Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425200175
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425200175.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, C.,
zastúpeného: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Benita
trade, s.r.o., so sídlom Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 761 326, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.01.2025 sa žalobca domáha voči žalovanému vydania rozsudku,
ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom D. E. F.,
katastrálnym odborom pre k. ú. G. H., obec F. H., okres F. I., ako pozemok: parcela reg. "C" parc. č.
XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 162 m2, a stavba: dom, druh stavby:
rodinný dom, označená súp. č. XXXX, postavená na pozemku: parcele reg. "C" parc. č. XXXX/X, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 162 m2, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným
v prospech žalovaného ako záložného veriteľa.

2. Tým istým podaním sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to najmä formou dražby, priameho predaja
alebo aj akýmkoľvek iným spôsobom, zriadeného k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.

XXXX, vedenom D. E. F., katastrálnym odborom pre k. ú. G. H., obec F. H., okres F. I., ako: (i) pozemok:
parcela reg. "C" parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 162 m2, a
(ii) stavba: dom, druh stavby: rodinný dom, označená súp, č. XXXX, postavená na pozemku: parcele
reg. "C" parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 162 m2, a to až do
právoplatného skončenia tohto konania.

3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom D. E. F., katastrálnym
odborom pre k. ú. G. H., obec F. H., okres F. I., ako: (i) pozemok: parcela reg. "C" parc. č. XXXX/
X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 162 m2, a (ii) stavba: dom, druh stavby:
rodinný dom, označená súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. "C" parc. č. XXXX/X. Žalovaný je
obchodnou spoločnosťou, ktorá má na predmetnom liste vlastníctva vo svoj prospech zapísané záložné

právo k nehnuteľnostiam, ktoré bolo v konaní vedenom D. E. F., katastrálnym odborom povolené dňa
15.11.2024 pod č. J./2021. Žalobca bol toho názoru, že záložné právo bolo zriadené neplatne, a to
v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu, toto záložné právo nemohlo vzniknúť a preto ani
nemôže existovať. Už samotná evidencia záložného práva na liste vlastníctva ohrozuje jeho práva a
právomchránenézáujmy,súčasnemužalovanýoznámilvýkonzáložnéhopráva.Žalobcajepretonútený
domáhať sa určenia neexistencie záložného práva.

Žalobca ďalej uviedol, že k podaniu návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností došlo
zo strany žalovaného v období, keď bola výlučným vlastníkom nehnuteľností spoločnosť P.T. Real,s.r.o., so sídlom Štefánikova 33, Bratislava, IČO: 51 766 311. Žalobca má vedomosť, že spoločnosť
P.T. Real, s.r.o. ako hypoteticky dlžník žalovaného nikdy nevyjadrila súhlas so zriadením záložného
práva ani nevykonala nijaký platný právny úkon, v dôsledku ktorého by mohlo záložné právo v

prospech žalovaného vzniknúť. Záložné právo bolo síce zriadené zmluvou o zriadení záložného práva
datovanou ku dňu 19.02.2021, uzatvorenou medzi žalovaným ako záložným veriteľom a spoločnosťou
P.T. Real, s.r.o. ako záložcom a dlžníkom, avšak za spoločnosť P.T. Real, s.r.o. táto zmluva o zriadení
záložného práva nikdy nebola akceptovaná ani uzavretá. Domnienku uzatvorenia zmluvy o zriadení
záložného práva žalovaný odvodzuje výlučne z rozhodcovského rozsudku označeného ako čiastočný

rozsudok, ktorý bol vydaný dňa 19.02.2021 v konaní sp. zn. RS-15/XX/XXXX jediným rozhodcom K. J.,
ktorým bola údajne nahradená vôľa spoločnosti P.T. Real, s.r.o. uzavrieť zmluvu o zriadení záložného
práva, tvoriacu prílohu rozhodcovského rozsudku. V zmysle odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
má záložné právo zabezpečovať údajnú povinnosť spoločnosti P.T. Real, s.r.o. uhradiť kúpnu cenu
vo výške 350.000,- eur, ktorá mala byť dojednaná v zmluve o prevode nehnuteľností uzatvorenej dňa
21.01.2020 medzi spoločnosťou P.T. Real, s.r.o. ako kupujúcim a spoločnosťou AFP trade s.r.o., so

sídlom Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 35 861 452 (v zmysle odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
právny predchodca žalovaného) ako predávajúcim. Vrámci predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností
mala byť dojednaná aj rozhodcovská doložka, ktorá údajne mala oprávňovať rozhodcovský súd vydať
rozhodcovský rozsudok. Predmetom prevodu vlastníckeho práva mali byť v zmysle zmluvy o prevode
nehnuteľností nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. L., obec Žilina, okres Žilina, zapísané na liste

vlastníctva č. XXXX vedenom D. E. L., katastrálnym odborom, bližšie špecifikované ako: (i) pozemok:
parcela reg. "C" parc. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 531 m2, a
(ii) stavba: dom, označená súp. č. XX, postavená na parcele reg. "C" parc. č. XXX. Z predmetného
listu vlastníctva podľa žalobcu vyplývajú dve významné skutočnosti: (i) spoločnosť P.T. Real, s.r.o. sa
doposiaľnestalavýlučnýmvlastníkomdanýchnehnuteľností,takakobolodojednanévzmluveoprevode

nehnuteľností, (ii) spoločnosť AFP trade s.r.o., právny predchodca žalovaného, nebola nikdy vlastníkom
predmetných nehnuteľností, teda ani v čase uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností tieto nemohla
previesť do vlastníctva P.T. Real, s.r.o. Na liste vlastníctva bola a je ako vlastník nehnuteľností vedená
spoločnosť ATP s.r.o., so sídlom Panská 10, Bratislava, IČO: 31 640 974. Spoločnosť AFP trade s.r.o.
bola v čase uzatvárania zmluvy o prevode nehnuteľností v konkurze, pričom predmetné nehnuteľnosti

zapísal do súpisu majetku podliehajúcemu konkurzu správca úpadcu JUDr. Tomáš Vaňo v dôsledku
rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 35Cb/95/2010 (publikované v Obchodnom vestníku č.
188/2016 z dňa 30.09.2016 pod č. K022390). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v mene AFP
trade s.r.o. (t. č. úpadcu) neuzatváral zmluvu o prevode nehnuteľností správca konkurznej podstaty (t.
č. K. B. J.), ale A. F., ktorý je okrem iného aj konateľ žalovaného. Okrem skutočnosti, že predmetom

prevodu podľa zmluvy o prevode nehnuteľností sú nehnuteľnosti, ktoré predávajúci nevlastnil a ani
nevlastní, v mene predávajúceho nekonal subjekt oprávnený konať v mene úpadcu, teda k uzatvoreniu
zmluvy o prevode nehnuteľností ani nedošlo. Za danej situácie je tak podľa žalobcu právne nelogické
považovať zmluvu o prevode nehnuteľností za platne uzatvorenú, analogicky nemožno považovať
záväzok úhrady kúpnej ceny kupujúcim (P.T. Real, s.r.o.) za splatný, rozhodcovskú doložku obsiahnutú

v zmluve o prevode nehnuteľností za platne dojednanú, tým pádom rozhodcovský rozsudok za platný,
a teda ani zmluvu o zriadení záložného práva za uzatvorenú.
Žalobcaďalejargumentoval,žeoprávnenieuzatvoriťakúkoľvekzmluvučiurobiťinýúkonvmeneúpadcu
AFP trade s.r.o. bol výlučne správca konkurznej podstaty (t. č. K. B. J.). Keďže zmluva o prevode
nehnuteľností je v mene predávajúceho (úpadcu) uzatvorená nie správcom, ale A. F., ide podľa žalobcu

o nedodržanie základného predpokladu konania v mene úpadcu ustanoveného v ustanoveniach zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Ak by aj boli dodržané všetky formálne náležitosti konania v mene
úpadcu, tak by zmluva o prevode nehnuteľností aj tak nebola platne uzatvorená, keďže majetok úpadcu
(v tomto prípade sporný s ohľadom na zápis na liste vlastníctva č. XXXX, kde je vedená ako vlastník
spoločnosť ATP s.r.o.) je s poukazom na § 92 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii možné

speňažovať výlučne formou dražby, nikdy nie priamym predajom (výnimka vo forme predaja podniku tu
nie je naplnená, keďže pri prevode vlastníckeho práva nejde o viaceré zložky podniku). Podľa žalobcu
je preto zmluva o prevode nehnuteľností absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorý sa hľadí
akoby ani neexistoval, teda jeho účastníkom nemôžu vzniknúť nijaké práva ani povinnosti. V prípade
spoločnosti AFP trade s.r.o. je to bezpredmetné, keďže doposiaľ nenadobudla vlastnícke právo v zmysle

danej zmluvy, avšak v prípade žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu AFP trade s.r.o.) tak podľa
žalobcu nemožno hovoriť o nároku na zaplatenie kúpnej ceny, a teda analogicky ani o možnosti jeho
zabezpečenia záložným právom.Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ je zmluva o prevode nehnuteľností absolútne neplatný právny
úkon, nemožno považovať v nej obsiahnutú rozhodcovskú doložku (čl. VII. ods. 5 zmluvy) za platne
dojednanú. Aj v prípade opačného výkladu v zmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona o rozhodcovskom

konaní platí, že z rozhodovania rozhodcovskými súdmi je vylúčené rozhodovanie o vecných právach
k nehnuteľnostiam, teda je vylúčené, aby na základe rozhodcovského rozsudku bolo možné zriadiť
záložné právo (hoci aj nahradením prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o zriadení záložného práva). Žalobca
v tejto súvislosti uviedol, že spoločnosť P.T. Real, s.r.o. sa pokúšala zrušiť rozhodcovský rozsudok z
uvedených dôvodov aj formou žalobného návrhu na jeho zrušenie, pričom tak urobila žalobou zo dňa

12.05.2021, na základe ktorej začal viesť Okresný súd Bratislava I konanie pod sp. zn. 22Cr/l/2021.
V dôsledku technického pochybenia na strane spoločnosti P.T. Real, s.r.o. však nedopatrením nebol
uhradený vymeraný súdny poplatok, a tak súd toto konanie zastavil, pričom v čase zastavenia konania
už uplynula lehota na úspešné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť P.T. Real, s.r.o. podala v uvedenej veci aj trestné oznámenie na
neznámeho páchateľa, a to pre podozrenie z naplnenia trestného činu tým, že došlo k uzatvoreniu

zmluvy o prevode nehnuteľností a k súčasnému vydaniu rozhodcovského rozsudku a zriadeniu
záložného práva, a to spôsobom odporujúcim zákonu s cieľom obohatiť sa na úkor majetku spoločnosti
P.T. Real, s.r.o., pričom v uvedenej veci začal vyšetrovateľ KR PZ Bratislava, odbor kriminálnej polície
viesť trestné stíhanie uznesením zo dňa 16.08.2022, a to pre podozrenie zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu podvodu pod ČVS:M./X-XXX-XX-XXXX.

Žalobca ďalej argumentoval, že má naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného
práva už len z toho dôvodu, že záložné právo je aktuálne zapísané na liste vlastníctva, na ktorom
zaťažuje nehnuteľnosti, pričom žalovaný ho môže kedykoľvek vykonať. Vzhľadom na okolnosti vzniku/
neexistencie záložného práva je tak žalobca postihnutý značnou mierou neistoty, pričom len súdne
rozhodnutie môže nastoliť právnu istotu vo vzťahu k existencii či neexistencii záložného práva. Žalobca

zároveň poukázal na to, že žalovaný má zjavne záujem vykonať záložné právo bezodkladne, pretože
v uplynulých dňoch mu bolo doručené oznámenie žalovaného o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 20.12.2024. Žalobcovi tak môže vzniknúť výkonom záložného práva výrazná ujma, pričom
spoločnosť P.T. Real, s.r.o. nedostala za prípadne vymoženú kúpnu cenu výkonom záložného práva
nijakú protihodnotu. Z uvedených skutočností žalobca zároveň odvodzoval potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov formou vydania neodkladného opatrenia. Vykonaním záložného práva a tým aj predajom
nehnuteľností by objektívne došlo k neprimeranému a nenávratnému zásahu do majetkovej sféry
žalobcu. Žalobca síce má aj iné prostriedky ochrany svojich práv (najmä žalobný návrh na určenie, či
tu záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam je alebo nie je), tieto však nie sú hlavne s akcentom na
časový element dostatočne efektívne na ochranu jeho práv. Uvedená obava vyplýva najmä z oznámenia

začatia výkonu záložného práva žalovaným, z čoho vyplýva bezprostredná blízkosť výkonu, a teda aj
scudzenia nehnuteľností žalovaným. S ohľadom na skutočnosť, že ide o nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v centre Bratislavy, žalobca predpokladal veľmi rýchle vydraženie, a tým aj nenávratný zásah do
jeho majetkovej sféry. Žalobca zároveň dodal, že žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá nedisponuje
nijakým majetkom. Uvedená skutočnosť vyplýva z poslednej zverejnenej účtovnej závierky žalovaného.

Aktuálnejšiuúčtovnúzávierkužalovanýnezverejnil,čotaktiežnepriamosvedčíojehomenejspoľahlivom
charaktere. V danej situácii žalobca neočakáva, že bez nariadenia neodkladného opatrenia budú
jeho práva chránené dostatočne a pre prípad vykonania záložného práva žalovaným bude môcť od
žalovaného vymôcť akúkoľvek náhradu škody (v prípade vyhovenia žalobe o určenie neexistencie
záložného práva).

4. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: výpis
z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. H., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L., čiastočný
rozsudok Rozhodcovského súdu tvoreného jediným rozhodcom K. J. sp. zn. RS-15/XX/XXXX zo dňa
19.02.2021, zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 19.02.2021, zmluva o prevode nehnuteľností zo

dňa 21.01.2020, doplnenie alebo zmena poznámky o spornom zápise v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/35/2006 (obchodný vestník 188/2016), potvrdenie zo
dňa 12.05.2021 o prijatí žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 22Cr/1/2021, upovedomenie KR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-456/2-
VYS-BA-2021 zo dňa 16.08.2022 o začatí trestného stíhania, oznámenie o začatí výkonu záložného

práva zo dňa 20.12.2024, účtovná závierka spoločnosti Benita trade, s.r.o. zostavená k 31.12.2017.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením

možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

12. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy
pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť

tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerovstrán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,

proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno
s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca totiž neosvedčil existenciu
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením
neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Ide pritom o základnú zákonnú podmienku pre nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP, bez splnenia ktorej nie je možné návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

14. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca hodnoverne osvedčil existenciu (dôvodnosť a

trvanie) subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
Ako uviedol konajúci súd už vyššie, povinnosťou navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčiť existenciu aspoň tých najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nestačia však všeobecné tvrdenia navrhovateľa
o existencii jeho subjektívneho nároku a o jeho ohrození či porušení. Navrhovateľ musí osvedčiť

konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, že jeho subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu
reálne hrozí určitá ujma, resp. že táto ujma mu už vzniká. Chýbajúce osvedčenie týchto základných
skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadiť neodkladné opatrenie nevyhnutne vedie k zamietnutiu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konajúci súd v nadväznosti na uvedené konštatuje,
že žalobca hodnoverne neosvedčil existenciu subjektívneho nároku (práva), ktoré by bolo protiprávne

ohrozované alebo porušované žalovaným a ktorému by z tohto dôvodu bolo potrebné poskytnúť
bezodkladnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia.

15. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia neexistencie záložného práva
zriadeného v prospech žalovaného ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve

evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. H.. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Aby bolo
možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť,
že jeho subjektívne právo je protiprávne ohrozované alebo porušované žalovaným. Žalobca síce v

tomto štádiu konania dostatočne osvedčil, že je vlastníkom sporných nehnuteľností (predložením listu
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. G. H.), už sa mu však nepodarilo uspokojivo osvedčiť, že toto jeho
vlastnícke právo je ohrozované alebo rušené zo strany žalovaného protiprávne. Súd totiž nemal zo
žalobcom tvrdených skutočností a predložených listín v dostatočnej miere za osvedčené, že záložné
právožalovanéhoneexistuje(nikdyplatnenevzniklo),ateda,ževýkontohtozáložnéhoprávažalovaným

ako záložným veriteľom je v rozpore s právom.

16. V prvom rade je potrebné uviesť, že záložné právo žalovaného bolo zriadené na dve samostatné
nehnuteľnosti - na parcelu reg. "C" parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 162 m2, a na stavbu rodinného domu súp. č. XXXX postavenú na parcele reg. "C" parc. č.

XXXX/X. Skutkové tvrdenia žalobcu a ním predložené listiny sa však obmedzili len na spornú otázku
(ne)existencie záložného práva zriadeného na stavbu rodinného domu súp. č. XXXX. Vo vzťahu k
parcele reg. "C" parc. č. XXXX/X úplne absentujú skutkové tvrdenia žalobcu o tom, ako došlo k zriadeniu
záložného práva na túto nehnuteľnosť. Žalobca totiž vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poukázal iba na čiastočný rozsudok Rozhodcovského súdu tvoreného jediným rozhodcom

K. J. sp. zn. RS-15/XX/XXXX zo dňa 19.02.2021 a na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa
19.02.2021. Z týchto listín však výslovne vyplýva, že nimi bolo zriadené záložné právo iba na stavbu
rodinného domu súp. č. XXXX, nie aj na parcelu reg. "C" parc. č. XXXX/X. Uvedený nedostatok bol
bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu kparcele reg. "C" parc. č. XXXX/X, keďže vo vzťahu k nej úplne absentujú skutkové tvrdenia žalobcu o
protiprávnom ohrozovaní alebo rušení zo strany žalovaného. Žalobca takisto v tejto časti nepredložil
žiadne (listinné) dôkazy, a teda ani neosvedčil rozhodujúce skutočnosti.

17. Záložné právo na stavbu rodinného domu súp. č. XXXX bolo zriadené čiastočným rozsudkom
Rozhodcovského súdu tvoreného jediným rozhodcom K. J. sp. zn. RS-15/XX/XXXX zo dňa 19.02.2021
v spojení so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 19.02.2021. Žalobca vo vzťahu k tomuto
rozhodcovskému rozsudku iba lakonicky uviedol, že spoločnosť P.T. Real, s.r.o. sa ho pokúšala zrušiť

žalobou na jeho zrušenie, avšak "nedopatrením nebol uhradený vymeraný súdny poplatok a tak súd
toto konanie zastavil". Rozhodcovský rozsudok však má v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní účinky ako právoplatný rozsudok súdu, pričom právoplatný rozhodcovský
rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok je teda zásadne nezmeniteľný a záväzný pre sporové strany a všetky orgány vrátane
súdov. Rozhodcovský rozsudok takisto zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Skutočnosť, že

rozhodcovský rozsudok je vecne nesprávny či dokonca zmätočný, mu účinky právoplatného súdneho
rozhodnutia vytvárajúceho prekážku veci právoplatne rozhodnutej neodníma (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.06.2023 sp. zn. 29 Cdo 2254/2011). Rozhodcovský rozsudok je pritom
možné zrušiť iba zákonom predvídaným spôsobom, a to v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Vyššie uvedené

znamená, že predmetný právoplatný rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku súdu,
pričom konajúci súd je povinný ho rešpektovať, pretože je pre neho záväzný. Týmto rozhodcovským
rozsudkom došlo k zriadeniu záložného práva k spornej nehnuteľnosti, ktoré bolo následne zapísané do
katastra nehnuteľností. Zápisom do katastra nehnuteľností došlo následne k vzniku záložného práva k
tejto nehnuteľnosti (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka). Konajúci súd preto konštatuje, že žalobcovi

sa v tejto fáze konania nepodarilo osvedčiť, že záložné právo neexistuje (nikdy platne nevzniklo), a teda,
že žalovaný ohrozuje alebo ruší jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti protiprávne.

18. Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd považoval za potrebné zdôrazniť, že tvrdenia žalobcu
o absolútnej neplatnosti ním napádaných právnych úkonov zatiaľ v konaní neboli osvedčené. V prvom

rade je potrebné uviesť, že spor o nahradenie prejavu vôle, ktorým by došlo k zriadeniu záložného práva,
nie je vylúčený z prejednania v rozhodcovskom konaní. V zmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene
alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Rozhodcovským rozsudkom,
ktorým sa nahrádza prejav vôle uzatvoriť záložnú zmluvu, však nedochádza k vzniku záložného práva

k nehnuteľnosti. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, záložné právo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom
do katastra nehnuteľností. Aj ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
predpokladá, že spory o nahradenie prejavu vôle sú arbitrabilné. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní platí, že v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory
týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o

určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V konaní o nahradenie prejavu vôle rozhodcovský
súd nerozhoduje o vzniku vecného práva. Ide vo svojej podstate o klasickú žalobu na splnenie povinnosti
v zmysle § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Ohľadom takéhoto sporu bezpochyby možno
uzatvoriť dohodu o urovnaní, ide preto o arbitrabilný spor (porovnaj Katastrálny bulletin č. 1/2017,
odpoveď na otázku č. 27).

19. Ani skutočnosť, že zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 21.01.2020 podpísal konateľ spoločnosti
AFP trade, s.r.o., ktorá v tom čase bola v konkurze a za ktorú tak mal konať správca konkurznej podstaty,
bez ďalšieho nespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Ako totiž vyplýva z ust. 44 ods.
2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu,

ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné, tým však nie je dotknutá
ich platnosť. Úkony úpadcu po vyhlásení konkurzu napriek tomu, že oprávnenie úpadcu nakladať s
majetkom podliehajúcim konkurzu prešlo na správcu, nie sú postihnuté neplatnosťou. Sú postihnuté len
neúčinnosťou voči veriteľom, aj to len za predpokladu, že majetok úpadcu ukracujú. Voči iným osobám
sú tieto úkony ako platné, tak účinné so všetkými dôsledkami, ktoré zákon s nimi spája (porovnaj nález

Ústavného súdu SR zo dňa 11.01.2017 sp. zn. I. ÚS 551/2016, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 17.06.2014 sp. zn. 1 Obo 49/2012).20. Bez právneho významu bolo aj tvrdenie žalobcu, že spoločnosť AFP trade, s.r.o. (právny predchodca
žalovaného) nikdy nebola vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú.
L.. Z tohto listu vlastníctva totiž vyplýva, že na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

35Cb/95/2010 tieto nehnuteľnosti sú majetkom podliehajúcim konkurzu spoločnosti AFP trade, s.r.o.
Túto skutočnosť reflektuje aj zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 21.01.2020 (pozri čl. VIII. bod 1.
zmluvy). Ani skutočnosť, že spoločnosť P.T. Real, s.r.o. sa doposiaľ nestala vlastníkom predmetných
nehnuteľností, bez ďalšieho nespôsobuje absolútnu neplatnosť či už zmluvy o prevode nehnuteľností
zo dňa 21.01.2020 alebo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.02.2021.

21. Záverom konajúci súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je na mieste iba v takom
prípade, ak žalobca nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy, ktorý menej zasahuje do práv
a oprávnených záujmov žalovaného. Ide o prejav zásady subsidiarity neodkladného opatrenia. V
prejednávanom prípade pritom žalobcovi svedčí iný právny prostriedok ochrany, a to vyznačenie
katastrálnej poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej v zmysle § 38 a nasl. zákona

č. 26/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.
Konanie o určenie neexistencie záložného práva je totiž konaním, vo vzťahu ku ktorému sa uplatňuje
tzv. rozšírená subjektívna záväznosť výroku rozsudku v zmysle § 228 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. V zmysle tohto ustanovenia platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva
k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu,

ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase,
keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Výrokom o určení vecného
práva k nehnuteľnosti sa pritom rozumie výrok rozsudku o existencii či neexistencii vecného práva ku
konkrétnej nehnuteľnosti (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, s. 835-836 a s. 1089).

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle § 328 ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.