Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 19, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206170
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123206170.6

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Š., Q. XX.X.XXXX, U. G. J., v
konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: J.. U.. U. F.,
narodená XX.X.XXXX, D. XXX, zastúpená: AK Petrovič, s.r.o., Hlavná 44, Trnava, a otca: Z.. R. Y., Q.
XX.X.XXXX, X. XXXX, Š., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, o návrhu
otca na zníženie výživného a iné, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o neodkladnom opatrení, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej odo
dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia znižuje mesačná vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa
zo sumy 1.000 eur na sumu 800 eur, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.8.2023 sa otec domáhal okrem iného zníženia svojej

mesačnej vyživovacej povinnosti na maloletú Q. od podania návrhu na 300 eur, keď teraz má
stanovenévýživnérozsudkomtunajšiehosúduč.k.16P/61/2017-900z11.8.2021vspojenísrozsudkom
odvolacieho súdu sp. zn. 11CoP/3/2022 z 15.3.2022 vo výške 1.000 eur; z toho bežné výživné 800 eur a
úspory 200 eur, pričom spláca ešte aj nedoplatok za minulé obdobie, čiže otec aktuálne mesačne posiela
na výživu dieťaťa celkovo 1.660 eur. Dňa 29.7.2024 doručil otec v rámci tohto konania svoj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o dočasné zníženie pôvodného výživného na sumu

350 eur mesačne bez tvorby úspor.

2. V návrhoch otec uvádzal, že jeho majetkové pomery mu objektívne neumožňujú prispievať výživným
v aktuálne určenom rozsahu 1.660 eur, ktoré už odvolací súd považoval vo vyššie označenom
rozsudku za nadštandardné vo vzťahu k bežne určovaným výškam výživného pre deti rovnakého veku
(niekoľkonásobne vyššie), avšak výška výživného bola určená s prihliadnutím na príjem, majetkové

pomery a životnú úroveň otca. Otec má dokopy tri vyživovacie povinnosti. Voči synovi J.Ú. z prvého
manželstva mu bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Galanta dňa 4.7.2022 v sume 1.300 eur
mesačne; z toho 1.000 eur k rukám matky plus 300 eur sporivé výživné a nedoplatok otec spláca po 350
eur mesačne, teda mesačne platil otec na výživu syna 1.650 eur, až pokiaľ mu sumu výživného neznížil
neodkladným opatrením Okresný súd Galanta pod č. k. 21P/4/2023-629 dňa 14.3.2024 na čiastku 825
eur mesačne (na základe uzatvorenej rodičovskej dohody). Konanie vo veci samej tam naďalej prebieha,

pričom najbližšie pojednávanie bolo vytýčené na september 2024, kedy už bude syn plnoletý a bude
navštevovať 2. ročník Strednej školy E. T. W.. Z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie si bol
otec nútený v septembri a októbri 2021 požičať sumu 12.000 eur od rodičov a vo februári 2022 sumu
8.000 eur z nebankovej spoločnosti HomeCredit/Tesco Finančné služby, ďalej musel prečerpať bežný
účet v ČSOB banke do negatívneho zostatku 3.700 eur a nakoniec musel predať v októbri 2022 aj časť
svojho majetku, konkrétne rodinný dom v M., aby mohol platiť výživné na obe svoje deti (Q. G. J.),

ďalej vyplatiť horeuvedené pôžičky spolu s predčasným splatením hypotekárneho úveru v ČSOB banke,
ktorý si zobral v júni 2017 práve na kúpu spomenutého predaného domu, a aby mohol opraviť rodinnýdom v Š., ktorý patrí do BSM (s prvou manželkou Ž. Š.), kde aktuálne býva s novou rodinou, teda s
manželkou D. a dcérou S., ktorá sa im narodila dňa XX.XX.XXXX, čím otcovi vznikla tretia vyživovacia
povinnosť na maloleté dieťa. Manželka otca bola pre rizikové tehotenstvo práceneschopná (v júli 2022

sa jej navyše skončila pracovná zmluva na dobu určitú) a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
manželke neumožňoval sústavnú starostlivosť o dieťa, bol otec podľa jeho tvrdení nútený nastúpiť na
rodičovskú dovolenku od februára 2023. Otcovi vznikli navyše ďalšie výdavky spojené s prípravou na
pôrod približne vo výške 450 eur mesačne. Otec poberal rodičovský príspevok 1.822 eur mesačne. Na
rodičovskej dovolenke bol počas 28 týždňov, tzn. až do augusta 2023. Do februára 2024 poberal otec

1.307 eur podporu v nezamestnanosti, predtým bol konateľom spoločnosti od októbra 2020 do júla 2023
sčistýmmesačnýmpríjmom3.112,60eur.Predoktóbrom2020malpríjemminimálne9.000eurmesačne
v čistom ako zamestnanec. Takto vypovedal sám otec aj na pojednávaní dňa 29.2.2024 pred tunajším
súdom. V návrhu otec zdôraznil, že po predaji spoločnosti Y. M. Z. Y. v septembri 2020 prišiel o lukratívnu
pracovnú pozíciu, a tým pádom aj o pôvodný nadštandardný príjem, ktorý bol spojený práve s predajom
spoločnosti. Neskôr, v mesiaci júl 2023, vedenie spoločnosti Y., kde ešte otec pôsobil ako konateľ, ho

odvolalo na valnom zhromaždení z funkcie bez uvedenia dôvodu a bez akejkoľvek kompenzácie (v tom
čase bol otec na rodičovskej dovolenke a nemal ani len prístup k firemnému informačnému systému).
Potom bol navrhovateľ na podpore a od februára 2024 do mája 2024 už bol evidovaný na úrade práce
bez nároku na dávku v nezamestnanosti; od mája 2024 je otec maloletej na dlhodobej PN z dôvodu
operácie ramena.

3. Z potvrdenia o práceneschopnosti manželky otca vystavenej všeobecným lekárom J.. S. založenej na
č. l. 89 spisu (ktorou jedinou otec v konaní preukazuje nepriaznivý stav svojej manželky a odôvodňuje
vlastnú potrebu nástupu na rodičovskú dovolenku spojenú s výrazne zníženým príjmom) vyplýva, že Y.
D. bola PN od 4.7.2022 a mala povolené vychádzky denne 7 hodín. Takéto potvrdenie nepresvedčilo

súd o nevyhnutnej potrebe otca vzdať sa svojho predchádzajúceho zárobku namiesto jeho rodičovskej
dovolenky, kedy manželka otca takisto nepracovala (skončil jej pracovný pomer) a bola prítomná v
domácnosti. Súd má za to, že otec sa týmto svojím postojom dobrovoľne vzdal výhodnejšieho príjmu,
pretože účelovo prestal pracovať napriek tomu, že predtým dokázal zarobiť mesačne aspoň 9.000 eur,
čo sám potvrdil; mal určené mesačné výživné na svoje dve deti vo výške 1.300 eur (J.) a 1.000 eur

(pri Q. je to 11% z jeho potencionálneho príjmu v zmysle odporúčacej metodickej tabuľky vypracovanej
Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorú aj otec poukazoval v návrhu) a tento prístup navrhovateľa za
danej situácie považuje súd za nezodpovedný. Deti majú právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov
a Q. má právo korčuľovať naďalej, hoci jej otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a dieťa „nie je
talent“ ako to uvádzal otec, avšak k tomuto športu má veľmi pozitívny vzťah, zúčastňuje sa rôznych

celoštátnych súťaží a sústredení, ráno vstáva o 4.40 hod., aby mohla absolvovať tréning, lebo sama
chce, baví ju to a aj preto je desiata v rebríčku na Slovensku. Matka ju podporuje, pričom aj otec sa o túto
jej aktivitu zaujímal, keď bol prítomný na štadióne a vyžiadal si profesionálne fotografie z vystúpenia. Bez
započítania výdavkov na tento koníček predstavujú priemerné oprávnené mesačné náklady na maloletú
takmer 1.000 eur. Konkrétne strava (doma 210 eur pre takmer 7ročné dieťa, ktoré aktívne športuje; v

škole 8 eur) + školské výdavky (klub 16,67 eur + ZRPŠ 1,33 eur) + Internet a TV 11,34 eur + životná
poistka v Allianz Moja farbička 44,70 eur + sporenie v Prima banke 10 eur + náklady na bývanie (148,81
eur nájomné + platby za odpad 2,69 eur + energie 26,50 eur) + cestovné 100 eur (do školy a na súťaže) +
drogéria, hygienické potreby 50 eur + oblečenie 100 eur (zohľadnený aj symbolický predaj menších vecí)
+ hračky, knihy 30 eur + voľnočasové aktivity 150 eur (napr. lyžovanie, plávanie, aquapark, múzeum,

divadlo, kino, hrady, zámky, atď.) + dovolenka 47,50 eur (jedna pri mori, druhá v zime) + výživové
doplnky a vitamíny (C, D, hroznový cukor s magnéziom) 15 eur + školské potreby (školská taška stála
80 eur, perá a farbičky, hygienické potreby do školy, telesná, pomôcky do družiny) 15 eur mesačne,
dokopy presne 987,54 eur. Krasokorčuľovanie vychádza v zmysle zápisnice z pojednávania 29.2.2024
priemerne mesačne na 50 eur platba klubu + 123,87 eur sústredenia + 38 eur korčule a výstroj + okolo 50

eursúťaže,spolu261,87eur.Ďalšiazáľubadieťaťajevzdušnáakrobacia,ktorástojímesačnepriemerne
okolo 60 eur. Na tomto pojednávaní dňa 29.2.2024 zástupkyňa matky zdôraznila, že v auguste 2021
(pred 3 rokmi) pri predchádzajúcom rozhodovaní súd ustálil pravidelné mesačné výdavky maloletej na
928,26 eur. Na krúžky bolo z tejto sumy súdom určených 100 eur. Teraz vychádzajú záľuby maloletej na
sumu približne 320 eur mesačne. Potreby maloletej teda oproti predchádzajúcej úprave vzrástli o cca

380 eur mesačne a momentálne presahujú 1.300 eur mesačne. Dieťa vyrástlo o tri roky a navštevuje
už prvý stupeň ZŠ.4. Otec sa pri určenej vyživovacej povinnosti vo výške 800 eur mesačne takto podieľa na výžive dieťaťa
v rozsahu 61,50 % a matka vo zvyšku, t. j. sumou 500 eur v rozsahu 38,50% pri zabezpečovaní osobnej
starostlivosti o dieťa a jej príjme od zamestnávateľa Y. Š., U. XX, W. vo výške 1.528,20 eur mesačne

(priemer od 5/2023 do 4/2024 podľa vymeriavacieho základu na č. l. 492 spisu), t. j. okolo 1.300 eur
mesačnenettosdaňovýmbonusom,čojeprimeranésohľadomajnaotcoveschopnostiapotencionálne
možnosti zarobiť minimálne 9.000 eur mesačne. S poukazom na súčasné prechodné obdobie pokiaľ
si otec nájde prácu, čo by nemalo byť náročné pri jeho dlhoročných skúsenostiach a kvalifikácii
(vysokoškolsky vzdelaný manažér pôsobiaci 18 rokov v elektrotechnickom priemysle, sprostredkovateľ

obchodov v zahraničnej spoločnosti spolupracujúci so zahraničnými partnermi, z ktorého dôvodu si
zmenilajpriezvisko),súdnavrhovateľoviznížilvýživnétak,ženebudezatiaľmusieťprispievaťdieťaťuna
tvorbu úspor. Neušlo pozornosti súdu, že dôvodom nezamestnanosti otca je jeho vysoká kvalifikovanosť,
pre ktorú si doposiaľ nenašiel vhodnú prácu, pričom práve toto súdne rozhodnutie o dočasnom znížení
výživného o sumu 200 eur mesačne v rozsahu sporenia pre dcéru by malo byť pre otca motiváciou čo
najskôr sa zamestnať, a nie útechou v situácii, v ktorej sa ocitol i vlastným pričinením.

5. Otec ďalej k svojím majetkovým pomerom opisoval, že v októbri 2022 predal rodinný dom v M. a dňa
27.10.2022 mu bolo pripísaných na účet 164.445 eur, pričom svojej mladšej dcére S. v marci 2023 vložil
na sporiaci účet 30.000 eur. Koncom roka 2023 mal otec na účte sumu 10.732,98 eur (viď lustrácia v
bankách č. l. 187 rub). Otec investoval do rekonštrukcie štvorizbového rodinného domu v Š., kde teraz

žije s rodinou. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec uviedol, že všetky finančné zdroje,
ktoré mal usporené najmä z predaja domu v M., už vyčerpal. Dokonca použil sumu z S. sporiaceho účtu.

6. V bode 28. svojho neodkladného opatrenia otec vyčíta matke dieťaťa, že aj napriek tomu, že matka
si z účtu vybrala v hotovosti takmer 20.000 eur a od otca dostala na zročnom zameškanom výživnom

sumu spolu vo výške 12.000 eur, dokázala za 34 mesiacov ušetriť pre dcéru iba 350 eur. To sa nedá
vnímať inak než nezodpovednosť a prejav márnotratnosti matky a zlej finančnej gramotnosti. Dcére
nedokázala odložiť žiadnu významnú nasporenú sumu, aby mohla preklenúť prípadnú neočakávanú
situáciu v súvislosti s výpadkom príjmu, finančnej krízy, vojnového konfliktu zhoršeného zdravotného
stavu dcéry alebo iných neočakávaných negatívnych okolností.

7. K tomuto postrehu otca súd upriamuje pozornosť na tabuľku založenú na č. l. 739 spisu, z ktorej
vyplýva, že navrhovateľ zarobil netto v rokoch 2017 (narodenie Q.Á.) až 2020 sumu 475.200 eur, čo
predstavuje priemerne mesačne 9.900 eur a o ďalšie tri roky požiadal súd o zníženie výživného zo sumy
1.000 eur mesačne, lebo vraj už nedisponuje žiadnymi úsporami.

8.Napojednávanídňa9.5.2024kvýživnémunaJ.otecuviedol,ženemáproblémplatiťmusumu800eur
mesačne, pretože má s ním dobrý vzťah a recipročne mu preto platí toľko. Pokiaľ sa týka maloletej Q.,
s ktorou sa otec aktuálne nestretáva, hoci má stretávanie upravené v každú párnu nedeľu po tri hodiny,
tak dieťa nemôže byť ukrátené na rovnakom výživnom z dôvodu, že s ním povinný rodič nerealizuje

styk, lebo sa obáva, ako to uviedol otec v návrhu. Otec by nemal takto odlišne pristupovať ku svojej
vyživovacej povinnosti. Matka tvrdila, že dcéra roky otca čakávala v stanovenom čase, ale on neprišiel.
Naposledyhoaninespoznalaapozdraviladobrýdeň.Otecmalpostretnutiachrôznetraumatickézážitky,
skončil na psychiatrickom oddelení, preto za dcérou a jej matkou radšej nechodí. So synom sa jeho
vzťah v poslednom období zlepšil a s jeho matkou sa dohodol na neodkladnom znížení výživného na

sumu 825 eur, pričom v konaní vo veci samej sa ešte pokračuje.

9. Otec je momentálne práceneschopný, po operácii ramena, bez príjmu a úspor, čo tvrdí v návrhu
na zníženie výživného. Predtým bol nezamestnaný, nárok na dávku v hmotnej núdzi mu nevznikol,
ale sa o tom informoval na úrade; poberal aj podporu v nezamestnanosti a rodičovský príspevok,

lebo nastúpil na rodičovskú dovolenku, keď mu pribudla tretia vyživovacia povinnosť. V tom čase
bol povinný prispievať na výživu svojich dvoch detí výživným vo výške po 1.300 eur a 1.000 eur
mesačne s nedoplatkom. Otcove schopnosti, možnosti, majetkové pomery a životná úroveň túto výšku
odzrkadľovali, keď v roku 2019 dosahoval čistý mesačný príjem 13.900 eur. Na porovnanie takúto sumu
nezarobil v priemere zamestnanec v hospodárstve SR za celý rok 2019 (webová stránka Štatistického

úradu SR uvádza priemernú ročnú hodnotu príjmu 13.104 eur). Hospodárenie otca pri takejto výške
príjmu s vedomím svojich vyživovacích povinností, kedy si nedokázal vytvoriť dostatočnú majetkovú
rezervu, ktorá by mu pomohla preklenúť aj nepriaznivejšie obdobie počas poberania sociálnych dávok,
nie je zodpovedné a nemôže ísť na úkor znižovania životnej úrovne detí. Možno predpokladať vzhľadomna tvrdenie otca o svojich vyčerpaných zdrojoch a potrebe riadne zabezpečovať fungovanie rodiny, že si
v najbližšom období nájde prácu, ktorá bude znova nadštandardne platená (keďže otec má dostatočné
vzdelanie,skúsenostiikvalifikáciu,abytakurobil)apokryjeopätovnevšetkysvojevýdavkyipotrebyjeho

nezaopatrených detí. Záverom súd poznamenáva, že ak by bol otec v skutočne zúfalej situácii, tak by sa
dočasne zamestnal aj na pozícii, ktorá nezodpovedá jeho mimoriadnej kvalifikácii, aby dosiahol aspoň
nejaký príjem kdekoľvek. Doposiaľ tak neurobil, pričom stále pravidelne uhrádza aj stanovené výživné, z
čoho súd uzavrel, že hospodáril zodpovednejšie ako deklaruje vo svojich ostatných vyjadreniach. Preto
súd otcovi prakticky neznížil výšku bežného výživného na maloletú Q., iba dočasne zrušil tvorbu úspor,

keďže dcére odkladá na sporiaci účet peniaze aj matka. Súd vec právne posúdil podľa nižšie citovaných
relevantných ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.; Civilného sporového poriadku č. 160/2015
Z. z. (CSP) a Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z. z. (CMP).

10.Podľa§2ods.1a2CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor

vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). V návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1 a 2 CSP). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326 (§ 328 ods. 2 veta prvá CSP). Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods.
1 veta prvá CSP). Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1

CSP). Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332
ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

12.Procesnýminštitútom,ktorýumožňujebezodkladneposkytnúťochranuporušenýmaleboohrozeným
právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň
osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia je dôležitá

povinnosť súdu poskytnúť ochranu nielen tomu účastníkovi, ktorý sa jeho vydania domáha, ale tiež tomu,
komu sa týmto návrhom ukladá nejaká povinnosť, resp. odopiera právo.

13. Potreba (bezodkladného) zabezpečenia ochrany maloletých vyplýva aj z ustanovení Zákona o
rodine. Sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,
zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako tiež duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie jeho vývinu, podmienky na zachovanie identity dieťaťa, na rozvoj schopností a jeho vlôh.
Navrhované neodkladné opatrenie však prioritne sleduje záujem rodiča, nie maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosťrodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

15. Podľa § 63 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak
rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich
dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (1). Výživné nemožno priznať, ak by to
bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (2). Podľa § 78 Zákona o
rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného

pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Ak dôjde k zrušeniu
alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (ods.
2). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).

16. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o tejto veci opakovane (hoci neodkladne)

rozhodnúť (či už schválením dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami
na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 naposledy
citovaného ustanovenia. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd
je povinný skúmať príčiny a riadne ich posúdiť, a to vždy v záujme maloletého), dlhodobá

práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov; pričom však
treba zároveň zohľadniť, či sa povinný nevzdal výhodnejšieho zárobku či majetkového prospechu bez
dôležitého dôvodu, ako doposiaľ hospodáril a nakladal so svojím majetkom, úsporami a podobne. Na
strane oprávneného sú takýmito okolnosťami odôvodňujúcimi zmenu pomerov napríklad nadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod

na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - prvý stupeň - druhý stupeň - stredná škola - vysoká
škola), či zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Môže pritom nastať aj situácia, že sa
zmenia pomery na oboch stranách, teda napríklad, že povinnému rodičovi pribudne ďalšia vyživovacia
povinnosť a oprávnené dieťa nastúpi do školy. V danej veci sa jedná o takúto vzájomnú zmenu pomerov

odôvodňujúcu na jednej strane zníženie (otec) a na strane druhej zvýšenie (dieťa) výživného. Preto súd
považuje za spravodlivé, aby sa výška bežného spotrebného výživného v danej veci starostlivosti súdu
o maloletú Q. Š. nemenila. Ostatnú zmenu majetkových pomerov na strane otca vyhodnotil súd ako
účelovú a dočasnú.

17. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov, pričom je neprípustné,
aby nieslo následky za jej úmyselné znižovanie povinným rodičom za účelom dosiahnutia rozhodnutia
o znížení stanovenej vyživovacej povinnosti. Zákon ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného ako
právooprávnenéhodieťaťa,avšaklenvprípade,žetomajetkovépomerypovinnéhodovoľujú.Majetkové
pomery povinného rodiča mu aktuálne nedovoľujú tvoriť pre maloletú Q. úspory ako to predpokladá

ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine, preto súd týmto neodkladným opatrením znížil otcovi výživné
o sumu sporenia vo výške 200 eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie
(§ 357 písm. d) CSP).

Vodvolanítrebauviesť,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis
a spisovú značku; ďalej proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).