Uznesenie – Reštrukturalizácia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210865
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8123210865.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX D., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, so
sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO: 45 009 538, o návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie
majetku zaniknutej obchodnej spoločnosti PALOMA SK, s.r.o., naposledy so sídlom Gen. Svobodu

681/2, 089 01 Svidník, IČO: 36512451, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 7CbR/37/2023-77 zo dňa 22.3.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 7CbR/37/2023-77 zo dňa 22.3.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým uznesením Okresného
súdu Prešov č.k. 7CbR/37/2023-77 zo dňa 22.3.2024 (ďalej len uznesenie) rozhodol tak, že:

I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa navrhovateľka ako spoločníčka zaniknutej obchodnej spoločnosti
PALOMA SK, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 681/2, 089 01 Svidník, IČO: 36512451 (ďalej len
„spoločnosť“), naposledy zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka

č. 16949/P, domáhala nariadenia dodatočnej likvidácie spoločnosti. Návrh odôvodnila tým, citujúc § 75k
ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“),
že má právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, nakoľko v prípade jej nariadenia je možné
pokračovať v súdnych konaniach, z ktorých je možné predpokladať uspokojenie nárokov navrhovateľky,
ako aj nárokov spoločnosti voči E. F. (ktorý bol ďalším spoločníkom spoločnosti a bývalým manželom
navrhovateľky).

2.1. Spoločnosť bola vlastníkom nehnuteľností zapísaných v tom čase na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie D. a to: stavby – prevádzková budova detského dopravného ihriska súp. č. XXX
postavenej na parcele č. 1239/2, pozemku parcely registra „C“ parc. č.1239/2, ostatná plocha o výmere
4440 m2 a pozemku parcely registra „C“ parc. č.4124/12, ostatná plocha o výmere 159 m2. Podaním zo
dňa 10.5.2016 požiadala navrhovateľka Okresný súd Prešov o začatie konania o zrušenie spoločnosti

s likvidáciou, nakoľko v tom čase bola spoločnosť vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Následne
po tomto podaní previedol konateľ spoločnosti E. F. v rozpore s ustanovením § 135a, § 67a až 67k
ObZ všetky uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti na seba ako fyzickú osobu a to za cenu
21.600,- eur, pričom k úhrade kúpnej ceny nikdy nedošlo, pretože si E. F. započítal kúpnu cenu so
svojou vlastnou pohľadávkou voči spoločnosti. Rozhodnutím Okresného úradu Svidník, katastrálny
odbor zo dňa 5.1.2017 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Po

podaní návrhu na zrušenie spoločnosti mala nasledovať likvidácia spoločnosti a v jej rámci rozdelenie
majetku medzi veriteľov a spoločníkov spoločnosti. Je evidentné, že E. F. ako konateľ spoločnostiv úmysle vyhnúť sa vyporiadaniu a rozdeleniu majetku spoločnosti medzi spoločníkov po podaní
návrhu previedol najhodnotnejší majetok spoločnosti na seba ako fyzickú osobu. Prevod nehnuteľného
majetku nebol v súlade so žiadnym záujmom spoločnosti a už vôbec nie v záujme navrhovateľky

ako ďalšej spoločníčky spoločnosti. Konateľ tak uprednostnil svoje záujmy pred záujmami spoločnosti
a záujmom ďalšej spoločníčky, čím spôsobil spoločnosti škodu vo výške 55.100,- eur a spoločníčke
A. B. podľa znaleckého posudku Ing. Fedora vo výške 13.478,- eur. V danom prípade, keďže bolo
plnenie nahradzujúce vlastné imanie neoprávnene vrátené, vzniká osobe, ktorá takéto plnenie prijala,
povinnosť vrátiť hodnotu daného plnenia späť spoločnosti. E. F. ako konateľ vykonávajúci funkciu v čase

poskytnutia plnenia ručí za vrátenie plnenia spoločnosti. Skutočnosť, že spoločnosť bola v kríze resp.
v predlžení, vyplýva zo zverejnených účtovných závierok spoločnosti za obdobie posledných 5 rokov. Z
účtovnýchzávierokvyplýva,žespoločnosťbolavkrízeresp.vúpadkuzdôvodupredĺženia,pretožemala
záporné vlastné imanie a takisto bola v kríze z dôvodu hroziaceho úpadku, pretože pomer vlastného
imania bol menej ako 8 ku 100. Skutočnosť, že spoločnosť bola v čase prevodu v kríze podľa ustanovení
ObZ, vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku Ing. Jozefa Fedora. Z konania E. F. je zrejmé, že

majetok spoločnosti previedol bez akéhokoľvek ponukového konania alebo inzercie, získania informácií
o trhovej cene nehnuteľností alebo znaleckého posudku a navyše ho odpredal svojej osobe s cieľom
získania osobného prospechu a to za cenu, ktorá z ďaleka nezodpovedala trhovej cene nehnuteľnosti
v danej lokalite, čím neprihliadal na záujmy spoločnosti alebo záujmy jej spoločníkov a teda nekonal s
odbornou starostlivosťou v zmysle zákona pri výkone pôsobnosti konateľa spoločnosti.

2.2. Navrhovateľka na tomto skutkovom základe podala na Okresnú prokuratúru vo Svidníku trestné
oznámenie. Na základe tohto oznámenia bolo uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície KR
PZ v Prešove zo dňa 16.5.2018 ČVS:KRP-53/2-VYS-PO-2018 začaté trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.4 písm. a)

TZ.Dňa9.11.2022bolanaOkresnýsúdSvidníkpodanáobžalobanaobvinenéhoE.F.natomskutkovom
základe, že ako konateľ spoločnosti v rozpore s ustanovením § 135a ObZ a v rozpore s osobitnými
povinnosťami štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze podľa § 67a až 67k ObZ, dňa 13.12.2016 v mene
spoločnosti podpísal pre spoločnosť ekonomicky nevýhodnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol
nehnuteľnosti patriace spoločnosti na seba ako fyzickú osobu a to za cenu 21.600,- eur, pričom k úhrade

kúpnej ceny nikdy nedošlo, čím spôsobil škodu vo výške 55.100,- eur. Navrhovateľka ako poškodená si
uplatnila v prebiehajúcom trestnom konaní nárok na náhradu škody tak za seba ako aj za spoločnosť.
Konanie je aktuálne vedené na Okresnom súde Bardejov, pracovisko Svidník pod sp.zn. 2T/30/2022.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody tak za seba ako poškodenú spoločníčku, ako aj za
spoločnosť. Dňa 1.6.2023 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Konajúci súd po výmaze

spoločnosti z obchodného registra na pojednávaní dňa 11.7.2023 uznesením nepripustil spoločnosť
ako poškodenú v zmysle § 256 ods.3 Trestného poriadku na hlavné pojednávanie a takisto uznesením
nepripustil navrhovateľku ako poškodenú s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie. Proti
uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

2.3. Navrhovateľka sa zároveň v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov, pracovisko Svidník
vedenom pod sp. zn. 3Cb/3/2019 domáha od menovaného vrátenia nehnuteľností do majetku
spoločnosti, resp. náhrady škody v prospech spoločnosti. Výmaz spoločnosti bráni z procesných
dôvodov pokračovaniu v uvedenom konaní.

3. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra zistil, že spoločnosť bola pôvodne zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sro vložke č. 16949/P, s dňom vzniku 17.01.2006 a
následne dňa 01.06.2023 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Prešov.

4. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 304 písm. c), § 305 ods. 1 a 2,

§ 309j zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“) a § 75k ods. 1 a 6 ObZ.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že vymazaná spoločnosť je
vlastníčkou označeného majetku. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že majetok, ktorý by mal byť

predmetom dodatočnej likvidácie nebol majetkom spoločnosti v čase jej výmazu z obchodného registra,
k jeho prevodu došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2016 (výmaz spoločnosti bol ku dňu
01.06.2023). Poukázal na komentár k ObZ (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 442), v zmysle ktorého: „Po všetkých doterajších skúsenostiachpristúpil zákonodarca k podstatnej zmene právnej úpravy. Aj naďalej je účelom dodatočnej likvidácie
vysporiadanie majetku, ktorý nebol speňažený v konkurze alebo v likvidácii takej spoločnosti, ktorá bola
vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu. Po výmaze z obchodného registra spoločnosť

stratila právnu subjektivitu (zanikla de iure), a preto po tomto okamihu už nemohla nadobudnúť žiaden
majetok. Z týchto dôvodov predmetom dodatočnej likvidácie môže byť len ten majetok, ktorý patril
spoločnostidojejvýmazuzobchodnéhoregistra,pričomjeprávneirelevantné,čiexistenciamajetkubola
známa už pred jej výmazom alebo až po výmaze spoločnosti.“ Súd mal za preukázané, že spoločnosť
v čase jej výmazu z obchodného registra už nebola vlastníčkou nehnuteľností označených v návrhu na

začatie konania. Všetky skutočnosti týkajúce sa prebiehajúcich civilných, ako aj trestných konaní, ktoré
uvádzala navrhovateľka v návrhu sú v konaní o nariadenie dodatočnej likvidácie bezpredmetné, nakoľko
účelom dodatočnej likvidácie nie je, aby likvidátor zastupoval bývalú spoločnosť v súdnych konaniach,
ale aby vykonal likvidáciu zisteného majetku spoločnosti a likvidačný zostatok rozdelil medzi oprávnené
osoby. Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Nakoľko v čase
výmazu spoločnosť nebola vlastníčkou majetku, preto návrh zamietol ako nedôvodný.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Navrhovateľka doručila súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti uzneseniu z odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7.1.Mázato,žeakouviedolajsúdvosvojomodôvodnení,účelomdodatočnejlikvidáciejevysporiadanie

majetku, ktorý nebol speňažený v konkurze alebo v likvidácii takej spoločnosti, ktorá bola vymazaná
z obchodného registra bez právneho nástupcu. Nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX v katastrálnom
území D. mali byť vysporiadané v rámci likvidácie, ktorá mala nasledovať po podaní navrhovateľky o
zrušenie spoločnosti s likvidáciou podanou ešte dňa 10.5.2016. V čase podania žiadosti navrhovateľky
na Okresný súd Prešov o začatie konania o zrušenie spoločnosti s likvidáciou bola ešte spoločnosť

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX v katastrálnom území D.. Až následne po tomto
podaní previedol konateľ spoločnosti E. F. všetky nehnuteľnosti na seba ako fyzickú osobu a to za
cenu 21.600,- eur, pričom k úhrade kúpnej ceny nikdy nedošlo. Okresný úrad Svidník povolil vklad
vlastníckeho práva dňa 5.1.2017. Navrhovateľka sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov,
pracovisko Svidník vedenom pod sp.zn. 3Cb/3/2019 domáhala vrátenia nehnuteľností do majetku

spoločnostiresp.náhradyškodyvprospechspoločnosti.Výmazspoločnostibránizprocesnýchdôvodov
pokračovaniu v uplatňovaní nárokov na vrátenie nehnuteľností do spoločnosti, ako aj bráni uplatniť
si náhradu škody z titulu ručenia voči konateľovi spoločnosti. Opätovne odvolateľka poukázala aj na
trestné oznámenie, ktoré podala, začatie trestného stíhania, podanie obžaloby, ako aj na nepripustenie
spoločnosti a navrhovateľky ako poškodených na hlavné pojednávanie.

7.2. Súd mal síce za preukázané, že spoločnosť v čase jej výmazu z obchodného registra už nebola
vlastníčkou nehnuteľností označených v návrhu na začatie konania, avšak nevzal do úvahy to, že
spoločnosť sa v súdnom konaní domáhala vrátenia nehnuteľností. Mimochodom z dôvodov prieťahov
na Okresnom súde Bardejov, pracovisko Svidník nedošlo od podania žaloby v apríli 2019 ani k jedinému

pojednávaniu, tým pádom ani nedošlo k rozhodnutiu vo veci, ale došlo k zastaveniu konania. Prieťahy
v tomto konaní skonštatoval aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.6.2023 sp.zn. III. ÚS 232/2023-19
a prikázal konajúcemu súdu konať bez prieťahov. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu, že všetky
skutočnosti týkajúce sa prebiehajúcich civilných ako aj trestných konaní, ktoré uvádzala navrhovateľka
v návrhu, sú v konaní o nariadenie dodatočnej likvidácie bezpredmetné. Takýmto výkladom a postupom

súde je vlastne spoločnosti znemožnené získať späť majetok, ktorý bol zo spoločnosti vynesený v
dôsledku trestnej činnosti konateľa spoločnosti. Navrhovateľke ako spoločníčke tak bola zobratá aj
posledná možnosť, ako by sa spoločnosť mohla domôcť späť svojho majetku. Navrhovateľka stratila
možnosť domáhať sa svojich práv pred súdom a došlo k neposkytnutiu ochrany jej práv. Následok
znamenajúci stratu vlastníckeho práva je už ťažko napraviteľný.

7.3. Má zato (citujúc § 75k ods. 1 ObZ), že sa zistil majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom
likvidácie alebo konkurzu. Výsledkom činnosti ustanoveného likvidátora môže byť aj návrh na vyhlásenie
konkurzu a v konkurznom konaní môže byť do podstaty zahrnutý aj tento majetok. Minimálne byustanovený správca konkurznej podstaty zastupoval spoločnosť v uvedených súdnych konaniach. K
dodatočnej likvidácii majetku sa môže pristúpiť, ak sa zistí ďalší majetok. Pod majetkom sa rozumejú
akékoľvek majetkové hodnoty či práva, ktoré by mohli byť predmetom likvidácie. Môže ísť aj o nároky

na náhradu škody vrátane nárokov voči členom štatutárneho orgánu a dokonca aj voči likvidátorovi. Z
uvedených dôvodov má zato, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľke,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Rozhodnutie súdu však pokladá aj za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Súd urobil

predčasný záver o tom, že predmetom likvidácie môže byť len majetok, ktorý patril spoločnosti do jej
výmazu z obchodného registra bez toho, aby náležite odôvodnil tento svoj právny názor. Zároveň súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, aby malo náležitosti vyžadované ustanovením § 220
ods. 2 CSP (presvedčivosť odôvodnenia).

7.4. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010, v zmysle

ktorého všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad
a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou
zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových
strán. Má za to, že konajúci súd v napadnutom uznesení svoje skutkové a právne závery odôvodnil
nedostatočne, absentuje tu právne korektná odpoveď a preto je toto konanie pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Domnieva sa, že skutkové zistenia súdu sú v nesúlade s odôvodnením, čo spôsobuje zmätočnosť a
nepreskúmateľnosť celého rozhodnutia. Pre navrhovateľku to znamená odňatie jej možnosti konať pred
súdom, lebo jej neumožňuje efektívne využitie jej procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu
odvolaním, t. j. aby mohla odvolanie odôvodniť z hľadiska § 355 a nasl. CSP, lebo ak rozhodnutie

je zmätočné alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne
nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia a postupu súdu a teda ani sa
kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom
konaní úspešný.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania. Odvolanie
prejednal podľa § 59 a nasl. CMP a § 386 a nasl. CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil všetky
právne relevantné skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne
správne. Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje
za naplnené.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaníuspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,

avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný, ak súd vec nesprávne právne posúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

15. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové

dôkazné návrhy.

16. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 304 písm. c) CMP, konaním v niektorých veciach právnických osôb je konanie o nariadení

dodatočnej likvidácie majetku právnickej osoby.

18. Podľa § 75k ods. 1 ObZ, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra bez právneho
nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, súd
na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení

dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.

19. Odvolací súd primárne uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 10.
napadnutého uznesenia, že návrh nie je dôvodný z dôvodu, že spoločnosť nebola vlastníčkou majetku
v čase výmazu a navrhovateľka nepreukázala, že vymazaná spoločnosť je vlastníčkou označeného

majetku. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že výmaz spoločnosti bol vykonaný ku dňu 1.6.2023
(o čom nebolo v konaní pochýb a čomu zodpovedal aj výpis z Obchodného registra vedeného Okresným
súdom Prešov, v ktorom bola zapísaná spoločnosť pred jej výmazom) a k prevodu vlastníctva dotknutých
nehnuteľností došlo na základe kúpnej zmluvy dňa 13.12.2016. V zmysle návrhu na nariadeniedodatočnej likvidácie a jeho príloh, príslušný okresný úrad, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu
dotknutej kúpnej zmluvy (ktorou spoločnosť ako predávajúci previedla vlastnícke právo na kupujúceho
E. F.) dňa 5.1.2017. Odvolateľka ani v odvolacom konaní nepreukázala novými dôkazmi (§ 63 CMP),

že sú v súčasnosti splnené podmienky pre nariadenie dodatočnej likvidácie v zmysle § 75k ods. 1
ObZ, t.j. že bol zistený majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu. Ani
k dnešnému dňu nemožno konštatovať, že bol zistený majetok, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo
konkurzu spoločnosti. Odvolateľka v konaní poukázala na skutočnosti, ktoré odôvodňujú pochybnosti
o zákonnosti prevodu vlastníctva nehnuteľnosti zo spoločnosti na konateľa. Odvolateľka v podstate svoj

návrh aj v odvolacom konaní odôvodňuje tým, že výmaz spoločnosti bráni domáhať sa jej práv ako
spoločníčky a práv spoločnosti a podľa jej názoru by dodatočná likvidácia mala byť nariadená, nakoľko
by jej predmetom mala byť likvidácia majetku - nehnuteľností, ktorých vlastníkom bola nepochybne
v minulosti spoločnosť a o vrátenie ktorých do majetku spoločnosti sa spoločnosť domáha, resp.
prebieha konanie o vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konateľovi zaniknutej spoločnosti z dôvodu
porušenia jeho povinností ako konateľa. O uvedenej skutočnosti, t.j. o skutočnosti, že bol zistený

majetok spoločnosti odôvodňujúci záver o potrebe nariadenia dodatočnej likvidácie, však podľa názoru
odvolacieho súdu v konaní nepredložila relevantný dôkaz a takúto skutočnosť nezistil ani odvolací
súd. Dôkazom má podľa názoru odvolateľky byť konanie, v ktorom sa malo rozhodovať o vrátení
nehnuteľností do vlastníctva spoločnosti, v ktorej veci však neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu,
resp. neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bola vyslovená neplatnosť dotknutej

kúpnej zmluvy alebo povinnosť uložená kupujúcemu vrátiť nadobudnuté nehnuteľnosti spoločnosti.

20. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil (č.l. 15), že sa v ňom nachádza list navrhovateľky zo
dňa 10.5.2016 označený ako podnet na začatie konania o zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Dôvodom
podnetubolo,žespoločnosťnevykonávažiadnuzčinnostízapísanýchakopredmetpodnikania,nevyvíja

aktivity smerujúce k obnoveniu činnosti, už niekoľko rokov sa nekonalo valné zhromaždenie, druhý
spoločník a konateľ s ňou nekomunikuje. Poukázala na to, že spoločnosť je vlastníkom dopravného
ihriska. V závere listu sa však uvádzalo, že podnet smeruje k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie.
Adresátom listu mal byť príslušný registrový súd. V odvolaní (na strane 2) odvolateľka poukázala na
uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2CbR/119/2018 zo dňa 30.5.2019, ktorým bola spoločnosť

zrušená z dôvodov podľa § 68 ods. 6 písm. g) a f) ObZ. Odvolací súd z citovaného uznesenia zistil,
že v jeho odôvodnení sa uvádza, že súd rozhodoval na základe návrhu na zrušenie spoločnosti bez
likvidácie doručeného mu dňa 4.10.2018 (nie návrhu zo dňa 10.5.2016, ako uvádzala navrhovateľka),
a to z dôvodu nespĺňania podmienky podľa § 2 ods. 3 ObZ. Súd v citovanom uznesení napokon
rozhodol o zrušení spoločnosti s odôvodnením, že u spoločnosti sú splnené viaceré dôvody na

zrušenie spoločnosti súdom bez likvidácie a to: strata sídla, nakoľko spoločnosť nevie preukázať, že
má k nehnuteľnosti, v ktorej má evidované sídlo, vlastnícke alebo užívacie právo a tiež nesplnenie
povinnosti uložiť do Zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia
nasledujúce po sebe, čo znamená, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na
náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V zmysle poučenia bolo možné

podať proti predmetnému uzneseniu o zrušení spoločnosti odvolanie. Z vyššie uvedeného v tomto bode
vyplýva, že spoločnosť už v čase podania návrhu na jej zrušenie (v zmysle uznesenia Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2CbR/119/2018 doručeného súdu dňa 4.10.2018) nebola vlastníkom dotknutých
nehnuteľností (vklad do katastra nehnuteľností povolený dňa 5.1.2017). Nemožno teda považovať za
preukázané tvrdenie odvolateľky, že v čase podania návrhu na zrušenie spoločnosti, bola spoločnosť

vlastníkom nehnuteľností. Odvolací súd mal za preukázané, že v čase podania návrhu na zrušenie
spoločnosti, na základe ktorého aj došlo k reálnemu zrušeniu spoločnosti, už spoločnosť nebola
vlastníkom nehnuteľností.

21. Odvolací súd sa preto stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, nakoľko dospel k záveru, že

nebolo preukázané, že by po výmaze spoločnosti ostal spoločnosti majetok, ktorý by mal byť predmetom
dodatočnej likvidácie. Samotná skutočnosť, že spoločnosť sa domáhala v súdnom konaní vrátenia
nehnuteľností (avšak k tomuto momentu bez meritórneho rozhodnutia vo veci v prospech spoločnosti),
nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie.

22. Odvolací súd nepovažoval za naplnený odvolací dôvod spočívajúci v tvrdenej nepreskúmateľnosti,
nepresvedčivosti a nedostatočnom odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie. Odôvodnenie
napadnutého uznesenia hodnotí odvolací súd ako zrozumiteľné a logicky konzistentné. Napriek
skutočnosti, že odôvodnenie uznesenia je relatívne stručné, poskytuje zrozumiteľné vysvetlenie dôvodu,pre ktorý súd prvej inštancie považoval návrh za nedôvodný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v

súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04).

23. Napokon odvolací súd konštatuje, že sa nestotožnil s názorom odvolateľky, že ochrany jej práv
spoločníčky zaniknutej spoločnosti už nie je možné (resp. nebolo možné) domáhať sa iným spôsobom.
Odvolací súd má za to, že všeobecne platí, že nároky na náhradu škody podľa ObZ je možné si

uplatňovať aj voči bývalému konateľovi spoločnosti (za splnenia zákonných podmienok). Je však
potrebné zdôrazniť zásadu uplatňovanú najmä v obchodnom práve, v zmysle ktorej právo patrí bdelým.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že výrok súdu prvej inštancie, ktorým návrh
navrhovateľky na nariadenie dodatočnej likvidácie spoločnosti zamietol, je vecne správny. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s ohľadom na § 57 CMP nerozhodoval.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).