Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209534
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123209534.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o deti Osakwe:

medzičasom plnoletý A. B., nar. XX.XX.XXXX; maloleté: C., nar. X.X.XXXX a D., nar. X.X.XXXX, všetky
deti bytom E. XX, všetky počas maloletosti v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, všetky zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
starých rodičov: 1/ F. G., nar. XX.X.XXXX, E. XX a 2/ H. G., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX; deti
matky: H. I., nar. XX.X.XXXX, E. XX, a otca: J. I., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom J. K., D., XXXX B.,
L. M. X, teraz na neznámom mieste; o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o uloženie výchovného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie vo veci starostlivosti súdu o plnoletého A. B. I., nar. XX.XX.XXXX sa zastavuje.

II. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. I., nar. X.X.XXXX sa zastavuje.

III. Matke, starej matke a maloletej D. I., nar. X.X.XXXX sa ukladá výchovné opatrenie povinnosť
spolupracovať s Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany za účelom zlepšenia vzájomných rodinných vzťahov, v trvaní 6

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Náhradná osobná starostlivosť nad maloletou C. I., nar. X.X.XXXX nariadená rozsudkom Okresného
súdu Piešťany pod č. k. 9P/43/2013-523 zo dňa 28.11.2017 sa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
zrušuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 7.12.2023 bol tunajšiemu súdu doručený podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
Krajinská cesta 13, Piešťany (ÚPSVaR) ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletými deťmi I.: A. B., nar. XX.XX.XXXX; C., nar.
X.X.XXXX a D., nar. X.X.XXXX. Súčasťou podnetu bolo aj podanie správy o výkone náhradnej osobnej
starostlivosti o maloletých starými rodičmi G., ktorým boli deti zverené rozsudkom Okresného súdu

Piešťany č. k. 9P/43/2013-523 zo dňa 28.11.2017, právoplatne 12.3.2019. Zo správy vyplýva, že deti
žijú na adrese E. XX v päťizbovom rodinnom dome vo vlastníctve starých rodičov zo strany matky.
Obaja náhradní rodičia boli v čase podania správy starobní dôchodcovia a starali sa o vnúčatá. H. G.
v priebehu konania (dňa 17.7.2024) zomrel, čím podľa § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. jeho náhradná osobná starostlivosť zo zákona zanikla. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia deti zostali
v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky F. G.. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj matka detí
H. I.; otec sa zdržiava na neznámom mieste zrejme niekde na J.. Dôvodom pre zverenie maloletých

detí do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov bola ich dôvodná obava, že matka (ich dcéra)
znova vezme maloleté deti na J., kde deťom hrozilo opätovné vystavovanie nebezpečenstvu fyzických
i psychických atakov od otca. Otec na výživu detí neprispieva. Matka pracuje v spoločnosti N. K. B.,
B.. A. v trojzmennej prevádzke. Starí rodičia poberali na maloleté deti opakovaný príspevok dieťaťu
zverenému do náhradnej starostlivosti a prídavok na dieťa. A. B. má spoločnú priestrannú izbu so svojím

plnoletým bratom C. I., nar. XX.XX.XXXX; maloletá C. spáva s matkou na spoločnom lôžku v spálni;
D. býva v izbe so starou matkou. Maloleté deti majú dostatok priestoru na učenie i trávenie voľného
času; v domácnosti starých rodičov sú vytvorené vhodné podmienky pre ich všestranný vývin. V čase
šetrenia pomerov bola hygiena vždy na požadovanej úrovni. Maloletá D. I. navštevuje ZŠ vo G., stará
matka neuvádza s vnučkou žiaden problém, dobre sa učí. Maloletá C. I. navštevuje E. O. E. G. G., kde
dosahujeprimeranévyučovacievýsledkyvzhľadomnasvojudiagnózu.Vyžadujesizvýšenústarostlivosť

s ohľadom na svoj zdravotný stav ťažšiu duševnú zaostalosť. Monitorovaním výkonu náhradnej osobnej
starostlivosti a rodinného prostredia už dlhšie obdobie pretrváva situácia, kedy sa matka na starostlivosti
o maloleté deti podieľa a úrad má za to, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo primárne o náhradnej osobnej
starostlivosti rozhodnuté, preto odporúčali začať konanie o jej zrušenie.

2. Na základe podnetu začal tunajší súd dňa 19.12.2023 uznesením pod č. k. 33P/128/2023-6 konanie
o zrušenie tejto starostlivosti a maloletým deťom ustanovil na ich zastupovanie v konaní opatrovníka.

3. Počas konania sa súd pokúsil skontaktovať s otcom maloletých detí aj cestou dožiadaného J. súdu,
avšak na oznámenej adrese zo záhlavia v D. sa nezdržiava. Preto mu súd doručoval písomnosti z tohto

konania oznámením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP. Otec
sa k veci nevyjadril. Na pojednávaní dňa 1.7.2024 súhlasili prítomní účastníci so zrušením náhradnej
osobnej starostlivosti nad maloletou C., lebo potrebuje špeciálnu starostlivosť, ktorú jej najlepšie dokáže
poskytnúť matka. Pokiaľ sa týka starostlivosti o D., tak náhradná (stará) matka so zrušením nesúhlasila
z dôvodu, že majú medzi sebou vybudovaný pevný, dôverný a blízky vzťah od malička, odkedy sa o

vnučku nepretržite stará, lebo ju v ich domácnosti ako bábätko ponechala matka a s ďalšími svojimi
deťmi odišla na J..

4. Zástupkyňa opatrovníka apelovala na účastníčky, že treba D. smerovať na matku, ktorá býva
v spoločnej domácnosti a pracovať na zlepšení ich ochladnutého vzťahu.

5. Dňa 3.12.2024 bola tunajšiemu súdu doručená správa, v zmysle ktorej pracovníčky ÚPSVaR pri
návšteve v domácnosti maloletých detí poučili matku i starú matku o potrebe rovnakého výchovného
prístupu k deťom, najmä voči D., kde sa podstatne ich metódy rozchádzajú. Matka opisovala, že D.
chodí všade za babkou „ako chvostík“; uvádzala spoločné hospodárenie v domácnosti, že vykonáva

aj ťažšie mužské práce; robieva nákupy, finančne prispieva deťom na ich potreby. Podľa názoru úradu
pominuli dôvody pre náhradnú osobnú starostlivosť vo vzťahu ku všetkým maloletým deťom I.. ÚPSVaR
tiež založil do spisu záverečnú správu psychológa z poradenského procesu datovanú 2.12.2024, z ktorej
vyplynulo, že od augusta do novembra prebiehala spolupráca s matkou a maloletými dcérami C.
M. D.. Vzťah matky maloletých a starej matky charakterizovali ako konfliktný. Stará matka dobrovoľnú

spoluprácu s referátom poradensko-psychologických služieb úradu odmietla. Matka priznala, že D. je
naviazaná na starú matku a s ňou si aktuálne nerozumie. Matka opísala svoj vzťah s C. ako vynikajúci,
stará sa o všetky jej špeciálne potreby, odprevádza ju zo školy, do školy, zdieľajú spoločnú izbu
v domácnosti. Príčinou naštrbených vzťahov s druhou dcérou je podľa matky benevolentnejšia výchova
starej matky, ku ktorej D. viac inklinuje. Názor maloletej rešpektuje, avšak s výchovným prístupom svojej

matky voči nej nesúhlasí. Počas rozhovoru s D. bolo zistené silné puto k starej matke, ktorej sa zdôveruje
a považuje ju za blízku osobu v živote; tiež sú pre ňu podstatní súrodenci a širšia rodina v susedstve;
s matkou sa háda a nerozumejú si. Stará matka je pre D. zdrojom pozitívnych citov a pocitu bezpečia.
Matka je naopak hlavným objektom nepriateľstva. Starú matku idealizuje a matku hodnotí veľmi kriticky,
vnímajuakozdrojkonfliktnýchvzťahovvrodine.D.saobávazrušenianáhradnejstarostlivostisohľadom

na svoj postoj k rodinnej situácii, ktorú vníma podľa psychologičky neobjektívne a skreslene. Dôležité je
zamerať sa na stabilizáciu prežívania dieťaťa, ktoré sa nemá preťažovať zapájaním do rozhodovacieho
procesu. Matke bolo odporúčané, aby sa postupne snažila obnovovať narušený vzťah s dcérou.
Do budúcnosti je dôležité sústrediť sa v rodine na stabilizáciu výchovného prostredia, zjednotenievýchovných štýlov v domácnosti, kde sa má predovšetkým komunikovať konštruktívne bez konfliktov,
zvlášť vynímajúc maloleté deti.

6. V spise sú založené aj ďalšie listiny (správa B. E., D. B. J. M. P. X, G. z 5.11.2024; správa O. A. XXX/
X, G. zo 4.11.2024; správa pediatra P. B. zo 4.11.2024), s ktorými sa súd oboznámil a z ich obsahu zistil,
že C. je žiačkou X. ročníka spojenej školy vo G., vzdeláva sa podľa IVP pre žiakov s ťažkým a hlbokým
stupňom mentálneho postihnutia, v rámci ktorého si úlohy plní, rešpektuje autority, je slušná; matka
aj babka vždy plnia požiadavky školy. D. je B. na ZŠ vo G., počas vyučovania je aktívna a snaživá;

stará matka sa priebežne informuje na jej výsledky, žiačka je nekonfliktná, bez výchovných problémov.
Ošetrujúca lekárka potvrdila, že kontakt s matkou maloletých v poslednej dobe nebol žiadny, stará matka
ambulanciu občas telefonicky kontaktuje; deti tam nechodia často.

7. Na pojednávaní dňa 9.12.2024 zopakovala zástupkyňa opatrovníka, že trvá na podnete v celom
rozsahu, keďže všetky deti bývajú v spoločnej domácnosti nielen so starou matkou, ale aj s matkou. Úrad

nezistil žiadne pochybenia v starostlivosti matky o deti a starej matke zdôrazňovali, že inštitút náhradnej
starostlivosti je len dočasný. Nikto nenamietal voči zrušeniu náhradnej starostlivosti nad maloletou C.,
lebo prioritnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Stará matka však nesúhlasila so zrušením jej
náhradnej starostlivosti nad D., nevedela si to ani predstaviť.

8. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok č. 161/2015 Z. z.), ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (1). Názor
maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje
súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (2).

9. Dňa 9.1.2025 pred vyhlásením rozhodnutia súd zisťoval priamo názor maloletej D. bez prítomnosti
ostatných osôb, pričom sama uviedla, že s babkou má lepší vzťah ako s mamou, na ktorú nie je vôbec
zvyknutá. Majú to tak podelené, že mama sa venuje C. a babka jej; učí ju variť, pozerajú spolu seriály,
zhovárajú sa o škole. D. dôveruje babke, považuje ju za najbližšiu osobu; mama veľa kričí a nemá s ňou
trpezlivosť. Maloletá s mamou komunikuje minimálne, napr. o účese aký si má spraviť.

10. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/43/2013-523 zo dňa 28.11.2017 súd zistil, že už v čase
tohto rozhodovania bývala matka spoločne s deťmi v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým prispievala
na bývanie a pracovala vtedy ako dojička na poľnohospodárskom družstve. Starí rodičia mali stále
strach, že by matka s deťmi znovu odišla na neznáme miesto ako to urobila v minulosti a iba D. u nich

nechala, pričom následne sa jej za pomoci konzula podarilo prísť z J. aj s deťmi späť. Opätovne sa sama
bez detí vrátila na J. a tam žila s manželom p. I. približne 1 rok. V roku 2014 ho matka detí zasa opustila a
na J. sa už nevrátila. Vtedy došlo k definitívnemu rozchodu rodičov maloletých detí, avšak k rozvodu ich
manželstva nedošlo. Pokiaľ rodina žila spolu na J., bola sledovaná z dôvodu závažných nedostatkov vo
vykonávaní rodičovských povinností oboch rodičov, ako aj z dôvodu osobných problémov manželského

páru v manželskom zväzku. Konkrétne bolo zistené zanedbávanie maloletých a neschopnosť rodičov
poskytovať deťom adekvátnu starostlivosť a ochranu, deti prichádzali do školy často zanedbané a s
oneskorením, najstaršie dve deti z rodiny si neplnili riadne školskú dochádzku; v ich rodine bolo vtedy
riešené aj podozrenie z použitia násilia voči matke i deťom zo strany p. I.. Starí rodičia nechceli, aby
sa situácia zopakovala, preto si podali návrh na zverenie detí do opatery. Pediater maloletých detí

vtedy potvrdil, že starí rodičia G. zabezpečovali starostlivosť o deti na veľmi dobrej úrovni, zodpovedne.
Prichádzali s deťmi na ošetrenia, preventívne prehliadky a kontroly v odborných ambulanciách. Liečebný
režim dodržiavali a ochotne spolupracovali s lekárom.

11. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,

súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu
alebo inému odbornému poradenstvu. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, na zabezpečenie účelu
výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého
dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom
dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo §

48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom
alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením
podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym
subjektom, alebo inú povinnosť. Podľa odsekov 7 a 8 citovaného ustanovenia, súd sleduje vykonávanievýchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym
subjektom a s príslušným zariadením (7). Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže

dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia (8).

12. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti

s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti manželom. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť

zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (písm. c);
právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti (písm. e). Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak
osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté
dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Podľa odseku 4

citovaného ustanovenia, ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

13. Maloletá D. takto zostala v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky po smrti druhého
náhradného rodiča (starého otca), pričom tunajší súd konanie začaté ex offo o jej zrušenie zastavil,

lebo zistil, že odpadol dôvod ďalšieho pokračovania a súčasná náhradná starostlivosť si plní svoj účel,
pričom matka nezabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú, pretože D. ju aktuálne striktne odmieta
a nedôveruje jej. Konanie vo veci starostlivosti súdu o A. B. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX súd
zastavil,lebodňomXX.XX.XXXXnadobudolplnoletosťatunajšísúdnemáprávomocďalejvovecikonať.
Náhradná osobná starostlivosť nad maloletou C. nariadená rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod

č. k. 9P/43/2013-523 zo dňa 28.11.2017 sa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku zruší, lebo matka
prevzala riadnu starostlivosť o maloletú dcéru.

14. Zverenie maloletého dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova
maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov; musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé

objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým
spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa (R 64/1968). Právo vychovávať dieťa a starať sa oň totiž patrí
hlavne jeho rodičom a štát to rešpektuje. Ak dieťa rodičov stratí alebo ho rodičia opustia, ak sa o dieťa
nestarajú, vzdajú sa ho, nevedia sa o dieťa postarať, až vtedy zodpovednosť za výchovu a starostlivosť
o dieťa preberie štát. Záujmom štátu je, aby deti, o ktoré sa najužšia rodina nevie, nechce, nemôže

riadne postarať alebo ktoré takúto rodinu nemajú, mali zabezpečenú náhradnú starostlivosť.

15. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletých detí I. C. M. D. (ostatné ich
deti nadobudli plnoletosť) zostalo už iba formálnym zväzkom, pričom otec sa dlhodobo s deťmi ani ich
matkou nestretáva; aktuálne sa súdu nepodarilo zistiť jeho súčasnú adresu pobytu, preto sa ku konaniu

nevyjadril. Počas spolužitia rodičov s deťmi v domácnosti na J. bolo zistené zanedbávanie maloletých
a neschopnosť rodičov poskytovať deťom adekvátnu starostlivosť a ochranu. Matka už dlhší čas zdieľa
spoločnú domácnosť s deťmi u svojej matky (náhradnej matky detí na základe rozhodnutia súdu o ich
zverení) na adrese E. XX, kde bývala aj v čase prvého rozhodovania, čo nebolo v konaní sporné. Zo
správy O. G. a z vyjadrení D. i starej matky vyplynulo, že babka má dobrý výchovný vplyv na maloletú,

ktorá ju rešpektuje a dôveruje jej. Stará matka je pre vnučku zároveň najbližšou vzťahovou osobou,
čo potvrdila aj psychologička úradu. Táto skutočnosť je prirodzená, keďže ju od malička vychováva vo
svojej domácnosti. V škole sa dieťa správa slušne, priateľsky, je obľúbené v kolektíve, aktívne a snaživé.
Nie sú s ním žiadne výchovné problémy. D. sa pred súdom sama vyjadrila, že s babkou trávi najviacčasu, varia spolu, rozprávajú sa, pozerajú seriály; cíti rozdiel oproti mame, ktorá často kričí, nemá
trpezlivosť, je prísna a nedokážu sa normálne porozprávať. D. jednoznačne nesúhlasí so zrušením
náhradnej starostlivosti. S matkou komunikuje málo a súčasná situácia jej vyhovuje.

16. Konanie o zrušenie náhradnej starostlivosti nad maloletou D. nebolo zastavené iba z dôvodu, že
maloletá ani stará matka s týmto zrušením nesúhlasia, ale aj preto, že nie je žiaduce do tohto vzťahu
zasahovať, narúšať pevné väzby medzi dieťaťom a babkou, ktorá vnučku riadne vychováva, má na
ňu pozitívny vplyv. Dlhoročné spolužitie matky v jednom rodinnom dome s dcérou, s ktorou si však

nerozumejú, lebo na ňu často kričí a nemajú vytvorený medzi sebou prirodzený (takmer žiadny) vzťah,
keďže ju v útlom veku zanechala v domácnosti starej matky a odvtedy sa D. naviazala na babku (čo je
pochopiteľné), nemôže byť samo osebe dôvodom pre zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Táto
bola pritom nariadená za rovnakej rodinnej situácie pokiaľ sa týka počtu členov domácnosti. Keďže úrad
zotrval na svojom podnete voči všetkým deťom (aj D.), aby sa náhradná starostlivosť zrušila, tunajší
súd začal konanie a uložil matke, starej matke i maloletej povinnosť spolupracovať počas 6 mesiacov

s psychologičkou ÚPSVaR za účelom zlepšenia vzájomných rodinných vzťahov. V prípade, že cieľ
výchovného opatrenia nebude splnený a vzťahy s matkou sa zlepšiť nepodarí (účastníci výchovného
opatrenia boli voči nemu skeptickí), nebude dôvodné opätovne začínať konanie o zrušenie náhradnej
starostlivosti, ktorá si v súčasnosti plní svoj účel pokiaľ ide o maloletú D.. Dieťa sa pod výchovným
vplyvom náhradnej (starej) matky správa pekne a úctivo (nevynímajúc výsluch pred súdom), pričom jeho

matka sa ani na pojednávaní nedokázala zdržať ostrých prejavov nesúhlasu s vedením konania, na
čo bola upozornená. Ak sa cieľ výchovného opatrenia aspoň sčasti naplní (súd apeluje na účastníkov,
aby sa zúčastnili spolupráce) a vzájomné vzťahy sa čo i len čiastočne upravia, bude to na prospech
fungovaniu celej domácnosti.

17. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z nich nemá nárok na ich
náhradu, lebo tento zákon neustanovil ani účastníci nenavrhli inak.

18. Podľa § 155 ods. 1 a 3 veta prvá CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.) v spojení s §
2 ods. 1 a 2 CMP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na

povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.

19. V danej veci sa súd pokúšal konať s otcom maloletých detí v jazyku anglickom, preto pribral do
konania tlmočníka, pričom trovy s týmto vzniknuté a priznané znáša štát podľa citovaného ustanovenia
§ 155 ods. 3 CSP, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)
ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).