Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208159
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123208159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 29C/68/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 , o nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

17 29C/68/2023

I. Z a m i e t a návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pre Súdnym dvorom EÚ podaním zo
dňa 14.02.2024.

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

15 29C/68/2023

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2023 upravenou podaním doručeným dňa 16.02.2024
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 2 469,49 EUR s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 01.05.2018 do 01.06.2023, sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
3 000 EUR s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 02.06.2023 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 10 000 EUR.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018

sa domáhal voči spoločnosti Provident Financial s.r.o. vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2
469,49 EUR s príslušenstvom, ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Žaloba bola
súdu doručená 30.06.2018. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii zmluvu o spotrebiteľských úveroch,
požiadal súd, aby vyzval žalovaného na predloženie 3 zmlúv o spotrebiteľských úveroch spolu so
všeobecnými obchodnými podmienkami a uložil žalovanému po ich posúdení vrátiť späť finančné
prostriedky. Žaloba na výzvu súdu bola doplnená 27.08.2019; dňa 31.01.2019 žalobca doručil návrh na
vykonanie dôkazov, kde opätovne žiadal súd, aby vyzval žalovaného na predloženie úverových zmlúv.

Dňa18.02.2019žalobcadoručilnasúdvyjadreniekpodaniužalovanéhozodňa05.02.2019,zktoréhosa
dozvedel, že žalovaný je v likvidácii. Žalobca v uvedenom podaní žiadal, aby súd rozhodol v zrýchlenom
konaní tak, aby si stihol uplatniť svoj nárok pred likvidáciou spoločnosti žalovaného. Dňa 19.02.2019
súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 18.02.2019, ktorá bola doručenážalovanému 20.02.2019. Dňa 01.06.2020 bolo žalobcovi doručené uznesenie Okresného súdu Prešov
zo dňa 17.04.2020 o zastavení konania z dôvodu výmazu žalovaného po ukončení likvidácie bez
právneho nástupcu zo dňa 05.09.2019. Žalobca je toho názoru, že postup súdov a to Okresného súdu

Prešov a registrového súdu Okresného súdu Bratislava I. je v rozpore s právom EÚ na vysokú ochranu
spotrebiteľa,akoajspodstatouprincípumateriálnehoprávnehoštátu.OkresnýsúdPrešovnepostupoval
v súlade s ust. § 290 až 297 CSP, ktoré upravuje osobitný procesný postup súdov v tzv. spotrebiteľských
veciach, ktoré predstavujú spory s ochranou slabšej strany. Zo súdneho spisu je jasné, že súd absolútne
ignoroval žiadateľove návrhy na vykonanie dôkazov a vôbec nezaslal žalovanému žiadnu výzvu, aby

súdu predložil úverové zmluvy. Žalobca v konaní preukázal, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčaný nie je. Žalobca v podaní z 18.02.2019 vyzval súd, aby konal v zrýchlenom konaní;
súd však po odoslaní výzvy žalovanému dňa 19.02.2019 neurobil nič a čakal na výmaz žalovaného z
Obchodného registra. Súčasne ho nepoučil o jeho procesných právach v zmysle ust. § 292 CSP, okrem
iného o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne o ďalších možnostiach
bránenia svojich práv.

3. Okresný súd Prešov aplikoval v jeho právnej veci taký procesný postup, ktorý je zjavne v rozpore
s osobitnou právnou úpravou CSP v tzv. spotrebiteľských sporoch a s právom EÚ o vysokej ochrane
spotrebiteľa. Tomuto stavu taktiež napomohol nesprávny úradný postup Okresného Bratislava I., ktorý
vymazal žalovaného z registra v čase, keď na Okresnom súde Prešov prebiehal a nebol skončený

spotrebiteľský súdny spor o vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobca si nemohol pohľadávku
bezdôvodného obohatenia úspešne uplatniť, čo považuje za nezákonný zásah do jeho práv EÚ na
vysokú ochranu spotrebiteľa a ústavného práva vlastniť majetok a potvrdzuje neexistenciu materiálneho
právneho štátu v SR. V materiálnom právnom štáte sa nemôže stať, že spoločnosť bude vymazaná z
Obchodného registra z dôvodu dobrovoľného výmazu na základe rozhodnutia vlastníkov spoločnosti,

keď prebieha ešte spotrebiteľský súdny spor.
4. Je presvedčený, že ak by súdy postupovali v zmysle práv EÚ o vysokej ochrane spotrebiteľa,
existovala uňho legitímna nádej, že by mu žalovaný vrátil ním bezdôvodne uhradené peňažné plnenie
vo výške 2 469,24 EUR, vrátane príslušenstva. Dôvodnosť uvedeného nároku, ako aj nemajetkovej
ujmy vidí v tom, že ako spotrebiteľ a slabšia strana v jeho sporovej právnej veci nedošlo zo strany súdu

k požadovanej vysokej ochrane spotrebiteľa. Žalobca adresoval žalovanému dňa 03.03.2023 žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný oznámil žalobcovi výsledok, teda,
že žiadosť bola vyhodnotená ako nedôvodná listom zo dňa 26.05.2023, ktorý bol žalobcovi doručený
01.06.2023.

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Ústava, ani listina nezakotvujú automaticky právny
nárok na náhradu škody v prípade akéhokoľvek nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, ale zakotvujú právo domáhať sa náhrady škody, ktorá mala byť takto spôsobená.
Procesný mechanizmus uplatňovania tohto práva nie je upravený ani v Ústave, ani v listine, ale na
základe zákonnej delegácie je precizovaný v zákone 514/2003 Z.z. a vyžaduje kumulatívne splnenie

nasledujúcich predpokladov a to existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu, vznik škody, ako aj existenciu príčinnej súvislosti.

6. Žalobca podanou žalobou namieta nesprávny úradný postup Okresného súdu Prešov v konaní
15Csp/135/2018, v rámci ktorého zastavil predmetné konanie uznesením zo dňa 17.04.2020 z dôvodu,

že žalovaný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 05.09.2019 a to napriek tomu, že žalobca
žiadal súd, aby konal v náležitých časových rámcoch a to za účelom uplatnenia si jeho nároku voči
spoločnosti. Inak povedané, žalobca za nesprávny úradný postup považuje, že súd konanie neviedol
zrýchlene.

7.Zust.§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.vyplýva,žepremožnosťuplatnenianárokunanáhraduškody,
resp. nemajetkovej ujmy exaktne vyplýva nevyhnutnosť preukázania existencie zbytočných prieťahov
v konaní v podobe výsledkov vybavenia sťažnosti, prípadne iného rozhodnutia na to oprávneného
subjektu, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná s
prihliadnutím na žalobu, ako aj ostatnú dokumentáciu k nej pripojenú nemá preukázané, že by v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15 Csp/135/2018 došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Naopak, má za to, že namietané konanie bolo vedené plynulo a v súlade s ustanoveniami CSP.8. Zo žaloby je to taktiež zrejmé, že žalobca napadá aj postup Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I., ktorý aj napriek vedenému konaniu voči spoločnosti vykonal jej výmaz.

9. Poukazuje na to, že Obchodný register Okresného súdu Bratislava I. konal o výmaze spoločnosti
na základe návrhu likvidátora, pričom do likvidácie spoločnosť vstúpila už dňa 01.03.2018, teda pred
podaním žaloby voči spoločnosti. Rovnako tak o výmaze spoločnosti konal v súlade s ust. § 6 a § 7
zákona č. 530/2003 Z.z., pričom registrové konanie je konaním formálnym a podmienky na vykonanie
zápisu zmien sa skúmajú iba v rozsahu vymedzenom v ust. § 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z.z., podľa

ktorých súd skúma, či boli priložené listinné prílohy v zmysle tohto zákona a či sa údaje uvedené v návrhu
na zápis zmeny zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh. Z takto nastavených pravidiel súd
nemá iné oprávnenie navyše, ktoré by obmedzili takýto výmaz spoločnosti, pretože zákonodarca takéto
pravidlá zákonom nestanovil.

10. Rešpektujúc vyššie uvedené má žalovaná za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

existenciu nesprávneho úradného postupu ako Okresného súdu Prešov, tak aj Okresného
súdu Bratislava I.

11. K uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody uviedol, že z vyššie citovaných ustanovení §
442 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že primárnym pojmovým znakom škody je existencia

škodovej udalosti, v dôsledku ktorého vznikla ujma v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Žalovaná konštatuje, že žalobca v konaní doposiaľ nepredložil žiadnu listinu,
ktorou by preukázal vznik tvrdenej škody a ani nepripojil žiadne listinné dôkazy.

12. Tieto závery sú v skutočnosti výlučne hypotetické, to znamená nepreukázané a dokonca

nepreukázateľné. Pripomína, že o dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom v danom konaní
rozhodnuté súdom nebolo, dokonca sám žalobca v žalobe konštatuje, že nedisponoval ani len zmluvami
o spotrebiteľských úveroch, ktoré by preukazovali existenciu akéhokoľvek vzťahu medzi žalobcom a tam
žalovaným subjektom.
13.Pokiaľideonemajetkovúujmu,žalovanámázato,ženárokovanánáhradavskutočnostipredstavuje

majetkovú škodu; ide totiž o nárok, ktorého sa žalobca v pôvodnom konaní nedomohol titulom
primeraného finančného zadosťučinenia voči pôvodnému žalovanému.

14. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody v intenciách zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
okrem existencie niektorého zo zásahu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzniku škody

preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami, pričom vzťah príčiny a následkov musí byť priamy,
bezprostredný, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Z dôvodu, že v prípade žalobcu neexistuje spôsobilý
titulpreuplatnenieprávananáhraduškodyakoaniškoda,mázato,ževprejednávanejveciniejemožné
dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom
a škodou. Nad rámec vyššie uvedeného považuje za potrebné doplniť, že ak by aj Okresný súd Prešov

postupoval žalobcom preferovaným spôsobom a zo strany Okresného súdu Bratislava I. by nedošlo k
výmazu pôvodného žalovaného, tak vzhľadom na povahu a odôvodnenie sumy za spôsobenú škodu
a nemajetkovú ujmu v pôvodnom súdnom konaní nie je možné prijať záver, že by bol žalobca nebyť
výmazu spoločnosti v konaní úspešný a zároveň by došlo k uspokojeniu jeho nároku žalovaným a to
hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade, žalobca sám uviedol, že nedisponuje dôkazmi, preukazujúcimi

nároky uplatnené voči vymazanej spoločnosti. Naviac rozhodnutie súdu I. inštancie hoc by aj znelo v
prospech žalobcu, bez ďalšieho nepredstavuje definitívnu úpravu pomerov strán s ohľadom na možné
opravné prostriedky. V danej veci teda nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla deklarovaná škoda v
dôsledku postupu Okresného súdu Prešov alebo Okresného súdu Bratislava I.

15. Žalovaný v replike zo dňa 14.02.2024 zotrval na podanej žalobe a uviedol, že primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10 000 EUR je na mieste, keďže žalovaný hrubo porušil zákonnú povinnosť
predpokladanú ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a vedome po premlčacej dobe na
vymáhanie dlhu podsunul žalobcovi dohodu o splátkach, čím sa na jeho úkor protizákonne obohatil.
K vyjadreniu žalovaného, že suma finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 EUR je neadekvátna

a neprimeraná žalobca uvádza, že vzhľadom na dlhoročné preplatenie peňazí z úverov spotrebiteľmi
by bolo celkom v poriadku, keby žalobca k tejto sume doplnil ešte jednu nulu. Protizákonné konanie
žalovaného bolo v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia preukázané priamo aj nepriamo
rozsudkami súdov o nekalých praktikách žalovaného a najviac aj nepreukázaním hmotno-právnehonároku na žalobcom zaplatené sumy, keďže žalovaný nepredložil žiadne úverové zmluvy na základe
ktorých vytvoril dohodu o úhrade dlhu. Okrem iného, žalobca už v spore o vydanie bezdôvodného
obohatenia poukazoval na spôsobenie škody na majetku žalobcu. Z týchto nekalých, protizákonných

praktík žalovaného v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzuje žalobca opodstatnenosť a
primeranosť požadovanej škody výškou primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 EUR tak,
aby spĺňalo funkciu satisfakčnú, ako aj sankčnú. Nárok na náhradu škody môže byť v civilnom procese
uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Keďže je oprávnený vymazaný

z Obchodného registra a nie je možné si pohľadávku ako bezdôvodné obohatenie úspešne uplatniť,
vznikol nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu.

16. Žalovaná mylne zavádza súd, že žalobca v žalobe poukazuje na prieťahy v konaní Okresného
súdu o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si uplatňuje nárok na náhradu priamej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu iným, nezákonným zásahom do

práv žalobcu, čo aj odôvodnil a preukázal už v podanej žalobe. Opodstatnenosť vznesenej námietky
vymáhania premlčaného dlhu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a oprávnenosti nároku
na náhradu škody preukazuje odkazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktorá je reakciou
zákonodarcu na zrušené ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.

17. Keďže žalovaný mal k dispozícii advokátov, tak je nesporné, že o premlčanom dlhu vedel a
konal v rozpore s dobrými mravmi keď použil a zneužil žalobcovu tieseň, neskúsenosť, rozrušenie,
prípadne ľahkomyseľnosť a žalobcu takto vydieral a okradol o peniaze. V ďalšej časti vyjadrenia
poukázal na judikatúru Súdneho dvora, týkajúcu sa ochrany spotrebiteľov s uvedením, že v prípade, ak
súd prejednáva spotrebiteľský spor, je povinný vždy pristúpiť k preskúmaniu existencie neprijateľných

zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorej sa spor týka. V súvislosti s § 295 CSP je
v individuálnych spotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj ust. § 132 ods. 3 CSP. Nemôže
byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich
tvrdení. V posudzovanom súdnom konaní bol jednoznačne predmetom spotrebiteľský spor, kde
sťažovateľ požadoval, aby súd posúdil neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy v zmluve

uzatvorenej s bankou a na základe tohto posúdil, či úhradou dlžnej sumy nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Podľa jeho názoru bolo úlohou súdu, aby zabezpečil dôkazy potrebné
na posúdenie toho, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a to všetko
bez ohľadu na to, že na neprijateľnosť takej doložky nepoukazoval.

18. Okresný súd Prešov v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nielenže nevykonal sám
zabezpečenie potrebných dôkazov pre rozhodnutie, ale úplne ignoroval aj návrhy žalobcu, čím došlo k
porušeniu základných práv žalobcu a práva vlastniť majetok a tým aj k nesprávnemu úradnému postupu
iným nezákonným zásahom do práv žalobcu. Medzi Slovenskou republikou ratifikované zmluvy a akty
EÚ patrí aj Smernica rady 93/13/EHS, ktoré žalobca citoval v podanej žalobe a ktoré majú prednosť

pred všetkými zákonmi, čiže aj pred ust. zákona č. 530/2003 Z.z. a Obchodný register Okresného súdu
Bratislava I. bol povinný urobiť všetko preto, aby zabránil výmazu žalovaného z Obchodného registra.
To, že zákonodarca takýto postup nezahrnul do zákona č. 530/2003 Z.z. nezbavuje štát zodpovednosti
za škodu spôsobenú ignorovaním SR ratifikovaných zmlúv a aktov o vysokej ochrane spotrebiteľa
Obchodným registrom Okresného súdu Bratislava I. a zároveň je najvyšší čas zmeniť mafiánske zákony,

ktoré odporujú SR medzinárodne ratifikovanými zmluvami a aktami EÚ. Z uvedeného dôvodu na
preukázanie nesprávneho úradného postupu Obchodného registra navrhol žalobca vykonanie dôkazu
a to predloženie návrhu na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru EÚ. Citovaným článkom 7 ods. 2
Ústavy SR a ods. 5 Smernicou rady 93/13/EHS, článkom 288 zmluvy o fungovaní EÚ, článkom 38
Charty základných práv EÚ, článkom 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom 1 dodatkového protokolu číslo

1 má za preukázaný nesprávny úradný postup oboch súdov iným nezákonným zásahom do práv
žalobcu - základného práva vysokej ochrany spotrebiteľa a základného práva vlastniť majetok, čím došlo
nepochybne aj do zásahu do osobnostných práv žalobcu po značne dlhú dobu, pričom porušenie práva
vlastniť majetok začalo už od 21.11.2013 a trvá aj naďalej.

19. Žalovaná v duplike uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení s uvedením, že z úvodnej časti repliky
vyplýva, že žalobca považuje vyjadrenie žalovanej zo dňa 19.01.2024 za zmätočné a nereflektujúce na
podanú žalobu. Po oboznámení s obsahom repliky je žalovaná toho názoru, že práve argumentácia
žalobcu v replike vychádza z nepochopenia jednoznačne formulovaných námietok žalovanej, kedyžalobca v podstate len opakuje tvrdenia uvedené v žalobe spolu s odkazom na totožné právne predpisy,
ako aj rozhodovaciu prax súdov. Naviac, žalobca na väčšinu námietok žalovanej nereagoval, resp.
nepredložil dôkazy o opaku. Žalovaná považuje argumentáciu žalobcu o zavádzaní súdu v otázke

prieťahovzairelevantnú,nakoľkosámžalobcaniekoľkokrátvosvojejžalobenamietalpostupOkresného
súduPrešov,ktorýneviedolkonaniezrýchlene,hociišloosporspotrebiteľskéhocharakteruapoukazoval
na chronológiu úkonov. Žalobca sa v podanej replike snaží navodiť dojem o inom nezákonnom zásahu
Okresného súdu Prešov, v skutočnosti sa však jeho tvrdenia dotýkajú postupu žalovaného v základnom
konaní, ktoré nemožno stotožňovať s postupom súdu, tobôž prenášať na štát zodpovednosť za zmluvný

vzťah, do ktorého žalobca dobrovoľne vstúpil. Žalovaná popiera tvrdenie žalobcu, že Okresný súd
Prešov zasiahol do jeho práva vlastniť majetok a pripomína, že základné konanie skončilo zastavením
zo zákonného dôvodu. Nevedno, akú ochranu mal Okresný súd Prešov žalobcovi za daného stavu
poskytnúť. Vo vzťahu k namietaného postupu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I.,
žalobca v replike okrem citovania základných princípov a ostatných ustanovení neuvádza žiadne
relevantné argumenty na podporu jeho tvrdení, ktoré by spochybňovali správnosť právneho názoru

žalovanej. Na základe uvedeného, preto žalovaná zastáva názor, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.

20. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanej, oboznámením
obsahu spisu 15Csp/135/2018, ako aj registrového spisu spoločnosti Endepro s.r.o. a ďalším spisovým

materiálom zistil tento skutkový stav:

21. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa jednotlivých procesných
úkonov v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15Csp/135/2018 tak, ako boli
popísané žalobcom v žalobe. Žalobca žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia doručil v konaní 15Csp/135/2018 dňa 02.07.2018. Súd I.
inštancie uznesením zo dňa 19.07.2018 vyzval žalobcu na jej doplnenie postupom podľa § 129 CSP,
ktorú súdu žalobca doručil 20.08. a 30.08.2018. Dňa 15.01.2019 bol realizovaný postup podľa § 167
ods. 2 CSP, teda doručenie žaloby na vyjadrenie žalovanému, ktorý súdu vyjadrenie k žalobe predložil
05.02.2019.

22. Uznesením zo dňa 08.02.2019 pod sp. zn. 15Csp/135/2018 bol realizovaný procesný postup podľa §
167 ods. 3 CSP, doručený žalobcovi 14.02.2019 spolu s poučením podľa § 292 CSP.Vyjadrenie žalobcu
bolo súdu doručené dňa 18.02.2019.

23. Uznesením zo dňa 19.02.2019 súd I. inštancie realizoval postup podľa § 167 ods. 4 CSP, na ktorý
už žalovaný nereagoval. Súd I. inštancie podaním zo dňa 18.09.2019 vyzval žalobcu na doplnenie
rozhodujúcich skutočností podľa § 150 ods. 2 CSP a podaním doručeným súdu dňa 20.11.2019 bolo
oznámené zo strany právneho zástupcu žalovaného, že došlo k výmazu spoločnosti žalovaného dňa
05.09.2019 a súd I. inštancie uznesením zo dňa 17.04.2020 s dátumom právoplatnosti 17.06.2020

konanie postupom podľa § 64 a § 161 ods. 1 CSP zastavil. Z pripojeného registrového spisu, konkrétne
jeho časti týkajúcej sa výmazu spoločnosti Endepro 6Re/3936/2019 vyplýva, že likvidátor podal návrh
na výmaz spoločnosti Endepro s.r.o. na registrový súd Okresného súdu Bratislava I. dňa 28.08.2019
a o uvedenom návrhu registrový súd rozhodol 05.09.2019 zápisom výmazu uvedenej obchodnej
spoločnosti.

24. Žalobca žalovanému dňa 03.03.2023 adresoval žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, na ktorú žalovaný reagoval podaním zo dňa 26.05.2023 a tento bol žalobcovi doručený
dňa 01.06. 2023.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

27. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., za nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani
úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného
konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady

a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky
je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody
spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam
uvedených.

28. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

29. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

30. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej

v náhrade nemajetkovej ujmy nevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval
o primeranom finančnom zadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení
práva na prejednanie veci v primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu
nemajetkovej ujmy spôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez

ohľadu na to, že zohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.

31. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobca sa predmetnou žalobou domáha
nároku na náhradu škody titulom zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá
mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. 15Csp/135/2018 tým, že nekonal zrýchleným postupom v konaní o spotrebiteľskom vzťahu
tak, aby si svoj nárok z bezdôvodného obohatenia stihol uplatniť pred likvidáciou spoločnosti Provident
Financial s.r.o. (neskôr pod obchodným menom Endepro s.r.o.), nezabezpečil dôkazy, o vykonanie
ktorých súd I. inštancie opakovane žiadal; nepoučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach v
zmysle ust. § 292 CSP, okrem iného podať návrh na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, teda

nezrealizoval žiadne úkony za účelom zabezpečenia jeho ochrany ako spotrebiteľa v súlade so zmluvou
o fungovaní Európskej únie, ako aj ďalšou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

32. Vo vzťahu Okresného súdu Bratislava I. namietal výmaz spoločnosti Endepro s.r.o. z obchodného
registra v čase, keď na predmetnom súde prebiehal jeho vyššie uvedený spotrebiteľský súdny spor a

žalobca si tak nemohol pohľadávku z bezdôvodného obohatenia úspešne uplatniť, čo považuje taktiež
za nezákonný zásah do jeho práv EÚ na vysokú ochranu spotrebiteľa a ústavného práva vlastniť majetok
a potvrdzuje neexistenciu materiálneho právneho štátu.33. Žalobca teda vidí nezákonnosť postupu Okresného súdu Prešov v tom, že nekonal zrýchleným
postupom tak, aby si svoju pohľadávku z bezdôvodného obohatenia uplatnil pred likvidáciou spoločnosti
Endepro s.r.o. s preskúmaním neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v

predmetesporu;nezabezpečildôkazypodľa§295CSP;nerealizovalpoučeniepodľa§292CSP,vrátane
všetkých jeho možností v súvislosti s likvidáciou spoločnosti žalovaného a nezablokoval likvidáciu
spoločnosti. Nezákonnosť postupu Okresného súdu Bratislava I. ako registrového súdu podľa žalobcu
spočíva vo vykonaní výmazu spoločnosti žalovaného napriek prebiehajúcemu vyššie uvedenému
spotrebiteľskému sporu a teda postupom oboch súdov došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv

spotrebiteľa garantovaných nielen legislatívou Európskej únie, ale aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

34.Zustanovenia§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.nespornevyplýva,žepriposudzovanínesprávneho
úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým konštatoval, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

35. V danom prípade však žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým by bolo možné konštatovať nečinnosť alebo prieťahy Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/135/2018, teda nebolo preukázané, že Okresný súd Prešov

svojou nečinnosťou zavinil vznik žalobcom tvrdenej škody reprezentovanej sumou bezdôvodného
obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, ktorých zaplatenia sa v uvedenom konaní
domáhal voči spoločnosti Provident Financial s.r.o., neskôr s obchodným názvom Endepro s.r.o..

36. Napriek tomu, že žalobca nebol poučený o svojich procesných právach v zmysle ust. § 292 CSP pri

prvom úkone konajúceho súdu, čo by za určitých podmienok bolo možné posúdiť ako nesprávny úradný
postup, avšak žalobca by musel jednoznačne preukázať bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť
vzniku ním tvrdenej škody s uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu.

37. Súd I. inštancie však dáva žalobcovi do pozornosti, že poučenie tomuto podľa § 292 CSP bolo

doručené spolu s vyjadrením žalovaného dňa 14.02.2019, kedy sa dozvedel aj o jeho likvidácii, teda v
čase pred jeho výmazom z Obchodného registra. Keďže súčasťou poučenia bolo aj poučenie o práve
žalobcu na podanie neodkladného opatrenia, potom neobstojí argumentácia žalobcu o nesprávnom
postupe Okresného súdu Prešov v rozpore s ust. § 292 CSP. Za nesprávny úradný postup nezákonným
zásahom do jeho práv však nie je možné považovať tvrdenie žalobcu, že Okresný súd Prešov ho

mal poučiť o všetkých jeho procesných právach v súvislosti s prebiehajúcou likvidáciou spoločnosti
žalovaného, keďže takáto povinnosť konajúcemu súdu vo vzťahu k všeobecnej poučovacej povinnosť
spotrebiteľa ani nevyplývala.

38. V čase podania žaloby v konaní 15Csp/135/2018 nielenže už prebiehala likvidácia spoločnosti

Endepro s.r.o. s účinnosťou od 01.03.2018, ale aj plynula lehota na prihlásenie pohľadávok v zmysle
výzvy likvidátora zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 73/2018 zo dňa 16.04.2018. V čase prvého
procesného úkonu súdu I. inštancie na realizáciu postupu podľa § 129 CSP (cca 2 týždne po
podaní žaloby), lehota na prihlásenie pohľadávok v zmysle oznámenia likvidátora aj uplynula. Samotný
žalobca, ktorý sa podľa svojho tvrdenia o likvidácii spoločnosti Endepro dozvedel dňa 14.02.2019, teda

v čase, kedy likvidácia ešte ukončená nebola, nepreukázal, že realizoval akékoľvek právne kroky na
uspokojenie uvedenej pohľadávky jej uplatnením v konaní o likvidácii spoločnosti.

39. Z konečnej správy o priebehu likvidácie spoločnosti Endepro s.r.o. zo dňa 17.07.2019
(6Re/3936/2019),konkrétnezčl.4nespornevyplýva,želikvidátorpovažovalprihlásenépohľadávky,ako

aj v súdnych konaniach uplatnené a doposiaľ nevysporiadané finančné nároky za sporné a v súvislosti
s ukončením likvidácie v súlade s § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka rozhodol o zložení celkovej sumy
i hodnoty vo výške 216 639,98 EUR do advokátskej úschovy. K uvedenému pristúpil z dôvodu, že v
zmyslepredmetnéhoustanoveniaObchodnéhozákonníkavprípade,akjepohľadávkasporná,nemožnospoločníkom rozdeliť likvidačný zostatok skôr ako sa veriteľovi poskytlo zodpovedajúce zabezpečenie. V
prípade, ak sa spornosť pohľadávok právne dorieši v prospech, uhradí uschovávateľ spornú pohľadávku
príslušnému veriteľovi. Z vyššie uvedenej konečnej správy teda vyplýva, že neboli uspokojené iba tie

nároky veriteľov, ktoré boli prihlásené, ale likvidátorom určené za sporné.

40. V zmysle vyššie uvedeného sa potom žalobca nemôže domáhať nároku na náhradu škody, ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom v konaní 15Csp/135/2018, pokiaľ svojou nečinnosťou v
čase pred začatím uvedeného konania zavinil zmeškanie lehoty na prihlásenie pohľadávky u likvidátora

spoločnosti Endepro s.r.o. a takýmto procesným postupom zodpovednosť chrániť svoje oprávnené
záujmy presúval na štát.

41. V danom prípade neobstojí argumentácia žalobcu, že nemal informácie o likvidácii spoločnosti,
keďže podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka sú zapísané údaje, týkajúce sa Obchodného registra
účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia.

42. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, spôsob a podmienky zverejňovania
údajov podľa tohto zákona sú upravené zákonom, konkrétne zákonom o Obchodnom vestníku č.
200/2011 Z.z..

43. Vzmysleust.§2ods.4zákonač.200/2011Z.z.jezverejnenieúdajovzapisovanýchdoObchodného
registra v Obchodnom vestníku sprístupnené tretím osobám.

44. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal informácie týkajúce sa likvidácie spoločnosti
Endepro, vrátane výzvy likvidátora na prihlásenie pohľadávok sprístupnené dňom ich zverejnenia v

Obchodnom vestníku, teda v čase pred podaním žaloby vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
15Csp/135/2018; potom neobstojí jeho argumentácia, že o tom informácie mať nemohol.

45. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať tvrdenie žalobcu o nezákonnom
zásahu do jeho práv nerealizovaním procesného postupu Okresného súdu Prešov v rámci konania

15Csp/135/2018 vo vzťahu k výmazu obchodnej spoločnosti Endepro s.r.o.. Zo žiadneho právneho
predpisu platného na území Slovenskej republiky upravujúceho procesný postup a právomoc
všeobecných súdov SR vybavujúcich tzv. civilno- právnu agendu, neupravuje právomoc súdu ex
offo zasahovať do procesu likvidácie obchodnej spoločnosti, resp. zabrániť jej zániku výmazom z
Obchodného registra.

46. Žalobca ďalej namietal nesprávny úradný postup registrového súdu Okresného súdu Bratislava I.,
ktorý realizoval zápis výmazu spoločnosti Endepro s.r.o., v čase kedy prebiehal jeho spotrebiteľsky spor.

47. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01. do 31.10.2019,

Do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku1a) tieto údaje:
a) obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak
sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od
bydliska,
b) identifikačné číslo,

c) predmet podnikania alebo činnosti,
d) právna forma právnickej osoby,
e) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym
orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a
s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická

osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno,
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak
ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
f) označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej
organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra,

spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného
závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia
funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,g) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do
obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa
vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné

číslo, ak jej bolo pridelené,
h) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného
orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má
zapísaná osoba dozorný orgán zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo,
ak jej bolo pridelené,

i) zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia,
j) dátum vstupu do likvidácie a dátum skončenia likvidácie,
k) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra
ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej
skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko,

bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva
pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené,
l) rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby,
m) vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania,
n) meno, priezvisko, značka správcu a adresa kancelárie fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do

obchodného registra ako správca ustanovený v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo
vyrovnacom konaní; ak je ako správca ustanovená právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno,
značka správcu a adresa kancelárie,
o) dátum povolenia reštrukturalizácie alebo povolenia vyrovnania a dátum ukončenia týchto konaní,
p) zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie,

q) meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako
správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné
číslo, ak jej bolo pridelené,
r) právny dôvod výmazu zapísanej osoby,

s) nezahladené tresty uložené zapísanej právnickej osobe a nevykonané tresty postihujúce jej
zapísaných právnych nástupcov,
t) ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.1)

48. Podľa § 6 zákona č. 530/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01. do 31.10.2019, pri podniku zahraničnej

osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, ktorá má bydlisko mimo územia členských
štátov Európskej únie alebo členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, sa
okrem mena, priezviska, bydliska a dátumu narodenia zahraničnej osoby zapisuje rodné číslo, ak jej
bolo pridelené, a primerane aj údaje podľa odseku 4 písm. a) až h), l) a m).

49. Podľa § 7 zákona č. 530/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01. do 31.10.2019, pri zápise podniku
zahraničnej osoby a pri organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, ktorá má bydlisko v niektorom
z členských štátov Európskej únie alebo členských štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a
rozvoj a navrhuje svoj zápis do obchodného registra na vlastnú žiadosť, sa zapisujú údaje podľa odseku
6.

50. Podľa § 8 zákona č. 530/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01. do 31.10.2019, ak zapísaná osoba
ešte nemá pridelené identifikačné číslo, prideľuje jej ho Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť
registrového súdu podľa osobitného predpisu.2)

51. Podľa § 2 ods. 1 sa do Obchodného registra okrem iného za zapisuje dátum vstupu do likvidácie a
dátum skončenia likvidácie, ako aj právny dôvod zrušenia spoločnosti (písm. i)).

52. Registrové konanie je konaním formálnym a podmienky na vykonanie zápisu zmien sa skúmajú iba
v rozsahu vymedzenom podľa § 6 a § 7 zákona č. 530/2003 (viď § 8 ods. 1).

53. Konanie vo veciach Obchodného registra je ďalej upravené v Civilnom mimosporovom poriadku,
konkrétne v § 278 až § 303. Právna úprava niektorých ustanovení konania o zápise údajov je v § 281 až288 Civilného mimosporového poriadku. Zápisom údajov do obchodného registra sa rozumie aj zápis
zmeny údajov a výmaz zapísaných údajov.
54. Pokiaľ podľa Civilného sporového poriadku sa za rozhodnutie súdu považuje rozsudok, uznesenie,

resp. platobný rozkaz, potom samotný zápis údajov do Obchodného registra nie je možné považovať
za rozhodnutie súdu a preto je možné úkony realizované súdom, týkajúce sa zápisov do Obchodného
registra v rámci konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z. posudzovať iba ako nesprávny úradný postup.

55. Uvedený záver je v súlade nielen s právnou úpravou § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., konkrétne v ods.

6 v znení účinnom od 01.07.2023, ale aj súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

56. Z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pri uplatňovaní škody v dôsledku
nesprávneho úradného postupu spravidla platí, že ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou
nesúvisí. Pre túto formu činnosti je určujúce, že úkony úradného postupu samy o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Teda pokiaľ

orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje
podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu
rozhodnutia. Nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa tak prejavia práve
v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené len podľa § 5 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z. ( nezákonné rozhodnutie ). Inými slovami nesprávny úradný postup je v takomto

prípade pri uplatňovaní nároku na náhradu škody konzumovaný nezákonným rozhodnutím, v ktorom sa
tento nesprávny úradný postup odzrkadlil.

57. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 19.09.2018 pod sp. zn. I.
ÚS 327/2018. Z jeho záverov vyplýva, že nárok na náhradu škody nesprávnym úradným rozhodnutím

pohlcuje nesprávny úradný postup jemu predchádzajúci.

58. Ústavný súd SR sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/126/2009, 3Cdo/220/2010 a 6MCdo/11/2010.

59. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom nezakladajú nedostatky, či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali
vydaniu rozhodnutia a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho
rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje
a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu

individuálneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v
obsahu rozhodnutia a môžu byť potom posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spočívajú
na názore, že za nesprávny úradný postup potom nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho

vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že
malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností.

60. Podľa § 70 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a
iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.

61. Podľa § 70 ods. 2 Obchodného zákonníka, likvidáciu vykoná likvidátor.

62. Podľa § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do
obchodného registra, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

63.Podľa§70ods.4Obchodnéhozákonníka,podobulikvidáciesapoužívaobchodnémenospoločnosti
s dodatkom „v likvidácii“.

64. Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátorom môže byť
a) osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona (ďalej len

„správca konkurznej podstaty“), alebo
b) iná osoba, ak je zapísaná v registri fyzických osôb, s ustanovením za likvidátora súhlasí a mohla by
byť inak ustanovená za člena štatutárneho orgánu spoločnosti.65. Podľa § 72 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva,
zakladateľská listina, stanovy alebo osobitný zákon môžu určiť, kto má byť ustanovený za likvidátora.
Osobitný zákon môže určiť, kto je oprávnený navrhnúť ustanovenie likvidátora.

66.Podľa§72ods.3Obchodnéhozákonníka,aklikvidátoraustanovujesúd,ustanoveniesauskutočňuje
náhodným výberom z osôb, ktoré by mohli byť pre prípad vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti
ustanovené za správcu konkurznej podstaty, a to aj bez ich súhlasu.

67. Podľa § 72 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak likvidátora ustanovili spoločníci alebo príslušný

orgán spoločnosti, návrh na zápis likvidátora do obchodného registra podáva ustanovený likvidátor. Ak
likvidátora ustanoví súd, zapíše ho do obchodného registra bez návrhu.

68. Podľa § 75 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak likvidátora ustanovia spoločníci alebo príslušný orgán
spoločnosti, pred zápisom likvidátora do obchodného registra je spoločnosť povinná zložiť do úschovy
u notára podľa osobitného predpisu preddavok na likvidáciu.

69. Podľa § 75 ods. 2 Obchodného zákonníka, preddavok na likvidáciu nepodlieha exekúcii ani
obdobnému vykonávaciemu konaniu a možno ho použiť iba na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora
ustanoveného spoločnosťou alebo príslušným orgánom spoločnosti.

70. Podľa § 75 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti preddavok
na likvidáciu podlieha konkurzu, ibaže návrh na vyhlásenie konkurzu podal likvidátor; v takom prípade
vydá notár hodnotu preddavku na likvidáciu likvidátorovi, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu zapísaný
v obchodnom registri ako likvidátor tejto spoločnosti.

71.Podľa§75ods.4Obchodnéhozákonníka,výškupreddavkunalikvidáciuzavýkonfunkcielikvidátora
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

72. V zmysle ust. § 70 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho
zrušenia, ak zákon neustanovuje inak a po dobu likvidácie používa obchodné meno s dodatkom v

likvidácii.

73.Jenepochybné,žeúdajovstupespoločnostiEndepros.r.o.dolikvidácie,vrátanedôvodujejzrušenia
bol v Obchodnom registri zverejnený dňa 01.03.2018.

74. Z ust. § 75 ods. 5 Obchodného zákonníka ďalej vyplýva, že do 90 dní po schválení účtovnej závierky,
konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor
registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z Obchodného registra.

75. Likvidátor podal návrh na výmaz spoločnosti z Obchodného registra 28.08.2019, prílohou ktorého

okrem iného bola konečná správa likvidátora a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku s rozhodnutím
spoločníkov a účtovnou závierkou za obdobie likvidácie. Konečná správa o priebehu likvidácie s
návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku bola vypracovaná 17.07.2019, účtovná závierka o
priebehu likvidácie bola spracovaná 04.07.2019, ktoré boli schválené spoločníkmi spoločnosti dňa
18.07.2019.

76. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z.z., registrový súd pri splnení podmienok podľa § 6 a 7 vykoná
zápis v lehote 2 pracovných dní od doručenia návrhu na zápis.
77. Pokiaľ likvidátor, ako aj registrový súd - Okresný súd Bratislava I. v súvislosti s výmazom spoločnosti
Endepro s.r.o. z Obchodného registra postupovali v súlade s Obchodným zákonníkom, ako aj Zákonom

o obchodnom registri, potom nie je možné konštatovať, že pri výmaze uvedenej obchodnej spoločnosti
došlo k nesprávnemu úradnému postupu registrového súdu a teda k nezákonnému zásahu do práv
žalobcu.

78. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.02.2024 formuloval podnet na podanie návrhu na začatie

prejudiciálneho konania vo vzťahu k postupu registrového súdu, ako aj Okresného súdu Prešov v konaní
15Csp/135/2018.79. Uvedený podnet nemá charakter dôkazného prostriedku podľa § 187 CSP, Civilný sporový
poriadok iba upravuje povinnosť súdu konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. c), ak podal návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, s tým, že uznesenie o návrhu bezodkladne doručí Ministerstvu
spravodlivosti.

80. Súdy členských štátov Európskej únie majú na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii nárok obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s návrhom

na prejudiciálne konanie. Konanie sa považuje za užitočné vtedy, ak sa v prípade pred vnútroštátnym
súdom nastolila nová otázka výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní
práva EÚ. Je výlučne len na vnútroštátnom súde, ktorý vec prejednáva, aby posúdil potrebu návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ako aj relevantnosť otázok.

81. Dôležité je, aby sa návrh týkal výkladu alebo platnosti práva EÚ, nesmie sa však týkať výkladu

vnútroštátnych právnych predpisov a ani skutkových otázok, ktoré sa objavili vo vnútroštátnom konaní.

82. V zmysle vyššie uvedeného, je potom možné konštatovať, že žalobcom formulovaný návrh na
začatie prejudiciálneho konania sa netýka výkladu práva EÚ, ale vnútroštátneho práva a súčasne
skutkových otázok, ktoré sa vo vnútroštátnom konaní objavili. Potom neboli splnené zákonné

predpoklady pre predloženie žalobcom formulovaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania a
tým nebola daná ani dôvodnosť prerušenia konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku, preto súd žalobu, ako aj návrh žalobcu v súvislosti s podnetom na začatie prejudiciálneho
konania zamietol.

83. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

84. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem, upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej
vecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoréjepotrebnépristanovenípovinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

85. Jednou zo skupín prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, v ktorých vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len
s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu SR pod
sp. zn. II.ÚS563/2011).

86. Zo spisu kedy súd skúmal majetkové pomery žalobcu pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti o
oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu zistil, že tento je v evidencii uchádzačov o
zamestnanieod01.05.2020aniejepríjemcompomocivhmotnejnúdzi,anižiadnychštátnychsociálnych
dávok. Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru nemal od roku 2017 zaevidované
žiadne motorové vozidlo.

87. Z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov strany vyplýva, že mu v júni roku 2023 bola
poskytnutájednorazovápomocodštátupreosobybezpríjmuvovýške100EUR,bývavrodinnomdome,ktorého vlastníkom je D. B. a v banke má zostatok v sume -3,09 EUR. Je slobodný a nie je vlastníkom
žiadneho nehnuteľného majetku.

88. Podľa názoru súdu I. inštancie v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému, spočívajúce v sociálnych
a majetkových pomeroch žalobcu v súvislosti s jeho reálnymi možnosťami a schopnosťami.
Z predložených listín nesporne vyplýva, že žalobca je osobou dlhodobo v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, nie je poberateľom žiadneho príjmu, dávky v hmotnej núdzi, ako aj sociálnej dávky

a nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na základe uvedeného, potom súd I. inštancie
dospel k jednoznačnému záveru, že sociálne a majetkové pomery žalobcu predstavujú taký dôvod
osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov
konania.

89. Na základe uvedeného potom súd I. inštancie rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania

stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

2 29C/68/2023

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.