Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200185
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:2021200185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Ecooutdoor
a. s., IČO: 48 137 065, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, právne zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ
advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., 2/ D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXXX B., F. G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-TT-OVBP2-2021/011637-002 zo dňa 11.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Správny súd ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Dňa31.12.2020bolamestuHlohovec(ďalejajlen„stavebnýúrad“)doručenážiadosťžalobcuozmenu
doby trvania reklamnej stavby, umiestnenej na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX (reg. „E“ parc. č. XXXX/
XX) v katastrálnom území F. (ďalej aj len „reklamná stavba“), s najväčšou informačnou plochou od 20
m2 (informačná plocha 25x12 m). Predmetná reklamná stavba bola povolená na základe rozhodnutia
stavebného úradu č. 38818/2012 zo dňa 10.09.2012 na dobu určitú do 31.12.2020.

2. Stavebný úrad rozhodnutím č. 592/2021/353/HRU zo dňa 18.01.2021 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby
trvania reklamnej stavby z dôvodu, že jej ďalšie užívanie by bolo v rozpore s platným Územným plánom
mesta Hlohovec, ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom mesta Hlohovec dňa 24.04.2018.
Stavebný úrad zistil, že parcela č. 2818 (reg. „E“ parc. č. XXXX/XX) v katastrálnom území F., na ktorej
bola predmetná reklamná stavba povolená do 31.12.2020, je situovaná podľa Územného plánu mesta

Hlohovec v dopravnom území, na plochách mestského bloku DC – Cestná doprava a statická doprava.
Dopravné územia sú v zmysle Politiky reklamných stavieb súčasťou ostatného územia – t. j. území, na
ktorých sa neumožňuje umiestňovanie reklamných stavieb, okrem charakteristických označení objektov
ich hlavnou funkciou, resp. obchodným menom, informačného a navigačného systému odsúhlasenéhomestom v súlade s mestskou politikou. Vo väzbe na zohľadnenie politiky reklamných stavieb v rámci
záväznej časti Územného plánu mesta Hlohovec považoval stavebný úrad predĺženie doby trvania
reklamnej stavby za rozporné s Územným plánom mesta Hlohovec, t. j. v rozpore s verejným záujmom

a jej následné povolenie nebolo možné.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nepreskúmateľnosť,
nesprávnosť, svojvoľnosť a arbitrárnosť prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu stavebný
úrad nedostatočne, resp. vôbec neposudzoval otázku verejného záujmu. Z prvostupňového rozhodnutia

nie je možné zistiť, aká je miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko predmetná stavba sa na danom
mieste nachádza už od roku 2001, kedy vlastník stavby, resp. jeho predchodca v rámci povoľovania
predmetnej reklamnej stavby splnil všetky zákonné podmienky pre vydanie povolenia na jej umiestnenie.

4. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca Úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TT-

OVBP2-2021/011637-002 zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že východiskovým podkladom pre posúdenie
návrhu je schválený územný plán obce alebo územný plán zóny, ktorý predstavuje verejný záujem obce.
Predmetná reklamná stavba je v rozpore s platným Územným plánom mesta Hlohovec, čo je podrobne
popísané v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Rozpor predmetnej reklamnej stavby s platným

územným plánom je hlavným a dostatočným dôvodom na nepredĺženie doby trvania tejto reklamnej
stavby. Platný územný plán mesta predstavuje prioritne verejný záujem mesta. Stavebný úrad nemôže
povoliť reklamnú stavbu, ktorá je v rozpore s platným územným plánom mesta. Súlad reklamnej stavby
s územným plánom sa nedá ničím iným nahradiť.

II.
Žaloba

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a

navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Napadnuté rozhodnutiu považoval žalobca za nepreskúmateľné, nesprávne, svojvoľné a arbitrárne,
nakoľko žalovaný v ňom nedal odpovede na základné otázky vyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov.
Správne orgány založili preskúmavané rozhodnutia na existencii novoprijatého Územného plánu mesta

Hlohovec bez akéhokoľvek bližšieho skúmania individuálnych skutočností vyplývajúcich zo skutkových
okolností. V tejto súvislosti žalobca citoval nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 2/09-23 zo
dňa 17.03.2009 ohľadom odôvodňovania rozhodnutí ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžo/248/2015 zo dňa 27.09.2017, v zmysle ktorého rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať
zospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuveci.Taktiežpoukázalnazásadumateriálnejpravdyvyjadrenú

v§3zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj
len „správny poriadok“) a na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/20/2014 zo dňa 29.10.2015
zaoberajúci sa posudzovaním otázky verejného záujmu.

7. Žalobca mal za to, že len samotná skutočnosť, že reklamná stavba je v rozpore s Územným plánom

mesta Hlohovec, nemá za následok, že stavba je v rozpore s verejným záujmom a nemôže byť jediným
dôvodom na odmietnutie predĺženia doby trvania reklamnej stavby. Napriek tomu, že pojem „verejný
záujem“ je v stavebnom zákone definovaný veľmi stručne, v právnej teórii sa ustálilo, že verejný záujem
je opakom tzv. súkromného záujmu. Z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by
bolo možné označiť za všeobecný či verejnoprospešný a jeho nositelia sú síce bližšie neurčení, ale

aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy
nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného
práva, ako i s poslaním a úlohou verejnej moci. Podľa názoru žalobcu, žalovaný a rovnako tak aj
prvostupňový orgán nedostatočne, resp. vôbec neposudzovali otázku verejného záujmu a v podstate
žiadnym spôsobom nevymedzili, či predmetná reklamná stavba je v rozpore s verejným záujmom, okrem

konštatovania, že predmetná stavba je v rozpore s Územným plánom mesta Hlohovec. Z napadnutého
rozhodnutia nie je možné zistiť, aká vlastne je miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko predmetná
stavba sa na svojom mieste nachádza od roku 2001.8. Základnými zásadami správneho konania sú zásada zákonnosti a spravodlivosti. Súčasťou práva na
spravodlivé konanie je aj právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, inak takéto rozhodnutie svedčí
o svojvôli správneho orgánu a je arbitrárnym.

9. Stavebný úrad rozhodnutím č. R 5/01 zo dňa 05.10.2001 povolil umiestnenie predmetného
reklamného zariadenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „Oznámením zo dňa 19.09.2001
navrhovateľ Šanca a.s. Bratislava, požiadal o povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia –
megaboardu. Predložená žiadosť bola preto preskúmaná z hľadísk uvedených v §37, § 62 a § 63

stavebného zákona a bolo zistené, že umiestnením reklamného zariadenia nie sú ohrozené, alebo
obmedzené záujmy spoločnosti, ani záujmy účastníkov konania.“ Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetná reklamná stavba v roku 2001 v zmysle rozhodnutia
stavebného úradu spĺňala všetky zákonom vyžadované podmienky, kedy, okrem iného, umiestnením
predmetnej reklamnej stavby neboli ohrozené, alebo obmedzené záujmy spoločnosti. Žalovaný sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril, akým konkrétnym spôsobom by malo prísť k

ohrozeniu verejného záujmu stavbou, ktorá sa nachádza na rovnakom mieste v nezmenenom stave,
bezmála 20 rokov.

10. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že vlastník stavby, resp. jeho predchodca v roku 2001
v rámci povoľovania predmetnej stavby splnil všetky zákonné podmienky pre vydanie povolania na

umiestnenie reklamnej stavby. Táto stavba bola predmetom posudzovania príslušných orgánov, ktoré
vo svojich vyjadreniach uviedli kladné stanovisko k jej umiestneniu, z čoho jednoznačne vyplýva, že
predmetná stavba bola zrealizovaná v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

11. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu neprimeraným spôsobom a neodôvodnene zasahuje

do jeho práva vlastniť a pokojne užívať majetok a práva slobodne podnikať, ktoré sú garantované
Ústavou Slovenskej republiky a taktiež aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, každé opatrenie zasahujúce do práva na pokojné
užívanie majetku musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu
spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivca (Sporrong and Lőnnroth v. Sweden,

séria A, 1982, č. XX, s. 26, bod 69). Najmä musí existovať rozumný pomer proporcionality medzi
použitými prostriedkami a cieľom, ktorý sleduje každé opatrenie zasahujúce do vlastníckeho práva.
Rovnako aj dosiahnutá rovnováha medzi požiadavkou verejného záujmu a imperatívmi základných práv
je narušená, ak by príslušná osoba mala znášať „nerovnovážne bremeno“ (The Holy Monasteries v.
Greece, séria A, 1994, č. 301-A, s. 34 - 35, body 70 – 71).

12. Vlastník stavby je obchodnou spoločnosťou, ktorej podnikateľská činnosť predstavuje poskytovanie
reklamného priestoru tretím osobám. Predmetnú podnikateľskú činnosť vykonáva prostredníctvom
prenájmu plochy reklamnej stavby. Základné právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu
hospodárskej činnosti podľa uváženia. Toto právo sa priznáva každej osobe. Prostredníctvom práva

na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku činnosť tam, kde existuje ekonomická
konkurencia, ako aj tam, kde ekonomická konkurencia neexistuje. Podstatou základného práva na
podnikanie, ako aj práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je slobodný výkon hospodárskej činnosti
pre účely dosahovania zisku. Arbitrárnym, nezákonným a svojvoľným rozhodnutím žalovaného došlo
podľa názoru žalobcu k neoprávnenému zásahu do jeho práva vykonávať slobodne podnikateľskú

činnosť.

13. Rozhodnutie o nepovolení predĺženia doby užívania stavby by malo byť krajným inštitútom, ktorý
zabezpečí nepredĺženie užívania stavby, za predpokladu, že stavba je v rozpore s verejným záujmom a
tým ohrozuje okolité obyvateľstvo, ich majetok, resp. životné prostredie, prípadne vážne narúša vzhľad

okolia,resp.akzakéhokoľvekinéhovážnehodôvodudochádzaknarušeniuverejnéhozáujmu.Vdanom
prípade nie je splnený ani jeden z uvedených atribútov. Rozhodnutie o nepredĺžení užívania stavby
je podľa názoru žalobcu značne nehospodárne, nakoľko uplynutím doby trvania stavby bude vlastník
stavby povinný túto stavbu odstrániť, čo by malo taktiež za následok neúmerný zásah do vlastníckeho
práva vlastníka stavby a vznik škody na jeho strane.

III.Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2021 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

15. Správne orgány oboch stupňov postupovali v konaní v súlade s § 32 správneho poriadku, zistili
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné doklady pre rozhodnutie
a vydali predmetné rozhodnutia v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Žalovaný trval na
odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

16. Územným plánom sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie
územia, určujú sa zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné
prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny
v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie vytvára predpoklady pre
trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie,

dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie
prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Pod pojmom verejné
záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi sa rozumejú najmä ciele a zámery
územného plánovania, vyjadrené v územnoplánovacej dokumentácii, územnoplánovacích podkladoch
a v územnom rozhodnutí. Základnou podmienkou pri povoľovaní stavieb, aj reklamných, je súlad s

územným plánom. Ani súhlasné stanoviská dotknutých orgánov nedokážu nahradiť súlad stavby s
územným plánom. V prípade, že reklamná stavba nie je v súlade s územným plánom mesta, nie je
v súlade ani s verejným záujmom a nie je možné ju povoliť. Všetky ostatné doklady sú pri rozpore s
územným plánom irelevantné. Súlad stavby s územným plánom sa nedá ničím iným nahradiť.

17. V čase vydania pôvodného rozhodnutia o povolení umiestnenia predmetnej reklamnej stavby
(rozhodnutie stavebného úradu č. R 5/01 zo dňa 05.10.2001) bol platný a účinný Územný plán mesta
Hlohovec v znení zmien a doplnkov 1999 (Územný plán sídelného útvaru Hlohovec - Zmeny a doplnky
1999 schválené uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 48/2000 zo dňa 16.06.2000
a záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 45/2000). V tomto územnom pláne

nebolo umiestnenie reklamných stavieb na funkčných plochách dopravných zariadení usmernené alebo
vylúčené. V roku 2012 bola rozhodnutím stavebného úradu č. 38818/2012 zo dňa 10.09.2012 predĺžená
doba trvania predmetnej reklamnej stavby do 31.12.2020. V čase vydania tohto rozhodnutia bol platný
a účinný Územný plán mesta Hlohovec v znení zmien a doplnkov 2011 (Územný plán mesta Hlohovec
- Zmeny a doplnky 2011 schválené uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 27/2012

zo dňa 26. 04. 2012 a záväzná časť vyhlásená dodatkom č. 2 k všeobecne záväznému nariadeniu č.
113/2000). V tomto územnom pláne nebolo umiestnenie reklamných stavieb na funkčných plochách
dopravných zariadení usmernené alebo vylúčené.

18. Dňa 31.12.2020 podal žalobca opätovne žiadosť o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej

stavby. V tomto čase malo mesto Hlohovec platný a účinný Územný plán mesta Hlohovec schválený
uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 38 zo dňa 24.04.2018 a jeho záväzná časť bola
vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 211/2018. Predmetná parcela má podľa grafickej časti
- Komplexného výkresu priestorového usporiadania a funkčného využitia územia so záväznou časťou
určené funkčné využitie ako plochy cestnej dopravy. V textovej záväznej časti sú definované záväzné

regulatívy a limity pre jednotlivé funkčné plochy.

19. Pre dopravné územia sú definované regulatívy DC - Cestná doprava a statická doprava. Povoľujúci
orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky záväzné regulatívy platné pre tento regulačný blok.
Predstavujú územia, ktoré sú určené pre umiestnenie stavieb a zariadení pre cestnú dopravu, vrátane

zariadení diaľničnej siete a rýchlostných ciest a veľkokapacitných zariadení a plôch statickej dopravy.
Každý funkčný blok má definovanú základnú charakteristiku, prípustné, podmienečne prípustné a
neprípustné funkčné využitie. Podľa základnej charakteristiky tento funkčný blok definuje územia,
ktoré sú určené pre umiestnenie stavieb a zariadení pre cestnú dopravu, vrátane zariadení diaľničnej
siete a rýchlostných ciest a veľkokapacitných zariadení a plôch statickej dopravy. Medzi neprípustným

funkčným využitím sú zahrnuté exaktne špecifikované reklamné stavby, okrem charakteristických
označení objektov ich hlavnou funkciou, resp. obchodným menom, informačného a navigačného
systému odsúhlaseného mestom v súlade s mestskou politikou.20. K schváleniu zmeny územného plánu môže dochádzať i v priebehu povoľovacích konaní.
Vydané rozhodnutie musí byť v súlade so záväznou časťou územného plánu platnou v čase vydania
rozhodnutia, teda nie v čase podania žiadosti o konanie alebo začatia konania. Toto neplatí, ak je

vo všeobecne záväznom nariadení, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu uvedené
prechodné ustanovenie, ktorým sa upraví režim prechodného spolupôsobenia dvoch právnych úprav.
Prechodnéustanovenieneskoršejprávnejnormymôžeustanoviť,žekonaniazačatéprednadobudnutím
účinnosti neskoršej právnej úpravy sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov. Predĺženie doby
trvania reklamnej stavby je nové povoľovacie konanie, pri ktorom sa skúma súlad so záväznou časťou

územného plánu (žiadosť bola podaná dňa 31.12.2020, týmto dňom začalo stavebné konanie, vydanie
napadnutého rozhodnutia bolo dňa 18.01.2021). V čase od podania žiadosti po vydanie rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti bol platný a účinný Územný plán mesta Hlohovec, ktorého záväzná časť bola
vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 211/2018.

21. Rozpor s územným plánom je takou prekážkou v konaní, ktorú nemožno odstrániť inak ako zmenou

územnéhoplánu.Nazákladeuvedenéhoniejemožnéstavbupovoliť.Stavebnýúradzistilúplneapresne
skutočný stav veci. t. j. rozpor reklamnej stavby s platným územným plánom mesta a na základe toho
rozhodol v súlade so zákonom o zamietnutí predmetnej žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby.

IV.

Replika žalobcu

22. Žalobca v replike zo dňa 08.12.2021 uviedol totožnú argumentáciu ako v samotnej žalobe.

23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

24. Ďalší účastníci 1/ a 2/ taktiež nevyužili právo vyjadriť sa v predmetnom súdnom konaní.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023
výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského

súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/89/2021 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod

sp. zn. TT-20S/89/2021.

26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj
len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie

žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko
boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

27.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.29. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 43 ods. 3 písm. c) stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená

stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)
až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných
informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa
veľkosti informačnej plochy na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako

20 m2.

33. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

34. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli
ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či
ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov konania vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom

rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
stavebného úradu o zamietnutí žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Kľúčovou

otázkouvpredmetnejveciboloposúdenie,čisasprávneorgánydostatočnezaoberaliotázkouverejného
záujmu a či v preskúmavaných rozhodnutiach vymedzili, v čom spočíval rozpor predmetnej reklamnej
stavby s verejným záujmom.

36. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že stavebný úrad rozhodnutím č. R 5/01 zo dňa

05.10.2001 vydal právnemu predchodcovi žalobcu povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia –
megaboardu. V čase vydania predmetného povolenia bol platný a účinný Územný plán mesta Hlohovec
v znení zmien a doplnkov 1999 (Územný plán sídelného útvaru Hlohovec - Zmeny a doplnky 1999
schválené uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 48/2000 zo dňa 16.06.2000 a
záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 45/2000). V tomto územnom pláne nebolo

umiestnenie reklamných stavieb na funkčných plochách dopravných zariadení nijako upravené ani
nebolo vylúčené.

37. Rozhodnutím č. 38818/2012 zo dňa 10.09.2012 stavebný úrad predĺžil dobu trvania predmetnej
reklamnej stavby do 31.12.2020. V čase vydania tohto rozhodnutia bol platný a účinný Územný plán

mesta Hlohovec v znení zmien a doplnkov 2011 (Územný plán mesta Hlohovec - Zmeny a doplnky
2011 schválené uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 27/2012 zo dňa 26.04.2012,
a záväzná časť vyhlásená dodatkom č. 2 k všeobecne záväznému nariadeniu č. 113/2000). Rovnako
ani v tomto územnom pláne nebolo umiestnenie reklamných stavieb na funkčných plochách dopravných
zariadení nijako upravené ani vylúčené.

38. Dňa 31.12.2020 podal žalobca opätovnú žiadosť o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby.
Pri posudzovaní tejto žiadosti boli správne orgány oboch stupňov povinné skúmať okrem splnenia
procesných či formálnych podmienok na konanie o tejto žiadosti, aj otázku danosti zákonného kritériauvedeného v § 62 ods. 4 stavebného zákona, t. j. či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby
nepredstavovalo ohrozenie verejného záujmu chráneného stavebným zákonom a osobitnými predpismi.

39. Správne orgány oboch stupňov rozhodujúce o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej
stavby boli nielen oprávnené, ale aj povinné vychádzať zo Všeobecne záväzného nariadenia
mesta Hlohovec č. 211/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Hlohovec,
schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec č. 38 zo dňa 24.04.2018. Predmetná
parcela má podľa grafickej časti – Komplexného výkresu priestorového usporiadania a funkčného

využitia územia so záväznou časťou určené funkčné využitie ako plochy cestnej dopravy. Textová
záväzná časť definuje záväzné regulatívy a limity pre jednotlivé funkčné plochy. Pre dopravné územia
sú definované regulatívy DC – Cestná doprava a statická doprava. Stavebný úrad v prvostupňovom
rozhodnutí uviedol všetky záväzné regulatívy platné pre tento regulačný blok. Medzi neprípustným
funkčným využitím sú zahrnuté exaktne reklamné stavby, okrem charakteristických označení objektov
ich hlavnou funkciou, resp. obchodným menom, informačného a navigačného systému odsúhlaseného

mestom v súlade s mestskou politikou.

40. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo dňa 25.01.2021 uviedol, že „Práve
územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62
ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s

verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej
dokumentácie.“ V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý
v rozsudku sp. zn. 7Sžo/42/2016 zo dňa 28.03.2018 konštatoval v súvislosti s posudzovaním otázky
legalizácie stavby v stavebnom konaní, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s
platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

41. Územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f) stavebného zákona vymedzené tak, že jeho
súčasťou je aj umiestňovanie stavieb a určenie územno-technických, urbanistických, architektonických
a environmentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie. Vzhľadom na to, že za
stavbu sa v súlade s § 43 ods. 2 stavebného zákona považuje aj reklamná stavba, je zrejmé, že

územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie reklamných stavieb (a to bez
ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na umiestnenie reklamnej
stavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby nevyžaduje). V tejto súvislosti sa správny súd
stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo
dňa 25.01.2021, že „... územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v

danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp.
mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom
rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o
využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v
mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami, práve

opomenutím tejto skutočnosti, t. j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány
verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného
záujmu. Vzhľadom na to, že ust. ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy § 62 žiadosť
ostavebnépovoleniejepotrebnézamietnuť,akbysauskutočnenímaleboužívanímstavbymohliohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že

stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným
záujmom chráneným stavebným zákonom.“

42. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že správne orgány dostatočne
odôvodnili zamietnutie žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, keď konštatovali, že jej

povolenie nie je možné s ohľadom na rozpor tejto reklamnej stavby s Územným plánom mesta Hlohovec,
t. j. z dôvodu rozporu s verejným záujmom. V takomto prípade práve samotná územnoplánovacia
dokumentácia, teda Územný plán mesta Hlohovec, sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu
v zmysle § 62 ods. 4 stavebného zákona a predmetnú stavbu nebolo možné povoliť.

43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so
skutočnosťou, že predmetná reklamná stavba v roku 2001 v zmysle rozhodnutia stavebného úradu
spĺňala všetky zákonom vyžadované podmienky, správny súd uvádza, že v roku 2001 žalobca
skutočne tieto zákonom požadované podmienky spĺňal. Avšak, v čase podania žiadosti, ktorá bolapreskúmavanými rozhodnutiami zamietnutá, došlo k zmene právneho stavu spočívajúceho v prijatí
nového Územného plánu mesta Hlohovec, ktorý v rámci záväznej časti nepripúšťa umiestňovanie
reklamných stavieb, okrem charakteristických označení objektov ich hlavnou funkciou, resp. obchodným

menom, informačného a navigačného systému odsúhlaseného mestom v súlade s mestskou politikou.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom obce/mesta,
ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako celku, alebo osobitne obyvateľov
alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území. Z hľadiska jeho prijímania

a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov je aktom hybridného charakteru,
navyše, stále živým, keďže stavebný zákon z dôvodu zmien územných podmienok a potrieb
spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v pravidelných časových intervaloch
jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, resp. predpokladá aj jeho zmeny (§ 30 stavebného zákona).
Ak mal žalobca výhrady voči Územnému plánu mesta Hlohovec, nič mu nebránilo uplatniť ich či už
prostredníctvom pripomienok k územnému plánu v procese jeho prijímania alebo podaním podnetu na

prokuratúru.

44. Správny súd tiež považoval za potrebné poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v
uznesení sp. zn. 3 Sžo/53/2016 zo dňa 20.09.2016, podľa ktorého, ak bol územný plán prijatý vo forme
všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti

nastávajú účinky jeho nepravej retroaktivity tak, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne
neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. Tento právny názor
bol pritom podrobený kontrole ústavnosti v uznesení Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 280/2018-21
zo dňa 13.6.2018, ktorý pri posudzovaní ústavnej súladnosti interpretácie aplikovanej právnej úpravy
konštatoval presvedčivosť argumentácie najvyššieho súdu a jeho stanoviská označil za nejaviace sa

ako ústavne nekonformné a nie arbitrárne.

45. Správne orgány teda mohli pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzať iba z Územného plánu mesta
Hlohovec platného a účinného v čase rozhodovania správnych orgánov, v zmysle ktorého je predmetná
reklamná stavba žalobcu v danom území neprípustnou. Napadnuté rozhodnutie o žiadosti žalobcu o

predĺženie doby trvania stavby sa nijak nedotýka jeho práv nadobudnutých na základe pôvodného
povolenia stavby na dobu určitú, ktorá medzičasom uplynula.

46. Z povolenia stavby na dobu určitú všeobecne, aj v tomto prípade, nevyplýva pre stavebníka žiadna
garancia predĺženia doby trvania stavby v prípade zmeny územného plánovania (nelogickým by bol

opak, ktorý by v hraničných prípadoch mohol viesť k nemožnosti realizovať legitímne zmenený územný
plán predstavujúci verejný záujem), ani z neho nevyplýva žiadna okolnosť, na základe ktorej by bolo
možné za legitímne považovať očakávania žalobcu vo vzťahu k predĺženiu doby trvania stavby aj v
prípade tak podstatnej zmeny, akou je pre stavebné konanie zmena územného plánu.

47. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne posudzovania otázky verejného záujmu v intenciách rozsudku
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/20/2014 zo dňa 29.10.2015, správny súd konštatuje, že tento
právny názor bol prekonaný neskoršou judikatúrou kasačného súdu citovanou v bode 40. a 41.
tohto rozsudku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo dňa 25.01.2021 alebo
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo/53/2016 zo dňa 20.09.2016) a už samotný rozpor stavby

s územnoplánovacou dokumentáciou predstavuje bez potreby ďalšieho skúmania prekážku pre vydanie
rozhodnutia o zmene doby trvania reklamnej stavby.

48. Rovnako námietku žalobcu, že napadnutým rozhodnutím došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
práva na podnikanie a práva vlastniť majetok, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti

treba pripomenúť, že Najvyšší súd SR už v uznesení sp. zn. 3Rks/2/2014 zo dňa 06.10.2015 vysvetlil,
že zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom
samosprávnej pôsobnosti obce. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode pôsobností
z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov možno
chápať ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého ak nie je v zákone upravujúcom pôsobnosť obce alebo

vyššieho územného celku uvedené, že ide o prenesený výkon štátnej správy, platí, že ide o originálnu
(samosprávnu) pôsobnosť. Pri výkone samosprávnej (originálnej) pôsobnosti je samosprávny orgán
viazaný len ústavou a zákonmi, ale samotný výkon pôsobnosti už podlieha jeho rozhodovacej právomoci
a regulácii vlastnými všeobecne záväznými nariadeniami. Pri prenesenom výkone štátnej správy jeorgán samosprávy len mechanickým vykonávateľom daných pôsobností, ktoré naďalej zostávajú akoby
pôsobnosťami štátneho orgánu.

49.Záverooriginálnejkompetenciivrámcivýkonusamosprávnychfunkciíobcepodporujeajštandardne
aplikovaný výklad § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001
Z. z. (ďalej aj len „zákon č. 369/1990 Zb.“), v zmysle ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákon č. 369/1990 Zb. demonštratívne upravuje činnosti, ktoré

obec uskutočňuje pri výkone samosprávy. Jednou z nich je v zmysle § 4 ods. 3 písm. j) zákona č.
369/1990Zb.obstarávaniezadaniaanávrhuúzemnoplánovacejdokumentácieobcíazón,schvaľovanie
územného plánu obce a územného plánu zóny vrátane ich zmien a doplnkov, a to spolu s nariadením,
ktorým sa vyhlasuje ich záväzná časť, obstarávanie a schvaľovanie koncepcie rozvoja jednotlivých
oblastí života obce a programu rozvoja bývania a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok
na bývanie v obci. To znamená, že mesto Hlohovec vydaním Všeobecne záväzného nariadenia mesta

Hlohovec č. 211/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu mesta Hlohovec, realizovala
kompetencie obce v oblasti samosprávy.

50. Neodmysliteľnou súčasťou súčasného chápania právneho štátu v našej spoločnosti je princíp
garantovania základných ľudských práv a slobôd štátom. Ľudské práva totiž predstavujú základnú

hodnotovúorientáciuprávnehoštátu,apretomusiabyťvprávnomporiadkuprávnehoštátukodifikované.
Právny štát ľudské práva a slobody nielen ústavne zakotvuje, ale aj dohliada na ich napĺňanie. Medzi
takéto práva nepochybne patrí aj právo vlastniť a pokojne užívať majetok ako aj právo slobodne
podnikať, na ktoré poukázal žalobca. Rozsah základných práv vymedzuje oblasť, ktorú pokrýva – obsah
a hranice a môže byť zmenený len ústavnou zmenou. Obmedzenia základných práv stanovujú ústavné

podmienky, za ktorých môže byť základné právo menej ako plne realizované. Malý počet základných
práv je absolútnych a nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Väčšina základných ľudských práv je však
relatívna a podlieha obmedzeniu podústavnými normami.

51. Ústava SR v čl. 13 obsahuje základné mantinely, ako je možné základné ľudské práva a slobody

obmedziť. Podmienky obmedzenia základného práva alebo slobody ustanovuje čl. 13 ods. 3 a 4
Ústavy SR. Ustanovenie čl. 13 ods. 2 Ústavy SR prelína podmienky vymedzenia základného práva
a slobody s podmienkami obmedzenia základného práva a slobody, keď určuje formálnu záruku ich
obmedzenia základných práv a slobôd. Účelom a predmetom úpravy čl. 13 odsek 3 a 4 Ústavy SR je
určiť zásady, pravidlá a postup pri obmedzovaní základných práv a slobôd. Z toho možno vyvodiť, že

takéto základné práva a slobody možno obmedziť z akéhokoľvek ústavne relevantného dôvodu, ak sa
rešpektujú ustanovenia čl. 13 ods. 2 až 4 ústavy a výsledné obmedzenie nastolí spravodlivú rovnováhu
(fair balance) medzi konfliktnými záujmami podliehajúcimi ochrane základných práv a slobôd.

52. V prípade obmedzenia základných ľudských práv a slobôd je potrebné aplikovať test proporcionality,

ktorý je zložený z: i. testu legality (posúdenia, či k obmedzeniu práva alebo slobody došlo na základne
zákona), ii. testu vhodnosti (posúdenia, či je prostriedok spôsobilý dosiahnuť stanovený cieľ), iii. testu
nevyhnutnosti (posúdenia, či neexistuje šetrnejší prostriedok na dosiahnutie cieľa), iv. testu primeranosti
(posúdenia, či je prostriedok primeraný sledovanému cieľu).

53. K obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd je možné uviesť, že pri ich obmedzení je
potrebné, v súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, aby sa dbalo na ich podstatu a zmysel, t. j. cieľ,
ktorý sa sleduje tým, že sa dané právo vytvorilo a právnym poriadkom priznalo. Za podstatu práva
možno označiť to, na čom je právo založené. Súlad obmedzenia základného práva alebo slobody vo
vzťahu k týmto dvom podmienkam nastane, iba ak sa obe zároveň splnia. Ak sa prijme obmedzenie

dbajúce na podstatu práva, ale zanedbávajúce zmysel práva, obmedzenie základného práva alebo
slobody nebude v súlade s prvou vetou čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Každé právo jednej osoby je v svojej
podstate konfliktné k právu inej osoby. Uplatnením práva jedného sa obmedzuje dostupnosť iného
práva pre osobu, ktorej sa to právo priznalo. Konflikt práv sa v právnom štáte rieši prostredníctvom
požiadavkyspravodlivejrovnováhy,ktorásanarozhraníprotikladnýchprávmánastoliťtak,abyanijedno

z konfliktných práv nebolo nadmerne obmedzené pre iné právo. Požiadavka spravodlivej rovnováhy je
súčasťou opatrení slúžiacich pri obmedzovaní práva na splnenie ústavnej podmienky „dbať na podstatu
a zmysel“ obmedzovaného práva.54. K uvedenému sa ustálene vyjadruje aj Ústavný súd SR, ktorý uvádza, že pri obmedzovaní, ako
aj ustanovovaní podmienok podnikania a uskutočňovania inej zárobkovej činnosti ako aj pri práve
vlastniť majetok sa musia rešpektovať ústavné limity, ktoré predovšetkým spočívajú v rešpektovaní

ústavných princípov. Obmedzujúci zásah do základných práv a slobôd musí zároveň rešpektovať princíp
proporcionality, pričom obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, teda aj
do základného práva vlastniť majetok a tiež práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, je
ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedná niektorému ustanovenému
legitímnemu cieľu a je nevyhnuté v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.

j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený
vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. V prejednávanej veci je ním verejný záujem
vyjadrený Územným plánom mesta Hlohovec, ktorý je potrebné uprednostniť pred súkromným záujmom
žalobcu. Ako už správny súd uviedol v poslednej vete bodu 43. tohto rozsudku, žalobcovi nič nebránilo
uplatniť svoje výhrady voči Územnému plánu mesta Hlohovec.

55. Správny súd v postupe a napadnutom rozhodnutí nezistil žalobcom namietané pochybenia
spôsobujúce jeho nezákonnosť a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

56. Pre úplnosť správny súd dodáva, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona
č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č.

608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a
doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku
z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s
výnimkou ekologických aspektov. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak je namiesto pôvodného
žalovaného v tomto konaní žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol

pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 01.04.2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

57. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

58. Správny súd vychádzajúc z § 169 SSP ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ právo na náhradu trov
konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im mohli vzniknúť
trovy ani sa v konaní nevyjadrovali a súčasne ani nepodali návrh na priznanie práva na náhradu trov

konania.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.