Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123216479
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6123216479.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.
Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, Gubelstrasse
24, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČ: CHE - 496.825.067, zastúpeného: Momentum legal s. r. o.,
Bazová 6A, Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. V. - M. X., D.
V. C., o zaplatenie 176,98 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu

Bratislava IV č. k. 7Csp/48/2023-70, zo dňa 16.1.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol; žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že na Okresný súd Banská Bystrica doručil

žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu sp. zn. 30Up/138/2023 s odôvodnením, že medzi
spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 a žalovaným boli uzatvorené zmluvy, ktorých
predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre
žalovaného a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvách.
Spoločnosť na základe zmlúv poskytovala žalovanému predmetné služby/zariadenia, za ktoré mu boli
vystavenéfaktúry,ktorénebolizostranyžalovanéhovcelkovejvýške176,98eurauhradené.Spoločnosť

O2 Slovakia, s.r.o. následne predmetnú pohľadávku vo výške 176,98 eura postúpila na žalobcu. Žalobca
vyzval žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s
príslušenstvom, ale k jej uhradeniu zo strany žalovaného neprišlo.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že na postúpenie pohľadávky spoločnosťou O2 Slovakia s.r.o. na žalobcu sa vzťahuje

právna úprava zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov a to konkrétne ustanovenie
§ 43 ods. 13 o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy so
žalovaným. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa v prvom rade aktívnou legitimáciou žalobcu skúmal, či boli
splnené podmienky na postúpenie (zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nad rámec
pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávok) pričom uviedol, že
spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších

predpisov je iba pohľadávka, ktorá je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve podniku na
plnenie potom, čo bol účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného
záväzku voči podniku, kedy môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Opísané predpoklady sú
zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť kumulatívne splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon č. 351/2011 Z. z. v znení

neskorších predpisov, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je
preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok § 43 ods.
13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, pre platné postúpenie pohľadávky t. j.

žalobca nepreukázal existenciu písomnej kvalifikovanej výzvy pre žalovaného a nepredložil ani dôkaz
preukazujúci jej odoslanie na poštovú prepravu žalovanému na adresu trvalého pobytu tak, aby sa
predmetná výzva mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaného (právny predchodca žalobcu by si týmto
splnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného ustanovenia, došlo by k postúpeniu žalovanej pohľadávky
na žalobcu a žalobca by po splnení zákonom uvedenej povinnosti nadobudol žalovanú pohľadávku, v

dôsledku čoho by bol oprávnený na podanie predmetnej žaloby). Na základe uvedeného a listinných
dôkazov založených v súdnom spise, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného
veriteľa žalovaného - spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. a preto žalobu pre absenciu vecnej legitimácie na
strane žalobcu v zmysle § 39, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 43 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 13, § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., v celom rozsahu

zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, ods. 2
C. s. p. a žalovanému, ktorého čistý pomer úspechu vo veci bol 100 %, nepriznal nárok na náhradu trov
konania ako plne úspešnej strane, nakoľko mu trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 písm. b), písm. e) C. s. p. domáhajúc
sa jeho zrušenia alternatívne zmeny. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jehoodvolania(§393ods.2C.s.p.)bolanámietka,žesúdprvejinštancienesprávnežalobuzamietolpre
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný si svoj dlh nesplnil do dňa splatnosti

jednotlivých faktúr je dôsledkom toho, že dlh si nesplnil včas. Dostal sa teda do omeškania ako uvádza
§ 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., ktoré dokonca presiahlo lehotu 90 dní. Následne v dôsledku
omeškania žalovaného, ktorý bol počas doby 90 dní zároveň vyzvaný na úhradu, došlo k postúpeniu
pohľadávky Zmluvou a postúpení pohľadávok č. 5299 zo dňa 23.11.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení
pohľadávok“). Mal za to, že riadne preukázal splnenie vyššie uvedených podmienok, čím došlo k

platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca už k žalobe doložil výzvu na úhradu dlhu, ktorá bola zasielaná
v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., taktiež už k žalobe priložil Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 5299, čím nesporne preukázal, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky. Trval na
dôvodnosti svojho nároku čo do dôvodu a výšky, nakoľko je aktívne vecne legitimovaným subjektom.
Poukázal tiež na to, že do súdneho registra Okresného súdu Banská Bystrica pod č. 1OpP/31/2022 boli

doložené podacie hárky s uvedením mien jednotlivých dlžníkov, medzi ktorými sa nachádza aj žalovaný,
a ktoré preukazujú odoslanie predžalobnej výzvy každému z nich. Nakoľko by mali mať civilné súdy k
tomuto registru prístup, resp. ak ho nemajú, mali by si ho vyžiadať, duplicitne nedoložil podacie hárky
priamo do príloh k návrhu na vydanie platobného rozkazu z 28.11.2022, ale len do uvedeného registra.
Na skutočnosť, že niektoré listiny sú uvedené v registri priamo odkazoval aj v návrhu a to v časti na to

určenej. Súd prvej inštancie si teda mal tieto listiny vyžiadať.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 2
C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 219 ods. 1 C. s. p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

8. Podľa § 219 ods. 4 C. s. p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

9. Podľa § 220 ods. 1 C. s. p. v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie

o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania,
poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene
Slovenskej republiky, pričom len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. To znamená, že vyhlásený
výrok sa musí zhodovať s výrokom rozsudku v jeho písomnom vyhotovení. Aj v prípade, ak by súd

po vyhlásení rozsudku zistil, že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak. Znenie výroku
rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 C. s. p.), príp.
ako aj zaznamenané vo zvukovom zázname (§ 98 C. s. p.), musí byť teda v zásade totožné so znením
výroku v písomnom vyhotovení rozsudku.

11. Výnimkou zo zásady viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom je oprava rozsudku podľa § 224
C. s. p.. Opraviť rozsudok podľa § 224 C. s. p. je však možné len v prípadoch, že ide o zrejmé
chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu
ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej
či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a
ktoré sú každému zrejmé; zrejmosť takej nesprávnosti vyplýva najmä z porovnania výroku rozsudku

s jeho odôvodnením, pripadne aj z iných súvislostí (R 37/69). V tejto súvislosti hodno poukázať aj na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.7.2014 sp. zn. II. ÚS 576/2013-30, v zmysle ktorého:
„rozhodovaciu činnosť ako autoritatívny prejav (verejnomocenskej) vôle vykonávajú vždy príslušní
nositelia verejnomocenských funkcií, ktorými sú vždy a bez výnimky ľudia. V prípade rozhodovacej
činnosti súdov sú týmito nositeľmi sudcovia a v rozsahu ustanovenom zákonmi aj iní zamestnanci súdov

(čl. 142 ods. 2 ústavy). Proces „vynášania rozhodnutia“ súdu ako verejnomocenského aktu tak - v
súlade s podstatou každého ľudského rozhodovania - pozostáva z dvoch fáz: vytvorenia určitej vôle
vo vnútornom fóre sudcu, resp. iného zamestnanca súdu, a jej následného prejavenia (komunikovania)
navonok adresátom príslušného verejnomocenského aktu. Len navonok prejavená verejnomocenská
vôľa je totiž poznateľná jej adresátom. Právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa totiž nenapĺňa už vtedy,

keď je s ním v súlade vytvorená vôľa v internom fóre sudcu, resp. iného rozhodujúceho zamestnanca,
ale až vtedy, ak je táto vôľa verne a riadne manifestovaná (prejavená) navonok. Prirodzene, vôľa
(„rozhodnutie“) skutočne vytvorená v internom fóre sa môže z najrôznejších dôvodov odlišovať od
toho, čo bolo navonok manifestované (prejavené). Tieto dôvody môžu spočívať v subjektívnych
vlastnostiach prejavujúcej osoby (nesprávne vyjadrovanie, nedostatočná schopnosť správne štylizovať

alebo momentálne zlyhania v podobe omylu, prerieknutia, preklepu) alebo objektívnych okolnostiach
(nejednoznačnosť jazyka, zlyhanie komunikačného média a pod.). Keďže len navonok prejavená vôľa
je spoznateľná účastníkom konania, je pochopiteľné, že títo sa oboznamujú a vychádzajú predovšetkým
z prejavenej verejnomocenskej vôle, pričom zároveň môžu predpokladať, že tento prejav vyjadruje
skutočnú vôľu orgánu, ktorý ho vydal. Pretože skutočná vôľa vytvorená v internom fóre sudcu alebo

zamestnanca súdu zostáva účastníkom nepoznateľná, zodpovedá aj požiadavke právnej istoty a z
nej vyplývajúcej požiadavke zásadnej nezmeniteľnosti (právoplatných) súdnych rozhodnutí, aby nebolo
možné raz prejavenú vôľu kedykoľvek dodatočne meniť s odôvodnením, že nezodpovedá tej skutočnej,
interne vytvorenej vôli. Princíp právnej istoty založenej právoplatnými súdnymi rozhodnutiami vyplýva
podľa judikatúry ústavného súdu tiež z čl. 46 ods. 1 ústavy“.

12. Z obsahu Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo 16.1.2024
vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci žalobcu: Alektum Capital II AG proti žalovanému: U. V., o
zaplatenie 176,98 eura s prísl. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 176,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,06

eura od 15.12.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,92 eura
od 13.11.2020 do zaplatenia, a to všetko na účet žalobcu, č. účtu: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, X.:
XXXXXXXX a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Takto vyhlásený rozsudok bol odôvodnený, bolo

dané poučenie o odvolaní a o možnosti exekúcie.

13. Súd prvej inštancie následne písomne vyhotovil a stranám doručil rozsudok, ktorým žalobu v celom
rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

14. Je zrejmé, že vyhlásené znenie rozsudku nezodpovedá jeho písomnému vyhotoveniu. Za danej
procesnej situácie, ak rozsudok v písomnom vyhotovení (spolu s jeho odôvodnením) nezodpovedá
zneniu rozsudku tak, ako bol verejne vyhlásený, treba mať za to, že súd prvej inštancie zaťažil
rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou vadou zmätočnosti, ktorá bráni vecnémuprejednaniu odvolania žalobcu. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil
stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. A nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom

a v danom prípade neprichádza do úvahy ani postup podľa § 224 C. s. p. (nejedná sa o chybu v písaní,
počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie spor opätovne prejedná, podľa návrhov strán vykoná

dokazovanie (v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku o dokazovaní),
na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery
o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2
C. s. p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. Rozhodnutie vyhotoví
tak, aby písomné vyhotovenie rozhodnutia zodpovedalo jeho vyhlásenému zneniu, pričom prihliadne i

na námietky žalobcu v podanom odvolaní.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).