Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100442
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100442.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne
zastúpený: JUDr. Stanislav Rešutík, advokát, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 29/36, 977 01
Brezno, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom

Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BB-OVBP2-2024/017427/002 zo dňa 15.04.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.06.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.06.2024 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici elektronicky doručená správna
žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-

OVBP2-2024/017427/002 zo dňa 15.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného
úradu obce Hronec č. R-1955/22, ev. č. 2/23 zo dňa 27.11.2023, ktorým bola dodatočne povolená stavba
„Prístavba a nadstavba rekreačnej chaty“.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe pričom uviedol, že odôvodnenie návrhu na vydanie uznesenia, ktorým by správny súd priznal
správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), podľa ktorého správny súd môže na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, odôvodňuje tak, že okamžitým výkonom
rozhodnutia orgánu verejnej správy by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, a to len z dôvodu
nesprávneho a nezákonného konania a rozhodnutia o veci.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.01.2025 k návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe uviedol, že odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu
prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym
súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom

prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu
alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatreniaorgánu verejnej správy. Žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva povinnosť
žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj
dôkaznýmiprostriedkamiosvedčiťskutočnosť,žeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185 písm.
a) SSP.
Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o
priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách.
Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným

rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych
orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej
miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu
rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57

ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového
konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej
ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto

„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej
osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania

návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie
pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“
Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ tak,

ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia ťaží žalobcu, od ktorého sa očakáva
uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný
nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má.
Zo strany žalobcu sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma
reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav

danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť.
V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že žalobca nielenže neosvedčil existenciu skutočností, ktoré
by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na
životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale ani neuviedol, či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť.

Zuvedenýchdôvodovžalovanýnavrhol,abysúdzamietolnávrhžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinku
správnej žalobe.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či

iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

9. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v

§ 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov už vyššie
citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba

považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022,
v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a
skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

10. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku
správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu
má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní

odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku.Správnysúdmusímaťjednoznačnedostatočnýmspôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto

je potrebné, aby žalobca náležite osvedčil opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

11. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp.
iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca samozrejme aj konkretizovať, a to
s ohľadom na skutkový stav danej veci. V kontexte uvedeného poukazuje správny súd aj na závery
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022,

podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétnydôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého

rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.

12. Na základe vyššie uvedeného správny súd záverom konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, že
bymuvdanomprípadeokamžitýmvýkonomaleboinýmiprávnyminásledkaminapadnutéhorozhodnutia

orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok hrozí, t.j. tvrdil, že výkonom rozhodnutia žalovaného hrozí
žalobcovi zásah do vlastníckeho práva, čo bližšie nekonkretizoval. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne
relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať preňho za následok závažnú ujmu, resp.

zásah do vlastníckych práv. Správny súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že žalobca v návrhu
na priznanie odkladného účinku nijakým spôsobom nešpecifikoval aká konkrétna škoda by mu vznikla
v dôsledku okamžitého výkonu rozhodnutia.

13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu uvádza, že nezistil žiaden zákonný dôvod pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to preto, že reálnymi skutočnosťami nepodložený návrh
žalobcu nie je možné vyhodnotiť ako opodstatnený, keďže v tomto absentujú konkrétne skutočnosti,
preukazujúce existenciu závažnej ujmy, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku v neprospech
žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku obsahuje konštatovanie žalobcu, že okamžitým

výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, a to len
z dôvodu nesprávneho a nezákonného konania a rozhodnutia o veci, avšak žalobca tieto tvrdenia nijako
nešpecifikoval a neuviedol žiadne objektívne preukázané skutočnosti jemu hroziacej závažnej ujmy na
jeho vlastníckych právach, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku v priamej nadväznosti na
výkon rozhodnutia žalovaného, ktoré by mohol správny súd posúdiť. Koncepcia odkladného účinku

však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne
osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca

je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú
rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.

14. Správny súd uvádza, že aj v prípadoch, ak je vo veci jednou z nosných otázok ochrana vlastníckeho
práva, je nevyhnutné, aby žalobca v návrhu primerane zdôvodnil aké konkrétne nebezpečenstvo

závažného a nenávratného poškodenia vlastníckych práv hrozí v prípade, ak správny súd neprizná
žalobe odkladný účinok. Z návrhu žalobcu však žiadna takáto reálna hrozba nevyplýva. Navyše žalobca
vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku ani nijako nekonkretizoval rozsah hroziacich škôd na
právach vydaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že nepostačuje všeobecné
konštatovaniehroziacichškôd,alejenevyhnutnétietoprípadnéhroziaceškodyšpecifikovať.Žalobcatak

neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické
dopady na jeho vlastnícke práva.

15. Správny súd vzhľadom na uvedené v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pokiaľ

žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia by došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv, avšak nekonkretizoval, o akú
konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide len
o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne) závažná ujma,
prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého

rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca
konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť.16. Podľa správneho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoj návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe možných
následkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V odôvodnení

žalobcovho návrhu na priznanie odkladného účinku úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby
medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy
alebo iného vážneho nenapraviteľného následku.

17. Správny súd ďalej poukazuje aj na to, že je viazaný dispozitívnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP), v zmysle

ktorej sú účastníci povinní preukázať svoje tvrdenia. Za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť
predovšetkým žalobca a jeho právny zástupca, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať ich povinnosti a
konkretizovať osobitné okolnosti prípadu a tie aj preukazovať.

18. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
zásahu do vlastníckych práv. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez
ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel.

19. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z

ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok v dôsledku okamžitého výkonu správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147
ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)