Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29Pc/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205080
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824205080.2

Uznesenie

29Pc/29/2024
Okresný súd Prievidza vo veci navrhovateľa – povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D., E. F. G.
H. XXX proti oprávnenej I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. H. XXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti
na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

29Pc/29/2024

Súd s c h v a ľ u j e zmier účastníkov konania v znení:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenej I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
určenú rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 19.04.2021 č.k. 6P/77/2020-200, a to
s účinnosťou od 01.10.2024.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

29Pc/29/2024
(1) Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenej.
(2) Na pojednávaní dňa 12.02.2025 navrhli účastníci vo veci schváliť zmier.
(3) Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CMP“) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(4) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana
a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa

tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
(5) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(6) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

(7) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(8) Podľa § 148 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy
pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

(9) V posudzovanej veci ide v čase rozhodovania súdu o osobitný typ mimosporového konania – konanie
o výživnom na plnoleté dieťa. Takýto typ konania môže začať len na návrh. V každom konaní sa súd mápokúsiť o zmierne riešenie veci (či už sporu alebo veci v nesporovom konaní). V konaní o vyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa nie je osobitne upravená možnosť schválenia navrhnutého zmieru. Ani
v inom mimosporovom konaní takáto možnosť nie je. Určitou formou zmierneho riešenia je však dohoda

rodičov o vyživovacej povinnosti v zmysle § 65 ods. 1 ZR. Táto sa však týka len vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom. Bolo by však nelogické a v rozpore s účelom celého súdneho konania, ak by nemali
účastníci v konaní o výživnom na plnoleté dieťa rovnakú možnosť dohodnúť sa o výške vyživovacej
povinnosti, ako je to pri deťoch maloletých. V takom prípade má súd možnosť a povinnosť postupovať
podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a ods. 2 CSP, a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 CMP.

Keďže CMP nemá ustanovenie o možnosti schválenia zmieru (v zásade upravuje nesporové konania,
hoci niektoré z nich, respektíve niektoré časti niektorých konaní podľa tohto procesného predpisu môžu
mať quasi aj sporový charakter), hoci výklad zákona o rodine, ktorý si osvojil súd, pripúšťa dohodu
o vyživovacej povinnosti aj v prípade výživného na plnoleté dieťa, je potrebné aplikovať ustanovenia
CSP, a to aj s poukazom na čl. 3 ods. 1 CMP, podľa ktorého v prípade, ak sa vec nedá prejednať na
základe výslovného ustanovenia zákona, má sa vec posúdiť podľa iného ustanovenia CMP alebo iného

zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. To je
v tomto prípade ustanovenie § 148 CSP.
(10) Preto súd skúmal len, či dohoda, ktorú navrhli účastníci schváliť v podobe zmieru, nie je v rozpore
so všeobecnými právnymi predpismi a to, či táto dohoda pokrýva celý predmet súdneho konania.
Medzi účastníkmi nebol žiaden spor o tom, že oprávnená je dieťaťom navrhovateľa. Spor nebol ani

o tom, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa už zanikla. Účastníci sa dohodli, že zmene pomerov
budezodpovedaťzrušenievyživovacejpovinnostinavrhovateľa,pričomtútodohodupotvrdiliajpodpismi
v návrhu na schválenie zmieru. Preto súd dospel k záveru, že ich zmier nie je v rozpore so žiadnym
ustanovením všeobecne záväzných právnych predpisov, osobitne nie je v rozpore s ustanoveniami §
62 až § 78 zákona o rodine a zároveň pokrýva aj celý predmet konania, ktorým bolo len zrušenie

vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd zmier účastníkov v navrhnutom znení
schválil, pričom formou rozhodnutia je uznesenie (s poukazom na § 398 CSP, ktorý hovorí o uznesení
o schválení zmieru).

Poučenie:

29Pc/29/2024

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je.