal konať vo veci samej.

32. Správny súd v kontexte uvedeného poukazuje tiež na tú skutočnosť, že v zmysle § 11 ods. 3 ZoSP sa
z dôvodu späťvzatia správnej žaloby pred prejednaním veci (to znamená aj po podaní repliky a dupliky
avšak pred otvorením pojednávania) vracia súdny poplatok krátený podľa § 11 ods. 4 ZoSP. Aj uvedené

svedčí o tom, že nemožno za okamih prejednania veci (začatia konania vo veci samej) považovať
moment vykonania procesných úkonov. Je potrebné vychádzať z premisy hodnotovej bezrozpornosti
právneho predpisu a ako na účely vrátenia súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 ZoSP, tak zastavenia
konania podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP, je potrebné okamih prejednania veci(začatia konania)
posudzovať rovnako.

33.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenédôvodysprávnysúdrozhodujúcpredsedníčkousenáturozhodol
tak, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 3. apríla 2024 podľa
§ 161 ods. 1 SSP zamietol ako nedôvodnú.

34. Súd o trovách sťažnostného konania nerozhodoval z dôvodu absencie zákonného podkladu na
rozhodovanie o trovách tohto štádia konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2023
zo dňa 18.08.2023).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).