Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100110
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: PROVYM, spol.
s r. o., so sídlom Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 179 574, právne zast. advokátom
JUDr. Miroslavom Katunským, so sídlom advokátskej kancelárie Floriánska 16, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101805906/2019 zo dňa 24. júla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej

hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2017. Daňová kontrola začala dňa 25. septembra
2017 a bola dvakrát prerušená (v období odo dňa 06. júla 2018 do dňa 10. júla 2018 [rozhodnutie č.
101283106/2018 zo dňa 04. júla 2018, oznámenie č. 101464372/2018 zo dňa 30. júla 2018] a v období
odo dňa 08. augusta 2018 do dňa 13. augusta 2018 [rozhodnutie č. 101514699/2018 zo dňa 06. augusta
2018, oznámenie č. 1016610127/2018 zo dňa 24. augusta 2018]) z dôvodu žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií. Z daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) bol vyhotovený Protokol

č. 101778199/2018 zo dňa 11. septembra 2018 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa
27. septembra 2018.

2. Za žalobcu, ktorého konateľom bol pán A. B., konal v plnom rozsahu splnomocnený zástupca, C. D.
E., a to odo dňa 16. augusta 2013 (plnomocenstvo zaevidované správcom dane dňa 21. augusta 2013).
Správca dane dňa 03. septembra 2018 telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu žalobcu C.
D. E. a navrhol mu termín oboznámenia sa s úkonmi a výsledkami daňovej kontroly na deň 6. septembra

2018. C. D. E. mal potvrdiť účasť žalobcu telefonicky správcovi dane s dodatočným upresnením
času ústneho pojednávania dňa 03. septembra 2018. C. D. E. sa so správcom dane neskontaktoval
a žalobca sa dňa 06. septembra 2018 na ústne pojednávanie nedostavil. Dňa 11. septembra 2018
správca dane expedoval na poštovú prepravu protokol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniamuvedeným v protokole, a to na doručovaciu adresu splnomocneného zástupcu žalobcu - Ing. Gašpara
Fördőša. Zásielka bola uložená na pošte dňa 12. septembra 2018 a následne C. D. E. prijatá dňa
27. septembra 2018 (doručenka na čl. 44 administratívneho spisu). Dňa 25. septembra 2018 bolo

správcovi dane doručené Vypovedanie generálnej plnej moci udelenej dňa 18. mája 2018 C. D. E.,
podpísané konateľom žalobcu dňa 07. septembra 2018. C. D. E. listovú zásielku (protokol s Výzvou
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole) doručil späť správcovi dane dňa 28. septembra
2018 (piatok) s tým, že zo strany žalobcu mu bola vypovedaná plná moc na zastupovanie žalobcu, preto
navrhol zásielku adresovať priamo žalobcovi. Správca dane hneď dňa 01. septembra 2018 (pondelok)

telefonicky kontaktoval konateľa žalobcu pána A. B., s ktorým sa pokúsil dohodnúť na osobnom doručení
protokolu a Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Konateľ žalobcu správcovi dane
oznámil,žedňa2.októbra2018nebudeprítomný,aležesatelefonickyspojísosprávcomdaneaspresní
doručenievsídlespoločnostinadeň3.októbra2018,kčomuvšaknedošlo.Ztohtodôvodusprávcadane
žiadal emailom osobne konateľa žalobcu dňa 3. októbra 2018 o spoluprácu pri doručovaní protokolu a
Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vzhľadom na to, že sa do dňa 15. októbra

2018 písomnosti nepodarilo osobne žalobcovi doručiť, správca dane expedoval protokol a Výzvu na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole na adresu sídla žalobcu. Z uvedených dôvodov boli
písomnosti žalobcovi doručené dňa 31. októbra 2018 (doručenka na čl. 50 administratívneho spisu).

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100919844/2019 zo dňa

18. apríla 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 40.808,- eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

4. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľskými
spoločnosťami:
1/ media force s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 36711578 (ďalej aj „media
force s.r.o.“) za dodanie tovaru - nákup suroviny na výrobu polystyrénu EPS ECOFREPS DDS 6+ (ďalej
aj „surovina“) a to:

- fa. č. 03052017, dátum dodania 3. mája 2017, základ dane 32 340 eur, DPH 6 468 eur,
- fa. č. 09052017, dátum dodania 9. mája 2017, základ dane 32 340 eur, DPH 6 468 eur,
- fa. č 17052017, dátum dodania 17. mája 2017, základ dane 32 340 eur, DPH 6 468 eur,
- fa. č. 22052017, dátum dodania 22. mája 2017, základ dane 32 340 eur, DPH 6 468 eur,
- fa. č. 25052017, dátum dodania 25. mája 2017, základ dane 32 340 eur, DPH 6 468 eur,

- fa. č. 30052017, dátum dodania 30. mája 2017, základ dane 32 340 eur, DPH 6 468 eur,
2/ RKI média, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 48257907 (ďalej aj „RKI média, s. r. o.“) za
poskytnutie služby - odvysielanie reklamných spotov na základe objednávky a podľa zmluvy o poskytnutí
reklamného priestoru, podľa predložených play listov v období od 1. mája 2017 do 31. mája 2017 a to:
- fa. č. 6201721, základ dane 10 000 eur, DPH 2 000 eur.

5. Za účelom preverenia oprávnenosti odpočítania dane z predložených dodávateľských faktúr od
dodávateľa media force s.r.o. správca dane získal informácie zo spisu žalobcu z prebiehajúcich
daňových kontrol DPH za iné zdaňovacie obdobia (marec, apríl, jún), a to najmä z protokolu z daňovej
kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017. Dôvodom obchodov so spoločnosťou media force

s.r.o. bola podľa žalobcu jeho platobná neschopnosť a práve spoločnosť media force s.r.o. disponovala
dostatkom finančných prostriedkov na prefinancovanie nákupu suroviny od zahraničných dodávateľov
UNIPOL HOLLAND BV (Holandsko) a EXPLAST, spol. s r.o. (Česko).

6. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti media force s.r.o. správca dane uzavrel, že surovinu nikdy

nenadobudla, a teda nemala právo s ním nakladať ako vlastník v zmysle § 49 v nadväznosti na § 19
zákona o DPH. Po rozsiahlom dokazovaní a preverovaní celého reťazca správca dane dospel k záveru,
že žalobca síce splnil formálne požiadavky pre odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH
(surovina na výrobu polystyrénu sa u žalobcu reálne nachádzala a používal ju na výrobu polystyrénu),
avšak obchody s media force s.r.o. realizoval len za účelom optimalizácie vlastnej daňovej povinnosti.

Podľa správcu dane žalobca o uvedenej skutočnosti vedel a sám bol tvorca podvodného konania.

7. Vo vzťahu k spoločnosti RKI média, s. r. o. správca dane uzavrel, že jej nemohla vzniknúť daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko odvysielanie reklamného spotu deklarovanýmdodávateľom RKI média, s. r. o. nebolo preukázané. Správca dane argumentoval tým, že žalobca
nepredložil vo vyrubovacom konaní dôkaz, ktorý by dodanie služby preukazoval.

8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101805906/2019 zo dňa 24. júla 2019 (ďalej aj
„rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.

9. Žalovaný vo vzťahu k dodaniu suroviny spoločnosťou media force s.r.o. uviedol, že správcom dane

boli zistené nasledovné skutočnosti:
- Žalobca sa reálne zaoberal výrobou polystyrénu, v sídle žalobcu boli preverené výrobné a skladové
priestory a surovina na výrobu polystyrénu sa tam nachádzala (Záznam o miestnom zisťovaní č.
102213991/2017 zo dňa 19. októbra 2017).
- V zdaňovacom období máj 2017 bola jediným deklarovaným dodávateľom suroviny pre žalobcu
spoločnosť media force s.r.o.

- Podľa tvrdenia žalobcu dôvodom realizácie zdaniteľných obchodov s dodávateľom media force s.r.o.
v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2017 bola jeho platobná neschopnosť a práve spoločnosť
media force s.r.o. disponovala dostatkom finančných prostriedkov na prefinancovanie nákupu suroviny
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100820586/2018 zo dňa 25. apríla 2018). Aj v minulosti žalobca
riešil platobnú neschopnosť inou spoločnosťou (podľa zistení správcu dane išlo o spoločnosti PONTES

s.r.o., MG Media s.r.o. a LP media s.r.o.), v súčasnosti suroviny nakupuje od spoločnosti ALUMA, s.r.o.
- Zahraničný dodávateľ UNIPOL HOLLAND BV v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií potvrdil, že ako kupujúci suroviny vystupoval F. D., vtedajší konateľ spoločnosti Media Force
s.r.o. a potvrdil tiež, že surovina bola prepravená na Slovensko.
- G. F. D. vo výpovedi uviedol, že dodávateľa suroviny si vybral žalobca a jeho spoločnosť surovinu

nakupovala na pokyn, podnet žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100697951/2018 ), uvedené
potvrdil aj žalobca (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100820586/2018).
- Správca dane z administratívneho spisu daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie
obdobie marec 2017 (ÚZ 101482466/2018) získal informáciu, že podľa vyjadrenia žalobcu si finančné
prostriedky na nákup suroviny nepožičal od banky z dôvodu, že úver v banke už mali, aj kontokorentný,

jeden splátkový úver splatili, teraz splácali druhý, navyše financie poskytnuté v tých úverov by nestačili
na pokrytie nákupu suroviny. Na výzvu správcu dane, aby preukázal tvrdenú platobnú neschopnosť
relevantnými dôkazmi žalobca uviedol, že nevie ako to mal preukázať, do platobnej a neschopnosti by
sa dostali, ak by nerobili nákup cez slovenskú firmu, uvedeným postupom sa platobnej neschopnosti
mali vyhnúť.

- Spoločnosť media force s.r.o. zanikla dňa 13. júla 2017 zlúčením so spoločnosťou PADAVAN, s.r.o.,
následne táto zanikla dňa 08. septembra 2017 zlúčením so spoločnosťou ICHTIA s.r.o., ktorá bola dňa
28. októbra 2017 ex offo vymazaná z obchodného registra. Z uvedených dôvodov nebolo správcovi dane
umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti media force s.r.o.
- Spoločnosť media force s.r.o. po nulových daňových priznaniach za rok 2016 začala vykazovať

zdaniteľné plnenie až v prvom štvrťroku 2017, pričom jej vznikla povinnosť registrácie pre DPH, avšak
túto svoju povinnosť si nesplnila.
- Svedok A. H., konateľ spoločnosti PADAVAN, s.r.o. uviedol, že bol na túto funkciu zneužitý neznámymi
osobami a nevie nič o podnikaní tejto spoločnosti.
- V spoločnostiach PONTES s.r.o., MG Media s.r.o. a LP media s.r.o., ktoré žalobca využil na nákup

surovín v minulosti, následne po vykonaní zdaniteľných obchodov pre žalobcu tiež došlo skončeniu
funkcie konateľov, prestali podávať daňové priznania na DPH, komunikovať so správcom dane a bola im
zrušená registrácia na DPH s úradnej moci. Navyše konateľom spoločnosti PONTES s.r.o. a MG Media
s.r.o. bol pán F. D., bývalý konateľ media force s.r.o. a spoločnosti LP media s.r.o. pán G. I., ktorý je
momentálne konateľom spoločnosti ALUMA, s.r.o., od ktorej žalobca nakupuje suroviny v súčasnosti.

- Žalobca si v období od januára 2015 do júna 2017 uplatnil odpočítanie dane z celkového počtu 100
kusov dodávateľských faktúr od tuzemských dodávateľov za nákup surovín, pričom priamo uskutočnil
nákup surovín od zahraničných dodávateľov len v troch prípadoch.
- Žalobca prenajal skladové priestory na skladovanie suroviny spoločnosti media force s.r.o. bez
dohodnutia nájomného, suroviny boli vyložené s použitím prostriedkov žalobcu, spoločnosť media force

s.r.o.nemalazamestnancov,techniku,reálnukanceláriu,jejhlavnoučinnosťoubolareklamaaobchodná
činnosť.
- Spoločnosť media force s.r.o. neuviedla nadobudnutie surovín od zahraničného dodávateľa do svojho
daňového priznania, dňa 19. júla 2018 bolo miestne príslušnému správcovi dane elektronicky doručenédodatočné daňové priznanie na DPH spoločnosti ICHTIA s.r.o, ako v poradí druhého právneho nástupcu
spoločnosti media force s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2017 a to neoprávnenou osobou
F. D., ktorý nebol oprávnený konať za spoločnosť media force s.r.o. odo dňa 13. júla 2017 a nebol

ani konateľom spoločnosti ICHTIA s.r.o., podanie dodatočného daňového priznania bolo uskutočnené
po osobnom stretnutí pána F. D. s A. B., konateľom žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
102025283/2018 zo dňa 11. októbra 2018).

10. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že deklarované dodanie suroviny je

poznačené podvodom, ktorý začína v spoločnosti media force s.r.o. a končí u žalobcu. Zo zistení
správcudanevyplýva,žebolodostatočnepreukázanézapojeniežalobcudokonania,ktoréjepoznačené
podozrením z podvodu a žalobca tieto podozrenia nevyvrátil predložením dôkazov preukazujúcich, že
išlo o ekonomicky opodstatnený, reálny, zdaniteľný obchod medzi spoločnosťami media Force s.r.o. a
žalobcom.

11. Vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným obchodom s RKI média, s. r. o. žalovaný zistil, že nárok
na odpočítanie dane žalobca preukazoval predložením formálnych listinných dôkazov - faktúry, zmluvy
o poskytnutí reklamného priestoru uzatvorenej medzi spoločnosťami RKI média, s. r. o. a žalobcom a
playlistov. Správca dane skúmal uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu nielen z formálnej
stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s

§ 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správca dane chcel vypočuť
bývalého konateľa RKI média, s. r. o. J. K., čo sa mu z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti
nepodarilo. Spoločnosť RKI média, s. r. o. odo dňa 20. septembra 2017 nemala žiadneho konateľa,
jediným spoločníkom bol občan Ukrajiny. Na výzvu správcu dane na predloženie účtovných dokladov

RKI média, s. r. o. nereagovala. Správca dane preto vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov
preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu, na čo žalobca predložil správcovi dane čestné
prehlásenie J. K. zo dňa 20. augusta 2018, v ktorom bývalý konateľ spoločnosti RKI média, s. r. o.
potvrdil uzatvorenie zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru a potvrdil tiež, že vystavil, opečiatkoval
a podpísal (spornú) faktúru, vystavenú spoločnosťou RKI média, s. r. o. pre žalobcu. Z uvedeného

žalovanému vyplynulo, že žalobca bol aj počas daňovej kontroly v kontakte s bývalým konateľom
spoločnosti RKI média, s. r. o., napriek tomu okrem formálnych dokladov a čestného prehlásenia
správcovi dane iné dôkazy o dodaní reklamných služieb od RKI média, s. r. o. nepredložil. Až v závere
vyrubovacieho konania, dňa 15. februára 2019, predložil fotodokumentáciu a videosúbor reklamného
spotu, z ktorých síce vyplynulo, že reklamné spoty boli spracované, ale nie je z nich zrejmé, kto

tieto spoty zhotovil, ako a kedy boli odvysielané. Žalovaný vyhodnotil ako opodstatnený záver správcu
dane, že k dodaniu služby nedošlo tak, ako to žalobca deklaroval, pretože nebolo preukázané, že
reklamné služby žalobcovi dodala práve spoločnosť RKI média, s. r. o. K čestnému prehláseniu J.
K. žalovaný uviedol, že čestné prehlásenie je právny inštitút, ktorý sám o sebe nie je dôkazom, ale
nahradzuje dôkaz, nie však priamo, ale až na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý môže

rozhodnúť o jeho pripustení do daňového konania. Zo spisového materiálu vyplýva, že skutočnosti
uvedené v čestnom prehlásení J. K. neboli preukázané a bez predloženia ďalších dôkazov nie je možné
čestné prehlásenie považovať za dôkaz osvedčujúci uskutočnenie zdaniteľného obchodu práve tak,
ako je uvedené na predmetnej faktúre. J. K. v čestnom prehlásení okrem všeobecného konštatovania,
že obchod sa uskutočnil, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti o zdaniteľnom obchode, čestné

prehlásenie nemôže byť preto akceptovateľné ako dôkaz. Žalovaný konštatoval, že z predložených
dokladov a ani vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, kto reklamné spoty zhotovil, správca dane
nemal k dispozícii doklady dodávateľa. Správca dane preto oprávnene spochybnil, že k dodaniu služby
došlo tak, ako to žalobca deklaroval. Žalobca síce predložil formálne doklady k daňovej kontrole, ale
správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nezistil, že deklarovanému dodávateľovi

RKI média, s. r. o. vznikla daňová povinnosť, a preto podľa žalovaného nemožno potvrdiť, že žalobcovi
vzniklo právo na odpočítanie dane.

II.
Konanie pred Krajským súdom v Košiciach

12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu zo dňa 03. septembra
2019 na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, ktorou sa
domáhal priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutiažalovaného, jeho zrušenia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu
trov konania.

13. Žalobca v správnej žalobe namietal najmä nasledovné skutočnosti:
- Protokol o výsledku daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 bol
žalobcovi doručený po viac ako jednom roku.
- Prerušenia daňovej kontroly, a to od 6. júla 2018 do 10. júla 2018 a od 8. augusta 2018 do 13. augusta
2018 boli nedôvodné, nakoľko sa správca dane dotazoval na skutočnosti, ktoré boli známe už v marci

2018 (a z uvedeného dôvodu boli obe žiadosti správcu dane zamietnuté), preto neexistovala potreba
získať informácie podľa osobitného predpisu, teda prerušenia daňovej kontroly boli nezákonné a preto
nemohli mať za následok predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.
- Žalovaný nesprávne právne posúdil námietku, že žalobca protokol prevzal až dňa 31. októbra 2018,
nakoľko v čase, keď bol protokol expedovaný na poštovú prepravu dňa 11. septembra 2018 bol
splnomocneným zástupcom žalobcu C. D. E., vypovedanie jeho splnomocnenia bolo správcovi dane

doručené dňa 25. septembra 2018 a ak C. D. E. prevzal protokol dňa 27. septembra 2018, v tom
čase správca dane vedel, že už nie je splnomocneným zástupcom žalobcu a nie je za neho oprávnený
preberať žiadne zásielky. Z uvedeného je zrejmé, že protokol bol doručený neoprávnenej osobe a
žalobcovi bol doručený až dňa 31. októbra 2018.
- Správca dane po celú dobu daňovej kontroly tvrdil, že žalobca nesplnil formálne požiadavky pre

odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 zákona o DPH a až po skončení daňovej kontroly
skonštatoval, že žalobca síce formálne požiadavky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49
a § 51 zákona o DPH splnil, ale nie je možné mu priznať právo na odpočítanie dane z dôvodu, že sa stal
účastníkom daňového podvodu. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že správca dane v rozhodnutí na
35 stranách spochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení a až v závere uvádza, že žalobca formálne

spĺňa požiadavky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty ale toto právo mu nie je možné priznať z
dôvodu, že sa stal účastníkom podvodu. Pokiaľ správca dane nedospel k záveru o daňovom podvode
už v protokole, je vylúčené aby takýto záver učinil v rozhodnutí. Žalovaný teda vec nesprávne právne
posúdil, keď nevzhliadol nezákonnosť takéhoto postupu správcu dane. Žalobca je zároveň toho názoru,
že správca dane nemôže vo vyrubovacom konaní pokračovať v dokazovaní, ktoré nestihol vykonať

počas daňovej kontroly, ale len vykonať dôkazy, ktoré navrhne daňový subjekt k vyjadreniu k protokolu
na preukázanie svojich tvrdení.
- Správca dane nedisponuje žiadnym dôkazom preukazujúcim podvodné konanie spoločnosti media
force s.r.o., uvedený záver vyvodzuje len zo skutočnosti, že spoločnosť nepredložila správcovi dane
účtovníctvo za rok 2017. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný tvrdí, že sa spoločnosť media force

s.r.o. dopustila daňového podvodu, je ich povinnosťou toto tvrdenie riadne preukázať. Správca dane
však žiadnym spôsobom nepreukázal podvodné konanie zo strany spoločnosti media force s.r.o.,
ani vedomosť žalobcu o tomto podvodnom konaní. V daňovom konaní žalobcovi nebolo preukázané,
že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca, namiesto uvedeného sa správca dane sústredil na
preukázanie toho, že zdaniteľné obchody medzi žalobcom a spoločnosťou media force s.r.o. boli fiktívne.

-ŽalovanýtiežnesprávneprávneposúdilreálnosťzdaniteľnéhoplneniazostranyspoločnostiRKImédia,
s. r. o.

14. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

15. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 13. novembra 2019, v ktorom uviedol, že k námietkam
o nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly a o nezákonnosti prerušení daňovej kontroly sa vyjadril
v napadnutom rozhodnutí na strane 19 a 20. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal
aj s tvrdením žalobcu, že správca dane v protokole z daňovej kontroly spochybňoval uskutočnenie
zdaniteľných obchodov a až po skončení daňovej kontroly začal tvrdiť, že daňový subjekt bol účastníkom

daňového podvodu a poukázal pritom na konkrétne znenia protokolu. K žalobným dôvodom týkajúcim sa
preukázania zapojenia spoločnosti media force s.r.o. a žalobcu do obchodného reťazca poznačeného
podvodným konaním žalovaný uviedol, že už v napadnutom rozhodnutí bolo konštatované, že takýto
záverodôvodňujeto,žespoločnosťmediaforces.r.o.sabežnenevenovalaobchodovaniuspredmetným
tovarom, obchody mala realizovať len z dôvodu rizika platobnej neschopnosti žalobcu a na základe

jeho pokynov, dodávateľov suroviny navrhoval žalobca, objednávky boli vyhotovované na základe
odsúhlasenia žalobcom, tovar bol prevezený priamo do skladu žalobcu, ktorý mal sklady bezodplatne
prenajímať spoločnosti media force s.r.o. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca vedel, resp. mohol
vedieť, že týmto postupom získa nielen možnosť prefinancovania prípadnej platobnej neschopnosti,ktorú ale nepreukázal, ale aj také daňové zvýhodnenie, na ktoré by inak nebol oprávnený. K námietkam
týkajúcim sa spoločnosti RKI média, s. r. o. žalovaný taktiež poukázal na závery vyplývajúce z
napadnutého rozhodnutia.

16. V replike zo dňa 20. februára 2020 žalobca zotrval na svojich žalobných námietkach. Zároveň
uviedol, že správca dane zákonným spôsobom nezískal dostatok dôkazov, ktoré by mu umožnili
spochybniť konanie spoločnosti media force s.r.o. a dospieť k záveru, že sa dopustil daňového podvodu,
nakoľko z administratívneho spisu nie je zrejmé, či táto spoločnosť daň odviedla alebo nie. Ak žalovaný

tvrdí, že media force s.r.o. sa dopustila daňového podvodu, musí uvedenú skutočnosť preukázať a nie
iba prezimovať a až následne zisťovať, či sa žalobca na tomto konaní priamo podieľal.

17. Uznesením č. k. 8S/91/2019-63 zo dňa 12. decembra 2019 Krajský súd v Košiciach zamietol návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8S/91/2019-142 zo dňa 8. júla 2021 žalobu žalobcu podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)
zamietol. Zároveň rozhodol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

19. K námietke žalobcu, že protokol a Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli

žalobcovi doručené dňa 31. októbra 2018 a nie dňa 27. septembra 2018, Krajský súd v Košiciach
s poukazom na § 30 ods. 3 a § 9 ods. 4 a 5 Daňového poriadku uviedol, že úkon vypovedania
plnej moci doručený správcovi dane (dňa 25. septembra 2018) t. j. 13 dní potom, ako bola zásielka s
protokolom a Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole uložená na pošte adresovaná
splnomocnenémuzástupcoviC.D.E.,sajavíakoúčelovétaktizovaniezostranyžalobcu.Naviackonateľ

žalobcu vypovedal plnomocenstvo udelené C. D. E., ktoré mu bolo udelené dňa 18. mája 2018, pričom
obsahom administratívneho spisu je plnomocenstvo zo dňa 16. augusta 2013. Krajský súd v Košiciach
nepovažoval za racionálne a hospodárne zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov tvrdených žalobcom
vo vzťahu k procesným okolnostiam ohľadom doručovania protokolu a výzvy. Krajský súd v Košiciach
mal za to, že postupom správcu dane nebol žalobca ukrátený na svojich právach s tým, že rozhodnutie

sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

20. Podľa Krajského súdu v Košiciach správca dane nepostupoval v rozpore s § 61 ods. 1 písm. b)
Daňového poriadku, keď počas daňovej kontroly podal dve žiadosti o MVI vo vzťahu ku kontrolovanému

zdaňovaciemuobdobiu.KrajskýsúdvKošiciachskonštatoval,ževdanomprípadenešloonadbytočnosť
v postupe správcu dane, pričom k prerušeniu daňového konania došlo v čo najkratšom čase, vzhľadom
na odpovede z MVI.

21. Krajský súd v Košiciach sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nezákonnosti vykonanej daňovej

kontroly. Postup správcu dane vyhodnotil ako zákonný, a to aj s prihliadnutím na nie príliš zodpovedný
a promptný prístup žalobcu k spolupráci so správcom dane (nepreberanie poštových zásielok,
nedodržanie dohodnutých termínov, a pod.). Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach postupom
správcu dane práva žalobcu porušené neboli. Dospel pritom k záveru, že zopakovanie procesného
postupu by nemohlo privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu v časti určenia

kontrolovanej dane.

22. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, Krajský súd v Košiciach uviedol, že sa s nimi dostatočne
vysporiadal Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 24S/178/2019 zo dňa 28. mája 2020 (ďalej
aj „citovaný rozsudok“) v obdobnej právnej veci medzi tými istými účastníkmi konania. S odôvodnením

citovaného rozsudku sa Krajský súd v Košiciach súd stotožnil a uviedol nasledovné skutočnosti:
- Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie správcu dane boli založené na zistení, že
dodanie tovaru/služby, ktoré boli deklarované na preverovaných dodávateľských faktúrach, nebolo
preukázané. Preto nevznikla deklarovaným dodávateľom pri dodaní tovaru/služby daňová povinnosť, a
preto nevzniklo žalobcovi právo na odpočet dane. Ďalej Krajský súd v Košiciach uviedol, že konštatácie

správcu dane a žalovaného o „podvodnom konaní“ spoločnosti media force s.r.o., do ktorého sa svojím
konaním zapojil aj žalobca, boli pomenovaním skutkových záverov orgánov správy daní o tom, že
preverované zdaniteľné plnenie (dodanie suroviny na výrobu polystyrénu spoločnosťou media forces.r.o. žalobcovi) nemalo povahu faktu, ale že tieto zdaniteľné plnenia boli len fiktívne, a teda, že žalobca
si odpočet dane uplatnil bez splnenia zákonných podmienok.
- Vecné naplnenie skutočností deklarovaných na preverovaných faktúrach, t. j. dodanie deklarovaného

tovaru/službydeklarovanýmidodávateľmi,neboložalobcompredloženýmidôkazmiaanisprávcomdane
vykonaným dokazovaním/preverovaním, preukázané.
-Nemohlodôjsťkporušeniuprávažalobcupodľa§45ods.1písm.f)Daňovéhoporiadku,nakoľkozávery
prvostupňového rozhodnutia a závery správcu dane uvedené v protokole neboli odlišné. K porušeniu
práv žalobcu, a teda k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, by

podľa Krajského súdu v Košiciach mohlo dôjsť len v takom prípade, ak by sa závery orgánov správy
daní menili a žalobcovi by nebolo umožnené, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, čo Krajský súd
v Košiciach v danej veci nezistil. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, čo aj učinil.
- Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa preukázania zapojenia media force s.r.o. a žalobcu do
obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním a vedomosti žalobcu o podvodnom konaní
Krajský súd v Košiciach poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Sžf/16/2016. Podľa Krajského súdu v Košiciach obsahom rozhodnutia žalovaného resp.
správcu dane nebolo rozhodnutie o podvodnom konaní spoločnosti media force s.r.o., ale rozhodnutie
o neoprávnenosti žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Skutkové zistenia, týkajúce sa
deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou media force s.r.o. a žalobcom vyhodnotil
správca dane tak, že deklarované zdaniteľné plnenia nemali reálny obsah, boli fiktívne. Faktúra musí

pravdivo odrážať plnenie. Len faktúra, ktorej obsah zodpovedá skutočnosti, môže byť podkladom
pre odpočet DPH. Keďže žalovaný (i správca dane) dospel na základe vykonaného dokazovania k
skutkovému záveru, že surovina na výrobu polystyrénu nebola žalobcovi dodaná spoločnosťou media
force s.r.o., ale priamo zahraničnými dodávateľmi UNIPOL HOLLAND B.V a EXPLAST, spol. s.r.o.,
označil konanie spoločnosti media force s.r.o. za podvodné konanie, pretože jej postup nezodpovedal

zákonným požiadavkám na účtovanie obchodných prípadov. Podľa Krajského súdu v Košiciach bola
takto formulovaná žalobná námietka nedôvodná.
- Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nebolo založené na skutkovom zistení, že by materiálne
podmienky pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH boli
splnené a len v dôsledku zisteného podvodného konania nebolo možné odpočet dane žalobcovi priznať,

ale na tom skutkovom zistení, že nebolo preukázané reálne vecné plnenie podľa obsahu preverovaných
dodávateľských faktúr, v dôsledku čoho nevznikla pri dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom daňová
povinnosť, a preto nevzniklo žalobcovi právo na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
o DPH.
-KrajskýsúdvKošiciachnespochybňovaltvrdeniežalobcu,ževprípadetvrdenéhopodvodnéhokonania

je dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý má preukázať, že k nemu došlo, avšak uvedené nebolo
dôvodom pre neuznanie žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH. „Podvodné konanie“ media
force s.r.o. bolo v rozhodnutí žalovaného (správcu dane) uvádzané v súvislosti s hodnotením skutkového
stavu veci v tom zmysle, že nadmerný odpočet DPH si žalobca uplatnil bez toho, aby pre jeho uplatnenie
boli splnené zákonné podmienky.

- Námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom vyhodnotení predložených
dôkazov ohľadom reálnosti zdaniteľného obchodu - dodania reklamných služieb od spoločnosti RKI
média, s. r. o. Krajský súd v Košiciach posúdil ako nekonkrétnu, ktorú z tohto titulu nebolo možné
preskúmať. Žalobca konkrétne neuviedol, v čom spočíva nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov,
ako ani žiadnu argumentáciu, v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Krajský súd

v Košiciach mal za to, že nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
rozhodnutia konkretizovať na daný prípad vyhľadávaním ich z obsahu administratívneho spisu. Podľa
Krajského súdu v Košiciach nebolo možné na základe takto uplatnenej námietky dospieť k záveru, že
skutkové a právne závery správcu dane a žalovaného týkajúce sa preverovaného zdaniteľného plnenia
za dodanie reklamných služieb od spoločnosti RKI média, s. r. o. sú nesprávne, pretože nemajú oporu vo

vykonanom dokazovaní. Nebolo tiež možné ani dospieť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci
správcom dane a žalovaným, že žalobcovi právo na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry za dodanie
reklamných služieb nevzniklo, pretože daňová povinnosť v nich uvedená nemala základ v skutočnom
dodaní reklamných služieb. Príloha faktúry (tzv. playlist), ktorý žalobca v replike konkretizoval ako dôkaz
preukazujúci reálne dodanie deklarovaných reklamných služieb bola správcom dane vyhodnotená spolu

s faktúrou ako dôkaz nepreukazujúci skutočné odvysielanie reklamného spotu v deklarovanom čase
a počte odvysielaní. Preto Krajský súd v Košiciach vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.
V tejto súvislosti Krajský súd v Košiciach podotkol, že je povinnosťou daňového subjektu preukazovať
skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musímať vždy k dispozícii dôkazy s overiteľným obsahom o tom, že zákonné podmienky boli splnené a
právo na odpočet vznikol. V danom prípade však žalobca také dôkazy nepredložil a nezískal ich ani
správca dane v rámci svojho preverovania (spoločnosť RKI média, s. r. o. nevykonáva na adrese sídla

podľa obchodného registra žiadnu ekonomickú činnosť, je voči správcovi dane nekontaktná, nepreberá
zásielky a nereaguje na predvolania správcu dane, nemá určeného konateľa a spoločníkom firmy je
občan Ukrajiny). Žalobca pritom neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by mohol Krajský súd
v Košiciach dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z uvedeného dôvodu.

III.
Konanie pred kasačným súdom

23. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že
Krajský súd v Košiciach v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostným návrhom sa žalobca
domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu
vráti na ďalšie konanie.

24. Žalobca sa so závermi krajského súdu nestotožnil. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov
uviedol najmä tieto sťažnostné body:
- Protokol nebol žalobcovi doručený v lehote jedného roka odo dňa začatia daňovej kontroly, a teda
nebola dodržaná zákonná lehota na jej ukončenie. Podľa žalobcu je právne irelevantné, kedy správca
dane expedoval protokol na poštovú prepravu, pretože s uvedeným úkonom správcu dane zákon

nespája žiadne právne následky. Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej
kontroly, pričom v danom prípade správca dane protokol doručil dňa 27. septembra 2018 osobe, o
ktorej už dňa 25. septembra 2018 vedel, že jej žalobca vypovedal plnú moc, t. j. v momente doručenia
protokolu C. D. E. správca dane už dva dni vedel, že táto osoba nie je oprávnená preberať za žalobcu
zásielky. Preto právne posúdenie Krajského súdu v Košiciach o tejto otázke označil žalobca za mylné

a nesprávne. Je iba na správcovi dane, aby si uvedenú lehotu dosledoval a aby vedel v rámci lehoty
jedného roka protokol vypracovať a aj doručiť;
- Žalobca namietal neexistenciu zákonného dôvodu na prerušenie daňovej kontroly. Argumentoval tým,
že v danom prípade absentovala potreba získať informácie podľa osobitného predpisu, pretože správca
danemalužodpoveďnanímpoloženéotázkyprezahraničnéhosprávcudanekdispozíciiazuvedeného

dôvodu boli preto aj žiadosti správcu dane zamietnuté.
- Žalobca rozporoval záver Krajského súdu v Košiciach, že nepreukázal reálne vecné plnenie podľa
obsahu preverovaných dodávateľských faktúr, v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na odpočet dane.
V tomto smere žalobca poukázal na závery citovaného rozsudku v skutkovo obdobnej resp. totožnej
veci (rozdiel bol len v inom zdaňovacom období), v zmysle ktorých (i) skutkový záver, na ktorom bolo

rozhodnutie žalovaného založené, a síce, že surovina na výrobu polystyrému nebola dodávateľmi z
iných členských štátov EÚ dodaná media force s.r.o., ale priamo žalobcovi je nesprávny, pretože bez
vyhodnotenia predložených medzinárodných nákladových listov je predčasný, (ii) dôkazom o dodaní
tovaru z iných členských štátov EÚ tuzemskému odberateľovi je medzinárodný nákladný list, v ktorom
je odoberateľ tovaru označený a ktorý prevzatie tovaru od dopravcu na medzinárodnom nákladnom liste

potvrdí. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/260/2019 zo
dňa 18. februára 2021.
- Podľa žalobcu správca dane svojvoľne odignoroval CMR doklady preukazujúce dodanie tovaru z
iného členského štátu spoločnosti media force s.r.o., tieto nijako neposudzoval, iba opakovane tvrdil,
že žalobca dodanie tovaru od spoločnosti media force s.r.o. nepreukázal, čo je však v rozpore s

administratívnym spisom. S uvedeným nesprávnym postupom a záverom daňových orgánov sa stotožnil
i Krajský súd v Košiciach, a to napriek tomu, že mu rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
boli známe. V tejto súvislosti žalobca argumentoval tým, že pre prípadný záver, že dodanie tovaru
nebolo preukázané tak, ako bolo v medzinárodnom nákladnom liste deklarované, musí byť jeho obsah
vyvrátený. Správca dane však žiadnym spôsobom medzinárodné nákladné listy nespochybnil, a teda

ani nevyvrátil nimi preukazujúce dodanie tovaru.
- V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 499/2011 zo dňa 22.
novembra 2011 týkajúce sa princípu právnej istoty a podotkol, že diametrálne odlišná rozhodovaciačinnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná.
- Porušenie princípu legitímnych očakávaní videl žalobca v tom, že Krajský súd v Košiciach sa

nezaoberal a odignoroval závery krajských súdov v obdobných veciach, o ktorých mal vedomosť. V
tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že z administratívneho spisu je pritom zrejmé, že v rámci dokazovania
správca dane vychádzal práve z administratívneho spisu Daňového úradu v Banskej Bystrici za
zdaňovacie obdobie marec 2017. Z vyššie prezentovaných rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
pritom jednoznačne vyplýva, že záver správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru z

inéhočlenskéhoštátuobchodnejspoločnostimediaforces.r.o.,apretonemoholbyťtentotovarnásledne
dodaný žalobcovi touto spoločnosťou, je mylný a v rozpore s obsahom administratívneho spisu;
- Podľa žalobcu Krajský súd v Košiciach nesprávne posúdil aj námietku o nesprávnom vyhodnotení
predložených dôkazov ohľadom reálnosti zdaniteľného obchodu - dodania reklamných služieb od
spoločnosti RKI média, s. r. o. Žalobca zotrval na doterajšej argumentácii, že tvrdenie správcu dane
o neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní reálnosti zdaniteľného plnenia je nesprávne a

neopodstatnené. Záver Krajského súdu v Košiciach o tom, že jeho námietka je nekonkrétna, žalovaný
označil za mylný. Tvrdil, že Krajský súd v Košiciach sa touto námietkou vzhľadom na jeho právny záver
nezaoberal, čím žalobcu ukrátil na jeho právach.

25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky ohľadom nepriznania práva

na odpočet dane sú obsahovo zhodné so žalobnými bodmi. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii
prezentovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vo vyjadrení k správnej žalobe. V súvislosti
s poukázaním žalobcu na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 24S/178/2019 zo dňa
28. mája 2020 a sp. zn. 24S/260/2019 zo dňa 18. februára 2021) žalovaný uviedol, že dôvodom, pre
ktorý správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet dane v prejednávanej veci, bolo nesplnenie

podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 zákona o PDH a nie účasť žalobcu na prípadnom podvodnom
konaní v oblasti DPH. Zastávajúc názor, že dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti nie je možné
akceptovať a sú neopodstatnené, žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

26. Najvyšší správny súd ako kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti rozsudkom sp. zn.

1Sfk/42/2021 zo dňa 21. decembra 2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho
procesného postupu Krajského súdu v Košiciach vydaním odchylného rozhodnutia bez zdôvodnenia
odklonu od skorších rozhodnutí vydaných v obdobných veciach. V konaní vedenom na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/178/2019, výsledkom ktorého bolo vydanie citovaného rozsudku

(pozn. na ktorý poukazoval Krajský súd v Košiciach), išlo o rovnakých účastníkov konania a daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2017, z ktorej zistení a výsledkov vychádzali orgány finančnej
správy aj v tu súdenej veci. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej v rozsudku sp. zn. 24S/260/2019 zo dňa
18. februára 2021 dospel k záveru, že finančné orgány založili nepriznanie práva na odpočítanie dane z
faktúr od media force s.r.o. na závere o daňovom podvode (nie nesplnení hmotnoprávnych podmienok

pre odpočítanie dane) s tým, že nepreukázali podvodné konanie media force s.r.o. ako deklarovaného
dodávateľa žalobcu. Napriek vedomosti o existencii predchádzajúcich odchylných rozsudkov Krajského
súdu v Banskej Bystrici v obdobných veciach a napriek žalobným námietkam o nedostatočnom zistení
skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci zo strany finančných orgánov Krajský súd v
Košiciach rozhodol protichodným spôsobom a odklon od predchádzajúcich rozsudkov v ich zásadných

právnych záveroch nezdôvodnil.

27. Za dôvodnú považoval kasačný súd aj námietku žalobcu, že Krajský súd v Košiciach vec nesprávne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku
na odpočítanie dane neuniesol. Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach boli rozhodnutia orgánov

daňovej správy zákonné, nakoľko nedošlo k preukázaniu reálneho vecného plnenia spočívajúceho v
dodaní suroviny (granulátu) na výrobu polystyrénu od media force s.r.o. žalobcovi, v dôsledku čoho
nevznikla spoločnosti media force s.r.o. daňová povinnosť a preto nevzniklo ani žalobcovi právo na
odpočet dane. V prejednávanej veci teda Krajský súd v Košiciach nezaložil svoje právne závery na
tom, že išlo o podvodné konanie v obchodnom reťazci. Kasačný súd v tejto súvislosti poukázal na

to, že existencia plnenia - dodanie granulátu žalobcovi spochybnená nebola, orgány daňovej správy
však spochybnili dodanie granulátu deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou media force s.r.o. so
záverom, že skutočným nadobúdateľom granulátu od zahraničných dodávateľov z Holandska a Českej
republiky bol priamo žalobca. Spoločnosť media force s.r.o. bola do obchodu vsunutá účelovo a umeloa zdaniteľný obchod medzi žalobcom a media force s.r.o. bol len fiktívny. Podľa názoru kasačného súdu
sa Krajský súd v Košiciach dostatočne nevysporiadal s dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise,
dôležitými pre ustálenie záveru vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že spoločnosť media force s.r.o.

vystupovala v pozícii nadobúdateľa granulátu od zahraničných dodávateľov a následne ako dodávateľ
tohto tovaru žalobcovi. Tieto dôkazy zahŕňajú predovšetkým medzinárodné nákladné listy a napríklad aj
odpoveď na MVI, podľa ktorej mal zahraničný dodávateľ komunikovať priamo s konateľom spoločnosti
media force s.r.o. Podstatnou je preto odpoveď na otázku, či media force s.r.o. mohla s tovarom nakladať
ako vlastník. Skutočnosť, že spoločnosť media force s.r.o. chcela tovar bezprostredne po dodaní ďalej

dodať žalobcovi automaticky nevylučuje, že s tovarom po istú dobu nemohla objektívne ako vlastník
nakladať. V ďalšom konaní bude potrebné sa zaoberať žalobnými námietkami, v ktorých žalobca tvrdil
unesenie dôkazného bremena v otázke, že mu tovar dodala spoločnosť media force s.r.o., vrátane
námietky nezaradenia CMR listov. Ak správny súd dospeje k záveru, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno v otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bude
potrebné skúmať, či rozhodnutia daňových orgánov a administratívny spis obsahujú dostatok podkladov

a dôkazov pre záver o spáchaní alebo vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode, ako aj to, či sa
žalobca mohol proti týmto záverom pred správcom dane dostatočne brániť.

28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa dodania reklamných plnení od dodávateľa RKI média,
s. r. o., námietku nepreskúmateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach a nesprávneho právneho

posúdenia veci, tieto kasačný súd posúdil ako nedôvodné.

29. Kasačný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa trvania daňovej kontroly a
stotožnil sa s názorom Krajského súdu v Košiciach, že správca dane expedoval protokol z daňovej
kontroly včas a adresoval ho C. D. E., o ktorom mal v čase expedovania dôvodnú vedomosť, že je

splnomocneným zástupcom žalobcu. Následné konanie žalobcu kasačný súd vzhľadom na skutkové
okolnosti a časové súvislosti posúdil ako úmyselné vyhýbanie sa doručeniu protokolu a teda ako účelové
konanie.

30.Zanedôvodnúkasačnýsúdposúdilajnámietkužalobcuoprekročenídĺžkydaňovejkontrolyzdôvodu

neúčelnosti jej prerušenia.

IV.
Konanie pred správnym súdom

31. Dňa 12. decembra 2024 doručil žalobca správnemu súdu ďalšie podanie, v ktorom poukázal na
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sfk/42/2021 a sp. zn.
3Sfk/46/2021 týkajúce sa možného daňového podvodu a prípadnej vedomej účasti žalobcu na tomto
podvod, pričom z uvedených rozhodnutí možno dospieť k záveru, že neuvedenie dane z nadobudnutia
tovaru z iného členského štátu v daňovom priznaní nemohlo mať za následok daňový únik.

32. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. januára 2025. Právny zástupca žalobcu
uviedol, že trvá na podanej žalobe, otázka materiálneho plnenia - či spoločnosť media force s.r.o.
bola dodávateľom bola ustálená aj s ohľadom na iné súdne konania žalobcu a existenciu CMR
dokladov. Rezonuje posúdenie otázky daňového podvodu, pričom však vyvstáva otázka, v čom mal

spočívať daňový únik, nakoľko tento nie je možné pripísať nadobudnutiu tovaru zo zahraničia. Žalovaný
svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 14. januára 2025 a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

V.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

33. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania, a
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

35.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

36. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

37. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním
predložených dôkazov správca dane vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

39. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

40. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

42. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v

ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

43.Správnysúdvďalšomkonanípovráteníveciopakovanepreskúmalzákonnosťžalobounapadnutého
rozhodnutia a administratívneho konania žalovaného v intenciách záväzného právneho názoru (§ 469
SSP) vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn.1Sfk/42/2021 a v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná a preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol.

44. V prvom rade správny súd uvádza, že žalobné námietky žalobcu týkajúce sa dodania reklamných
plnení od spoločnosti RKI média, s. r. o., trvania daňovej kontroly s ohľadom na doručovanie protokolu
C. D. E. a neúčelnosť jej prerušení už boli zo strany Krajského súdu v Košiciach ako aj kasačného súdu
(body 63-66 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/42/2021 zo dňa
21. decembra 2023) posúdené ako nedôvodné a správny súd sa s uvedenými závermi plne stotožnil.

45. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť dôvodnosť žalobných námietok smerujúcich voči dôvodom,
pre ktoré bol žalobcovi odmietnutý odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou media force s.r.o.
V prvom rade žalobca namietal, že správca dane v priebehu daňového konania menil právny základ
nepriznania odpočtu DPH, pretože kým ešte v protokole malo byť žalobcovi vytýkané nesplnenie
„formálnych požiadaviek“ pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, po

skončenídaňovejkontroly(vprvostupňovomrozhodnutí)správcaskonštatoval,žežalobcasíceformálne
podmienkysplnil,aleniejemožnémupriznaťprávonaodpočítaniedanezdôvodu,žesastalúčastníkom
daňového podvodu. Žalobca zároveň namietal, že správca dane riadne nepreukázal podvodné konanie
spoločnostimediaforces.r.o.auvedenýzávervyvodzovallenzoskutočnosti,žespoločnosťnepredložila
správcovi dane účtovníctvo za rok 2017. Navyše, správca dane nepreukázal ani vedomosť žalobcu

o tomto daňovom podvode.

46. Úvodom, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru kasačného súdu vysloveného v bode 56.
rozsudku sp. zn. 1Sfk/42/2021 zo dňa 21. decembra 2023 správny súd posúdil otázku dodania granulátu
zahraničnými dodávateľmi spoločnosti media force s.r.o. a či táto mohla s tovarom nakladať ako vlastník

s jeho následným dodaním žalobcovi – teda či hmotnoprávne podmienky vo vzťahu k zdaniteľnému
obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou media force s.r.o. boli splnené. Správca dane sa síce vo
svojom rozhodnutí zaoberá skutočnosťou, že na spoločnosť media force s.r.o. reálne nikdy neprešlo
právo nakladať s tovarom ako vlastník, pretože nikdy nemala skutočný záujem tovar nadobudnúť a teda
skutočným nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH bol žalobca,

avšak ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočet DPH ustálil podvodné konanie, ak v „Závere“
rozhodnutia konštatoval, že „Po rozsiahlom dokazovaní a preverovaní celého reťazca správca dane
má za to, že uvedené obchody boli realizované len za účelom optimalizácie daňovej povinnosti u
spoločnosti IZO 4, s.r.o. (pozn. pôvodné obchodné meno žalobcu) a samotný daňový subjekt IZO 4,
s.r.o. o uvedenej skutočnosti vedel a je možné predpokladať, že sám bol tvorca podvodného konania

v snahe optimalizovať si daňovú povinnosť. Kontrolovaný daňový subjekt IZO 4, s.r.o. síce splnil
formálne požiadavky pre odpočítanie Dane z predmetných faktúr podľa § 49 a 51 zákona o DPH,
ale napriek tomu na základe získaných dôkazov, nie je možné priznať právo na odpočítanie dane na
základe preverovaných faktúr od dodávateľa media force s.r.o.“ Rovnaký dôvod nepriznania práva
na odpočet DPH následne potvrdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Ak sa aj správca dane

vo svojom rozhodnutí zaoberal posúdením toho, kto reálne nadobudol surovinu, uvedené je podľa
názoru správneho súdu potrebné posudzovať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku
pojednávajúcim o posudzovaní právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane podľa jeho skutočného obsahu, znenie ktoré správca dane v úvode tejto
úvahy citoval (str. 7 rozhodnutia správcu dane). Vychádzajúc z uvedeného (za aplikácie systematického

výkladu) správca dane rozporovaním spôsobu dodania suroviny poukazoval na zastretosť skutočného
právneho úkonu, ktorým malo byť nadobudnutie suroviny žalobcom od zahraničného dodávateľa a
teda fiktívnosť (podvodnosť) obchodnej činnosti spoločnosti media force s.r.o. v tomto obchodnom
reťazci. Uvedené nebolo podkladom pre záver o splnení resp. nesplnení hmotnoprávnych podmienok
pre uplatnenie odpočtu DPH, len takýmto konštatovaním správca dane ani žalovaný relevantne

nespochybnili splnenie hmotnoprávnych podmienok a naopak, svoje závery odôvodňujúce nepriznanie
práva na odpočet DPH založili na účasti žalobcu na podvodnom konaní. Uvedený záver podľa názoru
správneho súdu nie je spôsobilá zmeniť ani tá skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu nie sú
medzinárodné prepravné listy preukazujúce dodávku suroviny spoločnosti media force s.r.o. týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia máj 2017, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní, a to aj z dôvodu, že

žalobca v žalobe splnením hmotnoprávnych podmienok neargumentoval.

XX. Vzhľadom na vyššie ustálený záver správneho súdu vo vzťahu k právnemu základu nepriznania
práva na odpočet DPH, ktorý spočíva v účasti žalobcu na daňovom podvode, tak stráca navýzname posúdenie otázky splnenia hmotnoprávnych podmienok. „Pri preukazovaní zapojenia do
podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú
splnené.“ (rozsudok Najvyššie správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/17/2021 zo dňa 18.

decembra 2023).

48. Správny súd v ďalšom posúdil námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že zo strany správcu dane
došlo k zmene kvalifikácie dôvodu nepriznania odpočtu DPH v priebehu daňového konania takým
spôsobom, že odňal žalobcovi možnosť účinnej obrany, ako nedôvodnú. Správny súd v tejto súvislosti

poukazuje na závery k vzniku daňovej povinnosti a k povinnosti platiť daň vyplývajúce z protokolu na
strane 21, v zmysle ktorých: „Na základe takéhoto koordinovaného konania s dodávateľom media force
s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt nemusel priznať daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
podľa § 11 zákona o DPH, túto daň neodviedol a nezaplatil podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH, pričom
správca dane zistil, že ani dodávateľ media force s.r.o. nepriznal vo svojom daňovom priznaní za 2.
štvrťrok 2017 daň z nadobudnutia tovaru podľa § 11 zákona o DPH. Daň z reálneho nadobudnutia

tovaru z iného členského štátu teda nebola nikdy priznaná a odvedená, pričom uplatnením odpočítania
dane kontrolovaným daňovým subjektom na základe faktúr od media force s.r.o. získal kontrolovaný
daňový subjekt IZO 4, s.r.o. také daňové zvýhodnenie, na ktoré by inak nebol oprávnený. Správca dane
zistil, že zdaniteľné obchody medzi dodávateľmi z iných členských štátov a spoločnosťou media force
s.r.o. ako aj zdaniteľné obchody medzi media force s.r.o. a IZO 4 s.r.o. boli fiktívne, pričom neexistoval

žiadny podnikateľský ani iný dôvod odrážajúci ekonomickú realitu na realizáciu týchto zdaniteľných
obchodov. Z vyššie uvedeného tak bolo možné ustáliť už v čase vydania protokolu, ktorý z dôvodov
viedol správcu dane k nepriznaniu odpočtu DPH, a to účasť na podvodnom reťazci. Na fiktívnosť
zdaniteľného obchodu pritom správca dane poukazoval opakovane aj v skorších častiach protokolu
a to na strane 18, kde uviedol, že „u správcu dane vznikli pochybnosti o reálnosti preverovaných

zdaniteľnýchobchodovmedzidodávateľmizinýchčlenskýchštátovamediaforces.r.o.akoajoreálnosti
zdaniteľných obchodov medzi media force s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom“, na strane 19,
kde uviedol, že „správca dane vyhodnotil postupný zánik a následné zlučovanie spoločnosti media force
s.r.o. ako konanie, ktoré vykazuje znaky úmyselného a koordinovaného postupu“, resp. na strane 20,
keď uviedol, že „o tom, že išlo o fiktívne zdaniteľné obchody svedčí skutočnosť, že spoločnosť media

force s.r.o. neuviedla predmetné nadobudnutie tovaru do svojho daňového priznania za druhý štvrťrok
2017 a svoju daňovú povinnosť z deklarovaného dodania tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt IZO
4 s.r.o. eliminovala v daňovom priznaní odpočítaním dane, ktoré nebolo možné preveriť v účtovných
a daňových dokladov daňového subjektu media force s.r.o.....Všetky tieto zistené skutočnosti vykazujú
znaky úmyselného konania kontrolovaného daňového subjektu IZO 4, s.r.o. a vtedajšieho konateľa

spoločnosti media force s.r.o. p. F. D. v kontrolovanom zdaňovacom období pri deklarovaní zdaniteľných
obchodov tak, aby kontrolovanému daňovému subjektu IZO 4 s.r.o. nevznikla daňová povinnosť pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku, ale aby mu v tuzemsku vzniklo len právo na odpočítanie dane na
základe faktúry vyhotovenej tuzemským dodávateľom media force s.r.o.“ Závery o podvodnom konaní
ako dôvod nepriznania práva na odpočet DPH u žalobcu správca dane prevzal aj do prvostupňového

rozhodnutia, keď na str. 34 uviedol, že „po rozsiahlom dokazovaní a preverovaní celého reťazca
správca dane má za to, že uvedené obchody boli realizované len za účelom optimalizácie daňovej
povinnosti u spoločnosti IZO 4, s.r.o. a samotný daňový subjekt IZO 4, s.r.o. o uvedenej skutočnosti
vedel a je možné predpokladať, že sám bol tvorca podvodného konania v snahe optimalizovať si
daňovú povinnosť“, na fiktívnosť a koordinovanosť postupu medzi žalobcom a spoločnosťou media

force s.r.o. pritom poukazoval aj v skoršom texte svojho rozhodnutia napr. na strane 6. Akékoľvek
potenciálne pochybnosti čo do právneho dôvodu nepriznania práva na odpočet DPH jednoznačne
odstránil žalovaný, keď v napadnutom rozhodnutí na strane 23 v súvislosti so závermi týkajúcimi sa
dane z pridanej hodnoty uplatnenej z faktúr vystavených spoločnosťou media force s.r.o. uviedol, že
„finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe uvedených zistení ako aj zistených správcu dane

uvedených v protokole z daňovej kontroly a v rozhodnutí správcu dane, považuje za opodstatnené
tvrdenie, že deklarované dodania tovaru sú poznačené podvodom, ktorý začína v spoločnosti media
force s.r.o. a končí u daňového subjektu IZO 4 s.r.o.“. Vzhľadom na uvedené preto možno dospieť k
názoru, že argumentácia správcu dane a následne aj žalovaného bola jednotná a konzistentná čo do
právnehozákladunepriznaniaprávanaodpočetDPHatátobolapocelýčasdaňovéhokonaniazaložená

na konštatovaní, že žalobca bol súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.
Záverom správny súd dodáva, že taktiež námietka žalobcu, že mu bola postupom správcu dane
odňatá možnosť kvalifikovane sa brániť v daňovom konaní, sa nepreukázala ako dôvodná, nakoľko
správca dane za účelom oboznámenia žalobcu s úkonmi a výsledkami daňovej kontroly dohodol sosplnomocneným zástupcom C. D. E. termín ústneho pojednávania na deň 06. septembra 2018 (Úradný
záznam č. 101708709/2018 zo dňa 03. septembra 2018), avšak žalobca sa v daný deň k správcovi
dane nedostavil a ani ho nekontaktoval (Úradný záznam č. 1014749439/2018 zo dňa 07. septembra

2018), preto takáto nečinnosť žalobcu nemôžeme byť daná na zodpovednosť správcovi dane. Navyše,
žalobca už v odvolaní namietal závery správcu dane o účasti žalobcu v obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom.

49. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník

podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za
účelom získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16. marca 2021 alebo 5Afs/337/2019 zo dňa 18. januára 2018; uvedenú
definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020
zo dňa 26. októbra 2022). Daňový podvod bol predmetom opakovaného posudzovania zo strany SD
EÚ a správny súd v tejto súvislosti odkazuje i na jeho súvisiacu judikatúru napríklad rozsudky vo veci

C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo
veciC-439/04aC-440/04,AxelKittelaRecoltaRecycling,alebovoveciC-80/11aC-142/11,Mahagében
Kft a G. L..

50. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci

takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na
odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky zo dňa 21. apríla 2022, č.j. 10 Afs 479/2021-56).

51. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv.
Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04 a
C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a
to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne

(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

52. Správny súd sa v ďalšom v medziach vznesených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
primárne zameral na preskúmanie udržateľnosti záveru o účasti žalobcu na daňovom podvode.
Daňovým orgánom však možno vytknúť spôsob odôvodnenia rozhodnutí, keď závery rozhodné
pre posúdenie vyhodnotenia tzv. Axel Kittel testu nie sú adresne venované jednotlivým parciálnym

testom a z uvedeného dôvodu je odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov na samotnej hranici
preskúmateľnosti. Avšak vzhľadom na to, že konkrétne zistenia boli popísané, bolo teda v možnostiach
správneho súdu vyvodiť skutočnosti relevantné pre posúdenie veci vo vzťahu k vzneseným žalobným
námietkam a na druhej strane žalobca nezrozumiteľnosť, resp. nedostatočné odôvodnenie testu
nenamietal. Správny súd preto takéto odôvodnenie akceptoval ako spôsobilé preskúmania.

53. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci reťazca, vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek článku reťazca, z napadnutého rozhodnutia
žalovaného vyplýva (str. 23), že daňový únik spočíval v tom, že spoločnosť media force s.r.o. v daňovom
priznaní (pozn. za 2. štvrťrok 2017) neuviedla daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku (podľa § 11 zákona

o DPH), ani daň neodviedla do štátneho rozpočtu. Následne, dodanie tovaru fakturovala žalobcovi, ktorý
sitútodaňodpočítal,alevzhľadomnaúdajeuvedenévdaňovompriznaníspoločnostimediaforces.r.o.–
nízka vlastná daňová povinnosť, ako aj nepredloženie účtovníctva, nebolo preukázané odvedenie dane
spoločnosťou media force s.r.o. z deklarovaného tuzemského dodania tovaru pre žalobcu. Skutočnosť,
že daň z pridanej hodnoty z predmetného obchodu spoločnosť media force s.r.o. nepriznala a ani ju do

štátneho rozpočtu neodviedla potvrdil samotný konateľ spoločnosti media force s.r.o. F. D. (Zápisnica
z ústneho pojednávania pred Daňovým úradom Banská Bystrica č. 100220627/2018 dňa 24. januára
2018 - daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február, apríl a jún 2017),
pričom následne F. D. (po kontaktovaní konateľom žalobcu) podal dodatočné daňové priznanie, hociuž na to nebol oprávnený, nakoľko spoločnosť media force s.r.o. zanikla zlúčením a funkcia F. D.
ako jej konateľa zanikla dňa 13. júla 2017. Na základe uvedeného tak možno dospieť k záveru,
že „ak správca dane disponuje daňovým priznaním dodávateľa, z ktorého nevyplýva, že by v ňom

boli zahrnuté údaje o posudzovanom zdaniteľnom obchode a správca dane túto skutočnosť notifikuje
kontrolovanému daňovému subjektu, ktorý preukázateľne o tom upovedomí svojho dodávateľa, ktorý
už ako neoprávnená osoba podá dodatočné daňové priznanie, je zrejmé, že daň nebola priznaná ani
odvedená“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/46/2021 zo dňa 23.
novembra 2023 vo veci, ktorá sa týkala žalobcu, avšak zdaňovacích období február, apríl a jún 2017).

54. Správny súd zároveň poukazuje na ďalšie neštandardnosti:
- nákup suroviny cez spoločnosť media force s.r.o. ako jediného dodávateľa suroviny pre žalobcu
v zdaňovacom období máj 2017, ktorá do r. 2017 nevykonávala žiadnu činnosť (nulové daňové priznania
za rok 2016), navyše v minulých rokoch žalobca surovinu nakupoval buď priamo od zahraničných
dodávateľov alebo následne od spoločnosti PONTES s.r.o. (ktorej konateľom v tom čase bol F. D., [pozn.

jeho funkcia zanikla v marci 2017 a spoločnosť je od toho času bez konateľa]), MG Media s.r.o. (ktorej
konateľom v tom čase bol F. D., [pozn. jeho funkcia zanikla vo februári 2016 a spoločnosť je od toho
času bez konateľa]) a LP media s.r.o.,
- spoločnosť media force s.r.o. nemala vlastných zamestnancov, techniku, reálnu kanceláriu,
- spoločnosť media force s.r.o. zanikla dňa 13. júla 2017 zlúčením so spoločnosťou PADAVAN, s.r.o.,

následne táto zanikla dňa 08. septembra 2017 zlúčením so spoločnosťou ICHTIA s.r.o., ktorá bola dňa
28. októbra 2017 ex offo vymazaná z obchodného registra, z uvedených dôvodov nebolo správcovi dane
umožnené zaistiť účtovné doklady spoločnosti media force s.r.o., pričom tieto skutočnosti dostatočne
odôvodňujú záver, že daňový únik v tu súdenej veci nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane,
ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. Pre úplnosť správny súd dodáva, že

existenciu daňového podvodu čo do objektívnej časti testu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré
nastaliexpost,tedapouskutočnenízdaniteľnéhoobchodu(Procházka,Kupčík,Brychta:Definičníznaky
podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022,
roč. XXX, s. 160 a 161). „Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít
svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce

(nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná
nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi
dotčenými osobami“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Afs 206/2020
zo dňa 20. januára 2021).

55. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že v spoločnosti media force s.r.o. nebola vykonaná daňová
kontrola a bez nej nie je možné učiniť záver o daňovom podvode, ktorého sa mala spoločnosť media
force s.r.o. dopustiť, s uvedeným tvrdením nie je možné súhlasiť, pretože pre záver o daňovom podvode
je rozhodujúce posúdenie otázky existencie daňového úniku na ktorejkoľvek úrovni obchodného reťazca
a túto mal správny súd z dôvodov uvedených vyššie za preukázanú.

56. Správny súd v tejto súvislosti tiež konštatuje, že kladne je potrebné zodpovedať aj otázku, či
boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu spojené s podvodným konaním, keďže v
posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane priamo u bezprostredného dodávateľa žalobcu a k
uplatneniu nároku na odpočet DPH samotným žalobcom.

57. V druhom kroku správca dane preukazoval, že existujú objektívne skutočnosti, ktoré svedčia o
tom, že žalobca o podvodnom charaktere obchodov vedel, alebo mohol a mal vedieť. Takéto okolnosti
preukázané boli, pričom všetky sú v súhrne indíciou neštandardnosti zvoleného obchodného partnera,
ktoré objektívne mali u žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa zúčastňuje podvodného reťazca.

58. Z rozhodnutí daňových orgánov bolo možné vyvodiť nasledovné prvky neštandardnosti
odôvodňujúce záver o vedomej účasti žalobcu na podvodnom konaní:
- zahraničných dodávateľov väčšinou vybral žalobca a spoločnosť media force s.r.o. surovinu
nakupovala na jeho pokyn (Zápisnica o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Trenčín č.
100697951/2018 zo dňa 10. apríla 2018, Zápisnica o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom

Banská Bystrica č. 101991379/2017 zo dňa 19. septembra 2017 a Zápisnica o ústnom pojednávaní pred
Daňovým úradom Banská Bystrica č. 100220627/2018 dňa 24. januára 2018),
- vykládka suroviny bola zabezpečená dopravnými prostriedkami žalobcu,- dodanie suroviny bolo vykonané do priestorov žalobcu, ktoré dal do nájmu spoločnosti media force
s.r.o. bez dohodnutia nájomného,
- dôvodom nákupu suroviny cez spoločnosť media force s.r.o. bola podľa tvrdenia žalobcu ako aj

spoločnosti media force s.r.o. eliminácia rizika platobnej neschopnosti na strane žalobcu v prípade
priameho nákupu od zahraničných dodávateľov – spoločnosť media force s.r.o. mala disponovať
dostatkom finančných prostriedkov, avšak žalobca na výzvu správcu dane, aby uvedené tvrdenie
preukázal uviedol, že nevie, ako by sa to dalo preukázať,
- hlavnou činnosťou spoločnosti media force s.r.o. podľa vyjadrenia jej konateľa F. D. boli reklamné

a obchodné služby,
- žalobca kupoval surovinu od spoločnosti media force s.r.o. len od februára 2017,
- obdobné konanie žalobcu v minulosti, keď z dôvodu riešenia svojej platobnej neschopnosti žalobca
nakupoval surovinu prostredníctvom spoločností PONTES s.r.o. (ktorej konateľom v tom čase bol F.
D., [pozn. jeho funkcia zanikla v marci 2017a spoločnosť je od toho času a aj v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov bez konateľa]), MG Media s.r.o. (ktorej konateľom v tom čase bol F. D., [pozn.

jeho funkcia zanikla vo februári 2016 a spoločnosť je od toho času a aj v čase uskutočnenia zdaniteľných
obchodov bez konateľa]) a LP media s.r.o.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že zdaniteľné obchody boli nepriamo vykonané samotným
žalobcom, pričom tvrdenie o potrebe obchodovania práve so spoločnosťou media force s.r.o. (modus
operandi obchodnej transakcie) z dôvodu výhodného prefinancovania dodávok suroviny sa nielen

že nepreukázalo, ale je aj značne spochybnené informáciami (známymi už v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov) o stave spoločností, s ktorými žalobca obchodoval v minulosti a ktoré mali
totožného konateľa ako spoločnosť media force s.r.o.

59. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že finančné orgány svoje závery o existencii daňového

podvodu nezaložili výhradne na tej skutočnosti, že spoločnosť media force s.r.o nepredložila správcovi
dane účtovníctvo za rok 2017 ako namietal žalobca, ale podľa správneho súdu ide o dostatočný sumár
okolností, ktoré súhrnne (same o sebe by inak neboli problematické a ani ojedinelé) dokazujú, že zo
strany žalobcu nešlo o úplne štandardný obchodný vzťah s dodávateľom, ale o vedomý, vzájomne
koordinovaný reťazec poznačený podvodným konaním. Podstatné je tiež, že tieto podozrivé okolnosti

boli zistené u priameho dodávateľa žalobcu, kde možno logicky predpokladať vyšší stupeň priamej
interakcie obchodných partnerov a z tohto dôvodu aj rozumne očakávať vyššiu mieru obozretnosti
daňového subjektu. Tu je potrebné taktiež zdôrazniť, že žalobca v žalobe tieto okolnosti ničím
konkrétnym nespochybňoval, ani nepolemizoval o ich neštandardnosti, iba všeobecne tvrdil, že správca
dane nepreukázal podvodné konanie (spoločnosti media force s.r.o.) a vedomosť žalobcu o zapojení

do podvodného reťazca. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti sa námietky žalobcu nepotvrdili
a správny súd ich posúdil ako nedôvodné.

60. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že správca dane nemôže vo vyrubovacom konaní
pokračovať v dokazovaní, ktoré nestihol vykonať počas daňovej kontroly, ale len vykonať dôkazy, ktoré

navrhne daňový subjekt k vyjadreniu k protokolu na preukázanie svojich tvrdení. Vo všeobecnosti
platí, že podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu
a ním predložených dôkazov správca dane vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Správca
dane je v zmysle uvedeného oprávnený vykonávať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní v rozsahu
vyplývajúcom z pripomienok daňového subjektu vznesených k zisteniam z daňovej kontroly (obdobne

konštatoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžfk/65/2019 zo dňa 31.
januára2022,bod60).Uvedenúnámietkutýkajúcusavykonanéhodokazovaniavovyrubovacomkonaní
navyše žalobca vzniesol len vo všeobecnej rovine a nijako nekonkretizoval presne ktoré, prípadne
z akého dôvodu dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní považuje za neprípustné. Správny súd túto
námietku preto posúdil ako nedôvodnú.

61. Žalobca v žalobe poukazoval na viaceré rozsudky či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo
Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní, nakoľko však
prechod dôkazného bremena sporný nebol, správny súd nevzhliadol dôvod aplikácie týchto rozhodnutí.

62. V treťom kroku daňové orgány posudzujú, či daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré od neho je možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Uvedené však žalobca v podanej správnej žalobe nenamietal, preto sa správny súd posúdením tejto
časti podvodového testu nezaoberal. Správny súd však považuje za potrebné dať do pozornostiminimálne tú skutočnosť, že žalobca v minulosti obchodoval so spoločnosťami PONTES s.r.o. a MG
Medias.r.o.,ktorejkonateľombolF.D.ahocivtusúdenomprípadesizvolilnovéhoobchodnéhopartnera
– spoločnosť media force s.r.o., jej konateľom bol tiež F. D., a ako vyplýva z administratívneho spisu

F. D. v Zápisnici o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Banská Bystrica č. 102025283/2018 zo
dňa 11. októbra 2018 ako dôvod skončenia obchodnej spolupráce medzi spoločnosťami PONTES s.r.o.
a MG Media s.r.o. a žalobcom uviedol, že tieto spoločnosti už neboli v takej finančnej kondícii, aby bolo
možné spolupracovať so žalobcom a žalobca dôvod, pre ktorý došlo k zmene dodávateľa uviesť nevedel
(Protokol z daňovej kontroly č. 101173836/2018 za zdaňovacie obdobie marec 2017.

63. Pre úplnosť správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že „správny súd preskúmava rozhodnutie
orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach
žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. ...
Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania

zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených
ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú
musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej
žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy“ (rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, bod 19 a 21).

64. Správny súd postupujúc v zmysle § 134 ods. 1 SSP podriadil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie
správcu dane súdnemu prieskumu v rozsahu tak, ako to vyplýva zo žalobných bodov vymedzených
žalobcom v správnej žalobe, pričom však nevzhliadol ako dôvodnú žiadnu z tam vznesených námietok.
Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia ani

rozhodnutia orgánu prvého stupňa a preto žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP zamietol.

65. Odklon právneho záveru v porovnaní s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
24S/178/2019 zo dňa 28. mája 2020 je vyvolaný odlišnosťou žalobných námietok, nakoľko v tu súdenej
veci žalobca rozpor skutkového stavu, ktorý zobral žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,

s obsahom administratívneho spisu nenamietal. Odlišnosť právneho záveru v porovnaní s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/2602019 zo dňa 18. februára 2021 je dôsledkom toho,
že správny súd v tu súdenej veci aplikoval aj závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
ktoré vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovil v rozsudku sp. zn. 3Sfk/46/201
zo dňa 23. novembra 2023.

66. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 SSP, pretože žalobca
nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne
odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich
náhradu voči žalobcovi nepriznal. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho

správneho súdu sp. zn. 6Ssk/55/2023 zo dňa 29. novembra 2023, v zmysle ktorého „Podľa názoru
najvyššieho správneho súdu je v otázke náhrady trov konania kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej
prejednávanej veci, bez ohľadu na to, že v istom okamihu, v istej časti konania, konkrétny účastník
konania dosiahol z pohľadu veci samej čiastkový úspech spočívajúci „iba“ v tom, že na základe podanej
kasačnej sťažnosti sa zrušilo napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie,

ktorénásledneďalejpokračovalo.Uvedenépodporujeajznenie§167ods.1SSP,podľaktoréhosprávny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech, pričom z uvedeného znenia nevyplýva,
že by sa malo jednať o úspech vo veci naviazaný len na jeden stupeň.“

68. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

69.SenátSprávnehosúduvKošiciachprijaltentorozsudokpomeromhlasov3:0 (§139ods.4SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444

ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).