Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124266949
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6124266949.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: STEFE Trnava,

s.r.o., IČO: 36 277 215, so sídlom Františkánska 16, 917 32 Trnava, proti žalovanému 1/: A. B.,
nar.:XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., a proti žalovanému 2/: F. G., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 5.504,64 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.504,64 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 5.504,64 EUR od 29.03.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.05.2024 domáhal
zaplatenia 5.504,64 EUR s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia žalovaných v dôsledku
nezaplatených platieb za užívanie bytu, ktoré sú bližšie definované v samotnej žalobe žalobcu.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní dňa 16.06.2021 uzatvorili nájomnú zmluvu na X-
XXXXXX byt č. XX nachádzajúci sa na X podlaží predmetného bytového domu na H. C. D. X A. E., a to
na základe zmluvy o spoločnom nájme bytu zo dňa 16.06.2021, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do

31.12.2021. Od 01.01.2022 žalovaní užívali byt bez nájomnej zmluvy, t.j. bez právneho dôvodu. Žalobca
z účtovných dokladov zistil, že žalovaní nezaplatili platby za užívanie predmetného bytu.

3. Mesačné platby boli určené vo výške 19,84 EUR, čo predstavuje za obdobie od 01.05.2022 do
31.12.2023sumuvovýške396,80EUR.Vtomtoobdobížalovaníuhradililen4mesačnéplatbyvcelkovej
výške 79,34 EUR. Neuhradená suma predstavuje sumu 317,43 EUR (396,80 EUR – 79,34 EUR).
Súčasne žalobca z ročného vyúčtovania služieb za rok 2022 zistil, že žalovaní mali nedoplatok ku

dňu 30.04.2023 vo výške 3.109,74 EUR. Okrem toho mesačné platby boli určené vo výške pôvodných
zálohových platieb vo výške 262,69 EUR, čo predstavuje za obdobie od 01.05.2023 do 31.12.2023 sumu
2.101,52 EUR. V tomto období žalovaní uhradili jednu splátku vo výške 24,05 EUR. Celkovo boli povinní
uhradiť žalobcovi sumu 5.187,21 EUR (3.109,74 EUR + 2.101,52 EUR – 24,05 EUR) z titulu platieb
súvisiacich s užívaním bytu. Celková dlžná suma žalovaných predstavuje sumu 5.504,64 EUR (317,43
EUR + 5.187,21 EUR).

4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o spoločnom nájme
bytu zo dňa 16.06.2021, sumárnu analýzu platieb nájomného za obdobie od 05/2022 do 12/2023, ročné
vyúčtovanie platieb za rok 2022, sumárnu analýzu platieb za služby za obdobie od 05/2022 do 12/2023,
upomienku zo dňa 12.01.2024.5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 33Up/668/2024 zo dňa 23. apríla 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým

žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.
zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“)
vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol
v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona

o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa
vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa v rámci stanovenej
lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nepoprel a neoznačil
žiadne dôkazy na preukázanie svojich prípadných tvrdení.

7. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

8. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

9. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

10. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle
§ 204 Civilného sporového poriadku. Súd všetky dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového

poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca žalobu odôvodnil
tým, že žalobca a žalovaní dňa 16.06.2021 uzatvorili nájomnú zmluvu na 1-izbový byt č. 14 nachádzajúci
sa na 2 podlaží predmetného bytového domu na H. C. D. X A. E., a to na základe zmluvy o spoločnom
nájme bytu zo dňa 16.06.2021, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2021. Od 01.01.2022
žalovaní užívali byt bez nájomnej zmluvy, t.j. bez právneho dôvodu. Uvedené mal súd za preukázané

na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.06.2021. Žalovaní nezaplatili platby za užívanie predmetného
bytu. Mesačné platby boli určené vo výške 19,84 EUR, čo predstavuje za obdobie od 01.05.2022 do
31.12.2023sumuvovýške396,80EUR.Vtomtoobdobížalovaníuhradililen4mesačnéplatbyvcelkovej
výške 79,34 EUR. Neuhradená suma predstavuje sumu 317,43 EUR (396,80 EUR – 79,34 EUR). Z
vyúčtovania služieb za rok 2022 bolo zistené, že žalovaní mali nedoplatok ku dňu 30.04.2023 vo výške

3.109,74 EUR. Okrem toho mesačné platby boli určené vo výške pôvodných zálohových platieb vo
výške 262,69 EUR, čo predstavuje za obdobie od 01.05.2023 do 31.12.2023 sumu 2.101,52 EUR.
Vtomtoobdobížalovaníuhradilijednusplátkuvovýške24,05EUR.Celkovoboližalovanípovinníuhradiť
žalobcovi sumu 5.187,21 EUR (3.109,74 EUR + 2.101,52 EUR – 24,05 EUR) z titulu platieb súvisiacichs užívaním bytu. Celková dlžná suma žalovaných predstavuje sumu 5.504,64 EUR (317,43 EUR +
5.187,21 EUR). Uvedené mal súd za preukázane z predloženého sumárnej analýzy platieb nájomného
za obdobie od 05/2022 do 12/2023 a sumárnej analýzy platieb za služby za obdobie od 05/2022 do

12/2023, z ktorých uvedený nedoplatok žalovaných vyplýva.

12. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka platí, že: „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.“

15. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.“

16. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená zmluva o spoločnom
nájme bytu podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva bola medzi žalobcom
a žalovanými uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.12.2021. Po tomto období žalovaní užívali byt

bez právneho dôvodu. Na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu súd mal za preukázané, že
žalovaní sa užívaním predmetného bytu bezdôvodne obohatili tým, že neplatili po tomto období nájomné
a poplatky za služby spojené s užívaním bytu žalobcovi. Celková dlžná suma vo výške 5.504,64 EUR
predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

18. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti

zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

19. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

20. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkovétvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.

Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe

bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

21. Žalovaní počas celého civilného sporového konania zostali pasívni. Na pojednávanie sa dňa

03.10.2024 nedostavili bez riadne ospravedlnenia. Nevyjadrili sa k žalobe žalobcu, skutkové tvrdenia
žalobcu v jeho žalobe nepopreli a neuviedli žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhli žiadne dôkazy,
ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v jeho žalobe. Z uvedeného dôvodu sa
skutočnosti tvrdené žalobcom v jeho žalobe medzi stranami sporu v zmysle § 151 ods. 2 Civilného
sporového poriadku považovali za nesporné. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej

rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje,
že žalovaní v civilnom sporovom konaní si nesplnili povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vylučujú
existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku
uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal. Z uvedeného dôvodu žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré by čo i len čiastočne vylučovali uplatnený nárok

žalobcu v tomto konaní.

22. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.“

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

25. Nakoľko sa žalovaní dostali s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 9,50 % ročne bola žalobcom správne určená

v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 4,50 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (4,50 % + 5,00%
= 9,50 % úrok z omeškania).

26. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

27. Súd v tomto prípade uložil žalovaným povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového

poriadku.28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

29. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

30. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

32. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

33.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle

zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovaným, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaných bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).

To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.