Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120213251
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1120213251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Insolvenčná a poradenská,
k. s., so sídlom Sitnianska 1, 851 07 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 51 426 226, správca
úpadcu: ISTROS, a.s. v konkurze, so sídlom Vajnorská 127, 831 04 Bratislava, IČO: 00 603 830, proti
žalovanému 1/: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Na Sitine 12, 841 04
Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 36 769 771, žalovanému 2/: AXEL 2018, s. r. o., so sídlom
Stará Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 633 710 a žalovanému 3/:
„ATOEX“ spol. s r.o., so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves,

IČO: 31 396 062, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/5/2020-333 zo dňa 04.04.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 37Cbi/5/2020-333 zo dňa
04.04.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 4,
§ 59 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej

aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), zamietol
žalobu žalobcu a žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2020
domáhal, aby súd určil neúčinnosť právnych úkonov, a to záložnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a
žalovaným 1/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolil Okresný úrad Bratislava dňa 13.07.2018 pod
č. V-2990/2018, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a

žalovaným 2/, ktorej záznam do katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad Bratislava dňa 01.08.2020
pod č. Z-3778/2018 a dohody záložných veriteľov o poradí záložných práv z 01.08.2018 uzatvorenej
medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorej záznam do katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad
Bratislava dňa 02.08.2018 pod č. Z-3807/2018. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému 2/
povinnosť vydať v prospech konkurznej podstaty sumu 1.500.000,- eur. Svoju žalobu žalobca odôvodnil
tým, že v dôsledku odporovateľných právnych úkonov unikol z konkurznej podstaty majetok úpadcu,
ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX a LV č. XXXX. V žalobe žalobca tiež uviedol, že lehota na podanie

žalobypodľaustanovenia§57ods.2ZoKRbolapredĺženávzmyslezákonač.62/2020Z.z..Žalovaný1/
navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný 2/ namietal, že úpadca nie je účastníkom
zmluvy o postúpení pohľadávky a ani dohody záložných veriteľov o poradí záložných práv, a preto nie
je možné im odporovať, keďže sa nejedná o úkony dlžníka. Žalovaný 3/ sa k žalobe žalobcu nevyjadril.3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola
podaná oneskorene, t. j. po uplynutí lehoty jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

Konkurz na majetok úpadcu, obchodnej spoločnosti ISTROS, a.s., bol vyhlásený uznesením Okresného
súdu Bratislava I z 11.07.2019 pod sp. zn. 37K/60/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
139/2019 dňa 22.07.2019. Účinky vyhlásenia konkurzu v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZoKR
nastali dňa 23.07.2019 a posledný deň lehoty na podanie odporovacej žaloby upravený v ustanovení
§ 57 ods. 2 ZoKR bol dňa 23.07.2020. Žalobca (pôvodný správca) podal žalobu na Okresnom súde

Bratislava I až dňa 26.08.2020, t. j. viac ako jeden mesiac po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej
lehoty. Súd prvej inštancie nezistil ani splnenie podmienok pre aplikáciu zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“).
V zmysle ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. bolo stanovené, že lehoty, ktorých uplynutím
by došlo k premlčaniu alebo zániku (preklúzii) práva v období od nadobudnutia účinnosti zákona (t.

j. od 27.03.2020) do 30.04.2020, neplynú, t. j. o dané obdobie sa predlžujú. V zmysle ustanovenia
§ 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z. sa premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v období po
12.03.2020 do dňa účinnosti zákona (t. j. do 27.03.2020), neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí
účinnostizákona(t.j.neskončiaskôrako26.04.2020).Účelomzákona62/2020Z.z.bolo,abyoprávnené
osoby nestratili možnosť uplatniť si svoje práva na súde pre uplynutie hmotnoprávnej lehoty v dôsledku

vyhláseného núdzového stavu a s tým spojeným zákazom vychádzania (tzv. lockdownom) a nie en bloc
predĺženie akýchkoľvek premlčacích a prekluzívnych lehôt prezentované v konaní žalobcom, ktoré by
bolo nedôvodné a spôsobilo by to právnu neistotu v právnych vzťahoch. Totožný záver možno vyvodiť
aj z dôvodovej správy k zákonu č. 62/2020 Z. z., podľa ktorej má predkladateľ za to, že toto opatrenie
môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné

pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o
svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Súd prvej inštancie zároveň odkázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2022 sp. zn. 3Cob/22/2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že
nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých premlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č.
62/2020 Z. z. sa pri posudzovaní otázky premlčacia aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty

mali uplynúť, t. j. ich koniec mal pripadnúť na obdobie v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a následne
v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021. Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej
neplynutia k premlčacej lehote, ale účelom zákona bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v
čase pandémie a po skončení takto vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie
ich práv uskutočniť. Predmetný právny názor je pritom nutné aplikovať nielen na premlčacie lehoty, ale

aj na lehoty prekluzívne s tým, že súd rozhodujúci o podanej žalobe sa s citovaným právnym názorom
v celom rozsahu stotožňuje. K predĺženiu premlčacích alebo prekluzívnych lehôt, ktoré mali uplynúť až
po dátume 01.05.2020, však v dôsledku zákona č. 62/2020 Z. z. nedošlo. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie dospel k záveru, že k predĺženiu prekluzívnej lehoty na podanie žaloby v rozhodovanom
spore, ktorá mala uplynúť uplynutím dňa 23.07.2020, nedošlo. Pôvodný žalobca ako správca konkurznej

podstaty úpadcu tak mohol podať žalobu najneskôr do 23.07.2020, t. j. v čase, keď nebola vytvorená
žiadna objektívna legislatívna prekážka (napr. v podobe zákazu vychádzania), ktorá by mu bránila v
podaní odporovacej žaloby. Keďže pôvodný žalobca podal žalobu dňa 26.08.2020, hoci lehota na jej
podanie mu uplynula uplynutím dňa 23.07.2020, podal ju oneskorene. Z uvedeného dôvodu súd prvej
inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že tieto žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal, keďže

im v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že súd
prvej inštancie nesprávne interpretoval zákon č. 62/2020 Z. z. a neaplikoval ustanovenie § 1 uvedeného
zákona, aj keď aplikované byť malo. V dôsledku nesprávnej interpretácie tohto ustanovenia dospel

k nesprávnemu záveru, keď je zrejmé, že v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 lehoty
na bránenie práv na súde neplynuli. Podľa žalobcu je jedno, či sa jedná o premlčacie, alebo prekluzívne
lehoty a bezpredmetné je aj to, či k premlčaniu, resp. k zániku práva došlo pred účinnosťou uvedeného
zákona, alebo tieto dôsledky mali nastať až v budúcnosti. Súd prvej inštancie šiel nad rámec zákona
a tento vzťahuje len na lehoty, ktoré mali v čase od účinnosti tohto zákona uplynúť, t. j. od 27.03.2020 do

30.04.2020, ktoré obdobie v trvaní 34 dní sa do plynutia lehôt nezapočítava. Podľa žalobcu je predmetný
zákon nutné aplikovať aj v tých prípadoch, v ktorých nedošlo k uplynutiu lehoty v čase od 27.03.2020 do
30.04.2020. Súd prvej inštancie mal pri interpretácii prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých bol zákon
prijímaný a že sa ním riešila výnimočná situácia, ktorá nemala obdobu. Tým, že súd prvej inštancieinterpretoval zákon č. 62/2020 Z. z. formalisticky a svojvoľne, odňal žalobcovi právo domáhať sa na súde
určenia neúčinnosti právnych úkonov, čo môže mať vážny dopad na veriteľov úpadcu. Žalobca preto
navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné

prejednanie a rozhodnutie vo veci samej.

5. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili napriek tomu, že im odvolanie spolu s výzvou
na vyjadrenie boli doručené dňa 21.05.2023.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právnych

úkonov – záložnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným 1/, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností povolil Okresný úrad Bratislava dňa 13.07.2018 pod č. V-2990/2018, zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.07.2020 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorej záznam do
katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad Bratislava dňa 01.08.2020 pod č. Z-3778/2018 a dohody
záložných veriteľov o poradí záložných práv z 01.08.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovaným

3/, ktorej záznam do katastra nehnuteľností vykonal Okresný úrad Bratislava dňa 02.08.2018 pod č.
Z-3807/2018. Podľa žalobcu išlo o zvýhodňujúce právne úkony, ktorými došlo k ukráteniu v tom čase
vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému 2/ zaplatiť v prospech konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 1.500.000,- eur.
Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú oneskorene, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej

prekluzívnej lehoty, keď mal súd prvej inštancie za to, že lehota na podanie žaloby plynula do 23.07.2020
a k jej predĺženiu nedošlo ani v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z..

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
a svoje rozhodnutie, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, dostatočne

presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým
do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so
zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej miere stotožnil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel

k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v prípade interpretácie zákona č.

62/2020 Z. z., keď je nepochybné, že právna úprava poskytuje ochranu len tým subjektom, ktorých
nároky by sa v období od účinnosti zákona, t. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020, premlčali alebo zanikli.
Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo účelom zákona predĺžiť premlčacie/prekluzívne lehoty, ale
poskytnúť dodatočný náhradný čas na uplatnenie práva pre tých, ktorých právo by v uvedených lehotáchzaniklo,alebosapremlčalo.Odvolacísúdďalejuvádza,žezhľadiskavýkladu§1zákonač.62/2020Z.z.
z gramatického vyjadrenia slovného spojenia „uplynutím ktorých by došlo“ vyplýva, že toto ustanovenie
sa týka len tej časti lehoty, ktorej uplynutie mohlo nastať v časovom rámci ustanovenom v § 1 citovaného

zákona. Iba v prípade, ak by koniec plynutia lehoty, teda posledný deň lehoty spadal do uvedeného
časového rozhrania podľa § 1 písm. a) citovaného zákona, táto premlčacia lehota by mala uplynúť v čase
ododňaúčinnosticitovanéhozákonaod27.03.2020do30.04.2020,vtedybytátolehotabolazachovaná,
lebo by neplynula. Z týchto dôvodov § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. poskytujú ochranu pred premlčaním,
resp. zánikom nároku oprávnenej osoby, avšak toto ustanovenie sa vzťahuje len na tie prípady, resp.

lehoty, ktoré mali uplynúť v § 1 vymedzenom časovom rámci, teda, ak by koniec lehoty spadal do
časového obdobia konkretizovanom daným ustanovením. Je potrebné uviesť, že nie všetky lehoty sa
predlžujú. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na § 1 písm. b) citovaného zákona, podľa ktorého, ak
by premlčacia lehota uplynula po 12.03.2020 do dňa účinnosti tohto zákona, teda do 27.03.2020, zákon
predĺžil túto lehotu o 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Na základe daného ustanovenia tiež
došlo k zmene v plynutí lehôt, relatívne premlčanému/zaniknutému právu priznal nárokovateľnosť, ktorú

však obmedzil lehotou ďalších 30 dní. Aj toto ustanovenie vychádzalo z predpokladu, že došlo k zániku
takéhoto práva alebo k jeho premlčaniu v kritickom období. Zákonodarca neumožnil akékoľvek ďalšie
plynutie danej lehoty a predĺženie lehoty o tieto dni výslovne viazal na uplynutie lehoty v konkrétnom
časovom rámci, teda negeneralizoval akékoľvek všeobecné plynutie lehôt.

13. Uvedený právny názor vyslovil už napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn.
15CoCsp/24/2023 zo dňa 29.05.2024, ktorý zároveň konštatoval, že: Ak by súd mal uveriť argumentácii
žalobcu, táto by bola správna v prípade, ak by § 1 písm. a) bol v znení: Lehoty ustanovené právnymi
predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde a) v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona do 30.04.2020 neplynú. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že zákon č. 62/2020

Z. z. rozlišuje plynutie hmotnoprávnych lehôt a procesnoprávnych lehôt, čo vyplýva z osobitnej úpravy
plynutiahmotnoprávnychlehôtv§1a§8aprocesnoprávnychlehôtv§2a§9.Odvolacísúdzdôrazňuje,
že pokiaľ zákaz pohybu z dôvodu pandémie ochorenia Covid-19 nemohol žiadnym spôsobom ohroziť
právo vymáhateľné na súde v dostatočne dlhej premlčacej dobe na súde, nie je dôvod na predĺženie
premlčacej doby, ktorej cieľom je nútiť k oprávneniu osobu, aby si svoje práva uplatnila na súde v

primeranej lehote. Odvolací súd tiež poukazuje na čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. V zmysle ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo. Vzhľadom na danú právnu úpravu odvolací súd dospel k záveru,
že nemá dôvod odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
k plynutiu premlčacích lehôt vyjadril svoje závery v rozhodnutiach spisové značky 17CoCsp/44/2023,
17CoCsp/8/2022, 43CoCsp/16/2022, 14Co/10/2022, 17CoCsp/8/2022, 17CoCsp/41/2022. Rovnako
plynutielehôtposúdilnapr.KrajskýsúdvNitrevrozhodnutí8CoCsp/17/2022.Rovnakýnázorvyplývaajz

rozhodnutí Najvyššieho súd SR napr. z uznesenia sp. zn. 2Cdo/220/2021 zo dňa 29.09.2021, uznesenia
sp. zn. 4Cdo/197/2020 zo dňa 25.03.2021, uznesenia sp. zn. 7Cdo/319/2021 zo dňa 30.11.2021,
uznesenia sp. zn. 2Obdo/67/2020 zo dňa 28.03.2023. Všetky rozhodnutia najvyššieho súdu sa týkajú
plynutia procesných lehôt ustanovených zákonom alebo určených súdom na vykonanie procesného
úkonu v konaní pred súdom účastníkom konania a stranám sporu podľa § 2 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona

č. 62/2020 Z. z..

14. Odvolací súd v neposlednom rade uvádza, že súd prvej inštancie správne interpretoval zákon
č. 62/2020 Z. z., keď je nepochybné, že cieľom poskytnutej ochrany boli práva a vzťahy, v prípade
ktorých lehota na ich uplatnenie mala skončiť vo vymedzenom období a nie predĺžiť lehoty tam, kde

tieto nebolo potrebné realizovať v čase obmedzení nariadených v súvislosti s COVID-19. V opačnom
prípade by nastal stav, že všade tam, kde bolo možné právo uplatniť aj mimo vymedzeného obdobia, t. j.
mimo najobmedzujúcejších opatrení v súvislosti s COVID-19, by boli lehoty ešte aj generálne predĺžené
o ďalších 35 dní. Žalobca v prejednávanom prípade mal možnosť uplatniť svoje právo bez obáv, že
pre opatrenia s COVID-19 by došlo k jeho preklúzii v riadnej zákonnej lehote podľa ZoKR a neexistuje

právna úprava, ktorá by toto jeho právo predĺžila. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru
o oneskorenom podaní žaloby, čím došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, a preto
nemal inú možnosť ako podanú žalobu zamietnuť.15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na ich

náhradu nepriznal, nakoľko si v odvolacom konaní tento nárok neuplatnili a žiadne trovy im ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).