Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 21C/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623218561
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623218561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom

v D. XXX/X, XXX XX E., F. G., proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K.,
L. G., práv. zast.: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč,
o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal ochrany osobnosti v zmysle ust. § 11 a §13 Občianskeho

zákonníka. V žalobe uviedol, že so žalovanou sa zoznámil na dovolenke v Chorvátsku v auguste
2022, kedy bola v rozvodovom konaní so svojim bývalým manželom. Na konci pobytu si vymenili svoje
telefónne čísla a dohodli sa na možnej schôdzke v Holíči. I keď prvé stretnutia neboli jednoznačné,
vyvinul sa časom medzi nimi intímny pomer. Videli sa v priemere 2-3 dni v týždni. Do žalovanej sa
zamiloval. Vzťah žalovanej k žalobcovi, ako sa neskôr ukázalo, bol skôr povrchný. Stretávali sa do
februára roku 2023, kedy žalovaná stretávanie ukončila. Ich vzťah bol komplikovaný pomerne veľkou
vzdialenosťou ich bydlísk (cca 250 km). Žalovaná ho uisťovala, že jej charakter ich vzťahu „ na diaľku“

nevadí a netrpí nedostatkom pozornosti ani vo vzťahovej, ani v intímnej sfére. Postupom času sa
však prejavila určitá neúprimnosť žalovanej čo sa týka partnerskej oblasti života, žalovaná nadviazala
intímny pomer ešte minimálne jedným iným mužom. Žalovaná mu 1. februára ( 2023) formou SMS
správy oznámila, že sa s ním rozchádza. O cca 10 dní, po ich búrlivej výmene názorov, prichádza od
žalovanej ústretová komunikácia o pokuse o úprimný rozhovor o obnovenie ich vzťahu. Ich vzťah sa
však o pár dní definitívne rozpadá. Neskôr žalovaná označilo jeho osobu pred dcérou ako „troubu“.
O ich rozchode mu žalovaná nebola schopná povedať do očí a oznamuje mu to iba telefonicky. Žalobca

z tejto situácie mal pocit, že žalovaná trpí akýmsi paranoidným pocitom nadriadenosti. Žalovaná sa po
ich rozchode začala správať k žalobcovi hrubo a urážlivo. Následne dostával od žalovanej hlúpe textové
správy o tom, že je „natvrdnutý“, alebo, že žalovanú prenasleduje. S takouto nízkou úrovňou sociálneho
správania sa žalobca ešte u dospelého človeka nestretol. Na konci marca žalovaná v textovej správe
žalobcovi tvrdila, že „nikoho nemá a asi ani nechce“, bez toho, aby sa jej na to pýtal. V tejto SMS
komunikácii žalobcu nazýva „pubertálnym chlapcom“. Životná skúsenosť s takto prudkým a často veľmi
nevyspelým správaním žalovanej ho vedie k domnienke, že vinou prežitej traumy ( ťažké ochorenie),

i detstva v neľahkých sociálnych pomeroch, môže žalovaná trpieť sociopatickou poruchou osobnosti.
V tomto čase už žalobca poznal svoju súčasnú priateľku H.. Následne už ich komunikácia utícha. Na
jeho blahoprianie k meninám (sviatok H. 7.mája), mu žalovaná v SMS správe odpovedá, že „ o ní veřejne
lžu a že doufá, že děvčica brzo pozná, jaký jsem falošný hajzel“. Po tomto nezmyselnom slovnomnapadnutí, zasiela žalovanej skutočný list, kde ju znova žiada, aby sa prestali urážať a aby spolu
zostali iba v kontakte. Na list žalovaná nijak nereagovala. V telefonickom rozhovore sa od žalovanej
dozvedá, že v rámci rozvodového konania odovzdal jej bývalému manželovi H. K. ich súkromnú

korešpondenciu, že je hajzel atď. Následne keď jej SMS správou vysvetlil, že o no určite nebol, dostáva
od žalovanej urážlivú SMS „jsi obyčajné prasa, ktorému neverím nos mezi očami“, „ že o ní roznáším
klamstvá“, atď. Po zistení, že by niekto potenciálne mohol mať ich súkromnú emailovú korešpondenciu,
podal trestné oznámenie. Dňa 11.7. urobil posledný pokus o zmier so žalovanou, keď formou SMS
správy vyzval žalovanú k osobnému stretnutiu a vzájomnej omluve, na čo však žalovaná nereagovala.

Dôvodom podania žaloby je správanie žalovanej voči jeho osobe, jej vulgárne a často nezmyselné
vyjadrenia na jeho adresu, prisudzujúc jeho osobe klamanie a to dokonca verejnou formou. O žalovanej
nič nezverejňuje na sociálnych sieťach. Pokiaľ niekoho stretne, koho obaja poznali, nemá dôvod sa
vracať k jeho životnému stretnutiu so žalovanou. Žalobca v petite žaloby žiadal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi, a to takto „Já níže
podepsaná H. I. se omlouvám A. B. C., za to, že jsem ho v SMS zprávách a v telefonickém hovoru

nazvala falešným hajzlem, prasatem, pubertální osobou a především lhářem“. Toto ospravedlnenie musí
žalovaná zaslať písomne formou doporučeného listu na vyššie uvedenú adresu žalobcu. Žalovanej sa
ukladá povinnosť zdržať sa podobných či akýchkoľvek vulgárnych výrokov na adresu žalovaného do
budúcnosti. Žalovanej sa ukladá nahradiť plné náklady súdneho konania.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovanej k žalobe, výpisom z SMS správ, písomným
vyjadrením žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobcu, listom žalobcu, vyjadrením
žalovanej k listu žalobcu, vyjadrením žalobcu a právnej zástupkyne žalovanej na pojednávaní konanom

dňa 17.12.2024 a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca sa žalobou domáha ochrany pred
slovami ako „egoista“, vyslovenými v ich súkromnej komunikácií pod emóciami a v afekte, pričom on
sám ju v žalobe označuje ako osobu so sociopatickou poruchou osobnosti. Žalobca sa cíti odstrčený

a podvedený, keďže sa opovážila rozísť sa s ním. Napriek tomu sa žalobca neustále snaží s ňou
stretnúť. Žalobca ju v takmer každej sms správe žiada o stretnutie a nakoľko ona s tým nesúhlasí,
začal nepodanie a následne aj stiahnutie žaloby takýmto stretnutím podmieňovať. Ako vyplýva z ich
vzájomnej komunikácie tak sa žalobca stále nevie zmieriť s ich rozchodom. Potom ako sa so žalobcom
nechcela stretnúť a neodpovedala mu na niekoľko nevyžiadaných sms správ, tak jej napísal, že

na ňu podáva žalobu ( sms zo dňa 11.12.2023). S dodatkom, že ak sa s ním stretnem, tak žalobu
stiahne. Žalobca sa domáha ochrany svojej osobnosti a pritom nemá zábrany v žalobe písať, že trpí
„ nějakou osobnostní poruchou“, „ sociopatickou poruchou osobnosti“, jej správanie volá podvodným,
„ nevyspělým“, či dokonca s „nízkou úrovní sociálního chování“ . Na záver dodáva, že má „asociální
jednání“. Žalobca ju v návrhu neustále zosmiešňuje, píše, že sa správa detinsky. Bez štipky úcty k mojej

osobnosti rozširuje informácie ešte aj o jej chorobe; čo je výslovne jej súkromná vec. Žalobca sa domáha
ochrany pred údajným zásahom do osobnostných práv ale zabúda na zásadnú vec, že sa výslovne
jedná o ich súkromnú komunikáciu. Termín „prasa“ použila až po tom, čo čo zistila, že ich súkromná
mailová komunikácia sa bez jej vedomia dostala mimo ich okruh, navyše k jej bývalému manželovi,
s ktorým viedli konanie o úprave práv k maloletým deťom. Predpokladala, že ju zverejnil žalobca. Slovo

„ hajzel“ použil sám žalobca, a to na označenie jej bývalého manžela, s dodatkom, že za „to zaplatí“.
Za povýšeného egoistu žalobcu označila po tom ako jej napísal, že ide o neho a nie o ňu a jej deti.
Žalobca jej ( 26.6.2023), a to aj bez jej odozvy, napísal, že nikdy nebude s tretími osobami riešiť jej
správanie. Hoci so žalobcom nekomunikovala, tento jej dňa 10.7.2023 opätovne píše s vyhrážkou, že
ju dá k súdu. Dodal, že tak neurobí, ak sa s ním stretnem a zostanem s ním v kontaktu. Dňa 25.7.2023

jej žalobca píše, že nakoľko som si dovolila s ním nekomunikovať, dáva ma k súdu. Už 18.9.2023 jej
ale žalobca píše gratuláciu k narodeninám so želaním životných úspechov. Dňa 11.12.2023 ju opätovne
nevyžiadane kontaktoval s tým, že na ňu podáva žalobu. Stiahnutie žaloby podmieňuje stretnutím. Je
zrejmé, že žalobca sa nedokáže vyrovnať s ich rozchodom. Neustále jej píše a žiada o stretnutie.
Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SRč.k. 28Cdo/983/2002 s tým, že neoprávneným

zásahom do práva na ochranu osobnosti je len také konania, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej
integritefyzickejosoby,ktoréjeobjektívnespôsobiléznížiťjejdôstojnosť,vážnosťačesťaktoréohrozuje
jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že právo na ochranu osobnosti sa
nemôže týkať súkromnej komunikácie dvoch ľudí, keďže tá logicky nemôže ohroziť postavenie anijedného z nich v spoločnosti. Žalovaná ich sms komunikáciu nijako nešírila ani inak nezverejnila, urobil
to sám žalobca. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov
konania v plnom rozsahu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 6.7.2024 uviedol, že nemá žiadny záujem o akýkoľvek kontakt
so žalovanou do budúcna, s výnimkou tohto konania pred súdom. Jeho motiváciou pre podanie žaloby
nie je to, aby sa so žalovanou videl, ale dosiahnutie satisfakcie za jej sprosté jednanie voči jeho
osobe. V súčasnosti má žalobca skutočný partnerský vzťah s priateľkou H., ktorá sa so svojim synom

prisťahovala zo Skalica za ním a jeho dcérami z prvého manželstva do Českej republiky. Jeho žaloba
nie je tzv. „pomstou zhrzeného milence“. Nesúhlasí s tým, že žalovanú v žalobe zosmiešňuje, vyjadril
iba svoj názor na úroveň jej sociálneho správania a konania. Napriek tomu má základný rešpekt k H.
a rád by jej dal pred súdom možnosť, aby obhájila svoje správanie , či už sama osobne alebo aspoň
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Urážlivé, difamačné výroky na adresu takto poníženej osoby
je súd povinný riešiť bez ohľadu na to, či ide o súkromnú alebo verejnú korešpondenciu. Uviedol, že

nedokáže pochopiť ako môže dospelý človek zdvihnúť telefón a vulgárne vynadať človeku, takmer
o generáciu staršiemu ( osobe žalobcu), po tom, čo sa dozvie o údajnom úniku ich súkromnej emailovej
korešpondencie, i keď takýto email daná osoba nevidela a ani nepožadovala aby sa ten, kto toto tvrdí,
týmito emailami preukázal. Navrhol predvolať ako svedka pána H. K. (bývalý manžel žalovanej). Po
ukončení ich vzťahu mal záujem zostať so žalovanou v kontakte, aby do budúcna vedel ako sa jej a jej

deťom v živote darí. V momente keď zistil, že o komunikáciu žalovaná nemá záujem ( máj 2023), bola ich
komunikácia ukončená a obnovila sa až po vulgárnom telefonáte žalovanej jeho osobe, dňa 6.6.2023.
Ani jemu nie je príjemné riešiť túto vec pred súdom, chcel aby vec vyriešili jej a jeho „omluvou“ ( tiež
sa k žalovanej nechoval vždy správne, i keď jeho správanie nebolo nikdy vulgárnej podoby a takej
intenzity ako v prípade žalovanej a nedá sa s jej správaním porovnať). Žaloba na ochranu osobnosti

týkajúca sa hrubých urážok žalovanej H., ktoré sa dotýkajú jeho cti a ľudskej dôstojnosti spĺňajú všetky
zákonné požiadavky a svojou skutkovou podstatou sú tieto činy natoľko preukázané, že ich súd môže
bez ďalšieho prejednať. Paragraf 11 OZ nestanovuje ako povinnosť pre relevantnosť žaloby, že zásah do
osobnostných práv poškodenej osoby ( osoby žalobcu) musí byť urobený verejne, tzn. pred inými ľuďmi.
Je mu ľahostajné, či sa so žalovanou osobne stretnú pred súdom. Ak sa žalovaná na súd dostaví, rád

by jej v miestnosti súdu navrhol zmierne riešenie ich veci, pokiaľ sa mu za svoje správanie ospravedlní.
V tomto prípade pridá aj svoje ospravedlnenie jej osobe, taktiež uhradí všetky náklady súdneho konania,
vrátane nákladov na právne zastupovanie žalovanej. Išlo by o ich posledné životné stretnutie a žalovaná
má tak poslednú možnosť uľaviť svojmu svedomiu ( „pokud tedy nějaké má...“) a ospravedlniť sa mu.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 9.8.2024 uviedla, že žalobca ju opätovne svojvoľne označuje

za osobu so sociopatickými prvkami v osobnosti, za osobu trpiacu osobnostnou poruchou či za osobu
bez morálnych zásad. Žalobca bez jej súhlasu číri informácie o jej zdraví. Žalobca sa v každej sms
správe dožadoval osobného stretnutia. Keďže sa mu to nepodarilo, tak na ňu podal žalobu s tým, že
ju stiahne ak sa stretnú. Žalobca neuvádza v čom konkrétne by malo spočívať údajné zníženie jeho
dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, práve v dôsledku ich súkromnej komunikácie. Slovo hajzeľ používa

sám žalobca, a to napríklad v sms zo dńa 6.6.2023, kde takto označil jej bývalého manžela. Žalobcu za
egoistu označila v súkromnej komunikácii potom ako veľavravne napísal „Ne, tady jde o mě“. Navrhla,
aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

7. Žalobca v liste zo dňa 9.10.2024 žalovanej oznámil, že sa bude po druhýkrát v živote ženiť a rád

by preto do svojho nového života vykročil s čistým stolom. V prvom rade sa chce znova „omluvit“ za
to, že prisudzoval autorstvo predmetných sms správ jej švagrovi a uviedol ju tak do omylu, ako už vie,
autorom týchto sms správ bol on sám. Uznal, že nebolo vhodné v žalobe konkretizovať akými ťažkými
zdravotnými problémami si prešla a rád by toto vyjadrenie zobral späť. I keď jeho ľudská skúsenosť
s jej konaním mu ukázala na žalovanú ako na človeka často „zcela bezoostyšne a bez skrupulí“, rád

by s v tom mýlil. Bohužiaľ jej správanie voči žalobcovi pôsobí ako konanie sociopatickej osobnosti a je
presvedčený, že by to potvrdil aj odborník na ľudské duše, pokiaľ by mal možnosť jej konanie oficiálne
posudzovať. Uviedol, že pokiaľ sa ju niekedy svojim konaním alebo slovom dotkol, alebo ju dokonca
ľudsky zranil, mrzí ho to a ospravedlňuje sa jej za to. Vyzval žalovanú, aby po obdržaní tohto listu zaslala
na jeho adresu ospravedlnenie za opakované urážky a nešetrné správanie voči nemu, v zmysle jeho

žaloby, a to s doručením najneskôr do 10.12.2024. Pokiaľ mu jej ospravedlnenie dorazí, vezme žalobu
späť. Pokiaľ žaloba nepríde, požiada súd, aby jeho žalobu detailne prejednal. Uistil žalovanú, že nijak
neusiluje o kontakt s jej osobou. Nemá záujem pátrať po jej osobe , zisťovať kde presne býva, nemá
záujem o osobný a ani žiadny iný kontakt. Z pochopiteľných ľudských dôvodov ho bude vždy zaujímať,či vedie so svojimi deťmi dôstojný život, či je zdravá, z tohto dôvodu bude rád, keď zostanú i naďalej
navzájom viditeľní aspoň na nejakej sociálnej sieti. O žiadny iný kontakt usilovať nebude, pokiaľ si ona
nepraje ani to, aby jej zo slušnosti poprial sms správou k narodeninám, nebude tak v budúcnosti činiť. Zo

všetkého najviac by však ocenil, mimo konanie súdu, jej „omluvu za Tvé prokázané podvodné jednání
vuči mne, v osobní partnerské rovine“. V závere listu uviedol: „ I přes to nedobré, co mi životní setkání
s tebou přiineslo, Ti v dalším životě přeju pevné zdraví a hodně štěstí“.

8. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2024, na list

žalobcu, uviedla, že jeho úvod je síce venovaný akémusi ospravedlneniu, avšak hneď v ďalšom odseku
ju už znova uráža. Priznáva, že vlastne klamal, ide o sms správy, ktorých autorstvo pripisoval inej osobe,
hoci ich autorom bol on sám. Ospravedlňuje sa, že opisoval jej zdravotný stav a ako sa zmýlil v opise
jej osobnosti, no hneď na to píše, že je podľa neho aj tak sociopatom a že by ju mal skúmať odborník.
Nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok žaloby na ochranu osobnosti zhrnula do 26. bodov a na záver
navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

9. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.12.2024 navrhol, aby súd v konaní urobil výsluch žalovanej
( nebola prítomná na pojednávaní), pretože doposiaľ nevyjadrila žiadnu vôľu k zmieru, jej chovanie je
neslušné. Uviedol, že sa jednalo o súkromnú korešpondenciu medzi ním a žalovanou. Taktiež navrhol
vypočutie bývalého manžela žalovanej, p. H. K., pretože on informoval žalovanú o tom, že má nejaké
emaily, ktoré si žalobca vymieňal so žalovanou. Na p. K. podal trestné oznámenie, je mu však známe,

že p. K. nedokázal polícii preukázať sms správy, povedal, že ich nemá, že ich zmazal. Uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by niekto iný mal vedomosť o ich sms správach. Vyjadril obavu, že žalovaná môže
ich súkromnú korešpondenciu zverejniť. Tiež uviedol, že sa jednalo o omyl v ich partnerskej rovine,
išlo o jej ľudskú sprostotu a vulgaritu. Uviedol, že chce súd ešte doložiť ďalšie sms správy a jeden
telefonát, ktorý prebehol medzi ním a žalovanou. Nemá však vedomosť o tom, že by tento telefonát

bol zverejnený ďalšej osobe.

10.Právnazástupkyňažalovanejnesúhlasilastým,abyžalobcamalmožnosťpredkladaťďalšie dôkazy,
keď tak doposiaľ neučinil. V konaní bolo preukázané, že korešpondencia, ktorá prebehla medzi ním
a žalovanou bola súkromná. Žalovaná ju neposkytla jej bývalému manželovi, naopak, podozrievala

z toho žalobcu.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

13. Žalobca sa žalobou domáhal poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia
žalovanej v navrhovanom znení. Tvrdil, že sms správami a telefonickým rozhovorom medzi ním a
žalovanou došlo k zásahu do jeho osobnostných práv.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 180/2007 zo dňa 20.3.2007

uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo
k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianského zákonníka, pričom musia byť splnené oba tieto
predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany
a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu.

15. Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo
k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach
( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 113/2009 z 31.1.2011).

16. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka
je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo
ohrození osobnostného práva fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa
považuje konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívnespôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti
( rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo/983/2002).

17. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalobcu, ktorý sa domáha ochrany svojich osobnostných
práv, zaťažuje dôkazné bremeno preukázania, že nepravdivé tvrdenia žalovanej mali takú intenzitu, že
bolispôsobilévyvolaťnásledkyvsmereprivodiťmuujmunajehoobčianskejcti,resp.ľudskejdôstojnosti.
Súd má za to, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou prebiehala
komunikácia formou sms správ. Z pripojených výpisov sms správ, ktoré počas konania doložila žalovaná,
mal súd preukázané, že žalovaná napísala žalobcovi sms správy tohto znenia: „ Si obycajne prasa
kteremu neverim nos medzi ocama“, „ O teba asi ťažko ty povýšenecký egoisto...,“. Iné sms správy, ktoré
mala napísať žalovaná žalobcovi a ktoré mali žalobcovi spôsobiť ujmu na jeho osobnostných právach
nemal súd v konaní preukázané. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.12.2024 navrhol vykonanie

dôkazov ďalšími sms správami a taktiež telefonickým hovorom, ktorý medzi nimi prebehol, avšak súd
rozhodol, že navrhnuté dôkazy nevykoná, nakoľko mal za to, že žalobca mal dostatok času na to, aby
tieto prostriedky procesného útoku predložil včas ( žaloba bola podaná dňa 21.11.2003), pričom strany
sporu sú v zmysle základných princípov Civilného sporového poriadku ( čl. 8) povinné podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi. Odročenie pojednávania za účelom predloženia dôkazných prostriedkov a taktiež

aj výsluch navrhnutého svedka ( H. K.) by však bolo nehospodárne a neúčelné, nakoľko súd mal za
to, že vo veci je možné rozhodnúť. V konaní mal súd preukázané, že predmetné sms správy zaslala
žalovaná žalobcovi ako reakciu na zistenie, že sa ich osobná mailová komunikácia bez jej vedomia
dostala k jej bývalému manželovi, s ktorým viedli súdne konanie o úprave práv a povinností k maloletým
deťom. Žalovaná predpokladala, že ju zverejnil žalobca. V konaní nebolo preukázané, kto a či vôbec sms

správy bývalému manželovi žalovanej poskytol. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že za povýšeného
egoistu žalobcu označila po tom, ako jej napísal, že ide o neho a nie o žalovanú a jej deti. Žalobca
v konaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, či nejaká tretia osoba sa oboznámila s ich súkromnou
korešpondenciou. Taktiež uviedol, že bývalý manžel žalovanej, p. H. K., nepreukázal polícii sms správy,
uviedol, že ich nemá. Žalovaná tvrdila, že išlo o ich súkromnú komunikáciu.

19. Z takto zisteného skutkového stavu, s poukazom na emočne značne vypätú situáciu vo vzájomnom
vzťahu žalobcu a žalovanej, ktorý následne viedol k jeho ukončeniu, sms správy, ktoré zaslala žalovaná
žalobcovi nemožno považovať za taký závažný zásah do osobnostných práv žalobcu, ktoré by mali byť
chránené podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Výrazy, ktoré použila žalovaná, neboli podľa názoru súdu,

objektívne spôsobilé ohroziť postavenie a uplatnenie žalobcu v spoločnosti, vzhľadom k tomu, že tieto
výrazy boli použité len v ich vzájomnej súkromnej komunikácii. Ak zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli
prednesené za takých okolností, pri ktorých nehrozilo ich zverejnenie a nemohla sa teda znížiť vážnosť
fyzickej osoby, keď boli prednesené bez prítomnosti ďalších osôb, ide o zásah nespôsobilý narušiť alebo
ohroziť práva chránené zákonom. V konaní nebolo preukázané, a žiadna zo strán to ani netvrdila, že

tieto výrazy, ktoré použila žalovaná na osobu žalobcu, boli zverejnené a teda, že žalobca utrpel ujmu na
svojichosobnostnýchprávach,ktorémalidopadnajehoosobnéarodinnépomery,resp.prišlokzníženiu
jeho vážnosti u spoluobčanov a tým aj k nepriaznivému ovplyvneniu jeho uplatnenia v spoločnosti. Na
základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. a úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.