Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 3, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2S/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101063
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101063.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč
& Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad
Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866,
v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-BA-OOP3-2024/376060-002 zo

dňa 03.05.2024, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
10.07.2024 zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.07.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.07.2024,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. OU-BA-OOP3-2024/376060-002 zo dňa

03.05.2024, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Senec, odboru starostlivosti o životné prostredie, Hurbanova 21, 903 01 Senec, č. sp. OU-SC-
OSZP-2024/003260-018z08.02.2024,ktorýmpovykonanízisťovaciehokonaniaoposudzovanízámeru
navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“)

rozhodol o tom, že zámer navrhovanej činnosti „IBV Tomášov 2. etapa“, ktorý bude umiestnený na území
A. B., Okres C., Obec D., na pozemkoch parcelné č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, v k.ú. D., ktorej navrhovateľom je E., C., B. F.
C. XXX, XXX XX B. F. C., IČO: XX XXX XXX, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Žalobca uviedol, že okamžitým výkonom alebo následkami žalovaného rozhodnutia hrozí závažná
ujma a iný vážny nenapraviteľný následok a zároveň, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom. Ďalej svoj návrh odôvodnil poukazom na zásadu právnej bdelosti (vigilantibus
iura script sunt) a tým, že konanie žalovaného má voči nemu šikanózny charakter. Žalobca poukázal

na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti ako princípy ochrany životného prostredia podľa
zákona č. 17/1992 Z. z. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal
na to, že ďalším princípom je aj princíp správnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, avšak v dôsledku
dĺžky súdnych konaní a spoliehania sa orgánov verejnej správy na tento princíp, a to aj keď rozhodujú
arbitrárne, spôsobuje, že rozhodnutie správneho súdu vo veci samej je dosiahnuté neskoro. Odkladný
účinok pritom práve toto prelamuje. Keďže tu však ide o konkurenciu dvoch princípov treba ich vzájomne

vyvážiť, aby nedošlo k ich vzájomnému popretiu, pričom podľa žalobcu musí formalistický princíp
zákonnosti (správnosti) ustúpiť. Uviedol, že formalistické bazírovanie správnych súdov na prezumpciisprávnosti zabraňuje právu verejnosti na ochranu životného prostredia. Ďalej uviedol, že žalované
rozhodnutie je nezákonné a napokon uviedol, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe
spôsobí nezvratný zásah do životného prostredia.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.12.2024 uviedol, že nesúhlasí s návrhom
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Správny súd uvádza, že žaloba pôvodne napadla do senátu 2S správneho súdu, avšak v súlade s

RozvrhompráceSprávnehosúduvBratislavenarok2024vzneníDodatkuč.7,účinnéhood26.11.2024,
bola náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 9S správneho súdu. Preto o návrhu na
priznanie odkladného účinku žalobe rozhodol senát 9S.

6. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza,
že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené

s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka
len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie
odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho
súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo
svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne

konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

11. SSP v § 185 vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny súd svojím
rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná

dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

12. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku),

že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok
spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

- inom vážnom nenapraviteľnom následku

13. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh
na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká
a okolnosti veci. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje

žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy na
životnom prostredí a ďalších bezprostredne hroziacich následkov, predpokladaných v § 185 SSP a
ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu
verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočneneodôvodnil a len všeobecné poukázanie na princípy ochrany životného prostredia, šikanózny výkon
práva zo strany žalovaného, či dĺžku súdnych konaní, je bez ďalšieho na priznanie odkladného účinku
nepostačujúce.

14. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné
tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, akú závažnú ujmu na životnom prostredí, resp.
závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok, by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia
vdanomkonkrétnomprípade,čímsižalobcanesplnilsvojuprocesnúpovinnosťpreukázaťsvojetvrdenia

dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy na životnom
prostredí, resp. závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa názoru
správneho súdu treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

15. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods.
1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti

je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“ (v tomto prípade na životnom prostredí, či inom vážnom
nenapraviteľnom následku), ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem
nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania
závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy

musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym
následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie
je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného

rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná
ujma na životnom prostredí.

16.Správnysúd,pooboznámenísasnávrhomžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,
vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie.

Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí
závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca
má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen
tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal
súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a správnemu súdu nepreukázal,

správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
hrozí závažná ujma, iný vážny nenapraviteľný následok a závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca
teda dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom
nepreukázal. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil
žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov priznania

odkladného účinku žalobe.

17. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, závažnú ujmu
na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a

to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami
a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

18. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného pre priznanie odkladného účinku je právne irelevantná. Správny súd pri svojom rozhodovaní

o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok
vyplývajúcich z § 185 SSP

19. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej

žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos premaximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje

finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca
túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil,
keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

20. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].