Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/59/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121208791
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4121208791.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: BIZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Laurinská 4, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D., G. XX, prechodne bytom C., G. B. XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter
Havlík advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nitra, Damborského 13, IČO: 50 361 864, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 12C/32/2021-458 zo dňa 20. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania m e n í tak, že
žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k parcele registra "C" parc. č. 995/92 - vinica o výmere 4.607

m2, zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D., H. C. (výrok I.) a nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.). Žalobcovi uložil povinnosť na vyrovnanie podielu
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanej sumu 6.479,41 eura do 5 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok III.) . Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok
IV.). Rozhodnutie vo veci samej právne zdôvodnil ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 23 ods.
1, § 24 ods. 1, 3 zákona č. 180/1995 Z.z.

1.1. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti a prikázania do jeho výlučného vlastníctva
s povinnosťou zaplatiť na vyrovnanie podielu žalovanému I. G., v tom čas podielovému spoluvlastníkovi,
sumu určenú znaleckým posudkom do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Pred začatím pojednávania
žalobca zobral voči nemu žalobu späť, nakoľko spoluvlastnícky podiel previedol na F. G.. Konanie voči
nemu bolo právoplatne zastavené. V priebehu konania špecifikoval sumu vyrovnávacieho podielu na
6.479,41 eura. Žalobu odôvodnil tým, že sú so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi, on v podiele

12/17 k celku a žalovaná v podiele 15/51 k celku. Nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu,
chcel sa dohodnúť, k dohode nedošlo, žalovaná chcela pozemky reálne deliť, nevedela označiť hodnotu
pozemkov.1.2. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 14.12.2022 rozsudkom č.k. 12C/32/2021-241 zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k spornej parcele, zakreslenej Geometrickým plánom č. 10/3/2022 zo dňa
11.3.2022 vyhotoveným GEO-MOL, s.r.o. Nitra, a to parc. č. 995/570 - vinica o výmere 851 m2 a parc.

č. 995/92 - vinica o výmere 3.756 m2 (výrok I.). Spornú parcelu, zakreslenú Geometrickým plánom
č. 10/3/2022 zo dňa 11.3.2022 vyhotoveným GEO-MOL, s.r.o. Nitra, a to parc. č. 995/570 - vinica o
výmere 851 m2 a parc. č. 995/92 - vinica o výmere 3.756 m2 prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu,
ktorého zaviazal zaplatiť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva žalovanej
sumu 6.479,41 eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II). Žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v plnej výške. Súd návrhy žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby v znení,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti parcele registra "C" parc. č. 995/92 - vinica o
výmere 4.607 m2, zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D., ktorá bola zakreslená
Geometrickým plánom č. 10/3/2022 zo dňa 11.3.2022 vyhotoveným GEO-MOL, s.r.o. C., J. XX a to
parc. č. 995/570 - vinica o výmere 851 m2 a parc. č. 995/92 - vinica o výmere 3.756 m2 nepripustil s
odôvodnením, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc.

č. 995/92 a výrok rozsudku sa má týkať len nehnuteľnosti právnej existujúcej a nie novovytvorených,
doposiaľ neexistujúcich parciel.

1.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaná sú podieloví
spoluvlastníci parcely registra "C" - parc. č. 995/92 - vinica o výmere 4607 m2, zapísanej na liste

vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D. a to žalobca v podiele 12/17 k celku a žalovaná v
podiele 15/51 k celku. Na liste vlastníctva o umiestnení pozemku je zapísané číslo X, čo znamená, že
pozemok sa nachádza v extraviláne, t.j. mimo zastavaného územia obec. Listom zo dňa 09.07.2021
vyzval žalobca žalovanú na rokovanie ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Podľa znaleckého posudku č. 4/2022 znalca prof. RNDr. Ing. Tomáša Tótha, PhD. všeobecná hodnota

parc. č. 995/92 o výmere 3756 m2 mimo zastavaného územia obce je 4.530 eur. Podľa znaleckého
posudku č. 85/2022 znalca Ing. Jozefa Račeka všeobecná hodnota parc. č. 995/570 o výmere 851m2
je 17.500 eur. Z potvrdenia obce C. D. zo dňa 13.12.2021 vyplýva, že parc. č. 995/92 o výmere 4607
m2 sa nachádza v časti ÚPC T2, kde je prípustné využitie územia na výrobno -podnikateľské aktivity a
neprípustné na trvalé bývanie. Z potvrdenia obce C. D. zo dňa 11.01.2022, zaslaného žalobcovi vyplýva,

že 70% z parc. č. 995/92 o výmere 4607 m2 sa nachádza v časti mimo obce, mimo zastavaného
územia a zvyšných 30 % leží v ÚPC T2, kde je prípustné využitie územia na výrobno -podnikateľské
aktivita a neprípustné na trvalé bývanie. Podľa vyjadrenia obce C. D. zo dňa 18.02.2022 – oprava UPI
z 13.12.2021, zaslaného žalovanej, 70% z parc. č. 995/92 o výmere 4607m2 sa nachádza v časti mimo
obce, mimo zastavaného územia a zvyšných 30 % leží v ÚPC T2, kde je prípustné využitie územia na

výrobno -podnikateľské aktivity a neprípustné na trvalé bývanie. Na podklade odpovede z obce C. D.
si dal žalobca vypracovať Geometrický plán č. 10/3/2022 zo dňa 11.03.2022 vyhotovený GEO-MOL,
s.r.o. Nitra, ktorým rozdelil spornú parcelu č. 995/92 tak, že časť parcely nachádzajúcej sa v ÚPC T2
označil parcelným číslom 995/570 - vinica o výmere 851 m2 (určená na komerčné účely) a parcelným
číslom 995/92 vinica - o výmere 3756 m2 zaradená do kategórie T3, extravilán, orná pôda. Z odpovede

obce C. D. zo dňa 18.09.2023 vyplýva, že územnoplánovacia informácia predstavuje odhadovaný stav
konkrétnej parcely, pre presnú špecifikáciu hraníc pozemkov je nutné vypracovať geometrický plán.
Novourčená hranica predstavuje hranicu územno-priestorového celku T2 a T3 vymedzeného Územným
plánom obce, schváleného na riadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 14. 12. 2020 pod č.
71/2020, VZN 6/2020. Geometrickým plánom č. 10/3/2022 bola parc. č. 995/92 prerozdelená na 995/92

- vinica o výmere 3756m2 , 82 % extravilán - mimo zastavaného územia obce a na 995/570 - vinica o
výmere 851m2 a 18 % intravilán - v zastavanom území obce.

1.4. Žalovaný je evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník od 24.07.2014 so zahájením činnosti
SHR od 25.08.2014, s prevažujúcou činnosťou rastlinná výroba, živočíšna výroba. Iné výkony súvisiace

s poľnohospodárskou činnosťou. Z potvrdenia obce C. D. z roku 2018 vyplýva, že žalovaný podniká v
poľnohospodárskej výrobe v kat. úz. C. D. viac ako tri roky. Znalecký posudok č. 04/2022 vypracovaný
znalcom RNDr. Ing. T. Tóthom, PhD. zo dňa 27.04.2022 stanovil všeobecnú hodnotu parc. č. 995/92
(výmera 3756m2) na sumu 4.530 eur. Z tejto parcely podiel žalovanej 15/51 je suma 1.332,35 eura.
Znalecký posudok č. 85/2022 vypracovaný znalcom Ing. J. Račekom, zo dňa 10.05.2022 stanovil

všeobecnú hodnotu parc. č. 995/570 (o výmere 851m2) na sumu 17.500 eur. Z parc. č. 995/570
podiel žalovanej 15/51 predstavuje sumu 5.147,06 eura. Znalecký posudok č. 3/2023 vypracovaný
znalcom Ing. Igorom Klačkom, zo dňa 14.01.2023 stanovil všeobecnú hodnotu parc. č. 995/92 na
sumu 247.000 eur. Z geometrického plánu č. 32/2023 vyhotoveným GEOREAL Ing. Alenou Vízyovoudňa 08.11.2023 vyplýva rozdelenie parc. č. 995/92 a 995/597 podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov
žalobcu a žalovanej na výmeru 3252m2 pre žalobcu a 1355m2 pre žalovanú. Z grafickej časti územného
plánu obce C. D. vyplýva znázornenie územia časti T2 a T3 a z textovej časti územného plánu obce C.

D. vyplýva spôsob využitia územia v časti T2 a T3.

1.5. Súd uviedol, že v konaní bolo potrebné vyriešiť otázku možnej reálnej deľby nehnuteľností. Žalobca
tvrdil, že táto nie je možná, celková výmera spornej parcely je 4.607m2, podiel žalobcu je 3.252 m2,
podiel žalovanej je 1.315 m2, poukazoval na zákon č. 180/1995 Z.z., keď nemôže vzniknúť rozdelením

pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Žalovaná navrhovala
prikázať jej nehnuteľnosť vo výmere 2.000 m2 s tým, že žalobcovi vyplatí primeranú náhradu za
výmeru 685 m2 /2.000m2 - 1.315 m2 = 685 m2. Po doplnenom dokazovaní súd opätovne dospel k
záveru, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, pretože jej rozdelením podľa výšky podielov podielovým
spoluvlastníkov by došlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z.z. a žalobcovi by zostala výmera 3.252 m2
a žalovanej 1.315 m2. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, aby jej prikázal väčšiu výmeru ako

pripadá na jej spoluvlastnícky podiel, keď prihliadal na výšku spoluvlastníckych podielov; podiel žalobcu
je väčší, predstavuje 12/17 k celku a podiel žalovanej je 15/51 k celku. Prihliadol aj na účelné využitie
veci, keď žalobca je od roku 2014 samostatne hospodáriaci roľník a v prípade poľnohospodárskych
nehnuteľností sa berie do úvahy najmä schopnosť zabezpečiť riadne využitie pôdy. Žalobca mal záujem
o prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva, žalovaná taký záujem nemala , navrhovala

deľbu. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na
veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci, uvedené pravidlo sa má použiť na každý
spôsobvyporiadania.Pokiaľideoreálnerozdelenie,súd prihliadanaveľkosťspoluvlastníckychpodielov
i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v
každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale

ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať
absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada
(reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením
nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom
nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Žalovaná nepresvedčila , aby jej súd prisúdil väčšiu výmeru

ako je jej spoluvlastnícky podiel , konkrétne o 685 m2 viac. Len v prípadoch hodných osobitného zreteľa
sa uskutočňuje vyporiadanie reálnym rozdelením pri plošnom rozdelení inak než v presnom pomere k
spoluvlastníckym podielom, žalovaná však uvádzala len jeden argument a to ten, že musí byť dodržaná
výmera 2.000 m2. Súd zohľadňoval aj to, či sa pozemok nachádza v extraviláne alebo v intraviláne a v
akom rozsahu. V konaní odstraňoval rozpory vyplývajúce so skutkových tvrdení strán sporu ohľadom

reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti, žalobca v konaní predložil odpoveď obce C. D. na žiadosť
žalobcuoúzemnoplánovaciuinformáciazodňa11.01.2022,vzmyslektorejboloobcoukonštatované,že
70%spornejnehnuteľnostisanachádzavčastimimoobce,mimoÚPC,mimozastavanéhoúzemiaobce
azvyšných30%ležívÚPCT2,napodkladektorejodpovedeobcežalobcanechalvyhotoviťgeometrický
plán spoločnosťou GEO-MOL, s.r.o. č. 10-3/2022 zo dňa 11.03.2022, ktorým geometrickým plánom

rozdelil spornú parcelu č. 995/92 tak, že časť parcely nachádzajúcej sa v ÚPC T2 označil parcelným
číslom 995/570 vinica o výmere 851 m2 (určená na komerčné účely a parcelným číslom 995/92 vinica
o výmere 3756 m2 zaradená do kategórie T3, extravilán, orná pôda. Žalovaná predložila informáciu od
obce, ktorú jej obec vydala dňa 13.12.2021 a podľa ktorej celá sporná nehnuteľnosť parc. č. 995/92 sa
nachádza v časti ÚPC T2. Súd k tejto spornej otázke vypočul svedkyňu I. K., ktorá uviedla, že žalovaná

priniesla žiadosť na podanie ÚPI, pozrela si mapu, kde sa parcela nachádza. Napísala ÚPI, bolo to T2.
V roku 2022 prišiel žalobca so žiadosťou o ÚPI, opätovne to začala skúmať. Zistila nezrovnalosť, že
parcela prebieha z T2 do T3. Požiadala o pomoc L. I., spracovateľa územného plánu, aby vyšpecifikoval
túto parcelu a ten sa vyjadril, že T2 zachádza do T3, že 70% je T3 a 30% T2, čo aj oznámila žalobcovi
a vydané bolo aj opravné ÚPI pre žalovanú. Ďalej bol v konaní vypočutý svedok L. E. I., ktorý uviedol,

že parc. 995/92 sa nachádza na rozmedzí častí T2 a T3, kde je preťatá asymetricky. Presne by sa
to dalo určiť geometrickým plánom, alebo vytýčením geodetom v spolupráci s územným plánom. T2 je
občianska vybavenosť komerčného charakteru, T3 je vinohrad. Horná časť parc.č. 995/92 zasahuje
do T3 a parc. 995/570 zasahuje do T2. Čo sa týka jeho vyjadrenia , či je pozemok v extraviláne alebo
v intraviláne, tak je to len odhad. Presne to vie určiť autorizovaný geodet. Obec dáva vyjadrenie a je

to len odhad, nie je to presné meranie. Územnoplánovacia dokumentácia je koncept, je to východisko
pre ďalšie kroky projektovej dokumentácie. Zo zisteného skutkového stavu potom súd dospel k záveru,
že parc.č. 995/92 nie je v celej svojej výmere v časti ÚPC T2, ale zasahuje aj do časti ÚPC T3 a že
je to v rozsahu 30 % je len odhad obce, presne to vie určiť len autorizovaný geodet, k čomu aj došlo,konkrétne v prejednávanom spore, ako to vyplýva z geometrického plánu GEO-MOL, s.r.o. č. 10-3/2022
zo dňa 11.03.2022, ktorý rozdelil parcelu č. 995/92 tak, že časť parcely nachádzajúcej sa v ÚPC T2
označil parcelným číslom 995/570 vinica o výmere 851 m2 (určená na komerčné účely a parcelným

číslom 995/92 vinica o výmere 3756 m2 zaradená do kategórie T3, extravilán, orná pôda a teda 82 %
je extravilán - mimo zastavaného územia obce a 18 % intravilán - v zastavanom území obce, pričom
zákaz drobenia pôdy sa vzťahuje na pozemky v extraviláne, v intraviláne je možné pozemky drobiť, tu
sa však bavíme o výmere 851 m2 nachádzajúcej sa v intraviláne a ak by sa mal pozemok v intraviláne
deliť podľa výšky podielov, žalobcovi by pripadala výmera cca 600 m2 a žalovanej výmera cca 250 m2,

čo nie je žiadaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd zamietol návrh žalovanej na
doplnenie dokazovania, keď uviedla, že si chce dať vypracovať geometrický plán na presné zameranie
parcely, ale doteraz jej neboli poskytnuté informácie v súbore dwg alebo dxf, ktoré sú k tomu potrebné.
Navrhovala vyžiadať z obce C. D. územný plán obce v týchto súboroch, alebo od p. I.. Zamietnutie
návrhu na doplnenie dokazovania súd odôvodnil tým, že dôkaz o presnom zameraní parcely sa v
spise nachádza - je to geometrický plán vyhotovený spoločnosťou GEO-MOL, s.r.o. č. 10-3/2022 zo

dňa 11.03.2022, ktorý rozdelil parcelu č. 995/92 tak, že časť parcely nachádzajúcej sa v ÚPC T2 označil
parcelným číslom 995/570 vinica o výmere 851 m2 a parcelným číslom 995/92 vinica o výmere 3756
m2 zaradená do kategórie T3, extravilán. Súd nevidel dôvod o tomto geometrickom pláne pochybovať a
okrem toho, žalovaná mohla takýto dôkaz navrhnúť už skôr, nič jej v tom nebránilo. Žalovaná predložila
geometrickýplán č.32/2023vyhotovenýGEOREALL.F.K.dňa08.11.2023,ktorýrozdelil parc.č.995/92

a995/597podľaveľkostispoluvlastníckychpodielov žalobcuažalovanejnavýmeru3252m2prežalobcu
a 1355m2 pre žalovanú, ktorý ale nerešpektuje rozdelenie pozemku na extravilán a intravilán, a preto
súd nemohol tento geometrický plán použiť ako podklad pre svoje rozhodnutie vo veci na rozdelenie
spornej parcely bez porušenia zákona č. 180/1995 Z.z.

1.6. Žalobcovi za prikázanie nehnuteľností vznikla povinnosť vyplatiť žalovanej vyrovnávací podiel
zo zrušeného podielového spoluvlastníctva v sume 6.479,41 eura do 5 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Súd nevyhovel žiadosti žalobcu poskytnúť mu lehotu na plnenie 60 dní, určil lehotu na
plnenie 5 dní, keď vychádzal analogicky z návrhu žalobcu v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/57/2021
na tunajšom súde, kde navrhol túto lehotu. Hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovanej vyplýva zo

znaleckého posudku č. 04/2022 znalca RNDr. Ing. Tomáša Tótha, PhD. zo dňa 27.04.2022, ktorý
stanovil všeobecnú hodnotu parc.č. 995/92 na sumu 4.530 eur a podľa znaleckého posudku č. 85/2022
znalca Ing. Jozefa Račeka, zo dňa 10.05.2022 je všeobecnú hodnotu parc.č. 995/570 suma 17.500 eur.
Primeranou náhradou je cena obvyklá v danom čase a mieste a v čase rozhodovanie súdu. Žalovaná
predložila znalecký posudok č. 3/2023 vypracovaný znalcom Ing. Igorom Klačkom, zo dňa 14.01.2023,

ktorý stanovil všeobecnú hodnotu parc.č. 995/92 na sumu 247.000 eur. Súd nevychádzal z tohto
znaleckého posudku, pretože znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z nesprávnych
podkladov, a to informácie od obce C. D. a o tom, že parcela č. 995/92 sa nachádza v ÚPC T2. Súd
vyslovil počudovanie nad tým, prečo žalovaná takýto podklad znalcovi predložila, hoci vedela, že táto
informácia od obce nie je správna a pravdivá, znalec nerozlišoval, že časť pozemku je v intraviláne časť

pozemku je v extraviláne a znalec bol spôsobilý ohodnotiť len časť pozemku. Znalecké posudky Ing.
Račeka a RNDr. Ing. Tótha, PhD. súd považoval za hodnoverné a spôsobilé podklady pre rozhodnutie
vo veci. Hodnota vyporiadavaných nehnuteľností parc.č. 995/92 je suma 4.530 eur a hodnota podielu
žalovanej 15/51 je suma 1.332,35 eura a hodnota parc.č. 995/570 je suma 17.500 eur a hodnota podielu
žalovanej 15/51 je suma 5.147,06 eura, spolu je to suma 6.479,41 eura. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Súd zamietol návrh žalovanej na poskytnutie priestoru na úpravu posudku tak, že
by bola uvedená rozdielna cena časti T2 a to z dôvodu, že v spise sú znalecké posudky na stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v časti T2 a T3 a žalovanej nič nebránilo predložiť takýto znalecký
posudok skôr, sama poskytla znalcovi nie celkom pravdivú informáciu, jej návrh by si vyžadoval ďalšie

odročovanie pojednávania, čo súd nepovažoval za vhodné aj vzhľadom na dĺžku konania a zistený
skutkový stav, podľa ktorého už bolo možné vo veci rozhodnúť. Súd vo veci vypočul aj znalca Ing. Jozefa
Račeka, ktorý uviedol, že bolo potrebné pôvodnú parcelu rozdeliť geometrickým plánom na dve nové
parcely.Jednabolaurčenákzastavaniuadruháakoornápôda. Jemuakoznalcoviprislúchahodnotenie
len jednej parcely. Tú druhá po správnosti má hodnotiť znalec z odboru pôdohospodárstva. Presná

výmera je uvedená v geometrickom pláne. Pri výpočte ceny vychádzal z vyhlášky. Existujú tri možné
spôsoby stanovenia ceny. Výnos v tomto prípade nebolo možné použiť. Porovnávacia metóda, k tomu
nemal podklady, boli by potrebné tri obdobné obchody. Tretia metóda je polohová diferenciácia, tu sa
vychádza z východiskovej ceny, násobí sa koeficientami, určí sa výsledná cena. Vstupná cena sa môžeupraviť, zvýšiť o určité percento, napr. tak ako to bolo v tomto prípade, cenu nehnuteľnosti ovplyvňuje
blízkosť mesta Nitra. Pripúšťa, že cena môže byť iná, avšak tá suma bude iná veľmi málo. Použitím inej
metódy by sa dospelo k inému výsledku, nevyjde rovnaká suma. Východiskovú cenu povýšil na 50%

z ceny mesta Nitra v zmysle vyhlášky mohol použiť maximálne zvýšenie na 60%. Vyhláška stanovuje
percentá na zvýšenie východiskovej ceny. Pri pozemkoch na bývanie je to 80%. V tomto prípade 80%
nemohol použiť. Maximálne mohol použiť 60%. Použil 50%. Ako koeficient povyšujúcich faktorov použil
1. Zvýšený koeficient by mohol použiť len v takom prípade, ak by nebola upravovaná východisková
cena. Keďže už upravoval východiskovú cenu, nemohol zvyšovať aj tento koeficient. Nedá sa v zmysle

vyhlášky 2x zvýšiť cena. Je to metodika. Keby oceňoval teraz v roku 2023, vyšla by cena podobná, nevie
to vyjadriť číslom ani percentom. Aj vzhľadom na výpoveď znalca súd považoval za možné rozhodnúť
na podklade znaleckých posudkov Ing. Račeka a Ing. Tótha.

1.7. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2, § 257 CSP a uviedol, že konanie
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je iudicium duplex, a teda nie je možné určiť víťaza a

porazeného. Súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je viazaný zákonom, nie
návrhmi strán sporu. Z toho dôvodu preto nemôže byť žalobca, ktorá navrhol spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva plne úspešný vo veci len preto, že sa súd s jeho návrhom stotožnil.
Pri rozhodovaní o nákladoch konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a
zásada procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t.j. vzhľadom na to, že išlo o iudicium

duplex) teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá.
Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani
nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany sporu môžu súdu uviesť svoj
návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde,
ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy. Procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v

konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania totiž nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko strany sporu tohto
konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok. Súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje
rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy. Výnimkou sú prípady, v ktorých sa
jeden z podielových spoluvlastníkov nezaujíma o vyriešenie veci, robí obštrukcie alebo ide o šikanózny

výkon práva, čo však nie je možné v prejednávanom spore konštatovať, resp. je možné konštatovať, že
obe strany sporu si navzájom nemajú čo vyčítať.

2. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaná.

2.1. Žalobca namietol porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu konania, nevykonanie
navrhnutých dôkazov a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že súd prvej inštancie sa mal podľa
zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu dôsledne zaoberať otázkou reálnej deliteľnosti pozemku
a rozhodnúť v súlade so zákonom reálnym rozdelením, pričom ak dospeje k záveru, že tento spôsob je
možný,malrozhodnúťoreálnejdeľbe.Súddospelkzáveruoreálnejnedeliteľnostipozemku nazáklade

protichodných dôkazov, keď boli predložené tri rôzne UPI, z ktorých dve územnoplánovacie informácie
obce C. D. uvádzajú, že sporný pozemok je stavebným pozemkom, nachádzajúci sa v časti T2 a teda
je reálne deliteľný. Dokonca jedna z týchto informácií bola vydaná na žiadosť žalobcu dňa 11.10.2021.
Zamestnankyňa obce, p. K., až ako poslednú UPI a až na základe intervencie žalobcu ako zástupcu
obce v priebehu konania zmenila svoje vyjadrenie a uviedla, že 30% plochy parcely sa nachádza v časti

T2 a 70% v časti T3. Vypočutá ako svedkyňa nedokázala odpovedať na otázku právneho zástupcu
žalobkyne týkajúce týkajúcu sa územného plánu obce, pričom ako sama tvrdila, pracovala v tejto oblasti
mnoho rokov. Z jej výsluchu vyvstalo podozrenie, že bola inštruovaná, akým spôsobom má vypovedať
a na otázky, na ktoré nebola pripravená uviedla, že nevie. Svedok L. I. nepotvrdil ani nevyvrátil
tvrdenie žalovanej, že pozemok je reálne deliteľný. Uviedol, že ako geodet vychádzal pri vypracovaní

geometrického plánu na rozdeľovanie pozemku na časť v extraviláne a na časť v intraviláne a mal
k dispozícii tento plán v elektronickej forme, ktorého sa pridržiaval a takéto rozdelenie pozemku by malo
byť správne. Svedok uviedol, že to, či pozemok je v extraviláne alebo v intraviláne je len odhad, nie
je to presné meranie, to by vedel určiť len autorizovaný geodet na základe elektronického územného
plánu vo formáte dwg/dxf. Súd dospel k záveru o reálnej nedeliteľnosti pozemku iba na základe

geometrického plánu GEO-MOL s.r.o., podľa ktorého je 82% v extraviláne a 18% v intraviláne a ktorý
dal vypracovať žalobca. Súd jej odmietol možnosť dať vypracovať geometrický plán na určenie hranice
extravilánu, keď nevyhovel jej návrhu, aby pre tento účel vyžiadal od obce elektronický územný plán
vo formáte dxf alebo dwg, keď obec jej tento plán odmietla sprístupniť. Tým súd nedôvodne zvýhodnilstranu žalobcu. Následne pri vyriešení predbežnej otázky reálnej deliteľnosti vychádzal iba z dôkazu
predloženého žalobcom spomínaným geometrickým plánom bez toho, aby jeho správnosť akokoľvek
preveril a umožnil protistrane tento dôkaz preveriť vypracovaním vlastného geometrického plánu. Z

geometrického plánu nie je zrejmé, či geodet vychádzal z presného územného plánu obce, či mal
k dispozícii elektronický územný plán vo forme dwg a dxf tak, ako uvádzal L. I.. Platí jej tvrdenie
uvádzané v predchádzajúcich podaniach, že žalobcom predložený geometrický plán je v rozpore
s ním predloženým UPI. Totiž, ak z pôvodnej parcely má predstavovať 30% časť určenú na výstavbu
a 70% sa má nachádzať mimo obce a žalobca tvrdil, že podľa toho dal vypracovať geometrický plán,

potom 30% z výmery 4.607 m2 je výmera 1.382 m2, nie 851 m2 ako je uvedené v geometrickom
pláne. Z toho je zrejmé, že geometrický plán, na ktorý odkazuje súd a predložená územnoplánovacia
informácia predložená žalobcom sú vo vzájomnom rozpore. Nič na tom nemení ani to, že L. I. uviedol,
že tie percentá nemusia byť úplne presné, že to bol iba odhad, pretože už z výraznej odchýlky
vzniká pochybnosť, či zhotoviteľ plánu vychádzal z riadnych podkladov uvedených vyššie, alebo len
zakreslil to, čo mu zadávateľ dal zakresliť. Ona hneď v nadväznosti na výsluch L. I. požiadala obec

o zaslanie elektronickej verzie územného plánu, aby si mohla dať vypracovať geometrický plán za
účelom umiestnenia pozemku. Jej požiadavke však nebolo vyhovené, preto požiadala súd, aby tento
návrh na doplnenie dokazovania vyžiadal z obce. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/157/2014 zo 06.08.2014 týkajúce sa odňatia možnosti konať a princíp rovnosti zbraní.
Uviedla, že súd sa v závere odôvodnenia rozsudku snažil vyargumentovať, prečo vychádzal z posudku

L. A. s poukazom na jeho výpoveď ohľadne koeficientov, ale súd nie je oprávnený hodnotiť odborné
otázky a ak mal pochybnosti o správnosti posudku L. J., mali byť predvolaní na výsluch. Súd nemal
jednostranne vychádzať len z tvrdení jedného z nich. Takýto postup predstavuje porušenie práva na
spravodlivý proces, preto navrhla odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie vykonaním dôkazov ňou
navrhnutých, pretože majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Predstavujú podklad pre ustálenie

skutkového stavu bez zjavných pochybností o tom, či je pozemok reálne deliteľný a v prípade ustálenia
reálnej nedeliteľnosti predstavuje podklad pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku a následne
rozsudok zmenil na základe vykonaných dôkazov.

2.2. Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Poukázal na ust. § 255 ods. 1 CSP

a uviedol, že súd nesprávne posúdil procesne úspech v spore. Poukázal na záver bodu 17. rozhodnutia,
ktorý považuje za nelogický a rozporný so zákonom a súdnou praxou. Z obsahu spisu je nepochybné,
že súd vyhovel ním navrhovanému petitu a teda mal plný úspech a náhrada trov sa priznáva bežne
v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Procesný úspech sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti petitu o výroku. U žalobcu ide o plný úspech aj vtedy, ak sa výrok

meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol urobený vo veci samej, t. j. ak sa žalobe
vyhovelo. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konanie, kde súd rozhoduje spôsobom vyporiadania, napr.
vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Je to tak preto, že strana mohla súdnemu konaniu predísť
dohodou na vysporiadaní, napríklad jedna zo strán sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice
a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu vyplatí. Závisí od rozhodnutia súdu,

komu dať z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala
na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe ale aj protistrane spôsobila súdne trovy. Zároveň
podotkol, že vo veci nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaná mala byť
oslobodená od povinnosti uhradiť trovy a tu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obdo/4/2017 z 20.06.2018. V závere podotkol, že žalovaná do konania predložila vedome nepravdivý

dôkaz, odpoveď H. C. D. a to napriek tomu, že od 21.02.2022 vedela, že je nesprávna, pričom svojím
postupom dosiahla, že odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie a vec bola vrátená
na ďalšie konanie. Tento nepravdivý dôkaz predložila aj geodetke L. K. a znalcovi L. J. s následkom
čoho vypracoval L. K. geometrický plán v rozpore s územným plánom obce C. D. a L. J. vypracoval
posudok,vktorombolacenapozemkuextrémnenadhodnotená.Zuvedenýchdôvodovnavrholrozsudok

vo výroku o trovách konania zmeniť a priznať mu nárok na náhradu prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej vo vzťahu k výrokom I. a IV. rozhodnutia
sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Považuje ich za presvedčivé a vyčerpávajúce.

Zdôraznil,žežalovanáignoruje,žerozpory,ktorénamieta,bolibezakýchkoľvekpochybnostíodstránené
výpoveďou svedkyne K., ktorú navrhla žalovaná vypočuť a ktorá vysvetlila, že práve pre žalovanú bola
18.02.2022 vypracovaná odpoveď, v ktorej jej bola zaslaná oprava v zmysle, že jej prvotná informácia
zo dňa 13.12.2021 neplatí, lebo tá vychádzala z mylných údajov. Opätovne preto poukázal na to, žežalovaná prevzala toto vysvetlenie už 21.02.2022, čo je zrejmé z jej podpisu na prevzatí. Z toho vyplýva,
že od toho momentu vedome klamala. K otázke reálnej deliteľnosti uviedol, že pokiaľ sa žalovaná
v odvolaní tvári, že ju predbežný právny názor súdu prekvapil, je to jej účelové tvrdenie, nakoľko

z územnoplánovacej informácie obce C. D. z 18.02.2022, ako aj z výpovede svedkyne K. a svedka
L. I. nebolo možné logicky dospieť k inému názoru. Žalovaná od 18.02.2022 vedela, že pozemok je
vzhľadom na zákaz robenia reálne nedeliteľný. Napriek tomu nepredložila žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by túto skutočnosť vyvrátila. Znalecký posudok L. J. bol vypracovaný na podklade nesprávnej
územnoplánovacej informácie zo dňa 13.12.2021, ktorú mu poskytla žalovaná a o ktorej v tom čase už

preukázateľne vedela, že je nesprávna. V spise sa nachádzali dva znalecké posudky, z ktorých len jeden
bol vyhotovený na základe správnej územnoplánovacej dokumentácie. Keďže znalecký posudok L. J. na
základe takejto vypracovaný nebol, súd naňho pri výške vyrovnávacieho podielu nemohol prihliadnuť,
nakoľkobyišlooporušeniezásady,žezneprávanemôževzniknúťprávo.Vzávereuviedol,že odvolanie
bolo podané po zákonnej lehote, nakoľko z elektronického spisu vyplýva, že bolo podané 12.04.2024,
pričom lehota žalovanej uplynula 11.04.2024, čo je dôvod pre odmietnutie odvolania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), posudzujúc odvolanie žalobcu ako i žalovanej,
po zistení, že v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolaní podľa § 361 ods. 1 CSP a
po zistení, že odvolania spĺňajú náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolaní a odvolacími
dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadovalo si to
dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolanie žalobcu voči výroku IV. o trovách konania
odvolací súd vzhliadol ako dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k pozemku s parc. č. 995/92 - vinica o výmere 4607 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. C. D. (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“), navrhujúc jeho prikázanie do jeho
výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí vyrovnávací podiel stanovený znaleckým posudkom

v sume 6.479,41 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu
už prv rozhodol rozsudkom č. k. 12C/32/2021-241 zo dňa 14. decembra 2022 tak, že podielové
spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti zrušil (výrok I.), prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalobcu (výrok II.), uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej vyrovnanie podielu zo zrušeného
podielového spoluvlastníctva sumu 6.479,41 eura do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok

III.) a napokon žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok
IV.). V dôsledku odvolania podaného žalovanou Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k.
8Co/16/2023-275 zo dňa 31. júla 2023 (ďalej ako „zrušujúce uznesenie“), vyššie zmienený rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v celom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolacísúdvzhliadoldôvodnosťodvolacíchnámietokžalovanejazaviazalsúdprvejinštanciezaoberať

sa otázkou, či sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskehozákonníkaadoplnenímdokazovaniavykonanímstranaminavrhnutýmidôkazmisohľadom
na rozporné listinné dôkazy predložené stranami sporu, ktoré nepripustil. Následne súd prvej inštancie
vo veci rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom opätovne zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu (výrok I.), prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.), uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanej vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva sumu
6.479,41 eura do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.) a žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania opätovne dospel
k záveru, že spornú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť, a to s poukazom na to, že jej rozdelením podľa
výšky podielov podielovým spoluvlastníkom by došlo k porušeniu zákona č. 180/1995 Z. z. Okrem toho

prihliadol aj na to, že žalobca je od roku 2014 samostatne hospodáriacim roľníkom, a to vo vzťahu k
účelnému využitiu veci, pretože v prípade poľnohospodárskych nehnuteľností sa berie do úvahy najmä
schopnosťzabezpečiťriadnevyužitiepôdy.Súdprirozhodovanívovecizohľadňovalajto,čisapozemok
nachádza v extraviláne alebo v intraviláne a v akom rozsahu. Odstraňoval i rozpory vyplývajúce zo
skutkových tvrdení strán sporu ohľadom reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti, keď poukázal na to, že

žalobca v konaní predložil odpoveď obce C. D. o územnoplánovaciu informáciu (ďalej skrátene ako
„UPI“) zo dňa 11.01.2022, v zmysle ktorej bolo obcou konštatované, že 70 % spornej nehnuteľnosti
sa nachádza v časti mimo obce, mimo ÚPC, mimo zastavaného územia obce a zvyšných 30 % leží v
ÚPC T2, na podklade ktorej odpovede obce žalobca nechal vyhotoviť geometrický plán spoločnosťouGEO-MOL, s.r.o. č. 10-3/2022 zo dňa 11.03.2022, ktorým geometrickým plánom rozdelil spornú parcelu
č. 995/92 tak, že časť parcely nachádzajúcej sa v ÚPC T2 označil parcelným číslom 995/570 vinica
o výmere 851 m2 (určená na komerčné účely a parcelným číslom 995/92 vinica o výmere 3756 m2

zaradená do kategórie T3, extravilán, orná pôda. Žalovaná predložila informáciu od obce, ktorú jej obec
vydala dňa 13.12.2021 a podľa ktorej celá sporná nehnuteľnosť parc. č. 995/92 sa nachádza v časti
ÚPC T2. Súd k tejto spornej otázke vypočul svedkyňu I. K., svedka L. E. I. spracovateľa územného
planú obce. Zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania vypracovaním geometrického plánu
na presné zameranie parcely z hľadiska jej časti v intraviláne a extraviláne, keď vyhodnotil, že v spise

sa nachádza takýto geometrický plán vyhotovený spoločnosťou GEO-MOL, s.r.o. č. 10-3/2022 zo dňa
11.3.2022, ktorý rozdelil parcelu č. 995/92 tak, že časť parcely nachádzajúcej sa v ÚPC T2 označil
parcelným číslom 995/570 vinica o výmere 851 m2 a parcelným číslom 995/92 vinica o výmere 3756
m2 zaradená do kategórie T3, extravilán. Tiež súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na úpravu
znaleckého posudku ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti, keď vyhodnotil,
že žalovanej nič nebránilo uvedené v konaní predložiť skôr.

6. Odvolací súd považuje za potrebné zosumarizovať, že v danom prípade bolo podané odvolanie
žalovanou smerujúce voči meritu veci, t. j. voči výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva (výrok
I.), voči prikázaniu spornej nehnuteľnosti žalobcovi (výrok II.) ako i voči povinnosti žalobcu poskytnúť
žalovanejnáhraduzaprikázanenehnuteľnostižalobcovi(výrokIII.)astýmsúvisiacemuvýrokuotrovách

konania (výrok IV.). Žalobca podal odvolanie výlučne voči výroku o nároku na náhradu trov konania
(výrok IV.).

7. Odvolací súd v prvom rade zaoberajúc sa odvolaním žalovanej poukazuje na to, že žalovaná
v podanom odvolaní odkazovala na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a f)

CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7.1. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť najmä
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k

nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé s tým, že konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého
konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

7.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky
vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu,
napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,

ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci.

7.3. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je

úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, a teda naplní odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. e) CSP, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciustrany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene
sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

7.4. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej
istej veci. Jeho základným pojmovým znakom je podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva upravuje ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka. Nemožno opomínať,
že Občiansky zákonník určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak
na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská (napokon, aj zo jazykového
vyjadrenia posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti

prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo
svojom súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný
iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
pritom nie je rozhodujúca. Ak teda súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo
aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania

svojvoľne, ale práve naopak je viazaný nasledovným záväzným poradím, a to v prvom rade rozdelením
veci, až v prípade ak rozdelenie veci by nebolo dobre možné môže súd pristúpiť k druhému spôsobu, a
to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a až v poslednom
rade prichádza do úvahy nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ako už bolo vyššie spomenuté,
rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, a to

najmä v prípade keď každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len
k jej určitej časti. Súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť prihliadajúc na
skutočnosť, že vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho hľadiska. Tak
ako už bolo v danej veci viackrát konštatované, otázka základného (fundamentálneho) významu je
práve otázka, či nehnuteľnosť nachádzajúca sa v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, tvoriaca

predmet tohto konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je reálne deliteľná, a to najmä
s dôrazom na skutočnosť, že obaja podieloví spoluvlastníci majú záujem vlastniť svoj podiel na
nehnuteľnosti. Napokon, uvedené v prejednávanom prípade konštatoval aj súd prvej inštancie v rámci
celého prvoinštančného konania. V prípade pozemku (ako je tomu aj v prejednávanom prípade) je
potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone

č. 180/1995 Z. z. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí
druhým z preferovaných spôsobov - prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich
vlastníctva.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná konkrétne v podanom odvolaní namietala, že súd prvej

inštancie rozhodol o nedeliteľnosti sporného pozemku na základe protichodných dôkazov, keď mala
za to, že v konaní boli predložené tri rôzne územnoplánovacie informácie od obce (ďalej ako „UPI“)
a z toho dve uvádzajú, že pozemok je stavebným pozemkom nachádzajúcim sa v časti T2, teda je
reálne deliteľný. Zastala názor, že svedkyňa K., v tom čase zamestnankyňa obce, ktorá spracovávala
tieto informácie, bola inštruovaná k tomu, ako má vypovedať. Tiež namietala, že svedok L. I. svojím

výsluchom nepotvrdil ani nevyvrátil tvrdenia žalovanej, že pozemok je reálne deliteľný. Súd podľa jej
názoru dospel k záveru o tom, že pozemok nie je deliteľný iba výlučne na základe geometrického plánu
GEO-MOL, s.r.o., ktorý dal vypracoval žalobca. Poukázala na to, že napriek tomu, že žiadala súd, aby aj
jej umožnil vypracovanie geometrického plánu na určenie hranice extravilánu, keď k tomu potrebovalaelektronický územný plán vo formáte dxf., alebo dwg., bez čoho jeho vyhotovenie nie je možné, súd túto
jej žiadosť odmietol a tým jednostranne zvýhodnil žalobcu a súd sa nevyporiadal s tým, prečo sa pri
stanovení ceny priklonil k znaleckému posudku L. A., keď mal pochybnosti o posudku L. J., prečo ho

nevypočul, keďže je výrazný rozdiel v hodnotách (53,55 eur/m2 a 20,51/m2).

10. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade otázka reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti závisela
od toho, či sa nehnuteľnosť nachádza v extraviláne a v akom rozsahu, keďže, tak ako správne uviedol
súd prvej inštancie, bolo nevyhnutné zohľadňovať to, že na pozemky nachádzajúce sa v extraviláne

sa vzťahuje zákaz ich drobenia podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Súd prvej inštancie v prejednávanom
prípade dospel k záveru, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania nie je deliteľná, a to
s poukazom na zákaz drobenia poľnohospodárskeho pozemku podľa zákona č. 180/1995 Z. z. (bod 14.
odôvodnenia), keď sa prevažne nachádza v extraviláne obce. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že výmera spornej parcely je 4.607 m2 s tým, že žalobca je väčšinový podielový
spoluvlastník, ktorému prislúcha podiel o výmere 3.253 m2 a žalovanej prislúcha zvyšný podiel o výmere

1354 m2. (súd prvej inštancie uvádzal výmeru 1315 m2, ktorú určil nesprávnym matematickým
výpočtom ako rozdielu celkovej výmery nehnuteľnosti a správne uvedenej výmery podielu žalobcu,
poznámka odvolacieho súdu). S poukazom na výmery podielových spoluvlastníkov bolo nevyhnutné
sa zaoberať práve otázkou deliteľnosti spornej nehnuteľnosti najmä z hľadiska zákazu drobenia
poľnohospodárskeho pozemku, tak ako postupoval správne súd prvej inštancie, keď vyhodnotil, že

prevažná väčšina spornej nehnuteľnosti sa nachádza v extraviláne. Odvolací súd súhlasne konštatuje,
že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v danom prípade bola väčšia časť výmery spornej
nehnuteľnosti priestorovo umiestnená mimo zastavaného územia obce (extravilán), na ktorú sa vzťahuje
zákaz drobenia a teda nebolo by možné túto nehnuteľnosť rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov
strán sporu bez toho, aby došlo k jej drobeniu na menšie podiely ako stanovuje § 23 zákona č. 180/1995

Z. z. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa § 23
zákona č. 180/1995 Z.z. ( novela zákonom č. 257/2022, účinný od 01.09.2022 ) rozdelením jestvujúcich
pozemkov nie je možné vytvoriť pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok,
čo ale nemá dopad vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie o nedeliteľnosti pozemku.

11. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obec vydala
viacero informácií UPI, keď dňa 13.12.2021 vydala UPI (č. l. 367), podľa ktorej celá sporná nehnuteľnosť
sanachádzavzóneT2.Dňa11.01.2022vydalaobecUPI(č.l.368),podľaktorejjespornánehnuteľnosť
v 70 % mimo zastavaného územia obce a 30 % v zóne T2. Následne dňa 18.02.2022 vydala žalovanej
opravu UPI, v ktorej uviedla, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza 70 % mimo obce, mimo zastavaného

územia a zvyšných 30 % leží v zóne T2. Vzhľadom na uvedené sa odvolaciemu súdu javí ako nelogická
odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nedeliteľnosti sporného pozemku
na podklade rozporných UPI, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že je potrebné vychádzať
z poslednej informácie od obce zo dňa 18.02.2022, ktorou obec opravila svoje predchádzajúce UPI zo
dňa 13.12.2021 a uviedla, že 70 % spornej nehnuteľnosti je mimo zastavaného územia a zvyšných 30

% leží v zóne T2. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaná v konaní nepreukázala to, že by exitovala ďalšia
iná rozporná informácia obce UPI, keď ďalej len poukazovala na UPI zo dňa 13.12.2021, ktoré však
bolo obcou upravené opravnou UPI zo dňa 18.02.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené argumentácia
žalovanej, že súd prvej inštancie k záveru o nedeliteľnosti sporného pozemku dospel na základe
protichodných dôkazov, resp. protichodných UPI obstáť nemôže, keďže v konaní bolo preukázané, že

platí informácia obce poskytnutá v poslednej opravnej UPI zo dňa 18.02.2022 (č.l. 369). Navyše ako
správne poukázal súd prvej inštancie aj z listu vlastníctva č. XXXX k spornej nehnuteľnosti vyplýva, že
táto sa nachádza jej umiestnením mimo zastavaného územia obce, preto žalovaná už v čase vydania
prvej UPI mohla predpokladať, že ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa mimo zastavaného územia obce;
aj na pojednávaní uvádzala, že celý pozemok je v extraviláne.

12. Žalovaná v podanom odvolaní tiež namietala, že ani svedok L. E. I. nepotvrdil a ani nevyvrátil, či
je nehnuteľnosť deliteľná. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že v danom prípade je UPI vydaná obcou
z hľadiska rozsahu umiestnenia pozemku v extraviláne len informatívneho charakteru, keď presné
rozhranie uvedenej nehnuteľnosti v priestore je možné zistiť geodetom na podklade geometrického

plánu. Úlohou svedka však nebolo zodpovedanie otázky, či sporná nehnuteľnosť je deliteľná, keď
uvedené mu hodnotiť ani neprislúchalo. Zodpovedanie danej otázky nebolo úlohou svedka, tento sa
mal vyjadrovať len k rozsahu, v ktorom sporná nehnuteľnosť zasahuje do intravilánu a o rozsahu,
v ktorom je umiestnená v extraviláne obce v zmysle územného plánu obce, ktorý vypracovával. Otázkadeliteľnosti bola otázkou právnou, ktorej zodpovedanie záviselo od vykonaného dokazovania, nie od
odpovede zhotoviteľa územného plánu obce. Preto argument žalovanej, že ani svedok L. E. I. nepotvrdil
a ani nevyvrátil to, či sporný pozemok je deliteľný podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán

sporu nemohol mať vplyv na správnosť právneho záver súdu prvej inštancie o nedeliteľnosti sporného
pozemku.

13. Ďalej žalovaná namietala, že súd prvej inštancie jej neumožnil vypracovanie geometrického plánu
za účelom určenia hranice extravilánu parcely, keď zamietol jej návrh na vykonanie dokazovania

zabezpečiť od obce elektronický územný plán, bez ktorého nie je možné vypracovať geometrický plán,
čímjednostrannezvýhodnilžalobcu.Vsúvislostisuvedenýmnamietala,žesúdprvejinštancievychádzal
výlučne z geometrického plánu predloženého žalobcom bez toho, aby si tento preveril, alebo jej dal
možnosť preveriť ho vypracovaním vlastného geometrického plánu.

13.1.Odvolacísúdzaoberajúcsanastolenounámietkoužalovanejuvádza,ževdanomprípadezobsahu

spisu vyplynulo, že žalobca doložil do súdneho spisu geometrický plán vypracovaný spoločnosťou GEO-
MOL, s.r.o. č. 10-3/2022 zo dňa 11.03.2022, ktorým bola nehnuteľnosť rozdelená na dve časti, podľa
tvrdení žalobcu v zmysle UPI vydanej obcou dňa 11.01.2022. Geometrický plán bol doručený právnemu
zástupcovi žalovanej už dňa 21.04.2022, teda ešte pred zrušením a vrátením veci odvolacím súdom
súduprvejinštanciezrušujúcimuznesením.Žalovanáužvtomčasejednoznačnemuselamaťvedomosť

o tom, že tento geometrický plán neodzrkadľuje zakreslenie pozemku podľa UPI zo dňa 13.12.2021,
keď navyše jej bolo zaslané opravné UPI z 18.02.2022. V priebehu konania žalovaná uplatňovala
iba námietky proti geometrickému plánu spochybňujúc jeho vyhotovenie v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou H. C. D. (i v podanom odvolaní smerujúcom voči prvému rozsudku súdu prvej
inštancie), ale do posledného pojednávania nepredložila žiadny dôkaz alebo návrh na doplnenie

dokazovania; nenavrhla vyhotoviť geometrický plán a ani sama ďalší, ktorý by preveril správnosť
sporného geometrického plánu nepredložila, pričom ju zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať svoje
tvrdenia o tom, že výmera a umiestnenie pozemku v zóne T2 a T3 ne/zodpovedajú údajom uvedeným
v geometrickom pláne predloženým žalobcom. Žalovaná až na poslednom pojednávaní konanom
dňa 21.02.2024 súdu navrhla doplnenie dokazovania tým, že si dá vyhotoviť geometrický plán za

účelom zamerania hranice extravilánu spornej parcely. V priebehu konania predložila geometrický
plán na ocenenie pozemku a na oddelenie parciel podľa spoluvlastníckych podielov (L. J. a L. K.),
ale tieto dôkazy nepreukazovali ňou spochybňovanú správnosť geometrického plánu č. 10-3/2022.
Odvolací súd sa súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žalovaná s prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti mala jednak dostatočne dlhý čas navrhnúť vykonanie tohto dôkazu, keď jej

ich, ako sama uvádza, neposkytla ani obec ani L. I.. K tomu je ale potrebné uviesť, že v spise sa
nachádza fotokópia mailovej správy z 08.02.2024, v ktorej žalovaná žiada od L. I. zaslanie komplexného
výkresu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia schváleného uznesením č.71/2020,
VZN č. 6/2020 zo 14.12.2020 v súbore dwg alebo dxf a ďalší mail zo dňa 14.02.2024 so skrytým
textom, ktorý ale nebol doručený, pretože sa adresáta nepodarilo nájsť. Uvedené listinné dôkazy

teda nepotvrdzujú tvrdenie žalovanej, že jej L. I. požadované dokumenty odmietol poskytnúť, resp.
neposkytol. Pokiaľ ide o obec Nitrianske Hrnčiarovce, tá jej ešte dňa 02.11.2023 oznámila, že tieto
dokumenty sú na webovej stránke v časti „Územný plán obce“, čo zároveň vyvracia tvrdenie žalovanej,
že obec o dokumenty požiadala ihneď v nadväznosti na výsluch L. I., keďže ten bol vypočutý ako svedok
až dňa 15.01.2024. Žalovaná navrhla doplnenie dokazovania geometrickým plánom na zameranie

hraniceextravilánuspornejnehnuteľnosti,akoužbolouvedené,ažnaposlednompojednávaníkonanom
dňa 21.02.2024. Podaním zo dňa 05.02.2024 navrhla súdu prvej inštancie, aby od obce vyžiadal originál
záväznej časti územného plánu v rátane jeho grafickej časti, ktoré dokumenty súd prvej inštancie aj
zabezpečil na nasledujúcom (poslednom) pojednávaní k nahliadnutiu. Iné doplnenie dokazovania vo
vyššie spomenutom podaní nenavrhla, hoci už týmto podaním mohla navrhnúť doplnenie dokazovania

vyhotovením geometrického plánu, ak je pravdou jej tvrdenie, že potreba doplnenia dokazovania
geometrickým plánom vyplynula v nadväznosti na výsluch L. E. I.. Zároveň je ale potrebné zdôrazniť,
že vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci a vykonané dokazovanie je otázne, ako by súd prvej
inštancie vyhodnotil prípustnosť tohto dôkazu s prihliadnutím aj na koncentráciu konania, ktorej
podstata v sporovom konaní spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany iba v určitom časovom úseku, ktorý vymedzuje zákon (zákonná
koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia).13.2. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zmieniť, že mu nie je známa dôvodnosť
požiadavky žalovanej na zabezpečenie uvedeného dôkazu súdom, pretože ak ním žalovaná sledovala
cieľ vyhotovenia geometrického plánu na zameranie hranice extravilánu ako uvádzala stačilo, aby

požiadavku na jeho vypracovanie adresovala geodetovi, v ktorého možnostiach je oboznámenie sa aj
s elektronickou podobou územného plánu, ak by to vôbec bolo pre vypracovanie geometrického plánu
potrebné. Netvrdila, že by ju konkrétny geodet pre potreby vypracovania geometrického plánu požiadal
o zabezpečenie sporného dôkazu, preto aj z tohto dôvodu odvolací súd návrh na zabezpečenie tohto
dôkazu súdom, navyše na poslednom pojednávaní, nevzhliadol dôvodným.

14. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné dať žalovanej do pozornosti, že nie je úlohou súdu prvej
inštancie preverovať geometrický plán predložený žalobcom tak ako to namietala v odvolaní žalovaná,
keď uvedené je prosenou povinnosťou strany sporu v rámci jej procesnej obrany, nie povinnosťou
súdu. Aj konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním sporovým a teda uplatňuje
sa v ňom princíp materiálne pravdy, nie vyšetrovací princíp. V danom prípade bremeno námietok voči

geometrickému plánu predloženému žalobcom ležalo výlučne na žalovanej, ktorú úlohu sporovej strany
súd prvej inštancie suplovať nemohol, rešpektujúc princíp rovnosti strán sporu.

15. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovanej, že súd prvej inštancie jej znemožnil
vypracovanie geometrického plánu, keď je nezabezpečil elektronickú podobu územného plánu od

obce, prípade od jeho zhotoviteľa - L. E. I. vo formáte dxf., alebo dwg. V tejto súvislosti je nutné
uviesť, že je primárne povinnosťou strany sporu zabezpečovať podklady potrebné pre vyhotovenie
dôkazu, nie povinnosťou súdu. V konaní žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala potrebu toho, aby
jej súd zabezpečil uvedený podklad pre vyhotovenie dôkazu, keď zároveň je potrebné i tu zdôrazniť,
že doplnenie dokazovania geometrickým plánom, ktorý si chcela dať žalovaná vyhotoviť a pre ktorý

požadovalauvedenúpodobuelektronickéhoúzemnéhoplánuboldôvodnezostranysúduprvejinštancie
zamietnutý. Odvolací súd pripúšťa, že v určitých špecifických prípadoch nie je vylúčené, aby súd
na návrh strany sporu jej zabezpečil potrebný podklad pre realizáciu dôkazu, avšak podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade takáto špecifická situácia nenastala. Je tomu tak i z dôvodu, že
žalovaná v konaní ani nepreukázala, že bez uvedeného elektronického formátu (formátov) územného

plánu obce nie je možné vyhotoviť geometrický plán zo strany nejakého geodeta. Zároveň však je
potrebné poukázať na to, že v danom prípade je územný plán obce v elektronickej podobe dostupný
na webovej stránke danej obce. Inak povedané nezabezpečením uvedeného podkladu pre vyhotovenie
geometrického plánu za účelom doplnenia dokazovania zo strany žalovanej, ktorej doplnenie bolo
súdom prvej inštancie dôvodne zamietnuté, nemohlo dôjsť k neoprávnenému zvýhodneniu žalobcu tým,

že súd prvej inštancie za podklad svojho rozhodnutia poňal práve geometrický plán preložený žalobcom
(ktorý žalovaná hodnoverne nespochybnila), ako to namietala žalovaná v odvolaní. Jednoducho možno
konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci vychádzal z dôkazov predložených v
konaní, resp. z vykonaného dokazovania s tým, že ak žalovaná nesúhlasila s geometrickým plánom
predloženým žalobcom, postupujúc ako bdelý účastník konania, mala predložiť vlastný geometrický

plán za účelom zamerania hranice extravilánu, avšak tak v priebehu celého konania neučinila, resp.
doplnenie dokazovania takýmto spôsobom navrhovala až záverom konania, hoci tak mohla učiniť už
skôr. Zároveň odvolací súd ako nepreukázané vyhodnotil tiež námietky žalovanej, ktorými poukazovala
na prepojenie a ovplyvňovanie záverov obce zo strany žalovaného, ktorými tiež odôvodňovala, prečo
jej obec nevydala elektronickú podobu územného plánu vo formáte/formátoch, ktoré požadovala.

16. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež odvolací súd i námietku žalovanej, že žalobcom predložený
geometrický plán je v rozpore s posledným záverom UPI obce, podľa ktorého 70 % spornej
nehnuteľnosti sa nachádza mimo zastavaného územia obce a 30 % je v zóne T2, keď v geometrickom
pláne predloženom žalobcom boli vymedzené iné výmery. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca

v konaní predložil geometrický plán vypracovaný spoločnosťou GEO-MOL, s.r.o. č. 10-3/2022 zo dňa
11.03.2022, ktorým bola sporná nehnuteľnosť rozdelená na dve časti. Podľa geometrického plánu časť
parcely o výmere 851 m2 je určená na komerčné účely (18 %) a zvyšok o výmere 3.756 m2 je zaradený
dokategórieT3,extravilán(82%).Odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žetátonámietkažalovanej
bola dostatočne vyjasnená doplnením dokazovania (po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom súdu

prvej inštancie zrušujúcim uznesením). I na tomto mieste opätovne považuje odvolací súd za potrebné
poukázať už na zmieňovanú výpoveď svedka L. E. I. ako zhotoviteľa, podľa ktorého UPI poskytnutá
zo strany obce má len informatívny charakter a pre presné určenie hranice extravilánu je potrebný
geometrický plán. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec Ing. Raček vo svojej výpovedi. Z uvedenéhodôvodu odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade je
akceptovateľná odchýlka od informácie poskytnutej obcou z UPI od reálneho umiestnenia v teréne,
ktorá skutočnosť je zistiteľná a bola zistená v konaní geometrickým plánom predloženým žalobcom.

Navyše, i na tomto mieste odvolací súd uvádza, že ak žalovaná mala pochybnosti o správnosti údajov
v geometrickom pláne, nič jej nebránilo dať si vyhotoviť geometrický plán obdobný žalobcovmu, pretože,
ako je uvedené vyššie, nebolo preukázané, že k jeho vypracovaniu nedošlo z dôvodu, že nemala
k dispozícii územný plán v elektronickej podobe.

17. Nad rámec odvolací súd považuje za potrebné zmieniť, že žalovaná v priebehu konania (po
zrušení a vrátení veci odvolacím súdom), hoci jej vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu
muselo byť zrejmé, že sporným je výmera pozemku v jeho extraviláne, ktorá skutočnosť má vplyv na
jeho reálnu deliteľnosť, predložila geometrický plán vypracovaný spoločnosťou GEOREAL č. 32/2023
zo dňa 08.11.2023, ktorým geodet rozdelil spornú nehnuteľnosť na dve časti, a to podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov. Odvolaciemu súd sa tento postup žalovanej, ktorá v podanom odvolaní

namietala nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý jej podľa jej tvrdení bezdôvodne neumožnil
doplniť dokazovanie vyhotovením geometrického plánu k stanoveniu hranice extravilánu na spornom
pozemku za nelogický. Odvolací súd si dovoľuje poukázať na to, že žalovaná bola v priebehu celého
prvoinštančného konania právne zastúpená advokátom a hoci v podanom odvolaní poukazuje na
odopretie možnosti doplnenia dokazovania súdom prvej inštancie, ona sama v priebehu konania

na prvej inštancii predložila dôkaz, ktorým len jednoducho rozdelila sporný pozemok na dve časti,
nerešpektujúc pri tom spornosť, ktorá bola predmetom dokazovania - v akom rozsahu sa pozemkom
nachádza v extraviláne, ktorá skutočnosť má podstatný vplyv na jeho deliteľnosť s poukazom na zákaz
drobenia poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. č. 180/1995 Z. z. Takýto postup žalovanej možno
vyhodnotiť ako nelogický, pričom ak by v konaní postupovala ako bdelý účastník konania, tak už

namiesto geometrického plánu vypracovaného spoločnosťou GEOREAL č. 32/2023 dňa 08.11.2023,
z ktorého v prejednávanej veci nemožno vychádzať (keď spor sa netýkal jednoduchého rozdelia
pozemku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov), mohla vyhotoviť už prv kontrolný geometrický
plán k zameraniu hranice extravilánu na spornom pozemku, ak mala námietky ku geometrickému
plánu predloženému žalobcom. Odvolací súd uzatvára, že účel predloženia geometrického plánu

vypracovaného spoločnosťou GEOREAL č. 32/2023 zo dňa 08.11.2023 pre konanie nepriniesol žiadne
nové objasňujúce skutočnosti a zároveň v ňom súd prvej inštancie dôvodne nevzhliadol skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé podporiť procesnú obranu žalovanej.

18. Žalovaná v odvolaní tiež tvrdila, že potreba prepracovania jej znaleckého posudku vystala po tom,

ako súd prvej inštancie na poslednom pojednávaní oznámil stranám svoje stanovisko, že pozemok nie
je reálne deliteľný, do tohto momentu nebol ustálený skutkový stav o tom, ktorá územnoplánovacia
informácia je správna. S uvedeným tvrdením nie je možné súhlasiť. Zo spisu vyplýva, že na poslednom
pojednávaní súd umožnil stranám sporu nahliadnuť do originálu grafickej časti územného plánu H. C. D.,
ktorýdôkazzabezpečilnanávrhžalovanej.Následne uviedol, ževspisesanachádzageometrickýplán,

ktorý znázornil umiestnenie pozemkov a vyslovil, že parcela je reálne nedeliteľná. Toto vyjadrenie zo
strany súdu nie je možné považovať za ustálenie skutkového stavu, ako sa domnieva žalovaná, pretože
súdtentonázorvyslovilnazáklade dôkazu,ktorývychádzalz ÚPIzodňa 11.01.2022,resp.18.02.2022,
teda nie zo dňa 13.12.2021 a ktorých obsah bol potvrdený výsluchmi svedkov p. K., L. I., ktorí sa vyjadrili
k okolnostiam vydania oboch potvrdení a záväznosti údajov územného plánu obce, vrátane vyjadrenia

znalca Ing. Račeka (k záväznosti). Žalovaná preto nemala žiadny racionálny a preukázateľný dôvod
sa domnievať, že až po tomto vyjadrení zo strany súdu bolo zrejmé, ktoré ÚPI je správne, keď sama na
správnosť UPI z 13.12.2021 žiadny dôkaz v priebehu celého konania neprodukovala. Žiada sa dodať,
že súd prvej inštancie ani nemal zákonnú povinnosť vysloviť svoj názor na deliteľnosť pozemku.

19. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel
návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania za dôvodný, keď v zhode so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že žalovaná tak mohla učiniť už skôr, t. j. najskôr od okamihu doručenia geometrického plánu
predloženého žalobcom právnemu zástupcovi žalovanej dňa 21.04.2022, avšak nekonajúc ako bdelý
účastník konania, zastúpený advokátom, tak neučinila. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne

vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu
a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (článok 5). Možno uzavrieť, že v danom konaní odvolací súd vzhľadom na
odvolacie námietky žalovanej nevzhliadol dôvod k tomu, aby súd prvej inštancie nemohol geometrickýplán predložený žalobcom poňať za podklad svojho rozhodnutia a z jeho záverov vychádzať pri určení
hranice extravilánu na spornej nehnuteľnosti.

20. Žalovaná v podanom odvolaní tiež poukázala na to, že v odvolacom konaní doložila do súdneho
spisu snímu UPI a mapku pozemkov v rátane prejednávaného pozemku, z ktorých vyplýva, že väčšia
časť predmetného pozemku sa nachádza v časti T2. Žalovaná teda uvedené dôkazy predložila
v odvolacom konaní, resp. po tom, čo súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a vydal
napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd zaoberajúc sa uvedeným považuje za potrebné dať do pozornosti,

že vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne,
a teda nepovažuje za potrebné dopĺňať dokazovanie nad rámec už vykonaného súdom prvej inštancie.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemôže prihliadať na takého dôkazy predložené v odvolacom
konaní, keď len opätovne zdôrazňuje, že mu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý tak žalovaná neučinila skôr
v priebehu prvoinštančného konania, postupujúc hospodárne a starostlivo ako bdelý účastník konania
zastúpený právny zástupcom. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená

to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,
ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Z normatívneho
hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti

procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu (procesná diligencia).

21. Ďalej odvolací súd poukazuje na odvolaciu námietku žalovanej, v rámci ktorej poukazovala na to,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s posudkom L. J. a nezdôvodnil, prečo sa pri stanovení ceny

priklonil k posudku Ing. Račeka, pretože ak mal pochybnosti o posudku L. J. mal ho vypočuť, keďže
v posudkoch je výrazný rozdiel v cene pozemku (53,55 eur/m2 a 20,51/m2). Mala za to, že súd sa opäť
priklonil na stranu žalobcu.

21.1. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v konaní

predložilaznaleckýposudokč.3/2023vypracovanýznalcom Ing.I.Klačkomdňa14.01.2023,
ktorý stanovil všeobecnú hodnotu spornej parc. č. 995/92 na sumu 247.000 eur, keď ako podklad pre
jeho vypracovanie mu žalovaná ako objednávateľ predložila len UPI obce zo dňa 13.12.2021, podľa
ktorého celá sporná nehnuteľnosť sa nachádza v zóne T2. Odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie hodnotí ako nelogické, prečo žalovaná znalcovi v danom čase poskytla izolovane len jednu

UPI zo strany obce, keď v tom čase už preukázateľne disponovala i opravnou UPI zo dňa 18.02.2022,
vktorejbolouvedené,žespornánehnuteľnosťsanachádza70%mimoobce,mimozastavanéhoúzemia
azvyšných30%ležívzóneT2.Akoužodvolacísúdvyššiekonštatoval,ževzhľadomnavšetkyokolnosti
daného prípadu žalovaná vedela o tom, že spornou je výmera sporného pozemku v jeho extraviláne,
ktorá skutočnosť má vplyv na jeho reálnu deliteľnosť, no napriek tomu si izolovane od predmetu

spornosti tohto konania (určenie rozsahu, v akom je sporná parcela umiestnená v extraviláne za účelom
zodpovedania otázky jej reálnej deliteľnosti s dôrazom na zásadu zákazu drobenia poľnohospodárskej
pôdy podľa zákona č. 180/1995 Z. z.), ako aj od UPI vydaných obcou (vrátane opravného UPI) vyhotovila
znalecký posudok pre stanovenie všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti výlučne podľa UPI vydanej
obcou dňa 13.12.2021, napriek tomu, že mala k dispozícií jej opravnú UPI. Podľa názoru odvolacieho

súdu uvedený nelogický postup žalovanej nemôže byť ospravedlnený len s poukazom na to, že v čase,
keď si objednávala predmetný znalecký posudok nebol ustálený skutkový stav v konaní, keď uvedené
nič nemení na tom, že žalovaná, hoci vedela o existencií opravnej UPI zo dňa 18.02.2022, znalcovi
predložila len predchádzajúcu UPI zo strany obce s iným (pre žalovanú vyhovujúcim) obsahom. Taktiež
ani odkaz žalovanej na právny záver odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení, že je potrebné

bezpečne zistiť skutkový stav vo vzťahu k umiestneniu pozemku podľa územného plánu neodôvodňuje
potup žalovanej, ktorá znalcovi pre vyhotovenie znaleckého posudku predložila dôkazy izolovane, resp.
dôkazy svedčiace len jej záveru, nezohľadňujúc pri tom konkrétne okolnosti daného prípadu.

21.2. K nastolenej odvolacej argumentácii žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že nevychádzal

pri rozhodovaní zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Klačkom, pretože znalec vychádzal
z nesprávnych podkladov, z ÚPI, v ktorej bola parcela 995/92 zaradená do T2. Odvolací súd súhlasí
s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, pretože z posudku je zrejmé, že vychádza z nesprávneho
predpokladu zaradenia pozemkov do zóny T2, keďže sporný pozemok sa nachádza v zóne T2 ibav rozsahu 851 m2 a v zóne T3 vo výmere 3.756m2; s tým súvisí aj spôsob oceňovania. Obaja znalci
použili metódu polohovej diferenciácie, pričom znalec Ing. Klačko, vychádzajúc z údajov uvedených
v UPI z 18.11.2021, podľa ktorých celý pozemok o výmere 4607m2 sa nachádza v UPC T2, oceňoval

pozemokakopozemokurčenýnastavebnéúčely,keď východiskovúhodnotupreocenenie zvýšilo80%
a určil jednotkovú hodnotu pozemku sumou 53,55 m2. Keďže ale nehnuteľnosť, ako bolo už vyššie
uvedené, sa nachádzala v UPC T2 o výmere 851m2 a bola územným plánom obce určená ako výrobné
územie s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady, znalecký posudok Ing. Klačka nereflektoval
na skutočný účel pozemku, preto bol správny záver súdu prvej inštanice, keď vychádzal z jediného

v spise sa nachádzajúceho relevantého dôkazu o cene nehnuteľnosti, t.j. z posudku L. A., a preto logicky
ani nevzhliadol potrebu predvolania znalca L. J., ako to tvrdila žalovaná v odvolaní, rovnako tak ani
jeho prepracovanie, keď prepracovanie takéhoto posudku nebolo postačujúce. Tento posudok (ako bolo
už vyššie zmenené) nezohľadňuje základnú skutočnosť (ktorej spornosť bola predmetom konania na
prvej inštancií), a to jeho členenie na prevažujúcu časť nachádzajúcu sa v extraviláne obce a čerpá len
z jednej UPI zo strany obce, podľa ktorej sa celá nehnuteľnosť nachádza v UPC T2.

22. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP. Predloženie

prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované
v § 153 ods. 1, druhá veta (sudcovská koncentrácia konania). Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho
strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).
Toto pravidlo je lex generalis. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových
tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Je len v diskrečnej právomoci

súdu pripustiť takéto skutkové tvrdenie, alebo vykonanie dôkazu. Ak súd dospeje k záveru, že strana
sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na
omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný
procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku

vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov (ako tak súd
prvej inštancie i v danom prípade učinil). Zároveň je potrebné uviesť, že uplatnenie diskrečného práva
súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna
zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité

skutočnosti).

23. Vzhľadom na všetko doposiaľ vyššie uvedené odvolací súd sumarizuje, že v danom prípade
rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhodnotil ako vecne správne, keď odvolacie námietky vzhliadol
ako nedôvodné a tým nespôsobilé privodiť jeho zmenu, alebo zrušenie. Odvolací súd sa stotožňuje

s právnym záverom súdu prvej inštancie, že sporný pozemok nie je možné dobre rozdeliť podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov z dôvodu toho, že jeho rozdelením by došlo k porušeniu zákazu
drobenia poľnohospodárskej pôdy v extraviláne podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Taktiež sa plne
stotožnil i s postupom súdu prvej inštancie, ktorý prihliadajúc na zásadu hospodárnosti konania a
aj na to, či konanie žalovanej napĺňalo znaky starostlivého konania účastníka konania, konkrétne

okolnosti daného prípadu, a teda i na koncentráciu konania, dôvodne nepripustil doplnenie dokazovania
vyhotovením nového geometrického plánu žalovanou za účelom stanovenia hranice extravilánu na
spornej nehnuteľnosti ako i prepracovanie už prv žalovanou predloženého znaleckého posudku č.
3/2023 vypracovaného znalcom Ing. Igorom Klačkom dňa 14.01.2023. Z uvedeného dôvodu možno
konštatovať, že súd prvej inštancie teda i dôvodne za podklad svojho rozhodnutia poňal dôkazy, ktoré

sa nachádzali v súdnom spise a žalovanou hodnoverne spochybnené neboli.

24. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné taktiež upriamiť pozornosť žalovanej na skutočnosť, že
rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany,
ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je
založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiťvo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti
Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

25. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním žalobcu, smerujúcim výlučne voči výroku IV. o nároku

na náhradu trov konania. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie i v časti týkajúcej
sa nároku na náhradu trov konania v rámci intencií odvolacích námietok žalobcu, vyhodnotil odvolací
súd dôvodnosť postupu podľa § 388 CSP, resp. zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku IV., keď nevzhliadol dôvod pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP), alebo je ho zrušenie (§ 389 CSP),
a to z dôvodu odvolacím súdom nižšie uvedeného.

25.1. V danom prípade sa žalobca nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uvedený záver odôvodnil charakterom
konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. tým, že pri tomto konaní je súd viazaný
zákonom, nie návrhmi strán sporu, že nejde o konanie, v ktorom jedna zo strán prehrá a druhá vyhrá.

Súd prvej inštancie najmä poukazoval na to, že v danom prípade nie je možné aplikovať zásadu
úspechu vo veci, pretože strany konania nemôž ovplyvniť výsledok konania s výnimkou ak opačný záver
neodôvodňuje správanie druhého podielového spoluvlastníka.

25.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.3. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.4. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.5. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

25.6. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25.7. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr.

na vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla
súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu
navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú
stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá
strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj

protistrane spôsobila súdne trovy. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom
(t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledyurobenývovecisamej(vprípadežalobynaplnenieidenielenoistinu,aleajopríslušenstvo),t.

j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.

25.8. Vychádzajúc so záveru, že i konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporovým
konaním, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý sa takétokonanie neaplikuje zásada úspechu. Odvolací súd uvádza, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v
súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým
spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť, resp. aký

navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný. Vychádzajúc z uvedeného
záveru sa odvolací súd nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania, keď nevzhliadol, žiaden zákonný dôvod pre vylúčenie aplikácie
zásady úspechu vo veci podľa § 255 CSP. V danom prípade žalobcom vymedzený návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol premietnutý do samotného výroku rozhodnutia súdu,

z dôvodu čoho je možné vysloviť, že žalobca mal absolútny úspech v spore, preto nebol dôvod ani
k prípadnej aplikácií § 255 ods. 2 CSP, resp. k rozhodnutiu, že žiadna zo sporových strán nemá nárok
na náhradu trov konania, pre jej čiastoční úspech.

25.9. Súd prvej inštancie v podstate zastal názor, že ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o
trovách konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa javí to, aby každý zo

spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka
s tým, že iné rozhodnutie o trovách bude prichádzať do úvahy len vtedy, ak na to budú dané zvláštne
dôvody napr. správanie druhého podielového spoluvlastníka. Takýto záver však zo znenia zákona,
konkrétne z § 255 CSP nevyplýva. I konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je sporom podľa Civilného sporového poriadku a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie

zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná skutočnosť, že pomer úspechu strán v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne
podoby, nie je dôvodom na to, aby mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní
si každá zo strán má znášať svoje trovy. Zároveň odvolací súd uvádza, že v danom prípade nenastali
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce rozhodnúť inak ako podľa § 255

ods. 1 CSP. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu
žalobcu za dôvodnú, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi plne úspešnému
v prvoinštančnom konaní priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100
%) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti výroku I., II., III., potrebné potvrdiť ako vecne správne. Naopak
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania (prvého) konania považuje za potrebné postupom podľa § 388 CSP zmeniť, a to

tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne upne úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).