Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, January 12, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821201418
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8821201418.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. B. nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária D. E. a partneri s.
r. o., Bočná 10, 040 01 Košice proti žalovanému: Podielnické družstvo ONDAVA Stropkov, Šarišská
ulica 818/1, 091 01 Stropkov, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková s. r. o.,
Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11. 06. 2021 domáhal, aby súd nahradil prejav
vôle spočívajúci v uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckych podielov
žalovaným ako predávajúcim žalobcovi ako kupujúcemu za rovnakých zmluvných podmienok ako boli
obsiahnuté v kúpnej zmluve zo dňa 02. 05. 2018 eventuálne aby súd nahradil prejav vôle žalovaného
pri ponuke spoluvlastníckych podielov žalobcovi na kúpu za rovnakých zmluvných podmienok ako boli
obsiahnuté v kúpnej zmluve zo dňa 02. 05. 2018.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pani C. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: G. X. XXXX XX/X, XXX XX
H. I. J., ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 02. 05. 2018 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol o. i. prevod nasledujúcich spoluvlastníckych podielov, patriacich p. C. F., žalovanému:
spoluvlastnícke podiely vo výške 1/8 na nasledujúcich pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom
území C. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXX: pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/1,
výmera: 445 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/2, výmera:
1720 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/3, výmera:

784 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/4, výmera: 43
m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/5, výmera: 63
m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 150/1, výmera: 926
m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 150/2, výmera: 336
m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 177, výmera: 1604 m2,
druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 258/1, výmera: 83 m2, druh
pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 258/2, výmera: 820 m2, druh

pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 258/500, výmera: 200 m2, druh
pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 279/1, výmera: 839 m2, druh
pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 279/2, výmera: 229 m2, druh
pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 279/500, výmera: 398 m2, druhpozemku:ornápôda,pozemok(parcelaregistra„E“)sparcelnýmč.331,výmera:771m2,druhpozemku:
orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 394/1, výmera: 904 m2, druh pozemku: orná
pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 394/2, výmera: 1265 m2, druh pozemku: orná

pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 394/3, výmera: 17 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 426/1, výmera: 41 m2, druh pozemku: orná
pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 426/2, výmera: 2319 m2, druh pozemku: orná
pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 426/3, výmera: 21 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 477/1, výmera: 1233 m2, druh pozemku: orná

pôda, pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 477/2, výmera: 712 m2, druh pozemku: orná pôda,
pozemok(parcelaregistra„E“)sparcelnýmč.477/3,výmera:27m2,druhpozemku:ornápôda,pozemok
(parcela registra „E“) s parcelným č. 477/4, výmera: 14 m2 druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela
registra „E“) s parcelným č. 520, výmera: 1382 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra
„E“) s parcelným č. 626, výmera: 5081 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 671, výmera: 3684 m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícke podiely vo výške 1/8 na

nasledujúcich pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., zapísané na liste vlastníctva
č. XXX: pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 256/1, výmera: 393 m2, druh pozemku: orná pôda,
pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 256/2, výmera: 1466 m2, druh pozemku: orná pôda, a
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8 na nasledujúcom pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území
C. D., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX: pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 567, výmera:

1604 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast. V čase uskutočnenia namietaného právneho úkonu bol
podielovým spoluvlastníkom všetkých vyššie označených nehnuteľností; rovnako je ich podielovým
spoluvlastníkom aj v súčasnosti. Predávajúca C. F. porušila pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 02. 05.
2018 jeho zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka. Prevedené spoluvlastnícke podiely
mu neboli ponúknuté na kúpu pred ich prevodom na žalovaného. Rovnako mu žalovaný napriek jeho

písomnej výzve dosiaľ neponúkol dotknuté spoluvlastnícke podiely na kúpu. Touto žalobou sa preto
domáha, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného spočívajúci v uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej je prevod vyššie označených spoluvlastníckych podielov žalovaným ako predávajúcim jemu ako
kupujúcemu za rovnakých zmluvných podmienok, ako boli obsiahnuté v kúpnej zmluve zo dňa 02. 05.
2018, eventuálne aby súd nahradil prejav vôle žalovaného pri ponuke predmetných spoluvlastníckych

podielov jemu na kúpu za rovnakých zmluvných podmienok, ako boli obsiahnuté v kúpnej zmluve zo
dňa 02. 05. 2018.

3. K žalobe sa podaním zo dňa 08. 09. 2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca sa žalobou
domáha nahradenia prejavu vôle. Takto formulovaný žalobný návrh nemá oporu tak v hmotnom ako

aj v procesnom práve. Žaloby, na základe ktorých má dôjsť k nahradeniu prejavu vôle sa považujú
za klasické žaloby na plnenie. Z tohto dôvodu formulácia žaloby musí smerovať k uloženiu povinnosti
uzavrieť zmluvu v znení „ žalovaný je povinný .......“: Tomuto záveru nasvedčuje aj dôvodová správa k
ustanoveniu § 229 CSP, kde sa hovorí o rozsudkoch zaväzujúcich procesnú stranu na prejavenie vôle
a nie o rozsudkoch znejúcich na nahradenie prejavu vôle. Nárok žalobcu považuje za nedôvodný s

poukazom na ust. § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že žalobca si môže v
rámci realizácie predkupného práva uplatniť svoj nárok výlučne v rozsahu veľkosti podielu, ktorý pripadá
pomerne na veľkosť jeho podielu. Táto podmienka nebola splnená, preto považuje nárok žalobcu vo veci
samej v uplatnenom rozsahu za nedôvodný. Žalobca nepreukázal dohodu o výkone predkupného práva
s ostatnými spoluvlastníkmi, preto je vylúčené aby si uplatňoval nárok na celý spoluvlastnícky podiel

žalovaného. Žalovaný súčasne vznáša námietku premlčania, keďže nárok bol žalobcom uplatnený po
uplynutí trojročnej premlčacej doby od uzavretia kúpnej zmluvy.

4. Ku podaniu žalovaného sa podaním zo dňa 24. 10. 2021 opäť vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
ak žalovaný namieta, že formulácia žalobného návrhu údajne nemá oporu „v hmotnom ani procesnom

práve“, s takýmto právnym názorom nemôže súhlasiť. Predovšetkým dikcia ustanovenia § 137 Civilného
sporového poriadku („najmä“) zreteľne umožňuje aj podanie iného typu žaloby, ako sú tam vypočítané,
pričom typicky sa do tejto kategórie zaraďuje práve žaloba o nahradenie prejavu vôle. Konkrétny petit
bol uplatnený so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá osobe
dotknutej porušením jej zákonného predkupného práva výslovne priznáva možnosť domáhať sa na súde

vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa; za všetky možno spomenúť
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/48/2009 zo dňa 30. 06. 2010,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22. 09. 2010 alebo
rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/262/2009zodňa28.10.2010.Súčasnejepotrebnéakcentovať,žepríslušnáobranažalovanéhojevýrazomnežiaducich,prehnaneformalistických
požiadaviek kladených na znenie žalobných požiadaviek, ako je konštantne odmietaná judikatúrou
najvyšších autorít, s dôrazom na taký výklad procesných noriem, ktorý prístup k súdu zaručuje, a

nie odopiera. Európsky súd pre ľudské práva konštantne pripomína, že prehnaný formalizmus môže
byť v rozpore s požiadavkou na zabezpečenie praktického a účinného práva na prístup k súdu podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä pri zvlášť reštriktívnom
výklade procesného pravidla, v dôsledku čoho nemôže byť žaloba podaná žalobcom preskúmaná vo
veci samej (napr. rozsudok zo dňa 05. 04. 2018, sťažnosť č. 40160/12, K. proti Chorvátsku, body

97 až 99). Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že „obsah žaloby nie je tvorený výlučne
žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja
(causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v
súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný
žalobný návrh“ (uznesenie sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25. 11. 2020, uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 14/2021). V podanej žalobe je pritom

dostatočne určito a konkrétne popísané, z akého porušenia práva vzišiel uplatnený žalobný nárok, ako
aj akej nápravy sa domáha (ponuky prevodu spoluvlastníckeho podielu, pri ktorom došlo k porušeniu
jeho predkupného práva). Argumentácia žalovaného, že by mu mala byť „vrátená“ iba pomerná časť
spoluvlastníckych podielov, ktoré mu boli prevedené p. C. F., v rozsahu pripadajúcom na veľkosť jeho
vlastného podielu, by mala byť neprijateľnou už len z hľadiska skutkových okolností, ktoré vyústili do

podania žaloby. Žalovanému, vzhľadom na jeho hlavný predmet podnikania, muselo byť veľmi dobre
známe, že nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov od p. F. mala predchádzať ponuka rešpektujúca
zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov v zmysle ustanovenia § 140, prvá veta, zákona
č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ak
sa to jednoducho rozhodol ignorovať, nemalo by mu byť umožnené, aby profitoval z prípadnej pasivity

ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa navyše o porušení predkupného práva nemuseli ani dozvedieť
(spoluvlastníci nie sú počas katastrálneho konania nijako osobitne upozornení, že dochádza k prevodu
spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému sa upína ich predkupné právo). Právny názor prezentovaný
žalovaným však neobstojí ani v konfrontácii s gramatickým a teologickým výkladom relevantnej právnej
normy. Podľa § 140, druhá veta, Občianskeho zákonníka: „Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“ Už z gramatického
hľadiska je zjavné, že sa týka výlučne situácií, keď sa viacero spoluvlastníkov rozhodne uplatniť
svoje predkupné právo. Zákonná úprava v takom prípade prirodzene preferuje ich vzájomnú dohodu,
ak sa však nedosiahne, rieši stret konkurenčných záujmov spoluvlastníkov pravidlom výkupu podľa
vzájomného pomeru ich podielov (t. j. nie podľa veľkosti ich podielov na veci, ako sa mylne domnieva

žalovaný, ale podľa vzájomného pomeru veľkosti podielov tých spoluvlastníkov, ktorí prejavili záujem o
kúpu prevádzaného podielu). Ani len z jazykového hľadiska z nej však určite nevyplýva, že ak právo
na kúpu podielu v rámci ponuky z predkupného práva využije iba jeden zo spoluvlastníkov, mala by
naňho pripadnúť iba časť prevádzaného podielu. Z teleologického hľadiska je kľúčové, že ratio legis
zákonného predkupného práva je, aby bolo zachované vlastnícke právo doterajším spoluvlastníkom,

resp. niektorým z nich. Pri výklade ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka je tak namieste dať
prednosť ochrane práv spoluvlastníkov veci pred právami tretích osôb. Týmto požiadavkám preto
zodpovedá výklad, že ak iba jeden zo spoluvlastníkov zareaguje na ponuku v rámci predkupného
práva, mal by mu pripadnúť celý prevádzaný spoluvlastnícky podiel, samozrejme za predpokladu,
že splní všetky podmienky, ktoré boli prevádzajúcemu ponúknuté treťou osobou. Uvedené platí ešte

viac, ak došlo k porušeniu predkupného práva – ako je tomu aj v prejednávanej veci – v ktorom
prípade sa spoluvlastníkom ani len nedostalo relevantnej ponuky a až následne sa musia domáhať
ochrany svojich práv. Sumarizujúc vyššie uvedené, ak by sme aj pripustili, že ustanovenie § 140, druhá
veta, Občianskeho zákonníka je vôbec aplikovateľné na situácie, keď došlo k porušeniu predkupného
práva a prevodu spoluvlastníckeho podielu nepredchádzala ponuka ostatným spoluvlastníkom – keďže

predmetnéustanoveniesaprimafacietýkaprípadov,keďponukabolaurobenáaviacerospoluvlastníkov
prejavilo záujem o prevádzaný podiel („nedohodnú o výkone predkupného práva“) – právne účinky
z neho vyplývajúce by mohli nastúpiť iba vtedy, ak by viac osôb uplatnilo nároky z porušenia
predkupného práva. Tomu by z procesného hľadiska však museli zodpovedať prostriedky procesnej
obrany žalovaného – musel by tvrdiť a preukázať, že viac osôb uplatnilo takéto nároky (poškodený

spoluvlastník o tom z povahy veci nemôže mať vedomosť). V prebiehajúcom spore však žalovaný
žiadne také tvrdenia ani dôkazné návrhy neprodukoval. K rovnakému záveru o „prirastaní“ podielu
spoluvlastníka, ktorý o kúpu neprejavil záujem, dospela aj renomovaná právna náuka: „Dohodu o výkone
predkupného práva môžu po vykonaní ponuky ohlásením všetkých podmienok uzavrieť všetci oprávneníspoluvlastníci. Keďže v tomto prípade nejde o hospodárenie so spoločnou vecou, princíp majority sa
uplatňovaťnebude.Aktakátodohodamedzipodielovýmispoluvlastníkminebolauzavretá,právoodkúpiť
podiel patrí tým spoluvlastníkom, ktorí predkupné právo skutočne vykonali. Podiel toho spoluvlastníka,

ktorý neprejavil záujem o ponúkaný podiel a nechce ho kúpiť, prirastie ostatným spoluvlastníkom, ktorí
ponuku na odkúpenie riadne a včas prijali.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 987).
Napokon obstáť nemôže ani námietka premlčania vznesená žalovaným, a to aj keď žalobca odhliadne,
že nevyhovuje kritériám úplnosti a presnosti ako prostriedku procesnej obrany. Podľa názoru žalovaného

totiž 3-ročná premlčacia doba mala začať plynúť okamihom uzavretia kúpnej zmluvy s p. F. (dňa 02.
05. 2018). Takýto prístup – ktorý by sa uplatnil, keby sa domáhal určenia jej relatívnej neplatnosti
– sa však nemôže presadiť v prípade žalobného návrhu, ktorý má viesť k náhradnému splneniu
povinnosti, ktorá bola porušená pri nadobudnutí spoluvlastníckych podielov od menovanej žalovaným
(ponuka podielu). Opomína totiž základné hmotnoprávne pravidlo premlčania, ako je vyjadrené najmä
v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“. Nevyhnutným
predpokladom toho, aby mu žalovaný mohol ponúknuť na predaj podiely získané od p. F., je, aby
boli jeho majetkom. Inými slovami, konkrétne oprávnenie z porušenia predkupného práva, spočívajúce
vo „vrátení“ podielov žalobcovi ako opomenutému spoluvlastníkovi, mohol prvýkrát vykonať až po ich
nadobudnutí žalovaným. A rozhodujúcim okamihom je v tejto súvislosti nie uzavretie kúpnej zmluvy,

ale až právoplatný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka: „Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do
katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“; § 28 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
vzneníúčinnomdňa12.06.2018:„Právneúčinkyvkladuvznikajúnazákladeprávoplatnéhorozhodnutia

okresného úradu o jeho povolení.“). Už so žalobou pritom predložil listinný dôkazný prostriedok –
rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 12. 06. 2018, ktorým bol č. V-994/2018
povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného (na ktorý sa v zmysle § 205 Civilného
sporového poriadku vzťahuje domnienka pravdivosti). Právne účinky vkladu nastali dňa 12. 06. 2018.
(Predmetnú skutočnosť je možné zistiť aj z údajov katastra nehnuteľností.) Nasledujúcim dňom – 13. 06.

2018 – začala plynúť premlčacia doba nároku, aby mu žalovaný ponúkol nadobudnuté spoluvlastnícke
podiely na predaj za podmienok, za ktorých ich sám nadobudol. Keďže jeho výzva na ponuku na kúpu
spoluvlastníckych podielov bola účinne urobená (doručená žalovanému) dňa 10. 06. 2021, a žaloba
bola na príslušnom súde podaná dňa 11. 06. 2021, záver o premlčaní žalobného nároku neprichádza
do úvahy (premlčacia doba by totiž márne uplynula až uplynutím dňa 13. 06. 2021). Na podporu

svojej argumentácie si dovoľuje citovať z presvedčivých záverov rozsudku Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Cdo/3371/2008 zo dňa 25. 11. 2010: „Protože zákon nestanoví pro promlčení práva
spoluvlastníka nemovitosti domáhat se po nabyvateli, aby mu nabídl spoluvlastnický podíl ke koupi,
zvláštní promlčecí dobu, promlčuje se toto právo v obecné tříleté promlčecí době podle § 101 obč. zák.,
který upravuje kromě délky promlčecí doby i začátek jejího běhu. Tím je zásadně den, „kdy právo mohlo

býtvykonánopoprvé“.Obecněplatí,žeprávomůžebýtvykonánopoprvé,jakmilevzniknemožnostpodat
na jeho základě odůvodněně žalobu u soudu, neboli kdy se právo stalo nárokem (actio nata). Jelikož
samotná kupní smlouva má pouze obligační účinky (zavazuje jen její účastníky) a její věcné účinky –
nabytí vlastnictví nabyvatelem - nastanou až vkladem vlastnického práva do katastru nemovitostí, tříletá
promlčecí doba pro uplatnění zákonného předkupního práva podle § 603 odst. 3 obč. zák. začne běžet

dnem následujícím po dni, ke kterému vznikly účinky vkladu práva do katastru nemovitostí. Teprve tehdy
se totiž stane právo osoby z předkupního práva oprávněné domáhat se po nabyvateli, aby mu nabídl
věc ke koupi, nárokem.“.

5. Ku vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 12. 11. 2021 v duplike vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že

petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu. Tomuto záveru
nasvedčuje aj dôvodová správa k ustanoveniu § 229 CSP, kde sa hovorí o rozsudkoch zaväzujúcich
procesnú stranu na prejavenie vôle a nie o rozsudkoch znejúcich na nahradenie prejavu vôle. K otázke
prirastania spoluvlastníckych podielov poukazuje na závery uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/124/2018
zo dňa 18. 09. 2019. Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že konal o dovolaní podanom

protirozsudkuKrajskéhosúduvŽilineakosúduodvolaciehosp.zn.8Co/323/2017zodňa31.01.2018,v
ktorom krajský súd vyslovil záver, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené
spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho
časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere dielom ostatných spoluvlastníkov. Ak má jeden spoluvlastníkzáujem o celý podiel, musia s tým vysloviť súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci. Dovolací súd ustálil,
že táto otázka bola už v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená; konkrétne v rozhodnutí sp.
zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12. mája 2009: „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade

ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu Správnym je názor, podľa ktorého
môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať len nárok na pomernú čas podielov podľa veľkosti svojho
vlastného spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci ostávajú pasívni v obrane svojich

práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade nahradiť súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý
sa domáha svojho nároku právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký
spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu
nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené
spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť
pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“. Ak žalobca pri problematike

prirastania spoluvlastníckeho podiel poukazuje na komentár k OZ Praha: C.H. Beck, 2015, s 987 „Podiel
toho spoluvlastníka, ktorý neprejavil záujem o ponúkaný podiel a nechce ho kúpiť, prirastie ostatným
spoluvlastníkom, ktorí ponuku na odkúpenie riadne a včas prijali“, tento názor sa vzťahuje na situáciu
keď spoluvlastník, ktorý mal povinnosť ponúknuť ostatným spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel
na predaj tak aj urobil a spoluvlastníci, ktorí ponuku na odkúpenie riadne prijali dali najavo, že nemajú

o odkúpenie záujem. V tomto prípade však predávajúci nedoručil ostatným spoluvlastníkom ponuku na
predaj a preto títo nemohli da dať najavo nezáujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu.

6. Súd vo veci pojednával dňa 22. 04. 2022, kde právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na podanom
návrhu v celom rozsahu a zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach Právna zástupkyňa

žalovaného uviedla, že taktiež sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, pričom uznáva, že žaloba
nie je premlčaná a podstatou jej argumentácie je to, že žalobca nemá nárok na celý podiel, ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy, ale iba na jeho pomernú časť.

7. Následne sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá uviedla že druh žaloby je len demonštratívny

v CSP a argumentácia, že by to musela byť len žaloba na plnenie, že to má byť povinnostná žaloba,
podľa jej názoru, nie celkom kompatibilné s účelom poskytnutia súdnej ochrany a spravodlivosti, pretože
nikto nemá pochybnosť, ak máte inštitút zmluvy o budúcej zmluve, ak to niekto nedodrží, že sa nahrádza
vôľa tej strany. Pretože strana, ktorá je tá, ktorej právo je ohrozené alebo už aj porušené, príde na súd
s cieľom, aby bola nahradená tá vôľa, aby sa dosiahol stav, ktorý vyrieši jej patovú právnu situáciu. A

doteraz nikdy nebolo pochybností o tom, že pri tomto predkupnom práve je tá situácia úplne rovnaká.
Pretože ak by to malo byť tak, že sme limitovaní len na žalobu na plnenie, tak je tu nesporné, že takýto
rozsudok situáciu nevyrieši. Bude ho nútiť k tomu, že musí ísť na výkon rozhodnutia na neplnenie. Ako
donúti tú druhú stranu to plniť? Sú to možno len pokuty a tie nenahradia alebo nedonútia dať podpis na
danú zmluvu. A zase sa môže dostať do situácie a kľudne je to reálne pri hodnotných nehnuteľnostiach,

že pre tú stranu je výhodnejšie platiť nejaké nepomerne nízke ponuky, ak by tu bol miliónový majetok,
ako splniť povinnosť. A preto žalobné návrhy tak ako sú formulované, sú jediný spôsob reálnej ochrany
poškodenej strany. Je to žalobný návrh, ktorý odstráni situáciu a tú krivdu, ktorá sa žalobcovi stala. Takže
nevidí dôvod, prečo by nemala byť prípustná. Žaloba je úplne zreteľná v tom, čoho sa domáha, prečo
sa domáha. Formalizmus nie je prípustný. Čo sa týka tej argumentácie na ojedinelé rozhodnutie NS, nie

je judikátornej kvality, nie je to ustálená rozhodovacia prax najvyššej súdnej inštancie, pretože nespĺňa
tie parametre, že by bolo judikované v zbierke alebo viacerými senátmi prijaté. A nemôže byť na ťarchu
v tomto konaní, že v danom konaní určitá argumentácia, úplne logická, do účelu a zmyslu právneho
poriadku Slovenskej republiky nebola vnesená. A nemožno prijať situáciu, že ak by sa postupovalo lege
artis, niekto by mal právo a získal by to, že by do spoluvlastníctva nevstupoval nový subjekt, ale tým,

že sa to obišlo, tak zrazu ten nový subjekt si tam proste vstúpi a je to pre neho výhodné, môže s tým
rátať, môže to byť kalkul. Je to viazané na premlčanie. Je to niečo, čo by znamenalo, že naozaj súdna
sústava SR odobrí výklad, že je lepšie ísť proti zákonu, že sa nedodrží tento inštitút, tak v podstate tí
spoluvlastníci sú obmedzení v tom, že do ich spoluvlastníctva niekto vstúpi bez toho, aby tomu mohli
zabrániť. A inštitút ochrany spoluvlastníctva je o tom, že vždy ten spoluvlastník musí mať právo zabrániť

vstupu ďalšej osoby do jeho revíru, doslova. A týmto spoluvlastníkom to bolo zobrané. A podľa výkladu
žalovanej strany nezvratne zobrané. Len preto, že si zvolili nezákonný postup. Napríklad to nie je len o
tom, že či prejavili vôľu, to je otázka toho, že proste, keď jeden spoluvlastník napríklad nemá finančné
prostriedky, nechce to odkúpiť, tak výklad zákona nie je o tom, že on je povinný to vysvetľovať. Princíp jev tom, že právo na odkúpenie môže prejaviť ktokoľvek. A keď to urobí iba jeden, on ho bude realizovať,
on vyrovná tú ponuku. A paragraf, na ktorý odkazuje žalovaná strana a Občiansky zákonník naozaj
sa viaže len na to, ak o ten výkon prejavia záujem viacerí. A vtedy musíme mať deliace pravidlo, aby

sme nedospeli k tomu, že prejavia viacerí, nevedia sa dohodnúť a nastáva patová situácia. Máme tu
jednoduché pravidlo, ak sú viacerí, postupuje sa podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ale podľa
veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov si delia to celé, čo je na predaj. To znamená, je na predaj 1/16
a 1/13 spoluvlastníci prejavia záujem, tak sa nerobí 1/13 z 1/16, tú 1/16 si oni podelia. Iné v živote na
Slovensku nenastalo pri výkone podľa práva. Nie je si vedomá, že by na Slovensku niečo iné nastalo, že

by traja ľudia prejavili záujem zo štyroch a z prevádzanej časti by tým pádom neboli schopní dosiahnuť,
že tú časť si podelia len oni a ostane v ich spoluvlastníctve. A nemožno dospieť k opačnému výkladu,
len preto, že niekto zákon obišiel. A to by musel ten právny názor, byť konfrontovaný aj zákonnými
princípmi ústavnými ochrany vlastníctva. Lebo tu sa naráža na ochranu vlastníctva, to je ústavný princíp.
A ochrana spoluvlastníkov je na tom, aby do ich vlastníctva bez ich vôle nevstúpila ďalšia strana. A
návrh žalovaného znamená, že túto ochranu majú stratiť. Nezákonným, nerešpektovaním práva. Čiže

z tohto pohľadu si myslí, že toto je veľmi principiálna otázka hodnôt právneho štátu a zdravého rozumu.
Lebo zákon musí vychádzať zo zdravého rozumu. A keď dospejeme k bodu, ktorý nemá nič so zdravým
rozumom, tak sa musíme vrátiť o tri kroky späť. Zdravý rozum je len v tom, že sa musí rešpektovať
to, čo znamená ochrana spoluvlastníkov. Aby bez toho, iba keď sú neaktívni, môže vstúpiť niekto iný,
ale keď sú oni aktívni a sú schopní vyrovnať ponuku cudzieho subjektu, tak ten cudzí subjekt nemôže

vstúpiť na ich dvor. A toto je tá situácia.

8.Právnazástupkyňažalovanejnásledneuviedla,žerozhodnutieponechávanasúde,čimáalebonemá
spoluvlastník nárok v tejto situácii na celý spoluvlastnícky podiel alebo iba na jeho pomernú časť.

9. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 22. 04. 2022 č. k. 4C/10/2021-96 rozhodol takto:

„I. N a h r á d z a sa prejav vôle žalovaného Podielnické družstvo ONDAVA Stropkov, IČO: 31708722 so
sídlom Šarišská ulica, Stropkov, ktorým ako predávajúci uzatvára so žalobcom A. B., L. B., nar. XX. XX.
XXXX,r.č.XXXXXX/XXX,trvalebytomC.D.XXX,XXXXX J.akokupujúcimkúpnuzmluvutohtoznenia:

Článok I.
1) Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie C. D.:
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/1, výmera: 445 m2, druh pozemku: orná pôda,

- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/2, výmera: 1720 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/3, výmera: 784 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/4, výmera: 43 m2, druh pozemku: ostatná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 96/5, výmera: 63 m2, druh pozemku: ostatná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 150/1, výmera: 926 m2, druh pozemku: ostatná plocha,

- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 150/2, výmera: 336 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 177, výmera: 1604 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 258/1, výmera: 83 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 258/2, výmera: 820 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 258/500, výmera: 200 m2, druh pozemku: orná pôda,

- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 279/1, výmera: 839 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 279/2, výmera: 229 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 279/500, výmera: 398 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 331, výmera: 771 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 394/1, výmera: 904 m2, druh pozemku: orná pôda,

- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 394/2, výmera: 1265 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 394/3, výmera: 17 m2, druh pozemku: ostatná plocha,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 426/1, výmera: 41 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 426/2, výmera: 2319 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 426/3, výmera: 21 m2, druh pozemku: ostatná plocha,

- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 477/1, výmera: 1233 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 477/2, výmera: 712 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 477/3, výmera: 27 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 477/4, výmera: 14 m2, druh pozemku: orná pôda,- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 520, výmera: 1382 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 626, výmera: 5081 m2, druh pozemku: orná pôda,
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 671, výmera: 3684 m2, druh pozemku: orná pôda, v

podiele 1/8, čo predstavuje 3245,13 m2.

2) Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie C. D.:
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 256/1, výmera: 393 m2, druh pozemku: orná pôda,

- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 256/2, výmera: 1466 m2, druh pozemku: orná pôda, v
podiele 1/8, čo predstavuje 232,38 m2.

3) Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie C. D.:
- pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 567, výmera: 1604 m2, druh pozemku: trvalý trávny

porast, v podiele 1/8, čo predstavuje 200,50 m2.

Článok II.
1) Predávajúci touto zmluvou prevádza svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach uvedených
v čl. I. ods. 1 a 3 tejto zmluvy kupujúcemu, ktorý predmetné spoluvlastnícke podiely kupuje do svojho

vlastníctva.

Článok III.
1) Nehnuteľnosti opísané v čl. I. tejto zmluvy sa odpredávajú bez tiarch, vecných bremien a právnych
vád. Kupujúci potvrdzuje, že je mu známy celkový stav predávaných nehnuteľností.

2) Účastníci zmluvy prehlasujú, že ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená.

3) Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že uzavretím tejto kúpnej zmluvy považujú za vysporiadané
všetky nároky, ktoré medzi nimi vznikli z užívania predmetných predávaných nehnuteľností.

Článok IV.
1) Predávajúci predáva a kupujúci kupuje nehnuteľnosti opísané v čl. I. tejto zmluvy za dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 0,10 eur/m2 za ornú pôdu, trvalé trávne porasty a ostatné plochy, v celkových
predávaných podieloch, spolu vo výmere 3678,01 m2, čo v celkovej výške činí sumu 367,80 eur.

2) Kúpna cena bude kupujúcim zaplatená predávajúcemu v plnej výške jeho podielov do piatich
pracovných dní po právoplatnom rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, a to bezhotovostne na účet predávajúceho.

Článok V.
1) Nehnuteľnosti kupuje kupujúci od predávajúceho v takom stave, v akom sa dnes nachádzajú, pričom
bezvadnosť predávaných nehnuteľností nebola medzi účastníkmi tejto zmluvy vyhradená.

2) Kupujúci prehlasuje, že je mu stav kupovaných nehnuteľností veľmi dobre známy, a že ich v tomto

stave od predávajúceho kupuje.

Článok VI.
1) Právne účinky vkladu vzniknú na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu Okresného
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor.

2) Kupujúci nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnostiam predávaným touto zmluvou vkladom do katastra
nehnuteľností.

3) V prípade, že zmluvné strany nepodajú návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

do 3 rokov od uzavretia tejto zmluvy podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že od zmluvy
odstúpili.4) V prípade, ak okresný úrad, katastrálny odbor, rozhodne o zamietnutí návrhu na vklad, resp. z
akýchkoľvek iných dôvodov nedôjde k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam, sú zmluvné strany povinné podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť

si vzájomné poskytnuté plnenia.

Článok VII.
1) Predávajúci splnomocňuje kupujúceho na opravu prípadných chýb v písaní a iných zrejmých
nesprávností, ktoré by boli prekážkou vkladu do katastra nehnuteľností. Kupujúci udelené

plnomocenstvo prijíma.

Článok VIII.
1) Poplatky spojené s vkladom vlastníctva k nehnuteľnosti budú zaplatené podľa platných právnych
predpisov.

2) Správny poplatok za vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností zaplatí kupujúci.

3) Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníctva bude do katastra
nehnuteľností na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, vpísané v prospech
kupujúceho: A. B., L. B., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvale bytom: C. D. XXX, XXX

XX J., na list vlastníctva jeho vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam podľa tejto zmluvy.

Článok IX.
1) Účastníci zmluvy prehlasujú, že sú oprávnení s predmetom tejto zmluvy nakladať, zmluvu uzatvárajú
slobodne a vážne, zrozumiteľne a určito, právny úkon je urobený v predpísanej forme, neuzatvárajú ju

v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, ani v omyle.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

10. Voči rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že počas súdneho konania
tvrdil, že žalobca sa môže domáhať iba pomernej časti spoluvlastníckeho podielu predávaného právnym
predchodcom žalovaného vo výške zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Vychádzal
zo súčasnej praxe slovenských súdov vo veci prirastania spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkovi,

ktorý si predkupné právo uplatňuje. Súd prvej inštancie uviedol, že svoje rozhodnutie odôvodňuje
výkladom, ktorý súvisí so zmyslom a účelom predkupného práva, a tým je zachovať spoluvlastníctvo
osôb, ktoré sú v tom čase spoluvlastníkmi a zabrániť vstupu tretej osoby do okruhu spoluvlastníkov. Je
však otázne, či je tento účel možné vykladať tak, že tomu môže zabrániť čo i len jeden spoluvlastník
v rozsahu nad rámec veľkosti jeho podielu, nakoľko každý zo spoluvlastníkov je oprávnený disponovať

predkupným právom iba v rozsahu svojho podielu. Vychádzajúc z praxe väčšiny slovenských súdov
uviedol vo svojom vyjadrení, že je rozdiel pri posudzovaní otázky prirastania podielov v prípade, keď
povinnýzpredkupnéhoprávasisvojupovinnosťsplnilaspoluvlastníci,ktoríponukuprijali,dalinajavo,že
nemajú záujem o odkúpenie predávaného podielu a druhým prípadom, kedy si povinný z predkupného
práva povinnosť nesplnil. V prvom prípade podiel spoluvlastníka, ktorý neprejavil záujem o ponúkaný

podiel a nechce ho kúpiť, prirastie ostatným spoluvlastníkom. V druhom prípade by pri akceptovaní
výkladu a úvahy súdu vyhrával ten spoluvlastník, ktorý sa o predaji prvý dozvedel. V tomto konkrétnom
prípade by sa už ďalší spoluvlastníci nemohli svojho práva domáhať z dôvodu možnosti vznesenia
námietky premlčania. Vo všeobecnosti by však mohla nastať situácia, že spoluvlastník, ktorý sa o tom
prvý dozvedel by odkúpil celý predávaný podiel a ďalší spoluvlastníci, ktorí by sa o predaji dozvedeli

neskôr, by sa už tohto práva domôcť nemohli. Podstatnou otázkou je, či ponúkaný spoluvlastnícky
podiel prirastie spoluvlastníkom alebo spoluvlastníkovi, ktorý o neho prejavil záujem, a to aj vtedy,
keď sa právny predchodca žalovaného nesplnil povinnosť podľa § 140 OZ a neponúkol ostatným
spoluvlastníkom svoj podiel na predaj. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 140 OZ, jeho druhú
vetu, keď svojím výkladom opomína práva ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa pri takej úvahe stávajú

menšinovými spoluvlastníkmi, čo mení ich postavenie pri rozhodovaní o spoločnom majetku. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.11. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 05. 2023 k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie
vychádzal z dvoch zásadných premís, a to, že účelom relevantnej právnej úpravy je zachovať
spoluvlastníctvo osôb, ktoré sú v tom čase spoluvlastníkmi a zabrániť vstupu tretej osoby do tohto

vlastníctva (v tomto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2358/2010 zo dňa
29. 02. 2012) a právne postavenie oprávneného spoluvlastníka nemôže byť horšie pri porušení zákona
(nesplnení ponukovej povinnosti) ako pri jeho dodržaní (splnení ponukovej povinnosti). Žalovanému
sa v odvolaní nepodarilo vyvrátiť ani spochybniť žiaden z týchto rozhodujúcich právnych názorov
súdu prvej inštancie. Žalovaný sa síce odvolal na „prax väčšiny slovenských súdov“, túto však

nekonkretizoval a nie je zrejmé, v čom by mal spočívať jej právny význam pre prejednávanú vec.
V ďalšom poukázal na diskusiu viacerých významných osobností modernej slovenskej právnej vedy
k danej téme na právnickom fóre, ktorej dominantný záver bol v prospech konštrukcie nedielneho
predkupného práva, ktoré môže byť uplatnené len v celku, vo vzťahu k celému spoluvlastníckemu
podielu, čo vylučuje možnosť jeho „pomerného“ uplatňovania v závislosti od veľkosti spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníka, ktorý vzniesol nárok z porušenia vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie

dôkladne a presvedčivo objasnil, prečo uprednostnil iný výklad relevantnej právnej normy. Žalovaný
namietal, že výklad súdu prvej inštancie by mohol vo všeobecnosti poškodzovať ostatných podielových
spoluvlastníkov, ktorých by spoluvlastník uplatňujúci nárok z porušenia predkupného práva predbehol.
Predmetná obava je však hypotetická, v doterajšom priebehu sporu neprodukoval žiaden prostriedok
procesnej obrany, ktorého obsahom by bolo uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva iným

zo spoluvlastníkov dotknutých pozemkov. Odvolanie tak neponúklo žiaden presvedčivý argument, pre
ktorý by právne názory súdu prvej inštancie nemali obstáť. Presadzuje konštrukciu, podľa ktorej by
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu umožňovala profitovať z porušenia predkupného práva. Ak
by došlo k splneniu ponukovej povinnosti a prihlásil by sa niektorý zo spoluvlastníkov,, pripadol by mu
celý prevádzaný podiel a externý záujemca by nezískal nič. V prípade, ak ponuková povinnosť splnená

nebola, mala spoluvlastníkovi, ktorý vzniesol nárok z porušenia predkupného práva, pripadnúť len časť
prevádzaného podielu, v závislosti od veľkosti jeho vlastného podielu. Na rozdiel od prvej situácie
by takto „externý“ záujemca niečo získal. Pre záujemcu o nadobudnutie podielu by bolo výhodnejšie,
aby ponuková povinnosť splnená nebola, alebo aby bolo porušené zákonné predkupné právo, čo je
absolútne neudržateľná koncepcia, popierajúca všetky mysliteľné princípy právneho štátu. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania,

pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Uznesením zo dňa 23. 08. 2023, č. k. 3Co/63/2022-128 zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 22. 04. 2022, č. k. 4C/10/2021-96 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s

právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12. 05.
2009 v obdobnej právnej veci, ktorý v dovolacom konaní v odôvodnení uviedol: „...spornou otázkou,
podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade porušenia predkupného práva, keď nebol
daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, sa môže jeden
z nich domáhať prevodu celého podielu - predmetu prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci, v danom

prípade jeden, zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže mlčanie a
pasivitanemôževžiadnomprípadeznamenaťsúhlas,máspoluvlastník,ktorýsadomáhasvojhonároku,
právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý
by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali.“ Z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12. 05. 2009 teda vyplýva, že za nesprávny

je potrebné považovať názor, že v prípade ak si spoluvlastník svoj nárok z porušenia predkupného
práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže
domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j.
celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu ako dôsledok „prirastania podielu“. Správnym je
názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielu

podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva
domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv.
Mlčanie a pasivita ostatných spoluvlastníkov nemôže v žiadnom prípade znamenať ich súhlas, preto máspoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku z predkupného práva, právo len na pomernú časť podielu
nadobúdateľa (v tomto prípade žalovaného). Z toho vyplýva, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť
kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho

podiel, pokiaľ nepreukáže dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi, z ktorej by vyplývalo, že je oprávnený
vykúpiť celý prevádzaný podiel. Pri posudzovaní uplatneného práva žalobcu na nahradenie prejavu vôle
na uzavretie kúpnej zmluvy navrhovaným spôsobom v prípade porušenia predkupného práva v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka bolo potrebné vychádzať z toho, že žalobca si ako oprávnený spoluvlastník
predmetných nehnuteľností voči žalovanému ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu uplatnil

právo v nesprávnom rozsahu, keďže sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu
zmluvu na predaj spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam v celom rozsahu podielu
odkúpeného žalovaným, hoci mu prináležalo právo na odkúpenie len v pomere k veľkosti vlastného
spoluvlastníckeho podielu. Ak by mal žalobca záujem o celý prevedený podiel, t. j. nad rozsah, ktorý
zodpovedá pomeru jeho spoluvlastníckeho podielu, museli by s tým vysloviť súhlas aj ďalší podieloví
spoluvlastníci; inak bol žalobca oprávnený požadovať iba to, čo pomerne pripadá na jeho podiel.

Nezodpovedajúce zákonu by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu
od nadobúdateľa. Keďže v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by ostatní spoluvlastníci vyslovili
súhlas s prevodom celého podielu žalovaného, alebo sa svojich nárokov z porušenia predkupného
práva vzdali, resp. takéto právo ostatných podielových spoluvlastníkov zaniklo, považoval odvolací súd
záver súdu prvej inštancie za právne nesprávny. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť

zmluvu určitého uvedeného obsahu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie, pokiaľ je
nárok dôvodný a uplatnený v správnej výške, alebo ho zamietne. Preto ani v danej veci súd nemôže
podľa výsledkov dokazovania alebo právneho posúdenia sporu navrhovanú kúpnu zmluvu modifikovať.
Samotným obsahom zmluvy je daná určitosť prejavu vôle, ktorého nahradenia sa žalobca domáha,
pričom navrhovaná kúpna zmluva vytvára jednoliaty celok, ktorý súd podľa vlastného uváženia meniť

nemôže. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku, opätovne
vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle ust. § 220 CSP riadne odôvodniť. Súd prvej inštancie
je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a v novom rozhodnutí rozhodne o trovách
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Po vrátení veci odvolacím súdom súd reflektoval názory v ňom vyjadrené, pričom poskytol stranám
sporu priestor na vyjadrenie sa k tomuto rozhodnutiu.

15. Súd vo veci pojednával dňa 12. 01. 2024 v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právna
zástupkyňa žalobcu vo veci uviedla, že viacero argumentov žalobcu zostalo bez odpovede. Má zato,

že nestačí, aby sa odvolací súd odvolal na akési nezbierkové jedno ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho
súdu, ktoré však nedalo odpoveď na argumentáciu žalobcu, na všetky skutočnosti, na ktorých vystaval
žalobnú argumentáciu a tvári sa, že ako keby opozitné názory právnej vedy na Slovensku neexistovali.
Žalobca však doložil značnú časť argumentácií, jednak slovenskej právnej vedy, z ktorej je zrejmé, že
nie je to len na Slovensku, ale porovnateľná právna úprava je v rámci celého minimálne európskeho

kontinentu a takto vnímajú tento inštitút tak české, rakúske, nemecké, či švajčiarske súdy a odborná
verejnosť. Odvolací súd nevysvetlil, na základe akých právnych hodnôt by mal žalovaný profitovať
z nezákonného konania. To znamená, že by sme mali prijať záver, že porušiť predkupné právo je
výhodnejšie ako ho dodržať, pretože záver v danom prípade, tak ako to vníma odvolací súd, je
jednoznačný. Asi máloktorý stredne právne vzdelaný človek by svojmu klientovi, alebo akémukoľvek

občanovi tejto republiky odporučil dodržiavať zákonné postupy, keďže by bolo zrejmé, že práve ich
nedodržiavanie bude pre neho výhodnejšie a tá druhá strana, ten poškodený bude čeliť značnému
tlaku a nejakým novým vymysleným povinnostiam, aby vôbec ustál svoje práva. Nevysvetlil v rozpore
s účelom a zmyslom spoluvlastníctva ako uzatvoreného celku vlastníkov prečo by malo byť také
jednoduché tento uzavretý celok narušiť. To znamená, prečo máme zrazu ustúpiť z preferovania

zachovania tej zostavy spoluvlastníkov, čo je jeho prvotný účel a zmysel už od čias rímskeho práva, ktorá
môže byť narušená len za určitých skutočností s tým, že daný okruh vlastníkov vždy musí mať možnosť
si ten svoj uzavretý celok v prvom rade chrániť. Že oni sú tí najdôležitejší a iba ich nejakým spôsobom
nečinnosťou alebo ich rozhodnutím sa ten okruh môže rozšíriť. Tiež odvolací súd nevysvetlil prečo by
tvrdená nečinnosť ostatných poškodených spoluvlastníkov sa mala vykladať na ujmu žalobcu, ale nie na

ujmu žalovaného. Veď predsa aj voči nemu boli neaktívni. A on nijakým spôsobom nepreukazuje alebo
sa neskúma, či teda mal súhlas ostatných spoluvlastníkov, alebo mal od nich prejavenú vôľu, že nebudú
napádať takýto nezákonný postup. To znamená, že nie je mu vysvetlená tá paralela, prečo by voči tomu,
ktorý dodržiava zákon, by mali byť takéto striktné výklady a nie voči tomu, ktorý evidentne zákon porušil,čo odvolací súd ani nerozporuje, pretože vyslovene v jednom z týchto bodov sám otvorene priznáva, že
došlo k protizákonnému konaniu. Žalobca má zato, že to nie je ani nejako právne významná nečinnosť,
ktorá sa vyžaduje, pretože tá právne významná nečinnosť je o tom, že subjekt niečo vie a rozhodne

sa nekonať. Avšak v tomto prípade my nevieme, či ostatní spoluvlastníci vôbec o tomto vedia, alebo
nevedia. A nepovažujeme to ani za nejakú významnú skutočnosť, pretože toto nie je otázka nečinnosti,
a nemôžme pripustiť, aby sa súd v zásade zaoberal špekulatívnou skutočnosťou. To znamená, že
špekulatívne by sme tu zisťovali, či by sa chcel niekto niečoho domáhať, nechcel a podobne. Súd
musí chrániť ten faktický stav, to čo je. A faktická skutočnosť je, že žiaden iný spoluvlastník v rámci

tej zákonnej lehoty, ktorú mu zákon dáva na napadnutie protizákonného kroku iného spoluvlastníka,
nekonal. Ani nie je tu preukázané, že by sa reálne prihlásil o ochranu svojich práv, čo je tá jediná
skutočnosť, ktorá by mala byť relevantná. Najdôležitejšie však je, že práva medzi spoluvlastníkmi sú
otázkou v danej skupine, medzi nimi, nie však vo vzťahu k porušiteľovi práva. To znamená, že neobstojí
nejaká predstava, že by mohli byť úplne obmedzení na svojich právach, pretože to je interný vnútorný
vzťah daných spoluvlastníkov. A aj v hypotetickej rovine predsa, ak by jeden spoluvlastník si uplatnil

takéto práva a prišiel by na to, že aj iný si ich uplatnil, oni medzi sebou musia dospieť k dohode. A ak by
sa tak nestalo, tak medzi sebou majú súdne vymáhateľný nárok. Ale to je ich vnútorný vzťah, ktorý nemá
so žalovaným nič spoločné, nijako sa ho nedotýka. To znamená, že tá hlavná myšlienka je, že nemôže
týmto úkonom byť porušené to vnútorné právo spoluvlastníkov. Pretože ich podiely ostávajú rovnaké,
zachované je ich predkupné právo a touto žalobou jedného zo spoluvlastníkov primerane a prvorado

ostáva uzavretá skupina vlastníkov tak ako bola a nie je tu nezákonne, vyslovene proti právnym normám
vstupujúcisubjekt,ktorýchcedokoncaťažiťztoho,žeonžiadnupovinnosťmaťnemusíabudeprofitovať
z vedomého konania proti zákonu. A rozhodne sa musí ohradiť aj voči tej skutočnosti ako odvolací súd
naznačuje, že by z protiprávneho konania žalovaného, mala žalobcovi vzniknúť nejaká povinnosť. Že
žalobca ako poškodený by mal mať na starosti akési získavanie súhlasov iných a poškodených bez

toho, aby vysvetlil, prečo by taká povinnosť mala byť na strane žalobcu, ale nie na strane toho druhého
subjektu, toho žalovaného, že on nemusí vysvetľovať prečo sa nepýtal všetkých poškodených, prečo
konal bez ich súhlasu, bez ich vedomia atď. Žiaden súd nemôže poskytovať ochranu protizákonnému
konaniu tak, že obmedzí alebo poškodí toho, ktorý nič neurobil a mu povie, že ty si ten, ktorý budeš mať
nejaké povinnosti, konania a preukazovanie niečoho, hoci nič neurobil. A posledný bod, ktorý by právna

zástupkyňa žalobcu chcela zdôrazniť je, že odvolací súd aj sám vymenúva možnosti, aké spoluvlastník
pri porušení toho predkupného práva má. A žalobcovi nie je celkom zrejmé, že medzi rovnocennými
možnosťami domáhania sa relatívnej neplatnosti alebo možnosti, ktoré si zvolil žalobca, by mali dospieť
k inému výsledku. Pretože relatívna neplatnosť sa vždy dotýka celého právneho úkonu. A tie možnosti
toho spoluvlastníka sú rovnocenné. Môže si vybrať alternatívu A alebo B. Priznáva to aj odvolací súd.

Ale už nevysvetľuje, prečo by jedna možnosť mala byť bez takýchto neudržateľných a nevysvetlených
obmedzení a limitácií, to znamená, že ako keby nemala pokryť celý podiel a tá druhá nie. Takže žalobca
má zato, že ak súd má chrániť ten skutkový stav aký je, tak môže jedine lustráciou alebo by žalovaný tých
ostatných spoluvlastníkov identifikoval. V tomto konkrétom prípade, akí iní spoluvlastníci sú tu ohrození,
či je ich právo porušené a s ktorými sa žalobca mal dohodnúť a ktorých tá časť mala byť ukrojená pre

nich. Nech sú identifikovaní. Lebo my tu nie sme na riešenie hypotetických stavov. My sme tu na riešenie
tohto konkrétneho skutkového stavu v tejto veci.

16. Následne sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že odvolací súd vyjadril právny
názor vo svojom rozhodnutí, ktorým je prvostupňový súd viazaný a z tohto dôvodu prvostupňový súd

nemá inú možnosť ako žalobu zamietnuť. Taktiež uvádza, že navrhované dokazovanie, ktoré navrhuje
právna zástupkyňa žalobcu, aby vykonal žalovaný, tak je práveže jej povinnosťou toto preukázať aj
na základe toho, čo bolo uvedené v rozsudku odvolacieho súdu. Taktiež uviedla, že je toho názoru,
že žalobca musí preukazovať v súlade s Občianskym zákonníkom, že došlo medzi spoluvlastníkmi
knejakejdohode,keďže§140Občianskehozákonníka jednoznačneuvádza,žepokiaľsaspoluvlastníci

nedohodnú, môže si spoluvlastník uplatňovať, teda doslova tu je, že podľa § 140, ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa
spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerene podľa
veľkosti podielov. Stotožňuje sa s názorom Najvyššieho súdu, ktorý uvádza, že samotná pasivita
spoluvlastníkov neznamená, že si jeden spoluvlastník môže uplatniť právo na celý spoluvlastnícky

podiel.

17. Právna zástupkyňa žalobcu ešte k veci uviedla, že čo sa týka trov konania, tak je toho názoru, že
by malo sa prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože žalovaný na základe protiprávnehokonania niečo dosiahol a žalobca si len háji svoje práva v súdnom konaní. Ďalej uviedla, že vzhľadom na
to, že krajský súd jednoznačne zrušil rozhodnutie s odvolaním sa na ustanovenie Civilného sporového
poriadku o tom, že súd nevykonal dôkazy, a ten kľúčový z tohto pohľadu je, či sú tu vôbec spoluvlastníci,

ktorí by v zákonnej lehote, premlčacej lehote, kedy by mohli chrániť svoje právo, sa nejakým spôsobom
prejavili a postupovali zákonným spôsobom proti protiprávnemu konaniu aj žalovaného, ktorý nadobudol
spoluvlastnícky podiel s vedomím, že nebolo zachované predkupné právo, to znamená, že poľahky
by mal vedieť identifikovať, či sú tu spoluvlastníci, ktorí napríklad sa dovolávali relatívnej neplatnosti,
alebo tak ako žalobca postupovali tou druhou alternatívou. Takže to súd vie zistiť lustráciou v súdnom

registri, či teda je evidovaný spor akéhokoľvek iného spoluvlastníka a v neposlednom rade súd podľa
názoru žalobcu má využiť § 150 ods. 2 CSP a vyzvať žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení,
aby identifikoval s akými spoluvlastníkmi sa to má žalobca dohodnúť na výkone spoluvlastníckeho
práva alebo získať od nich to vzdanie sa ich práva. Keďže žalobca nevie, či oni existujú. Právna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiadny zo spoluvlastníkov sa na žalovaného neobrátil so žiadnou
žiadosťou o prevod spoluvlastníckeho podielu, ani o nepodal žiadnu predžalobnú výzvu. To už môže

uviesť teraz. Aj keď to nepovažuje za právne významné pre toto konanie. Čiže nie je potrebné odročovať
pojednávanie kvôli takému dokazovaniu, ktoré iba zbytočne spôsobuje prieťahy v súdnom konaní. Čo
sa týka tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu, že súd by mal brať do úvahy dôvody hodné osobitného
zreteľa, tak na to uvádza, že žalobca si vzal právneho zástupcu, ktorý mal podať správne žalobu, ale
ona nemá informácie o tom, aby tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, čo sa týka nemajetnosti

a podobne. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že čo sa týka trov, aj u fyzických osôb ten osobitný
zreteľ, predsa znamená, že to aj súd musí zohľadniť, že ak sa jednoduchá osoba priemerný spotrebiteľ
len domáha svojich práv voči družstvu, ktoré evidentne nadobudlo niečo, čo by mu malo patriť, však
je to spoluvlastník, ktorý vie vyrovnať tú cenu, vedel by si to kúpiť, chce si to kúpiť, je to aj jeho
spoluvlastníctvo a teraz je nútený byť spoluvlastníkom s niekým, koho nechce mať za spoluvlastníka

a koho považuje ešte za osobu, ktorá sa neštíti, že profituje z protiprávneho konania a ani sa to nesnaží
zastierať, a žalobca má byť dokonca ešte aj nútený s takouto osobou byť v spoluvlastníctve. Má byť
spoluvlastníkom a dohadovať na hospodárení so spoločnou vecou s niekým, s kým nechce byť. Urobil
všetko preto, aby za rovnakých podmienok získal časť z jeho vlastníctva, ale on s ním ešte musí byť
aj spoluvlastník nezvratne. A nakoniec právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný samotný

neporušil predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo porušili predávajúci a žalovaný
sa o tom dozvedel, až keď bola podaná žaloba. Taktiež uviedla, že žalobca nepreukázal, že boli splnené
podmienky nato, aby si mohol uplatňovať celý spoluvlastnícky podiel, ktorý bol predmetom predaja.

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä kúpnou

zmluvou zo dňa 02. 05. 2018, rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor,
číslo vkladu V 994/2018 z 12. 06. 2018, výzvou na ponuku na kúpu spoluvlastníckych podielov zo dňa
08. 06. 2021, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX katastrálneho územia C. D., vyjadreniami
žalobcu, žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

19. Pani C. F. ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 02. 05. 2018 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol o. i. prevod nasledujúcich spoluvlastníckych podielov, patriacich p. C. F.,
žalovanému: spoluvlastnícke podiely vo výške 1/8 na nasledujúcich pozemkoch nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C. D., zapísané na liste vlastníctva č. XXX: pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 96/1, výmera: 445 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)

s parcelným č. 96/2, výmera: 1720 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 96/3, výmera: 784 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 96/4, výmera: 43 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 96/5, výmera: 63 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 150/1, výmera: 926 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“)

s parcelným č. 150/2, výmera: 336 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 177, výmera: 1604 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 258/1, výmera: 83 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 258/2, výmera: 820 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 258/500, výmera: 200 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)

s parcelným č. 279/1, výmera: 839 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 279/2, výmera: 229 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 279/500, výmera: 398 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 331, výmera: 771 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) sparcelným č. 394/1, výmera: 904 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 394/2, výmera: 1265 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 394/3, výmera: 17 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“)

s parcelným č. 426/1, výmera: 41 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 426/2, výmera: 2319 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 426/3, výmera: 21 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 477/1, výmera: 1233 m3, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 477/2, výmera: 712 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)

s parcelným č. 477/3, výmera: 27 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“)
s parcelným č. 477/4, výmera: 14 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 520, výmera: 1382 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 626, výmera: 5081 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok (parcela registra „E“) s
parcelným č. 671, výmera: 3684 m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícke podiely vo výške 1/8 na
nasledujúcich pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., zapísané na liste vlastníctva

č. XXX: pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 256/1, výmera: 393 m2, druh pozemku: orná pôda,
pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 256/2, výmera: 1466 m2, druh pozemku: orná pôda, a
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/8 na nasledujúcom pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území
C. D., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX: pozemok (parcela registra „E“) s parcelným č. 567, výmera:
1604 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast. Žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom všetkých

vyššie označených nehnuteľností v čase uskutočnenia namietaného právneho úkonu a rovnako je
ich podielovým spoluvlastníkom aj v súčasnosti. Predávajúca C. F. neponúkla uvedené nehnuteľnosti
žalobcovi na kúpu pred ich prevodom na žalovaného. Rovnako mu žalovaný napriek jeho písomnej
výzve dosiaľ neponúkol dotknuté spoluvlastnícke podiely na kúpu.

20. Z rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, číslo vkladu V 994/2018
zo dňa 12. 06. 2018 vyplýva, že Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C. D., LV č. XXX
pod B3 v podiele 3/16, LV č. XXX pod B6 v podiele 18/288, LV č. XXX pod B6 v podiele 54/288, LV č.
XXX pod B6 v podiele 1/16, LV č. XXX pod B7 v podiele 1/8, LV č. XXX pod B12 v podiele 1/8, LV č. XXX

pod B3 v podiele 3/16, LV č. XXX pod B6 v podiele 1/8, LV č. XXX pod B72, B74, B76, B78 v podiele
41/3360 v prospech podielnického družstva Ondava Stropkov na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02. 05.
2018 uzavretej medzi C. F. ako predávajúca a Podielnické družstvo Ondava Stropkov ako kupujúci.

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa 02. 05. 2018 vyplýva, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 0,10 eur za

m2 v celkových predávaných podieloch 16 268,17 m2 čo v celkovej výške činí sumu 1.626,82 eur.

22. Z výzvy na ponuku na kúpu spoluvlastníckych podielov zo dňa 08. 06. 2021 s doručenkou vyplýva,
že žalobca doručil žalovanému dňa 10. 06. 2021 výzvu, ktorou ho vyzval, aby mu ponúkol na kúpu
spoluvlastnícke podiely nachádzajúce sa v katastrálnom území C. D. zapísané na LV č. XXX, na LV č.

XXX a na LV č. XXX, ktoré boli špecifikované vo výzve za rovnakých podmienok ako ich nadobudol od
predávajúcej C. F., kúpnou zmluvou zo dňa 02. 05. 2018, na základe ktorej Okresný úrad Vranov nad
Topľou, katastrálny odbor povolil dňa 12. 06. 2018 vklad do katastra nehnuteľností pod č. V 994/2018
z dôvodu, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka vyššie špecifikovaných
pozemkov.

23. Podľa § 136, ods. 1, 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

25. Podľa § 137, ods. 1, 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.26.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Podľa § 853, ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

28. Podľa § 602, ods. 1, 2 OZ kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby
ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci
než predajom.

29. Podľa § 603, ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

30. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

31. Podľa § 229 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
nahradzujú tento prejav.

32. Krajský súd uložil okresnému súdu, aby sa zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku, opätovne vo

veci rozhodol a svoje rozhodnutie v zmysle ust. § 220 CSP riadne odôvodnil. Taktiež uviedol, že súd prvej
inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu v zmysle ktorého v prípade, že predávajúci spoluvlastník
porušípredkupnéprávoviacerýchspoluvlastníkov,títomajúprávovykúpiťpodielpomernepodľaveľkosti
svojich podielov, ak sa nedohodnú o výkone predkupného práva. Pred posúdením nároku žalobcu, teda
či má právo vykúpiť celý prevedený podiel, bolo rozhodujúce zistenie, či medzi spoluvlastníkmi došlo k

dohodeovýkonepredkupnéhopráva.Právožalobcuvykúpiťajpodielyostatnýchspoluvlastníkovbytotiž
mohlo vyplývať len z výsledkov dohody medzi ním a ostatnými obídenými podielovými spoluvlastníkmi, z
obsahu ktorej by vyplynulo, že ostatní podieloví spoluvlastníci si uvedené právo neuplatňujú a súhlasia,
aby ho v celom rozsahu uplatnil žalobca, alebo v prípade, pokiaľ by žalobca preukázal, že ostatní
podieloví spoluvlastníci sa svojich nárokov z porušenia predkupného práva vzdali, resp. pokiaľ by

preukázal, že takéto právo ostatných podielových spoluvlastníkov zaniklo.

33. Ohľadom konkrétnej úpravy predkupného práva súd poukazuje na to, že keďže ustanovenia
o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka) neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a
povinností zo zákonného predkupného právneho vzťahu, ktorý má vecno-právny charakter, vychádza

sa v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka z analogickej aplikácie právnej úpravy predkupného
práva, a to z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka),
ktoré sú obsahom a účelom najbližšie predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov. Ustanovenia,
ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva sa nepoužijú. Ak povinná osoba, t. j. podielový
spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby ho písomne

ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi – spoluvlastníkom, môže sa oprávnený domáhať toho, aby mu
spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj podľa citovaného zákonného ustanovenia § 603 ods. 3 OZ.
Na základe tejto výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť
podiel tomuto oprávnenému na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne
mala ponúknuť povinná osoba (§ 605 veta druhá OZ). Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže

sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím
podľa § 229 CSP, teda môže sa domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu povinnosť uzavrieť s
ním zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené, sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu (§ 140 OZ), dôsledkom čoho je vrátenie

právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Obe tieto možnosti
sa navzájom vylučujú.34. Čo sa týka prirastania podielov, žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 8Cdo/124/2018 z 18.
09. 2019, ktorým Najvyšší súd SR odmietol dovolanie týkajúce sa tzv. „prirastania podielov“, nakoľko
podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto otázka už bola vyriešená v rozhodnutí NS

SR 2Cdo/91/2008 z 12. 05. 2019, a to: Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
z 12. mája 2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008 v tomto smere konštatoval, že „za nesprávny je potrebné
považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva
neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať
uplatneniasvojhopredkupnéhoprávaajnadrozsahsvojhospoluvlastníckehopodielu,t.j.celéhopodielu

zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník
uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho
podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s
ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní
spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade
znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť

podieluanadobúdateľovipripadálentakýspoluvlastníckypodiel,ktorýbyinakpatriltýmspoluvlastníkom
(spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník
má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého
predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom
ostatných spoluvlastníkov“.

35. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna zo skutočností, ktoré odvolací súd uviedol
vo svojom rozhodnutí ako významné pre skutočnosť, či môže žalobca vykúpiť celý prevedený podiel.
Žalobca nepreukázal, že medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode o výkone predkupného práva, z obsahu
ktorej by vyplynulo, že ostatní podieloví spoluvlastníci si uvedené právo neuplatňujú a súhlasia, aby ho

v celom rozsahu uplatnil žalobca, taktiež žalobca nepreukázal, že ostatní podieloví spoluvlastníci sa
svojich nárokov z porušenia predkupného práva vzdali a nepreukázal ani, že takéto právo ostatných
podielových spoluvlastníkov zaniklo.

36. Keďže súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že

spoluvlastník voči ktorému došlo k porušeniu predkupného práva sa môže domáhať, iba na neho
pripadajúceho podielu a nie celého prevedeného podielu bez toho, aby preukázal, že sa s ostatnými
opomenutými spoluvlastníkmi dohodol, že ostatní podieloví spoluvlastníci si uvedené právo neuplatňujú
a súhlasia, aby ho v celom rozsahu uplatnil žalobca, alebo že ostatní podieloví spoluvlastníci sa
svojich nárokov z porušenia predkupného práva vzdali alebo že takéto právo ostatných podielových

spoluvlastníkov zaniklo, súd žalobu zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky na to, aby jej
mohol vyhovieť v celom rozsahu, keďže nárok nebol uplatnený v správnej výške. Súd nemôže
navrhovanú kúpnu zmluvu modifikovať. Samotným obsahom zmluvy je daná určitosť prejavu vôle,
ktorého nahradenia sa žalobca domáha, pričom navrhovaná kúpna zmluva vytvára jednoliaty celok,
ktorý súd podľa vlastného uváženia meniť nemôže.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396, ods. 3
CSP tak, že úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd
nedospel k záveru, že na strane žalobcu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by nemalbyť zaviazaný ako neúspešná strana sporu na platenie trov. Dôvody, ktoré žalobca uviedol, pre ktoré
by súd mal rozhodnúť v súlade s týmto ustanovením, podľa názoru súdu neboli naplnené, nakoľko
v predmetnom konaní sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu kedy by voči spotrebiteľovi boli použité

nekalé obchodné praktiky, či uplatnené nároky na plnenie v rozpore s dobrými mravmi alebo na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nie je možné ani súhlasiť so žalobcom, že žalovaný v danom prípade
nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe protiprávneho konania. Povinnosť predkupného práva voči
spoluvlastníkom prináleží predávajúcemu a nie kupujúcemu. To, že kupujúci znáša riziko, že v prípade
ak predávajúci porušil predkupné právo, bude mať spoluvlastník voči nemu určité nároky, nie je možné

hodnotiť ako protiprávne konanie ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.