Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200269
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125200269.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, D., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, Ďumbierska
3F, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému povinnosť dočasne

- nevstupovať do bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX na ulici C. E. XX B. D.,

- nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných
úkonoch v súdnom, trestnom a správnom konaní a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom
realizácie súdom upraveného stretávania sa žalovaného s ich spoločnými maloletými deťmi.

II. Toto neodkladné opatrenie sa n a r i a ď u j e na obdobie jedného roka od vydania tohto rozhodnutia.

III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení
žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom

neodkladného opatrenia vznikla.

IV. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

V. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 10.01.2025 žalobkyňa súdu navrhla vydať neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods.

2písm.f)ah)Civilnéhosporovéhoporiadku,ktorýmbybolažalovanémuuloženápovinnosťnevstupovať
do bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX na adrese C.
XXXX/XX B. D. a nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobkyni, pričom neodkladné
opatrenie malo byť nariadené na obdobie 2 rokov odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia,
pričom žalovaný by bol poučený podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žalobkyni by
bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že strany konania sú
manželia, pričom počas ich spolužitia žili v byte vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, v byte ktorý jej
darovali jej starí rodičia. Konkrétne ide o byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí obytného domu
so súpisným číslom XXXX F. G. C. E. XX, D.. Spolužitie strán je dlhodobo vypäté a sprevádzané
násilným správaním zo strany žalovaného. Práve násilné správanie žalovaného voči osobe žalobkyne je

aj dôvodom, pre ktorý sa rozhodla podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda konkrétne
za účelom zabezpečenia jej ochrany pred ďalšími útokmi zo strany žalovaného. Strany konania saspoznaliužvroku2006,kedysavnasledujúcomroku2007zosobášili.Násilnápovahažalovanéhosade
facto objavovala už v tomto období, avšak nebola smerovaná voči osobe žalobkyne. Žalovaný spoločne
s kamarátmi často pod vplyvom alkoholu vyhľadával konflikty. Na základe takéhoto konania bol žalovaný

v minulosti aj odsúdený za násilnú trestnú činnosť, kedy si aj odpykal trest odňatia slobody. Podľa
informácii dostupných žalobkyni išlo v jednom prípade o napadnutie osoby nožom v nočnom klube. V
domácnosti strán dochádzalo skôr k bežným manželským nezhodám. Situácia sa však postupom rokov
zmenila, k čomu prispel najmä incident, kedy žalovaný dostal v jeden večer bolesti do hrudníka, pričom si
stranymysleli,žeideoinfarkt.Nakoľkovšakužalovanéhonebolizistenéžiadnefyzicképríčinyaincident

sa uňho opakoval, tento bol odporučený na psychiatrické vyšetrenie, ktoré aj absolvoval. Žalovanému
bola následne diagnostikovaná depresia, úzkostné poruchy a bola mu nasadená medikamentózna
liečba. Žalovaný bol v tomto období PN, bol ustráchaný a žalobkyňa sa oňho starala. Asi po troch
mesiacoch po spomenutej situácii sa však správanie žalovaného rapídne zmenilo. Žalovaný začal byť
nervózny, agresívny, podráždený a žalobkyňu začal fyzicky napádať. Uvedeným správaním začali trpieť
aj dve deti strán, ktoré boli súčasné napätia a agresie v domácnosti, ako aj zásahov polície. Žalovaný

sa začal neskôr okrem fyzických útokov voči žalobkyni prejavovať aj konaním, kedy začal úmyselne
ničiť vybavenie domácnosti, napr. zničil káble od nových spotrebičov, zlomil vodovodné batérie, v
dôsledku čoho žalobkyňa nevedela ani používať vodu, postrihal zatemňovacie závesy a podobne. V
dôsledku uvedeného mala žalobkyňa vážny strach z konania žalovaného, na základe čoho sa tiež
pokúsila stretnúť s psychiatrom, ktorého žalovaný navštevoval, aby sa informovala o zdravotnom stave

žalovaného a o možnostiach pomoci. Žalobkyňa sa však tiež naďalej snažila pred sebou ospravedlňovať
násilné správanie žalovaného jeho zhoršeným psychickým stavom a užívanými liekmi. Správanie
žalovaného sa však začalo čoraz väčšmi stupňovať, pričom toto ešte viac začala žalobkyňa pociťovať po
tom, čo začiatkom roku 2024 zistila, že neplánovane otehotnela. V tomto čase sa žalovaný naďalej voči
žalobkynisprávalneprimerane,pričomžalobkyňudesilužajsamotnýnepríčetnýpohľadžalovanéhoplný

krutosti, ktorým na ňu pozeral. Okrem uvedeného, žalovaný žalobkyňu opakovane počas tehotenstva
aj fyzicky napádal, a to napr. fackovaním. Situáciu v domácnosti opakovane riešili aj príslušníci polície,
avšak žalobkyňa veriac v nápravu žalovaného tomuto odpustila. Situácia v domácnosti strán sa stále
stupňovala, pričom vyvrcholila dňa 01.09.2024, kedy žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu približne
mesiacpredtermínompôrodu.Žalovanýžalobkyňukonkrétneudrelkáblompochrbteahodilponejfľašu

s vodou, ktorá čiastočne žalobkyňu zasiahla aj v oblasti brucha. V dôsledku predmetného incidentu bola
susedmi do miesta bydliska žalobkyne privolaná aj polícia, pričom sa žalovaný k útoku na žalobkyňu
pred príslušníkmi PZ aj sám priznal (čo vyplýva z priloženého úradného záznamu). Žalobkyni bola
privolaná hliadka RZP, ktorá ju odviezla na urgentný príjem pre ďalšie vyšetrenia z dôvodu vysokej
zraniteľnosti s ohľadom na vysoké štádium tehotenstva (lekársku správu z tohto vyšetrenia žalobkyňa

odovzdala na polícii, pričom túto nemá toho času k dispozícii). Na základe zistených skutočností zo
strany polície bol žalovaný dňa 01.09.2024 vykázaný zo spoločného obydlia, nakoľko bolo možné zo
strany žalovaného očakávať ďalší útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť žalobkyne. Po predmetnom útoku a po nástupe žalobkyne do pôrodnice, žalobkyňa verila,
že sa správanie žalovaného zmení k lepšiemu, a to aj v spojitosti so skutočnosťou, že si žalovaný

našiel nového psychiatra a mal začať užívať nové lieky. Správanie žalovaného sa však nezmenilo
ani po návrate žalobkyne z pôrodnice. Dôkazom je aj incident zo dňa 29.12.2024, kedy žalovaný na
žalobkyňu opätovne fyzicky zaútočil fackami a opäť úmyselne poškodil aj vybavenie domácnosti. Aj v
tomto prípade bola do miesta bydliska žalobkyne privolaná policajná hliadka, ktorá žalovaného opäť v
zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore dňa 29.12.2024 vykázala zo spoločného obydlia. Na

základe opakujúcich sa fyzických a psychických útokov žalovaného voči žalobkyni, ako aj na základe
opakovaného poškodzovania vybavenia domácnosti žalobkyne zo strany žalovaného, má v súčasnosti
žalobkyňa zo žalovaného vážny strach. Žalobkyňa viackrát žalovanému jeho správania odpustila s
vidinou jeho nápravy, avšak ako sa ukázalo, žalovaný má tendenciu svoje útoky voči žalobkyni stále
opakovať a stupňovať. V dôsledku spolužitia strán v spoločnej domácnosti pritom okrem žalobkyne trpia

už aj maloleté deti, ktoré v domácnosti žijú. Nakoľko sa spolužitie so žalovaným už stalo neznesiteľným,
žalobkyňa v súčasnosti už tiež rieši záležitosti súvisiace s rozvodom ich manželstva. Žalobkyňa sa v
dôsledku opakujúceho neprípustného správania žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu,
psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo
spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14

dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že sa žalovaný môže opätovne dostaviť
do domácnosti, v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny
a násilný. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu s
ohľadom na prežité udalosti v súčasnosti predstavuje už neprimeraný psychický stres. Obdobný stavje pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv
maximálnenežiadúci.Žalobkyňaodvodzujesvojupožiadavkunaneodkladnúúpravuztvrdenejokolnosti
existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu

dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy
pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp.
vzniká žalobkyni ujma – obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú
integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude
zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie

približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Samotný predpoklad
hroziacej ujmy zo strany žalovaného vyplýva aj zo skutočnosti, že bol v priebehu posledných troch
mesiacov dvakrát vykázaný zo spoločného obydlia strán, a teda nebezpečenstvo hroziacej ujmy na
strane žalobkyne bolo opakovane osvedčené aj príslušníkmi Policajného zboru. V prípade vykonania
testu proporcionality vo vzťahu k právam žalobkyne a žalovaného, nie je za žiadnych okolností možné
uprednostniť právo žalovaného spočívajúce v slobodnom zasahovaní do práv a oprávnených záujmov

tretích osôb, resp. jeho odvodené právo manžela na užívanie nehnuteľnosti, pred právom žalobkyne na
ochranu jej osobnej integrity. Žalobkyňa má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno upraviť
pomery medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej.

3. K návrhu žalobkyňa priložila Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 01.09.2024, Úradný

záznam zo dňa 01.09.2024, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.12.2024, Úradný
záznam zo dňa 29.12.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva. (2)

8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1)

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať. (3)

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
(1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. (2)

11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. (3)

16.PodľaČl.16ods.1Ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

17. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. (2)

18. Podľa Čl. 21 ods. 1 ÚSR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva.

19. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na

ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou

a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania
zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného

obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná
osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)

21. Podľa § 27a ods. 9 ZoPZ, vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania
zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia na súd11be) počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného
obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa
vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne
ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.22. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti).

23. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože
po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci
samej.Aktedasúdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonania,môževovýrokuuzneseniauložiť

navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami.

24. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú

integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Súd pritom vychádza z ustanovenia § 11 OZ,
podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.

25. Súd sa oboznámil s návrhom vrátane príloh, pričom dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade dôvodný.

26. Z Úradného záznamu zo dňa 29.12.2024 vyplýva, že dňa 29.12.2024 bola asi o 21:35 hod. hliadka

OOPZ vyslaná na ulicu C. XXXX/XX B. D., kde bolo nahlásené, že v byte je počuť veľký hluk a krik.
Žalobkyňa hliadke uviedla, že žalovaný ju napadol tým spôsobom, že jej dal facku a následne sa
pohádali a žalovaný poškodil kuchynskú linku v byte. Žalovaný hliadke uviedol, že žalobkyňu neudrel,
nedal jej facku, iba sa pohádali a poškodil kuchynskú linku. Žalobkyňa nebola zranená a nežiadala
lekárske ošetrenie. Podľa Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.12.2024 bol žalovaný

uvedeného dňa vykázaný zo spoločného obydlia na 14 dní s povinnosťou nepribližovať sa k žalobkyni na
menej ako 50 metrov. Z Úradného záznamu zo dňa 01.09.2024 a z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného
obydlia zo dňa 01.09.2024 pritom vyplýva, že žalovaný bol už vykázaný zo spoločného obydlia, a to
dňa 01.09.2024.

27. Hoci v konaní nebolo jednoznačne preukázané násilie žalovaného voči žalobkyni, pre potreby
vydania neodkladného opatrenia to ani nie je potrebné, keďže neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods.
2 písm. f) a h) CSP súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia.

28. Z predložených potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia mal súd takúto hrozbu za osvedčenú,
keďže na adresu spoločného bydliska strán bola dvakrát privolaná hliadka polície, pričom žalovaný
bol dvakrát políciou vykázaný zo spoločného obydlia. S poukazom na ustanovenie § 27a ods. 1
ZoPZ je pritom policajt oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takú osobu, u ktorej možno nazáklade zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok
na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Ak teda
29.12.2024policajtvykázalžalovanéhozospoločnéhoobydlia,jemožnémaťzaosvedčené,žezostrany

žalovanéhohrozívočižalobkyniútoknajejživot,zdravie,slobodualebozvlášťzávažnýútoknajejľudskú
dôstojnosť, pretože v opačnom prípade by k vykázaniu nedošlo. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to,
že v prípade vykázania dňa 29.12.2024 išlo už o druhé vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia.

29. Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd za dostatočne osvedčené tvrdenia žalobkyne

o obave zo vstupu žalovaného do spoločného obydlia a z priblíženia sa žalovaného k jej osobe,
pretože hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity od žalovaného. Naliehavosť podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za danú s poukazom na vykázanie žalovaného zo
spoločného obydlia dňa 29.12.2024.

30. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že je dôvodné poskytnúť žalobkyni ochranu vo forme

neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť: 1. nevstupovať do bytu č. XX na X.
poschodí bytového domu súp.č. XXXX na ulici C. E. XX B. D. (§ 325 ods. 2 písm. f) CSP); 2. sa na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovať k žalobkyni (so stanovenými výnimkami) (§ 325 ods.
2 písm. h) CSP), a to z dôvodu, že súd mal za dostatočne osvedčené, že žalovaný svojím konaním
ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne.

31. Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako
aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho
správania zo strany žalovaného jeho priblíženie a vstup do jej obydlia, za zásah do svojej vlastnej
integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre

ňu ohrozujúceho charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal navrhované neodkladné
opatrenie. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f), h) CSP vyžadujú na nariadenie neodkladného opatrenia
totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel
od objektivity dôvodného podozrenia z násilia.

32. Súd ďalej prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni
na to, aby zásah do práv žalovaného tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej
na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia).
Súd pritom prihliadal na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím súd vymedzil
výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom,

prípadne správnymi orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne
zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.
Zároveň súd prihliadal na potrebu výnimky aj pre prípad stretávania sa žalovaného s deťmi, a preto
stanovil ako výnimku aj pre prípad priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie súdom upraveného
stretávania sa žalovaného s ich spoločnými maloletými deťmi.

33.Žalobkyňaneodkladnéopatrenievpetitenávrhuobmedzilanadvarokyodvykonateľnostiuznesenia.
Súd mal však za to, že navrhnuté trvanie neodkladného opatrenia by nebolo proporcionálne, keďže by
neúmerne situácii zaťažilo žalovaného. Súd preto určil časové trvanie neodkladného opatrenia podľa §
330 ods. 1 CSP vo výroku II. tohto uznesenia na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia. Súd mal

za to, že lehota jedného roka, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil, je dobou dostatočne
dlhou na zabezpečenie žalobkyňou žiadaného pocitu bezpečia, ako aj na vyriešenie vzájomných
rozporov a stabilizáciu situácie. Žalobkyňa uviedla, že už rieši záležitosti súvisiace s rozvodom ich
manželstva, a preto možno očakávať, že v priebehu roka trvania neodkladného opatrenia sa situácia
v rodine stabilizuje. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne aj po tejto dobe naďalej pretrvávalo, má

možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a podložiť ho listinnými
dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie považuje
za dostačujúce na ochranu jej záujmu. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia jeden rok, súd
poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 22Co/35/2023-40 zo dňa 14.08.2023.

34. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie
tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy,
ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou
v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom na to, že súdtrvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote po
nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP
žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne

výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

35. V tejto súvislosti (neuloženie povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej) súd odkazuje napr.
na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa 26.11.2021, v ktorom odvolací
súd uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a
prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme
oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú,
aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi
následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia
pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“

36. Vo výroku IV. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výrokom I. a II. uznesenia,
a síce pokiaľ ide o časové trvanie neodkladného opatrenia a pokiaľ ide o bezvýnimočný zákaz priblíženia
sa (keď súd naopak vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola pri uložení zákazu vstupu do bytu a pri uložení zákazu približovania
sa k nej čiastočne úspešná (vymedzenie výnimiek, na ktoré sa zákaz priblíženia vzťahovať nebude
aodlišnéčasovévymedzenietrvanianeodkladnéhoopatrenia),ktorýúspechsúdposúdilvrozsahu90%,
keďže v zásadnej časti návrhu (samotný zákaz vstupu a priblíženia sa) úspešná bola. Z uvedeného
vyplýva hrubý úspech žalobkyne 90% a hrubý úspech žalovaného 10%, a teda konečný čistý úspech

žalobkyne je 80% (90-10). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 80%, o čom súd rozhodol vo výroku V.
uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s
neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,
ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba

rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením

neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu
rozhodnúťonáhradetrovtohtokonaniavtomtouznesení.Podpornesúdpoukazujenapr.narozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp.zn.
17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..