Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/131/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200517
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7021200517.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej

a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária
POLÁK, s.r.o., so sídlom Poštová 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
100944001/2021 zo dňa 1. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100944001/2021 zo dňa 1. júna
2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101999167/2020 zo dňa 17. decembra 2020 a vec vracia

Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101999167/2020 zo dňa 17.12.2020 (ďalej aj ako "správca
dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 16 331,42 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie
obdobie máj 2011 konštatujúc, že zdaniteľné obchody, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, boli
vykonané s cieľom získania daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní DPH z faktúr zúčastnených
daňových subjektov, predmetom, ktorých boli dodávky tovaru - betonárskej ocele.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100944001/2021 zo dňa 01.06.2021 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane začal dňa 05.12.2012 na základe oznámenia č. 9800404/5/3151458/2012/SEMJ zo dňa
30.12.2012 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj
2011, júl až október 2011 a december 2011. V jej rámci bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom
období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od spoločnosti Castellario,
s.r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 45 873 615 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská
spoločnosť“) na základe faktúr

- č. DF-11-067 zo dňa 04.05.2011, so základom dane 14 938,60 € a DPH 2987,72 €;
- č. DF-11-068 zo dňa 09.05.2011, so základom dane 29 560,80 € a DPH 5912,16 €;
- č. DF-11-069 zo dňa 10.05.2011, so základom dane 11 780,34 € a DPH 2356,07 €;
- č. DF-11-070 zo dňa 13.05.2011, so základom dane 12 618,92 € a DPH 2523,78 € a- č. DF-11-072 zo dňa 20.05.2011, so základom dane 12 758,45 € a DPH 2551,69 €.
4. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 9801404/5/171023/2015 zo dňa
23.01.2015 (ďalej aj ako „Protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným

v Protokole žalobcovi doručený dňa 27.01.2015. K predmetnému protokolu sa žalobca vyjadril, pričom
v zmysle zápisnice č. 102546157/2016 zo dňa 12.02.2016 správca dane prerokoval so žalobcom
jeho vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Následne dňa 25.02.2016 vydal správca dane
rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 16 331,42 € na DPH za zdaňovacie obdobie
máj2011.Nazákladeodvolaniažalobcužalovanýrozhodnutímzodňa31.05.2016zrušiltotorozhodnutie

a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania správca dane vydal dňa
06.12.2019 rozhodnutie, ktoré bolo opätovne zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 09.07.2020.
Následne správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím zo dňa 17.12.2020, ktoré je spolu s napadnutým
rozhodnutím žalovaného predmetom aktuálneho konania pred správnym súdom.
5. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil najmä, že sídlo dodávateľa
je virtuálne, pošta je zo sídla posielaná na adresu Krivá 18, Košice, pričom spoločnosť je nekontaktná

a zásielky adresované tejto spoločnosti sa vracajú správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“.
V období od 12.11.2010 do 07.06.2012 bol konateľom spoločnosti D. E., po tomto dátume spoločnosť
nemala zapísanú žiadnu osobu oprávnenú konať za ňu a od 19.04.2012 do dňa zániku spoločnosti dňa
27.05.2015 bola jediným majiteľom spoločnosti osoba žijúca v F..
6. Svedok D. E. pred správcom dane potvrdil vystavenie a podpísanie preverovaných faktúr, ich

zaúčtovanie v hlavnej knihe a v záznamoch o DPH a uviedol, že z nich bola odvedená DPH. Uviedol,
že spoločnosť mala jediného zamestnanca - G. C., ktorý zabezpečoval obchodnú činnosť spoločnosti.
Spoločnosť svoju ekonomickú činnosť vykonávala v Košiciach a mala sklady v Bytči a Martine. Prepravu
betonárskej ocele dodávateľská spoločnosť zaplatila a objednala prostredníctvom spoločnosti B.A.S.K.
Logistics, s.r.o., pričom tovar mal byť naložený v Maďarsku v meste Ózd a v Českej republike vo

Vítkoviciach a vyložený mal byť v sklade v Bytči/Martine, alebo sa odviezol priamo žalobcovi. V
spoločnosti, kde sa kupoval tovar bol za prítomnosti šoférov prevážený naložený kamión. Názvy
spoločností a mená osôb, s ktorými konal nevedel uviesť, označil však G. C. ako osobu, ktorá tieto
obchody dohadovala.
7. Svedok G. C. pred správcom dane uviedol, že tovar bol nakúpený spolu s prepravou od spoločnosti

BALUS, s.r.o. so sídlom v Olomouci, pričom nevedel kto zabezpečoval prepravu tovaru žalobcovi.
Tovar bol uskladnený v prenajatých priestoroch v Bytči v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o. a v
Martine vo firme Ferozeda, s.r.o. Nevedel uviesť, kde bola realizovaná nakládka tovaru pre dodávateľskú
spoločnosť, výkladka pre žalobcu bola v Bytči v sklade spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o.
8. Predvolanie konateľa spoločnosti B.A.S.K. Logistics, s.r.o. sa vrátilo správcovi dane z dôvodu úmrtia

adresáta, z ktorého dôvodu sa nepodarilo preveriť uskutočnenie prepravy touto spoločnosťou.
9. Konateľ spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o. D. H. I. na ústnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť
neprenajímala svoje skladovacie priestory podnikateľským subjektom Fekete STAVCENTRUM, s.r.o.,
Ing. Róbert Baran – METALTECH, žalobcovi, Business Fleet, s.r.o., dodávateľskej spoločnosti, Torrazza,
s.r.o., ani K&C BAU, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach, ktoré boli predmetom aktuálnej daňovej kontroly

a s týmito subjektmi nemala žiadne iné obchodné vzťahy. Jedinú spoluprácu mal konateľ spoločnosti s
pánom J. približne pred pätnástimi rokmi, kedy ho pán J. a pán K. oslovili s požiadavkou na prenájom
časti areálu, čo sa doposiaľ neudialo.
10. Žalobca sa k preprave tovaru nevedel vyjadriť, keďže ju nezabezpečoval, tovar nevykladal ani
nenakladal, najprv nevedel, kde bol tovar vážený, neskôr uviedol, že bol vážený vo fabrike, z ktorej bol

vypravený, neuskladňoval ho, ale tak, ako ho kúpil, tak ho voľne ložený predal. V účtovných dokladoch
nemal zaúčtovanú prepravu tovaru. Spočiatku bol prítomný pri odovzdávaní tovaru spolu s pánom G. C.,
a to v bývalom sklade spoločnosti VARIAKOV, a.s. a v Bytči, v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o..
Tovar predával odberateľovi D. G. K. – METALTECH voľne ložený na objednanom mieste uvedenom na
faktúrach (Bytča, Kežmarok), ale nevedel uviesť, kto zabezpečoval prepravu k pánovi K..

11. Na sporných faktúrach bola ako dodacia podmienka uvedená skratka FCA Bytča, v zmysle ktorej
predávajúci (dodávateľ) splní svoje povinnosti dodaním colne odbaveného tovaru dopravcovi, ktorého
si zvolil kupujúci (žalobca) na dohodnutom mieste, avšak žalobca nepredložil žiadne doklady k preprave
tovaru, o tejto neúčtoval, nestanovil prepravcu, neuzavrel zmluvu o preprave, za túto neplatil a prepravu
tovaru nezabezpečoval. Zároveň žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali žiadny právny vzťah k

skladovacím priestorom.
12. Zo spisu daňového subjektu Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. správca dane zistil, že v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach mal byť uskutočnený predaj betonárskej ocele v rámci reťazového obchodu
nasledovne: výrobca FERRIERE NORD S.P.A (IT) - D. L. A. - D. G. K. – METALKOM – Business Czech,s.r.o. - M. G. – BALUS Stavebniny, a.s. - dodávateľská spoločnosť - žalobca (s dodacou podmienkou
FCA Bytča) - Fekete STAVCENTRUM, s.r.o./ARTFLASH, s.r.o. a spoločnosť Fekete STAVCENTRUM,
s.r.o. následne fakturoval dodanie tovaru spoločnosti ARTFLASH, s.r.o., pričom prepravu do Česka

zabezpečila spoločnosť Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. vo vlastnej réžii, resp. cez iných prepravcov.
V rámci reťazca od dodávateľskej spoločnosti až po spoločnosť Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. bola
betonárska oceľ prepravovaná (tiež fakturovaná) v rovnakom množstve na tom istom vozidle bez toho,
aby bola vyložená, predávaná bola počas prepravnej cesty, dodávateľ tovar predával odberateľovi na
jednom mieste - v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o. a na tomto mieste tovar nikto nevážil

ani neskladoval, došlo len k výmene prepravných dokladov CMR. Pri jednotlivých prepravách sa
počas prepravy betonárska oceľ nevykladala, prevzatie zásielok podľa dokladov CMR bolo formálne,
pretože ten istý prepravca zabezpečoval prepravu tým istým vozidlom do ďalšieho miesta uvedeného v
nákladnom liste. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru je účelové. Išlo o
formálne dodanie tovaru v rámci reťazca za účelom uplatnenia nároku na odpočítanie DPH.
13. Prepravu tovaru vo vyššie uvedenom reťazci mali vykonať prepravcovia A. C., MALIŠKA, s.r.o.,

READY Trade, s.r.o., A. N., O. I., M. B. a O. L. – MKD.
14. Zo systému VIES správca dane zistil, že v druhom štvrťroku 2011 dodávateľská spoločnosť
vykazovala nadobudnutie tovaru od dodávateľov ÓAM ÓZDI ACÉLMÜVEK Kft. (HU) a BALUS
Stavebniny, a.s. (CZ).
15. Z výsledku MVI správca dane zistil, že spoločnosť ÓAM ÓZDI ACÉLMÜVEK Kft. v daňových

priznaniach v predmetnom zdaňovacom období deklarovala dodanie tovaru pre dodávateľskú
spoločnosť, pričom kontakt medzi oboma spoločnosťami bol nadviazaný v Košiciach s tým, že za
dodávateľskú spoločnosť jednal pán D. E., tovar bol uhradený a spoločnosť vykonala dopravu cez
subdodávateľov.
16. Z výsledku MVI správca dane zistil, že spoločnosť BALUS Stavebniny, a.s. patrí k najväčším

predajcom stavebného materiálu v Olomouckom kraji, spoločnosť so správcom dane spolupracuje, za
spoločnosť koná pán D. K., k nadviazaniu vzťahov s dodávateľskou spoločnosťou došlo cez internet,
zmluva o spolupráci zo dňa 20.01.2011 bola podpísaná za dodávateľskú spoločnosť D. E., ktorý
následne udelil plnú moc pre G. C.. Dodávky ocele prebiehali od februára do novembra 2011, pričom za
toto obdobie bolo pre dodávateľskú spoločnosť vystavených 305 faktúr. Dodávateľom betonárskej ocele

pre spoločnosť BALUS Stavebniny, a.s. bola od februára do júna 2011 firma M. G., dodávateľa tejto firmy
nepozná, o doprave nemá žiadne informácie a dopravu k svojim odberateľom si títo zaisťovali sami.
17. Z ďalších materiálov od českej finančnej správy najmä vyplynulo, že za spoločnosť BALUS
Stavebniny, a.s. vo veci objednávok dodávateľskej spoločnosti konal pán G. na základe mandátnej
zmluvy a za dodávateľskú spoločnosť konal pán G. C.. Prepravu zabezpečovala spoločnosť Business

Czech, s.r.o. a tovar bol prepravený do Bránek alebo do Valašského Meziříčí, Serede, Košíc, Rimavskej
Soboty, Rožňavy podľa požiadavky odberateľa. Hutný materiál bol dodávaný tiež G. K.. M. G. potvrdil,
že pozná G. C., ktorý je konateľom spoločnosti Business Czech, s.r.o. a mal plnú moc na odberateľa.
Ďalej uviedol, že pozná daňový subjekt Fekete STAVCENTRUM, s.r.o., ktorý je jedným z dodávateľov
dopravy, dopravcov kontaktoval osobne a zasielal im objednávky na dopravu. Pán G. potvrdil, že v

kontrolovaných mesiacoch vystavil pre spoločnosť BALUS Stavebniny, a.s. faktúry za odber hutného
materiálu, ktorý nakúpil od spoločnosti Business Czech, s.r.o. (ktorá zároveň zabezpečovala dopravu),
pričom z dôvodu, že v tom čase len začínal obchodovať, nevedel, že je potrebný atest, a z tohto dôvodu
týmto nedisponuje.
18. Z výsledku MVI v inom konaní správca dane zistil, že spoločnosť Business Czech, s.r.o. je

nekontaktná a jej bývalý konateľ G. C. ani nová konateľka spoločnosti G. E. so správcom dane
nespolupracujú.
19. Na základe uvedeného, správca dane zistil, že v zdaňovacom období máj 2011 bol tovar
fakturovaný nasledovnom reťazci: Business Czech, s.r.o. (CZ) - M. G. – BALUS Stavebniny, a.s.
(CZ) - dodávateľská spoločnosť (SK) – žalobca (SK) - D. G. K. – METALKOM (SK) - Fekete

STAVCENTRUM, s.r.o. (SK) - ARTFLASH, s.r.o. (CZ). V rámci zisteného reťazca u dodávateľskej
spoločnosti dochádzalo pri nadobudnutí k zníženiu hodnoty (ceny) tovaru. Dodávateľská spoločnosť
tovar nadobúdala intrakomunitárne, kedy tejto spoločnosti vzniká povinnosť odviesť daň (v štáte
odberateľa - Slovensko), pričom táto spoločnosť za rok 2011 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb.

20. Správca dane na základe uvedeného skonštatoval, že zdaniteľné obchody boli vykonané s cieľom
získania daňovej výhody spočívajúcej v odpočítaní DPH z faktúr zúčastnených daňových subjektov,
predmetom ktorých boli dodávky betonárskej ocele. Faktúry a CMR doklady boli vyhotovené účelovo.
Správca dane uznal, že žalobca formálne splnil podmienky pre odpočítanie DPH, na základe čoho získaldaňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní dane a zníženie daňovej povinnosti, z ktorého dôvodu správca
dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane.
21. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane a

s týmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že žalobca bol zapojený do reťazových
transakcií s betonárskou oceľou medzi tuzemskými i zahraničnými subjektmi, v ktorých sa reálne
obstaranie tovaru žalobcom nepotvrdilo. Tovar mal byť skladovaný v priestoroch, ku ktorým nebol zistený
žiadny právny vzťah deklarovaného dodávateľa ani samotného žalobcu, k preprave tovaru žalobca ani
deklarovaný dodávateľ nevedeli poskytnúť žiadne konkrétne informácie. Na preverovaných faktúrach

je pritom uvedená dodacia podmienka FCA, v zmysle ktorej bolo povinnosťou daňového subjektu ako
kupujúceho určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na prepravu. Žalobca však
uviedol, že prepravu nezabezpečoval a v účtovnej dokumentácii žiadne doklady o preprave nemal
evidované. Správca dane zároveň identifikoval zníženie ceny fakturovaného tovaru deklarovaného
dodávateľa, čo spochybňuje dôveryhodnosť uvedených obchodných transakcií. Žalovaný opätovne
poukázal na to, že nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane je odôvodnené zneužívajúcim

konaním žalobcu. Len tá skutočnosť, že svedkovia D. E. a G. C. už nemali vzťah k dodávateľskej
spoločnosti, a z tohto dôvodu nemohli predložiť účtovné doklady tejto spoločnosti neznamená, že
správca dane má v tomto prípade povinnosť vychádzať len z ústnych tvrdení týchto osôb.

II.

Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
22. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 100944001/2021 zo dňa 01.06.2021 správnu žalobu

podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).
Navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.
23. V správnej žalobe žalobca najmä uviedol, že
- žalovaný sa nevysporiadal so zásadnými otázkami, ktoré boli nastolené v podanom odvolaní, pričom

prakticky celý obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je aplikovaný na konkrétnu skutkovo
preukázanú situáciu žalobcu a rovnako ani teoreticko-právne východiská z citovanej rozhodovacej praxe
neboli aplikované v konkrétnostiach na skutkové okolnosti týkajúce sa žalobcu;
- žalovaný nesprávne právne posúdil dôkazné bremeno žalobcu v daňovom konaní;
- žalovaný poukazuje výlučne na dodávateľa žalobcu a porušenia právnych predpisov odvodzuje len z

takých zistení, ktoré sa žalobcu netýkajú a na ktoré nemá dosah;
- žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/92/2017 a tam
uvedenézáveryvovzťahukúčastižalobcunadaňovompodvode, avovzťahukzneužitiusystémuDPH;
- je zjavné, že rozhodnutie správcu dane je založené na údajnom umelom charaktere transakcií, a preto
žalobca v odvolaní argumentoval smerom k tomuto záveru, pričom nemal dôvod ani možnosť podaným

odvolaním namietať obsah jeho dôkazného bremena;
-aksprávcadaneuvádza,žetransakciežalobcumajúumelýcharakter,uvedenécelkomzjavnevykazuje
znaky podvodného konania, čo však už žalovaný nevie dokázať, a preto alibisticky uvádza, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno;
- preto z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno ani približne vyvodiť, v čom vidí žalovaný

neunesenie dôkazného bremena žalobcom alebo čo by žalovaný za takéto unesenie dôkazného
bremena považoval;
- z uvedeného vyplýva určitá nekonzistentnosť záverov správcu dane a žalovaného, lebo tam, kde vidí
správca dane umelé transakcie badá žalovaný len neunesenie dôkazného bremena žalobcom;
- týmto postupom bolo žalobcovi súčasne odňaté právo na dvojinštančnosť konania vo vzťahu k

predmetu konania a odôvodneniu rozhodnutia, vzhľadom na odlišné právne posúdenie veci správcom
dane a žalovaným;
- žalobcovi nemožno pričítať na vrub skutočnosť, že u dodávateľskej spoločnosti došlo k prevodu
obchodného podielu a k zmene v osobe štatutárneho orgánu, rovnako ako žalobca nezapríčinil to, že
svedok E. má vedený trvalý pobyt na adrese obecného úradu;

- rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce pre riadne posúdenie veci a zároveň tieto rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci;- záver o tom, že pán E. je bezdomovec je nepodložený, rovnako ako aj záver o tom, že mal byť
neznámou osobou zneužitý, resp. že by dodávateľská spoločnosť nevykonávala skutočnú hospodársku
činnosť;

- aj s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca tvrdil,
že žiadny právny predpis neukladá daňovému subjektu povinnosť previesť vlastnícke právo k tovaru
až po ukončení jeho prepravy, resp. predaj tovaru už naloženého na dopravných prostriedkoch, nie
je ani povinnosťou dodávateľa disponovať skladom, čo napokon možno vnímať v priamej súvislosti s
oprávnením dodávateľa previesť vlastníctvo k tovaru počas jeho prepravy;

- ďalej žalobca poukazuje na závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie spojených
veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében Kft a M. P..

B. Vyjadrenie žalovaného
24. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2021 navrhol túto zamietnuť, nežiadal o nariadenie
pojednávania,zotrvalnazáverochvyjadrenýchvpreskúmavanomrozhodnutíaporekapituláciiužvyššie

uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že
- žalovaný sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní a obidve rozhodnutia
daňových orgánov obsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli ich podkladom, vysporiadanie sa s návrhmi
a námietkami žalobcu ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov;
- daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového

poriadku;
-nebolopreukázanésplneniepodmienokodpočítaniadanezdodanítovarudeklarovanýmdodávateľom;
- správca dane po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie ustálil svoj
záver o dôvodoch nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane s poukázaním na ustanovenie §
3 ods. 6 daňového poriadku v súvislosti so zistením zneužívajúceho konania s cieľom získania daňovej

výhody v oblasti DPH;
- žalovaný jasne uviedol, že správca dane svoje závery odôvodnil v nadväznosti na ustanovenie § 3
ods. 6 daňového poriadku;
- skutočnosť, že reálnosť zdaniteľných obchodov žalobca nevedel preukázať je dôvodom na oprávnené
konštatovanie správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu;

- zistenie správcu dane, že určitá osoba mala nahlásený trvalý pobyt len na miestnom úrade nebolo
rozhodujúcou skutočnosťou pre vyvodenie záveru o neoprávnenom odpočítaní dane;
- zdaniteľné obchody sa reálne neuskutočnili tak, ako to žalobca deklaroval.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom

25. Žalobca v podaní zo dňa 07.01.2022 stručne zopakoval žalobnú argumentáciu a dodal, že žalovaný
poprel napadnutým rozhodnutím podstatu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, nevysporiadal sa
s námietkami žalobcu a rozhodnutia daňových orgánov tak netvoria vzájomnú jednotu, nakoľko pri
posúdení rovnakých skutkových zistení dospeli oba správne orgány k odlišnému právnemu posúdeniu.
Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný absolútne nereaguje na obsah žaloby žalobcu

a jeho vyjadrenie je až na určité výnimky príliš všeobecné.
26. Podanie žalobcu zo dňa 07.01.2022 bolo žalovanému doručené dňa 27.01.2022, pričom žalovaný
k tomuto nezaujal žiadne stanovisko.
27. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1.6.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu

v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc
správnychsúdov(t.j.ajvaktuálnesúdenejveci).PrejednávanávecbolapôvodnepredloženáKrajskému
súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/131/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod
sp. zn. KE-8S/131/2021.

28. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 28.11.2024 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli
súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2
a 137 ods. 4 S.s.p.).

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov29. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
30. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

34. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
35. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240

smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia),

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
36. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).
37. Z obsahu rozhodnutí finančných orgánov správnemu súdu vyplynul nasledujúci skutkový stav. V
zdaňovacom období máj 2011 bol tovar - betonárska oceľ fakturovaný nasledovnom reťazci: Business
Czech, s.r.o. (CZ) - M. G. (CZ) – BALUS Stavebniny, a.s. (CZ) - dodávateľská spoločnosť (SK) –žalobca (SK) - D. G. K. – METALTECH (SK) - Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. (SK) - ARTFLASH,
s.r.o. (CZ). V rámci zisteného reťazca u dodávateľskej spoločnosti dochádzalo pri nadobudnutí k
zníženiu hodnoty (ceny) tovaru. Dodávateľská spoločnosť tovar nadobúdala intrakomunitárne, kedy

tejto spoločnosti vzniká povinnosť odviesť daň (v štáte odberateľa - Slovensko), pričom táto spoločnosť
za rok 2011 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a zároveň podľa správcu
dane nepreukázala podanie daňového priznanie pre DPH a jej odvedenie. Betonárska oceľ mala byť
v rovnakom množstve medzi dodávateľskou spoločnosťou, žalobcom, jeho odberateľom D. G. K. –
METALKOM a Fekete STAVCENTRUM, s.r.o. prepravovaná na tom istom vozidle bez toho, aby bola

vyložená, predávaná bola počas prepravnej cesty, pričom dodávateľ tovar predával odberateľovi na
jednom mieste, a to v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL, s.r.o. (táto nepotvrdila akýkoľvek právny vzťah
so žalobcom, resp. s ktorýmkoľvek článkom vyššie zmieneného obchodného reťazca) bez vykládky.
Žalobca, hoc v zmysle dodacej podmienky „FCA Bytča“ mal zabezpečiť prepravcu, nevedel uviesť kto
ju zabezpečoval. K uvedenému sa nevedel vyjadriť ani svedok G. C., ktorý v kritickom období zastával
funkciu obchodného riaditeľa v dodávateľskej spoločnosti a tiež bol jediným konateľom spoločnosti

Business Czech, s.r.o. (táto bola jedným z článkov obchodného reťazca, v ktorom bol tovar fakturovaný).
K uvedenej skutočnosti sa však vyjadril konateľ dodávateľskej spoločnosti D. E., ktorý potvrdil, že
prepravu vykonala spoločnosť B.A.S.K. Logistics, s.r.o.. Prepravu objednala a zaplatila dodávateľská
spoločnosť. Uvedenú skutočnosť sa však správcovi dane bližšie nepodarilo objasniť, keďže predvolanie
konateľa spoločnosti B.A.S.K. Logistics, s.r.o. sa vrátilo správcovi dane z dôvodu úmrtia adresáta. Podľa

správcu dane sa nejednalo o bežnú podnikateľskú činnosť, keďže v areáli spoločnosti STAVO ARTIKEL,
s.r.o. tovar nikto nevážil, neskladovala, na tomto mieste došlo len k výmene CMR dokladov, pričom sa
jednalo o tovar nie zanedbateľnej hodnoty. S tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta
fyzickejnakládkynamiestofyzickejvykládkynainýchmiestachfyzickymanipulované.Prevzatiazásielok
prezentované dokladmi boli len formálne, pretože ten istý prepravca s tým istým vozidlom zabezpečoval

prepravu betonárskej ocele do ďalšieho miesta uvedeného v nákladnom liste.
38. V prvom rade je podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu zneužitia práva sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie
je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní zneužitia práva sa spravidla
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

39. V tejto súvislosti sa správny súd pozastavil nad odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov. Zatiaľ
čo správca dane argumentoval pochybnosťami o preprave tovaru a jeho skladovaní (čo ho zjavne
viedlo k jeho záveru o nesplnení druhej hmotnoprávnej podmienky – existencia materiálneho plnenia),
jeho následné úvahy smerovali k prijatiu záveru o tom, že zistené skutočnosti preukazujú zjavné
zneužitie práva zúčastnenými daňovými subjektmi. Prijatie záveru o zneužití práva správcom dane tiež

konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí, pričom následne dospel k záveru o spochybnení existencie
materiálneho plnenia bez toho aby túto zmenu bližšie objasnil. Poukázal na zistenia, z ktorých vyplynulo,
že tovar mal byť skladovaný v priestoroch, ku ktorým nebol zistený žiadny právny vzťah deklarovaného
dodávateľa žalobcu, ani samotného žalobcu, k preprave tovaru žalobca ani deklarovaný dodávateľ
nevedeli poskytnúť žiadne konkrétne informácie, pričom v zmysle dodacej podmienky FCA malo byť

povinnosťou žalobcu určiť dopravcu, uzavrieť zmluvu o preprave a zaplatiť náklady na prepravu. Túto
však žalobca nezabezpečoval a nemal o nej žiadne doklady. Žalovaný poukázal tiež na zníženie ceny
fakturovaného tovaru deklarovaného dodávateľa.
40. Žalobca podľa predložených dokladov tovar nadobudol v tuzemsku od tuzemského dodávateľa
(dodávateľ Castellario, s.r.o.) bez prepravy (čomu zodpovedá aj dodacia podmienka „FCA Bytča"),

pričom miestom dodania bol areál spoločnosti STAVO ARTIKEL, s. r. o. v Bytči, kde bol tovar následne
predaný D. G. K. – METALTECH s rovnakou dodacou podmienkou („FCA Bytča“) a ďalej spoločnosti
Fekete STAVCENTRUM, s. r. o., ktorá ho dodala do Českej republiky spoločnosti ART FLASH, s. r. o.
a zabezpečila jeho prepravu do Českej republiky vlastnými prepravnými prostriedkami alebo cez iných
prepravcov.

41. Nepreukázaný právny vzťah ku skladovacím priestorom zaiste môže vzbudzovať určité pochybnosti
daňových orgánov o vykonaní deklarovaných obchodov, avšak v tu prejednávanej právnej veci tiež
vyplynulo,žebetonárskaoceľ,ktorábolapredmetomspornýchfaktúr,nebolavareálispoločnostiSTAVO
ARTIKEL, s.r.o. vykladaná a skladovaná, ale mala byť na tomto mieste tak, ako bola na prepravnom
prostriedku naložená ďalej predaná ďalším článkom vyššie zmieneného obchodného reťazca.

42. Čo sa týka prepravy tovaru, k tejto sa bližšie vyjadril konateľ dodávateľskej spoločnosti D. E., ktorý
potvrdil, že prepravu vykonala spoločnosť B.A.S.K. Logistics, s.r.o.. Prepravu objednala a zaplatila
dodávateľská spoločnosť. Uvedenú skutočnosť sa však správcovi dane bližšie nepodarilo objasniť,
keďže predvolanie konateľa spoločnosti B.A.S.K. Logistics, s.r.o. sa vrátilo správcovi dane z dôvoduúmrtia adresáta. Podľa faktúr vystavených spoločnosťou BALUS Stavebniny, a.s. (CZ) bola betonárska
oceľ dodaná dodávateľskej spoločnosti do skladu v Bytči, resp. do skladu stavoartikel. Tovar mal byť
podľa zistení správcu dane v rovnaký deň s rovnakou dodacou podmienkou („FCA Bytča“) predaný D.

G. K. – METALTECH. Je preto pochopiteľné, prečo sa žalobca nedokázal vyjadriť k preprave tovaru
(túto nezabezpečoval).
43. Naviac, daňové ani iné právne predpisy nezakazujú pri zdaniteľných obchodoch previesť vlastníctvo
k tovaru počas jeho prepravy (napríklad § 613 Obchodného zákonníka), resp. nakúpiť tovar už naložený
na dopravných prostriedkoch a obratom ho predať ďalšiemu odberateľovi bez odoslania či prepravy

(predaj zaparkovaného tovaru), ako to urobil v prejednávaných prípadoch žalobca.
44. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné
pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane tak
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym a formálnym podmienkam

práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.
45. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že
jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo
sporných obchodov.

46. Na jednej strane z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo
služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej
hodnoty (napr. C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne
zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych

činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia
všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy
predmetom dane (napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-408/98 Abbey National, bod 24,
C-255/02 Halifax, bod 78, C-285/11 Bonik, bod 25, C-18/13 Maks Pen EOOD, bod 23).
47. Na strane druhej podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa subjekty podliehajúce súdnej

právomoci nemôžu dovolávať právnych noriem únie podvodne alebo ich zneužívať (napr. rozsudky z
12. mája 1998, Kefalas a i., C-367/96, bod 20; z 23. marca 2000, Diamantis, C-373/97, bod 33, a z 3.
marca 2005, Fini H, C-32/03, bod 32), čo platí aj pre oblasť spoločného systému DPH.
48. Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že spoločnú právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je
treba vykladať aj proti pôsobeniu zásady daňovej neutrality v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane

uplatniť si právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, keď zdaniteľné obchody a z nich plynúce
plnenia tvoriace základ tohto práva predstavujú zneužitie (Súdneho dvora EÚ z 21. februára 2006,
Halifax a i., C- 255/02, citovaný rozsudok Halifax, bod 85) vo forme vytvorenia umelej konštrukcie, ktorá
nemá v bežných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch založených na podnikateľskej obozretnosti a
snahe dosahovať zisk opodstatnenie.

49. V uvedenej súvislosti Súdny dvor tiež vyslovil zásadný právny názor, že pokiaľ je v dodávateľskom
reťazcipredposudzovanoudodávkoualeboponejpodvodnéplnenievovzťahukDPH,možnoplatiteľovi
dane odoprieť odpočet dane na vstupe, pokiaľ správca dane preukáže, že platiteľ o tomto podvodnom
konaní vedel alebo mohol vedieť (m.m. napríklad rozsudky Súdneho dvora sp.zn. C-354/03 vo veci
Optigen Ltd., sp.zn. C-353/03 vo veci Fulcrum Electronics Ltd., sp.zn. C-484/03 vo veci Bond House

Systems Ltd., podobne sp.zn. C-80/11 a C-142/11 v spojených veciach Mahagében kft. a M. P.).
50. Od posudzovaného (správcom dane preverovaného) daňového subjektu pritom možno požadovať,
aby prijal všetky rozumné opatrenia pre vlastné uistenie, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (napríklad sp.zn. C-409/04 vo veci Teleos a spol., sp.zn. C-499/10 vo
veci Vlaamse Oliemaatschappij, či tiež sp.zn. C-439/04, C-440/04 vo veciach Axel Kittel alebo Recolta

Recycling).
51. Záväzná judikatúra Súdneho dvora teda vytvára spoľahlivý a dostatočný právny rámec pre
nepriznanie práva na odpočítanie dane na vstupe u jednotlivých platiteľov v dodávateľskom reťazci pod
podmienkou, že sa zistí, že jeho hlavným účelom bolo zneužitie systému DPH na získanie neprimeranej
daňovej výhody, alebo ak sa preukáže, že konkrétny platiteľ, ktorý si uplatňuje odpočet dane, vedel alebo

s ohľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa podieľa na plnení poznačenom podvodom vo vzťahu
k DPH. Zneužitie práva sa odlišuje od daňového podvodu, kedy nedochádza k reálnej hospodárskej
činnosti. Zatiaľ čo pri zneužití práva dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení, pri daňovom podvode
nedochádza k ich reálnemu uskutočneniu na všetkých stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca(najčastejšie vo vzťahu subdodávateľ – dodávateľ; viď Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 10. 12. 2019, sp. zn. 3Sžfk/9/2019).
52. Je tak úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych

podmienok práva na odpočítanie DPH (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru či postavenia
platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo v prípade, i. kedy badá neštandardnosti
vdeklarovanomzdaniteľnomobchode,respektíveobchodnýchvzťahochmedzidotknutýmizdaniteľnými
osobami a zároveň ii. nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či

jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. V takýchto situáciách
správcadaneažalovanýaplikujetakzvanýAxelKitteltest,ktorýjevyabstrahovanímkritériínaposúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
53. Správny súd nespochybňuje, že schéma deklarovaných obchodov, načrtnutá v protokole z daňovej
kontroly u daňového subjektu Fekete STAVCENTRUM, s.r.o., ktorá sa týkala aj tu preverovaného
zdaňovacieho obdobia, v zmysle ktorej mal byť tovar pôvodne dodaný talianskym dodávateľom

odberateľovi v Českej republike, odtiaľ slovenskému odberateľovi D. G. K., naspäť českej spoločnosti
Business Czech, s.r.o. s následnými dodaniami tak ako už bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku môže
u daňových orgánov vzbudzovať určité pochybnosti o ich účele.
54. Z uvedených zistení nie je možné priamo vylúčiť záver, že jediným účelom predmetných obchodov
bolo zneužitie systému DPH v umelo (t.j. čo do opodstatnenosti konania bežného podnikateľského

subjektu) vytvorenom dodávateľskom reťazci daňových subjektov uplatňujúcich si odpočítanie dane,
z ktorých niektorý daň neodviedol, v dôsledku čoho sa cena tovaru znížila o nezaplatenú daň.
Uvedenému napokon nasvedčuje konštatovanie správcu dane. V prejednávanom prípade daňové
orgány však neodôvodnili nepriznanie práva na odpočítania dane žalobcovi tým, že posudzované
plneniavdodávateľskomreťazcibolisúčasťouprotiprávneho[zneužívajúceho(odtohtozáveružalovaný

v napadnutom rozhodnutí ustúpil) či podvodného] konania vo vzťahu k DPH, ale tým, že predmetné
dodávky sú fiktívne a k ich realizácii nedošlo.
55. Bez preukázania účasti žalobcu na daňovom podvode alebo na zneužití systému DPH je potrebné
jeho obchody posudzovať izolovane, so zachovaním princípu daňovej neutrality. S prihliadnutím na to
sa správnemu súdu nateraz javí ako zrejmé, že nie je spochybnená reálnosť deklarovaných obchodov

vrátane identity zúčastnených subjektov a obchodovaného tovaru. Napriek pochybnosti o skutočnom
zmysle celej postupnosti obchodov, ktorej článkom bol aj žalobca, nemožno bez ďalšieho ignorovať, že
kupoval aj predával tovar bez dopravy. Preto mu bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu ani podozrenie o
účelovosti či rýdzo formálnom charaktere vystavených dokladov, keď jeho obchody sa mali uskutočniť
v čase, keď bol tovar síce naložený na nákladnom aute, ale neprepravoval sa.

56. Správny súd však zdôrazňuje, že ak je preukázané reálne splnenie formálnych a vecných podmienok
uskutočnenia konkrétneho zdaniteľného obchodu (dodávky tovaru), ktorú platiteľ použil na svoje
podnikanie, nemožno mu odoprieť právo na odpočítanie dane len z toho dôvodu, že dodávka v celom
reťazci za zistených okolností postráda ekonomický zmysel. Nie je totiž úlohou daňových orgánov
zaoberať sa len posudzovaním racionality či efektívnosti posudzovaných zdaniteľných obchodov.

57. Chýbajúce ekonomické opodstatnenie dodávky v dodávateľskom reťazci plnení môže zakladať
nepriznanie práva na odpočítania dane len za súčasného preukázania, že v danom reťazci došlo v
zmysle judikatúry Súdneho dvora k zneužitiu systému DPH, účelovému obchádzaniu daňovej povinnosti
alebo získaniu takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, pričom
konkrétny platiteľ, ktorý sa o priznanie práva na odpočítanie dane uchádza, o tom vedel alebo vzhľadom

na všetky okolnosti mohol vedieť. Ak boli subjekty v dodávateľskom reťazci platiteľmi dane a predmet
dodávky je použiteľný na zdaniteľné plnenia, musia daňové orgány toto zneužitie práva v dodávateľskom
reťazci zistiť a jasne pomenovať, a najmä preukázať úmysel, prípadne vedomú nedbanlivosť platiteľa
pri zapojení sa do takéhoto reťazca.
58. Správny súd poznamenáva, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, kde v reťazci malo dôjsť

k nezaplateniu dane alebo inej strate na strane štátu. Bez toho sa celá konštrukcia argumentácie
daňových orgánov teda opiera len o neobvyklosť, resp. tvrdenú ekonomickú nezmyselnosť celého
reťazca. Bez ďalšieho však nemožno tvrdiť, že chýbal ekonomický zmysel pri izolovanom pohľade na
konaniežalobcu,oktoromjepreukázané,ženaúzemíSlovenskejrepublikynadobudolanáslednedodal
tovar naložený na nákladnom aute, ale bez dopravy. Tomuto záveru nebráni fakt, že s tovarom žalobca

fyzicky nemanipuloval ani ho neprekladal.
59. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa vyhodnotenia osoby pána E. ako bezdomovca a tiež jeho
zneužitia, takýto záver daňových orgánov v ich rozhodnutiach absentuje.60. Žalobná námietka o tom, že žalovaný nereflektoval na odvolacie námietky žalobcu dostatočne,
prípadne vôbec považuje správny súd za všeobecnú, neurčitú a v konečnom dôsledku nedôvodnú.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, poukázal na

dôvody, ktoré ho viedli k jeho záverom a uviedol právne predpisy, podľa ktorých vec posudzoval.
61. Záverom správny súd dodáva, že na úradnej tabuli tunajšieho súdu bolo dňa 29.10.2024 vyvesené
skrátené písomné vyhotovenie rozsudku bez odôvodnenia v obdobnej právnej veci rovnakého žalobcu
(A. B.) vedenej pod sp. zn. KE-8S/135/2021, v zmysle ktorého bola správna žaloba žalobcu zamietnutá.
Konajúcisenát3Ssaoboznámilsodôvodnenímpredmetnéhorozsudku,zktoréhovyplynulo,žesprávna

žaloba žalobcu bola zamietnutá s poukazom na účasť žalobcu na obchodnom reťazci zaťaženom
podvodným konaním. Takýto záver v tu prejednávanej právnej veci nebol daňovými orgánmi vyslovený
(viď tiež bod 54 tohto rozsudku), preto správny súd nemohol postupovať rovnako ako vo veci vedenej
pod sp. zn. KE-8S/135/2021.

V.

Záver

62. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
opodstatnená keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozhodol tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane, vzhľadom na
jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 S.s.p., postupovať v intenciách
vyššie uvedených úvah správneho súdu a predovšetkým jeho záverov podľa bodu 52 tohto rozsudku.

63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému

žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym
súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v
tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

64. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.